ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
zo 16. decembra 2015 (*)
„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh nákladnej leteckej dopravy – Dohody a zosúladené postupy s ohľadom na viaceré prvky ceny za služby nákladnej leteckej dopravy (zavedenie palivových prirážok a prirážok za bezpečnosť, odmietnutie povinnosti zaplatiť provízie zo súm nad rámec príplatkov) – Článok 101 ZFEÚ, článok 53 Dohody o EHP a článok 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskom o leteckej doprave – Povinnosť odôvodnenia“
Vo veci T‑67/11,
Martinair Holland NV, so sídlom v Haarlemmermeere (Holandsko), v zastúpení: R. Wesseling, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne S. Noë, N. von Lingen a C. Giolito, neskôr S. Noë, C. Giolito a A. Dawes, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Doherty, barrister,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 7694 v konečnom znení z 9. novembra 2010 v konaní podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec COMP/39258 – Nákladná letecká doprava) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, alebo prinajmenšom návrh na zrušenie článku 5 písm. b) tohto rozhodnutia, v ktorom bola uložená žalobkyni pokuta, alebo návrh na zrušenie tejto pokuty,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg,
tajomník: S. Spyropoulos, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 21. mája 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, Martinair Holland NV, je spoločnosťou v oblasti leteckej prepravy, ktorá podniká na trhu nákladnej leteckej dopravy (ďalej len „nákladná doprava“).
2 Dňa 7. decembra 2005 dostala Komisia Európskych spoločenstiev žiadosť o oslobodenie od pokút na základe ňou vydaného oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o zhovievavosti z roku 2002“), ktorú podala Deutsche Lufthansa AG (ďalej len „Lufthansa“) a jej dcérske spoločnosti, Lufthansa Cargo AG a Swiss International Air Lines AG (ďalej len „Swiss“). Podľa tejto žiadosti existovali protisúťažné vzťahy medzi viacerými podnikmi podnikajúcimi na trhu nákladnej dopravy (ďalej len „dopravcovia“) týkajúce sa najmä:
– palivovej prirážky (ďalej len „PP“), ktorá bola zavedená ako spôsob vyrovnania sa so stúpajúcimi nákladmi na palivo,
– bezpečnostná prirážka (ďalej len „BP“), ktorá bola zavedená ako spôsob vyrovnania sa s nákladmi na určité bezpečnostné opatrenia požadované po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.
3 Dňa 14. a 15. februára 2006 vykonala Komisia nenahlásené inšpekcie v súlade s článkom 20 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
4 Potom, ako skončili inšpekcie, viacerí dopravcovia, ako aj žalobkyňa podali žiadosť na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2002.
5 Dňa 19. decembra 2007 Komisia zaslala oznámenie o výhradách 27 dopravcom, medziiným aj žalobkyni (ďalej len „oznámenie o výhradách“). Uviedla, že títo dopravcovia porušili článok 101 ZFEÚ, článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) a článok 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (ďalej len „švajčiarska dohoda“) tým, že sa zúčastnili na celosvetovom karteli týkajúcom sa najmä PP, BP a odmietnutia zaplatiť provízie z prirážok (ďalej len „odmietnutie zaplatiť provízie“). V odpovedi na oznámenie o výhradách predložili subjekty, ktorým bolo určené, písomné pripomienky. K ústnemu vypočutiu došlo od 30. júna do 4. júla 2008.
6 Komisia 9. novembra 2010 prijala rozhodnutie K(2010) 7694 v konečnom znení v konaní podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 švajčiarskej dohody (vec COMP/39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie bolo určené týmto 21 dopravcom (ďalej len „obvinení dopravcovia“):
– Air Canada,
– Air France‑KLM,
– Société Air France SA (ďalej len „Air France“),
– Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV (ďalej len „KLM“),
– British Airways plc,
– Cargolux Airlines International SA (ďalej len „Cargolux“),
– Cathay Pacific Airways Ltd (ďalej len „CPA“),
– Japan Airlines Corp.,
– Japan Airlines International Co. Ltd (ďalej len „Japan Airlines“),
– Lan Airlines SA (ďalej len „LAN“),
– Lan Cargo SA (ďalej len „LAN Cargo“),
– Lufthansa Cargo,
– Lufthansa,
– Swiss,
– žalobkyňa,
– Qantas Airways Ltd (ďalej len „Qantas“),
– SAS AB,
– SAS Cargo Group A/S (ďalej len „SAS Cargo“),
– Scandinavian Airlines System Denmark‑Norway‑Sweden (ďalej len „Scandinavian Airlines“),
– Singapore Airlines Cargo Pte Ltd (ďalej len „SAC“),
– Singapore Airlines Ltd.
7 Od výhrad predbežne vytýkaných iným subjektom, ktorým bolo určené oznámenie o výhradách, sa upustilo.
8 Napadnuté rozhodnutie opisuje v odôvodneniach jediné a nepretržité porušenie článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 švajčiarskej dohody, ktorá pokrýva územie EHP a Švajčiarska, ktorým obvinení dopravcovia koordinovali svoje správanie v oblasti tarifikácie poskytovania služieb nákladnej dopravy.
9 Výrok napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej sa týka žalobkyne, znie takto:
„Článok 1
Nasledujúce podniky porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili na porušení pozostávajúcom tak z dohôd, ako aj zosúladených postupov, ktorými koordinovali rôzne prvky ceny, ktorá sa účtovala za služby nákladnej… dopravy na spojeniach medzi letiskami nachádzajúcimi sa v rámci EHP počas týchto období:
…
i) [žalobkyňa] od 22. januára 2001 do 14. februára 2006;
…
Článok 2
Nasledujúce podniky porušili článok 101 ZFEÚ tým, že sa zúčastnili na porušení pozostávajúcom tak z dohôd, ako aj zosúladených postupov, ktorými koordinovali rôzny prvky ceny, ktorá sa účtovala za služby nákladnej… dopravy na spojeniach medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri Európskej únie a letiskami nachádzajúcimi sa mimo EHP počas týchto období:
…
o) [žalobkyňa] od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
…
Článok 3
Nasledujúce podniky porušili článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili na porušení pozostávajúcom tak z dohôd, ako aj zosúladených postupov, ktorými koordinovali rôzny prvky ceny, ktorá sa účtovala za služby nákladnej… dopravy na spojeniach medzi letiskami nachádzajúcimi sa v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, ale nie sú členskými štátmi, a tretími krajinami počas týchto období:
…
m) [žalobkyňa] od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
…
Článok 4
Nasledujúce podniky porušili článok 8 [švajčiarskej d]ohody… tým, že sa zúčastnili na porušení pozostávajúcom tak z dohôd, ako aj zosúladených postupov, ktorými koordinovali rôzny prvky ceny, ktorá sa účtovala za služby nákladnej… dopravy na spojeniach medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri Únie… a letiskami nachádzajúcimi sa vo Švajčiarsku počas týchto období:
…
i) [žalobkyňa] od 1. júna 2002 do 14. februára 2006;
…
Článok 5
Za porušenia uvedené v článkoch 1 až 4 sa ukladajú tieto pokuty:
…
m) [žalobkyňa]: 29 500 000 [eur];
…
Článok 6
Podniky uvedené v článkoch 1 až 4 musia ihneď ukončiť porušenia konštatované v uvedených článkoch, ak tak ešte neurobili.
Zdržia sa zopakovania akéhokoľvek konania alebo správania opísaného v článkoch 1 až 4, ako aj akéhokoľvek konania alebo správania s rovnakým alebo podobným cieľom alebo účinkom.
Článok 7
Toto rozhodnutie je určené:
…
[žalobkyni]
…“
Konanie
10 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 24. januára 2011 podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Komisia podala svoje vyjadrenie k žalobe 27. mája 2011.
11 Rozhodnutím z 29. júna 2011 Všeobecný súd rozhodol podľa článku 47 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, že neumožní druhú výmenu vyjadrení.
12 Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 1. decembra 2011 bol jeden zo sudcov šiestej komory Všeobecného súdu, rozhodovacieho zloženia, do ktorého patril sudca spravodajca, nahradený iným sudcom.
13 Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu zo 17. januára 2013 bol sudca spravodajca nahradený novým sudcom a táto vec bola pridelená novému sudcovi spravodajcovi, ktorý zasadal v šiestej komore.
14 Na základe žiadosti Všeobecného súdu v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, upravených v článku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, predložila žalobkyňa listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. júla 2013 pripomienky k vyjadreniu k žalobe. Komisia predložila svoje pripomienky k týmto pripomienkam listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 27. septembra 2013.
15 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k prvej komore, ktorej bola z tohto dôvodu 2. októbra 2013 táto vec pridelená.
16 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania. Okrem toho Všeobecný súd položil v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 účastníkom konania písomné otázky, ktorí na ne v stanovenej lehote odpovedali.
17 Dňa 28. apríla 2015 Všeobecný súd vyzval žalobkyňu, aby mu oznámila, či správa pre pojednávanie obsahuje dôverné údaje vo vzťahu k verejnosti. Dvoma listami zo 4. mája 2015 žalobkyňa jednak požiadala, aby určité údaje zo správy pre pojednávanie neboli oznámené verejnosti a jednak predložila určité pripomienky k uvedenej správe, čo Všeobecný súd zohľadnil.
18 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté počas pojednávania 21. mája 2015.
Návrhy účastníkov konania
19 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil články 1 až 7 napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu alebo čiastočne v rozsahu, v akom sa jej týkajú,
– alebo znížil výšku pokuty uloženej v článku 5 písm. m) napadnutého rozhodnutia,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
20 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
21 Žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody na podporu žaloby, pričom prvý z nich je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, práva na riadnu správu vecí verejných, práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práv na obhajobu a druhý z nich je založený na zjavne nesprávnom posúdení pri výpočte pokuty, porušení nariadenia č. 1/2003, usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2), zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia.
22 Prvý žalobný dôvod je rozdelený na dve časti, prvú, týkajúcu sa porušenia povinnosti odôvodnenia a práva na riadnu správu vecí verejných a druhú, týkajúcu sa porušenia práva na riadnu správu vecí verejných, práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práv na obhajobu.
23 V rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyňa najmä tvrdí, že napadnuté rozhodnutie jej neumožňuje určiť povahu a rozsah porušenia alebo porušení, ktoré boli vo vzťahu k nej konštatované, keďže výrok napadnutého rozhodnutia uvádza štyri porušenia týkajúce sa rôznych období a leteckých spojení, ktoré realizovali rôzni dopravcovia, kým odôvodnenia uvádzajú jedno a jediné pokračujúce celosvetové porušenie, týkajúce sa všetkých leteckých spojení. Dodáva, že keďže Komisia v napadnutom rozhodnutí skúmala podmienky uplatnenia článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 švajčiarskej dohody výlučne vo vzťahu k existencii údajného celosvetového kartelu, konštatovanie štyroch porušení vo výroku nemôže byť založené na posúdení skutkových okolností a dôkazov, vykonanom v odôvodneniach. Komisia neskúmala v napadnutom rozhodnutí otázku, či skutkové okolnosti, ktoré zistila a dôkazy, ktoré zhromaždila, potvrdzujú štyri konkrétne porušenia uvedené v článkoch 1 až 4 tohto rozhodnutia.
24 V prvej časti prvého žalobného dôvodu teda žalobkyňa v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté nedostatkom odôvodnenia, keďže dôvody a výrok tohto rozhodnutia sú rozporuplné, čo však Komisia popiera.
25 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v odôvodnení vyžadovanom článkom 296 ods. 2 ZFEÚ musia byť jasne a jednoznačne uvedené úvahy inštitúcie, ktorá prijala predmetný akt, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatia opatrenia a brániť svoje práva a aby mohol súd Európskej únie vykonať svoje preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T‑371/94 a T‑394/94, Zb., EU:T:1998:140, bod 89, a z 29. júna 2012, GDF Suez/Komisia, T‑370/09, Zb., EU:T:2012:333, bod 117). Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb., EU:C:1998:154, bod 63, a z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, Zb., EU:T:2000:77, bod 469).
26 Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblasť (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný v bode 25 vyššie, EU:C:1998:154, bod 63, a z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, T‑83/08, EU:T:2012:48, bod 91).
27 Nič to však nemení na tom, že na účely odôvodnenia rozhodnutia prijatého na zabezpečenie uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže je Komisia povinná podľa článku 296 ZFEÚ uviesť aspoň skutočnosti a úvahy, ktoré majú základnú dôležitosť v štruktúre jej rozhodnutia, umožniac tak príslušnému súdu a dotknutým osobám oboznámiť sa s podmienkami, za ktorých Komisia uplatnila právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, už citovaný v bode 26 vyššie, EU:T:2012:48, bod 91).
28 Okrem toho odôvodnenie aktu musí byť logické, a najmä bez vnútorných rozporov, ktoré by bránili porozumieť správne dôvodom, na ktorých sa tento akt zakladá (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, Zb., EU:C:2008:392, bod 169, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, Zb., EU:C:2011:620, bod 151).
29 Treba dodať, že napriek ustanoveniam článku 23 ods. 5 nariadenia č. 1/2003, z ktorého vyplýva, že rozhodnutia ukladajúce pokuty za porušenie práva hospodárskej súťaže nemajú trestnoprávnu povahu, porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 švajčiarskej dohody predpokladá správanie, ktoré je vo všeobecnosti považované za nelojálne, v zásade na ujmu verejnosti, spôsobujúce skutočnú stigmu a môže zaň byť zodpovedným podnikom uložená pokuta až do výšky 10 % ich ročného obratu, teda nepopierateľne vysoká pokuta (pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci KME Germany a i./Komisia, C‑272/09 P, Zb., EU:C:2011:63, bod 64). Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené (pozri rozsudok z 27. marca 2014, Saint‑Gobain Glass France a i./Komisia, T‑56/09 a T‑73/09, Zb., EU:T:2014:160, bod 78 a citovanú judikatúru), patria tieto porušenia do trestnoprávnej oblasti v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), ako to vyplýva konkrétne aj z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 27. septembra 2011, A. Menarini Diagnostis v. Taliansko (č. 43509/08, § 39 až 44).
30 Navyše Európsky súd pre ľudské práva v bodoch 58 a 59 rozsudku A. Menarini Diagnostis v. Taliansko, už citovaného v bode 29 vyššie, pripomenul, že ak bol uložený „trest“ rozhodnutím správneho orgánu, dotknutá osoba musí mať možnosť napadnúť takéto rozhodnutie prijaté voči nej na súde, ktorý dodrží záruky stanovené v článku 6 EDĽP (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, C‑501/11 P, Zb., EU:C:2013:522, bod 34).
31 Zásada účinnej súdnej ochrany, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie, ktorá je dnes vyjadrená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie a ktorá zodpovedá v práve Únie článku 6 ods. 1 EDĽP (pozri rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, Zb., EU:C:2014:2062, bod 57 a citovanú judikatúru), implikuje, že výrok rozhodnutia prijatého Komisiou, konštatujúceho porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, musí byť obzvlášť jasný a presný, aby podniky uznané za zodpovedné, ktorým bola uložená sankcia, mohli porozumieť, prečo im bola pripísaná zodpovednosť a uložené tieto sankcie, ako to vyplýva zo znenia uvedeného výroku, a mohli to spochybniť.
32 Je totiž treba pripomenúť, že vo výroku rozhodnutí Komisia uvádza povahu a rozsah porušení, ktoré sankcionuje. Treba uviesť, že v zásade, pokiaľ ide práve o rozsah a povahu sankcionovaných porušení, je to práve výrok a nie odôvodnenia, na čom záleží. Len v prípade nedostatočne presných výrazov použitých vo výroku je potrebné ho vykladať s odvolaním sa na odôvodnenia rozhodnutia. Ako rozhodol súd Únie, na účely definovania osôb, ktoré sú predmetom rozhodnutia konštatujúceho porušenie, sa treba pridŕžať výroku tohto rozhodnutia, keď tento výrok nevyvoláva žiadne pochybnosti (rozsudky zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb., EU:C:1975:174, bod 315, a z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, T‑61/99, Zb., EU:T:2003:335, bod 43).
33 Okrem toho treba tiež pripomenúť, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ vyvoláva priame účinky vo vzťahoch medzi jednotlivcami a zakladá dotknutým osobám práva, keď stanovuje požiadavku, aby sa akákoľvek osoba mohla domáhať náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž. Prináleží teda vnútroštátnym súdom povereným v rámci ich právomocí uplatňovaním tohto ustanovenia, aby zabezpečili nielen úplnú účinnosť tohto ustanovenia, ale aj ochranu týchto práv (rozsudok zo 6. júna 2013, Donau Chemie a i., C‑536/11, Zb., EU:C:2013:366, body 21 a 22). Každá osoba tak má právo domáhať sa súdnou cestou náhrady spôsobenej škody, ak existuje príčinná súvislosť medzi takouto škodou a kartelom alebo postupom zakázaným článkom 101 ZFEÚ (rozsudky z 13. júla 2006, Manfredi a i., C‑295/04 až C‑298/04, Zb., EU:C:2006:461, bod 61, a zo 6. novembra 2012, Otis a i., C‑199/11, Zb., EU:C:2012:684, bod 43).
34 V súlade s článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, keď vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku 101 ZFEÚ, ktoré sú už predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s týmto rozhodnutím.
35 V tejto súvislosti sa treba domnievať, na rozdiel od toho, čo Komisia tvrdila na pojednávaní, že vnútroštátny súd by mohol prijať rozhodnutie, ktoré by bolo v rozpore s rozhodnutím prijatým touto inštitúciou, nielen keby kvalifikoval odlišne z právneho hľadiska posudzované protisúťažné správania, ale takisto aj keby jeho rozhodnutie bolo odlišné od rozhodnutia Komisie, pokiaľ ide o časový a geografický rozsah posudzovaného správania alebo pokiaľ ide o zodpovednosť alebo neexistenciu zodpovednosti osôb, ktoré boli vyšetrované pre predmetné správanie a v prípade ktorých bola skúmaná zodpovednosť v rozhodnutí Komisie.
36 Z toho vyplýva, že vnútroštátne súdy sú viazané rozhodnutím prijatým Komisiou, ak nebolo zrušené alebo nebola konštatovaná jeho neplatnosť, čo si vyžaduje, aby jeho výrok mohol byť pochopený jednoznačným spôsobom.
37 Konkrétne, vnútroštátne súdy musia byť schopné pochopiť na základe jasného znenia výroku rozhodnutia konštatujúceho existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže rozsah tohto porušenia, ako aj identifikovať osoby, ktoré sú zaň zodpovedné, aby mohli vyvodiť potrebné dôsledky, pokiaľ ide o návrhy na náhradu škody spôsobenej porušením, podané osobami, ktoré boli poškodené týmto porušením.
38 Nakoniec treba uviesť, že plná účinnosť článku 101 ZFEÚ by bola spochybnená, keby právo osoby domáhať sa náhrady škody od inej osoby bolo kategoricky podriadené existencii zmluvného vzťahu medzi týmito dvoma osobami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2014, Kone a i., C‑557/12, Zb., EU:C:2014:1317, bod 33). Nemožno teda vylúčiť, že osoba považovaná za zodpovednú za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže konštatované Komisiou bude povinná nahradiť spôsobenú škodu zákazníkom iných osôb považovaných za zodpovedné za to isté porušenie. V takom prípade a ak to stanovuje vnútroštátne právo, možno na vnútroštátne súdy podať žaloby, ktorých predmetom sú regresné nároky medzi týmito osobami. Znenie výroku rozhodnutia konštatujúceho porušenie pravidiel hospodárskej súťaže sa zdá byť z tohto hľadiska rozhodujúce, keďže je takej povahy, že môže zakladať vzájomné práva a povinnosti medzi dotknutými osobami.
39 Môže sa stať, ak to stanovuje vnútroštátne právo, že vnútroštátny súd bude musieť rozhodnúť tak, že všetky osoby považované za zodpovedné za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže konštatované Komisiou sú povinné nahradiť spôsobenú škodu solidárne. V takom prípade znenie výroku rozhodnutia konštatujúceho porušenie pravidiel hospodárskej súťaže môže, pokiaľ ide o dotknuté osoby, byť takisto rozhodujúce.
40 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba teda overiť v prvom rade, či, ako tvrdí žalobkyňa, existuje rozpor medzi odôvodneniami a výrokom napadnutého rozhodnutia.
41 Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozhodnutia, články 1 až 4 tohto rozhodnutia znejú takto:
„Článok 1
Nasledujúce podniky porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili na porušení pozostávajúcom tak z dohôd, ako aj zosúladených postupov, ktorými koordinovali rôzne prvky ceny, ktorá sa účtovala za služby nákladnej… dopravy na spojeniach medzi letiskami nachádzajúcimi sa v rámci EHP počas týchto období:
a) Air France‑KLM od 7. decembra 1999 do 14. februára 2006;
b) … Air France od 7. decembra 1999 do 14. februára 2006;
c) KLM… od 21. decembra 1999 do 14. februára 2006;
d) British Airways… od 22. januára 2001 do 14. februára 2006;
e) Cargolux… od 22. januára 2001 do 14. februára 2006;
f) Lufthansa Cargo… od 14. decembra 1999 do 7. decembra 2005;
g) … Lufthansa… od 14. decembra 1999 do 7. decembra 2005;
h) Swiss… od 2. apríla 2002 do 7. decembra 2005;
i) [žalobkyňa] od 22. januára 2001 do 14. februára 2006;
j) SAS… od 17. augusta 2001 do 14. februára 2006;
k) SAS Cargo… od 1. júna 2001 do 14. februára 2006;
l) Scandinavian Airlines… od 13. decembra 1999 do 28. decembra 2003.
Článok 2
Nasledujúce podniky porušili článok 101 ZFEÚ tým, že sa zúčastnili na porušení pozostávajúcom tak z dohôd, ako aj zosúladených postupov, ktorými koordinovali rôzny prvky ceny, ktorá sa účtovala za služby nákladnej… dopravy na spojeniach medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri Únie… a letiskami nachádzajúcimi sa mimo EHP počas týchto období:
a) Air Canada od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
b) Air France‑KLM od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
c) … Air France od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
d) KLM… od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
e) British Airways… od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
f) Cargolux… od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
g) [CPA] od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
h) Japan Airlines [Corp.] od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
i) Japan Airlines… od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
j) LAN… od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
k) LAN Cargo… od l. mája 2004 do 14. februára 2006;
l) Lufthansa Cargo… od 1. mája 2004 do 7. decembra 2005;
m) … Lufthansa… od 1. mája 2004 do 7. decembra 2005;
n) Swiss… od 1. mája 2004 do 7. decembra 2005;
o) [žalobkyňa] od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
p) Qantas… od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
q) SAS… od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
r) SAS Cargo… od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
s) [SAC] od 1. mája 2004 do 14. februára 2006;
t) Singapore Airlines… od 1. mája 2004 do 14. februára 2006.
Článok 3
Nasledujúce podniky porušili článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili na porušení pozostávajúcom tak z dohôd, ako aj zosúladených postupov, ktorými koordinovali rôzny prvky ceny, ktorá sa účtovala za služby nákladnej… dopravy na spojeniach medzi letiskami nachádzajúcimi sa v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, ale nie sú členskými štátmi, a tretími krajinami počas týchto období:
a) Air Canada od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
b) Air France‑KLM od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
c) … Air France od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
d) KLM… od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
e) British Airways… od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
f) Cargolux… od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
g) [CPA] od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
h) Japan Airlines [Corp.] od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
i) Japan Airlines… od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
j) Lufthansa Cargo… od 19. mája 2005 do 7. decembra 2005;
k) … Lufthansa… od 19. mája 2005 do 7. decembra 2005;
l) Swiss… od 19. mája 2005 do 7. decembra 2005;
m) [žalobkyňa] od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
n) Qantas… od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
o) SAS… od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
p) SAS Cargo… od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
q) [SAC] od 19. mája 2005 do 14. februára 2006;
r) Singapore Airlines… od 19. mája 2005 do 14. februára 2006.
Článok 4
Nasledujúce podniky porušili článok 8 [švajčiarskej d]ohody… tým, že sa zúčastnili na porušení pozostávajúcom tak z dohôd, ako aj zosúladených postupov, ktorými koordinovali rôzny prvky ceny, ktorá sa účtovala za služby nákladnej… dopravy na spojeniach medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri Únie… a letiskami nachádzajúcimi sa vo Švajčiarsku počas týchto období:
a) Air France‑KLM od 1. júna 2002 do 14. februára 2006;
b) … Air France… od 1. júna 2002 do 14. februára 2006;
c) KLM… od 1. júna 2002 do 14. februára 2006;
d) British Airways… od 1. júna 2002 do 14. februára 2006;
e) Cargolux… od 1. júna 2002 do 14. februára 2006;
f) Lufthansa Cargo… od 1. júna 2002 do 7. decembra 2005;
g) … Lufthansa… od 1. júna 2002 do 7. decembra 2005;
h) Swiss… od 1. júna 2002 do 7. decembra 2005;
i) [žalobkyňa] od 1. júna 2002 do 14. februára 2006;
j) SAS… od 1. júna 2002 do 14. februára 2006;
k) SAS Cargo… od 1. júna 2002 do 14. februára 2006;
l) Scandinavian Airlines… od 1. júna 2002 do 28. decembra 2003.“
42 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že doslovné vnímanie článkov 1 až 4 napadnutého rozhodnutia vedie skôr ku konštatovaniu existencie štyroch rozličných jediných a pokračujúcich porušení, pričom každé z porušení sa týka odlišnej kategórie spojení, a nie ku konštatovaniu jedného jediného a nepretržitého porušenia týkajúceho sa všetkých spojení, na ktoré sa vzťahoval kartel, tak ako bol opísaný v odôvodneniach tohto rozhodnutia.
43 To potvrdzuje aj znenie článkov 5 a 6 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých:
„Článok 5
Za porušenia uvedené v článkoch 1 až 4 sa ukladajú tieto pokuty:
…
Článok 6
Podniky uvedené v článkoch 1 až 4 musia ihneď ukončiť porušenia konštatované v uvedených článkoch, ak tak ešte neurobili.
…“
44 Žalobkyňa totiž poukazuje na to, že články 5 a 6 napadnutého rozhodnutia odkazujú na „porušenia“ v množnom čísle a nie na „porušenie“ v jednotnom čísle.
45 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že tak ako Komisia argumentuje vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania uvedené v bode 16 vyššie, rozdelenie časti výroku rozhodnutia na štyri rôzne články, ktoré konštatuje porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, neznamená nevyhnutne existenciu štyroch rôznych porušení.
46 Toto rozdelenie by mohlo zodpovedať okolnosti, že všetky protisúťažné správania predstavujúce jediné a nepretržité porušenie opísané v napadnutom rozhodnutí porušili tri ustanovenia zakazujúce tie isté typy správania, ktoré však majú rôzny územný a časový dosah.
47 Napokon Komisia v bodoch 815 až 817 napadnutého rozhodnutia, ako aj vo svojich písomných podaniach na Všeobecný súd uviedla, že až do 1. mája 2004 mala výkonné právomoci na uplatnenie článku 101 ZFEÚ iba na medzinárodnú leteckú dopravu medzi letiskami Únie, a nemohla teda uplatňovať článok 101 ZFEÚ na protisúťažné dohody a postupy týkajúce sa spojení medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri Únie a letiskami nachádzajúcimi sa mimo EHP. Okrem toho vysvetlila v odôvodneniach 818 až 821 napadnutého rozhodnutia, že až do 19. mája 2005 mala právomoc na uplatňovanie článku 53 Dohody o EHP iba na leteckú dopravu medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri EHP a že iba od tohto dátumu získala právomoc na uplatňovanie tohto ustanovenia vo vzťahu k spojeniam medzi letiskami nachádzajúcimi sa v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, ale nie sú členskými štátmi, a tretími krajinami. Okrem toho z odôvodnení 822 až 825 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia dospela k záveru, že má právomoc na uplatňovanie článku 8 švajčiarskej dohody na spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri Únie a letiskami nachádzajúcimi sa vo Švajčiarsku od 1. júna 2002.
48 Preto, ako Komisia uviedla vo svojej odpovedi citovanej v bode 16 vyššie, ako aj na pojednávaní, porušenie troch ustanovení, teda článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 švajčiarskej dohody, pričom každé z týchto ustanovení stanovuje právomoc Komisie na ich uplatnenie z hľadiska ratione temporis a ratione loci, ju viedlo k rozdeleniu výroku napadnutého rozhodnutia na sedem článkov, z ktorých prvé štyri majú takýto obsah:
– článok 1 sa týka právomoci Komisie na uplatňovanie článkov 101 ZFEÚ a 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri EHP, za obdobie od 7. decembra 1999 do 14. februára 2006,
– článok 2 sa týka právomoci Komisie na uplatňovanie článku 101 ZFEÚ, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri Únie a letiskami nachádzajúcimi sa mimo EHP, za obdobie od 1. mája 2004 do 14. februára 2006,
– článok 3 sa týka právomoci Komisie na uplatňovanie článku 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, ale nie sú členskými štátmi, a letiskami v tretích krajinách, za obdobie od 19. mája 2005 do 14. februára 2006,
– a článok 4 sa týka právomoci Komisie na uplatňovanie článku 8 švajčiarskej dohody, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri Únie a letiskami nachádzajúcimi sa vo Švajčiarsku za obdobie od 1. júna 2002 do 14. februára 2006.
49 Ani variabilný rozsah právomoci Komisie v závislosti od dotknutých spojení, ani rozdelenie výroku napadnutého rozhodnutia vzhľadom na variabilný rozsah právomoci Komisie žalobkyňa nespochybňuje.
50 Na druhej strane žalobkyňa uvádza jednak, že všetci obvinení dopravcovia sa podieľali podľa odôvodnení napadnutého rozhodnutia na protisúťažnom správaní tvorenom jediným a nepretržitým porušením celosvetového rozsahu, nezávisle od realizovaných spojení a jednak, že články 1 až 4 tohto rozhodnutia konštatujú štyri rôzne porušenia, pričom každé z nich sa týka inej kategórie spojení, na ktorých sa zúčastnil len určitý počet obvinených dopravcov.
51 V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že len obchodné mená jedenástich dopravcov z 21 obvinených dopravcov, teda len Air France‑KLM, Air France, KLM, British Airways, Cargolux, Lufthansa, Lufthansa Cargo, Swiss, žalobkyňa, SAS a SAS Cargo sú uvedené v každom z prvých štyroch článkov napadnutého rozhodnutia. Obchodné mená dopravcov Air Canada, CPA, Japan Airlines Corp., Japan Airlines, Qantas, SAC a Singapore Airlines Limited sa nachádzajú tak v článku 2, ako aj v článku 3 uvedeného rozhodnutia. Obchodné meno dopravcu Scandinavian Airlines sa nachádza tak v článku 1, ako aj v článku 4 tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o obchodné mená dopravcov LAN a LAN Cargo, nachádzajú sa výlučne v článku 2 toho istého rozhodnutia.
52 Treba uviesť, že obdobie, ktoré trvalo od 1. mája 2004 do 14. februára 2006, v prípade ktorého bolo konštatované, že dopravcovia, ktorých obchodné mená sa nachádzajú v článku 2 napadnutého rozhodnutia, sa zúčastnili na protisúťažnom správaní, ako aj obdobie, ktoré trvalo od 19. mája 2005 do 14. februára 2006, v prípade ktorého bolo konštatované, že dopravcovia, ktorých obchodné mená sa nachádzajú v článku 3 uvedeného rozhodnutia, sa zúčastnili na uvedenom správaní, sú v plnom rozsahu zahrnuté do obdobia, ktorého sa týka článok 1 tohto rozhodnutia a ktoré trvalo od 7. decembra 1999 do 14. februára 2006, ako aj do obdobia, ktorého sa týka článok 4 toho istého rozhodnutia, ktoré začalo 1. júna 2002 a skončilo 14. februára 2006, ako vyplýva z bodu 41 vyššie.
53 V dôsledku toho v prípade, že sa protisúťažné správanie považuje za správanie tvorené jedným jediným a nepretržitým porušením článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 švajčiarskej dohody, týkajúcim sa všetkých spojení, na ktoré sa vzťahoval kartel, na ktorom sa zúčastnili všetci obvinení dopravcovia, mali by byť obchodné mená dopravcov, ktoré sú uvedené v článku 2 napadnutého rozhodnutia, uvedené takisto v článkoch 1 a 4 uvedeného rozhodnutia. Okrem toho obchodné mená všetkých dopravcov, ktorí sa podľa článku 2 tohto rozhodnutia zúčastnili na správaní uvedenom v tomto článku v období po 19. máji 2005, by mali byť uvedené takisto v článku 3 toho istého rozhodnutia.
54 Teda znenie prvých štyroch článkov napadnutého rozhodnutia nemôže viesť k takému výkladu, že by tieto články potvrdzovali teóriu jedného jediného a nepretržitého porušenia, týkajúceho sa všetkých spojení, na ktoré sa vzťahoval kartel, na ktorom sa zúčastnili všetci obvinení dopravcovia. Vzhľadom na neuvedenie obchodných mien viacerých obvinených dopravcov v článkoch 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, vedie znenie článkov 1 až 4 uvedeného rozhodnutia naopak a nevyhnutne k tomu, že sa uvedené články chápu v tom zmysle, že obsahujú jedno z nasledujúcich dvoch konštatovaní:
– buď výrok napadnutého rozhodnutia znamená konštatovanie štyroch rôznych jediných a nepretržitých porušení, pričom každé z nich sa týka odlišnej kategórie spojení, čo by mohlo okrem toho vysvetľovať použitie slova „porušenia“, v množnom čísle, v článkoch 5 a 6 uvedeného rozhodnutia, ako to tvrdí žalobkyňa,
– alebo uvedený výrok znamená konštatovanie existencie jedného jediného a nepretržitého porušenia, zodpovednosť za ktoré sa pripisuje iba dopravcom, ktorí sa na spojeniach dotknutých jednotlivými článkami 1 až 4 napadnutého rozhodnutia priamo zúčastnili na správaní predstavujúcom porušenie, uvedenom v jednotlivých článkoch 1 až 4 alebo vedeli o kolúzii na týchto spojeniach a rozhodli sa znášať z toho vyplývajúce riziko.
55 Tento posledný uvedený výklad je vysvetlený skutočnosťou, že Komisia nie je oprávnená pripísať podniku, ktorý sa priamo zúčastňoval na jednom alebo niekoľkých protisúťažných správaniach tvoriacich jediné a nepretržité porušenie, zodpovednosť za správanie predstavujúce porušenie plánované alebo realizované účastníkmi tohto porušenia, na ktorom sa priamo nezúčastňoval, iba žeby sa preukázalo, že svojim vlastným správaním chcel prispieť k dosiahnutiu všetkých spoločných cieľov sledovaných ostatnými účastníkmi kartelu a že vedel o všetkých ďalších správaniach pri sledovaní tých istých cieľov alebo ich mohol rozumne predpokladať a bol ochotný znášať z toho vyplývajúce riziko (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P, Zb., EU:C:2012:778, bod 44).
56 Ako však uvádzajú samotní účastníci konania, zo znenia všetkých odôvodnení napadnutého rozhodnutia a konkrétne z odôvodnení 1, 95 až 97, 100, 101, 855, 856 a 864 až 879 tohto rozhodnutia vyplýva, že Komisia opisuje jeden kartel, považovaný za jediné a nepretržité porušenie článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 švajčiarskej dohody, týkajúce sa všetkých spojení, na ktoré sa vzťahoval kartel, na ktorom sa zúčastnili všetci obvinení dopravcovia. Títo dopravcovia v rámci jedného globálneho plánu a prostredníctvom jednej siete kontaktov, dvojstranných a mnohostranných, koordinovali svoje správanie, pokiaľ ide jednak o vývoj PP a BP a jednak o odmietnutie zaplatiť provízie. Táto koordinácia sa diala na celosvetovej úrovni a týkala sa teda súčasne všetkých spojení stanovených v uvedenom rozhodnutí.
57 V odôvodnení 892 napadnutého rozhodnutia Komisia dokonca zdôraznila, že kartel opísaný v bode 56 vyššie predstavuje jediné porušenie a že v predmetnom prípade by bolo „neprirodzené rozdeľovať“ protisúťažné správania tvorené jediným a nepretržitým porušením na jednotlivo oddelené porušenia.
58 Je teda treba konštatovať existenciu rozporu medzi odôvodneniami napadnutého rozhodnutia, ktoré opisujú jedno jediné a nepretržité porušenie, týkajúce sa všetkých spojení, ktorých sa týka kartel, na ktorom sa zúčastnili všetci obvinení dopravcovia, a výrokom uvedeného rozhodnutia, ktoré konštatuje buď štyri rôzne jediné a nepretržité porušenia alebo jedno jediné a nepretržité porušenie, zodpovednosť za ktoré sa pripisuje iba dopravcom, ktorí sa na spojeniach uvedených v článkoch 1 až 4 napadnutého rozhodnutia priamo zúčastnili na správaní predstavujúcom porušenie konštatovanom jednotlivými uvedenými článkami, alebo vedeli o kolúzii na týchto spojeniach a rozhodli sa znášať z toho vyplývajúce riziko.
59 Tento záver nemôže vyvrátiť tvrdenie Komisie, uvedené v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, spomínané v bode 16 vyššie, podľa ktorého neuvedenie niektorých obvinených dopravcov v článkoch 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia je možné vysvetliť bez toho, aby bolo treba dospieť k záveru, že tieto články konštatujú rôzne jediné a nepretržité porušenia, tým, že uvedení dopravcovia nezabezpečovali spojenia, ktorých sa týkajú tieto ustanovenia.
60 Alternatívny výklad výroku napadnutého rozhodnutia, tak ako ho navrhuje Komisia, by totiž bol v rozpore so samotnou teóriou existencie jedného jediného a nepretržitého porušenia tvoreného všetkými protisúťažnými správaniami, za ktoré sú zodpovední všetci účastníci a to bez ohľadu na to, ktoré spojenia boli dotknuté, ako vyplýva najmä z pripomienok Komisie v odôvodneniach 862 a 873 uvedeného rozhodnutia, v ktorých sa uvádza, že Komisia uplatnila v predmetnom prípade zásady vyplývajúce z judikatúry, podľa ktorej osoba môže byť považovaná za zodpovednú za účasť podniku na jednom jedinom a nepretržitom porušení, aj keď sa preukáže, že dotknutý podnik sa priamo zúčastnil len na jednom alebo viacerých prvkoch tvoriacich toto porušenie, keďže vedel alebo mal vedieť, že kolúzia, na ktorej sa uvedený podnik zúčastňoval, patrí do globálneho plánu a že tento globálny plán sa týkal všetkých prvkov tvoriacich porušenie (rozsudky zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, T‑295/94, Zb., EU:T:1998:88, bod 121, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T‑9/99, Zb., EU:T:2002:70, bod 231).
61 Alternatívne pochopenie výroku napadnutého rozhodnutia, tak ako ho navrhuje Komisia, protirečí takisto niektorým jej tvrdeniam obsiahnutým v uvedenom rozhodnutí, tak ako tvrdenie uvedené v odôvodnení 881, podľa ktorého nebolo treba, na účely vyvodenia záveru o existencii konštatovaného jediného a nepretržitého porušenia, „aby boli dopravcovia skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi všetkých účastníkov kartelu alebo skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi výlučne na konkrétnom spojení“ alebo ako tvrdenie uvedené v odôvodnení 825, podľa ktorého nie je potrebné preukázať existenciu porušenia, pokiaľ ide o konkrétne spojenie, ale postačuje poskytnúť dôkazy o existencii celosvetového kartelu, „pričom všetky skutočnosti opísané v [bode] 4 napadnutého rozhodnutia [sú] súčasťou dôkazov o celosvetovom karteli opísanom v [tomto] rozhodnutí“.
62 Z odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, že tieto odôvodnenia opisujú jediné a nepretržité porušenie nielen vo vzťahu k trom prvkom tvoriacim porušenie, teda PP, BP a odmietnutiu zaplatiť provízie, ale takisto vo vzťahu ku všetkým spojeniam prevádzkovaným obvinenými dopravcami.
63 Preto alternatívny výklad výroku napadnutého rozhodnutia, tak ako ho navrhuje Komisia, by viedol tiež ku konštatovaniu existencie rozporu medzi odôvodneniami a výrokom tohto rozhodnutia.
64 Ďalej treba konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia (pozri bod 59 vyššie), dopravcovia uvedení v článkoch 1 až 4 napadnutého rozhodnutia sa považujú za zodpovedných za celé porušenie uvedené v každom z článkov bez toho, aby sa pre každý z predmetných článkov rozlišovalo medzi spojeniami zabezpečovanými uvedenými dopravcami počas obdobia porušenia a tými, ktoré títo dopravcovia nezabezpečovali.
65 Nakoniec výklad výroku napadnutého rozhodnutia, tak ako ho navrhuje Komisia, vedie k tomu, že tento výrok spočíva na dvoch navzájom si protirečivých teóriách. Na jednej strane je totiž dopravca uvedený v určitom článku prvých štyroch článkov uvedeného rozhodnutia považovaný za zodpovedného za protisúťažné správania, na ktorých sa údajne zúčastnil, aj keď nezabezpečoval všetky spojenia, ktorých sa týka predmetný článok. Na druhej strane ten istý dopravca, neuvedený v určitom článku, nie je vôbec zodpovedný za protisúťažné správania, na ktorých sa však zúčastnil, ak nezabezpečoval žiadne zo spojení, ktorých sa týka uvedený článok.
66 Navyše treba uviesť, že po prvýkrát v odpovedi uvedenej v bode 16 vyššie Komisia odôvodnila neuvedenie niektorých obvinených dopravcov v článkoch 1, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia existenciou údajnej „diskrečnej právomoci“ umožňujúcej jej nepripísať niektorým účastníkom globálneho kartelu zodpovednosť za všetky protisúťažné správania tvoriace tento kartel, na ktorých sa však zúčastnili, ak sa to zakladá na objektívnych a nediskriminačných kritériách, pričom pripustila, že uvedené rozhodnutie mohlo zahŕňať všetkých dopravcov v článkoch 1, 3 a 4.
67 Komisia nielen že nevysvetlila právny základ takejto právomoci, ale nevysvetlila ani zlučiteľnosť takejto právomoci s jej úmyslom uplatniť zásady vyplývajúce z judikatúry citovanej v odôvodneniach 862 a 873 napadnutého rozhodnutia, tak ako je uvedená v bode 60 vyššie.
68 Treba nakoniec konštatovať, že aj samotné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú poznačené internou nekoherenciou. Tieto odôvodnenia obsahujú totiž posúdenia, ktoré sú len ťažko zlučiteľné s existenciou jediného kartelu týkajúceho sa všetkých spojení uvedených vo výroku, tak ako je opísaný v tých istých odôvodneniach (pozri bod 56 vyššie).
69 V tejto súvislosti treba konštatovať, podobne ako to urobila žalobkyňa, že v odôvodnení 1124 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že zohľadnila ako dátum začatia účasti na porušení každého obvineného dopravcu, prvý protisúťažný kontakt, na ktorom sa zúčastnil každý dopravca, s výnimkou niektorých dopravcov, ktorí podľa nej nemali byť považovaní za zodpovedných za porušenie, pokiaľ ide o spojenia medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri EHP, teda Air Canada, CPA, Japan Airlines, LAN Cargo a SAC. V prípade týchto dopravcov uznala dátum 1. máj 2004 za dátum začatia porušenia, aj keď súčasne uviedla, že sa zúčastnili na jedinom karteli, opísanom v bode 56 vyššie, aj pred týmto dátumom. Odôvodnila výber tohto dátumu skutočnosťou, že „len od [tohto dátumu] sa [stalo] nariadenie č. 1/2003 uplatniteľným na predmetné služby a že pokiaľ ide o [predmetných dopravcov], [bolo] konštatované porušenie“.
70 Bolo však už preukázané (pozri bod 60 vyššie), že Komisia v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia osobitne uviedla, že uplatňuje zásady vyplývajúce z judikatúry, podľa ktorej v rámci existencie jediného a nepretržitého porušenia môže byť osoba považovaná za zodpovednú za účasť podniku na porušení, aj keď sa preukáže, že dotknutý podnik sa priamo zúčastnil len na jednom alebo viacerých prvkoch tvoriacich toto porušenie, keďže vedel alebo mal vedieť, že kolúzia, na ktorej sa uvedený podnik zúčastňoval, patrí do globálneho plánu, ktorý sa týkal všetkých prvkov tvoriacich porušenie.
71 Treba sa teda domnievať, že hoci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatujú existenciu jedného jediného a nepretržitého porušenia týkajúceho sa všetkých spojení, na ktoré sa vzťahuje kartel, obsahujú značné interné rozpory.
72 Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí sa nachádzajú rozpory, jednak medzi odôvodneniami a výrokom a jednak v rámci samotných odôvodnení.
73 V druhom rade treba overiť, či tak ako tvrdí žalobkyňa, interné rozpory v napadnutom rozhodnutí majú dosah na jej práva na obhajobu, keďže jej neumožnili pochopiť povahu a dosah konštatovaného porušenia alebo porušení a bránia Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie.
74 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že jednoduchá existencia rozporu medzi odôvodneniami a výrokom rozhodnutia nepostačuje nato, aby bol vyvodený záver, že toto rozhodnutie je postihnuté vadou, pokiaľ ide o odôvodnenie, ak po prvé rozhodnutie ako celok umožňuje žalobkyni identifikovať túto nekoherenciu a odvolávať sa na ňu, po druhé znenie výroku je dostatočne jasné a presné, aby mohla pochopiť presný dosah rozhodnutia, a po tretie dôkazy použité na preukázanie účasti žalobkyne na porušeniach, ktoré jej boli pripísané vo výroku, sú jasne identifikované a skúmané v odôvodneniach (pozri v tomto zmysle rozsudok Adriatica di Navigazione/Komisia, už citovaný v bode 32 vyššie, EU:T:2003:335, body 49 až 52).
75 V predmetnom prípade však žiadna z dvoch možností výkladu výroku napadnutého rozhodnutia, ktoré sú uvedené v bode 54 vyššie, nie je v súlade s odôvodneniami uvedeného rozhodnutia. Preto, keďže Všeobecný súd nemôže uprednostniť jeden alebo druhý z týchto výkladov bez toho, aby nahradil svojím vlastným posúdením posúdenie Komisie, stačí skúmať v rámci jedného z prinajmenšom dvoch možných výkladov, či interné nekoherencie v napadnutom rozhodnutí sú takej povahy, že majú dosah na práva žalobkyne na obhajobu a bránia Všeobecnému súdu vykonať svoje preskúmanie.
76 Pokiaľ ide o prvý spomenutý výklad, teda ten, ktorý konštatuje existenciu štyroch rozličných jediných a nepretržitých porušení, ktorý napokon zastáva žalobkyňa, treba konštatovať, že hoci žalobkyňa bola schopná zistiť existenciu rozporu, najmä medzi odôvodneniami a výrokom napadnutého rozhodnutia a vyvodiť zo znenia výroku, že výrok konštatuje štyri rôzne porušenia, nebola však v situácii, že by mohla pochopiť, v akom rozsahu dôkazné prvky uvedené v odôvodneniach, súvisiace s existenciou jediného a nepretržitého porušenia, boli schopné preukázať existenciu štyroch rôznych porušení konštatovaných vo výroku a nebola teda v postavení, že by mohla spochybniť ich dostatočnosť.
77 V odôvodneniach 692 až 806 napadnutého rozhodnutia sa totiž Komisia rozhodla nerozlišovať dôkazy získané proti každému obvinenému dopravcovi v závislosti od spojení alebo kategórie spojení, ku ktorým sa tieto dôkazy viazali. Komisia sa len obmedzila na posúdenie toho, či tieto dôkazy mohli preukázať účasť týchto dopravcov na jedinom karteli opísanom v odôvodneniach tohto rozhodnutia, ale neskúmala, či existencia každého zo štyroch jediných a nepretržitých porušení, ktoré konštatovala vo výroku napadnutého rozhodnutia, je podporená dôkazmi. Diferenciácia dôkazov bola vykonaná len vo vzťahu ku koordinovanému správaniu týkajúcemu sa PP, BP a odmietnutia zaplatiť provízie.
78 Okrem toho žalobkyňa, ako sama tvrdí, nemôže v rámci prvého možného výkladu výroku pochopiť logický postup, ktorý viedol Komisiu k záveru, aby ju považovala za zodpovednú za porušenie, vrátane spojení, ktoré neboli zabezpečované v rámci okruhu definovaného každým článkom napadnutého rozhodnutia, a preto nemôže takisto pochopiť, či bola predmetom diskriminácie oproti obvineným dopravcom, ktorí boli považovaní za zodpovedných iba za dve porušenia, ba dokonca iba za jedno, z dôvodu, že nezabezpečovali určité spojenia.
79 V tejto súvislosti treba uviesť, že dôvody neuvedenia obchodných mien niektorých dopravcov v určitých článkoch napadnutého rozhodnutia nie je možné ľahko pri čítaní uvedeného rozhodnutia zistiť. Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že toto rozhodnutie neumožňuje pochopiť, či predmetné neuvedenie je spojené so skutočnosťou, že nezabezpečovali určité spojenia. Až v nadväznosti na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, citované v bode 16 vyššie, Komisia spresnila Všeobecnému súdu, že obchodné mená niektorých dopravcov neboli uvedené v niektorých článkoch toho istého rozhodnutia buď z dôvodu, že uvedení dopravcovia nezabezpečovali spojenia definované týmito článkami, alebo z dôvodu, že ich obrat dosiahnutý na týchto spojeniach bol za rok 2005 nižší ako 30 000 eur.
80 V tomto kontexte treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie v zásade musí byť oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako akt, ktorý jej spôsobuje ujmu, pričom jeho absenciu nemožno napraviť tým, že sa dotknutá osoba dozvie dôvody aktu v konaní pred súdom Únie (rozsudky z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb., EU:C:1981:284, bod 22, a z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb., EU:C:2005:408, bod 463).
81 V opačnom prípade hrozí, že povinnosť odôvodniť individuálne rozhodnutie nebude zodpovedať svojmu cieľu, ktorým je podľa ustálenej judikatúry poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje o tom, či je rozhodnutie dôvodné, alebo či prípadne neobsahuje vady umožňujúce napadnúť jeho zákonnosť a umožniť súdu Únie vykonať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rorindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 80 vyššie, EU:C:2005:408, bod 462 a citovanú judikatúru).
82 V predmetnom prípade vyplynulo práve z tejto oneskorenej informácie, že žalobkyňa sa mohla odvolávať na porušenie zásady rovnosti medzi obvinenými dopravcami až v štádiu pojednávania, pretože až v tomto štádiu mohla zistiť, že vzhľadom na obrat, ktorý dosiahla na spojeniach medzi letiskami nachádzajúcimi sa vo vnútri Únie a letiskami nachádzajúcimi sa vo Švajčiarsku v priebehu roka 2005, jej obchodné meno nemalo byť uvedené v článku 4 napadnutého rozhodnutia.
83 Navyše Všeobecný súd nemôže preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože nie je schopný posúdiť, či dôkazy získané Komisiou na preukázanie existencie jedného jediného a nepretržitého porušenia postačujú na preukázanie existencie štyroch porušení konštatovaných vo výroku uvedeného rozhodnutia.
84 Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou týkajúcou sa odôvodnenia, čo odôvodňuje jeho zrušenie.
85 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba prvej časti prvého žalobného dôvodu vyhovieť.
86 Napadnuté rozhodnutie musí byť teda zrušené v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, bez toho, aby bolo treba skúmať ostatné dôvody a argumenty, ktoré boli predložené.
O trovách
87 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo veci, je opodstatnené rozhodnúť tak, že okrem toho, že znáša svoje vlastné trovy konania, je povinná nahradiť trovy konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie K(2010) 7694 v konečnom znení z 9. novembra 2010 v konaní podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec COMP/39258 – Nákladná letecká doprava) sa zrušuje, pokiaľ ide o Martinair Holland NV.
2. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy, ktoré vynaložila Martinair Holland.
Kanninen | Pelikánová | Buttigieg |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. decembra 2015.
Podpisy