Language of document : ECLI:EU:F:2009:46

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

zo 6. mája 2009

Vec F‑137/07

Giovanni Sergio a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Práva a povinnosti – Sloboda združovať sa v odborových organizáciách – Protokol o dohode medzi Komisiou a odborovými organizáciami a združeniami zamestnancov – Individuálne rozhodnutia o dočasnom preložení/uvoľnení zo služby na základe protokolu – Akt spôsobujúci ujmu – Aktívna legitimácia – Úradník konajúci vo vlastnom mene a nie v mene odborovej organizácie – Neprípustnosť – Oznámenie o zamietnutí sťažnosti adresované právnemu zástupcovi žalobcov – Začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a 152 AE, ktorou G. Sergio a štyria iní úradníci Komisie navrhujú, v prvom rade, zrušenie protokolu o dohode medzi odborovými organizáciami a združeniami zamestnancov a generálnym riaditeľstvom „Personál a administratíva“ Komisie o pridelení prostriedkov na zastupovanie personálu v roku 2006, v druhom rade, zrušenie individuálnych rozhodnutí o uvoľnení zo služby prijatých v prospech zástupcov odborov Alliance a Fédération de la fonction publique européenne na základe protokolu 2006 a pravidiel reprezentatívnosti odborových organizácií a združení zamestnancov, v treťom rade, zrušenie rozhodnutia generálneho riaditeľa generálneho riaditeľstva „Personál a administratíva“ zo 14. novembra 2006, na základe ktorého sa mal opätovne zaradiť pán Marquez‑Garcia na pôvodné generálne riaditeľstvo; okrem toho navrhujú zaviazať Komisiu, aby im každému zaplatila symbolické jedno euro ako náhradu jednak ich nemajetkovej a politickej ujmy ako zástupcov Union syndicale fédérale a jednak ich nemajetkovej ujmy a ujmy na služobnom postupe ako úradníkom alebo zamestnancom

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobcovia znášajú trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Dohoda medzi inštitúciou a odborovými organizáciami a združeniami zamestnancov o priznaní výhod týmto organizáciám na základe ich reprezentatívnosti – Vylúčenie – Rozhodnutie, ktorým sa odmieta úradníkovi určenému jednou z týchto organizácií na základe dohody právo využiť dočasné preloženie na účely odborov – Začlenenie

(Články 230 ES a 236 ES; služobný poriadok úradníkov, články 10c, 24b, 90 a 91)

2.      Úradníci – Práva a povinnosti – Právo odborových organizácií – Hranice – Povinnosť administratívy priznať odborovým zástupcom trvalé a ustanovené oslobodenie od plnenia ich pracovných úloh v rámci ich služby – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24b)

3.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Žaloba o neplatnosť podaná členom odborovej organizácie alebo združenia zamestnancov – Návrhy, ktoré smerujú k zrušeniu rozhodnutí priznávajúcich „dočasné preloženie na účely odborov“ členom inej organizácie

(Služobný poriadok úradníkov, články 24b, 90 a 91)

4.      Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní – Presne vymedzená právomoc administratívy – Rozhodnutie o opätovnom zaradení do služby úradníka, ktorý využíval dočasné preloženie na účely odborov, ale ktorý už nebol určený svojou odborovou organizáciou – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

5.      Úradníci – Žaloba – Lehoty – Začiatok plynutia – Sťažnosť podaná advokátom v mene viacerých úradníkov

(Štatút Súdneho dvora, článok 19 tretí a štvrtý odsek, a príloha I článok 7 ods. 1; služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

1.      Dohoda medzi inštitúciou a odborovými organizáciami a združeniami zamestnancov, ktorá priznáva týmto organizáciám výhody v závislosti od ich reprezentatívnosti, akými sú možnosť využiť „dočasné preloženie na účely odborov“, poskytnutie pôžičiek a poskytnutie externých pracovníkov, je určená iba na to, aby upravila kolektívne pracovnoprávne vzťahy medzi administratívou a týmito organizáciami v tom zmysle, že sa nevzťahuje na oblasť individuálnych pracovnoprávnych vzťahov medzi inštitúciou a úradníkom, ale na rámec vzťahov medzi touto inštitúciou a uvedenými organizáciami. A preto, hoci takáto dohoda môže poškodiť funkčné záujmy jednej z týchto organizácií, nemôže zasiahnuť individuálne postavenie úradníkov, ktorí sú členmi tejto organizácie, a najmä individuálny výkon niektorého z práv odborových organizácií priznaných na základe článku 24b služobného poriadku alebo práva, ktoré vyplýva z dohody uzatvorenej medzi inštitúciou a odborovými organizáciami a združeniami zamestnancov.

Úradník konajúci vo svojom mene preto nie je takouto dohodou priamo dotknutý. Jedine odborové organizácie a združenia zamestnancov sú z tohto hľadiska osobne dotknuté, a teda môžu uplatniť opravné prostriedky, ktorými disponujú, na základe článku 230 ES, na účely ochrany ich vlastných funkčných záujmov. Iba v prípade, ak by bolo možné konštatovať, že oslabenie pozície jednej z týchto organizácií, ktoré vyplýva z takej dohody, vzhľadom na intenzitu svojich účinkov, znemožňuje členom tejto organizácie obvyklý výkon ich práv odborových organizácií, by sa úradníci konajúci vo svojom mene mohli domáhať záujmu na konaní založeného na oslabení pozície organizácie, ktorej sú členmi.

Pokiaľ však jednej z týchto organizácií bolo takouto dohodou priznané právo na dočasné preloženie a táto organizácia menovite určila úradníka, aby toto právo využil, prípadné rozhodnutie menovacieho orgánu, ktorým sa tomuto úradníkovi odmieta právo využiť dočasné preloženie, spôsobuje tomuto úradníkovi ujmu, a môže byť preto predmetom žaloby o neplatnosť podanej týmto úradníkom na základe článku 236 ES, čo však neplatí pre samotnú dohodu.

(pozri body 51, 52, 56, 79 a 81 – 84)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 6. mája 2004, Hecq/Komisia, T‑34/03, Zb. VS s. I‑A‑143, II‑639, bod 46

2.      Hoci sloboda združovať sa v odborových organizáciách predstavuje všeobecnú zásadu pracovného práva, ktorá najmä znamená, že odboroví zástupcovia majú právo na uvoľnenie zo služby na účely účasti na rokovaniach s inštitúciami, jej obsah nemôže byť rozšírený natoľko, aby zahŕňal povinnosť inštitúcií Spoločenstva priznať odborovým zástupcom trvalé a ustanovené oslobodenie od plnenia ich pracovných úloh v rámci ich služby s cieľom venovať sa úlohám zastupovania zamestnancov. Možnosť úradníka dovolávať sa individuálneho práva na „dočasné preloženie na účely odborov“, ktorá by mu umožnila spochybniť opatrenie priznávajúce právo na „dočasné preloženie na účely odborov“ , teda závisí od osobitných ustanovení stanovujúcich existenciu takého práva.

(pozri body 61 a 62)

3.      Návrhy predložené v rámci žaloby podanej úradníkmi, ktorí sú členmi určitej odborovej organizácie alebo združenia zamestnancov, ktoré smerujú k zrušeniu rozhodnutí priznávajúcich „dočasné preloženie na účely odborov“ iným úradníkom alebo zamestnancom, ktorí sú členmi niektorej inej z týchto organizácií, musia byť zamietnuté ako neprípustné. Keďže takéto rozhodnutia nie sú adresované žalobcom, nemenia zjavným spôsobom ich vlastné postavenie ako úradníkov alebo zamestnancov. Navyše, takéto rozhodnutia neprestavujú obmedzenie individuálneho výkonu ich slobody združovať sa v odborových organizáciách, pretože, hoci je ich účinkom obmedzenie možností žalobcov využiť „dočasné preloženie na účely odborov“, ich cieľom nie je zo zásady im odňať akékoľvek právo na dočasné preloženie. V dôsledku toho tieto rozhodnutia priamo a bezprostredne nezasahujú záujmy žalobcov tým, že by podstatne menili ich právne postavenie ako úradníkov alebo zamestnancov.

(pozri body 92 – 95)

4.      Inštitúcia je povinná opätovne zaradiť do svojej služby úradníka, ktorý už nie je určený odborovou organizáciou na využívanie jedného z dočasných preložení, ktorými disponuje na základe protokolu o pridelení prostriedkov medzi odborovými organizáciami a združeniami zamestnancov. V dôsledku toho sú všetky dôvody smerujúce proti takémuto rozhodnutiu o opätovnom zaradení neprípustné, pokiaľ sú splnené podmienky vymedzenej právomoci – to znamená, že odborová organizácia neurčila dotknutého úradníka na dočasné preloženie, ktorým táto organizácia disponuje. V tomto prípade totiž dotknutá osoba nemá žiaden legitímny záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia, keďže toto zrušenie by mohlo viesť iba k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré by bolo vecne zhodné so zrušeným rozhodnutím.

(pozri body 103 a 104)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. decembra 1996, Stott/Komisia, T‑99/95, Zb. s. II‑2227, body 31 a 32

5.      V prípade, ak je zrejmé, že sťažnosť podal advokát v mene úradníkov alebo zamestnancov, administratíva sa oprávnene môže domnievať, že tento advokát je adresátom rozhodnutia prijatého v nadväznosti na túto sťažnosť. Pokiaľ administratíva nezíska údaje svedčiace o opaku pred oznámením jej odpovede, oznámenie odpovede adresované advokátovi sa považuje za oznámenie odpovede úradníkom alebo zamestnancom, ktorých zastupuje, a má teda za následok začatie plynutia trojmesačnej lehoty na podanie žaloby stanovenej v článku 91 ods. 2 služobného poriadku.

Ak je sťažnosť podaná advokátom v mene viacerých úradníkov alebo zamestnancov, oznámenie odpovede inštitúciou tomuto advokátovi je zárukou právnej istoty nielen pre inštitúciu, ale aj pre advokáta žalobcov, ktorý tak disponuje jediným dátumom, od ktorého sa počíta lehota, ktorá mu je stanovená na podanie prípadnej žaloby v mene úradníkov alebo zamestnancov, ktorých zastupuje.

Žalobcovia sa na účely tvrdenia, že ich žaloba nie je podaná oneskorene, nemôžu účelne dovolávať ustanovení vnútroštátneho práva advokáta týkajúcich sa splnomocnenia, podľa ktorých existencia splnomocnenia umožňujúceho advokátovi podať procesný akt, najmä žalobu, nepredpokladá existenciu splnomocnenia, ktoré by mu umožnilo byť adresátom odpovede na túto žalobu, pretože administratívna sťažnosť podaná úradníkom nemusí spĺňať žiadnu formálnu náležitosť a ustanovenia článku 90 ods. 2 služobného poriadku nestanovujú, že na podanie takej sťažnosti musí byť úradník zastúpený advokátom.

Navyše, pokiaľ ide o oblasť súdneho prostriedku nápravy, aj keď ustanovenia článku 19 tretieho a štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora, ktorý sa podľa článku 7 ods. 1 prílohy tohto štatútu uplatní aj na Súd pre verejnú službu, stanovujú, že „strany zastupuje advokát [a] účastníka konania môže pred Súdnym dvorom zastupovať alebo mu pomáhať len advokát, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore“, ustanovenia článku 90 ods. 2 služobného poriadku takýto odkaz na právo členských štátov neobsahujú.

Napokon, uplatnenie ustanovení služobného poriadku týkajúcich sa predchádzajúcej sťažnosti, ktorú musí úradník podať na menovací orgán pred podaním súdnej žaloby, nemôže závisieť od toho, ako vnútroštátne právne poriadky kvalifikujú pojem splnomocnenie, inak by sa porušila zásada jednotného uplatňovania práva Spoločenstva a rovnosti zaobchádzania s úradníkmi.

V každom prípade, ak úradníci vyvinú iniciatívu nechať sa na účely podania sťažnosti zastupovať advokátom a neposkytnú administratíve informácie o tom, že tento advokát nemá byť adresátom odpovede na túto sťažnosť, uvedení úradníci sa musia uistiť, s ohľadom na relevantné vnútroštátne ustanovenia v oblasti splnomocnenia, že ich advokát môže prijať odpoveď na sťažnosť, ktorú podal v ich mene.

(pozri body 125, 126 a 131 – 134)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 9. decembra 2008, Efstathopoulos/Parlament, F‑144/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 37