Language of document : ECLI:EU:T:2019:144

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)

zo 7. marca 2019 (*)

„REACH – Rozhodnutie Komisie o udelení autorizácie na používanie sulfochrómanu olovnatého žltého a chrómanu molybdénanu síranu olovnatého červeného – Článok 60 ods. 4 a 5 nariadenia (ES) č. 1907/2006 – Preskúmanie nedostupnosti alternatívnych riešení – Nesprávne právne posúdenie“

Vo veci T‑837/16,

Švédske kráľovstvo, v zastúpení: pôvodne A. Falk a F. Bergius, neskôr A. Falk, C. Meyer Seitz, H. Shev a J. Lundberg, splnomocnení zástupcovia,

žalobca,

ktoré v konaní podporujú:

Dánske kráľovstvo, v zastúpení: pôvodne C. Thorning a M. Wolff, neskôr M. Wolff a J. Nymann Lindegren, splnomocnení zástupcovia,

Fínska republika, v zastúpení: S. Hartikainen, splnomocnený zástupca,

a

Európsky parlament, v zastúpení: A. Neergaard a A. Tamás, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: R. Lindenthal, K. Mifsud Bonnici, K. Simonsson a G. Tolstoy, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európska chemická agentúra (ECHA), v zastúpení: M. Heikkilä, W. Broere a C. Schultheiss, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2016) 5644 final o udelení autorizácie na určité použitia sulfochrómanu olovnatého žltého a chrómanu molybdénanu síranu olovnatého červeného podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory D. Gratsias, sudcovia I. Labucka a A. Dittrich (spravodajca),

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 27. septembra 2018,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Sulfochróman olovnatý žltý (C. I. Pigment Yellow 34; č. ES 215‑693‑7, č. CAS 1344‑37‑2) a chróman molybdénan síran olovnatý červený nazvaný Pigment Red 104 (C. I. Pigment Red 104; č. ES 235‑759‑9, č. CAS 12656‑85‑8) (ďalej len „pigmenty dotknuté vo veci samej“ alebo „chrómany olovnaté dotknuté vo veci samej“ alebo aj „látky dotknuté vo veci samej“) sú zmesi prvkov olovo a chróm VI.

2        Tieto pigmenty sa z dôvodu ich odolnosti, jasnej farby a lesku používajú v lakoch a náteroch, napríklad pri mostoch a konštrukciách zo železa a z ocele, alebo v situáciách, keď má náter signalizačnú funkciu, napr. na výstražných značkách. Chrómany olovnaté sa používajú na žlté dopravné značenie.

3        Pod indexovými číslami 082‑009‑00‑X a 082‑010‑00‑5 uvedenými na zozname harmonizovaných klasifikácií a označovaní nebezpečných látok, ktoré sa nachádzajú v tabuľke 3.1 prílohy VI nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1), boli pigmenty dotknuté v prejednávanej veci klasifikované najmä ako karcinogénne a toxické pre reprodukciu človeka.

4        Prijatím nariadenia (EÚ) č. 125/2012 zo 14. februára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIV k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 Európskeho parlamentu a Rady o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) (Ú. v. EÚ L 41, 2012, s. 1), Komisia zahrnula pigmenty dotknuté vo veci samej z dôvodu ich vlastností ako karcinogénne látky a ako látky toxické pre reprodukciu do prílohy XIV nariadenia (ES) č. 1907/2006 Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1), s dátumom uplynutia platnosti stanoveným k 21. máju 2015.

5        Osem podnikov registrovalo chrómany olovnaté v súlade s ustanoveniami hlavy II nariadenia č. 1907/2006, medzi nimi aj DCC Maastricht BV, ktorá je v zmysle článku 8 nariadenia č. 1907/2006 zástupcom kanadského výrobcu takých látok v Európskej únii.

6        DCC Maastricht, ktorá dodáva najmä pigmenty dotknuté vo veci samej približne stovke následným užívateľom v Únii, je jediným podnikom, ktorý k 19. novembru 2013 podal žiadosť o autorizáciu podľa článku 62 nariadenia č. 1907/2006 s cieľom uviesť pigmenty dotknuté vo veci samej na trh. O autorizáciu sa presnejšie žiadalo pre tieto použitia, ktoré sú zhodné pre obe látky:

–        distribúcia a zmes pigmentového prášku v priemyselnom prostredí do farieb na báze rozpúšťadiel na iné ako spotrebiteľské použitie,

–        priemyselné nanášanie farieb na kovové povrchy (ako napr. na stroje, dopravné prostriedky, konštrukcie, dopravné značky, vybavenie ciest, alebo kontinuálne lakovanie atď.),

–        profesionálne, nie spotrebiteľské nanášanie farieb na kovové povrchy (napr. na stroje, dopravné prostriedky, konštrukcie, dopravné značky, vybavenie ciest, atď.) alebo ako dopravné značenie,

–        distribúcia a miešanie pigmentového prášku v priemyselnom prostredí do kvapalných alebo pevných premixov na farbenie plastových alebo plastom potiahnutých výrobkov na iné ako spotrebiteľské použitie,

–        priemyselné použitie pevných alebo kvapalných farebných premixov a predmiešaných zmesí s obsahom pigmentu na farbenie plastových alebo plastom potiahnutých výrobkov na iné ako spotrebiteľské použitie,

–        profesionálne použitie pevných alebo kvapalných farebných premixov a predmiešaných zmesí s obsahom pigmentu pri aplikácii termoplastického dopravného značenia.

7        Žiadosť o autorizáciu obsahuje nasledujúci neúplný výpočet príkladov výrobkov, na ktoré sa vzťahujú použitia, ktoré sú tam uvedené a ktoré podľa žiadateľa vyžadujú technologickú výkonnosť zaručenú pigmentmi: strechy pre automobily, signalizačné panely, nádoby na farmaceutické výrobky, rúry pre petrochemický priemysel, žeriavy, poľnohospodárske stroje, cestné zariadenia, oceľové mosty, trezory a oceľové kontajnery.

8        V súlade s článkom 64 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006 uskutočnila Európska agentúra pre chemické látky (ECHA) verejnú konzultáciu, aby zainteresované tretie strany mohli predložiť informácie o alternatívnych látkach alebo technológiách. V rámci tejto konzultácie predložili stanoviská výrobcovia Únie, následní užívatelia pigmentov dotknutých vo veci samej, rezortné organizácie, členské štáty, ako aj niektoré mimovládne organizácie.

9        Následní užívatelia, ktorý sa vyjadrili pri príležitosti konzultácií, signalizovali, že látky, ktoré by sa mohli použiť namiesto chrómanov olovnatých dotknutých vo veci samej, nemajú tie isté výhody a vo väčšine prípadov sú drahšie. Naopak British Coatings Federation, ktorá zastupuje 90 % priemyslu povrchových úprav Spojeného kráľovstva, v podstate uviedla, že nesúhlasí so záverom žiadateľa, podľa ktorého sú chrómany olovnaté nenahraditeľné. Táto organizácia v podstate uviedla, že v súčasnosti sa v odvetví náterov používa značný počet alternatívnych riešení, ktoré neobsahujú olovo. Aj A., ktorá je výrobcom lakov a náterov, uviedla, že vhodné a bezpečnejšie alternatívne riešenia než chrómany olovnaté dotknuté vo veci samej boli už niekoľko rokov dostupné v predaji na celom svete a že ich možno použiť na získanie želaných vlastností výrobku a výkonnosti za primerané náklady. Napokon B., iný výrobca chemických výrobkov a lakov, uviedol, že väčšina jeho zákazníkov úspešne prešla na alternatívne bezolovnaté riešenia alebo je pripravená tak urobiť. Žiadateľ na komentáre spoločností B. a A. s odkazom na určitý počet malých a stredných podnikov (MSP), ktoré v rámci konzultácií podporili jeho žiadosť, odpovedal, že tieto podniky potrebujú pigmenty dotknuté vo veci samej na výrobu špecifických výrobkov určených na konkrétne použitia v „okrajovom segmente trhu“.

10      Výbor ECHA pre hodnotenie rizík a sociálno‑ekonomickú analýzu vydal 11. decembra 2014 dvanásť konsolidovaných stanovísk týkajúcich sa žiadosti o autorizáciu, aby zohľadnil šesť požadovaných použití s prihliadnutím na obe dotknuté látky.

11      Výbor pre hodnotenie rizík v týchto stanoviskách dospel k záveru, že pokiaľ ide o pigmenty dotknuté vo veci samej, nebolo možné určiť odvodenú hladinu, pri ktorej nedochádza k žiadnym účinkom, podľa bodu 6.4 prílohy I nariadenia č. 1907/2006, ani pre karcinogénne vlastnosti a ani pre toxické vlastnosti pre reprodukciu.

12      Pokiaľ ide o technickú uskutočniteľnosť alternatívnych riešení vo všeobecnosti, výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu v súvislosti s prvým a štvrtým použitím, ku ktorým boli prijaté žiadosti, v bode 7 príslušných konsolidovaných stanovísk (prílohy E.1, E.4, E.7 a E.10 vyjadrenia Švédskeho kráľovstva z 21. augusta 2018), uviedol, že žiadateľ o autorizáciu nepredložil analýzu alternatívnych riešení. Z týchto stanovísk tiež vyplýva, že v „štádiu formulácie“ nemali pigmenty dotknuté vo veci samej žiadnu funkciu a že v dôsledku toho sa nemohla alebo nemusela uskutočniť analýza platných alternatívnych riešení.

13      Pokiaľ ide o technickú uskutočniteľnosť alternatívnych riešení vo všeobecnosti, výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu v súvislosti s druhým a piatym použitím, ku ktorým boli prijaté žiadosti, v bode 7.2.1 príslušných konsolidovaných stanovísk (prílohy E.2, E.5, E.8 a E.11 vyjadrenia Švédskeho kráľovstva z 21. augusta 2018) v podstate vymenoval názory žiadateľa o autorizáciu a iných subjektov vypočutých v rámci verejnej konzultácie. Tieto názory si v zásade odporujú.

14      Pokiaľ ide o technickú uskutočniteľnosť alternatívnych riešení vo všeobecnosti, výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu v súvislosti s tretím použitím, ku ktorému bola prijatá žiadosť, v bode 7.2.1 príslušných konsolidovaných stanovísk (príloha A.5 žaloby a príloha E.3 vyjadrenia Švédskeho kráľovstva z 21. augusta 2018), na záver uviedol, že „mieni súhlasiť s názorom žiadateľa o autorizáciu, podľa ktorého neexistujú alternatívne riešenia“. Vzhľadom na protichodné názory vyjadrené počas verejnej konzultácie si však táto otázka podľa tohto výboru vyžaduje dodatočné preskúmanie, pokiaľ ide o oblasť dopravného značenia. Podľa názoru tohto výboru treba nejasnosti súvisiace s týmto bodom zohľadniť pri stanovení lehoty na preskúmanie.

15      Pokiaľ ide o technickú uskutočniteľnosť alternatívnych riešení vo všeobecnosti, výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu v súvislosti so šiestym použitím uvedenom v bode 6 vyššie, v bode 7.2.1 príslušných konsolidovaných stanovísk (prílohy E.6 a E.12 vyjadrenia Švédskeho kráľovstva z 21. augusta 2018) dospel k záveru, že s prihliadnutím na protichodné názory vyjadrené v rámci verejnej konzultácie si táto otázka pre oblasť dopravného značenia vyžaduje dodatočné preskúmanie. Spresňuje tiež, že „táto nejasnosť“ sa má zohľadniť pri stanovení lehoty na preskúmanie.

16      Výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu napokon v úvodnej časti konsolidovaných stanovísk z 11. decembra 2014 (pozri stranu 4 prílohy A.5 žaloby a stranu 4 prílohy E.1 až E.10 vyjadrenia Švédskeho kráľovstva z 21. augusta 2018) uviedol, že „sa podľa neho javí“, že neexistujú alternatívne riešenia, ktoré by boli technicky a ekonomicky vhodné „pre žiadateľa“.

17      Komisii bolo dvanásť konsolidovaných stanovísk doručených 2. januára 2015.

18      Žiadosť o autorizáciu bola 7. a 8. júla 2015, 22. a 23. septembra 2015, ako aj 3. a 4. februára 2016 tiež preskúmaná v rámci výboru vytvoreného podľa článku 133 nariadenia č. 1907/2006 (ďalej len „výbor REACH“).

19      Pri diskusii o žiadosti o autorizáciu v rámci výboru REACH dva členské štáty a Nórske kráľovstvo uviedlo, že chrómany olovnaté sa na ich vnútroštátnych územiach nepoužívajú ako pigmenty na náter pre žlté dopravné značenie. V jednom z týchto členských štátov bolo dokonca už pred 20 rokmi zakázané používanie chrómanu olovnatého na dopravné značenie. Nórske kráľovstvo tiež uviedlo, že chrómany olovnaté sa nepoužívajú ako náter ropných plošín v Severnom mori alebo na plošinách patriacich ropnej spoločnosti S.

20      Komisia svoj projekt podrobila hlasovaniu členov výboru REACH. Dvadsaťtri členských štátov hlasovalo za projekt, zatiaľ čo tri členské štáty, medzi nimi Švédske kráľovstvo, hlasovalo proti. Dva členské štáty sa zdržali hlasovania.

21      Komisia 7. septembra 2016 prijala vykonávacie rozhodnutie C(2016) 5644 final, ktorým sa udeľuje autorizácia na používanie sulfochrómanu olovnatého žltého a chrómanu molybdenánu síranu olovnatého červeného podľa nariadenia č. 1907/2006 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

22      V odôvodnení 6 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla:

„[Výbor ECHA pre sociálno‑ekonomickú analýzu] potvrdil záver žiadateľ, podľa ktorého celkový [sociálno‑ekonomický] prínos vyplývajúci z použití, ku ktorým boli prijaté žiadosti, prevažuje nad rizikami pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, ktoré spôsobujú tieto použitia. Takisto potvrdil, že neexistujú žiadne alternatívne látky ani technológie, ktoré by boli vhodné z hľadiska technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti pre následných používateľov žiadateľa.“ [neoficiálny preklad]

23      Z odôvodnení 8 a 9 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výbor ECHA pre sociálno‑ekonomickú analýzu odporučil, aby obdobie preskúmania uvedené v článku 60 ods. 9 písm. e) nariadenia č. 1907/2006 bolo stanovené na dvanásť rokov pre štyri používania oboch látok, ku ktorým bola podaná žiadosť, konkrétne pre používania uvedené v prvej, druhej, štvrtej a piatej zarážke bodu 6 vyššie, a na sedem rokov pre ostatné dve používania oboch látok, ku ktorým bola podaná žiadosť, konkrétne pre používania uvedené v tretej a šiestej zarážke bodu 6 vyššie.

24      Ako v podstate vyplýva z odôvodnení 8 a 9 napadnutého rozhodnutia, tieto lehoty na preskúmanie, ktoré odporúča výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu, zohľadňujú najmä nedostupnosť vhodných riešení s cieľom nahradiť pigmenty dotknuté vo veci samej pre použitia požadované z hľadiska technickej uskutočniteľnosti, osobitný význam technickej primeranosti alternatívnych riešení pre určité osobitné aplikácie, pokiaľ si to vyžaduje bezpečnosť, skutočnosť, že z použitia oboch látok vyplýva veľmi nízke riziko, a skutočnosť, že prínos pre ľudské zdravie, ktorý by mohol vyplývať z odmietnutia udeliť autorizáciu, je veľmi malý. Pokiaľ ide o použitie uvedené v tretej a šiestej zarážke bodu 6 vyššie, lehota na preskúmanie podľa odporúčania pre sociálno‑ekonomickú analýzu zohľadňuje aj neistotu, pokiaľ ide o tvrdenie žiadateľa, že nie sú dostupné technicky uskutočniteľné alternatívne riešenia v oblasti dopravného značenia.

25      Podľa tých istých odôvodnení sa podľa názoru Komisie musí autorizácia preskúmať skôr, ako odporúča Výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu, vzhľadom na to, že je zložité preukázať nedostupnosť technicky uskutočniteľných alternatívnych riešení pre všetky uvedené použitia. Konkrétne podľa odôvodnenia 9 napadnutého rozhodnutia z ďalšej výmeny s členskými štátmi vyplýva, že použitie pigmentov dotknutých vo veci samej v oblasti dopravného značenia bolo v niektorých členských štátov nahradené alebo zakázané a v iných nie. Podľa Komisie bolo teda so zreteľom na tieto skutočnosti vhodné stanoviť lehotu na preskúmanie na sedem rokov pre štyri používania oboch látok, ku ktorým bola podaná žiadosť, konkrétne pre používania uvedené v prvej, druhej, štvrtej a piatej zarážke bodu 6 vyššie, a na štyri roky pre ostatné dve používania oboch látok, ku ktorým bola podaná žiadosť, konkrétne pre používania uvedené v tretej a šiestej zarážke bodu 6 vyššie.

26      V odôvodnení 12 napadnutého rozhodnutia Komisia okrem toho uviedla:

„Vzhľadom na ťažkosti pri úplnom dokazovaní nedostupnosti technicky uskutočniteľných alternatívnych riešení pre všetky použitia, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, treba bližšie spresniť, aké použitia sú prípustné, pokiaľ ide o požadované technické vlastnosti premixov [pigmentov], náterov a predmiešaných zmesí obsahujúcich pigmenty a výrobkov s týmito pigmentmi, vlastnosti, ktoré majú obe látky a ktoré nemožno získať prostredníctvom akýchkoľvek iných vhodných alternatívnych technológií alebo látok. Autorizácia musí teda podliehať podmienke, že držiteľ autorizácie predloží správu o primeranosti a disponibilite alternatívnych riešení pre následných užívateľov a na tomto základe spresňuje opis autorizovaných použití. Okrem toho, ak bola predložená správa o preskúmaní uvedená v článku 61 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006, držiteľ autorizácie musí spresniť opis autorizovaných použití na základe informácií poskytnutých následnými užívateľmi v dodávateľskom reťazci.“ [neoficiálny preklad]

27      Komisia v článku 1 ods. 1 a 2 napadnutého rozhodnutia povolila použitia chrómanu olovnatého dotknutého vo veci samej spôsobmi uvedenými v žiadosti o autorizáciu (pozri bod 6 vyššie) pod podmienkou, že vlastnosti premixov, farieb a predmiešaných zmesí obsahujúcich dotknuté látky alebo hotové výrobky, ktoré ich obsahujú, podľa funkcionality, intenzity sfarbenia, nepriehľadnosti (krycia schopnosť), disperzie, odolnosti voči nepriaznivým vplyvom, odolnosti voči teplu alebo roztekaniu alebo ich kombinácie, sú technicky uskutočniteľné iba pri použití uvedených látok a že tieto vlastnosti sú potrebné na stanovené použitie.

28      Podľa článku 1 ods. 3 písm. d) napadnutého rozhodnutia autorizácia pre všetky použitia podlieha podmienke, podľa ktorej v podstate užívatelia nasledujúci po držiteľovi autorizácie poskytnú agentúre ECHA najneskôr do 30. júna 2017 informácie o vhodnosti a dostupnosti alternatívnych riešení pre ich použitie, pričom podrobne odôvodnia potrebu používať látky dotknuté vo veci samej.

29      Okrem toho z článku 1 ods. 3 písm. e) napadnutého rozhodnutia vyplýva, že autorizácia podlieha v podstate podmienke, podľa ktorej držiteľ autorizácie predloží Komisii najneskôr do 31. decembra 2017 správu obsahujúcu prvok uvedený v článku 1 ods. 3 písm. d) tohto rozhodnutia. Držiteľ autorizácie je vo svojej správe povinný uviesť podrobný opis použití povolených na základe informácií týkajúcich sa alternatívnych riešení, ako ich predložili následní užívatelia.

30      Napokon článok 1 ods. 4 napadnutého rozhodnutia v podstate stanovuje, pokiaľ ide o použitia na dopravné značenie, že autorizácia sa neuplatňuje v členských štátoch, ktorých vnútroštátne právne predpisy zakazujú používanie chrómanov olova na dopravného značenie.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

31      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 28. novembra 2016 podalo Švédske kráľovstvo žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

32      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 10. februára, 27. a 30. marca 2017 Dánske kráľovstvo, Fínska republika a Európsky parlament požiadali o povolenie vstupu do tohto konania ako vedľajší účastníci konania na podporu návrhov Švédskeho kráľovstva. Rozhodnutiami z 24. marca a 3. mája 2017 predseda piatej komory Všeobecného súdu povolil vstup týchto vedľajších účastníkov do konania.

33      ECHA 20. marca 2017 podala v tomto konaní návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. ClientEarth, nezisková mimovládna organizácia na ochranu životného prostredia, podala v ten istý deň návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Švédskeho kráľovstva.

34      Uznesením z 20. júla 2017 predseda deviatej komory Všeobecného súdu povolil vstup ECHA do konania ako vedľajšieho účastníka konania. Naopak uznesením z 13. októbra 2017, Švédsko/Komisia (T‑837/16, neuverejnené, EU:T:2017:740), zamietol návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania podaný organizáciou ClientEarth.

35      Vyjadrenie k žalobe bolo podané 7. marca 2017.

36      Vyjadrenia vedľajších účastníkov konania, Dánskeho kráľovstva, Parlamentu, ECHA a Fínskej republiky boli predložené 10. mája, 29. septembra, 4. a 5. októbra 2017.

37      Švédske kráľovstvo predložilo repliku 2. mája 2017 a Komisia dupliku 5. októbra 2017.

38      Švédske kráľovstvo a Komisia predložili svoje pripomienky k vyjadreniam vedľajších účastníkov konania 19. decembra 2017.

39      Všeobecný súd v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 ods. 3 písm. c) a d) svojho rokovacieho poriadku listom z 18. júla 2018 vyzval Švédske kráľovstvo na predloženie konsolidovaného stanoviska 11. decembra 2014 iného než stanoviska týkajúceho sa tretieho použitia požadovaného pre sulfochróman olovnatý žltý, ako bolo založené do spisu Všeobecného súdu v prílohe A.5 k žalobe. Švédske kráľovstvo bolo tým istým listom vyzvané predložiť informácie o spise, ktorý vypracovala ECHA na overenie, či je potrebné obmedziť použitie chrómanov olovnatých vo výrobkoch. Švédske kráľovstvo spomenulo tento spis vo svojej žalobe. Komisia bola napokon v tom istom liste vyzvaná, aby predložila kópiu správy, ktorú jej mal držiteľ autorizácie predložiť najneskôr do 31. decembra 2017 v súlade s článkom 1 ods. 3 písm. e) napadnutého rozhodnutia.

40      Švédske kráľovstvo a Komisia splnili tieto požiadavky v stanovenej lehote.

41      Švédske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

42      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil Švédskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.

–        v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia zachoval účinky tohto rozhodnutia, kým v spolupráci s ECHA nebude môcť opätovne preskúmať žiadosť o autorizáciu.

43      Dánske kráľovstvo a Parlament navrhujú, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie. Fínska republika navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

44      ECHA navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu a uložil Švédskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

45      Švédske kráľovstvo, ktoré v konaní podporujú Parlament, Dánske kráľovstvo a Fínska republika, na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody.

46      Švédske kráľovstvo svojím prvým žalobným dôvodom v podstate uvádza nesprávne právne posúdenie pri uplatňovaní článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006, ako aj porušenie zásady náležitej starostlivosti. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia prináležiacej Komisii podľa článku 296 ZFEÚ a článku 130 nariadenia č. 1907/2006, ako aj zásady riadnej správy vecí verejných. Švédske kráľovstvo svojím tretím žalobným dôvodom uvádza porušenie článku 55 nariadenia č. 1907/2006.

47      Prvý žalobný dôvod sa člení na tri časti. Švédske kráľovstvo v prvej časti tohto žalobného dôvodu v podstate tvrdí, že Komisia nevykonala žiadne vlastné a autonómne posúdenie otázky, či boli splnené podmienky udelenia autorizácie podľa článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006. Komisia naopak poverila úlohou posúdiť podmienky tohto ustanovenia iba výbory ECHA, t. j. výbor pre hodnotenie rizík a výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu. Švédske kráľovstvo v druhej časti prvého žalobného dôvodu tvrdí, že Komisia porušila článok 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 tým, že udelila autorizáciu dotknutú vo veci samej bez toho, aby bolo riadne preukázané, že neexistujú vhodné látky alebo technológie na nahradenie chrómanov olovnatých pre použitia uvedené v žiadosti o autorizáciu. Samotná skutočnosť, že autorizáciu udelila bez toho, aby riadne overila nedostupnosť alternatívnych riešení umožňuje dospieť k záveru, že si tiež nesplnila povinnosť náležitej starostlivosti. Tretia časť je založená na skutočnosti, že podrobením autorizácie určitým podmienkam a určitým lehotám na preskúmanie chcela Komisia nesprávne odstrániť nedostatky obsiahnuté v analýze alternatívnych riešení predloženej na jednej strane spoločnosťou DCC Maastricht, ako aj nedostatky, ktoré mala analýza alternatívnych riešení, ktorú sama vypracovala podľa článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006, na druhej strane tým, že podrobila autorizáciu určitým podmienkam a krátkym lehotám na preskúmanie bez toho, aby mala „právomoc“ konať v tomto zmysle.

48      Všeobecný súd sa domnieva, že je potrebné najprv preskúmať druhú časť prvého žalobného dôvodu.

 O druhej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa existencie nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa údajne dopustila Komisia pri preskúmaní nedostupnosti alternatívnych riešení, ako aj povinnosti náležitej starostlivosti

49      Podľa názoru Švédskeho kráľovstva, ktoré v konaní podporujú Dánske kráľovstvo, Fínska republika a Parlament, Komisia tým, že udelila autorizáciu dotknutú vo veci samej bez toho, aby bolo riadne preukázané, že neexistujú vhodné látky alebo technológie na nahradenie chrómanov olovnatých pre použitia uvedené v žiadosti, porušila článok 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006. „Základ pre rozhodovanie vo veci“ nepreukázal nedostupnosť vhodných alternatívnych látok alebo technológií, ktoré by sa mohli použiť namiesto chrómanov olovnatých pre použitia uvedené v napadnutom rozhodnutí.

50      Po prvé podľa Švédskeho kráľovstva žiadateľ o autorizáciu dotknutú vo veci samej nepredložil dôkaz o tom, že neexistujú alternatívne riešenia. Po druhé analýza alternatívnych riešení uskutočnená samotnou Komisiou v prejednávanej veci bola nedostatočná. Podľa Švédskeho kráľovstva totiž určité skutočnosti, ktoré sa objavili v rámci konania o autorizácii, preukázali, že aspoň čiastočne, napríklad v oblasti dopravného značenia, existujú vhodné riešenia na nahradenie chrómanov olovnatých dotknutých vo veci samej. Podľa Švédskeho kráľovstva je toto záver, ku ktorému mala Komisia dospieť, keby riadne preskúmala informácie pochádzajúce od tretích osôb, ako British Coatings Federation, A. a B. (pozri bod 9 vyššie), ako aj informácie predložené niektorými členskými štátmi a Nórskym kráľovstvom. Z dôvodu existencie protichodných informácií v každom prípade a po tretie prislúchalo Komisii podrobnejšie preskúmať podmienku týkajúcu sa nedostupnosti vhodných alternatívnych riešení. Podľa Švédskeho kráľovstva s prihliadnutím na informácie, ktoré sú v rozpore so záverom výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu, sa javilo, že Komisia vec jednoducho nepreskúmala dostatočne na to, aby mohla udeliť dotknutú autorizáciu.

51      Komisia, ktorú podporuje ECHA, spochybňuje tieto tvrdenia.

52      Po prvé podľa Komisie výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu zohľadnil všetku komunikáciu predloženú počas verejnej konzultácie. Komisia tvrdí, že tým, že analyzovala a súhlasila so stanoviskami výborov ECHA, aj ona zohľadnila informácie poskytnuté tretími osobami. Ako vyplýva zo zápisnice zo stretnutí výboru REACH, Komisia zohľadnila aj všetku komunikáciu tretích osôb prijatú po stanoviskách výborov ECHA a preskúmala, či táto komunikácia obsahuje doplňujúce alebo nové informácie. Nestalo sa tak.

53      Po druhé v dôsledku otázok položených niektorými členskými štátmi v rámci výboru REACH Komisia vykonala ďalšie analýzy s cieľom preskúmať existenciu alternatívnych riešení pre uvedené použitia. Vyzvala totiž žiadateľa, aby poskytol vysvetlenie, pokiaľ ide o použitia, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o autorizáciu, a žiadateľ poskytol informácie o určujúcich technických a ekonomických faktoroch, ktoré odôvodňujú výber látok následnými užívateľmi. Toto doplnenie informácií bolo zapísané a oznámené členským štátom v rámci výboru REACH (príloha B.3 vyjadrenia k žalobe). Komisia konzultovala aj členské štáty, pokiaľ ide o prípadné vnútroštátne povinnosti a zákazy uplatniteľné na pigmenty obsahujúce olovo používané na dopravné značenie. Prijaté dodatočné informácie potvrdili závery, ku ktorým dospel výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu vo svojich stanoviskách, a to, že neexistujú žiadne technicky a ekonomicky vhodné alternatívne riešenia na stanovené použitia.

54      Po tretie Komisia sa na základe posúdenia podmienok stanovených v článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 domnievala, že žiadateľ s konečnou platnosťou nepreukázal, že neexistujú technicky a ekonomicky vhodné alternatívne riešenia pre všetky možné použitia, na ktoré sa vzťahuje opis použití. Zastávala však názor, že také riešenia chýbali iba pre niektoré použitia, na ktoré sa vzťahuje opis uvedený v žiadosti o autorizáciu.

55      Komisia sa napriek ťažkostiam súvisiacim s konštatovaním nedostupnosti alternatívnych riešení nedomnievala, že treba autorizáciu odmietnuť. Podľa Komisie by bolo totiž neprimerané odmietnuť autorizáciu s cieľom zohľadniť určité obavy, zatiaľ čo tieto obavy možno zohľadniť menej záväzným spôsobom, napríklad obmedzením vymedzenia povolených použití, a že všetky užitočné informácie sú už v dokumentácii uvedené.

56      Podľa Komisie jediným dôsledkom konštatovaných ťažkostí v rámci preskúmania neexistencie alternatívnych riešení je obmedzenie autorizácie iba na použitia, pri ktorých sa preukázala nedostupnosť alternatívnych riešení. Na tento účel súbor obmedzení, ktoré sa na žiadateľa vzťahujú a jeho následných používateľov, na ktoré sa vzťahuje autorizácia podľa článku 56 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006, boli stanovené v prvej vete odsekov 1 a 2 článku 1 napadnutého rozhodnutia, t. j. že výkonnosť premixov a predmiešaných farebných zmesí, ktoré obsahujú dotknuté látky, alebo hotové výrobky obsahujúce tieto látky sú potrebné na stanovené použitie (pozri bod 27 vyššie).

57      Na úvod treba poukázať na to, že argumenty, ktoré uvádza Švédske kráľovstvo v rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu, vyžadujú, aby boli objasnené niektoré skutočnosti, bez ktorých nemožno na tieto argumenty presvedčivo odpovedať. Tieto argumenty sú v prvom rade založené ma právnom rámci, na základe ktorého možno udeliť autorizáciu používať látky vzbudzujúce mimoriadne obavy (pozri body 58 až 62 nižšie). V tomto kontexte treba určiť, či Komisia správne zvolila článok 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 ako právny základ napadnutého rozhodnutia (pozri bod 63 nižšie). Po druhé sú ukladané určité spresnenia, pokiaľ ide o rozdelenie úloh prislúchajúcich zapojeným subjektom v rámci konania o autorizácii uvedeného v článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006, a to na jednej strane Komisii a na druhej strane výborom ECHA (pozri body 64 až 69 nižšie). Po tretie treba spresniť niektoré aspekty týkajúce sa pojmu „alternatívne riešenia“, ako je uvedený v nariadení č. 1907/2006 (pozri body 70 až 76 nižšie). Ako odpoveď na tvrdenia Švédskeho kráľovstva treba po štvrté vykonať niekoľko spresnení týkajúcich sa dôkazného bremena, ako je uvedené v článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 v spojení s bodom 69 odôvodnenia toho istého nariadenia (pozri body 77 až 79 nižšie). Po piate je vhodné doplniť niekoľko úvah, pokiaľ ide o spôsob vykonávania dôkazného bremena uvádzaného týmito dvomi ustanoveniami (pozri body 80 až 83 nižšie).

58      Po prvé treba uviesť, že autorizáciu použiť látku možno udeliť podľa tzv. „primeraného postupu kontroly“, ako je postup uvedený v článku 60 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006, alebo alternatívne podľa tzv. „sociálno‑ekonomického postupu“, ako je postup uvedený v článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006.

59      Podľa článku 60 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006 sa totiž autorizácia udelí, ak je riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie z používania látky, ktoré vyplýva z vnútorných vlastností, ako sú vlastnosti uvedené v prílohe XIV tohto nariadenia, primerane kontrolované, tak ako to preukazuje hodnotenie rizík stanovené v bode 6 prílohy I k nariadeniu č. 1907/2006.

60      Ak nemožno autorizáciu udeliť podľa článku 60 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006 alebo pre látky vymenované v článku 60 ods. 3 uvedeného nariadenia, článok 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že autorizáciu možno udeliť, len ak sa preukáže, že sociálno‑ekonomické prínosy pre spoločnosť vyplývajúce z používania látky prevyšujú riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie, a ak neexistujú vhodné alternatívne látky alebo technológie.

61      Najmä podľa článku 60 ods. 4 druhej vety nariadenia č. 1907/2006 sa také rozhodnutie prijíma s prihliadnutím na stanoviská výboru ECHA pre hodnotenie rizík a výboru ECHA pre sociálno‑ekonomickú analýzu a po zohľadnení všetkých skutočností uvedených v článku 60 ods. 4 písm. a) až d) toho istého nariadenia. Medzi tieto skutočnosti patria najmä sociálno‑ekonomické prínosy vyplývajúce z použitia látok a sociálno‑ekonomické dôsledky odmietnutia autorizácie [článok 60 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 1907/2006], ako aj analýza alternatívnych riešení predložených žiadateľom podľa článku 62 ods. 4 písm. e) nariadenia č. 1907/2006 [článok 60 ods. 4 písm. c) nariadenia č. 1907/2006].

62      V prejednávanej veci zo spisu a najmä zo stanoviska výboru ECHA pre hodnotenie rizík vyplýva, že pokiaľ ide o chrómany olovnaté dotknuté vo veci samej, nebolo možné určiť odvodenú hladinu, pri ktorej nedochádza k žiadnym účinkom podľa bodu 6.4 prílohy I k nariadeniu č. 1907/2006, a to ani pre karcinogénne vlastnosti a ani pre toxické vlastnosti pre reprodukciu, to všetko v zmysle článku 60 ods. 3 písm. a) tohto nariadenia.

63      Komisia teda správne vychádzala z predpokladu, že jediným právnym základom umožňujúcim prijatie napadnutého rozhodnutia je článok 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006.

64      Po druhé, pokiaľ ide o rozdelenie úloh medzi subjekty zapojené do postupu autorizácie uvedeného v článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006, treba na úvod poukázať na to, že iba Komisii prislúcha overiť, či sú splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení. V tomto kontexte je Komisia povinná ex offo preskúmať všetky relevantné informácie, keďže jej úloha nie je úlohou rozhodcu, ktorého právomoci sa obmedzujú na rozhodovanie iba s ohľadom na informácie a dôkazy predložené subjektmi zapojenými do postupu autorizácie (pozri analogicky rozsudok z 22. marca 2012, GLS, C‑338/10, EU:C:2012:158, bod 32). V súlade s povinnosťou vykonať ex offo preskúmanie podmienok uvedených v článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 musí Komisia v rámci riadnej správy vecí verejných a so zreteľom na povinnosť náležitej starostlivosti, ktorá jej prináleží, prispieť vlastnými prostriedkami k preukázaniu relevantných skutočností a okolností (pozri analogicky rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, EU:C:1966:41, s. 501).

65      Pokiaľ ide najmä o technické a ekonomické posúdenia potrebné na uskutočnenie sociálno‑ekonomickej analýzy alebo analýzy vhodných alternatívnych riešení v konkrétnom prípade, Komisia je povinná prihliadať na stanoviská výborov ECHA uvedené v článku 64 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006. Presnejšie hodnotenie rizík spojených s použitím látky a posúdenie informácií o prípadnom riziku, ktoré môžu alternatívne látky alebo technológie mať pre zdravie alebo životné prostredie, patrí medzi úlohy výboru pre hodnotenie rizík v súlade s článkom 64 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 1907/2006. Podobne posúdenie sociálno‑ekonomických prínosov vyplývajúcich z používania látky a sociálno‑ekonomické dôsledky odmietnutia autorizácie, ktoré musí žiadateľ alebo iné zúčastnené osoby preukázať, a analýza alternatívnych riešení alebo substitučného plánu a akákoľvek komunikácia tretích osôb predložená počas verejnej konzultácie, ktorú vykonáva ECHA, zodpovedá úlohám, ktorými je poverený výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu v súlade s článkom 64 ods. 4 písm. b) toho istého nariadenia.

66      Stanoviská výboru pre hodnotenie rizík a výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu majú hodnotu vedeckých stanovísk. V prospech takého výkladu svedčí odôvodnenie 102 nariadenia č. 1907/2006, podľa ktorého by ECHA mala v podstate prevziať úlohu vedeckých výborov priradených ku Komisii. Podľa odôvodnenia 81 druhej vety nariadenia č. 1907/2006 by Komisia tieto stanoviská „mala“ vziať do úvahy, keď zvažuje, či rozhodne o udelení autorizácie. Z výrazu „mala by“ vyplýva, že Komisia nie je viazaná takými stanoviskami.

67      Komisii však nič nebráni v tom, aby sa čiastočne alebo úplne pripojila k posúdeniu vyjadrenému v stanovisku ktoréhokoľvek výboru ECHA, a okrem toho ho nemusí zakaždým opakovať alebo nahrádzať vlastným odôvodnením. Ak neexistuje informácia, ktorá by vzbudzovala vážne pochybnosti o stanoviskách uvedených výborov ECHA, môže vedecká analýza obsiahnutá v takom stanovisku v zásade umožniť Komisii udeliť či neudeliť autorizáciu v súlade s článkom 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006, a to aj bez potreby dodatočného vedeckého posúdenia zo strany Komisie.

68      Pokiaľ sa Komisia pripojí k stanovisku ktoréhokoľvek výboru ECHA na účely odôvodnenia rozhodnutia o autorizácii, musí sa presvedčiť o úplnosti, jednotnosti a relevantnosti odôvodnenia obsiahnutého v stanovisku (pozri analogicky rozsudok z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99, EU:T:2002:209, bod 198). Ak stanovisko nie je úplné alebo jednotné, alebo dokonca pokiaľ nie je odôvodnenie relevantné, Komisia zašle výboru otázky na účely odstránenia prípadných zistených nedostatkov.

69      Napriek tomu, že nie je viazaná stanoviskom výboru pre hodnotenie rizík a výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu, v prípade, že by Komisia uprednostnila podstatne sa odchýliť od stanoviska alebo svojím názorom v technických alebo ekonomických otázkach nahradiť názor vyjadrený jedným z uvedených výborov ECHA, je povinná osobitne odôvodniť svoje posúdenie vo vzťahu k posúdeniu vyjadreného týmto výborom, a jej odôvodnenie musí uvádzať dôvody, pre ktoré sa od neho odchýlila. Toto odôvodnenie musí byť prinajmenšom na rovnakej vedeckej úrovni, ako je odôvodnenie dotknutého stanoviska. V takom prípade sa inštitúcia môže oprieť o dodatočné stanovisko tohto výboru alebo o iné skutočnosti s minimálne rovnakou dôkaznou silou, ako má dotknuté stanovisko. V prípade, že sa inštitúcia odchýli od stanoviska iba čiastočne, ale stále podstatným spôsobom, môže sa tiež opierať o tie časti vedeckého odôvodnenia stanoviska, ktoré nespochybňuje (pozri analogicky rozsudok z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99, EU:T:2002:209, bod 199).

70      Po tretie, pokiaľ ide o pojem „alternatívne riešenia“, nariadenie č. 1907/2006 uvádza najmä vo svojom článku 55, že jedným z jeho cieľov je postupné nahradenie látok vzbudzujúcich veľké obavy. Z článku 64 ods. 4, článku 60 ods. 5 a odôvodnenia 69 nariadenia č. 1907/2006 vyplýva, že „alternatívne riešenie“ predstavuje „látku“ alebo „technológiu“, ktorá je relevantná na účely postupu autorizácie stanoveného v nariadení č. 1907/2006 v rozsahu, v akom je „vhodná“. Tento posledný uvedený pojem sa použil tak v článku 55, ako aj v článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006.

71      V záujme spresnenia skutočností uvedených v bode 58 vyššie „pokyny [ECHA] k príprave žiadosti o autorizáciu“ (Ú. v. EÚ C 28, 2011, s. 1), vypracované a zverejnené podľa odôvodnenia 31 a článku 77 ods. 2 písm. g) nariadenia č. 1907/2006 s cieľom poskytnúť pokyny k analýze alternatívnych riešení, substitučným plánom a možnostiam účasti dotknutých tretích osôb v konaní o autorizácii v tomto odvetví, v bode 3.2 znejú:

„Alternatíva je možná náhrada za látku uvedenú v prílohe XIV [nariadenia č. 1907/2006]. Mala by byť schopná nahradiť funkciu, ktorú vykonáva látka uvedená v prílohe XIV. Alternatíva môže byť iná látka, alebo to môže byť technika (napr. proces, postup, zariadenie alebo úprava konečného výrobku) alebo kombinácia alternatívnej techniky a látky. Technická alternatíva môže byť napríklad fyzický spôsob dosiahnutia rovnakej funkcie ako pri látke uvedenej v prílohe XIV, alebo prípadne zmeny vo výrobe, spracovaní alebo výrobku, ktoré úplne odstraňujú potrebu funkcie látky uvedenej v prílohe XIV.“

72      Pokiaľ ide o výraz „vhodný“, ako je spomenutý v bode 70 vyššie, treba uviesť, že sa snaží obmedziť počet vhodných alternatív na „bezpečnejšie“ v zmysle odôvodnenia 73 nariadenia, a to na látky alebo technológie, ktorých použitie vedie k nižšiemu riziku v porovnaní s rizikom, ktoré vzniká použitím dotknutej látky vzbudzujúcej veľké obavy. Tento výraz okrem toho znamená, že také riešenie musí byť „technicky a ekonomicky uskutočniteľné“ v zmysle článku 55 nariadenia.

73      Ako možno odvodiť z časti vety „technicky a ekonomicky uskutočniteľné“, význam slova „vhodné“ sa neobmedzuje na existenciu alternatívneho riešenia in abstracto alebo v laboratórnych podmienkach, alebo dokonca v podmienkach, ktoré majú výnimočnú povahu. Slovo „vhodné“ sa totiž vzťahuje na „dostupnosť“ alternatívnych látok a technológií, ktoré sú v Únii technicky a ekonomicky uskutočniteľné, čo najmä znamená, že príslušná analýza musí byť uskutočnená z hľadiska výrobnej kapacity týchto látok a uskutočniteľnosti týchto technológií, ako aj s prihliadnutím na právne a skutkové podmienky ich uvádzania na trh.

74      Napokon v kontexte sociálno‑ekonomického postupu podľa článku 60 ods. 5 písm. b) nariadenia č. 1907/2006 treba tiež určiť, či alternatívne riešenia, ktoré boli preukázané v rámci postupu autorizácie, sú technicky a ekonomicky uskutočniteľné „pre žiadateľa“ o autorizáciu.

75      Ak analýza stanovená v článku 62 ods. 4 písm. e) nariadenia č. 1907/2006 alebo informácie, ktoré zhromaždili výbor ECHA pre sociálno‑ekonomickú analýzu alebo Komisia, napríklad informácie tretích osôb získané v rámci verejnej konzultácie, ako je uvedená v článku 64 ods. 2 toho istého nariadenia, alebo vlastné analýzy výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu alebo Komisie, umožňujú dospieť k záveru o dostupnosti vhodných alternatívnych riešení všeobecne, ale že takéto riešenia nie sú technicky alebo ekonomicky uskutočniteľné pre žiadateľa, neznamená to nevyhnutne, že autorizácia podľa článku 60 ods. 4 nariadenia musí byť odmietnutá.

76      Pokiaľ to totiž tak je a pokiaľ sa preukáže, že analýza sociálno‑ekonomických prínosov prevažuje nad rizikami pre ľudské zdravie alebo životné prostredie vyplývajúcimi z použitia látky, a to analýza uvedená v článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006, možno autorizáciu udeliť, pokiaľ žiadateľ v súlade s článkom 62 ods. 4 písm. f) tohto nariadenia predloží substitučný plán podľa článku 60 ods. 4 písm. c) tohto nariadenia. Okrem toho subjektívne kritérium uvedené v článku 60 ods. 5 písm. b) nariadenia č. 1907/2006, a to kritérium súvisiace s neexistenciou technicky alebo ekonomicky uskutočniteľnej alternatívy pre žiadateľa o autorizáciu ku dňu prijatia rozhodnutia o autorizácii, predstavuje jeden z prvkov, ktoré treba vziať do úvahy na účely vytvorenia substitučného plánu. Tento plán zahŕňa najmä harmonogram navrhovaných činností žiadateľa o autorizáciu podľa článku 62 ods. 4 písm. f) nariadenia obsahujúci najmä informácie o výskume a vývoji, ktoré žiadateľ podnikne alebo zamýšľa podniknúť so zreteľom na nahradenie látok vzbudzujúcich veľké obavy inými vhodnými látkami a technológiami (odôvodnenie 72 nariadenia č. 1907/2006).

77      Po štvrté, pokiaľ ide o dôkazné bremeno, ako sa ho dovoláva Švédske kráľovstvo na podporu druhej časti prvého žalobného dôvodu, treba uviesť, že ako vyplýva z článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 v spojení s odôvodnením 69 tohto nariadenia, počas postupu autorizácie prislúcha žiadateľovi o autorizáciu preukázať, že neexistuje žiadne alternatívne riešenie.

78      Treba však pripomenúť, že v rámci posúdenia podmienok uvedených v článku 60 ods. 4 a 5 nariadenia č. 1907/2006 prislúcha Komisii preukázať, či všetky relevantné skutočnosti a technické a ekonomické posúdenia, ktoré sú s nimi spojené, umožňujú dospieť k záveru, že podmienky stanovené v tomto ustanovení boli skutočne splnené (pozri bod 64 vyššie).

79      S prihliadnutím na túto povinnosť posúdenia Komisie znamená dôkazné bremeno uvedené v článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 v spojení s odôvodnením 69 tohto nariadenia, že žiadateľ o autorizáciu znáša riziko, že nebude možné preukázať, či treba dospieť k záveru o nedostupnosti alternatívnych riešení. Pokiaľ teda napriek predloženiu údajov rôznymi subjektmi v rámci postupu autorizácie, vrátane údajov, ktoré Komisia získala z vlastných zdrojov, pretrváva neistota súvisiaca s podmienkou spojenou s nedostupnosťou alternatívnych riešení, treba dospieť k záveru, že žiadateľ neuniesol dôkazné bremeno, a teda nemožno udeliť autorizáciu. V tejto súvislosti je tiež vhodné zdôrazniť, že žiadny subjekt zapojený do postupu autorizácie, ani ECHA alebo Komisia, nemá povinnosť preukázať opak podmienky spojenej s neexistenciou alternatívnych riešení, a to že alternatívne riešenia skutočne existujú.

80      Po piate treba preskúmať otázku zo strany Komisie o jednak vykonaní dôkazného bremena, ktoré znáša žiadateľ o autorizáciu, a jednak spôsobe vykonania vlastného posúdenia podmienky spojenej s nedostupnosťou alternatívnych riešení.

81      Po prvé Komisia nemôže prijať rozhodnutie o autorizácii na základe jednoduchých domnienok, ktoré nie sú potvrdené ani vyvrátené informáciami, ktoré má k dispozícii (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 17. septembra 2009, Komisia/MTU Friedrichshafen, C‑520/07 P, EU:C:2009:557, body 51 a 52). Ak po posúdení týkajúcom sa nedostupnosti alternatívnych riešení existujú iba domnienky, treba dospieť k záveru, že osobitné podmienky stanovené v článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 nie sú splnené a že Komisia teda nie je oprávnená udeliť hoci len podmienečnú autorizáciu.

82      V tejto súvislosti a s rizikom, že sa poskytne odpoveď na tvrdenie, ktoré sa osobitne neuplatňovalo v rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu, ale iba v rámci tretej časti tohto žalobného dôvodu (pozri bod 47 vyššie), avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto dve časti sú úzko prepojené, treba zdôrazniť, že v zásade bez ohľadu na ich obsah cieľom podmienok uložených v súlade s článkom 60 ods. 8 a článkom 60 ods. 9 písm. d) a e) nariadenia č. 1907/2006 nemôže byť napraviť prípadné nedostatky žiadosti o autorizáciu alebo analýzy alternatívnych riešení predloženej žiadateľom o autorizáciu, alebo dokonca prípadné nedostatky posúdenia podmienok stanovených v článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006.

83      Inými slovami, možnosť doplniť autorizáciu určitými podmienkami, ako sa stanovuje v článku 60 ods. 8 a článku 60 ods. 9 písm. d) nariadenia č. 1907/2006, nemožno vykladať v tom zmysle, že je prípustné, aby Komisia ponechala otvorenú otázku, či sú splnené podmienky stanovené v článku 60 nariadenia č. 1907/2006 a reagovať na túto situáciu doplnením autorizácie podmienkami, ktorých cieľom je napraviť prípadné nedostatky alebo medzery v posúdení, ktoré jej prislúcha z tohto ustanovenia.

84      Po druhé, ako správne tvrdí Švédske kráľovstvo, pokiaľ sú dôkazy predložené žiadateľom o autorizáciu v jeho analýze alternatívnych riešení v rozpore s informáciami poskytnutými tretími osobami alebo členskými štátmi, je úlohou Komisie, aby v súlade s povinnosťou náležitej starostlivosti podrobnejšie preskúmala podmienku týkajúcu sa nedostupnosti alternatívnych riešení.

85      V prípade, že po preskúmaní podmienky spojenej s nedostupnosťou alternatívnych riešení, tak ako to stanovuje článok 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006, ešte stále existujú neistoty spojené s vedeckým posúdením, ktoré nebolo možné rozptýliť údajmi predloženými žiadateľom o autorizáciu, ani Komisiou, ani niektorým z výborov ECHA, ani údajmi zhromaždenými Komisiou alebo uvedenými výbormi alebo dokonca tretími osobami alebo členskými štátmi, treba dospieť k záveru, ako to už bolo uvedené v bode 81 vyššie, že táto podmienka v zásade nie je splnená a že Komisia teda nemala právo udeliť hoci len podmienenú autorizáciu.

86      Po šieste a naposledy v odpovedi na tvrdenia, ktoré uviedli účastníci konania v rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu, treba konštatovať, že ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia nič nepreukazovalo nedostupnosť vhodných alternatívnych látok alebo technológií, ktoré by mohli byť použité namiesto chrómanov olovnatých dotknutých vo veci samej na použitia uvedené v napadnutom rozhodnutí. V okamihu prijatia tohto rozhodnutia mala Komisia k dispozícii informácie, ktoré hovorili tak v prospech, ako i v neprospech neexistencie technicky prijateľných alternatívnych riešení pre všetky použitia uvedené v žiadosti, a v tomto ohľade dovtedy nebolo možné dospieť k nijakému jasnému záveru. K tomuto dátumu teda posúdenie podmienky týkajúcej sa nedostupnosti alternatívnych riešení vo všeobecnosti, ako je stanovená v článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006, nebolo riadne ukončené. V skutočnosti Komisia udelila autorizáciu bez toho, aby vopred overila dostatočné množstvo podstatných a spoľahlivých informácií, ktoré by jej umožnili dospieť k záveru, že alternatívne riešenia skutočne chýbajú pre všetky požadované použitia alebo že neistotu, ktorá v tomto ohľade pretrvávala ešte ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia, bolo možné považovať za zanedbateľnú. Pri neexistencii podrobnejšieho posúdenia uvedenej podmienky stanovenej v článku 60 ods. 4 na riadenia č. 1907/2006 autorizáciu dotknutú vo veci samej nemožno udeliť.

87      Tento záver vyplýva v prvom rade z veľkého množstva dokumentov, ktoré účastníci konania založili do spisu.

88      Je pravda, že žiadateľ vo svojej analýze alternatívnych riešení porovnával vlastnosti vyše tridsiatich látok s vlastnosťami chrómanov olovnatých dotknutých vo veci samej. Iné látky než chrómany boli označené pomocou ich chemických názvov a grafov. DCC Maastricht predovšetkým uviedla, že žiadna z týchto látok nezodpovedá technickým vlastnostiam pigmentov dotknutých vo veci samej. Podľa žiadateľa o autorizáciu sa tieto pigmenty v podstate vyznačujú najmä vysokou technickou výkonnosťou a „jedinečnou funkčnosťou“, ktoré nedosahuje žiadne iné alternatívne riešenie. Súbor vedeckých, technických a ekonomických dôkazov, ktoré žiadateľ o autorizáciu predložil na podporu svojej žiadosti o autorizáciu, bol teda podstatný a sám osebe rozhodujúci.

89      Časť úvah tretích osôb a členských štátov, ktoré boli vypočuté v rámci postupu autorizácie, však vzbudila vážnu pochybnosť v súvislosti s analýzou predloženou žiadateľom o autorizáciu. V skutočnosti tieto úvahy ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia vzbudzovali ešte jednu vážnu pochybnosť týkajúcu sa posúdení Výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu, ako sú obsiahnuté v dvanástich konsolidovaných stanoviskách z 11. decembra 2014.

90      Na rozdiel od dokumentov predložených združením British Coatings a spoločnosťou A. v priebehu verejnej konzultácie, ktoré pokiaľ sa to dá vyvodiť z údajov založených do spisu (pozri prílohy A.11 a A.12 žaloby), neboli dozaista ani podrobné, ani podstatné, totiž dokument predložený spoločnosťou B. (pozri prílohu A.13 žaloby) obsahoval podobnú analýzu, ako je analýza vypracovaná spoločnosťou DCC Maastricht. Najmä pokiaľ ide o technickú uskutočniteľnosť alternatívnych riešení pre plastové výrobky, spoločnosť B. rozlišovala štyri úrovne výkonnosti. Ďalej uviedla pigmenty, ktoré podľa nej mohli nahradiť látky dotknuté vo veci samej. Tieto riešenia sa týkali rozličných organických alebo anorganických látok. Čo sa týka ekonomickej uskutočniteľnosti týchto riešení, podľa spoločnosti B., pokiaľ následní užívatelia prijmú niektoré kompromisy, čo sa týka zafarbenia alebo nepriehľadnosti, náklady na používanie alternatívnych riešení by sa mohli výrazne znížiť. Spoločnosť B. totiž zastáva názor, že za určitých podmienok, ako napríklad ak by sa následní užívatelia zámerne zriekli určitej úrovne výkonu alebo funkčnosti zafarbenia, by bolo možné dospieť k záveru, že alternatívne riešenia na trhu Únie existujú pre všetky použitia uvedené spoločnosťou DCC Maastricht v žiadosti o autorizáciu.

91      Navyše v prejednávanom prípade domnienka žiadateľa o autorizáciu, podľa ktorej neexistujú alternatívne riešenia, je len ťažko zlučiteľná so skutočnosťou, že Nórske kráľovstvo a viaceré členské štáty vrátane Švédskeho kráľovstva od používania dotknutých pigmentov v niektorých oblastiach, ako je dopravné značenie, zjavne upustili.

92      Práve vzhľadom na tieto úvahy žiadateľa o autorizáciu a tretích strán Výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu formuloval svoje závery o technickej uskutočniteľnosti alternatívnych riešení pre použitia dotknuté vo veci samej, ako sú uvedené v bodoch 12 až 15 vyššie. Tieto posúdenia Výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu však nie sú presvedčivé.

93      V prvom rade sa totiž poznámky Výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu, pokiaľ ide o technickú uskutočniteľnosť alternatívnych riešení pre druhé a piate použitie, v tejto súvislosti obmedzujú na obyčajné vymenovanie úvah vyjadrených žiadateľom o autorizáciu a ostatnými účastníkmi vypočutými v priebehu verejnej konzultácie. Napriek skutočnosti, že tieto úvahy sa v podstate rozchádzajú, výbor v súvislosti s nimi nevyvodil nijaký presný záver. Posúdenie tohto výboru v úvodnej časti konsolidovaných stanovísk, podľa ktorého sa mu „zdá“, že neexistujú technicky a ekonomicky vhodné alternatívne riešenia pre žiadateľa, nemení nič na tomto zistení. Bez ohľadu na to, že toto posúdenie odráža skutočnosť, že výbor ešte váhal v niekoľkých dôležitých veciach, ktoré by mali byť spomenuté, týka sa navyše uskutočniteľnosti alternatívnych riešení „pre žiadateľa“, ako je uvedená v článku 60 ods. 5 nariadenia č. 1907/2006, a nie ich uskutočniteľnosti vo všeobecnosti (pozri bod 84 vyššie).

94      Čo sa týka ďalej technickej uskutočniteľnosti alternatívnych riešení vo všeobecnosti pre tretie a šieste použitie, výbor výslovne uviedol, že otázka, či alternatívne riešenia chýbajú, si vyžaduje dodatočné preskúmanie v oblasti dopravného značenia. V skutočnosti sa pritom s ohľadom na podnety tretích strán, ako je spoločnosť B., tento záver vzťahuje aj na iné oblasti, než je sektor dopravného značenia, a to tým skôr, že požadované použitia žiadateľ opísal extenzívne.

95      Napokon, pokiaľ ide o prvé a štvrté požadované použitie, ani analýza Výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu týkajúca sa alternatívnych riešení nie je presvedčivá. Je pravda, že tvrdenie, podľa ktorého analýza alternatívnych riešení nemohla alebo nemala byť vykonaná s ohľadom na prvé a štvrté použitie (pozri bod 12 vyššie), možno po prvé prijať ako logický dôsledok skutočnosti, že pigmenty dotknuté vo veci samej nemajú nijakú funkciu vo fáze prípravy farieb uvedených v týchto použitiach, ale majú funkciu len vo fáze ich konkrétneho použitia, napríklad vo fáze nanášania na kovové povrchy a pri výrobe plastových alebo mäkčených výrobkov uvedených v iných požadovaných použitiach. Po druhé však treba v tejto súvislosti vziať do úvahy skutočnosť, že v prejednávanej veci existuje vzájomná funkčná závislosť medzi prvým a štvrtým použitím na jednej strane a ostatnými požadovanými použitiami na strane druhej. Špecifická funkcia pigmentov dotknutých vo veci samej, konkrétne umožnenie kontrastného efektu, ktorý bezpochyby nie je relevantný už vo fáze distribúcie alebo miešania pigmentového prášku v priemyselnom prostredí do farieb na báze rozpúšťadiel alebo do kvapalných či pevných premixov (pozri prvé a štvrté použitie), sa totiž prejaví najneskôr vo fáze nanášania na kovové povrchy a pri výrobe plastových alebo mäkčených výrobkov (pozri iné použitia). Pri zohľadnení tejto vzájomnej závislosti a s ohľadom na veľmi široký rozsah opisu prvého a štvrtého použitia a pri neexistencii dodatočného vysvetlenia treba v prejednávanom prípade konštatovať, že akékoľvek nesprávne posúdenie, ktorým sa vyznačuje analýza alternatívnych riešení pre iné použitia než prvé a štvrté použitie, postihuje aj analýzu alternatívnych riešení vo vzťahu k týmto iným použitiam.

96      V druhom rade posúdenie v bode 84 vyššie vyplýva z výkladu odôvodnení 8, 9 a 12 napadnutého rozhodnutia. Z týchto odôvodnení v podstate vyplýva, že ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia sama Komisia mala ešte pochybnosti v súvislosti s nedostupnosťou technicky uskutočniteľných alternatívnych riešení pre všetky použitia, na ktoré sa vzťahuje žiadosť.

97      V treťom rade úvahu uvedenú v bode 84 vyššie potvrdzuje výklad podmienky stanovenej Komisiou v prvej vete článku 1 ods. 1 a 2 napadnutého rozhodnutia, ktorú označuje za „obmedzenie“ (pozri bod 56 vyššie). V skutočnosti sa totiž konštatovanie, že používanie chrómanov olovnatých dotknutých vo veci samej sa obmedzuje len na prípady, keď je prítomnosť zloženia látok obsahujúceho tieto chrómany skutočne nevyhnutná, rovná konštatovaniu, že následný užívateľ sa zakaždým, keď identifikuje alternatívne riešenie, bude musieť zdržať používania chrómanov olovnatých dotknutých vo veci samej. Takéto vyhlásenie je pritom silným indikátorom skutočnosti, že ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia sa sama Komisia nedomnievala, že preskúmanie podmienky týkajúcej sa nedostupnosti alternatívnych riešení bolo ukončené.

98      Vo štvrtom rade a naposledy tvrdenie v bode 84 vyššie je potvrdené článkom 1 ods. 3 písm. d) a e) napadnutého rozhodnutia (pozri body 28 až 29 vyššie). Podmienky, podľa ktorých jednak následní užívatelia po držiteľovi autorizácie musia poskytnúť informácie týkajúce sa vhodných a dostupných alternatívnych riešení, ktoré podrobne odôvodňujú nevyhnutnosť používať chrómany olovnaté dotknuté vo veci samej, a jednak držiteľ autorizácie musí predložiť správu, v ktorej spresní opis použití autorizovaných na základe alternatívnych riešení poskytnutých ich následnými užívateľmi, sú skutočnosti, ktoré predovšetkým ukazujú, že posúdenie Komisie týkajúce sa nedostupnosti alternatívnych riešení ešte nebolo ukončené.

99      Po siedme ostatné tvrdenia Komisie nemôžu spochybniť posúdenie uvedené v bode 84 vyššie.

100    Na jednej strane argument Komisie, podľa ktorého táto vykonala dostatočnú analýzu s cieľom posúdiť nedostupnosť alternatívnych riešení (pozri bod 53 vyššie), nemôže mať úspech.

101    Je pravda, že vykonať dodatočnú analýzu s cieľom posúdiť nedostupnosť alternatívnych riešení je v zásade správnym postupom. Pokiaľ to však možno zo skutočností uvedených v spise vyvodiť, dodatočné analýzy, ktoré vykonala Komisia, spočívali v zásade vo vyžiadaní si informácií od žiadateľa autorizácie. Dodatočné informácie predložené žiadateľom o autorizáciu pritom nepriniesli žiadne spresnenie týkajúce sa použití, pre ktoré neexistujú alternatívy k chrómanom olovnatým dotknutým vo veci samej. Je pravda, že zoznam predložený Komisiou ako príloha B.3 vyjadrenia k žalobe obsahuje príklady osobitných použití, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o autorizáciu. Tento zoznam však neponúka odpoveď na otázku, z akého dôvodu sa alternatívne riešenia, ktoré podľa Švédskeho kráľovstva na trhu existovali, nemohli použiť namiesto uvedeného chrómanu olovnatého na použitia uvedené na tomto zozname.

102    Na druhej strane je pravda, že pri prijímaní rozhodnutia o autorizácii je Komisia tiež povinná dodržiavať zásadu proporcionality. Pokiaľ však nie sú splnené podmienky stanovené v niektorom z ustanovení nariadenia č. 1907/2006, je otázka proporcionality irelevantná.

103    Po ôsme a na záver vzhľadom na predchádzajúce úvahy už nie je potrebné odpovedať na tvrdenie Švédskeho kráľovstva, podľa ktorého Komisia porušila povinnosť náležitej starostlivosti (pozri bod 46 vyššie).

104    Toto tvrdenie totiž nemá samostatný význam v rámci tejto žaloby, ale predstavuje doplnok k argumentácii týkajúcej sa porušenia článku 60 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 z dôvodu nedostatočného preskúmania podmienok stanovených v tomto ustanovení (pozri body 84 až 100 vyššie).

105    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba druhej časti prvého žalobného dôvodu vyhovieť.

106    Z toho vyplýva, že bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prvú a tretiu časť žalobného dôvodu, ako aj ostatné žalobné dôvody vznesené v rámci tejto žaloby, treba napadnuté rozhodnutie zrušiť.

 O zachovaní účinkov napadnutého rozhodnutia do jeho nahradenia novým rozhodnutím

107    Komisia navrhla, aby sa v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia jeho účinky zachovali, kým v spolupráci s ECHA môže opätovne preskúmať žiadosť o autorizáciu.

108    Tento návrh však treba zamietnuť.

109    Podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže súd Únie, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré účinky aktu vyhláseného za neplatný sa musia považovať za konečné. Možno využiť možnosť priznanú týmto ustanovením s cieľom zachovať práva zavedené napadnutým aktom, kým príslušné inštitúcie prijmú primerané opatrenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 20. marca 1985, Timex/Rada a Komisia, 264/82, EU:C:1985:119, bod 32).

110    Podľa ustálenej judikatúry je potrebné, aby súd Únie vykonal právomoc, ktorú mu zveruje článok 264 druhý odsek ZFEÚ, a zachoval účinky napadnutého rozhodnutia, o ktorého neplatnosti rozhodol v rozsudku, ak to zodpovedá zásade právnej istoty (rozsudok z 22. októbra 2013, Komisia/Rada, C‑137/12, EU:C:2013:675, bod 81), ako je vykladaná so zreteľom na iný záujem Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. októbra 2013, Komisia/Rada, C‑137/12, EU:C:2013:675, bod 80; z 24. júna 2014, Parlament/Rada, C‑658/11, EU:C:2014:2025, body 90 a 91, a zo 6. septembra 2012, Parlament/Rada, C‑490/10, EU:C:2012:525, bod 91) alebo záujem členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 2007, Komisia/Parlament a Rada, C‑299/05, EU:C:2007:608, bod 74).

111    Možnosť stanovenú v článku 264 druhom odseku ZFEÚ možno tiež využiť, ak ide o záujem jednotlivca (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2016, Nemecko/Parlament a Rada, C‑113/14, EU:C:2016:635, bod 83). Vzhľadom na dôvody súvisiace s právnou istotou možno účinky zrušeného aktu zachovať najmä v prípade, keby okamžité účinky jeho zrušenia mali pre dotknuté osoby závažné negatívne následky a keď zákonnosť napadnutého aktu nie je napadnutá z dôvodov jeho cieľa alebo obsahu, ale z dôvodov nedostatku právomoci jeho autora alebo pre porušenie základných formálnych náležitostí (pozri rozsudok zo 7. septembra 2016, Nemecko/Parlament a Rada, C‑113/14, EU:C:2016:635, bod 81 a citovanú judikatúru).

112    Zrušenie napadnutého rozhodnutia s okamžitým účinkom môže mať v prejednávanej veci závažné nepriaznivé dôsledky pre DCC Maastricht. Táto spoločnosť už nebude môcť obchodovať s pigmentmi dotknutými v prejednávanej veci. Zrušenie napadnutého rozhodnutia je však odôvodnené dôvodmi súvisiacimi s vecnou zákonnosťou napadnutého rozhodnutia. Navyše treba pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 1 je cieľom nariadenia č. 1907/2006 zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy nie je zachovanie účinkov napadnutého rozhodnutia zlučiteľné s týmto cieľom.

 O trovách

113    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo veci, je opodstatnené uložiť jej povinnosť, aby okrem znášania vlastných trov konania nahradila trovy konania Švédskeho kráľovstva.

114    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú vlastné trovy konania. Z toho vyplýva, že Dánske kráľovstvo, Fínska republika a Parlament znášajú vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol takto:

1.      Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2016) 5644 final zo 7. septembra 2016 o udelení autorizácie na určité použitia sulfochrómanu olovnatého žltého a chrómanu molybdénanu síranu olovnatého červeného podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006 sa zrušuje.

2.      Návrh Komisie, ktorého predmetom je v prípade zrušenia vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2016) 5644 final zo 7. septembra 2016 zachovať účinky tohto rozhodnutia, kým Komisia bude môcť opätovne preskúmať žiadosť o autorizáciu, sa zamieta.

3.      Komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Švédskeho kráľovstva.

4.      Dánske kráľovstvo, Fínska republika a Európsky parlament znášajú vlastné trovy konania.

Gratsias

Labucka

Dittrich

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. marca 2019.

Podpisy


* Jazyk konania: švédčina.