Language of document : ECLI:EU:C:2012:141

Vec C‑162/10

Phonographic Performance (Ireland) Limited

proti

Írsku a Attorney General

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný High Court (Commercial Division) (Írsko)]

„Autorské práva a súvisiace práva – Smernica 2006/115/ES – Články 8 a 10 – Pojem ‚používateľ‘ a ‚verejný prenos‘ – Vysielanie zvukových záznamov prostredníctvom televíznych alebo rádiových prijímačov umiestnených v hotelových izbách“

Abstrakt rozsudku

1.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a príbuzné práva – Smernica 2006/115 – Nájomné a výpožičné právo chránených diel – Vysielanie a verejný prenos – Používateľ uskutočňujúci verejný prenos – Pojem

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115, článok 8 ods. 2)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a príbuzné práva – Smernica 2006/115 – Nájomné a výpožičné právo chránených diel – Vysielanie a verejný prenos – Primeraná odmena

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115, článok 8 ods. 2)

3.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a príbuzné práva – Smernica 2006/115 – Nájomné a výpožičné právo chránených diel – Vysielanie a verejný prenos – Používateľ uskutočňujúci verejný prenos – Pojem

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115, článok 8 ods. 2)

4.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a príbuzné práva – Smernica 2006/115 – Nájomné a výpožičné právo chránených diel – Vysielanie a verejný prenos – Primeraná odmena – Hranice – Súkromné použitie

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115, článok 8 ods. 2 a článok 10 ods. 1 písm. a)]

1.        Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša vysielaný signál, je „používateľom“, ktorý uskutočňuje „verejný prenos“ vysielaného zvukového záznamu v zmysle článku 8 ods. 2 smernice 2006/115 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva.

Hoci sa hostia takého hotelového zariadenia nachádzajú v zóne, ktorá je pokrytá signálom prenášajúcim zvukové záznamy, môžu počúvať zvukové záznamy len vďaka úmyselnému zásahu tohto prevádzkovateľa. Jeho úloha je tak nezastupiteľná. Hostia takého hotelového zariadenia ďalej predstavujú neurčitý počet potenciálnych adresátov, keďže prístup týchto hostí k službám uvedeného zariadenia v zásade vyplýva z vlastného výberu, ktorý uskutočnil každý hosť, a je obmedzený iba kapacitou predmetného zariadenia. V takom prípade ide teda o „osoby vo všeobecnosti“. Navyše hostia hotelového zariadenia predstavujú celkom významný počet osôb, takže sa musia považovať za verejnosť. Napokon hostia hotelového zariadenia môžu byť posúdení ako „cieľová skupina“ a „prijímatelia“. Sprostredkovanie prístupu k dielu prevádzkovateľom hotelového zariadenia prostredníctvom vysielania pre jeho hostí totiž predstavuje poskytnutie dodatočnej služby, ktorá ovplyvňuje úroveň tohto zariadenia a tým aj cenu izieb. Okrem toho môže prilákať ďalších zákazníkov, ktorí majú záujem o túto dodatočnú službu. Z toho vyplýva, že vysielanie zvukových záznamov zo strany prevádzkovateľa hotelového zariadenia má odplatnú povahu.

(pozri body 40 – 45, 47, bod 1 výroku)

2.        Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša vysielaný signál, má popri primeranej odmene od vysielateľa povinnosť zaplatiť podľa článku 8 ods. 2 smernice 2006/115 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva primeranú odmenu za vysielanie zvukových záznamov.

Pokiaľ totiž prevádzkovateľ hotelového zariadenia prenáša vysielaný zvukový záznam do izieb svojich hostí, potom používa tento zvukový záznam samostatne a prenáša ho verejnosti, ktorá je odlišná a dodatočná vo vzťahu k verejnosti, ktorej je určený pôvodný prenos. Okrem toho v prípade tohto prenosu uvedený prevádzkovateľ má hospodárske výhody nezávislé od výhod, ktoré získava vysielateľ alebo výrobca zvukových záznamov.

Použitím slova „jediná“ v článku 8 ods. 2 smernice chcel normotvorca Únie zdôrazniť, že členské štáty nemajú povinnosť stanoviť, aby používateľ zaplatil viaceré rôzne odmeny za ten istý verejný prenos, takže táto jediná odmena, ako jasne vyplýva z druhej vety tohto ustanovenia, sa rozdelí medzi rôznych príjemcov primeranej odmeny, akými sú výkonní umelci a výrobcovia zvukových záznamov. Pokiaľ ide o priraďovaciu spojku „alebo“, ktorá sa nachádza v slovnom spojení „k bezdrôtovému vysielaniu alebo akémukoľvek inému verejnému šíreniu [na rozhlasové vysielanie alebo akýkoľvek iný verejný prenos – neoficiálny preklad]“, túto spojku treba vykladať v tom zmysle, že odmena sa má zaplatiť tak v prípade vysielania, ako aj v prípade verejného prenosu.

(pozri body 51, 54, 55, bod 2 výroku)

3.        Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý neposkytuje v izbách svojich hostí televízne ani rozhlasové prijímače, ale poskytuje iný prístroj, ako aj zvukové záznamy vo fyzickej alebo v digitálnej forme, ktoré možno vysielať alebo počúvať prostredníctvom tohto prístroja, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos zvukového záznamu v zmysle článku 8 ods. 2 smernice 2006/115 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva. Má preto povinnosť zaplatiť za prenos uvedených zvukových záznamov „primeranú odmenu“ v zmysle tohto ustanovenia.

(pozri bod 69, bod 3 výroku)

4.        Článok 10 ods. 1 písm. a) smernice 2006/115 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva, ktorý stanovuje obmedzenie práva na primeranú odmenu upraveného v článku 8 ods. 2 tejto smernice v prípade, že ide o súkromné použitie, neumožňuje členským štátom oslobodiť prevádzkovateľa hotelového zariadenia, ktorý uskutočňuje verejný prenos zvukového záznamu v zmysle článku 8 ods. 2 uvedenej smernice, od povinnosti zaplatiť takú odmenu.

Na účely určenia, či sa prevádzkovateľ takého zariadenia môže dovolávať obmedzenia z dôvodu „súkromného použitia“ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice, nie je v tejto súvislosti relevantné to, či má súkromný charakter používanie diela hosťami hotelového zariadenia, ale to, či má súkromný charakter používanie zo strany samotného prevádzkovateľa.

(pozri body 71, 77, bod 4 výroku)