ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 25. januára 2007

Vec F‑55/06

Augusto de Albuquerque

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Preloženie – Článok 7 ods. 1 služobného poriadku – Zjavne nesprávne posúdenie – Zásada rovnosti zaobchádzania – Zneužitie právomoci – Záujem služby“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou pán de Albuquerque navrhuje zrušenie rozhodnutia generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva pre informačnú spoločnosť a médiá Komisie z 23. septembra 2005 o preložení žalobcu na miesto vedúceho útvaru G 2 „Mikro a nanosystémy“, ako aj zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu z 2. februára 2006, ktorým sa zamieta sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1)

2.      Konanie – Dôkaz – Žaloba proti rozhodnutiu o preložení úradníka

3.      Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1)

4.      Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1)

1.      Pokiaľ sa nerozhodlo, že rozhodnutie je v rozpore so záujmom služby, nemôže ísť o zneužitie právomoci. Tak je to v prípade rozhodnutia o preložení prijatého na účely ukončenia administratívnej situácie, ktorá sa stala neudržateľnou, pokiaľ ťažkosti v interných vzťahoch spôsobujú napätie poškodzujúce riadne fungovanie služby. V tejto súvislosti nie je relevantné určiť subjekt zodpovedný za predmetné vyvolávanie ťažkostí, ani vedieť, či vznesené výčitky sú dôvodné.

(pozri body 60, 61 a 89)

Odkaz:

Súdny dvor: 12. júla 1979, List/Komisia, 124/78, Zb. s. 2499, bod 13; 14. júla 1983, Nebe/Komisia, 176/82, Zb. s. 2475, bod 25; 7. marca 1990, Hecq/Komisia, C‑116/88 a C‑149/88, Zb. s. I‑599, bod 22; 12. novembra 1996, Ojha/Komisia, C‑294/95 P, Zb. s. I‑5863, bod 41

Súd prvého stupňa: 10. júna 1992, Eppe/Komisia, T‑59/91 a T‑79/91, Zb. s. II‑2061, bod 57; 22. januára 1998, Costacurta/Komisia, T‑98/96, Zb. VS s. I‑A‑21 a II‑49, bod 39; 28. mája 1998, W/Komisia, T‑78/96 a T‑170/96, Zb. VS s. I‑A‑239, II‑745, bod 88; 17. novembra 1998, Gómez de Enterría y Sanchez/Parlament, T‑131/97, Zb. VS s. I‑A‑613, II‑1855, bod 62; 6. marca 2001, Campoli/Komisia, T‑100/00, Zb. VS s. I‑A‑71, II‑347, body 45 a 63; 28. októbra 2004, Meister/ÚHVT, T‑76/03, Zb. VS s. I‑A‑325, II‑1477, body 79 a 80; 24. novembra 2005, Marcuccio/Komisia, T‑236/02, Zb. VS s. I‑A‑365, II‑1621, bod 182

2.      Na účely svojej obrany a najmä na preukázanie dôvodnosti uvádzaných dôvodov na podporu napadnutého rozhodnutia o preložení pred súdom spoločenstva sa administratíva môže platne odvolávať na písomnú poznámku žalobcu odhaľujúcu existenciu napätia škodiaceho riadnemu fungovaniu služby, aj keď táto poznámka označená ako „osobná a dôverná“ nebola formálne doručená svojmu adresátovi, priamemu nadriadenému žalobcu, ale žalobca ju oznámil iným zodpovedným osobám služby, keďže tieto okolnosti jej neuberajú na dôkaznej hodnote.

(pozri bod 64)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 18. septembra 1996, Postbank/Komisia, T‑353/94, Zb. s. II‑921, body 67 a 68

3.      Okolnosť, že rozhodnutie o preložení úradníka v záujme služby v dôsledku ťažkostí vo vzťahu k jeho nadriadeným bolo spojené s preložením ďalších úradníkov z dôvodu operácie spadajúcej do povinnej mobility stanovenej internou smernicou vydanou administratívou, nemôže spochybniť je zákonnosť.

(pozri bod 70)

4.      V rámci preloženia týkajúceho sa viacerých úradníkov, keď jeden z nich bol preložený v záujme služby v dôsledku ťažkostí vo vzťahu k jeho nadriadeným a iní z dôvodu povinnej mobility stanovenej internou smernicou vydanou administratívou, nie je možné prirovnávať prvú uvedenú osobu a druhé osoby, ktoré keďže sa nezaplietli do nijakého osobného konfliktu, sa nachádzajú v odlišnej situácii ako prvá osoba. Skutočnosť, že administratíva zohľadnila odmietnutie byť preložený na určité pracovné miesto preloženého úradníka z dôvodu povinnej mobility a nezohľadnila rovnaké odmietnutie úradníka preloženého v záujme služby, nepredstavuje diskrimináciu.

(pozri body 92 a 94)