Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 9. novembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht – Nemecko) – LW/Bundesrepublik Deutschland
(vec C-91/20)1
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná politika v oblasti azylu a doplnkovej ochrany – Normy týkajúce sa podmienok, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretích štátov alebo osoby bez štátnej príslušnosti, aby sa im poskytla medzinárodná ochrana – Smernica 2011/95/EÚ – Články 3 a 23 – Priaznivejšie normy, ktoré môžu byť zachované alebo prijaté členskými štátmi s cieľom rozšíriť priznanie práva na azyl alebo doplnkovú ochranu na rodinných príslušníkov osoby, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana – Priznanie postavenia utečenca maloletému odvodené z postavenia utečenca jeho rodiča – Zachovanie celistvosti rodiny – Najlepší záujem dieťaťa)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesverwaltungsgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: LW
Žalovaná: Bundesrepublik Deutschland
Výrok rozsudku
Článok 3 a článok 23 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby členský štát na základe priaznivejších vnútroštátnych ustanovení odvodene a na účely zachovania celistvosti rodiny priznal postavenie utečenca maloletému dieťaťu štátneho príslušníka tretieho štátu, ktorému bolo toto postavenie priznané na základe uplatnenia režimu zavedeného touto smernicou, vrátane prípadu, keď sa dieťa narodilo na území tohto členského štátu a vďaka svojmu druhému rodičovi je štátnym príslušníkom iného tretieho štátu, v ktorom by mu nehrozilo prenasledovanie, pod podmienkou, že na toto dieťa sa nevzťahuje žiadny z dôvodov vylúčenia uvedených v článku 12 ods. 2 uvedenej smernice a že toto dieťa nemá na základe svojej štátnej príslušnosti alebo inej okolnosti charakterizujúcej jeho osobné právne postavenie právo na lepšie zaobchádzanie v tomto členskom štáte, než je zaobchádzanie vyplývajúce z priznania postavenia utečenca. V tejto súvislosti nie je relevantná otázka, či je pre uvedené dieťa a jeho rodičov možné a odôvodnene prijateľné usadiť sa v tomto treťom štáte.
____________
1 Ú. v. EÚ C 209, 22.6.2020.