Language of document : ECLI:EU:C:2023:38

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 19. januára 2023(1)

Vec C141/22

TLL The Longevity Labs GmbH

proti

Optimize Health Solutions mi GmbH,

BM

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht für Zivilrechtssachen Graz (Krajinský civilný súd Graz, Rakúsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Bezpečnosť potravín – Potraviny a výživové doplnky – Výroba potravín – Nová potravina – Prvovýroba – Technika výroby – Múka z naklíčených pohánkových klíčkov s vysokým obsahom spermidínu – Hydroponické klíčenie semien pohánky v živnom roztoku obsahujúcom spermidín“






1.        Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania dáva Súdnemu dvoru príležitosť prvýkrát (ak sa nemýlim) poskytnúť výklad nariadenia (EÚ) 2015/2283(2), ktoré upravuje uvádzanie nových potravín na trh v rámci Únie.

2.        Nariadenie 2015/2283 nahrádza nariadenie (ES) č. 258/97(3) a nariadenie (ES) č. 1852/2001(4) a jeho cieľom je zjednodušiť postupy povoľovania nových potravín, ako aj zohľadniť nedávny vývoj práva Únie a prispôsobiť ho technologickému pokroku.

3.        Súdny dvor bude musieť rozhodnúť, či možno za „novú potravinu“ v zmysle nariadenia 2015/2283 označiť potravinu získanú postupom, pri ktorom sa používa vodný roztok s vysokým obsahom spermidínu(5) na pestovanie pohánkových klíčkov(6) s cieľom vyrobiť biologicky obohatenú múku, z ktorej sa pripravuje výživový doplnok.

I.      Právny rámec

A.      Právo Únie

1.      Nariadenie 2015/2283

4.        Článok 3 ods. 2 písm. a) stanovuje:

„Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:

a)      ‚nová potravina‘ je akákoľvek potravina, ktorá nebola v Únii pred 15. májom 1997 vo významnej miere používaná na ľudskú spotrebu, a to bez ohľadu na dátumy pristúpenia členských štátov k Únii, a ktorá patrí aspoň do jednej z týchto kategórií:

iv)      potraviny pozostávajúce, izolované alebo vyrobené z rastlín alebo ich častí, okrem prípadov, ak má potravina históriu bezpečného používania v Únii a pozostáva, je izolovaná alebo vyrobená z rastliny alebo odrody toho istého druhu získaná:

–      tradičnými rozmnožovacími metódami, ktoré boli použité na výrobu potravín v Únii do 15. mája 1997, alebo

–      netradičnými rozmnožovacími metódami, ktoré sa nepoužívali na výrobu potravín v Únii pred 15. májom 1997, ak tieto metódy nevedú k výrazným zmenám zloženia alebo štruktúry potravín s vplyvom na ich výživovú hodnotu, látkovú premenu alebo hladinu nežiaducich látok;

vii)      potraviny, ktoré sú výsledkom výrobného postupu nepoužívaného pri výrobe potravín v Únii pred 15. májom 1997, ktorý spôsobuje významné zmeny v zložení alebo štruktúre potraviny ovplyvňujúce jej výživovú hodnotu, látkovú premenu alebo množstvo nežiaducich látok;

…“

5.        Podľa článku 6 s názvom „Únijný zoznam povolených nových potravín“:

„1.      Komisia zriadi a aktualizuje únijný zoznam nových potravín povolených na umiestňovanie na trhu v rámci Únie v súlade s článkami 7, 8 a 9 (ďalej len ‚únijný zoznam‘).

2.      Na trhu v rámci Únie sa môžu umiestňovať iba tie nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu ako také alebo ktoré sa používajú v potravinách alebo na nich v súlade s podmienkami použitia a požiadavkami na označovanie v ňom špecifikovanými.“

6.        Článok 10 ods. 1(7) znie:

„1.      Postup povoľovania umiestňovania novej potraviny na trhu v rámci Únie a aktualizácie únijného zoznamu stanoveného v článku 9 tohto nariadenia sa začne buď na podnet Komisie, alebo v nadväznosti na žiadosť, ktorú žiadateľ predkladá Komisii v súlade so štandardnými formátmi údajov podľa článku 39f nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takéto formáty existujú. Komisia bezodkladne sprístupní žiadosť členským štátom. Komisia uverejní zhrnutie žiadosti na základe informácií uvedených v odseku 2 písm. a), b) a e) tohto článku.“

2.      Nariadenie č. 178/2002(8)

7.        Článok 2 uvádza:

„…

‚Potraviny‘ nezahŕňajú:

a)      krmivá;

b)      živé zvieratá, ak nie sú pripravované s cieľom umiestnenia na trh pre ľudskú spotrebu;

c)      rastliny pred zberom;

…“

8.        Článok 3 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

16.      ‚stupne výroby, spracúvania a distribúcie‘ znamenajú ktorýkoľvek stupeň, vrátane dovozu, od a vrátane prvovýroby potravín po a vrátane skladovania, prepravy, predaja alebo dodávky ku konečnému spotrebiteľovi a, ak je to dôležité, tiež dovoz, výrobu, skladovanie, prepravu distribúciu, predaj a dodávku krmív;

17.      ‚prvovýroba‘ znamená výrobu, odchov alebo chov primárnych produktov vrátane zberu, dojenia a produkcie hospodárskych zvierat pred zabitím. Zahŕňa tiež lov, rybolov a zber divo rastúcich produktov;

…“

3.      Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/2470(9)

9.        Príloha k tomuto nariadeniu obsahuje tabuľky 1 a 2, v ktorých sú uvedené „povolené nové potraviny“ a „špecifikácie nových potravín“.

B.      Vnútroštátne právo

10.      Podľa Bundesgesetz gegen den unlauteren Wettbewerb 1984(10) môže podnik vyzvať iný podnik pôsobiaci na tom istom trhu, aby sa zdržal uvádzania tovaru na trh, ktorý si vyžaduje predchádzajúce administratívne povolenie, ak takéto povolenie nemá.

II.    Skutkový stav, spor a prejudiciálne otázky

11.      Spoločnosť TLL The Longevity Labs GmbH (ďalej len „TLL“) vyrába výživový doplnok extrakciou spermidínu z klíčkov semien pšenice bez fermentácie alebo klíčenia.

12.      Dňa 6. decembra 2017 TLL informovala Komisiu o svojom zámere uviesť na trh extrakt z pšeničných (Triticum aestivum) klíčkov s vysokým obsahom spermidínu ako novú zložku potravín. Táto nová potravina má povolenie a je uvedená na zozname, ktorý tvorí prílohu k vykonávaciemu nariadeniu 2017/2470.(11)

13.      Spoločnosť Optimize Health Solutions mi GmbH (ďalej len „Optimize Health“) vyrába výživový doplnok „go Optimize Spermidine“, ktorý obsahuje múku z pohánkových klíčkov s vysokým obsahom spermidínu (ďalej len „sporný výrobok“).

14.      TLL podala na vnútroštátny súd žalobu s cieľom zakázať spoločnosti Optimize Health uvádzať sporný výrobok na trh. Tvrdila, že ide o „novú potravinu“, ktorá si vyžaduje (podľa článku 6 ods. 2 nariadenia 2015/2283) predchádzajúce povolenie a jej zaradenie do únijného zoznamu, ktoré nemá. Bez nich by konanie spoločnosti Optimize Health predstavovalo nekalú súťaž.

15.      Optimize Health popiera, že jej výrobok je novou potravinou: ide o úplne vysušenú tradičnú potravinu bez selektívneho, nového extrakčného kroku. Dodáva, že spermidín existuje na európskom trhu už viac ako dvadsaťpäť rokov vo výživových doplnkoch.

16.      Landesgericht für Zivilrechtssachen Graz (Krajinský civilný súd Graz, Rakúsko), ktorý má rozhodnúť spor v oblasti nekalej súťaže, má pochybnosti o kvalifikovaní sporného výrobku, najmä pokiaľ ide o jeho výrobný postup. Na účely ich objasnenia kladie Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa článok 3 ods. 2 písm. a) bod iv) nariadenia [2015/2283] vykladať tak, že ‚múka z pohánkových klíčkov s vysokým obsahom spermidínu‘ predstavuje novú potravinu, keďže pred 15. májom 1997 sa v Európskej únii používala vo významnej miere na ľudskú spotrebu len múka z pohánkových klíčkov s nezvýšeným obsahom spermidínu, alebo má po tomto dni históriu bezpečného používania ako potravina nezávisle od spôsobu, akým sa spermidín dostáva do múky z pohánkových klíčkov?

2.      V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: má sa článok 3 ods. 2 písm. a) bod vii) nariadenia [2015/2283] vykladať tak, že pojem ‚výrobného postupu pri výrobe potravín‘ zahŕňa aj postupy v prvovýrobe?

3.      V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: je v otázke novosti výrobného postupu v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) bodu vii) nariadenia [2015/2283] relevantné, či sa samotný výrobný postup ešte nikdy nepoužil pri žiadnej potravine alebo či sa nepoužil pri posudzovanej potravine?

4.      V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: je v otázke novosti výrobného postupu v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) bodu vii) nariadenia [2015/2283] relevantné, či sa samotný výrobný postup ešte nikdy nepoužil pri žiadnej potravine alebo či sa nepoužil pri posudzovanej potravine?

5.      Je relevantný rozdiel, či živný roztok obsahuje prírodný alebo syntetický spermidín?“

III. Konanie na Súdnom dvore

17.      Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 28. februára 2022.

18.      Písomné pripomienky predložili TLL, Optimize Health, grécka vláda a Európska komisia.

19.      Nariadenie pojednávania sa nepovažovalo za nevyhnutné.

IV.    Posúdenie

A.      Úvodné poznámky

1.      Sporný výrobok

20.      Spermidín, podobne ako iné polyamíny, má hlavnú funkciu neutralizovať náboje nukleových kyselín v bunkách a umožniť ich funkčnosť. Nedávne vedecké štúdie naznačujú, že napomáhaním procesu bunkovej autofágie (čistenia) môže pomôcť predchádzať kardiovaskulárnym ochoreniam, ako aj potravinovým alergiám a bojovať proti príznakom cukrovky.(12) Dokonca sa uvádza, že by mohol predĺžiť dĺžku života ľudí až o 5,7 roka.(13)

21.      Vďaka týmto vlastnostiam možno lepšie pochopiť protichodné záujmy dvoch spoločností, ktoré sú účastníkmi konania, a výrobcami tohto výživového doplnku, ktorého trh môže výrazne rásť.

22.      Metódy, ktoré obe spoločnosti používajú na získanie spermidínu, sa odlišujú:

–      TLL extrahuje spermidín z klíčkov nenaklíčených semien pšenice zložitým a nákladným chemickým procesom,

–      Optimize Health dáva naklíčiť semeno pohánky vo vodnom roztoku obsahujúcom syntetický spermidín pomocou hydroponickej techniky, aby získala klíčky. Po ich zožatí sa klíčky umyjú vodou, vysušia sa a zomelú sa na múku.

2.      Uvádzanie nových potravín na trh

23.      Nariadenie 2015/2283, podobne ako jeho predchodcovia, sleduje dvojaký cieľ: zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu s novými potravinami a chrániť verejné zdravie pred rizikami, ktoré môžu tieto potraviny spôsobovať.(14) K nim sa pridáva ochrana záujmov spotrebiteľov a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia.(15)

24.      Na dosiahnutie týchto cieľov nariadenie 2015/2283, rovnako ako jeho predchodca, stanovuje analýzu rizík nových potravín a potrebu predchádzajúceho povolenia na ich uvedenie na trh. Postup povoľovania sa stáva európskym a je centralizovaný v Komisii, okrem toho, že má účinok erga omnes, keďže povolenie novej potraviny platí pre všetkých, ktorí ju budú vyrábať.(16)

25.      Nariadenie 2015/2283 definuje, čo sa má rozumieť pod pojmom nová potravina, čo je kľúčový pojem tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.(17) Článok 3 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia za novú potravinu označuje potravinu, ktorá spĺňa dve podmienky:

–      nebola v Únii pred 15. májom 1997 „vo významnej miere používaná na ľudskú spotrebu“(18),

–      patrí aspoň do jednej z kategórií uvedených v bodoch i) až x) tohto ustanovenia.(19)

26.      Pokiaľ ide o prvú podmienku, zdá sa, že vnútroštátny súd nemá pochybnosti a nepýta sa na ňu. Domnievam sa, že považuje za preukázané, že sporný výrobok pred 15. májom 1997 neexistoval alebo že jeho spotreba v Únii nebola významná.

27.      Otázky vnútroštátneho súdu sa naopak týkajú druhej podmienky. Konkrétne toho, či sa na sporný výrobok vzťahuje bod iv) alebo bod vii) článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia 2015/2283.(20)

3.      Skutočnosť, ku ktorej došlo po podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania

28.      Dňa 3. júna 2022 (teda niekoľko mesiacov po zaslaní tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania) Rakúsko oznámilo Komisii, že múka z pohánkových klíčkov s vysokým obsahom spermidínu je novou potravinou v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) bodu vii) nariadenia 2015/2283.(21)

29.      Táto okolnosť, na ktorú grécka vláda a Komisia poukazujú vo svojich písomných pripomienkach,(22) však nemôže ovplyvniť výsledok prejudiciálneho konania, keďže vnútroštátny súd ju nemohol zohľadniť pri svojom návrhu.

B.      Prvá prejudiciálna otázka

30.      Vnútroštátny súd chce vedieť, či možno sporný výrobok označiť za novú potravinu, na ktorú sa vzťahuje článok 3 ods. 2 písm. a) bod iv) nariadenia 2015/2283.

31.      Podľa tohto bodu kategória, ktorá je v ňom stanovená, zodpovedá potravinám „pozostávajúc[im], izolovan[ým] alebo vyroben[ým] z rastlín alebo ich častí, okrem prípadov, ak má potravina históriu bezpečného používania v Únii a pozostáva, je izolovaná alebo vyrobená z rastliny alebo odrody toho istého druhu získaná:

–      tradičnými rozmnožovacími metódami, ktoré boli použité na výrobu potravín v Únii do 15. mája 1997, alebo

–      netradičnými rozmnožovacími metódami, ktoré sa nepoužívali na výrobu potravín v Únii pred 15. májom 1997, ak tieto metódy nevedú k výrazným zmenám zloženia alebo štruktúry potravín s vplyvom na ich výživovú hodnotu, látkovú premenu alebo hladinu nežiaducich látok“.

32.      Ako som už vysvetlil, múka biologicky obohatená o spermidín sa získava z pohánky. Klíčky tejto rastliny sa po vysušení a pomletí používajú na jej výrobu. Základný predpoklad tejto kategórie je teda splnený.

33.      Pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa „históri[e] bezpečného používania [potraviny] v Únii“ ako výnimku, ktorá umožňuje nepožiadať o povolenie, tento pojem nie je definovaný v nariadení 2015/2283. Jeho článok 3 ods. 2 písm. b) však pripúšťa, že o „históri[u] bezpečného používania potraviny v tretej krajine“ ide vtedy, keď „bezpečnosť predmetnej potraviny je potvrdená údajmi o jej zložení a minimálne 25‑ročnými skúsenosťami s jej nepretržitým používaním v obvyklej strave významného počtu osôb najmenej v jednej tretej krajine…“.

34.      Pojem história bezpečného používania potraviny v tretej krajine možno uplatniť na pojem história bezpečného používania potraviny v Únii. Na základe poskytnutých informácií však neexistujú dôkazy o tom, že by tento druh múky mal v Únii históriu bezpečného používania.

35.      Ako druhá podmienka na uplatnenie výnimky je potrebné, aby sa rastlina použitá na výrobu sporného výrobku:

–      získala tradičnými rozmnožovacími metódami, ktoré boli použité na výrobu potravín v Únii do 15. mája 1997, na účely prvej zarážky z dvoch, ktorých znenie je uvedené vyššie,

–      získala netradičnými rozmnožovacími metódami, ktoré sa nepoužívali na výrobu potravín v Únii pred 15. májom 1997, ak tieto metódy nevedú k zmenám uvedeným v druhej zarážke z dvoch, ktorých znenie je uvedené vyššie.

36.      Podľa informácií uvedených v spise, použitie vodného roztoku spermidínu na hydroponické pestovanie pohánkových klíčkov totiž nie je technikou rozmnožovania (množenia) rastlín, ale skôr výrobným postupom alebo technikou na obohatenie ich klíčkov s cieľom dosiahnuť vysoký obsah spermidínu.

37.      Použitie tejto techniky tiež vedie k výrazným zmenám zloženia alebo štruktúry potravín s vplyvom na ich výživovú hodnotu, ako podrobnejšie vysvetlím neskôr. Keďže má veľmi vysokú hladinu spermidínu (čo ju odlišuje od potraviny získanej bez použitia vodného roztoku na klíčenie semien pohánky), zmeny zloženia potraviny môžu mať vplyv na jej nutričnú hodnotu.

38.      Na múku z pohánkových klíčkov s vysokým obsahom spermidínu sa preto vzťahuje článok 3 ods. 2 písm. a) bod iv) nariadenia 2015/2283. Zostáva ešte zistiť, či túto kvalifikáciu možno použiť aj podľa bodu vii).

C.      Druhá prejudiciálna otázka

39.      Vnútroštátny súd sa pýta, či možno článok 3 ods. 2 písm. a) bod vii) nariadenia 2015/2283 vykladať „tak, že pojem výrobného postupu pri výrobe potraviny zahŕňa aj postupy v prvovýrobe“.

40.      Podľa tohto ustanovenia sa za nové potraviny považujú potraviny, „… ktoré sú výsledkom výrobného postupu nepoužívaného pri výrobe potravín v Únii pred 15. májom 1997, ktorý spôsobuje významné zmeny v zložení alebo štruktúre potraviny ovplyvňujúce jej výživovú hodnotu, látkovú premenu alebo množstvo nežiaducich látok“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

41.      Spor sa teda týka toho, či sa sporný výrobok získava „novým výrobným postupom“, ktorý vzhľadom na to, že sa nepožíval v Únii pred 15. májom 1997, spôsobuje významné zmeny v zložení alebo štruktúre potraviny ovplyvňujúce jej výživovú hodnotu, látkovú premenu alebo množstvo nežiaducich látok.(23)

1.      Výrobný postup

42.      Charakteristika výroby na základe „nového výrobného postupu“ odlišuje nové potraviny, na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. a) bod vii) nariadenia 2015/2283, od potravín, na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. a) bod iv) tohto ustanovenia, ktorý som uviedol vyššie:

–      potraviny, ktoré sú uvedené v bode iv), zodpovedajú potravinám, ktoré sa získavajú tradičnými alebo netradičnými metódami rozmnožovania rastlín, z ktorých vznikajú nové rastliny,

–      potraviny, ktoré sú uvedené v bode vii), zodpovedajú technikám používaným pri postupoch výroby potravín.

43.      Podľa môjho názoru klíčenie semien pohánky v živnom roztoku s vysokým obsahom spermidínu nie je, opakujem, rozmnožovacou technikou, pretože klíčky sa zbierajú skôr, ako majú listy na sušenie, mletie a výrobu múky. Semená pohánky sa počas klíčenia nenásobia, pretože každé semeno vytvára klíčok, ktorý sa zbiera, ako tvrdí Optimize Health.

44.      Pestovanie semien vo vodnom roztoku s vysokým obsahom syntetického spermidínu je naopak technika, ktorá je súčasťou výrobného postupu potravinovej zložky.

45.      Nariadenie 2015/2283 nedefinuje, čo sa má rozumieť pod pojmom „výrobný postup“. Jeho článok 3 ods. 1 však uvádza, že „… sa uplatňujú vymedzenia pojmov stanovené v článku 2 a 3 nariadenia (ES) č. 178/2002“.

46.      Hoci ani nariadenie č. 178/2002 priamo nedefinuje pojem „výroba“, obsahuje niekoľko odkazov na tento pojem.(24) Konkrétne:

–      odôvodnenie 12(25) tohto nariadenia uvádza, že reťazec výroby potravín je nepretržitý počnúc a vrátane prvovýroby (prvý článok reťazca) až po dodávku konečnému spotrebiteľovi,

–      článok 3 bod 16 definuje „stupne výroby, spracúvania a distribúcie“ ako „ktorýkoľvek stupeň, vrátane dovozu, od a vrátane prvovýroby potravín po a vrátane skladovania, prepravy, predaja alebo dodávky ku konečnému spotrebiteľovi…“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát),

–      ten istý článok 3 bod 17 definuje „prvovýrobu“ ako „výrobu, odchov alebo chov primárnych produktov vrátane zberu, dojenia a produkcie hospodárskych zvierat pred zabitím. Zahŕňa tiež lov, rybolov a zber divo rastúcich produktov“.

47.      Zahrnutie prvovýroby do postupu získavania potraviny je v súlade s hlavným cieľom nariadení č. 178/2002 a 2015/2283, ktorým je zabezpečiť čo najúplnejšiu bezpečnosť potravín.

48.      Pojem „výrobný postup“ uvedený v článku 3 ods. 2 písm. a) bode vii) nariadenia 2015/2283 preto zahŕňa prvovýrobu, ako aj všetky následné stupne spracúvania novej potraviny.(26)

49.      Uplatnením týchto predpokladov na predmet sporu sa domnievam, že hydroponické pestovanie semien pohánky vo vodnom roztoku obsahujúcom syntetický spermidín na účely zberu klíčkov, ich sušenia a výroby múky, ktorá je vo vysokom množstve biologicky obohatená o spermidín, je súčasťou výrobného postupu vo vyššie analyzovanom zmysle.

50.      V skutočnosti sa tu používa technika, ktorá sa používa v prvovýrobe na získanie výživového doplnku. Ako tvrdí Komisia a TLL, neodlišuje sa od techniky, ktorá sa používa v súvislosti s inými novými potravinami, ktoré boli schválené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín a orgánmi členských štátov v rámci postupu podľa článku 4 nariadenia 2015/2283.

51.      Tak je to aj v prípade húb (Agaricus bisporus) biologicky obohatených o selén, ktoré sú pestované v živnom roztoku s vysokým obsahom selénu;(27) klíčkov lupiny úzkolistej (Lupinus angustifolius) biologicky obohatených o železo, ktoré sú získané z dezinfikovaných a naklíčených semien v roztoku síranu železitého;(28) húb ošetrených po zbere ultrafialovými lúčmi na zvýšenie hladiny vitamínu D2, a kvasinkovej biomasy biologicky obohatenej o selén alebo chróm, ktorá je pestovaná v prostredí obohatenom o jeden z týchto minerálov.

2.      Významné zmeny v zložení alebo štruktúre potraviny

52.      Po určení významu „nový výrobný postup“ a jeho použitia na sporný výrobok je potrebné overiť, či použitá technika je nová a spôsobuje „významné zmeny v zložení alebo štruktúre potraviny ovplyvňujúce jej výživovú hodnotu, látkovú premenu alebo množstvo nežiaducich látok“.

53.      Zdá sa, že vnútroštátny súd nemá pochybnosti, pokiaľ ide o novosť techniky použitej v tomto prípade, ani sa neodvoláva na dôkazy o použití vodného roztoku s vysokým obsahom spermidínu pred 15. májom 1997 na hydroponické pestovanie semien pohánky v zmysle uvedenom vyššie.

54.      Táto technika pestovania spôsobuje významné zmeny v zložení alebo štruktúre potraviny, ktoré ovplyvňujú jej výživovú hodnotu. Hladina spermidínu v spornom výrobku je podľa analýz poskytnutých spoločnosťou TLL 3,51 mg/g, čo je stošesťkrát viac ako hladina tejto látky za obvyklých podmienok pestovania semena pohánky, ktorá je 0,03305 mg/g.

55.      Biologické obohatenie spermidínom mení zloženie a výživovú hodnotu múky z pohánkových klíčkov do takej miery, že z nej robí novú potravinu. Vyšší prínos spermidínu môže byť prospešný pre zdravie, ale nadmerný prínos by mohol byť podľa vyššie uvedených vedeckých štúdií pre bunky škodlivý. Predchádzajúce povolenie sporného výrobku podľa nariadenia 2015/2283 je preto nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti potravín a predchádzanie rizikám pre spotrebiteľa.

D.      Tretia prejudiciálna otázka

56.      Vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby v prípade kladnej odpovede na druhú prejudiciálnu otázku (ako navrhujem) objasnil, či „je v otázke novosti výrobného postupu v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) bodu vii) nariadenia 2015/2283 relevantné, či samotný výrobný postup ešte nikdy nebol aplikovaný pri žiadnej potravine alebo či nebol aplikovaný pri posudzovanej potravine“.

57.      Z článku 3 ods. 2 písm. a) bodu vii) nariadenia 2015/2283 nevyplýva s určitosťou jednoznačná odpoveď na túto otázku. Toto ustanovenie sa preto musí vykladať z hľadiska svojho kontextu a účelu.(29)

58.      Pokiaľ ide o kontext, odôvodnenie 1(30) a 9(31) nariadenia 2015/2283 uprednostňujú výklad, ktorý kladie dôraz na každú jednotlivú potravinu ovplyvnenú výrobným postupom. Je potrebné posúdiť práve vplyv výrobného postupu na zloženie a výživovú hodnotu tejto potraviny.

59.      Účel článku 3 ods. 2 písm. a) bodu vii) nariadenia 2015/2283 tiež svedčí v prospech posúdenia vplyvu novej techniky výroby len vo vzťahu k samotnej potravine, a nie všeobecne. Rovnaký (a nový) výrobný postup môže mať na niektoré potraviny iný vplyv ako na iné. Jeho účinky sa preto musia posudzovať len vo vzťahu k potravinám, ktorých analýza sa vykonáva v každom prípade.(32)

60.      Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sa výrobný postup spočívajúci v hydroponickom pestovaní vo vodnom roztoku s vysokým obsahom spermidínu používal alebo nepoužíval na pestovanie semien pohánky pred 15. májom 1997.

E.      Štvrtá prejudiciálna otázka

61.      Vnútroštátny súd kladie túto otázku pre prípad zápornej odpovede na druhú otázku, čo som predtým vylúčil. Preskúmam ju však pre prípad, že by Súdny dvor nedospel k tomuto záveru.

62.      Vnútroštátny súd chce vedieť, či „ide v prípade klíčenia semien pohánky v živnom roztoku obsahujúcom spermidín o proces prvovýroby vo vzťahu k rastline, na ktorý sa neuplatňujú predpisy potravinového práva, najmä nariadenie [2015/2283], pretože rastlina pred zberom ešte nie je potravinou [článok 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 178/2002]“.

63.      Článok 2 písm. c) nariadenia č. 178/2002 jednoznačne vylučuje rastliny pred zberom z pojmu „potravina“.

64.      Optimize Health na podporu svojho stanoviska tvrdí, že:

–      pred zberom je získanie klíčkov vo vodnom roztoku s vysokým obsahom spermidínu rovnakým postupom ako vypestovanie rastliny z osiva na poli za pomoci hnojenia,

–      živné roztoky použité na klíčenie nie sú zložkou zloženej potraviny, a preto ani obohatením, rovnako ako zásobovanie rastlín živinami hnojením počas pestovania nespadá pod spracovanie potravín,

–      v rámci pučania rastlina sama rozhodne, ktoré živiny zo živného roztoku prijme v rámci prirodzeného klíčenia a biologického rastu rastliny.

65.      Tento argument ma nepresvedčil.

66.      Použitie hydroponickej techniky pestovania s použitím vodného roztoku s vysokým obsahom spermidínu na klíčenie semien pohánky a následný zber klíčkov predtým, ako vyrastú listy, je formou „zberu“ týchto klíčkov a nie priamou spotrebou semien pohánky.

67.      Okrem toho klíčky nie sú konečným výrobkom, ktorý sa má alebo nemá považovať za novú potravinu. Tá pozostáva z múky získanej po vysušení a pomletí klíčkov. Neexistuje žiadna paralela so získavaním semien.

68.      Ani použitie vodného roztoku s vysokým obsahom syntetického spermidínu pri hydroponickom pestovaní nemožno prirovnať k použitiu hnojiva. Podľa nariadenia (ES) č. 2003/2003(33), ktoré bolo neskôr nahradené nariadením (EÚ) 2019/1009(34), nebolo povolené žiadne hnojivo obsahujúce spermidín a táto látka nie je živočíšnym exkrementom, ako je hnoj alebo močovka, ktoré sa môžu používať pri pestovaní rastlín bez predchádzajúceho povolenia.

69.      Podobne živný roztok obsahujúci spermidín nepredstavuje bežný postup klíčenia semien, pri ktorom sa musí používať pitná voda alebo čistá voda.(35)

70.      Stručne povedané, odpoveď na štvrtú prejudiciálnu otázku musí byť záporná: pohánkové klíčky naklíčené v živnom roztoku s vysokým obsahom spermidínu nemožno považovať za „rastlinu pred zberom“ a považujú sa za potravinu.

F.      Piata prejudiciálna otázka

71.      Vnútroštátny súd chce vedieť, či na účel odpovede na jeho otázky je rozdiel, či živný roztok obsahuje prírodný alebo syntetický spermidín.

72.      Podľa môjho názoru prírodná alebo syntetická povaha spermidínu nemá vplyv na to, či sa sporný výrobok považuje za novú potravinu alebo nie.

73.      Použitie vodného roztoku obsahujúceho spermidín pri hydroponickom pestovaní má za cieľ exponenciálne zvýšiť obsah pohánkových klíčkov v tomto polyamíne. Dôležitá je úroveň čistoty použitého spermidínu bez ohľadu na to, či je syntetický alebo prírodný.(36) Pri rovnakej úrovni čistoty bude biologické obohatenie múky rovnaké.

V.      Návrh

74.      Vzhľadom na všetko vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré mu položil Landesgericht für Zivilrechtssachen Graz (Krajinský civilný súd Graz, Rakúsko), takto:

Článok 3 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 [a] ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001,

sa má vykladať v tom zmysle, že

–      výrobok, akým je múka z pohánkových klíčkov s vysokým obsahom spermidínu, možno považovať za „novú potravinu“ v zmysle bodu iv) tohto ustanovenia,

–      pojem „výrobný postup“ pri výrobe potraviny uvedený v bode vii) tohto ustanovenia zahŕňa aj postupy v prvovýrobe,

–      kvalifikácia novej potraviny závisí od toho, či výrobný postup bol alebo nebol aplikovaný pri výrobe sporného výrobku v každom jednotlivom prípade,

–      pohánkové klíčky naklíčené v živnom roztoku s vysokým obsahom spermidínu sa považujú za potravinu a nemožno ich považovať za „rastlinu pred zberom“ v zmysle článku 2 písm c) nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín,

–      syntetická alebo prírodná povaha spermidínu nemá vplyv na to, či sa múka z pohánkových klíčkov naklíčených v roztoku obsahujúcom spermidín považuje za novú potravinu alebo nie.


1      Jazyk prednesu: španielčina.


2      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 [a] ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001 (Ú. v. EÚ L 327, 2015, s. 1).


3      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach (Ú. v. ES L 43, 1997, s. 1; Mim. vyd. 13/018, s. 244). Súdny dvor už rozhodol o niektorých ustanoveniach tohto nariadenia bez toho, aby sa zaoberal tým, čo je predmetom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.


4      Nariadenie Komisie z 20. septembra 2001, ktoré stanovuje podrobné pravidlá pre sprístupnenie informácií verejnosti a pre ochranu informácií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (Ú. v. ES L 253, 2001, s. 17; Mim. vyd. 13/026, s. 226).


5      Spermidín je biogénny polyamín, ktorý sa v rôznych koncentráciách nachádza v bunkách živočíšnych a rastlinných organizmov.


6      Pohánka (Fagopyrum esculentum) je bylina z čeľade stavikrvovité, ktorá produkuje druh semena používaného na ľudskú a živočíšnu spotrebu. Nepatrí do čeľade lipnicovitých.


7      Zmenený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1381 z 20. júna 2019 o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci, a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 178/2002, (ES) č. 1829/2003, (ES) č. 1831/2003, (ES) č. 2065/2003, (ES) č. 1935/2004, (ES) č. 1331/2008, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) 2015/2283 a smernica 2001/18/ES (Ú. v. EÚ L 231, 2019, s. 1).


8      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463).


9      Vykonávacie nariadenie Komisie z 20. decembra 2017, ktorým sa zriaďuje únijný zoznam nových potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách (Ú. v. EÚ L 351, 2017, s. 72).


10      Federálny zákon z roku 1984 proti nekalej súťaži (BGBl. č. 448/1984).


11      Podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/443 z 25. marca 2020 bola v súlade s nariadením 2015/2283 (Ú. v. EÚ L 92, 2020, s. 7) povolená zmena špecifikácií novej potraviny „extrakt z pšeničných (Triticum aestivum) klíčkov s vysokým obsahom spermidínu“.


12      MADEO, F., HOFER,  J. S., PENDL, T., BAUER, A. M., EISENBERG, T., CARMONA‑GUTIERREZ, D., KROEMER, G.: Nutritional Aspects of Spermidine. In: Annual Review of Nutrition. 2020, č. 40, s. 135 až 159.


13      KIECHL, S. a i.: Higher spermidine intake is linked to lower mortality: a prospective population‑based study. In: The American Journal of Clinical Nutrition. August 2018, zv. 108, č. 2, s. 371 až 380.


14      Rozsudky z 9. novembra 2016, Davitas (C‑448/14, EU:C:2016:839), bod 31, a z 1. októbra 2020, Entoma (C‑526/19, EU:C:2020:769), bod 39.


15      Odôvodnenie 2 nariadenia 2015/2283.


16      Pozri analýzu MAHY, A.: Droit alimentaire. Brusel: Larcier, 2021, s. 251.


17      Nariadenie 2015/2283 okrem toho stanovuje podmienky uvedenia nových potravín na trh vrátane predchádzajúceho administratívneho povolenia. Konkretizuje tiež postup, ktorý sa na tento účel uplatňuje, do ktorého sú zapojené príslušné orgány členských štátov, Komisia a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.


18      Odôvodnenie 7 nariadenia 2015/2283: „Na zabezpečenie kontinuity s pravidlami stanovenými v nariadení (ES) č. 258/97 by mala byť jedným z kritérií na rozlišovanie nových potravín i naďalej skutočnosť, že sa tieto potraviny v Únii nepoužívali vo významnej miere na ľudskú spotrebu predtým, než uvedené nariadenie nadobudlo účinnosť, t. j. pred 15. májom 1997. Používanie v Únii by sa malo vzťahovať na používanie v členských štátoch bez ohľadu na dátumy ich pristúpenia.“


19      Tieto dve podmienky vyžadoval článok 2 nariadenia č. 258/97, ktorý bol predchodcom nariadenia 2015/2283. Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 9. júna 2005, HLH Warenvertrieb a Orthica (C‑211/03, C‑299/03 a C‑316/03 až C‑318/03, EU:C:2005:370, body 82 a 87); z 15. januára 2009, M‑K Europa (C‑383/07, EU:C:2009:8, bod 15); z 9. novembra 2016, Davitas (C‑448/14, EU:C:2016:839, body 18 až 21), a z 1. októbra 2020, Entoma (C‑526/19, EU:C:2020:769, bod 25).


20      Na účely posúdenia zahrnutia sporného výrobku do jedného alebo druhého bodu budú mať mimoriadne veľký význam technické správy a vedecké štúdie. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť tie, ktoré predložili obaja účastníci konania.


21      Oznámenie sa uskutočnilo v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/456 z 19. marca 2018 o procedurálnych krokoch konzultačného postupu určovania statusu novej potraviny v súlade s nariadením 2015/2283 (Ú. v. EÚ L 77, 2018, s. 6). K dispozícií na https://ec.europa.eu/food/system/files/2022‑06/novel‑food_consult‑status_flour‑buckwheat.pdf.


22      S cieľom odpovedať na tvrdenia gréckej vlády a Komisie (body 23 a 29 ich písomných pripomienok), Optimize Health požiadala o nariadenie pojednávania, pretože podľa jej názoru by sa mal objasniť rozsah oznámenia zaslaného Rakúskom. Keďže, ako som uviedol, táto nová skutočnosť nemôže mať vplyv na prejednanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pojednávanie nie je potrebné.


23      Pozri odôvodnenie 9 nariadenia 2015/2283.


24      Podľa ustálenej judikatúry „… určenie významu a rozsahu pojmov, ktoré nie sú v práve Únie definované, sa musí vykonať podľa ich obvyklého významu v bežnom jazyku, pričom sa zároveň zohľadnia súvislosti, v ktorých sa používajú, ako aj účel sledovaný právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú“ (rozsudky z 9. novembra 2016, Davitas, C‑448/14, EU:C:2016:839, bod 26; z 26. októbra 2017, The English Bridge Union, C‑90/16, EU:C:2017:814, bod 18, a z 1. októbra 2020, Entoma, C‑526/19, EU:C:2020:769, bod 29).


25      „Aby bola zaistená bezpečnosť potravín, je nevyhnutné nepretržite posudzovať všetky aspekty reťazca výroby potravín, počnúc a vrátane prvovýroby a výroby krmív pre zvieratá až po predaj alebo dodávku potravín spotrebiteľovi, pretože každý prvok môže mať potenciálny dopad na bezpečnosť potravín.“ Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


26      Komisia vo svojich pripomienkach odkazuje na existenciu nových potravín v únijnom zozname, ktoré zodpovedajú prvovýrobe, ako sú semená šalvie aztéckej (Salvia hispánica) alebo rôzne zložky noni (Morinda citrifolia). Pozri tabuľku 2 vykonávacieho nariadenia 2017/2470.


27      Oznámenie Spojeného kráľovstva podľa vykonávacieho nariadenia 2018/456, dostupné na https://ec.europa.eu/food/system/files/2019‑12/novel‑food_consult‑status_agaricus‑bisporus.pdf.


28      Oznámenie Poľska podľa vykonávacieho nariadenia 2018/456, dostupné na https://ec.europa.eu/food/system/files/2022‑05/novel‑food_consult‑status_lupin‑sprouts.pdf.


29      Rozsudok z 9. septembra 2020, TMD Friction a TMD Friction EsCo (C‑674/18 a C‑675/18, EU:C:2020:682, bod 89 a citovaná judikatúra).


30      „Voľný pohyb bezpečných a zdravých potravín je základným aspektom vnútorného trhu a významne prispieva k zdraviu a blahobytu občanov a k ich sociálnym a hospodárskym záujmom…“.


31      „… by sa v tomto nariadení malo bližšie spresniť, že potravina sa za novú považuje aj v tých prípadoch, keď bola vyrobená výrobným postupom, ktorý sa v potravinárskej výrobe v Únii nepoužíval pred 15. májom 1997 a ktorého výsledkom sú významné zmeny zloženia alebo štruktúry potraviny ovplyvňujúce jej výživovú hodnotu, metabolizmus alebo množstvo nežiaducich látok.“ Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


32      Pozri rozsudok z 9. júna 2005, HLH Warenvertrieb a Orthica (C‑211/03, C‑299/03 a C‑316/03 až C‑318/03, EU:C:2005:370, body 84 a 86), ktorého judikatúru možno použiť na prejednávanú vec „pri posudzovaní, či ide o požívanie [potraviny] človekom, musí príslušný orgán zohľadniť všetky okolnosti jednotlivého prípadu“, ktoré „sa musia týkať samotnej posudzovanej potraviny alebo prídavnej látky a nie podobnej alebo porovnateľnej potraviny alebo prídavnej látky. V oblasti nových potravín alebo nových prídavných látok sa totiž nedá vylúčiť, že odchýlky, ktoré sa zdajú byť nepatrné, môžu mať vážne následky na zdravie verejnosti minimálne dovtedy, pokiaľ bude dokázaná neškodnosť predmetnej potraviny alebo predmetnej prídavnej látky zodpovedajúcim postupom“.


33      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o hnojivách (Ú. v. ES L 304, 2003, s. 1).


34      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 5. júna 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania EÚ produktov na hnojenie na trhu, menia nariadenia (ES) č. 1069/2009 a (ES) č. 1107/2009 a ruší nariadenie (ES) č. 2003/2003 (Ú. v. EÚ L 170, 2019, s. 1).


35      Pozri bod 1.F Usmernení združenia ESSA (European Sprouted Seeds Association) týkajúcich sa pestovania klíčkov a semien na klíčenie (Ú. v. EÚ C 220, 2017, s. 29).


36      Táto úvaha platí, pokiaľ bola syntéza spermidínu vykonaná v laboratóriu správne a neobsahuje zvyškové látky, ktoré rastlina môže absorbovať a ktoré by mohli poškodiť ľudské zdravie.