Language of document : ECLI:EU:T:2015:931

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 3. decembra 2015

Vec T‑506/12 P

Eva Cuallado Martorell

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Prijímanie do služobného pomeru – Verejné výberové konanie na vytvorenie rezervného zoznamu právnikov lingvistov so španielskym jazykom – Rozhodnutie výberovej komisie potvrdzujúce neúspech v poslednej písomnej skúške a nepripustenie na ústnu skúšku – Článok 90 ods. 2 služobného poriadku – Prípustnosť žaloby v prvostupňovom konaní – Povinnosť odôvodnenia – Odmietnutie oznámiť žalobkyni opravené písomné skúšky – Prístup k dokumentom“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 18. septembra 2012, Cuallado Martorell/Komisia (F‑96/09, Zb. VS, EU:F:2012:129), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (druhá komora) z 18. septembra 2012, Cuallado Martorell/Komisia (F‑96/09, Zb. VS, EU:F:2012:129), sa zrušuje v časti, v ktorej ním bola vyhlásená žaloba za neprípustnú, ktorá smerovala k vyhláseniu neplatnosti rozhodnutia o zamietnutí pripustenia žalobkyne na ústnu skúšku a v dôsledku toho na rezervný zoznam. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. Vec sa vracia Súdu pre verejnú službu. O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Odmietnutie oznámiť opravené písomné skúšky – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Dodržanie tajnosti rokovania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 a príloha III, článok 6)

2.      Žaloba úradníkov – Rozhodnutie výberovej komisie – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Fakultatívny charakter – Podanie – Dôsledky – Dodržanie procesných požiadaviek spojených s predchádzajúcou sťažnosťou

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Žaloba úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

1.      Odôvodnenie rozhodnutia spôsobujúceho ujmu má jednak za cieľ poskytnúť dotknutej osobe informáciu dostatočnú na to, aby posúdila dôvodnosť tohto rozhodnutia a vhodnosť podania žaloby na súd Únie, a jednak umožniť tomuto súdu, aby vykonal svoje preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia.

Pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté výberovou komisiou, povinnosť odôvodnenia je nevyhnutné zosúladiť s dodržaním tajnosti rokovania výberovej komisie, a preto oznámenie známok dosiahnutých v rôznych skúškach predstavuje dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie. Výslovné rozhodnutie, ktorým sa zamieta oznámenie opravených písomných skúšok je totiž dostatočne odôvodnené, keďže odkazuje na článok 6 prílohy III služobného poriadku, ktorý stanovuje, že rokovania výberovej komisie sú tajné.

(pozri body 37 – 39 a 67)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, Zb., EU:C:1996:276, bod 31

Všeobecný súd: rozsudky z 25. júna 2003, Pyres/Komisia, T‑72/01, Zb. VS, EU:T:2003:176, bod 66 a citovaná judikatúra; z 5. apríla 2005, Hendrickx/Rada, T‑376/03, Zb. VS, EU:T:2005:116, body 73 a 74 a citovaná judikatúra; z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia, F‑127/11, Zb. VS, EU:F:2014:14, bod 94, a z 11. decembra 2014, van der Aat a i./Komisia, T‑304/13 P, Zb. VS, EU:T:2014:1055, bod 43 a citovaná judikatúra

2.      Opravný prostriedok proti rozhodnutiu výberovej komisie výberového konania zvyčajne spočíva v priamom predložení veci súdu Únie. Možnosť dotknutej osoby použiť taký priamy opravný prostriedok bez predchádzajúcej administratívnej sťažnosti sleduje presne uplatnenie práva na účinnú súdnu ochranu. Ide totiž o možnosť, nie o povinnosť.

Ak sa však dotknutá osoba voči rozhodnutiu výberovej komisie namiesto priameho predloženia veci súdu Únie odvoláva na ustanovenia služobného poriadku, aby sa formou administratívnej sťažnosti obrátila na menovací orgán, prípustnosť neskôr podanej žaloby závisí od dodržania všetkých procesných požiadaviek, ktoré sú spojené s predchádzajúcou sťažnosťou, dotknutou osobou.

(pozri body 54, 55 a 62)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok z 23. januára 2002, Gonçalves/Parlament, T‑386/00, Zb. VS, EU:T:2002:12, body 34 a 35 a citovaná judikatúra

3.      List, ktorým úradník bez toho, aby výslovne žiadal o zrušenie dotknutého rozhodnutia, zjavne sleduje cieľ dosiahnuť uspokojenie svojich nárokov nesporovou cestou, alebo list, z ktorého je zrejmá vôľa žalobcu napadnúť rozhodnutie, ktoré mu spôsobuje ujmu, predstavuje sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

Keďže cieľom konania pred podaním žaloby je urovnanie sporu vzniknutého v okamihu podania sťažnosti zmierom, menovací orgán musí byť dostatočne presne informovaný o tvrdeniach, ktoré úradník uvádza voči administratívnemu rozhodnutiu. Z toho vyplýva, že sťažnosť musí obsahovať opis dôvodov a tvrdení vznesených voči administratívnemu rozhodnutiu, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Navyše sťažnosť nemusí mať osobitnú formu. Stačí, že jasne a presne vyjadruje vôľu sťažovateľa napadnúť rozhodnutie, ktoré bolo voči nej prijaté.

Administratíva musí sťažnosti preskúmavať ústretovo a na to, aby došla k presvedčeniu, že ide o sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku stačí, ak bol predtým v rámci správneho konania uvedený určitý dôvod dostatočne jasným spôsobom, aby mohol byť menovací orgán informovaný o výhradách, ktoré má dotknutá osoba voči napadnutému rozhodnutiu. Hoci teda žalobné dôvody a tvrdenia neboli uvedené v samotnej sťažnosti, pokiaľ tento orgán ich mohol dostatočne presne poznať na základe dokumentu, ktorý mu bol predložený samostatne, nemožno túto sťažnosť považovať za neprípustnú.

(pozri body 63 – 66)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudky z 31. mája 1988, Rousseau/Dvor audítorov, 167/86, Zb., EU:C:1988:266, bod 8, a zo 14. júla 1988, Aldinger a Virgili/Parlament, 23/87 a 24/87, Zb., EU:C:1988:406, bod 13

Všeobecný súd: rozsudky zo 7. marca 1996, Williams/Dvor audítorov, T‑146/94, Zb. VS, EU:T:1996:34, body 44 a 50 a citovaná judikatúra; z 13. januára 1998, Volger/Parlament, T‑176/96, Zb. VS, EU:T:1998:1, bod 65, a zo 16. februára 2005, Reggimenti/Parlament, T‑354/03, Zb. VS, EU:T:2005:54, body 43 a 44 a citovaná judikatúra