Žaloba podaná 12. apríla 2024 – Novis/EIOPA
(vec T-204/24)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Novis Insurance Company, Novis Versicherungsgesellschaft, Novis Compagnia di Assicurazioni, Novis Poisťovňa a.s. (Bratislava, Slovensko) (v zastúpení: A. Börner, S. Förster a S. Henrich, advokáti)
Žalovaná: Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
zrušil odporúčanie EIOPA č. EIOPA-BoS-22-293 (Ref. Ares (2022)4118763) zo 16. (alebo 17.) mája 2022 (ďalej len „napadnutý akt“) týkajúce sa porušenia postupu podľa práva Únie proti príslušnému vnútroštátnemu orgánu, Národnej Banke Slovenska (ďalej len „príslušný vnútroštátny orgán“), a
uložil žalovanému povinnosť nahradiť všetky trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobkyne byť vypočutá podľa článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
Keďže žalovaný žalobkyni utajil tak napadnutý akt, ktorý napriek tomu, že bol formálne označený za odporúčanie, predstavuje de facto rozhodnutie, ako aj jeho prípravu, žalobkyňa nebola informované a nemala možnosť oboznámiť sa so skutkovými okolnosťami a informáciami, a s napadnutým aktom sa oboznámila až omnoho neskôr. Vzhľadom na to, že napadnutý akt sa konkrétne týkal odňatia jej poisťovateľského oprávnenia, žalobkyňu treba považovať za „menovaného adresáta“ v zmysle článku 39 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010.1 Vzhľadom na nedostatky a opomenutia žalovaného predstavuje rozhodnutie prijaté v napadnutom akte porušenie článku 17 ods. 3 a článku 39 ods. 1 nariadenia č. 1094/2010, vykladaného v súlade s článkom 41 ods. 2 písm. a) Charty ako primárnym právom Únie a práva žalobkyne byť vypočutá, ktoré je v ňom zakotvené.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobkyne na prístup k spisom žalovaného podľa článku 41 ods. 2 písm. b) Charty.
Keďže žalovaný žalobkyni utajil tak napadnutý akt, ako aj jeho prípravu, zabránila jej v prístupe k spisom, ktoré sa jej týkajú. Keďže napadnutý akt je dôsledkom tohto opomenutia, rozhodnutie prijaté prostredníctvom napadnutého aktu predstavuje porušenie základného práva žalobkyne na prístup k spisom, ktoré je zakotvené v článku 41 ods. 2 písm. b) Charty.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobkyne na spravodlivé správne konanie, vrátane práva žalobkyne na účasť podľa článku 41 ods. 1 a 2 Charty, ako aj na spravodlivý výkon diskrečnej právomoci.
Žalovaný žalobkyni utajil tak napadnutý akt, ako aj jeho prípravu a bez toho, aby preskúmal existenčné dôsledky napadnutého aktu pre žalobkyňu, založil svoj napadnutý akt výlučne na informáciách poskytnutých príslušným vnútroštátnym orgánom bez ďalšieho overenia u žalobkyne. To predstavuje porušenie článku 17 ods. 2 a 3 a článku 35 ods. 6 nariadenia č. 1094/2010, vykladaného v súlade s článkom 41 ods. 1 a 2 Charty ako primárnym právom Únie, ako aj porušenie základných zásad spravodlivých správnych konaní vrátane práva žiadateľa na účasť, spravodlivého výkonu diskrečných právomocí a práva na nestranné zaobchádzanie, ktoré je v nej zakotvené.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobkyne na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa článku 47 ods. 1 Charty.
Keďže žalovaný žalobkyni utajil tak napadnutý akt, ako aj jeho prípravu a dôvody, a keďže narušil jej možnosť uplatniť svoje základné právo byť vypočutá a mať prístup k spisom, zakotvené v článku 41 ods. 2 písm. a) a b) Charty, samotný napadnutý akt porušuje základné právo žalobkyne na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, zakotvené v článku 47 Charty a v článku 39 ods. 1, 2 a 3 nariadenia č. 1094/2010.
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 17 nariadenia č. 1094/2010.
Článok 17 ods. 3, 4 a 7 nariadenia č. 1094/2010 stanovuje nepriamy trojúrovňový postup s právomocami žalovaného, Komisie a príslušného vnútroštátneho orgánu, ktoré sú rozdelené, prekrývajú sa a dokonca sa medzi týmito tromi subjektmi zdvojujú. Napriek jasným náznakom o zvýšenom riziku chyby v komunikácii a chýb a závažných dôsledkoch napadnutého aktu žalovaná riadne neprešetrila, nepreukázala a neposúdila relevantné skutočnosti, na základe ktorých bol vydaný sporný akt.
Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnutý akt predstavuje zneužitie právomoci.
Žalovaný tým, že vedome vydal de facto rozhodnutie obsahujúce konkrétny pokyn adresovaný príslušnému vnútroštátnemu orgánu, aby odňal žalobkyni oprávnenie, vedome ignoroval skutočnosť, že formálne stanoviská nie sú záväzné podľa článku 288 ods. 5 ZFEÚ, a podstatne prekročil hranice svojich právomocí podľa článku 17 nariadenia č. 1094/2010. To predstavuje zneužitie právomoci z hľadiska práva Únie.
____________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 2010, s. 48).