Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Amsterdam (Holandsko) 26. októbra 2023 – Európsky zatykač/YM; ďalší účastník konania: Openbaar Ministerie
(vec C-641/23, Dubers1 )
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Rechtbank Amsterdam
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač: YM
Ďalší účastník konania: Openbaar Ministerie
Prejudiciálne otázky
1. Bráni článok 17 ods. 4 a 7 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV1 v spojení s článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tomu, aby členský štát vykonal prvé z uvedených ustanovení tak, že vykonávajúci súdny orgán, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný riadny opravný prostriedok, nemôže predĺžiť deväťdesiatdňovú lehotu na prijatie rozhodnutia len z toho dôvodu, že má v úmysle predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky mimo tejto lehoty, v dôsledku čoho musí tento orgán rozhodnúť o výkone európskeho zatykača bez položenia týchto prejudiciálnych otázok?
2. Bráni článok 5 bod 3 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV v spojení s článkom 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v prípade potreby v spojení s článkom 20 a článkom 21 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie tomu, aby členský štát vykonal prvé z uvedených ustanovení tak, že odovzdanie osôb s bydliskom vo vykonávajúcom členskom štáte na účely trestného stíhania môže podliehať záruke vrátenia len vtedy, ak trestný čin, pre ktorý sa žiada o odovzdanie na účely trestného stíhania, patrí do jurisdikcie tohto členského štátu – v dôsledku čoho táto podmienka nie je splnená, ak tento trestný čin nie je trestný podľa práva tohto členského štátu – pričom tento členský štát neukladá rovnakú podmienku pre svojich štátnych príslušníkov?
3. Pokiaľ je odpoveď na otázku II kladná: Bráni článok 9 ods. 1 písm. d) rámcového rozhodnutia 2008/909/SVV1 v spojení s článkom 25 tohto rámcového rozhodnutia a v spojení s článkom 4 bodom 1 a článkom 5 bodom 3 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV tomu, aby členský štát, ktorý uplatnil článok 7 ods. 4. vykonal prvé z uvedených ustanovení tak, že
po tom, ako vykonávajúci súdny orgán pod zárukou vrátenia súhlasil s odovzdaním vydávajúcemu členskému štátu na účely trestného stíhania za trestný čin uvedený v článku 2 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV, ktorý nie je trestný podľa práva vykonávajúceho členského štátu, ale v súvislosti s ktorým vykonávajúci súdny orgán výslovne neodmietol odovzdanie z týchto dôvodov,
musia alebo môžu iné orgány vykonávajúceho členského štátu (ako vykonávajúceho štátu) odmietnuť uznať a vykonať trest odňatia slobody uložený vo vydávajúcom členskom štáte za tento trestný čin z dôvodu, že nie je trestný podľa práva vykonávajúceho členského štátu (ako vykonávajúceho štátu), a preto musia alebo môžu odmietnuť aj uplatnenie záruky vrátenia?
____________
1 Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
1 Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34).
1 Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 2008, s. 27).