ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 5. februára 2014

Vec F‑29/13

David Drakeford

proti

Európskej agentúre pre lieky (EMA)

„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Článok 8 prvý odsek PZOZ – Neobnovenie zmluvy – Zmena kvalifikácie zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou D. Drakeford navrhuje zrušenie na jednej strane rozhodnutia výkonného riaditeľa Európskej agentúry pre lieky (EMA alebo ďalej len „agentúra“) ako orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy EMA (ďalej len „OOUZ“) z 30. augusta 2012 neobnoviť jeho zmluvu dočasného zamestnanca a nariadiť mu dovolenku ex offo, a na druhej strane, rozhodnutia toho istého orgánu z 26. februára 2013, ktorým bola najmä zamietnutá jeho žiadosť o zmenu kvalifikácie jeho zmluvy pomocného zamestnanca na zmluvu dočasného zamestnanca, a subsidiárne o obnovenie jeho poslednej zmluvy dočasného zamestnanca

Rozhodnutie:      Rozhodnutie Európskej agentúry pre lieky z 30. augusta 2012 neobnoviť zmluvu D. Drakeforda za zrušuje. Európska agentúra pre lieky je povinná zaplatiť D. Drakefordovi ako náhradu majetkovej ujmy, ktorú utrpel až do dňa tohto rozsudku, rozdiel medzi na jednej strane výškou odmeny, ktorú by mohol požadovať, ak by zostal vo svojej funkcii až do dňa tohto rozsudku, a na druhej strane výškou odmeny, honorárov, dávok v nezamestnanosti alebo akejkoľvek inej náhradnej dávky, ktorú od 1. mája 2013 do dňa tohto rozsudku skutočne poberal namiesto odmeny, ktorú poberal ako dočasný zamestnanec. Účastníci konania oznámia Súdu pre verejnú službu v lehote troch mesiacov odo dňa tohto rozsudku buď riešenie dosiahnuté spoločnou dohodou s cieľom vhodne chrániť práva D. Drakeforda, alebo, ak k dohode nedôjde, svoje vyčíslené návrhy na priznanie spravodlivého finančného odškodnenia ako náhrady majetkovej ujmy, ktorú utrpel D. Drakeford po dni tohto rozsudku. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – List adresovaný dočasnému zamestnancovi, ktorý mu pripomína dátum skončenia jeho zmluvy – Vylúčenie – Rozhodnutie neobnoviť zmluvu – Zahrnutie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

2.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Dočasní zamestnanci spadajúci do pôsobnosti článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Obnovenie po prvom predĺžení zmluvy na dobu určitú – Zmena kvalifikácie zmluvy na dobu neurčitú – Pojem obnovenia – Pokračovanie pracovnoprávneho vzťahu sprevádzané alebo nesprevádzané služobným postupom

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. a) a článok 8 prvý odsek]

1.      List administratívy, ktorý iba pripomína zamestnancovi ustanovenia jeho zmluvy týkajúce sa dátumu jej skončenia a neobsahuje žiadnu novú skutočnosť vo vzťahu k týmto ustanoveniam, nie je aktom spôsobujúcim ujmu. V prípade, keď zmluvu možno obnoviť, však rozhodnutie prijaté v nadväznosti na interné konanie vykonané na základe článku 8 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, v ktorom je oznámený úmysel administratívy neobnoviť zmluvu, predstavuje akt spôsobujúci ujmu.

(pozri body 23 – 25)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. októbra 2008, Potamianos/Komisia, T‑160/04, bod 21

Súd pre verejnú službu: 15. septembra 2011, Bennett a i./ÚHVT, F‑102/09, body 57 a 59, a tam citovaná judikatúra; 26. júna 2013, BU/EMA, F‑135/11, F‑51/12 a F‑110/12, bod 36, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑444/13 P; 23. októbra 2013, Solberg/OEDT, F‑124/12, body 17 a 18

2.      Pokiaľ ide o zmenu kvalifikácie zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú podľa článku 8 prvého odseku podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, predovšetkým pokiaľ ide o to, ako treba vykladať predmet obnovenia platí, že ak text ustanovenia neposkytuje jednoznačný údaj, treba zohľadniť účel tohto článku.

V tejto súvislosti, hoci je pravda, že stabilita zamestnania, ktorá charakterizuje pracovné zmluvy na dobu neurčitú, nie je porovnateľná so stabilitou zamestnania, ktorú služobný poriadok zaručuje úradníkom, keďže dočasní zamestnanci nemajú žiadne právo na získanie trvalej pracovnej zmluvy, zároveň platí, že kategória pracovných zmlúv na dobu neurčitú sa z pohľadu istoty zamestnania vyznačuje osobitosťou, ktorá ju podstatným spôsobom odlišuje od kategórie pracovných zmlúv na dobu určitú. Článok 8 prvý odsek podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov tak tým, že tretiu zmluvu na dobu určitú, ktorá by náhodou bola podpísaná, automaticky považuje za uzavretú na dobu neurčitú a tým obmedzuje použitie opätovne uzatváraných zmlúv dočasného zamestnanca na dobu určitú, má za cieľ bezpečne garantovať stabilitu a teda určitú trvalosť pracovnoprávneho vzťahu dotknutého zamestnanca s inštitúciou, úradom alebo agentúrou, ktorá ho prijala do zamestnania.

Výraz „každé ďalšie obnovenie“ obsiahnutý v článku 8 prvom odseku tretej vete podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov treba vykladať tak, že sa týka každého postupu, v dôsledku ktorého dočasný zamestnanec v zmysle článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov po skončení svojho zamestnania na dobu určitú zotrváva v tomto postavení vo svojom pracovnoprávnom vzťahu so svojim zamestnávateľom, aj keď toto obnovenie sprevádza postup v platovej triede alebo zmena plnených úloh. Neplatí to iba vtedy, ak nová zmluva patrí do pôsobnosti inej právnej úpravy alebo znamená prerušenie služobného postupu, ktoré sa prejavuje napríklad podstatnou zmenou povahy úloh plnených dotknutým zamestnancom.

(pozri body 43, 45 a 48)

Odkaz:

Súdny dvor: 6. októbra 1982, Cilfit/Ministère de la santé, 283/81, bod 20

Súd pre verejnú službu: 26. októbra 2006, Landgren/ETF, F‑1/05, bod 68; 13. apríla 2011, Scheefer/Parlament, F‑105/09, body 55 a 60