Vec C‑817/19
Ligue des droits humains
proti
Conseil des ministres
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour constitutionnelle (Ústavný súd, Belgicko)]
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 21. júna 2022
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spracúvanie osobných údajov – Údaje z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Článok 2 ods. 2 písm. d) – Pôsobnosť – Smernica (EÚ) 2016/681 – Využívanie údajov z PNR cestujúcich na letoch prevádzkovaných medzi Úniou a tretími krajinami – Možnosť začlenenia údajov o cestujúcich na letoch prevádzkovaných v rámci Únie – Operácie automatizovaného spracúvania týchto údajov – Doba uchovávania – Boj proti teroristickým trestným činom a závažnej trestnej činnosti – Platnosť – Charta základných práv Európskej únie – Články 7, 8, 21 a článok 52 ods. 1 – Vnútroštátna právna úprava rozširujúca uplatňovanie systému PNR na iné druhy dopravy prevádzkované v rámci Únie – Sloboda pohybu v rámci Únie – Charta základných práv – Článok 45“
1. Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Nariadenie 2016/679 – Pôsobnosť – Operácie spracúvania osobných údajov stanovené vnútroštátnym právnym predpisom, ktorého cieľom je prebratie smerníc 2004/82, 2010/65 a 2016/681 – Zahrnutie – Hranice
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/679, článok 2 ods. 2 písm. d) a článok 23; smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/65, 2016/680 a 2016/681; smernica Rady 2004/82]
(pozri body 67, 68, 73, 74, 80, 83, 84, bod 1 výroku)
2. Policajná spolupráca – Justičná spolupráca v trestných veciach – Využívanie údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti – Smernica 2016/681 – Údaje z PNR – Rozsah – Cestujúci v leteckej doprave a dotknuté lety – Automatizované spracúvanie týchto údajov – Porušenie práv na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov – Neexistencia
(Charta základných práv Európskej únie, články 7, 8, 21 a článok 52 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/681, článok 1 ods. 2, článok 2, článok 3 body 2, 4, 8 a 9, 6, 12 a prílohy I a II)
(pozri body 94 – 97, 111, 122, 123, 129, 131 – 140, 152, 157, 162, 169 – 175, 184, 188, 197, 202, 213, 218 – 220, 223, 225 – 228, bod 2 výroku)
3. Základné práva – Rešpektovanie súkromného života – Ochrana osobných údajov – Obmedzenia – Podmienky
(Charta základných práv Európskej únie, články 7, 8 a článok 52 ods. 1)
(pozri body 115 – 118)
4. Policajná spolupráca – Justičná spolupráca v trestných veciach – Využívanie údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti – Smernica 2016/681 – Spracúvanie údajov z PNR – Účely – Spracúvanie na iné účely ako tie, ktoré sú výslovne stanovené – Neprípustnosť
(Charta základných práv Európskej únie, články 7, 8 a článok 52 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/681, článok 1 ods. 2 a článok 6)
(pozri body 233, 235, 237, 288, 289, bod 3 výroku)
5. Policajná spolupráca – Justičná spolupráca v trestných veciach – Využívanie údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti – Smernica 2016/681 – Sprístupnenie údajov z PNR po uplynutí šiestich mesiacov po ich prenose leteckými dopravcami – Podmienka – Schválenie príslušným vnútroštátnym orgánom – Pojem – Útvar informácií o cestujúcich – Vylúčenie
[Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 8; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/681, článok 4 ods. 1 až 3 a článok 12 ods. 3 písm. b)]
(pozri body 244, 245, 247, bod 4 výroku)
6. Policajná spolupráca – Justičná spolupráca v trestných veciach – Využívanie údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti – Smernica 2016/681 – Doba uchovávania údajov z PNR – Všeobecná doba uchovávania údajov v dĺžke piatich rokov, ktorá sa uplatňuje bez rozdielu na všetkých cestujúcich v leteckej doprave – Neprípustnosť
(Charta základných práv Európskej únie, články 7, 8, 45 a článok 52 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/681, článok 12)
(pozri body 251, 255 – 259, 262, bod 5 výroku)
7. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Povinnosť dopravcov poskytnúť údaje o cestujúcich – Smernica 2004/82 – Pôsobnosť – Lety vnútri EÚ – Vylúčenie
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/681, článok 2; smernica Rady 2004/82, článok 2 písm. a), b) a d), článok 3 ods. 1 a 2 a článok 6 ods. 1]
(pozri body 266 – 269, bod 6 výroku)
8. Policajná spolupráca – Justičná spolupráca v trestných veciach – Využívanie údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti – Smernica 2016/681 – Uplatňovanie smernice na lety vnútri EÚ – Uplatňovanie na všetky lety vnútri EÚ a všetku dopravu uskutočňovanú inými prostriedkami v rámci Únie v prípade neexistencie skutočnej a aktuálnej alebo predvídateľnej teroristickej hrozby – Neprípustnosť – Obmedzené uplatňovanie – Prípustnosť – Podmienky
(Článok 3 ods. 2 ZEÚ; článok 67 ods. 2 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, články 7, 8, 45 a článok 52 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/681)
(pozri body 277 – 282, 285, 290, 291, bod 7 výroku)
9. Právo Európskej únie – Prednosť – Smernica 2016/681 – Zrušenie vnútroštátnych ustanovení nezlučiteľných s touto smernicou zo strany vnútroštátneho súdu – Možnosť zachovať účinky dotknutých ustanovení – Neexistencia – Prípustnosť dôkazov získaných na základe týchto ustanovení – Uplatňovanie vnútroštátneho práva – Hranice – Dodržiavanie zásad ekvivalencie a efektivity
(Článok 3 ods. 2 ZEÚ; článok 67 ods. 2 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, články 7, 8, 45 a článok 52 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/681)
(pozri body 293 – 298, bod 8 výroku)
Zhrnutie
Údaje z PNR (Passenger Name Record) sú informácie z rezervácií, ktoré leteckí dopravcovia uchovávajú v ich rezervačných systémoch a systémoch kontroly odletov. Smernica PNR(1) ukladá týmto dopravcom povinnosť poskytnúť údaje každého cestujúceho, ktorý využíva let mimo EÚ prevádzkovaný medzi treťou krajinou a Európskou úniou, útvaru informácií o cestujúcich (ďalej len „PIU“) v členskom štáte príletu alebo odletu dotknutého letu na účely boja proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti. Takto prenesené údaje z PNR sú totiž predmetom predbežného posúdenia zo strany PIU(2) a následne sa uchovávajú na účely prípadného neskoršieho posúdenia príslušnými orgánmi dotknutého členského štátu alebo iného členského štátu. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že budú uplatňovať túto smernicu aj na lety vnútri EÚ.(3)
Neziskové združenie Ligue des droits humains (Liga pre ľudské práva) podalo na Cour constitutionnelle (Ústavný súd, Belgicko) žalobu o neplatnosť zákona z 25. decembra 2016(4), ktorým sa do belgického práva preberá tak smernica PNR, ako aj smernica API(5). Podľa žalobcu tento zákon porušuje právo na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov. Kritizuje jednak veľmi širokú povahu údajov z PNR a jednak všeobecnú povahu zhromažďovania, prenosu a spracúvania týchto údajov. Podľa neho zákon tiež narušuje voľný pohyb osôb tým, že nepriamo obnovuje hraničné kontroly rozšírením systému PNR na lety vnútri EÚ a na dopravu inými prostriedkami v rámci Únie.
V tomto kontexte sa belgický Cour constitutionnelle (Ústavný súd) obrátil na Súdny dvor s desiatimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré sa týkali najmä platnosti a výkladu smernice PNR, ako aj uplatniteľnosti GDPR(6).
Tieto otázky viedli Súdny dvor k tomu, aby sa opätovne zaoberal spracúvaním údajov z PNR z hľadiska základných práv na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov(7) zakotvených v Charte základných práv Európskej únie(8). Súdny dvor rozsudkom vydaným veľkou komorou potvrdil platnosť smernice PNR v rozsahu, v akom ju možno vykladať v súlade s Chartou, a poskytol objasnenia týkajúce sa výkladu niektorých jej ustanovení.(9)
Posúdenie Súdnym dvorom
Súdny dvor po tom, čo spresnil, na ktoré z operácií spracúvania osobných údajov stanovených vnútroštátnou právnou úpravou, ktorej cieľom je, ako v prejednávanej veci, prebrať tak smernicu API, ako aj smernicu PNR, sa vzťahujú všeobecné pravidlá nariadenia GDPR,(10) overil platnosť smernice PNR.
O platnosti smernice PNR
Vo svojom rozsudku Súdny dvor rozhodol, že keďže výklad ustanovení smernice PNR s ohľadom na články 7, 8 a 21, ako aj článok 52 ods. 1 Charty(11), podaný Súdnym dvorom zabezpečuje súlad tejto smernice s týmito článkami, preskúmanie položených otázok neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť uvedenej smernice.
Na úvod pripomenul, že akt Únie sa má vykladať, pokiaľ je to možné, spôsobom, ktorý nespochybní jeho platnosť, a v súlade s celým primárnym právom a najmä s ustanoveniami Charty, pričom členské štáty tak musia dbať na to, aby nevychádzali z výkladu tejto smernice, ktorý by bol v rozpore so základnými právami alebo s inými všeobecnými zásadami práva Únie. Pokiaľ ide o smernicu PNR, Súdny dvor spresnil, že mnohé jej odôvodnenia a ustanovenia si vyžadujú takýto konformný výklad, pričom zdôrazňujú význam, ktorý normotvorca Únie prikladá s odkazom na vysokú úroveň ochrany údajov plnému dodržiavaniu základných práv zakotvených v Charte.
Súdny dvor konštatoval, že smernica PNR nepochybne prináša vážne zásahy do práv zaručených v článkoch 7 a 8 Charty, najmä v rozsahu, v akom sa snaží zaviesť nepretržitý, necielený a systematický režim dohľadu vrátane automatizovaného posudzovania osobných údajov všetkých osôb, ktoré využívajú služby leteckej dopravy. Pripomína, že možnosť členských štátov odôvodniť takýto zásah sa musí posudzovať prostredníctvom merania jeho závažnosti a overenia, či je dôležitosť sledovaného cieľa všeobecného záujmu priamo úmerná takejto závažnosti.
Súdny dvor dospel k záveru, že prenos, spracúvanie a uchovávanie údajov z PNR podľa tejto smernice možno považovať za obmedzené na to, čo je striktne nevyhnutné na účely boja proti teroristickým trestným činom a závažnej trestnej činnosti, za predpokladu, že právomoci stanovené v uvedenej smernici sa vykladajú reštriktívne. V tejto súvislosti dnešný rozsudok okrem iného spresnil, že:
– Systém zavedený smernicou PNR sa musí vzťahovať len na jasne identifikovateľné a obmedzené informácie v rubrikách uvedených v prílohe I tejto smernice, ktoré súvisia s uskutočneným letom a dotknutým cestujúcim, čo v prípade niektorých rubrík tejto prílohy znamená, že sa tento systém vzťahuje len na údaje, ktoré sú v nich výslovne uvedené.(12)
– Uplatňovanie systému zavedeného smernicou PNR sa musí obmedziť na teroristické trestné činy a závažné formy trestnej činnosti, ktoré majú prinajmenšom nepriamo objektívnu súvislosť s leteckou prepravou cestujúcich. Pokiaľ ide o tieto formy, uplatňovanie tohto systému nemožno rozšíriť na trestné činy, ktoré síce spĺňajú kritérium stanovené v tejto smernici týkajúce sa hranice závažnosti a sú uvedené v jej prílohe II, ale vzhľadom na osobitosti vnútroštátneho trestnoprávneho systému patria medzi bežnú trestnú činnosť.
– Prípadné rozšírenie uplatnenia smernice PNR na všetky lety vnútri EÚ alebo ich časť, o čom môže členský štát rozhodnúť využitím možnosti stanovenej v tejto smernici, sa musí obmedziť na to, čo je striktne nevyhnutné. Na tento účel musí toto uplatnenie podliehať účinnému preskúmaniu súdom alebo nezávislým správnym orgánom, ktorého rozhodnutie má záväzný účinok. V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že:
– Len v situácii, keď uvedený členský štát zistí, že existujú dostatočne konkrétne okolnosti na vyvodenie záveru, že čelí teroristickej hrozbe, ktorá sa javí ako skutočná a aktuálna alebo predvídateľná, neprekračuje uplatňovanie tejto smernice na všetky lety vnútri EÚ, ktoré do uvedeného členského štátu prilietajú alebo z neho odlietajú, časovo obmedzené na nevyhnutnú potrebu, ale s možnosťou predĺženia, rámec toho, čo je striktne nevyhnutné.(13)
– V prípade neexistencie takejto teroristickej hrozby sa uplatňovanie uvedenej smernice nemôže rozšíriť na všetky lety vnútri EÚ, ale musí sa obmedziť na lety vnútri EÚ týkajúce sa najmä určitých leteckých spojení alebo schém cestovania či dokonca niektorých letísk, v súvislosti s ktorými podľa posúdenia dotknutého členského štátu existujú informácie, ktoré môžu odôvodniť takéto uplatňovanie. Striktná nevyhnutnosť tohto uplatňovania na takto vybrané lety vnútri EÚ sa musí pravidelne prehodnocovať vzhľadom na zmeny podmienok, ktoré odôvodnili ich výber.
– Na účely predbežného posúdenia údajov z PNR, ktorého cieľom je identifikácia osôb, v prípade ktorých sa vyžaduje ďalšie preskúmanie pred ich príchodom alebo odchodom a ktoré sa najskôr vykonáva prostredníctvom operácií automatizovaného spracúvania, môže PIU na jednej strane tieto údaje kontrolovať len v databázach týkajúcich sa hľadaných osôb alebo vecí, alebo osôb alebo vecí, na ktoré bol vydaný zápis.(14) Tieto databázy musia byť nediskriminačné a príslušné orgány ich musia využívať v súvislosti s bojom proti teroristickým trestným činom a závažnej trestnej činnosti, ktoré majú prinajmenšom nepriamo objektívnu súvislosť s leteckou prepravou cestujúcich. Pokiaľ ide na druhej strane o predbežné posúdenie na základe vopred stanovených kritérií, PIU nemôže používať technológie umelej inteligencie v rámci systémov strojového učenia (machine learning), ktoré sú schopné bez ľudského zásahu a kontroly meniť proces posudzovania a najmä kritériá posudzovania, na ktorých je založený výsledok uplatňovania tohto procesu, ako aj zváženie týchto kritérií. Uvedené kritériá musia byť určované tak, aby sa ich uplatňovanie špecificky zameriavalo na osoby, v súvislosti s ktorými existuje dôvodné podozrenie z účasti na teroristických trestných činoch alebo závažnej trestnej činnosti a musia zohľadňovať skutočnosti svedčiace tak „v prospech“ ako aj „v neprospech“, bez toho, aby viedli k priamej alebo nepriamej diskriminácii.(15)
– Vzhľadom na mieru odchýlky spojenú s takýmto operáciami automatizovaného spracúvania údajov z PNR a pomerne veľký počet „falošne pozitívnych“ výsledkov, ktoré vyplynuli z ich uplatňovania v rokoch 2018 a 2019, vhodnosť systému zavedeného smernicou PNR na dosiahnutie sledovaných cieľov závisí najmä od riadneho fungovania overovania pozitívnych výsledkov získaných v rámci týchto operácií spracúvania, ktoré PIU následne vykonáva prostredníctvom neautomatizovaných prostriedkov. V tejto súvislosti musia členské štáty stanoviť jasné a presné pravidlá, ktoré môžu usmerniť a vymedziť analýzu vykonanú zástupcami PIU zodpovednými za toto individuálne preskúmanie, s cieľom zaručiť plné dodržiavanie základných práv zakotvených v článkoch 7, 8 a 21 Charty a najmä zabezpečiť jednotný administratívny postup v rámci PIU, ktorý rešpektuje zásadu nediskriminácie. Musia najmä zabezpečiť, že PIU stanoví objektívne kritériá preskúmania, ktoré umožnia jeho zástupcom overiť na jednej strane, či a v akom rozsahu sa pozitívna zhoda (hit) skutočne týka jednotlivca, ktorý môže byť zapojený do teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti, a na druhej strane nediskriminačnú povahu operácií automatizovaného spracúvania. V tejto súvislosti Súdny dvor tiež zdôraznil, že príslušné orgány musia zabezpečiť, aby dotknutá osoba bola schopná pochopiť fungovanie vopred stanovených kritérií posúdenia a programov uplatňujúcich tieto kritériá tak, aby sa mohla s plnou znalosťou veci rozhodnúť, či uplatní alebo neuplatní svoje právo na súdny prostriedok nápravy Rovnako v rámci takéhoto opravného prostriedku musí mať súd zodpovedný za preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prijatého príslušnými orgánmi, a s výnimkou prípadov ohrozenia bezpečnosti štátu aj samotná dotknutá osoba, možnosť oboznámiť sa so všetkými dôvodmi a dôkazmi, na základe ktorých bolo toto rozhodnutie prijaté, vrátane vopred stanovených kritérií posúdenia a fungovania programov uplatňujúcich tieto kritériá.
– Následné oznamovanie a posudzovanie údajov z PNR, t. j. po prílete alebo odlete dotknutej osoby, sa môže vykonať len na základe nových okolností a objektívnych skutočností, ktoré buď vyvolávajú dôvodné podozrenie z účasti tejto osoby na závažných formách trestnej činnosti, ktoré majú prinajmenšom nepriamo objektívnu súvislosť s leteckou prepravou cestujúcich, alebo na základe ktorých sa možno domnievať, že tieto údaje môžu v konkrétnom prípade účinne prispieť k boju proti teroristickým trestným činom s takou súvislosťou. Sprístupnenie údajov z PNR na účely takéhoto následného posúdenia musí v zásade podliehať, s výnimkou náležite odôvodnených naliehavých prípadov, predchádzajúcemu preskúmaniu buď zo strany súdu, alebo nezávislého správneho orgánu na základe odôvodnenej žiadosti príslušných orgánov bez ohľadu na to, či bola táto žiadosť podaná pred uplynutím obdobia šiestich mesiacov po prenose týchto údajov útvaru PIU alebo po nej.(16)
O výklade smernice PNR
Po tom, čo Súdny dvor potvrdil platnosť smernice PNR, poskytol dodatočné spresnenia týkajúce sa výkladu tejto smernice. Po prvé uviedol, že smernica vymenúva ciele sledované spracúvaním údajov z PNR taxatívnym spôsobom. Táto smernica preto bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá povoľuje spracúvanie údajov z PNR na iné účely, než je boj proti teroristickým trestným činom a závažnej trestnej činnosti. Vnútroštátna právna úprava, ktorá navyše pripúšťa ako účel spracúvania údajov z PNR monitorovanie činností, na ktoré sa zameriavajú spravodajské a bezpečnostné služby, môže teda porušovať taxatívnu povahu tohto výpočtu. Podobne systém zriadený smernicou PNR nemožno uplatniť na účely zlepšenia kontroly hraníc a boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu.(17) Z toho tiež vyplýva, že údaje z PNR nemožno uchovávať v jednej databáze, do ktorej je možné nahliadať na dosiahnutie týchto, ako aj iných účelov.
Po druhé Súdny dvor objasnil pojem nezávislý vnútroštátny orgán, ktorý je príslušný overiť, či sú splnené podmienky sprístupnenia údajov z PNR na účely ich následného posúdenia a schváliť takéto sprístupnenie. Konkrétne orgán zriadený ako PIU sa nemôže považovať za takýto orgán, pretože nemá postavenie tretej osoby vo vzťahu k orgánu, ktorý žiada o prístup k údajom. Keďže členmi jeho personálu môžu byť vyslaní zástupcovia orgánov oprávnených požiadať o takýto prístup, PIU sa zdá byť nevyhnutne prepojený s týmito orgánmi. Smernica PNR preto bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej orgán zriadený ako útvar PIU má tiež postavenie príslušného vnútroštátneho orgánu oprávneného schváliť sprístupnenie údajov z PNR po uplynutí obdobia šiestich mesiacov po prenose týchto údajov PIU.
Po tretie, pokiaľ ide o dobu uchovávania údajov z PNR, Súdny dvor rozhodol, že článok 12 smernice PNR v spojení s článkami 7, 8 a článkom 52 ods. 1 Charty bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje všeobecnú dobu uchovávania týchto údajov v dĺžke piatich rokov, ktorá sa uplatňuje bez rozdielu na všetkých cestujúcich v leteckej doprave.
Podľa Súdneho dvora sa totiž nezdá, že po uplynutí počiatočnej doby uchovávania v dĺžke šiestich mesiacov sa uchovávanie údajov PNR obmedzuje len na to, čo je striktne nevyhnutné, pokiaľ ide o cestujúcich v leteckej doprave, v prípade ktorých ani predbežné posúdenie, ani prípadné overenia vykonané počas počiatočného šesťmesačného obdobia uchovávania, ani žiadna iná okolnosť neodhalili existenciu objektívnych skutočností – ako napríklad skutočnosť, že údaje z PNR dotknutých cestujúcich viedli k pozitívnej zhode overenej v rámci predbežného posúdenia – ktoré by mohli preukázať riziko v oblasti teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti, ktoré majú prinajmenšom nepriamo objektívnu súvislosť s leteckou cestou týchto cestujúcich. Naproti tomu konštatoval, že uchovávania údajov z PNR všetkých cestujúcich v leteckej doprave, na ktorých sa vzťahuje systém zavedený touto smernicou, počas počiatočnej doby šiestich mesiacov sa v zásade nezdá byť nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné.
Po štvrté Súdny dvor poskytol usmernenia týkajúce sa možného uplatnenia smernice PNR na účely boja proti teroristickým trestným činom a závažnej trestnej činnosti aj na iné druhy prepravy cestujúcich v rámci Únie. Smernica v spojení s článkom 3 ods. 2 ZEÚ, článkom 67 ods. 2 ZFEÚ a článkom 45 Charty pritom bráni systému prenosu a spracovania údajov z PNR pri všetkej doprave uskutočňovanej inými prostriedkami v rámci Únie v prípade neexistencie skutočnej a aktuálnej alebo predvídateľnej teroristickej hrozby, ktorej by čelil dotknutý členský štát. V takejto situácii, rovnako ako pri letoch vnútri EÚ, sa uplatňovanie systému zavedeného smernicou PNR musí obmedziť na údaje z PNR pri doprave, ktorá sa týka najmä určitých spojení alebo schém cestovania či dokonca niektorých staníc alebo námorných prístavov, v súvislosti s ktorými existujú informácie, ktoré môžu odôvodniť takéto uplatňovanie. Je úlohou dotknutého členského štátu, aby určil dopravu, v súvislosti s ktorou existujú takéto informácie, a aby toto uplatňovanie pravidelne prehodnocoval so zreteľom na zmeny podmienok, ktoré odôvodnili jej výber.