ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 24. októbra 2019 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Inštitucionálne právo – Povinnosť poveriť CdT prekladmi, ktoré sú potrebné pre fungovanie EUIPO – Vypovedanie dohody medzi CdT a EUIPO – Uverejnenie výzvy na predkladanie ponúk na prekladateľské služby – Námietka neprípustnosti – Nedostatok záujmu na konaní – Čiastočné zastavenie konania – Čiastočná neprípustnosť“
Vo veci T‑417/18,
Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie (CdT), v zastúpení: J. Rikkert a M. Garnier, splnomocnení zástupcovia,
žalobca,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: N. Bambara a D. Hanf, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ktorej predmetom je v prvom rade návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie po prvé listu EUIPO z 26. apríla 2018, ktorým oznamuje svoj zámer nepredĺžiť po 31. decembri 2018 dohodu uzatvorenú v roku 2016 s CdT o prekladateľských službách potrebných pre fungovanie EUIPO, po druhé listu EUIPO z 26. apríla 2018, v ktorom EUIPO informuje CdT o svojom zámere prijať nevyhnutné predbežné opatrenia na zabezpečenie kontinuity prekladateľských služieb po 31. decembri 2018, najmä uverejnením výziev na predkladanie ponúk, a po tretie rozhodnutia EUIPO uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie výzvu na predkladanie ponúk na prekladateľské služby pod číslom 2018/S 114 – 258472, v druhom rade návrh požadujúci zákaz uložený EUIPO podpísať zmluvy podľa tejto výzvy na predkladanie ponúk a po tretie návrh na vyhlásenie protiprávnosti uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk na prekladateľské služby zo strany agentúry alebo akejkoľvek inej inštitúcie alebo organizácie Európskej únie, ktorých zakladajúce nariadenie stanovuje, že prekladateľské služby poskytuje CdT,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: sudcovia H. Kanninen, J. Schwarcz (spravodajca) a C. Iliopoulos,
tajomník: M. Marescaux, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. mája 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Prekladateľské stredisko pre inštitúcie Európskej únie (CdT) je organizáciou zriadenou nariadením Rady (ES) č. 2965/94 z 28. novembra 1994 (Ú. v. ES L 314, 1994, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 304). Jeho úlohou je poskytovať prekladateľské služby subjektom uvedeným v článku 2 ods. 1 prvom pododseku tohto nariadenia, ako aj inštitúciám a orgánom Únie podľa odseku 3 uvedeného článku.
2 Podľa druhého odôvodnenia nariadenia č. 2965/94 zriadenie jediného špecializovaného strediska je praktickým riešením ťažkostí s plnením prekladateľských potrieb veľkého počtu inštitúcií nachádzajúcich sa na rôznych miestach Únie.
3 Podľa znenia článku 2 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 2965/94 CdT „poskytuje potrebné prekladateľské služby pre fungovanie“ Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT), v súčasnosti Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) podľa ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).
4 Okrem toho sa v článku 2 ods. 1 druhom pododseku nariadenia č. 2965/94 stanovuje, že CdT a agentúry uvedené v prvom pododseku toho istého odseku, vrátane EUIPO, „uzatvoria dojednania týkajúce sa spôsobu ich spolupráce“.
5 Rada Európskej únie vo vyhlásení č. 1 k nariadeniu č. 2965/94 zdôrazňuje, že „najvýznamnejšie je správne uplatňovanie zásad efektivity a rentability“ [neoficiálny preklad].
6 Článok 148 nariadenia 2017/1001 stanovuje, že „prekladateľské služby potrebné na fungovanie [EUIPO] poskytuje [CdT]“. Tento článok zodpovedá staršiemu článku 121 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) v znení zmien.
7 Dňa 13. decembra 2016 CdT a EUIPO uzatvorili dohodu v zmysle článku 2 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 2965/94 (ďalej len „dohoda z roku 2016“).
8 Dohoda z roku 2016 nahradila predchádzajúcu dohodu uzatvorenú 30. novembra 2015.
9 Článok 11 dohody z roku 2016 stanovoval osobitný postup, ktorý je potrebné dodržať v prípade, že dôjde k nezhode medzi CdT a EUIPO.
10 Článok 15 dohody z roku 2016 stanovoval nadobudnutie jej účinnosti 1. januára 2017, ako aj jej uplynutie 31. decembra 2017, a uvádzal, že táto dohoda sa konkludentne obnoví na obdobie dvanástich mesiacov pod podmienkou, že nedôjde k jej ukončeniu doporučeným listom jednou zo zmluvných strán dva mesiace pred uplynutím doby platnosti dohody.
11 Dňa 26. apríla 2018 EUIPO zaslal CdT list (ďalej len „list z 26. apríla 2018“), v ktorom vyslovil nespokojnosť so službami poskytovanými CdT a s podmienkami, podľa ktorých sa služby fakturovali. Okrem toho EUIPO vyjadril úmysel ukončiť dohodu z roku 2016 a v prípade, že sa nebude možné dohodnúť na novej dohode, aktivovať systém, ktorý by umožnil zabezpečiť poskytovanie prekladateľských služieb. V tomto liste ešte EUIPO navrhol CdT zorganizovať v čo najkratšej dobe stretnutie s cieľom uzatvoriť novú dohodu pred koncom roka 2018. Na stanovenie dátumu tohto stretnutia si vymenili niekoľko ďalších listov.
12 Dňa 16. júna 2018 EUIPO uverejnil v Dodatku úradného vestníka oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na poskytovanie prekladateľských služieb (2018/S 114‑258472) (ďalej len „oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania“), vrátane výzvy na predkladanie ponúk (ďalej len „výzva na predkladanie ponúk“).
13 Bod I.3 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania odkazoval na elektronickú adresu, na ktorej sú dostupné dokumenty verejného obstarávania, a bod II.1.1 uvádzal referenčné číslo AO/010/18.
14 Podľa bodu II.1.4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania „predmetom [výzvy na predkladanie ponúk] [bolo] poskytovanie prekladateľských služieb týkajúcich sa ochranných známok Európskej únie, dizajnov Spoločenstva a všeobecných administratívnych dokumentov“.
15 Podľa bodov II.2.6 a II.2.7 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania bola hodnota obstarávania bez dane z pridanej hodnoty (DPH) určená na 40,8 milióna eur a pôvodne na dĺžku 48 mesiacov.
16 Podľa bodu IV.2.2 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania bol dátum uzávierky predkladania ponúk stanovený na 23. júla 2018.
Konanie a návrhy účastníkov konania
17 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. júla 2018 podalo CdT predmetnú žalobu.
18 V žalobe CdT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil rozhodnutie EUIPO z 26. apríla 2018 o vypovedaní dohody z roku 2016,
– zrušil rozhodnutie EUIPO z 26. apríla 2018, ktorým si „vyhradzuje právo vykonať všetky predbežné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity prekladateľských služieb, najmä uverejňovaním výziev na predkladanie ponúk“,
– zrušil rozhodnutie EUIPO o uverejnení výzvy na predkladanie ponúk,
– zakázal EUIPO podpísať zmluvy podľa výzvy na predkladanie ponúk,
– vyhlásil uverejnenie výzvy na predkladanie ponúk na prekladateľské služby zo strany agentúry alebo akejkoľvek inštitúcie alebo organizácie Únie, ktorých zakladajúce nariadenie stanovuje, že prekladateľské služby poskytuje CdT, za protiprávne,
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.
19 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu 9. júla 2018 podalo CdT návrh na nariadenie predbežného opatrenia. EUIPO predložil pripomienky k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia 17. júla 2018.
20 Uznesením z 20. júla 2018, CdT/EUIPO (T‑417/18 R, neuverejnené, EU:T:2018:502), predseda Všeobecného súdu zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodnutie o trovách konania vyhradil na neskôr.
21 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 19. septembra 2018 EUIPO vzniesol námietku neprípustnosti na základe článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
22 V námietke neprípustnosti EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu v celom rozsahu ako neprípustnú,
– uložil CdT povinnosť nahradiť trovy tohto konania a konania o nariadení predbežného opatrenia.
23 Podaním doručeným 5. novembra 2018 CdT predložilo svoje pripomienky k námietke neprípustnosti.
24 Vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti CdT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol námietku neprípustnosti,
– zamietol EUIPO všetky jeho návrhy a žiadosti,
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania,
– uložil všetky ďalšie právne povinnosti.
25 Dňa 22. januára 2019 na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd (štvrtá komora) v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania upraveného v článku 89 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomnú otázku. Účastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote.
26 Všeobecný súd (štvrtá komora) podľa článku 130 ods. 6 rokovacieho poriadku rozhodol o začatí ústnej časti konania, ktorá sa obmedzuje na otázku prípustnosti žaloby.
27 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 22. mája 2019. Na žiadosť Všeobecného súdu vznesenú na pojednávaní EUIPO 23. mája 2019 oznámil novú dohodu s CdT, podpísanú 7. decembra 2018, ktorá bola prijatá na roky 2019 a 2020 (ďalej len „dohoda z roku 2018“). Ústna časť konania sa ukončila 3. júna 2019.
Právny stav
28 CdT v žalobe v podstate tvrdí, že EUIPO porušil články 2 a 11 nariadenia č. 2965/94, článok 148 nariadenia 2017/1001, ako aj článok 11 dohody z roku 2016.
29 V námietke neprípustnosti EUIPO podľa článku 130 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhuje, aby Všeobecný súd rozhodol o neprípustnosti a nepríslušnosti pred prejednaním veci samej. V prvom rade podľa názoru EUIPO na jednej strane akty, ktoré napadlo CdT, a to list z 26. apríla 2018 a oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania nemožno napadnúť žalobou o neplatnosť na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, pretože ide o akty prípravnej povahy, ktoré nie sú rozhodnutiami a CdT nie je nimi priamo dotknuté. Na druhej strane neprípustnosť žaloby vyplýva aj z nedostatočnej právnej argumentácie zo strany CdT. V druhom rade, pokiaľ ide o absenciu právomoci Všeobecného súdu, EUIPO uvádza, že list z 26. apríla 2018, prijatý na základe článku 15 dohody z roku 2016, spadá výlučne do zmluvného rámca a nie je jedným z právnych aktov Únie uvedených v článku 288 ZFEÚ, ktorých zrušenie možno navrhnúť podľa článku 263 ZFEÚ.
O zákonnosti podania námietky neprípustnosti zo strany EUIPO
30 CdT v úvodnej časti svojich pripomienok k námietke neprípustnosti predloženej zo strany EUIPO uvádza, že ponecháva na úvahe Všeobecného súdu prípustnosť uvedenej námietky, pokiaľ ide o formálnu stránku.
31 V tejto súvislosti za predpokladu, že CdT chce takýmto tvrdením napadnúť zákonnosť námietky neprípustnosti, treba uviesť, že neuvádza žiaden argument na podporu takejto nezákonnosti.
O právomoci Všeobecného súdu rozhodnúť o predmetnej žalobe
32 Podľa EUIPO dohoda z roku 2016 neobsahuje žiadnu rozhodcovskú doložku zverujúcu súdu Únie právomoc rozhodnúť o spore týkajúcom sa tejto dohody, a to napriek tomu, že uvedenie takejto doložky by podľa článku 118 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 145 ods. 2 nariadenia 2017/1001) bolo možné s platnosťou od dátumu uzatvorenia dohody z roku 2016. EUIPO zdôrazňuje, že takáto doložka predstavuje konkrétne uplatnenie všeobecného ustanovenia zakotveného v článku 272 ZFEÚ. Za týchto podmienok podľa EUIPO nemožno súdu Únie priznať právomoc zrušiť akty čisto zmluvnej povahy. EUIPO v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok z 27. septembra 2012, Applied Microengineering/Komisia (T‑387/09, EU:T:2012:501, bod 37).
33 CdT tvrdí, že žaloba je prípustná v rozsahu, v akom sa týka listu z 26. apríla 2018, pretože jeho vzťah s EUIPO nespadá do čisto zmluvného rámca, ale ide naopak o interinštitucionálny vzťah upravený nariadeniami č. 2965/94 a 2017/1001. Dohoda z roku 2016 sa týkala len konkrétneho vykonania zásad upravených týmito nariadeniami.
34 V tejto súvislosti treba určiť, či v zmysle tvrdenia EUIPO predmetná žaloba spadá do čisto zmluvného rámca, o ktorom Všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať.
35 Hoci podľa článku 263 ZFEÚ súdy Únie preskúmavajú len zákonnosť aktov prijatých inštitúciami, ktoré majú mať záväzné právne účinky vo vzťahu k tretím osobám tým, že významne menia ich právnu situáciu (rozsudok zo 17. júna 2010, CEVA/ Komisia, T‑428/07 a T‑455/07, EU:T:2010:240, bod 51), táto právomoc sa týka len aktov uvedených v článku 288 ZFEÚ, ktoré tieto inštitúcie vydávajú za podmienok stanovených v Zmluve, keď uplatňujú svoje výsady verejnej moci (pozri v tomto zmysle uznesenia z 10. mája 2004, Musée Grévin/Komisia, T‑314/03 a T‑378/03, EU:T:2004:139, body 62, 63 a 81, a z 26. februára 2007, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑205/05, neuverejnené, EU:T:2007:59, bod 39). Naopak akty prijaté inštitúciami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou čisto zmluvného rámca vzhľadom na svoju povahu, nepatria medzi akty uvedené v článku 288 ZFEÚ, ktorých zrušenie možno navrhnúť podľa článku 263 ZFEÚ (uznesenie z 10. mája 2004, Musée Grévin/Komisia, T‑314/03 a T‑378/03, EU:T:2004:139, bod 64, a rozsudok zo 17. júna 2010, CEVA/Komisia, T‑428/07 a T‑455/07, EU:T:2010:240, bod 52).
36 V prejednávanej veci bola dohoda z roku 2016 uzatvorená na základe článku 2 ods. 1 nariadenia č. 2965/94, ako to EUIPO uznal na pojednávaní. Na túto dohodu, ktorá výslovne odkazuje na uvedené nariadenie, sa vzťahuje toto ustanovenie, ako aj ustanovenie článku 148 nariadenia 2017/1001.
37 Podľa týchto dvoch posledných ustanovení CdT poskytuje prekladateľské služby potrebné pre fungovanie EUIPO na základe dohody upravujúcej spôsob ich spolupráce.
38 Treba ešte uviesť, že nariadenie č. 2965/94 rozlišuje medzi „dohodami“ podľa jeho článku 2 ods. 1 a 2, ktoré CdT uzatvára s agentúrami, orgánmi alebo inštitúciami uvedenými v uvedenom ustanovení a ktoré definujú spôsob ich spolupráce, a bežnými zmluvnými vzťahmi, ktorých podmienky upravuje iné ustanovenie nariadenia č. 2965/94, a to článok 18 ods. 1 uvedeného nariadenia. V poslednom uvedenom ustanovení sa iba stanovuje, že zmluvnú zodpovednosť CdT upravujú právne predpisy týkajúce sa danej zmluvy a že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydávať rozsudky na základe arbitrážnych doložiek obsiahnutých v zmluvách uzatváraných CdT. Treba uviesť, že uvedené ustanovenie uvádza zmluvy uzatvárané CdT, zatiaľ čo článok 2 nariadenia č. 2965/94 sa týka dohôd uzatváraných s CdT.
39 Napokon, hoci EUIPO vo svojom liste z 26. apríla 2018 oznámilo svoj zámer nepredĺžiť dohodu z roku 2016 na nasledujúci rok v zmysle článku 15 tejto dohody (pozri bod 10 vyššie), treba konštatovať, že táto okolnosť nemá vplyv na povinnosť EUIPO dodržiavať ustanovenia nariadení č. 2965/94 a 2017/1001, takže okolnosti veci samej nemožno považovať za čisto zmluvné. V tejto súvislosti treba uviesť, že EUIPO na pojednávaní v podstate uznal, že z nariadení č. 2965/94 a 2017/1001 vyplýva pre EUIPO a CdT povinnosť uzatvoriť dohodu o spôsobe ich spolupráce. Podľa EUIPO teda v podstate iba v určitých výnimočných a neodkladných situáciách by mohol sám dočasne zabezpečiť prekladateľskú službu, až kým by Európska komisia nevyriešila akýkoľvek spor medzi úradom a CdT.
40 Za týchto podmienok nemožno prejednávanú vec považovať za spor spadajúci do čisto zmluvného rámca. V dôsledku toho má Všeobecný súd právomoc rozhodnúť o predmetnej žalobe.
O prípustnosti žaloby podanej proti listu z 26. apríla 2018, ktorým EUIPO oznamuje, že nemieni predĺžiť dohodu z roku 2016 po 31. decembri 2018
41 EUIPO tvrdí, že list z 26. apríla 2018 nie je aktom, ktorý má vyvolávať právne účinky v zmysle článku 263 štvrtého a piateho odseku ZFEÚ. Údajná „protiprávnosť“ tohto listu by zbavila článok 15 dohody z roku 2016 jeho obsahu. EUIPO zdôrazňuje, že CdT nevznieslo námietku protiprávnosti tohto článku vo vzťahu k článku 148 nariadenia 2017/1001. Okrem toho list z 26. apríla 2018 je iba prípravným aktom. Podľa EUIPO aj za predpokladu, že by sa list z 26. apríla 2018 považoval za akt vyvolávajúci právne účinky a kvalifikoval sa ako rozhodnutie adresované CdT, jeho účinky by boli budúce a neisté.
42 CdT tvrdí, že list z 26. apríla 2018, ktorého znenie je jasné a jednoznačné, nie je jednoduchým prípravným aktom, ale presným a konečným oznámením ukončenia vzťahu medzi dvomi stranami dohody. Vzhľadom na to sú obe strany priamo dotknuté týmto rozhodnutím, ktoré je podľa článku 263 ZFEÚ napadnuteľným aktom. Podľa CdT účinky listu z 26. apríla 2018 nie sú vôbec budúce a neisté, keďže EUIPO stanovil dátum vypovedania dohody z roku 2016. Podpísanie novej dohody by však bolo hypotetické a neisté. Nepredĺženie dohody z roku 2016 a uverejnenie výzvy na predkladanie ponúk predstavuje súbor súhlasných nepriamych dôkazov preukazujúcich vôľu EUIPO vypovedať túto dohodu s cieľom ukončiť spoluprácu s CdT a začať uplatňovať zmluvy na dodávku prekladateľských služieb s účinnosťou od 1. januára 2019. Navyše z dôvodu ukončenia spolupráce s CdT sa mal EUIPO dopustiť zneužitia článku 15 dohody z roku 2016 v rozpore s nariadeniami č. 2965/94 a 2017/1001.
43 Ako už bolo uvedené z tohto hľadiska, aktmi alebo rozhodnutiami, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť v zmysle článku 263 ZFEÚ, sú opatrenia so záväzným právnym účinkom dotýkajúce sa záujmov žalobcu, ktoré menia podstatným spôsobom jeho právne postavenie (rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/ Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 9, a zo 16. júla 1998, Regione Toscana/Komisia, T‑81/97, EU:T:1998:180, bod 21).
44 Konkrétne, ak ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré sa vyhotovujú vo viacerých fázach, najmä na konci interného konania, napadnuteľným aktom sú v zásade len opatrenia, ktoré vyjadrujú konečné stanovisko inštitúcie na konci tohto konania, a nie predbežné opatrenia, ktorých cieľom je pripraviť konečné rozhodnutie (rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/ Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 10, a z 10. júla 1990, Automec/Komisia, T‑64/89, EU:T:1990:42, bod 42).
45 Navyše podľa ustálenej judikatúry je žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, že samotné zrušenie tohto aktu musí byť spôsobilé vyvolať právne následky, a teda žaloba musí byť spôsobilá svojím výsledkom priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal (rozsudky zo 17. septembra 2009, Komisia /Koninklijke FrieslandCampina, C‑519/07 P, EU:C:2009:556, bod 63, a zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 55).
46 Záujem žalobcu na konaní musí existovať a byť skutočný. Nemôže sa týkať budúcej a hypotetickej situácie (rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 56).
47 Napokon tento záujem musí vzhľadom na predmet žaloby existovať v okamihu jej podania, inak je žaloba neprípustná, a záujem musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, v opačnom prípade musí byť konanie zastavené [rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 57, a uznesenie z 23. mája 2019, Fujifilm Recording Media/EUIPO – iTernity (d:ternity), T‑609/18, neuverejnené, EU:T:2019:366, bod 25].
48 V prejednávanej veci treba analyzovať, či žaloba podaná proti listu z 26. apríla 2018, v ktorej sa oznamuje zámer EUIPO nepredĺžiť dohodu z roku 2016, spĺňa podmienky prípustnosti.
49 V tejto súvislosti treba uviesť, že v odpovedi na písomné otázky položené účastníkom konania Všeobecným súdom 22. januára 2019 CdT a EUIPO predovšetkým uviedli, že po rokovaniach sa dohodli na uzatvorení dohody na roky 2019 a 2020, a to dohody z roku 2018.
50 Za týchto okolností bez toho, aby bolo potrebné posúdiť, či list z 26. apríla 2018 je konečným rozhodnutím alebo či ide – ako tvrdí EUIPO – len o prípravný akt s neistými účinkami, ktorý sa priamo netýka CdT, treba odpovedať na otázku, či záujem žalobcu na konaní pretrváva aj po podpísaní novej dohody z roku 2018 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 57).
51 Najprv treba konštatovať, že z úvodného listu k dohode z roku 2018, ktorý zaslal 6. decembra 2018 výkonný riaditeľ EUIPO riaditeľke CdT, vyplýva, že podpísanie dohody z roku 2018 je výsledkom snahy o spoluprácu týchto dvoch organizácií.
52 Ďalej z článku 15 dohody z roku 2018 vyplýva, že dohoda sa skutočne týka, ako to zdôrazňujú účastníci konania v odpovedi na otázky Všeobecného súdu položené na pojednávaní, obdobia od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020. Podľa toho istého článku šesť mesiacov pred týmto posledným uvedeným dátumom strany dohody musia začať rokovania o uzatvorení novej dohody.
53 Napokon aj zo znenia dohody z roku 2018 vyplýva, že spolupráca medzi EUIPO a CdT v súvislosti s prekladateľskými službami, ktoré má poskytovať CdT, je riadne vymedzená a právne upravená. Dohoda z roku 2018 obsahuje podrobné ustanovenia upravujúce predovšetkým postupy uplatňované pri prekladoch, ako aj technické prílohy týkajúce sa lehôt, cien, viacjazyčných a iných služieb.
54 Za týchto okolností bez ohľadu na to, či list z 26. apríla 2018 je napadnuteľným aktom a či obsahuje konečné rozhodnutie vypovedať dohodu z roku 2016, treba konštatovať, že po zaslaní listu z 26. apríla 2018 nenastalo obdobie, kedy by vzťah medzi CdT a EUIPO nebol upravený dohodou podpísanou obomi agentúrami. Dohoda z roku 2016 bola totiž účinná až do 31. decembra 2018 a nová dohoda z roku 2018 nadobudla účinnosť ihneď od 1. januára 2019 (pozri bod 52 vyššie). V dôsledku toho aj za predpokladu, že CdT pôvodne malo záujem na konaní proti údajnému rozhodnutiu obsiahnutému v liste z 26. apríla 2018, treba konštatovať, že CdT tento záujem stratilo po uzatvorení novej dohody z roku 2018. V každom prípade nie je možné zistiť, v čom by zrušenie rozhodnutia údajne obsiahnutého v liste z 26. apríla 2018 zlepšilo postavenie CdT. Predovšetkým CdT nemôže obhajovať svoj záujem na tom, aby Všeobecný súd vydal čisto deklaratórny rozsudok pripomínajúci povinnosť spolupráce medzi EUIPO a CdT. Takisto na rozdiel od tvrdení CdT, ktoré nie sú podložené, sa nemožno domnievať, že list z 26. apríla 2018 mal za následok ohrozenie jeho samotnej existencie.
55 Za týchto okolností treba dospieť k záveru, že záujem CdT na zrušení rozhodnutia EUIPO vypovedať dohodu z roku 2016, ktoré údajne bolo obsiahnuté v liste z 28. apríla 2018, v každom prípade nepretrvával po uzatvorení dohody z roku 2018.
O prípustnosti žaloby podanej proti listu z 26. apríla 2018 v rozsahu, v akom EUIPO informuje CdT o zámere prijať predbežné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity prekladateľských služieb po 31. decembri 2018
56 EUIPO v podstate tvrdí, že v liste z 26. apríla 2018 sa uvádzalo len predbežné stanovisko a nešlo o akt spôsobujúci ujmu. Podľa EUIPO prichádzali do úvahy aj alternatívy vo forme uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.
57 CdT tvrdí, že list z 26. apríla 2018 vyvolával voči nemu právne účinky. Rozhodnutie EUIPO, že sám jednostranne prijme nevyhnutné opatrenia je protiprávne, pretože je v rozpore s nariadeniami č. 2965/94 a 2017/1001, ako aj s článkom 11 dohody z roku 2016. Substitučné opatrenie spočívajúce v internalizácii prekladateľských služieb v rámci EUIPO by poslúžilo ako dôvod vytvorenia určitého počtu pracovných miest v danom úrade a zbavilo by podstaty všetky ustanovenia upravujúce, že CdT plní úlohu jediného špecializovaného strediska zabezpečujúceho prekladateľské potreby EUIPO. Podľa CdT ukončil EUIPO dvakrát ich vzťah, prvýkrát listom z 26. apríla 2018 a druhýkrát pokračovaním v postupe s výzvou na predkladanie ponúk. V rozpore so zásadami zakotvenými v nariadeniach č. 2965/94 a 2017/1001 EUIPO v liste z 26. apríla 2018 začal proces zahŕňajúci viacero na seba nadväzujúcich rozhodnutí vedúcich k začatiu uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk.
58 V tejto súvislosti CdT nemôže tvrdiť, že list z 26. apríla 2018 vyvolával záväzné právne účinky, ktoré mohli zasahovať do jeho záujmov tým, že podstatným spôsobom zmenili jeho právnu situáciu tým, že EUIPO si „vyhradil právo“ preventívne prijať v prípade, že by sa rokovania neukončili pred uplynutím roka 2018, nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie kontinuity prekladateľských služieb po 31. decembri 2018.
59 K tejto otázke sa totiž, ako to EUIPO uznal na pojednávaní, neprijalo v čase zaslania listu z 26. apríla 2018 žiadne konkrétne rozhodnutie. Tento list používa neurčitú formuláciu v súvislosti s opatreniami, ktoré si EUIPO vyhradzuje preventívne prijať. Okrem toho z odpovede EUIPO na otázky Všeobecného súdu vyplýva, že vzhľadom na to, že sa prijala nová dohoda z roku 2018, nebolo potrebné prijatie osobitných opatrení na zabezpečenie prekladateľských služieb, ktoré by EUIPO potreboval, ak by nebola zaručená kontinuita prekladateľských služieb poskytovaných CdT.
60 Napokon za predpokladu, že CdT by uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania zo strany EUIPO, vrátane výzvy na predkladanie ponúk, vykladal ako jedno z osobitných opatrení prijatých na zabezpečenie prekladateľských služieb, ktoré EUIPO potrebuje, treba odkázať na analýzu uvedenú nižšie.
O prípustnosti žaloby podanej proti rozhodnutiu EUIPO začať postup s výzvou na prekladanie ponúk
61 EUIPO uvádza, že oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania podstatným spôsobom nemení právnu situáciu CdT a z tohto dôvodu nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ. Podľa EUIPO teda z tohto hľadiska záujem CdT na konaní nevznikol a ani u neho nepretrváva.
62 CdT tvrdí, že jeho žaloba nesmeruje voči oznámeniu o vyhlásení verejného obstarávania, ale proti rozhodnutiu začať postup s výzvou na predkladanie ponúk, ktoré bolo prijaté v rozpore s nariadeniami č. 2965/94 a 2017/1001. Jeho záujem na konaní je priamy a špecifický, pretože CdT je výslovne uvedený v týchto nariadeniach ako výlučný poskytovateľ prekladateľských služieb pre EUIPO. Existujúci vzťah medzi dvomi organizáciami bol takisto objasnený v bodoch 38, 39 a 50 uznesenia z 20. júla 2018, CdT/EUIPO (T‑417/18 R, neuverejnené, EU:T:2018:502). Navyše podľa CdT rozhodnutie uverejniť výzvu na predkladanie ponúk viedlo k vážnemu poškodeniu jeho dobrej povesti najmä preto, že iné agentúry Únie, ktoré sú jeho klientmi, si sú vedomé uplatniteľného regulačného rámca.
63 Napokon CdT tvrdí, že jeho záujem na konaní vznikol a pretrváva, pretože porušenie nariadení č. 2965/94 a 2017/1001 zo strany EUIPO sa odrazilo v uverejnení výzvy na predkladanie ponúk. Hoci EUIPO jasne sledoval cieľ zmeniť poskytovateľa služieb, jeho tvrdenie, podľa ktorého sa riadil len „vývojom na trhu“, potvrdzuje, že nekonal v dobrej viere. Priamy a bezprostredný záujem CdT je daný tým, že v dôsledku nezrušenia výzvy na predkladanie ponúk by CdT od 1. januára 2019 bolo nerentabilné a v prípade, že by EUIPO mal podpísať zmluvy, ktoré vzídu z výzvy na predkladanie ponúk, bola by existencia CdT ohrozená. CdT žiada, aby každý z účastníkov konania bol prinavrátený do právnej situácie, v ktorej sa nachádzal pred údajne protiprávnym uverejnením výzvy na predkladanie ponúk.
64 Najprv treba pripomenúť, že vo všeobecnosti uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania nemôže predstavovať rozhodnutie, ktoré môže byť predmetom žaloby o neplatnosť alebo predstavovať akt spôsobujúci ujmu v zmysle článku 263 ZFEÚ v rozsahu, v akom dané oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania len dotknutým osobám umožňuje zúčastniť sa verejného obstarávania a predložiť ponuku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. októbra 2008, Sogelma/AER, T‑411/06, EU:T:2008:419, bod 86, a z 29. októbra 2015, Direct Way a Direct Way Worldwide/Parlament, T‑126/13, EU:T:2015:819, bod 27).
65 V prejednávanej veci treba konkrétne posúdiť, či CdT je oprávnené napadnúť rozhodnutie o začatí postupu s výzvou na predkladanie ponúk, ktoré EUIPO údajne prijal v rozpore s nariadeniami č. 2965/94 a 2017/1001, pričom CdT tvrdí na jednej strane, že v týchto nariadeniach bolo stredisko označené za „výlučného“ poskytovateľa prekladateľských služieb pre EUIPO, a na druhej strane, že stredisko navrhuje zrušenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania ako špecializovaná agentúra Únie a nie ako uchádzač v rámci verejného obstarávania.
66 V tejto súvislosti treba konštatovať – bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k údajne výlučnej povahe vzťahu medzi CdT a EUIPO v súvislosti s prekladmi potrebnými pre fungovanie EUIPO – že z uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, vrátane výzvy na predkladanie ponúk, nevyplýva, že by súbežne s postupom prekladania ponúk boli vylúčené rokovania EUIPO a CdT spomínané v liste z 26. apríla 2018. Okrem toho, ako potvrdil EUIPO v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní, postup predkladania ponúk ešte nebol ukončený v čase uzatvorenia dohody z roku 2018.
67 Za týchto okolností bez toho, aby sa Všeobecný súd vyjadroval k objasneniam EUIPO, podľa ktorých cieľom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania bolo získanie podrobnejších informácií o cenách predmetných služieb na trhu, aby EUIPO mohol s CdT rokovať s plnou znalosťou veci, treba konštatovať, že záujem žalobcu na konaní sa nemôže týkať budúcej a hypotetickej situácie (rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 56), t. j. situácie, ktorá by vyplývala z prípadného zadania predmetnej zákazky konkrétnemu uchádzačovi. V prejednávanej veci samotná skutočnosť, že CdT navrhuje zrušenie výzvy na predkladanie ponúk ako špecializovaná agentúra Únie a nie ako uchádzač, nič nemení na tejto analýze, CdT musí naďalej preukázať, že spĺňa podmienky požadované článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ.
68 Okrem toho EUIPO správne uviedol, že uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania zahŕňajúce výzvu na predkladanie ponúk ho nezaväzovalo k zadaniu predmetnej zákazky.
69 Treba totiž konštatovať, že z výzvy na predkladanie ponúk vyplýva, že EUIPO ňou nebol viazaný ku dňu jej uverejnenia. Výslovne bolo uvedené, že zmluvné povinnosti EUIPO by sa uplatňovali až od podpisu zmluvy s vybraným uchádzačom. Takisto bolo stanovené, že až do uvedeného podpisu EUIPO môže odstúpiť od vyhláseného verejného obstarávania alebo ukončiť postup predkladania ponúk. Okrem toho EUIPO na pojednávaní potvrdil, že si nebol istý podpisom zmluvy po uverejnení výzvy na predkladanie ponúk. Podľa EUIPO to totiž záviselo od účinkov spojených s uplatnením novej dohody z roku 2018 a zo zmien, ktoré z nej vyplynú.
70 Za týchto okolností skutočnosť, že EUIPO a CdT podpísali novú dohodu na roky 2019 a 2020, hoci CdT vedelo o existencii postupu na predkladanie ponúk, iba potvrdzuje fakt, že v prípade nepredloženia akéhokoľvek dôkazu alebo číselného odhadu umožňujúceho konkrétne posúdenie dopadu uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania zahŕňajúceho výzvu na predkladanie ponúk na dobrú povesť CdT, uvedené uverejnenie nemalo nepriaznivý vplyv na CdT. CdT nemôže mať prospech ani z tvrdenia, že EUIPO „neukončil postup predkladania ponúk, ktorý inicioval“. Treba teda odmietnuť tvrdenie, že CdT už nebude rentabilné po 1. januári 2019.
71 Pokiaľ ide o tvrdenie CdT uvedené v jeho odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu, ktoré porovnáva jednak zredukovaný počet spisov týkajúcich sa ochranných známok Európskej únie, ktoré EUIPO zaslal na preklad v období od októbra 2018 do januára 2019 a jednak štatistiky zverejnené zo strany EUIPO, ktoré preukazujú zvýšenie počtu žiadostí o zápis ochranných známok Európskej únie, ktoré boli predložené za rovnaké obdobie, treba konštatovať, že toto tvrdenie v žiadnom prípade nemá vplyv na otázku prípustnosti. Okrem toho nebolo podložené žiadnym číselným údajom a netýka sa obdobia, na ktoré sa vzťahuje nová dohoda, ktorá sa uplatňuje od 1. januára 2019.
72 Napokon na rozdiel od tvrdení CdT nemožno výzvu na predkladanie ponúk chápať v tom zmysle, že CdT už nebude rentabilné od 1. januára 2019 a že „akákoľvek mimoriadne uzatvorená dohoda teda bude úplne zbavená svojej podstaty, pretože preklady budú realizovať uchádzači vybraní EUIPO“. V tejto súvislosti treba uviesť, že CdT na pojednávaní potvrdilo, že vďaka podpisu dohody z roku 2018 jeho situácia „už nebola taká katastrofálna“. Uzatvorenie dohody z roku 2018 a jej obsah teda spochybňuje tvrdenia CdT.
73 Za týchto okolností CdT nepreukázalo, že bolo dotknuté údajným rozhodnutím EUIPO o jednostrannom vypovedaní vzťahu medzi stranami dohody a uverejnením výzvy na predkladanie ponúk.
O prípustnosti návrhu CdT zakázať EUIPO uzatvoriť zmluvy na základe výzvy na predkladanie ponúk
74 EUIPO tvrdí, že z jeho strany nebol CdT predložený žiaden dôvod na podporu jeho návrhu zakázať EUIPO podpísať zmluvy, ktoré by následne mohol uzavrieť po rozhodnutí o zadaní zákazky uchádzačovi, ktorý by bol prípadne vybraný v dôsledku postupu uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania zahŕňajúceho výzvu na predkladanie ponúk.
75 CdT tvrdí, že riadne uviedlo žalobné dôvody na podporu žaloby. Uviedlo totiž, že rozhodnutia jednostranne vypovedať vzťah medzi stranami dohody a uverejniť výzvu na predkladanie ponúk boli v rozpore s nariadeniami č. 2965/94 a 2017/1001. V dôsledku toho by akékoľvek následné rozhodnutia, vrátane rozhodnutia o zadaní zákazky a o uzatvorení zmlúv na základe zadania zákazky, boli taktiež protiprávne a bez právneho základu. Argument, že Všeobecný súd tým, že EUIPO zakáže podpísať budúce zmluvy, ktoré vyplynú z výzvy na predkladanie ponúk, by uložil povinnosť „zdržať sa určitého konania“, je neúčinný. Ide totiž len o logický dôsledok zrušenia výzvy na predkladanie ponúk.
76 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci žaloby o neplatnosť založenej na článku 263 ZFEÚ sa právomoc súdu Únie obmedzuje na preskúmanie zákonnosti napadnutého aktu a že podľa ustálenej judikatúry Všeobecný súd nemôže v rámci výkonu svojej právomoci uložiť príkaz inštitúcii Únie (rozsudky z 8. júla 1999, DSM/ Komisia, C‑5/93 P, EU:C:1999:364, bod 36, a z 24. februára 2000, ADT Projekt/Komisia, T‑145/98, EU:T:2000:54, bod 83). V prípade zrušenia napadnutého aktu je však dotknutá inštitúcia povinná podľa článku 266 ZFEÚ prijať opatrenia, ktoré si vyžaduje vykonanie zrušujúceho rozsudku (rozsudky z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, T‑67/94, EU:T:1998:7, bod 200, a z 10. septembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑465/04, neuverejnený, EU:T:2008:324, bod 35). Táto judikatúra je analogicky uplatniteľná na organizácie Únie.
77 V prejednávanej veci Všeobecný súd uvádza jednak, že – ako bolo uvedené v bode 73 vyššie – CdT nepreukázalo vzniknutý a trvajúci záujem na napadnutí rozhodnutia EUIPO uverejniť oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, zahŕňajúceho výzvu na predkladanie ponúk. Na druhej strane sa už konštatovalo, že EUIPO nemal povinnosť zadať predmetnú zákazku a z tohto dôvodu nebolo vopred zaručené, že uzatvorí zmluvu s uchádzačom alebo navyše bude známy prípadný objem pridelených prekladov.
78 Napokon v každom prípade, pokiaľ ide o hypotetické prekrývanie sa s dohodou z roku 2018, ktoré by mohlo nastať v dôsledku prípadného budúceho zadania zákazky uchádzačovi po ukončení postupu výzvy na predkladanie ponúk, uvedené nie je obsiahnuté v predmetnej námietke neprípustnosti.
79 V dôsledku toho je návrh CdT zakázať EUIPO uzatvoriť zmluvy na základe výzvy na predkladanie ponúk neprípustný.
O prípustnosti návrhu CdT vyhlásiť za protiprávne uverejnenie výzvy na predkladanie ponúk na prekladateľské služby agentúrou alebo akýmkoľvek iným orgánom alebo organizáciou Únie, ktorých zakladateľské nariadenie stanovuje, že prekladateľské služby poskytuje CdT
80 EUIPO tvrdí, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že Všeobecný súd nemá právomoc v rámci preskúmania zákonnosti založenej na článku 263 ZFEÚ vyhlasovať deklaratórne rozsudky. Okrem toho neexistuje právny prostriedok, ktorý by súdu Únie umožňoval vydať rozsudok o „vyhlásení“ uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania za protiprávne.
81 CdT uvádza, že nenavrhuje, aby Všeobecný súd vyhlásil za protiprávne všetky uverejnenia oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ale len uverejnenie výzvy na predkladanie ponúk na prekladateľské služby v prípadoch agentúr a organizácií Únie, ktorých zakladateľské nariadenie stanovuje, že prekladateľské služby zabezpečuje CdT.
82 Treba konštatovať, že predmetný návrh CdT sa má vykladať buď tak, že jeho cieľom je dosiahnuť vydanie deklaratórneho rozsudku, alebo tak, že je jeho cieľom, aby Všeobecný súd vydal príkaz voči EUIPO alebo inej organizácii Únie, čo je v rozpore s judikatúrou citovanou v bode 76 vyššie.
83 V dôsledku toho treba zamietnuť predmetný návrh CdT ako neprípustný.
84 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa konanie o žalobných návrhoch na zrušenie rozhodnutia o vypovedaní dohody z roku 2016 zastavuje. Žaloba je v zostávajúcej časti neprípustná.
O trovách
85 Podľa článku 135 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecný súd môže účastníkovi konania uložiť povinnosť nahradiť časť alebo celé trovy konania, aj keď mal vo veci úspech, pokiaľ to odôvodňuje jeho správanie, vrátane správania pred podaním žaloby, najmä ak druhému účastníkovi konania spôsobil vznik trov konania, ktoré Všeobecný súd považuje za úmyselne spôsobené.
86 V prejednávanej veci postoj EUIPO počas rokovaní s CdT o vzájomnej spolupráci v oblasti prekladateľských služieb uvrhol CdT do situácie neistoty vedúcej k podaniu predmetnej žaloby, pretože od 1. januára 2019 nebolo zaručené pokračovanie spolupráce s EUIPO. Za týchto okolností Všeobecný súd ukladá EUIPO povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a povinnosť nahradiť polovicu trov konania, ktoré vznikli CdT, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbežného opatrenia vo veci T‑417/18 R.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol takto:
1. Konanie o žalobných návrhoch o zrušení rozhodnutia o vypovedaní dohody uzatvorenej 13. decembra 2016 medzi Prekladateľským strediskom pre inštitúcie Európskej únie (CdT) a Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) sa zastavuje.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj polovicu trov konania, ktoré vznikli CdT, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbežného opatrenia vo veci T‑417/18 R.
Kanninen | Schwarcz | Iliopoulos |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. októbra 2019.
Podpisy