Žaloba podaná 21. marca 2012 - HTTS/Rada

(vec T-128/12)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: HTTS Hanseatic Trade Trust & Shipping GmbH (Hamburg, Nemecko) (v zastúpení: J. Kienzle a M. Schlingmann, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Rady 2012/35/SZBP z 23. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu² a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 54/2012 z 23. januára 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu⁴ v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne,

zaviazal Radu na náhradu trov konania, najmä výdavkov žalobkyne.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obranu žalobkyne.

Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že Rada porušila jej právo na účinnú právnu ochranu, a najmä požiadavku odôvodnenia tým, že neposkytla dostatočné odôvodnenie pre opätovné uvedenie žalobkyne v zozname osôb a subjektov, ktoré podľa článkov 19 a 20 rozhodnutia 2010/413/SZBP a podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 961/2010 podliehajú reštriktívnym opatreniam.

Okrem toho Rada napriek príslušnej výzve podanej žalobkyňou nepreskúmala svoje rozhodnutie opätovne uviesť žalobkyňu v sankčnom zozname.

Navyše Rada porušila právo žalobkyne na vypočutie, pretože nedala žalobkyni možnosť zaujať stanovisko pred opätovným zaradením do sankčného zoznamu, a tým došlo k neuskutočneniu preskúmania Radou.

Druhý žalobný dôvod je založený na neexistencii právneho základu pre napadnuté nariadenie.

Podľa názoru žalobkyne chýba napadnutému vykonávaciemu nariadeniu právny základ, pretože Všeobecný súd zrušil nariadenie č. 961/2010 rozsudkom zo 7. decembra 2011 vo veci T-562/10 v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a napriek zachovaniu účinkov nariadenia č. 961/2010 pre obdobie dvoch mesiacov toto nariadenie nemôže byť, pokiaľ ide o žalobkyňu, žiadnym účinným právnym základom pre vydanie vykonávacieho nariadenia.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 266 ZFEÚ.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že Rada neprijala žiadne opatrenia na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-562/10 zo 7. decembra 2011, ale namiesto toho zaradila napriek rozsudku Všeobecného súdu žalobkyňu opätovne do sankčného zoznamu.

4.    Štvrtý žalobný dôvod je založený na neexistencii dôvodu pre zaradenie žalobkyne do sankčného zoznamu.

Žalobkyňa navyše tvrdí, že dôvody uvedené Radou pre zaradenie žalobkyne do sankčného zoznamu sú v rozsiahlej miere nepresné a nemôžu odôvodniť zaradenie žalobkyne do sankčného zoznamu.

5.    Piaty žalobný dôvod je založený na porušení základného práva žalobkyne na ochranu vlastníctva.

Opätovné zaradenie žalobkyne do sankčného zoznamu predstavuje neodôvodnený zásah do jej základného práva na vlastníctvo, pretože žalobkyňa na základe nedostatočného odôvodnenia Radou nemohla zistiť, z akých dôvodov bola zaradená do sankčného zoznamu. Opätovné zaradenie žalobkyne do sankčného zoznamu sa okrem toho zakladá na zjavne nesprávnom posúdení Radou jej situácie a jej činností a okrem toho je neprimerané.

____________

¹ - Rozhodnutie Rady 2012/35/SZBP z 23. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 19, s. 22).

² - Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 54/2012 z 23. januára 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 19, s. 1).

³ - Rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39).

⁴ - Nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ, L 281, s. 1).