Language of document : ECLI:EU:T:2020:51

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)

z 12. februára 2020 (*)

„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Dôchodky – Rozhodnutie o stanovení dôchodkových práv – Dôchodkové listiny – Žaloba o neplatnosť – Lehota na podanie sťažnosti – Oneskorené podanie – Výlučne potvrdzujúci akt – Čiastočná neprípustnosť – Vrátenie súm zaplatených bez právneho dôvodu – Zaradenie do platovej triedy a platového stupňa – Multiplikačný faktor – Zrušenie aktu postihnutého nezákonnosťou – Oprávnené očakávanie – Primeraná lehota“

Vo veci T‑605/18,

ZF, v zastúpení: J.‑N. Louis, advokát,

žalobca,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: B. Mongin a L. Radu Bouyon, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 270 ZFEÚ na zrušenie oznámenia z 30. novembra 2017, ktorým Úrad Komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov“ (PMO) zmenil s účinnosťou od 1. apríla 2015 nárok žalobcu na starobný dôchodok, ako aj oznámenie z 31. januára 2018, v ktorom informoval žalobcu o výške zostatku pohľadávok Európskej únie voči nemu,

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

v zložení: predseda komory S. Gervasoni (spravodajca), sudcovia L. Madise a R. da Silva Passos,

tajomník: M. Marescaux, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 7. novembra 2019,

vydal tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Článok 5 ods. 1 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, v znení uplatniteľnom pred zmenou nariadením Rady (ES, Euratom) č. 723/2004 z 22. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok zamestnancov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 124, 2004, s. 1; Mim. vyd. 01/002, s. 130) (ďalej len „starý služobný poriadok“), stanovoval štyri kategórie pracovných miest v klesajúcom poradí podľa hierarchického postavenia, ktoré boli označené písmenami „A“, „B“, „C“ a „D“. Kategória A mala osem platových tried, počínajúc od platovej triedy A 8, ktorá bola najnižšou platovou triedou, až po platovú triedu A 1, ktorá bola najvyššou platovou triedou.

2        Článok 5 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie v znení vyplývajúcom z nariadenia č. 723/2004 (ďalej len „služobný poriadok“) stanovuje:

„1.      Pracovné miesta, na ktoré sa vzťahuje tento Služobný poriadok, sa zatriedia podľa charakteru a významu zodpovedajúcich povinností do funkčnej skupiny riadiacich pracovníkov (ďalej „AD“)…

2.      Funkčná skupina AD obsahuje dvanásť platových tried zodpovedajúcich administratívnym, poradenským, jazykovedným a vedeckým úlohám…“

3        Článok 44 prvý odsek služobného poriadku stanovuje:

„Úradník so započítanou praxou dvoch rokov v jednom stupni v rámci svojej triedy automaticky postúpi na nasledujúci stupeň v tejto triede…“

4        Článok 66 služobného poriadku obsahuje tabuľku, ktorá stanovuje základný mesačný plat pre každú platovú triedu a platový stupeň vo funkčnej skupine AD. Táto tabuľka obsahuje pre každú platovú triedu päť platových stupňov, s výnimkou platovej triedy 16, ktorá má len tri platové stupne. Tabuľka uvedená v článku 66 starého služobného poriadku obsahovala, pokiaľ ide o kategóriu A, dva platové stupne v platovej triede A 8, šesť platových stupňov v každej platovej triede A 7, A 2 a A 1 a osem platových stupňov v každej z platových tried A 6, A 5, A 4 a A 3.

5        Článok 107a služobného poriadku znie takto:

„Prechodné ustanovenia sú stanovené v prílohe XIII.“

6        Článok 1 ods. 1 prílohy XIII služobného poriadku stanovuje:

„1.      Počas obdobia od 1. mája 2004 do 30. apríla 2006 sa článok 5 ods. 1 a 2 Služobného poriadku bude uplatňovať takto:

,1.      Pracovné miesta, na ktoré sa vzťahuje tento Služobný poriadok, sa roztrieďujú podľa charakteru a významu povinností, s ktorými sú spojené, na štyri kategórie A*, B*, C* a D*, v klesajúcom poradí podľa hodnosti.

2.      Kategória A* obsahuje dvanásť platových tried, kategória B* obsahuje deväť platových tried, kategória C* obsahuje sedem platových tried a kategória D* obsahuje päť platových tried.‘“

7        V súlade s článkom 2 ods. 1 prílohy XIII služobného poriadku majú 1. mája 2004, s výhradou článku 8 tej istej prílohy, staré platové triedy A 1, A 2, A 3, A 4, A 5, A 6, A 7 a A 8 úradníkov, ktorí sú v jednom z administratívnych postavení stanovených v článku 35 služobného poriadku, nové označenie, a to A*16, A*15, A*14, A*12, A*11, A*10, A*8 a A*7. Ide o dočasné platové triedy. Článok 8 ods. 1 tej istej prílohy totiž najmä stanovuje, že s účinnosťou od 1. mája 2006 budú mať vyššie uvedené platové triedy nové označenie, a to AD 16, AD 15, AD 14, AD 12, AD 11, AD 10, AD, AD 8 a AD 7.

8        Článok 2 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku stanovuje:

„V súlade s ustanoveniami článku 7 tejto prílohy základné mesačné platy sa určujú pre každú platovú triedu a každý platový stupeň, tak ako je stanovené v týchto tabuľkách (v eurách).“

9        Článok 2 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku ďalej obsahuje štyri tabuľky, jednu pre každú z bývalých kategórií A, B, C a D. Konkrétne v tabuľke týkajúcej sa bývalej kategórie A je tučným písmom uvedený základný mesačný plat pre každý z rôznych platových stupňov dočasných platových tried A*16 až A*5, ktorý zodpovedá základnému mesačnému platu stanovenému pre rovnakú platovú triedu a platový stupeň v tabuľke uvedenej v článku 66 služobného poriadku.

10      Pre všetky dočasné platové triedy, s výnimkou platových tried A*13, A*9, A*6 a A*5, obsahuje predmetná tabuľka aj tieto dodatočné údaje:

–        pre každú novú dočasnú platovú triedu zodpovedajúcu platovú triedu v predchádzajúcej kategórii A,

–        stále tučným písmom, základný mesačný plat aj pre platové stupne 6 až 8, pokiaľ príslušná platová trieda v predchádzajúcej kategórii A obsahovala takéto platové stupne; tieto sumy nemajú ekvivalent v tabuľke uvedenej v článku 66 služobného poriadku,

–        pod každým základným mesačným platom uvedeným tučným písmom je uvedený číselný údaj kurzívou; v prvej poznámke pod čiarou sa spresňuje, že tieto číselné údaje „sa vzťahujú na predchádzajúce platy uvedené v článku 66 [starého služobného poriadku]“ a že „sú uvedené len na vysvetlenie a nemajú žiadne právne dôsledky“; číselné údaje uvedené kurzívou vo všetkých prípadoch uvádzajú nižšiu sumu, ako je suma uvedená tučným písmom vyššie,

–        pod číselnými údajmi uvedenými kurzívou tretí riadok uvádza číselný údaj, ktorý je v každom prípade nižší ako základná jednotka; v druhej poznámke pod čiarou sa spresňuje: „Číselný údaj v treťom riadku, zodpovedajúci každému platovému stupňu, je koeficient predstavujúci pomer medzi základným platom pred 1. májom 2004 a po ňom“; v každom prípade číselný údaj v treťom riadku je výsledkom delenia sumy uvedenej kurzívou hneď nad (druhý riadok) sumou uvedenou tučným písmom v prvom riadku.

11      Číselný údaj uvedený v treťom riadku pre platovú triedu A*12, platový stupeň 6, je 0,9426565.

12      Článok 7 prílohy XIII služobného poriadku stanovuje:

„Základné mesačné platy zamestnancov, prijatých pred 1. májom 2004, sa stanovia podľa týchto pravidiel:

1.      Nové označenie platových tried podľa článku 2 ods. 1 tejto prílohy nepovedie k zmenám základného mesačného platu, vyplácan[ého] každému zamestnancovi.

2.      Pre každého zamestnanca sa k 1. máju 2004 vypočíta multiplikačný faktor. Tento multiplikačný faktor sa rovná pomeru medzi základným mesačným platom, ktorý je vyplácaný zamestnancovi pred 1. májom 2004, a uplatniteľnou čiastkou vymedzenou v článku 2 ods. 2 tejto prílohy.

Základný mesačný plat, ktorý je vyplácaný zamestnancovi k 1. máju 2004, sa rovná súčinu uplatniteľnej čiastky a multiplikačného faktora.

Multiplikačný faktor sa použije na stanovenie základného mesačného platu zamestnanca pri postupe do vyššieho platového stupňa alebo pri úprave odmien.

5.      Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia ods. 3, pre každého zamestnanca povedie prvé povýšenie po 1. máji 2004, v závislosti na kategórii, do ktorej bol zaradený v čase pred 1. májom 2004, a na platovom stupni, do ktorého bol zaradený v čase nadobudnutia účinnosti povýšenia, k zvýšeniu základného mesačného platu…

6.      Pri tomto prvom povýšení bude určený nový multiplikačný faktor. Tento multiplikačný faktor sa rovná pomeru medzi novými základnými platmi, ktoré sú výsledkom uplatnenia odseku 5, a uplatniteľnou čiastkou uvedenou v článku 2 ods. 2 tejto prílohy. V súlade s odsekom 7 sa tento multiplikačný faktor použije na plat po postupe o jeden platový stupeň a po úprave odmien.

…“

13      V článku 8 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku sa uvádza:

„Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia článku 7 tejto prílohy, základné mesačné platy sa určujú pre každú platovú triedu a každý platový stupeň na základe tabuľky v článku 66 Služobného poriadku. Pre zamestnancov, ktorí boli prijatí do zamestnania pred 1. májom 2004, a ak ich prvé povýšenie nadobudne účinnosť po tomto dátume, základné mesačné platy sa určia podľa tejto tabuľky: [táto tabuľka stanovuje od 1. apríla 2015, pre platovú triedu AD 12, platový stupeň 8, základný mesačný plat vo výške 13 322,22 eura].“

14      Článok 10 ods. 1, článok 20 ods. 2 a článok 20 ods. 4 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov (ďalej len „PZOZ“) stanovuje, že článok 5 ods. 1 a 2, článok 66 a článok 44 služobného poriadku sa vzťahujú obdobne na dočasných zamestnancov.

15      Článok 1 prílohy PZOZ s názvom „Prechodné ustanovenia uplatniteľné na zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú [PZOZ]“ stanovuje, že ustanovenia prílohy XIII služobného poriadku sa uplatňujú obdobne na ostatných zamestnancov zamestnaných k 30. aprílu 2004.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

16      Zmluvou podpísanou 11. novembra 1999 s účinnosťou od 15. novembra 1999 Rada Európskej únie zamestnala žalobcu ako dočasného zamestnanca. S účinnosťou od 1. januára 2000 bol žalobca zaradený do kategórie A, platovej triedy 4, platového stupňa 4.

17      Počas reformy vyplývajúcej z nariadenia č. 723/2004 (ďalej len „reforma z roku 2004“) bol systém služobných postupov zmenený. Služobný poriadok vyplývajúci z tejto reformy zaviedol systém služobného postupu, v ktorom kategórie pracovných miest A, B, C a D boli zoskupené do dvoch funkčných skupín AD a AST. Tomuto novému systému zodpovedala nová mzdová tabuľka. Platová tabuľka uplatňovaná pred reformou z roku 2004 stanovovala až osem platových stupňov pre niektoré platové triedy jednej zo štyroch kategórií pracovných miest, zatiaľ čo tabuľka zavedená v roku 2004 bola zmenená tak, že vzniklo viac platových tried (šestnásť), pričom každá z nich mala menší počet platových stupňov (až do päť). Stanovený bol postupný prechod medzi týmito dvoma systémami. Platy úradníkov a zamestnancov vo funkcii zostali nezmenené, ale boli vypočítané s odkazom na novú platovú tabuľku. Na zachovanie tohto stavu sa použil multiplikačný faktor. Ide o sumu od 0 do 1, ktorá predstavuje pomer medzi odmenou vyplatenou úradníkovi alebo zamestnancovi, a platom, ktorý by poberal podľa platovej tabuľky zavedenej reformou z roku 2004.

18      K 1. máju 2004, keď nadobudla účinnosť nová platová tabuľka zaradenie žalobcu, teda platová trieda A 4, platový stupeň 6, bolo zmenené na platovú triedu A*12, platový stupeň 6 s uplatnením multiplikačného faktora 0,9426565 v súlade s tabuľkou týkajúcou sa predchádzajúcej kategórie A uvedenou v článku 2 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku (pozri body 8 až 11 vyššie).

19      Dňa 1. mája 2006 bola platová trieda žalobcu premenovaná na triedu A 12 (pozri bod 7 vyššie).

20      Dňa 1. novembra 2007 bol žalobca po tom, čo mu bol priznaný druhý postup do vyššieho platového stupňa od nadobudnutia účinnosti reformy z roku 2004, zaradený do platovej triedy AD 12 platového stupňa 8.

21      Po preložení určitých služieb a funkcií, ktoré dovtedy patrili do generálneho sekretariátu Rady, na Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), bol žalobca sám od októbra 2011 preložený na ESVČ. Zachoval si svoju platovú triedu a svoj platový stupeň, t. j. platovú triedu AD 12, platový stupeň 8, ako aj odpracované roky v platovom stupni k 1. novembru 2007.

22      Na žalobcu, na ktorého sa dovtedy uplatňoval multiplikačný faktor v hodnote 0,9426565, sa od jeho výplatnej listiny za február 2013 uplatnil multiplikačný faktor v hodnote 1. V tejto súvislosti bola tiež uplatnená retroaktívna oprava za obdobie od októbra 2011 do januára 2013. Z dôvodu tejto spätnej opravy bola žalobcovi vyplatená dodatočná odmena vo výške 7 948,81 eura vo februári 2013.

23      Dňa 2. júla 2013 bol žalobca vymenovaný za vedúceho Európskej akadémie bezpečnosti a obrany (EABO), pričom bol ponechaný v platovej triede AD 12, platovom stupni 8. Na tomto mieste pracoval až do 31. decembra 2014 a potom od 1. januára do 31. marca 2015 znovu pracoval na ESVČ.

24      Žalobca odišiel do dôchodku 1. apríla 2015.

25      Oznámením zo 6. marca 2015 Úrad Európskej komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) stanovil nároky žalobcu na starobný dôchodok (ďalej len „oznámenie zo 6. marca 2015“). PMO zohľadnil odpracovanú dobu, t. j. od 15. novembra 1999 do 31. marca 2015. Žalobca bol zaradený do piateho platového stupňa platovej triedy AD 12. Bol však uplatnený opravný koeficient v hodnote 1,1314352, aby bol plat zohľadnený pri výpočte dôchodku napriek tejto zmene platového stupňa rovnaký ako plat, ktorý žalobca poberal v čase svojho odchodu do dôchodku (ďalej len „základný plat“). Základný plat žalobcu zodpovedal platu v platovej triede AD 12, platovom stupni 8, ako vyplýva z tabuľky uvedenej v článku 8 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku, teda sume 13 322,22 eura (pozri bod 13 vyššie), pričom suma nebola znížená, pretože na žalobcu sa uplatňoval multiplikačný faktor v hodnote 1 od februára 2013 (pozri bod 22 vyššie).

26      Dôchodok, ktorý bol následne vyplatený žalobcovi, bol v súlade s dôchodkom uvedeným v oznámení zo 6. marca 2015.

27      Pri vyplácaní dôchodku v novembri 2015 PMO uviedol vo výplatnej listine žalobcu, že vznikol preplatok, pokiaľ ide o platy, ktoré mu boli vyplatené v období od októbra 2011 do marca 2015, pričom tento preplatok predstavoval pohľadávku Európskej únie voči žalobcovi vo výške 22 896,98 eura.

28      Od februára 2016 sa uplatnila mesačná zrážka vo výške 715,33 eura.

29      Okrem toho rozhodnutím z 21. februára 2013 sa žalobcovi priznalo predĺženie nároku na príspevok na nezaopatrené dieťa, na jeho dcéru, na obdobie od 1. marca 2012 do 28. februára 2014. Žalobca však naďalej poberal príspevok na nezaopatrené dieťa do marca 2015.

30      Pri vyplácaní dôchodku v júni 2017 PMO uviedol vo výplatnej listine žalobcu, že vznikol preplatok, ktorý mu bol vyplatený v priebehu obdobia od marca 2014 do marca 2015 a ktorý predstavuje pohľadávku Únie voči žalobcovi, s to v súvislosti s príspevkom na nezaopatrené dieťa v celkovej výške 10 196,51 eura.

31      PMO zaslal žalobcovi aj list zo 16. júna 2017. V tomto liste PMO uviedol sumu 10 196,51 eura a predložil splátkový kalendár, ktorý predpokladal uplatnenie mesačnej zrážky vo výške 728,32 eura od augusta 2017 do júla 2018.

32      Listom z 19. októbra 2017 žalobca požiadal PMO o ukončenie zrážok, ktoré sa uplatňovali na jeho dôchodok (ďalej len „list z 19. októbra 2017“).

33      V oznámení z 23. novembra 2017 PMO v odpovedi na list z 19. októbra 2017 najmä uviedol, že na žalobcu sa bez toho, aby to bolo odôvodnené, uplatnil multiplikačný faktor vo výške 1, počnúc jeho výplatnou listinou za február 2013, a to aj so spätnou účinnosťou za obdobie od októbra 2011 do januára 2013 (ďalej len „oznámenie z 23. novembra 2017“). Multiplikačný faktor zaznamenaný v jeho osobnom spise však zostal v hodnote 0,9426565. Tento preplatok podľa PMO vysvetľuje existenciu pohľadávky Únie voči žalobcovi vo výške 22 896,98 eura uvedenej v jeho dôchodkovej listine z novembra 2015 (pozri bod 27 vyššie).

34      V oznámení z 23. novembra 2017 PMO tiež uviedol, že žalobca naďalej poberal príspevok na nezaopatrené dieťa po skončení obdobia predĺženia, ktoré mu bolo v tejto súvislosti priznané, t. j. po februári 2014. Tento preplatok vysvetľuje vznik pohľadávky Únie voči žalobcovi vo výške 10 196,51 eura (pozri bod 30 vyššie).

35      V tomto oznámení bol tiež uvedený súhrn zrážok uplatnených na dôchodok žalobcu zodpovedajúci každej z dvoch pohľadávok uvedených v bodoch 27 a 30 vyššie.

36      Napokon ďalej v oznámení z 23. novembra 2017 PMO uviedol, že vzhľadom na chybu týkajúcu sa multiplikačného faktora (pozri bod 33 vyššie), oznámenie zo 6. marca 2015 vychádzalo z nesprávneho základu. PMO teda uviedol, že žalobcovi bude v tejto súvislosti zaslané nové oznámenie samostatným listom.

37      Oznámením z 30. novembra 2017 PMO zmenil s účinnosťou od 1. apríla 2015 práva žalobcu na starobný dôchodok (ďalej len „oznámenie z 30. novembra 2017“). Jeho základný plat bol zmenený, čo viedlo k uplatneniu korekcie vo výške 1,066555 namiesto 1,1314352 (pozri bod 25 vyššie).

38      Pri vyplácaní dôchodku za január 2018 PMO uviedol vo výplatnej listine žalobcu, že vznikol preplatok vyplývajúci zo súm, ktoré mu boli vyplatené z titulu jeho dôchodku v období od apríla 2015 do decembra 2017. Tento preplatok predstavoval pohľadávku Únie voči žalobcovi v celkovej výške 7 389,51 eura.

39      Listom zo 4. januára 2018, ktorý bol adresovaný PMO, chcel žalobca predložiť skutočnosti, ktoré podľa neho umožňujú vyriešiť ťažkosti týkajúce sa výpočtu jeho predošlého platu a dôchodku. V tomto liste na konci uviedol, že multiplikačný faktor, ktorý sa má zohľadniť pri výpočte jeho platov a dôchodku, by mal mať hodnotu 1, a nie 0,9426565.

40      Po výmene listov a e‑mailov PMO oznámením z 31. januára 2018 informoval žalobcu, že zostatok pohľadávok Únie voči nemu predstavuje 22 409,61 eura (ďalej len „oznámenie z 31. januára 2018“). V splátkovom kalendári, v ktorom boli medzi tri samostatné pohľadávky rozdelené mesačné zrážky uplatňované od februára 2016 do januára 2020, PMO pripomenul celkovú sumu každej z týchto pohľadávok – a to 22 896,98 eura pri prvej pohľadávke, 10 196,51 eura pri druhej pohľadávke a 7 389,51 eura pri tretej pohľadávke – a podrobne uviedol stav prebiehajúcich splátok pre každú z týchto pohľadávok.

41      Žalobca 28. februára 2016 podal na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku sťažnosť, a to konkrétne proti listom z 30. novembra 2017 a 31. januára 2018.

42      Komisia zamietla sťažnosť rozhodnutím z 27. júna 2018 s odôvodnením, že smeruje proti aktom potvrdzujúcim skoršie rozhodnutia, ktoré neboli napadnuté v stanovenej lehote, a preto je neprípustná.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

43      Žalobca návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. októbra 2018 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

44      Dňa 26. septembra 2019 Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky. Účastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote.

45      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 7. novembra 2019.

46      Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil „rozhodnutie Komisie z 30. novembra 2017, ktorým sa stanovujú jeho práva na dôchodok so spätnou účinnosťou k 6. marcu 2015“,

–        zrušil „rozhodnutie Komisie z 31. januára 2018 týkajúce sa neoprávnených platieb vo výške 22 409,61 eura“,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

47      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

 O predmete sporu

48      Ako vyplýva z okolností predchádzajúcich sporu, PMO tvrdí, že existujú tri pohľadávky Únie voči žalobcovi: prvá, ktorá bola v novembri 2015 vo výške 22 896,98 eura, vyplýva z nesprávneho uplatnenia multiplikačného faktora v hodnote 1 namiesto 0,9426565 na odmenu vyplatenú žalobcovi v období od októbra 2011 do marca 2015 (ďalej len „prvá pohľadávka“), druhá, ktorá bola v júni 2017 vo výške 10 196,51 eura, vyplýva z toho, že žalobca neoprávnene poberal príspevok na nezaopatrené dieťa v období od marca 2014 do marca 2015 (ďalej len „druhá pohľadávka“), tretia, ktorá bola v decembri 2017 vo výške 7 389,51 eura, vyplýva z nesprávneho uplatnenia multiplikačného faktora 1 na výpočet základného platu žalobcu, a teda jeho dôchodku, pričom toto uplatnenie viedlo PMO k tomu, že v období od apríla 2015 do decembra 2017 priznal korekciu v hodnote 1,1314352 namiesto 1,066555 (ďalej len „tretia pohľadávka“).

49      Žalobca spochybňuje dva akty, a to na jednej strane oznámenie z 30. novembra 2017 a na druhej strane oznámenie z 31. januára 2018.

50      Oznámenie z 30. novembra 2017 tým, že na žalobcu retroaktívne uplatňuje multiplikačný faktor v hodnote 0,9426565 namiesto 1, mení odmenu zohľadnenú na výpočet dôchodku a je dôvodom vzniku tretej pohľadávky (pozri body 33, 36 a 37 vyššie).

51      Oznámenie z 31. januára 2018 informuje žalobcu o sume celkového zostatku troch pohľadávok Únie voči nemu k tomuto dátumu. Je k nemu pripojený splátkový kalendár, ktorý pripomína celkovú výšku každej z troch pohľadávok.

52      V tejto súvislosti treba uviesť, že prvá a druhá pohľadávka viedla pred januárom 2018 k zrážkam z dôchodku žalobcu, takže čistá suma celkového zostatku troch pohľadávok, teda 22 409,61 eura k 31. januáru 2018, bola k tomuto dátumu nižšia ako suma týchto pohľadávok.

53      Pokiaľ ide o druhú pohľadávku, žalobca na pojednávaní vyhlásil, že berie späť svoje nároky týkajúce sa tejto pohľadávky, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.

54      Okrem toho splátkový kalendár, ktorý je pripojený k oznámeniu z 31. januára 2018, uvádza podrobnosti o platbách pre každú z troch pohľadávok (pozri bod 40 vyššie).

55      V tejto súvislosti však žalobca vo svojich písomných podaniach uvádza, že navrhuje zrušenie „rozhodnutia Komisie z 31. januára 2018 o vymáhaní preplatku 22 409,61 eura“. Toto spresnenie umožňuje dospieť k záveru, že návrh žalobcu na zrušenie sa vzťahuje len na konštatovanie existencie takejto pohľadávky – a nie na podmienky jej splatenia uvedené v splátkovom kalendári uvedenom v bode 51 vyššie. Tento záver potvrdzuje skutočnosť, že žalobca nikdy nespochybnil, či už vo svojich písomných podaniach, alebo na pojednávaní, uvedené podmienky splácania.

56      Treba teda dospieť k záveru, že žalobca sa domáha len zrušenia oznámenia z 31. januára 2018 v rozsahu, v akom sa v ňom uvádza existencia pohľadávok Únie voči nemu.

57      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že predmet sporu sa obmedzuje na spochybnenie jednak oznámenia z 30. novembra 2017, ktoré sa týka tretej pohľadávky týkajúcej sa dôchodku vyplateného žalobcovi v období od apríla 2015 do decembra 2017, a jednak oznámenia z 31. januára 2018 v rozsahu, v akom sa v ňom spomína existencia tejto pohľadávky, a v rozsahu, v akom sa v ňom uvádza aj existencia prvej pohľadávky týkajúcej sa odmien vyplatených žalobcovi za obdobie od októbra 2011 do marca 2015.

 O prípustnosti

58      Komisia, ktorá sa vo vyjadrení k žalobe odvolávala na skutočnosť, že oznámenia z 30. novembra 2017 a z 31. januára 2018 boli iba zopakovaním rozhodnutia vyjadreného vo výplatnej listine za november 2015, na pojednávaní vyhlásila, že berie späť svoje námietky neprípustnosti, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.

59      Podľa ustálenej judikatúry však lehoty na podanie sťažnosti a žaloby, uvedené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku, sú kogentné a nemožno pripustiť, aby bolo ich dodržanie závislé od svojvôle účastníkov konania alebo súdu, ktorému naopak prináleží overiť, a to aj bez návrhu, či boli dodržané (rozsudky z 29. júna 2000, Politi/ETF, C‑154/99 P, EU:C:2000:354, bod 15, a z 29. novembra 2018, WL/ERCEA, T‑493/17, neuverejnený, EU:T:2018:852, bod 64).

60      Podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku každá osoba, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok, môže predložiť menovaciemu orgánu sťažnosť proti aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, pričom táto sťažnosť musí byť podaná v lehote troch mesiacov.

61      Výplatné alebo dôchodkové listiny môžu byť predmetom sťažností a prípadne žaloby, ak rozhodnutie, ktoré má čisto peňažný predmet, možno z dôvodu jeho povahy premietnuť do takejto výplatnej listiny. V tomto prípade má doručenie mesačnej výplatnej alebo dôchodkovej listiny za následok začatie plynutia lehôt na podanie sťažnosti a žaloby proti administratívnemu rozhodnutiu, pokiaľ z uvedenej listiny jasne a po prvýkrát vyplýva existencia a rozsah tohto rozhodnutia (pozri rozsudok zo 14. decembra 2017, Martinez De Prins a i./ESVČ, T‑575/16, EU:T:2017:911, body 31 a 32 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 9. januára 2007, Van Neyghem/Výbor regiónov, T‑288/04, EU:T:2007:1, body 39 a 40).

62      V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 27 vyššie, PMO pri vyplácaní dôchodku z novembra 2015 informoval žalobcu o existencii prvej pohľadávky, ktorá vyplývala, ako vidno z dôchodkovej listiny, z preplatku mesačne vyplateného v priebehu obdobia od októbra 2011 do marca 2015 a v celkovej výške 22 896,98 eura.

63      Predmet rozhodnutia, ktorým sa konštatuje existencia prvej pohľadávky, je však čisto peňažný. Z dôvodu svojej povahy ho teda bolo možné premietnuť do dôchodkovej listiny z novembra 2015. Hoci je poľutovaniahodné, že PMO neuviedol v tejto listine nijaké spresnenie, pokiaľ ide o dôvody tohto rozhodnutia, nič to nemení na tom, že vzhľadom na to, že z uvedenej listiny jasne a po prvýkrát vyplýva existencia a rozsah tohto rozhodnutia, doručenie tejto výplatnej listiny malo za následok začatie plynutia lehôt na podanie sťažnosti a žaloby voči tomuto rozhodnutiu.

64      Pokiaľ ide o dátum, ku ktorému došlo k oznámeniu rozhodnutia konštatujúceho existenciu prvej pohľadávky, z dokumentov v spise vyplýva a potvrdzuje to aj list žalobcu z 19. októbra 2017 (pozri bod 33 vyššie), že žalobca poslal PMO 19. februára 2017 správu, v ktorej uviedol, že sa oboznámil so svojou výplatnou listinou za november 2015 a so zrážkami následne uplatnenými na jeho dôchodok. Dokonca v liste z 19. októbra 2017 spresnil, že tento bulletin „dostal“ v novembri 2015.

65      V dôsledku toho bez ohľadu na okolnosti uvádzané okrem iného žalobcom na účely preukázania, že sa nemohol okamžite oboznámiť so svojou dôchodkovou listinou z novembra 2015, možno na vec hľadieť tak, že dôchodková listina bola žalobcovi oznámená v každom prípade najneskôr 19. februára 2017.

66      Žalobca však vo svojich písomných podaniach neuviedol žiadnu sťažnosť, ktorú by podal proti dôchodkovej listine z novembra 2015 v lehote troch mesiacov od 19. februára 2017.

67      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobca nespochybnil v stanovených lehotách rozhodnutie konštatujúce po prvýkrát existenciu prvej pohľadávky, ktorá bola zohľadnená v jeho dôchodkovej listine za november 2015.

68      Tvrdenia žalobcu založené na ustanoveniach článkov 25 a 26 služobného poriadku, podľa ktorých existuje povinnosť oznámiť zamestnancovi individuálne rozhodnutia, ktoré sa ho týkajú, nemôžu spochybniť záver uvedený v bode 67 vyššie, keďže cieľom týchto ustanovení nie je stanoviť podmienky uplatnenia procesných lehôt na úradníkov a zamestnancov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. mája 2002, Onidi/Komisia, T‑197/00, EU:T:2002:135, bod 156, a z 5. októbra 2009, de Brito Sequeira Carvalho a Komisia/Komisia a de Brito Sequeira Carvalho, T‑40/07 P a T‑62/07 P, EU:T:2009:382, bod 92), na rozdiel od ustanovení, ktoré sa nachádzajú v hlave VII služobného poriadku, nazvanej „Opravné prostriedky“, na základe ktorých boli vyhlásené rozsudky uvedené v bode 61 vyššie.

69      Pred vyvodením záveru o neprípustnosti návrhov žalobcu v rozsahu, v akom sa týkajú existencie prvej pohľadávky, sa však treba ubezpečiť, že oznámenie z 31. januára 2018 nemohlo obnoviť procesné lehoty v tejto súvislosti. Je teda potrebné určiť, či oznámenie z 31. januára 2018 v rozsahu, v akom sa v ňom uvádza existencia prvej pohľadávky, je alebo nie je jednoduchým rozhodnutím potvrdzujúcim rozhodnutie vyjadrené vo výplatnej listine z novembra 2015.

70      Podľa judikatúry skutočnosť, či akt má alebo nemá potvrdzujúcu povahu, nemožno posudzovať výlučne v závislosti od jeho obsahu vo vzťahu k obsahu skoršieho rozhodnutia, ktoré potvrdzuje, ale musí sa posudzovať aj vo vzťahu k povahe žiadosti, na ktorú tento akt odpovedá (pozri rozsudok zo 17. novembra 2016, Fedtke/EHSV, T‑157/16 P, neuverejnený, EU:T:2016:666, bod 17 a citovanú judikatúru).

71      Z tejto judikatúry predovšetkým vyplýva, že ak akt predstavuje odpoveď na žiadosť, v ktorej sa uvádzajú nové a podstatné skutočnosti a v rámci ktorej má administratíva pristúpiť k opätovnému preskúmaniu skoršieho rozhodnutia, tento akt nemožno považovať za akt, ktorý má výlučne potvrdzujúcu povahu, keďže rozhoduje o týchto skutočnostiach a obsahuje tak nový prvok v porovnaní so skorším rozhodnutím. Existencia nových a podstatných skutočností totiž môže odôvodniť podanie návrhu na preskúmanie skoršieho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Naopak, ak sa návrh na preskúmanie nezakladá na nových a podstatných skutočnostiach, musí byť žaloba proti rozhodnutiu zamietajúcemu vykonať požadované preskúmanie vyhlásená za neprípustnú (pozri rozsudok zo 17. novembra 2016, Fedtke/EHSV, T‑157/16 P, neuverejnený, EU:T:2016:666, bod 18 a citovanú judikatúru).

72      Pokiaľ ide o otázku, podľa akých kritérií sa majú skutočnosti kvalifikovať ako nové, z judikatúry vyplýva, že na to, aby mali takúto povahu, je nevyhnutné, aby ani žalobca, ani správny orgán nevedeli alebo nemohli vedieť o danej skutočnosti v čase prijatia skoršieho rozhodnutia (pozri rozsudok zo 17. novembra 2016, Fedtke/EHSV, T‑157/16 P, neuverejnený, EU:T:2016:666, bod 19 a citovanú judikatúru).

73      V tejto súvislosti je nepochybne pravda, že v rozsudku z 13. novembra 2014, Španielsko/Komisia (T‑481/11, EU:T:2014:945, bod 38), sa spresňuje, že skutočnosť sa musí považovať za novú, ak neexistovala v čase prijatia skoršieho aktu, ako aj vtedy, keď ide o skutočnosť, ktorá už existovala v čase prijatia skoršieho aktu, ale ktorá z akéhokoľvek dôvodu, vrátane nedostatku náležitej starostlivosti zo strany autora tohto posledného uvedeného aktu, nebola zohľadnená pri jeho prijímaní.

74      Napriek jeho veľmi širokej formulácii však toto spresnenie nemožno vykladať tak, že umožňuje úradníkovi, ktorému bola úplne alebo čiastočne zamietnutá prvá žiadosť v konečnom rozhodnutí, aby na podporu druhej žiadosti, ktorá má rovnaký cieľ ako prvá, uviedol ako nové skutočnosti tie, ktoré už mal k dispozícii a ktoré nepredložil na podporu svojej prvej žiadosti (rozsudok zo 17. novembra 2016, Fedtke/EHSV, T‑157/16 P, neuverejnený, EU:T:2016:666, bod 22).

75      V opačnom prípade by bola porušená nielen judikatúra pripomenutá v bodoch 70 až 72 vyššie, ale aj judikatúra, podľa ktorej možnosť podať žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku nemôže úradníkovi umožniť, aby obišiel lehoty stanovené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku na podanie sťažnosti a žaloby tým, že prostredníctvom takejto neskoršej žiadosti nepriamo spochybní skoršie rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté v stanovených lehotách (pozri rozsudok zo 17. novembra 2016, Fedtke/EHSV, T‑157/16 P, neuverejnený, EU:T:2016:666, bod 24 a citovanú judikatúru).

76      V prejednávanej veci skutočnosti, na ktoré odkazuje žalobca vo svojom liste zo 4. januára 2018, ktoré v podstate majú preukázať, že jeho vymenovanie za vedúceho EABO predstavovalo vymenovanie na nové pracovné miesto s vyššou zodpovednosťou, sú skutočnosti, ktoré mal žalobca k dispozícii, keď zastával toto miesto od júla 2013 do decembra 2014 a ktoré mal v dôsledku toho k dispozícii v čase, keď sa oboznámil s dôchodkovou listinou z novembra 2015. Nepredložil ich však PMO v lehote na podanie sťažnosti, ktorá mu bola stanovená. Tieto skutočnosti teda neumožňujú, aby opätovne začala plynúť uvedená lehota.

77      V dôsledku toho treba oznámenie z 31. januára 2018 v rozsahu, v akom uvádza existenciu prvej pohľadávky, považovať len za rozhodnutie potvrdzujúce rozhodnutie vyjadrené v dôchodkovej listine z novembra 2015.

78      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že návrhy smerujúce proti oznámeniu z 31. januára 2018 v rozsahu, v akom sa v ňom uvádza existencia prvej pohľadávky, nie sú prípustné.

79      Keďže žalobca vyhlásil na pojednávaní, že berie späť svoje návrhy týkajúce sa druhej pohľadávky (pozri bod 53 vyššie), treba preskúmať dôvodnosť jeho argumentácie len v rozsahu, v akom sa týka tretej pohľadávky, ktorej konštatovanie, ktoré vyplýva z oznámenia z 30. novembra 2017, bolo zopakované v oznámení z 31. januára 2018.

 O veci samej

80      Na podporu svojich návrhov na zrušenie žalobca uvádza šesť žalobných dôvodov, pričom prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení, druhý na porušení článku 85 služobného poriadku, tretí na porušení zásad uplatniteľných na zrušenie zákonných aktov, štvrtý na porušení zásad uplatniteľných na zrušenie nezákonných aktov, piaty na nedostatku odôvodnenia a šiesty na zjavne nesprávnom posúdení.

 O nesprávnom právnom posúdení

81      Žalobca tvrdí, že retroaktívna oprava jeho dôchodku nie je odôvodnená a že rozhodnutia, ktorých zrušenie navrhuje, sú postihnuté nesprávnym právnym posúdením.

82      Žalobca spochybňuje, že by rozhodnutie vyjadrené v jeho výplatnej listine za február 2013 bolo prijaté bezdôvodne.

83      Komisia odpovedá, že zmena úloh žalobcu a jeho nástup do služby na EABO neviedli k zmene platovej triedy alebo platového stupňa.

84      V tejto súvislosti treba pripomenúť (pozri body 18 až 20 vyššie), že k 1. máju 2004, keď nadobudla účinnosť nová platová tabuľka, bolo zaradenie žalobcu, teda platová trieda A 4, platový stupeň 6, zmenené na platovú triedu A*12, platový stupeň 6, s uplatnením multiplikačného faktora 0,9426565 v súlade s tabuľkou týkajúcou sa predchádzajúcej kategórie A uvedenou v článku 2 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku.

85      K 1. máju 2006 bola platová trieda žalobcu premenovaná na AD 12.

86      Dňa 1. novembra 2007 bol žalobca po tom, čo mu bol priznaný druhý postup do vyššieho platového stupňa od nadobudnutia účinnosti reformy z roku 2004, zaradený do platovej triedy AD 12, platového stupňa 8. Možnosť zaradiť úradníka alebo zamestnanca vo funkcii pred 1. májom 2004 do vyššieho platového stupňa stanoveného v článku 66 služobného poriadku (pozri bod 4 vyššie), vyplýva z tabuľky týkajúcej sa predchádzajúcej kategórie A uvedenej v článku 2 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku (pozri bod 10 vyššie).

87      Keďže žalobca nebol povýšený, bol ponechaný v platovej triede AD 12, platovom stupni 8, a to v rozsahu, v akom bol v služobnom pomere na základe článku 8 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku (pozri bod 13 vyššie).

88      V čase odchodu do dôchodku v apríli 2015 bol žalobca zaradený do piateho platového stupňa platovej triedy AD 12. Korekcia vo výške 1,1314352 však bola uplatnená na plat zodpovedajúci piatemu platovému stupňu platovej triedy AD 12, aby plat zohľadnený pri výpočte jeho dôchodku bol zhodný so základným platom, ktorý poberal v čase svojho odchodu do dôchodku, teda 13 322,22 eura (pozri bod 25 vyššie).

89      Treba zdôrazniť, že žalobca v čase svojho odchodu do dôchodku nespochybnil zmenu platového stupňa, ktorá sa ho týkala.

90      Výška základného platu uvedená v bode 88 vyššie vyplývala z uplatnenia multiplikačného faktora v hodnote 1, ktorý sa začal uplatňovať vo februári 2013 (pozri bod 22 vyššie).

91      Z článku 7 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku však vyplýva, že multiplikačný faktor sa vypočíta k 1. máju 2004 (pozri bod 12 vyššie).

92      So zreteľom na zaradenie žalobcu k tomuto dátumu (pozri bod 18 vyššie) mal mať jeho multiplikačný faktor podľa tabuľky týkajúcej sa predchádzajúcej kategórie A uvedenej v článku 2 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku hodnotu 0,9426565 (pozri bod 11 vyššie).

93      Okrem toho ustanovenia článku 7 ods. 2 tretieho pododseku prílohy XIII služobného poriadku stanovujú uplatnenie multiplikačného faktora vypočítaného 1. mája 2004 pri postupe do vyššieho platového stupňa alebo pri úprave odmien. Pokiaľ ide o odsek 6 toho istého článku, ten stanovuje určenie nového faktora len pri prvom povýšení po 1. máji 2004 (pozri bod 12 vyššie).

94      Je však nesporné, že žalobca nebol povýšený v období od 1. mája 2004 do 1. apríla 2015, keď odišiel do dôchodku.

95      Mal sa teda na neho až do odchodu do dôchodku naďalej uplatňovať multiplikačný faktor v hodnote 0,9426565.

96      Na žalobcu sa však od jeho výplatnej listiny za február 2013 uplatnil multiplikačný faktor v hodnote 1 (pozri bod 90 vyššie).

97      Zo žiadnej skutočnosti uvedenej v spise však nevyplýva, že rozhodnutie týkajúce sa multiplikačného faktora, ktoré sa odráža vo výplatnej listine žalobcu za február 2013, by bolo zákonné, pričom práve sa konštatovalo, že žalobca nespĺňal podmienky stanovené právnymi predpismi na to, aby sa na neho uplatnil nový multiplikačný faktor.

98      Takáto zmena na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, teda nebola odôvodnená vzhľadom na podmienky stanovené uplatniteľnými ustanoveniami služobného poriadku.

99      Ako vyplýva z oznámenia zo 6. marca 2015, táto neodôvodnená zmena viedla k výpočtu dôchodku žalobcu na základe sumy základného platu vyplývajúcej z uplatnenia multiplikačného faktora v hodnote 1 (pozri bod 90 vyššie).

100    Cieľom opravy vykonanej rozhodnutím, ktoré bolo reflektované do dôchodkovej listiny z novembra 2015 (pozri bod 33 vyššie) a následne vykonanej oznámením z 30. novembra 2017, bolo napraviť neodôvodnenú zmenu uvedenú v bode 98 vyššie.

101    PMO teda v oznámení z 30. novembra 2017 stanovil výšku základného platu tentoraz nie na základe platu, ktorý žalobca poberal ku dňu svojho odchodu do dôchodku, ktorý bol stanovený na základe multiplikačného faktora v hodnote 1, ale na základe platu, ktorý mal žalobca poberať, ktorý je určený na základe multiplikačného faktora v hodnote 0,9426565. Takýto faktor sa teda uplatnil na plat zodpovedajúci platovej triede AD 12, platovému stupňu 8, ako vyplýva z tabuľky uvedenej v článku 8 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku (pozri bod 87 vyššie). Ku dňu odchodu žalobcu do dôchodku bola suma uvedená v tejto súvislosti v uvedenej tabuľke 13 322,22 eura (pozri bod 13 vyššie). Takto získaný základný plat bol 12 558,28 eura, čo viedlo k zmene uplatnenej korekcie tak, aby sa plat zohľadnený pri výpočte dôchodku zhodoval so základným platom. Hodnota korekcie sa tak znížila z 1,1314352 na 1,066555 (pozri bod 37 vyššie).

102    Žalobca však nepreukázal, že uplatnenie predpisov, ktoré takto vykonal PMO, je nesprávne.

103    Žalobca nemôže najmä dôvodne tvrdiť, že z dôvodu jeho pridelenia do ESVČ v októbri 2011 (pozri bod 21 vyššie) sa na neho už neuplatňovali prechodné ustanovenia prílohy XIII služobného poriadku, čo by odôvodňovalo zrušenie multiplikačného faktora 0,9426565, a uplatnenie multiplikačného faktora v hodnote 1.

104    Hoci totiž nástup žalobcu do služby na ESVČ viedol k podpísaniu novej zmluvy, ako vyplýva z listu z 8. decembra 2010, ktorý žalobcovi zaslal generálny tajomník Rady, vyplývalo to z presunu zamestnancov sprevádzajúceho preloženie niektorých služieb a funkcií, ktoré dovtedy patrili do generálneho sekretariátu Rady, na ESVČ. Nešlo teda o prijatie do zamestnania vyjadrujúce začiatok nového služobného postupu, na ktorý sa neuplatňujú prechodné ustanovenia prílohy XIII služobného poriadku.

105    Navyše pri nástupe žalobcu do funkcie na ESVČ nebol jeho služobný postup prerušený. Žalobca tak bol zaradený do ôsmeho platového stupňa platovej triedy AD 12, ktorý sa uplatňuje len na základe prechodných ustanovení prílohy XIII služobného poriadku, ktorá bola zachovaná. Navyše bol zachovaný jeho počet odpracovaných rokov v platovom stupni pred jeho nástupom do služby na ESVČ 1. októbra 2011 (pozri bod 21 vyššie).

106    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, sa tak prechodné ustanovenia prílohy XIII služobného poriadku na neho ešte uplatňovali aj po jeho nástupe do služby na ESVČ 1. októbra 2011.

107    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobca nesprávne tvrdí, že retroaktívna oprava, ktorej predmetom bol jeho dôchodok v novembri 2017, nie je odôvodnená a že oznámenie z 30. novembra 2017 je z tohto dôvodu postihnuté nesprávnym právnym posúdením.

108    V dôsledku toho musí byť tento žalobný dôvod zamietnutý.

 O porušení článku 85 služobného poriadku

109    Žalobca tvrdí, že multiplikačný faktor, ktorý sa na neho uplatňoval, keď ešte bol vo funkcii, nebol uvedený v zmluve, ktorú uzavrel s ESVČ, a že z tohto dôvodu nemohol byť informovaný o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, ktorým sa stanovili jeho práva pri nástupe do funkcie na ESVČ.

110    Žalobca sa tiež odvoláva na zložitosť dotknutých ustanovení.

111    Žalobca napokon uvádza, že žiadne ustanovenie služobného poriadku mu neumožňovalo overiť správnosť multiplikačného faktora, ktorý bol na neho uplatnený, a to najmä od februára 2013.

112    Komisia tvrdí, že podmienky článku 85 služobného poriadku boli v prejednávanej veci splnené.

113    Dodáva, že samotné porovnanie administratívnej situácie žalobcu, tak ako vyplývalo z počítačovej aplikácie, ktorá mu umožňuje nahliadnuť do jeho osobného spisu a jeho administratívnej situácie, tak ako vyplýva z jeho výplatných listín, umožňovalo žalobcovi zistiť nevysvetlený rozdiel multiplikačného faktora.

114    V tejto súvislosti z článku 85 služobného poriadku uplatniteľného na dočasných zamestnancov podľa článku 45 PZOZ vyplýva, že na to, aby mohla byť bezdôvodne vyplatená suma vymáhaná, je potrebné predložiť dôkaz, že príjemca skutočne vedel o neoprávnenosti platby, alebo že neoprávnenosť platby bola taká zjavná, že o nej nemohol nevedieť. Ak v tomto druhom prípade príjemca spochybňuje, že by vedel o protiprávnosti platby, treba preskúmať okolnosti, za ktorých došlo k platbe, aby sa zistilo, či neoprávnenosť platby mala byť zjavná (rozsudok z 10. februára 1994, White/Komisia, T‑107/92, EU:T:1994:17, bod 32).

115    Výraz „taká zjavná“, ktorý charakterizuje neoprávnenosť platby v zmysle článku 85 služobného poriadku, neznamená, že príjemca neoprávnených platieb je oslobodený od akéhokoľvek úsilia uvažovať alebo vykonať kontrolu, ale že povinnosť vrátiť vznikne, ak ide o omyl, ktorý si všimne bežne starostlivý úradník, o ktorom sa predpokladá, že pozná pravidlá upravujúce jeho plat (rozsudky z 11. júla 1979, Broe/Komisia, 252/78, EU:C:1979:186, bod 13, a z 10. februára 1994, White/Komisia, T‑107/92, EU:T:1994:17, bod 33).

116    Článok 85 služobného poriadku sa má vykladať v tom zmysle, že nejde o otázku, či omyl bol alebo nebol zjavný pre administratívu, ale o to, či bol zjavný pre dotknutú osobu. Situáciu, v ktorej sa nachádza administratíva poverená zabezpečením platby tisícok platov a príspevkov akéhokoľvek druhu, nemožno porovnávať so situáciou úradníka, ktorý má osobný záujem na overení platieb, ktoré sú mu mesačne vyplácané (rozsudok z 11. júla 1979, Broe/Komisia, 252/78, EU:C:1979:186, bod 11). Hoci je poľutovaniahodné, že administratíva niekedy potrebuje dlhú lehotu na to, aby si uvedomila protiprávnosť platby, nič to nemení na tom, že dotknutá osoba, ktorá ani zďaleka nie je zbavená akejkoľvek snahy o uvažovanie alebo kontrolu, musí odhaliť chybu, ktorá nemohla uniknúť bežne starostlivému úradníkovi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. februára 1994, White/Komisia, T‑107/92, EU:T:1994:17, bod 39, a z 18. júna 2019, Quadri di Cardano/Komisia, T‑828/17, neuverejnený, EU:T:2019:422, bod 63).

117    Z judikatúry okrem toho vyplýva, že medzi skutočnosťami, ktoré súd Únie zohľadnil pri posúdení zjavnej povahy chyby, ktorej sa dopustila administratíva, okrem úrovne zodpovednosti úradníka spojenej s jeho platovou triedou a počtom odpracovaných rokov je potrebné zohľadniť stupeň jasnosti ustanovení služobného poriadku, ktoré vymedzujú podmienky priznania odmeny dlhovanej dotknutej osobe, ako aj význam zmien, ku ktorým došlo v jej osobnej alebo rodinnej situácii, keď je vyplatenie spornej sumy závislé od toho, ako administratíva posúdi takúto situáciu (pozri rozsudok z 18. júna 2019, Quadri di Cardano/Komisia, T‑828/17, neuverejnený, EU:T:2019:422, bod 48 a citovanú judikatúru).

118    Okrem toho podľa ustálenej judikatúry nie je nutné, aby dotknutý úradník mal pri výkone povinnosti náležitej starostlivosti, ktorá mu prináleží, možnosť presne určiť rozsah omylu, ktorého sa dopustila administratíva. V tejto súvislosti na to, aby bol povinný obrátiť sa na administratívu s cieľom, aby táto vykonala potrebné overenia, stačí, aby mal pochybnosti o dôvodnosti predmetných platieb (pozri rozsudok z 18. júna 2019, Quadri di Cardano/Komisia, T‑828/17, neuverejnený, EU:T:2019:422, bod 49 a citovanú judikatúru).

119    V prejednávanej veci pochybenie, ktorého sa dopustil PMO, vyplýva z uplatnenia multiplikačného faktora v hodnote 1 namiesto 0,9426565 na žalobcu. Táto chyba, ku ktorej došlo najprv vo februári 2013, pretrvávala ďalej, a to aj v čase odchodu žalobcu do dôchodku a určenia jeho práv na dôchodok.

120    V tejto súvislosti, ako bolo uvedené v bode 22 vyššie, na žalobcu, na ktorého sa dovtedy uplatňoval multiplikačný faktor v hodnote 0,9426565, sa od jeho výplatnej listiny za február 2013 uplatnil multiplikačný faktor v hodnote 1, čo zodpovedalo zvýšeniu jeho platu o 737,75 eura mesačne. Navyše za obdobie od októbra 2011 do januára 2013 bola uplatnená retroaktívna oprava čistej odmeny v celkovej výške 7 948,81 eura a bola vyplatená vo februári 2013.

121    Takéto zmeny mali vzhľadom na ich význam nevyhnutne vzbudiť pozornosť žalobcu.

122    Navyše žalobca v októbri 2011 nebol povýšený, čo by odôvodňovalo stanovenie nového multiplikačného faktora (pozri body 12 a 93 vyššie). Takisto mu nebol priznaný postup na vyšší platový stupeň, čo by mohlo odôvodniť zvýšenie jeho platu.

123    Okrem toho preloženie žalobcu na ESVČ v októbri 2011 nemohlo odôvodniť súčasne zachovanie zaradenia do platovej triedy AD 12, platového stupňa 8, na ktoré mal žalobca nárok podľa prechodných ustanovení prílohy XIII služobného poriadku, a zároveň zrušenie multiplikačného faktora, ktorého uplatnenie vyplýva z prechodných ustanovení prílohy XIII služobného poriadku (pozri body 103 a 105 vyššie).

124    Napokon, hoci je pravda, že žalobca bol vymenovaný za vedúceho EABO v roku 2013, pri tejto príležitosti bol ponechaný v platovej triede AD 12, platovom stupni 8 (pozri bod 23 vyššie). Navyše toto vymenovanie, ku ktorému došlo v júli 2013, nemohlo odôvodniť vyplatenie doplatku k platu za obdobie od októbra 2011 do januára 2013 vo februári 2013.

125    Vzhľadom na to, že v kariére žalobcu nedošlo k udalostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmeny uvedené v bode 120 vyššie, tieto zmeny mali o to viac vzbudiť pozornosť žalobcu.

126    Okrem toho treba dodať, že vo februári 2013 bol žalobca vo funkcii už viac ako trinásť rokov, a bol zaradený do platovej triedy AD 12, platového stupňa 8, pre ktorú je plat zodpovedajúci platovej triede AD 14, platovému stupňu 1. Okrem toho žalobca vo svojich písomných podaniach uviedol, že následne ako vedúci EABO „uplatnil právomoci orgánu oprávneného zastupovať EABO na účely akéhokoľvek právneho aktu, ktorý má finančné a administratívne dôsledky“. Takáto úroveň zodpovednosti a povaha úloh vykonávaných žalobcom podporujú tvrdenie Komisie, podľa ktorého dotknutá osoba nemohla nevedieť najneskôr v marci 2015 o existencii pochybenia, ktorého sa dopustil PMO.

127    Komisia napokon uvádza bez toho, aby to bolo v tejto súvislosti spochybnené, že samotné porovnanie administratívnej situácie žalobcu, ako vyplýva z počítačovej aplikácie umožňujúcej žalobcovi nahliadnuť do jeho osobného spisu, a tejto administratívnej situácie, ako vyplýva z jeho výplatných pások, umožňuje odhaliť nekoherentnosť týkajúcu sa multiplikačného faktora, ktorý sa na neho uplatňoval (pozri bod 113 vyššie).

128    Z vyššie uvedeného vyplýva, že keď bolo žalobcovi vo februári 2013 priznané zvýšenie platu o 737,75 eura a v tom istom mesiaci mu bola priznaná retroaktívna oprava čistej odmeny v celkovej výške 7 948,81 eura, žalobca mal mať prinajmenšom pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či spĺňa podmienky na takéto zvýšenie bez zmeny svojej platovej triedy, čo by mohlo odôvodniť, že multiplikačný faktor, ktorý sa na neho uplatňuje, prejde z hodnoty 0,9426565 na hodnotu 1. V prítomnosti takých pochybností o zákonnosti rozhodnutia reflektovaného do jeho výplatnej listiny za február 2013 mu totiž prináležalo obrátiť sa s týmto problémom na príslušné služby PMO (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 1979, Broe/Komisia, 252/78, EU:C:1979:186, bod 13, a z 10. februára 1994, White/Komisia, T‑107/92, EU:T:1994:17, bod 42).

129    Z písomností v spise nevyplýva, že by žalobca podnikol takéto kroky, a to ani v čase, keď mu bola zaslaná výplatná listina za február 2013, ani následne, najmä keď mu bolo doručené oznámenie zo 6. marca 2015 určujúce jeho nároky na dôchodok, hoci zjavná povaha chyby, ktorej sa dopustil PMO, v tomto okamihu ešte pretrvávala.

130    V dôsledku toho porušenie článku 85 služobného poriadku nie je preukázané.

131    Tento záver nemôže spochybniť skutočnosť, že PMO sa dopustil nedbanlivosti alebo pochybenia, keď prijal rozhodnutie vyjadrené vo výplatnej listine za február 2013 a neskôr v oznámení zo 6. marca 2015. Takéto okolnosti totiž nemajú vplyv na uplatnenie článku 85 služobného poriadku, ktorý predpokladá práve, že administratíva sa dopustila chyby, keď vykonala neoprávnenú platbu (rozsudky z 24. februára 1994, Stahlschmidt/Parlament, T‑38/93, EU:T:1994:23, bod 23; z 30. novembra 2006, J/Komisia, T‑379/04, EU:T:2006:368, bod 100, a zo 16. mája 2007, F/Komisia, T‑324/04, EU:T:2007:140, bod 139).

132    Rovnako záver uvedený v bode 130 vyššie nie je spochybnený ostatnými tvrdeniami žalobcu.

133    Po prvé tvrdenie týkajúce sa nemožnosti žalobcu oboznámiť sa s prípadnou nezrovnalosťou, keďže ani jeho zmluva, ani rozhodnutie zamestnať ho neodkazovali na multiplikačný faktor, treba zamietnuť vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 120 až 127 vyššie.

134    Okrem toho multiplikačný faktor v hodnote 1 sa objavil na výplatnej listine za február 2013. Žalobca teda mohol vedieť o jeho existencii a hodnote.

135    Po druhé určenie multiplikačného faktora, ktorý sa mal uplatniť na žalobcu, teda 0,9426565, vyplývalo z kombinovaného uplatnenia ustanovení uvedených v bodoch 91 až 93 vyššie na situáciu žalobcu. V dôsledku toho žalobca nesprávne tvrdí, že žiadne ustanovenie služobného poriadku mu neumožňuje overiť správnosť multiplikačného faktora, ktorý sa na neho uplatňoval.

136    Navyše treba pripomenúť, že každý úradník alebo zamestnanec je povinný poznať služobný poriadok (rozsudok z 19. mája 1999, Connolly/Komisia, T‑34/96 a T‑163/96, EU:T:1999:102, bod 168). Žalobca teda nemôže tvrdiť, že nevedel o existencii a rozsahu týchto ustanovení, a to a fortiori vzhľadom na stupeň jeho zodpovednosti a odpracované roky.

137    Z vyššie uvedeného vyplýva, že tento žalobný dôvod treba zamietnuť.

 O porušení zásad týkajúcich sa zrušenia právnych aktov

138    Treba pripomenúť, že podľa judikatúry je retroaktívne zrušenie správneho právneho aktu, ktorý priznal subjektívne práva alebo podobné výhody, v rozpore so všeobecnými právnymi zásadami (pozri rozsudok z 27. júna 2017, Ruiz Molina/EUIPO, T‑233/16 P, EU:T:2017:435, bod 26 a citovanú judikatúru).

139    Žalobca tvrdí, že rozhodnutie stanovujúce jeho platovú triedu a platový stupeň v čase jeho preloženia na ESVČ 1. októbra 2011 bolo zákonné a priznávalo mu subjektívne práva. Podľa jeho názoru teda nemohlo byť predmetom zrušenia.

140    Komisia tvrdí, že PMO právny akt nezrušil.

141    Treba uviesť, že oznámenia z 30. novembra 2017 a z 31. januára 2018, ktorých zrušenie žalobca navrhuje, na rozdiel od toho, čo zrejme tvrdí, nezmenili jeho platovú triedu alebo platový stupeň. Práve oznámenie zo 6. marca 2015, ktorého zrušenie žalobca nenavrhol a ktoré v tejto súvislosti nebolo zmenené oznámením z 30. novembra 2017, zmenilo platový stupeň žalobcu (pozri bod 25 vyššie).

142    V každom prípade oznámenie zo 6. marca 2015 v rozsahu, v akom nebolo v tomto aspekte zmenené oznámením z 30. novembra 2017, nadobudlo právoplatnosť, keďže na jednej strane samotný žalobca uviedol, že mu bolo doručené v marci 2015, a na druhej strane zo spisového materiálu nevyplýva, že by bolo predmetom sťažnosti v lehotách stanovených služobným poriadkom.

143    Z vyššie uvedeného vyplýva, že tento žalobný dôvod treba zamietnuť.

 O porušení zásad týkajúcich sa zrušenia nezákonných aktov

144    Žalobca v podstate tvrdí, že Komisia porušila zásady týkajúce sa zrušenia nezákonných aktov. Spresňuje, že inštitúcia môže pristúpiť k zrušeniu nezákonného aktu, ktorý priznáva subjektívne práva iba vtedy, ak k zrušeniu dôjde v primeranej lehote. V tejto súvislosti sa tiež odvoláva na zásadu právnej istoty a na uplatnenie lehoty troch mesiacov, ktorá zodpovedá lehote stanovenej úradníkovi alebo zamestnancovi na napadnutie aktu administratívy.

145    Žalobca sa okrem toho odvoláva na zmluvný vzťah, ktorý udržiaval s inštitúciou, ktorá ho zamestnávala, a na skutočnosť, že podmienky zamestnávania vyplývajúce z takéhoto vzťahu nemohli byť zmenené viac ako tri mesiace po jeho nástupe do služby, a a fortiori po tom, ako ukončil svoju funkciu. Dodáva, že ESVČ bola povinná zaručiť mu všetky práva, ktoré mu prináležali, najmä jeho práva na odmenu. Pokiaľ ide stále o zmeny zmluvného vzťahu, ktorý udržiaval s inštitúciou, ktorá ho zamestnávala, uvádza tiež, že až od 23. novembra 2017 a bez toho, aby mu bolo v tomto zmysle oznámené akékoľvek rozhodnutie, bol informovaný „že jeho pracovné miesto bolo na úrovni vedúceho sektora a že z tohto dôvodu nemal nárok na manažérsky stupeň“.

146    Žalobca napokon uvádza, že rozhodnutie uplatniť nový multiplikačný faktor na odmenu získanú počas obdobia jeho činnosti mu nikdy nebolo oznámené.

147    Komisia, ktorá vo svojich písomných podaniach tvrdila, že nezrušila protiprávny akt, ale len opravila chybu, zmenila toto tvrdenie na pojednávaní.

148    V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že hoci každej inštitúcii Únie, ktorá konštatuje, že akt, ktorý prijala, je nezákonný, treba priznať právo zrušiť tento akt so spätným účinkom v primeranej lehote, toto právo môže byť obmedzené nevyhnutnosťou rešpektovať legitímnu dôveru adresáta aktu, ktorý sa môže spoliehať na jeho zákonnosť (rozsudky z 20. júna 1991, Cargill/Komisia, C‑248/89, EU:C:1991:264, bod 20, a z 27. júna 2017, Ruiz Molina/EUIPO, T‑233/16 P, EU:T:2017:435, bod 27).

149    Navyše treba pripomenúť, že inštitúcia Únie má právo zrušiť svoj protiprávny akt len v primeranej lehote (rozsudky zo 17. apríla 1997, Compte/Parlament, C‑90/95 P, EU:C:1997:198, bod 35, a z 27. júna 2017, Ruiz Molina/EUIPO, T‑233/16 P, EU:T:2017:435, bod 27).

150    Zrušenie protiprávneho aktu, ktoré bolo v prospech jeho adresáta, teda podlieha z právneho hľadiska dvom podmienkam, pričom prvá podmienka rešpektuje legitímnu dôveru dotknutej osoby, a druhá podmienka, aby k nemu došlo v primeranej lehote.

151    Pokiaľ ide v prvom rade o rešpektovanie legitímnej dôvery dotknutej osoby, z ustálenej judikatúry vyplýva, že právo dovolávať sa zásady ochrany legitímnej dôvery predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé dotknutej osobe musia byť administratívou poskytnuté presné, bezpodmienečné a súhlasné záruky pochádzajúce z oprávnených a spoľahlivých zdrojov. Po druhé tieto záruky musia svojou povahou vyvolať legitímne očakávanie u toho, komu sú určené. Po tretie poskytnuté záruky musia byť v súlade s uplatniteľnými predpismi (pozri rozsudok z 27. januára 2016, Montagut Viladot/Komisia, T‑696/14 P, EU:T:2016:30, bod 43 a citovanú judikatúru).

152    Treba uviesť, že hoci zásada ochrany legitímnej dôvery môže obmedziť právo administratívy zrušiť so spätným účinkom akt, ktorý je nezákonný v prípade, keď sa adresát aktu mohol spoliehať na jeho zdanlivú zákonnosť, táto podmienka sa nepovažuje za splnenú, ak existujú objektívne okolnosti, ktoré mohli viesť dotknutú osobu k tomu, aby si uvedomila predmetný omyl, alebo inými slovami za existencie skutočností, ktoré by mohli spochybniť zákonnosť aktu. Dotknutá osoba sa tak nemôže spoliehať na zdanlivú zákonnosť zrušeného aktu, najmä ak uvedený akt nemá právny základ alebo bol prijatý pri zjavnom porušení uplatniteľných právnych pravidiel (rozsudok z 12. mája 2010, Bui Van/Komisia, T‑491/08 P, EU:T:2010:191, bod 44).

153    Judikatúra v oblasti zrušenia nezákonných aktov so spätným účinkom, ktoré udeľujú subjektívne práva, smeruje práve k zosúladeniu dvoch zásad, a to zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady zákonnosti. V súlade s touto judikatúrou, ak protiprávnosť nemohla uniknúť obozretnému úradníkovi, dôveru nemožno považovať za legitímnu, a preto sa zásada zákonnosti uplatňuje v plnom rozsahu (rozsudok z 12. mája 2010, Bui Van/Komisia, T‑491/08 P, EU:T:2010:191, bod 45).

154    Treba uviesť, že judikatúra týkajúca sa uplatnenia zásady legitímnej dôvery v oblasti zrušenia nezákonných aktov, ktoré udeľujú subjektívne práva, so spätným účinkom, najmä tá uvedená v bode 153 vyššie, odráža judikatúru uplatniteľnú v oblasti vrátenia neoprávnených platieb (pozri body 115 až 118 vyššie, najmä bod 115). Takáto konvergencia nie je prekvapujúca, keďže samotný článok 85 služobného poriadku je prejavom zásady ochrany legitímnej dôvery (rozsudok z 13. marca 1990, Costacurta/Komisia, T‑34/89 a T‑67/89, EU:T:1990:20, bod 43).

155    V dôsledku toho, ak je nezrovnalosť taká, že patrí do pôsobnosti článku 85 služobného poriadku, nemôže u toho, na koho prospech je, vyvolať legitímne očakávanie.

156    Ako však bolo uvedené vyššie (pozri bod 129 vyššie), PMO mohol v prejednávanej veci uplatniť ustanovenia článku 85 služobného poriadku tak, ako ich vykladá judikatúra Súdneho dvora a Všeobecného súdu, bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia.

157    Ak totiž žalobca vo februári 2013 získal zvýšenie svojho platu od októbra 2011 o 737,75 eura a v tom istom mesiaci získal retroaktívnu opravu svojej čistej odmeny v celkovej výške 7 948,81 eura, mal mať prinajmenšom pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či spĺňa podmienky na takéto zvýšenie bez zmeny svojej platovej triedy, ktorá by mohla odôvodniť, že multiplikačný faktor, ktorý sa na neho uplatňuje, by sa zmenil z hodnoty 0,9426565 na hodnotu 1.

158    Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci nie je preukázaná existencia legitímnej dôvery.

159    Pokiaľ ide v druhom rade o dodržanie primeranej lehoty, treba pripomenúť, že primeranosť lehoty sa musí posúdiť v závislosti od celku okolností v predmetnej veci (rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582, bod 187).

160    Konkrétne, ak zrušenie protiprávneho aktu vedie k vymáhaniu neoprávnených platieb, treba určiť, či má akt, ktorý bol zrušený, čisto peňažný cieľ.

161    Ak má totiž predmetný akt čisto peňažný predmet, jeho zrušenie, ktoré má rovnaký účinok ako vymáhanie súm neoprávnene zaplatených na základe tohto aktu, vyplýva zo samotného uplatnenia ustanovení článku 85 služobného poriadku. V takom prípade, aby bol zachovaný potrebný rozsah pôsobnosti ustanovení článku 85 druhého odseku prvej vety služobného poriadku, musí k zrušeniu predmetného aktu dôjsť v lehote piatich rokov stanovenej v týchto ustanoveniach.

162    Treba uviesť, že pojem „rozhodnutie s čisto peňažným predmetom“ už súdy Únie použili na účely vymedzenia pôsobnosti judikatúry, ktorá pripúšťa, že oznámenie výplatnej alebo dôchodkovej listiny dotknutého úradníka alebo zamestnanca spôsobuje začatie plynutia lehôt na podanie sťažnosti a žaloby (pozri bod 61 vyššie).

163    V tejto súvislosti Súd pre verejnú službu v rozsudku z 28. júna 2006, Grünheid/Komisia (F‑101/05, EU:F:2006:58, body 43 a 44), vytvoril nevyčerpávajúci zoznam rozhodnutí, ktoré majú čisto peňažný predmet – a ktorých existencia a rozsah môže z dôvodu samotného ich predmetu jasne vyplývať z výplatnej alebo dôchodkovej listiny individuálne adresovanej dotknutému úradníkovi alebo zamestnancovi. Súd pre verejnú službu tak odkázal najmä na opatrenia týkajúce sa stanovenia opravných koeficientov, ročnej úpravy odmien, paušálnej náhrady cestovných výdavkov, odmietnutia nároku na príspevok na expatriáciu alebo zrážky z dôvodu rodinných prídavkov poberaných z iných zdrojov.

164    Je potrebné rozlišovať medzi rozhodnutiami, ktoré majú čisto peňažný predmet, a rozhodnutiami, ktoré síce majú peňažné účinky, ale presahujú stanovenie peňažných nárokov dotknutej osoby. Môže ísť napríklad o rozhodnutie o konečnom zaradení novoprijatého úradníka alebo o rozhodnutie o povýšení.

165    V prejednávanej veci PMO oznámením z 30. novembra 2017 pristúpil k späťvzatiu oznámenia zo 6. marca 2015 v rozsahu, v akom stanovovalo výšku platu zohľadnenú pri výpočte dôchodku žalobcu na základe multiplikačného faktora v hodnote 1 (pozri bod 50 vyššie). To ju viedlo k retroaktívnemu zníženiu výšky dôchodku žalobcu a k požadovaniu vrátenia preplatku vyplývajúceho z vyplatenia vyššej sumy dôchodku v období od apríla 2015 do decembra 2017.

166    Oznámením z 30. novembra 2017 teda bol zrušený akt, ktorého predmet bol výlučne peňažný.

167    K tomuto zrušeniu však došlo v lehote približne dvoch rokov a deviatich mesiacov, ktorá je kratšia ako lehota piatich rokov uplatniteľná v prejednávanej veci (pozri bod 161 vyššie).

168    Z vyššie uvedeného vyplýva, že porušenie pravidiel týkajúcich sa zrušenia nezákonných aktov nie je v prejednávanej veci preukázané.

169    Záver uvedený v bode 168 vyššie nemožno spochybniť ostatnými tvrdeniami žalobcu.

170    Po prvé tvrdenia uvedené v bode 145 vyššie sa týkajú zmeny platového stupňa žalobcu vyplývajúcej z oznámenia zo 6. marca 2015, a nie z napadnutých rozhodnutí.

171    Po druhé uplatnenie zásady právnej istoty (pozri bod 144 vyššie) inštitúciám Únie nezakazuje zrušiť protiprávny správny akt po uplynutí lehoty troch mesiacov. Ako bolo totiž uvedené v bode 161 vyššie, ak má predmetný akt čisto peňažný predmet, ako je to v prejednávanej veci, uplatniteľnou lehotou je lehota piatich rokov stanovená v článku 85 druhom odseku prvej vete služobného poriadku.

172    Po tretie tvrdenie uvedené v bode 145 vyššie sa netýka oznámenia z 30. novembra 2017 ani oznámenia z 31. januára 2018, ktoré nezmenili ani odmenu, ktorú žalobca poberal počas obdobia svojej činnosti, ani jeho platovú triedu, platový stupeň alebo odpracované roky v platovom stupni, ale obmedzili sa na uplatnenie multiplikačného faktora v hodnote 0,9426565 namiesto 1, čím došlo k zmene platu zohľadneného pri výpočte jeho dôchodku.

173    V každom prípade z písomností v spise nevyplýva, že by žalobca mohol získať dodatočný platový stupeň, ktorý by zohľadňoval manažérske funkcie, ktoré zastával.

174    V dôsledku toho treba tento žalobný dôvod zamietnuť.

 O nedostatku odôvodnenia

175    Žalobca tvrdí, že rozhodnutia, ktoré spochybňuje, sú postihnuté nedostatkom akéhokoľvek relevantného odôvodnenia.

176    Dodáva, že Komisia odkazuje, pokiaľ ide o multiplikačný faktor, na protichodné číselné hodnoty.

177    Komisia tvrdí, že oznámenia z 30. novembra 2017 a z 31. januára 2018 boli dostatočne odôvodnené.

178    Treba pripomenúť, že cieľom požiadavky odôvodnenia stanovenej v článku 296 ZFEÚ, ktorá je tiež uvedená v článku 25 druhom odseku služobného poriadku, je umožniť súdu Únie preskúmať zákonnosť rozhodnutí spôsobujúcich ujmu a poskytnúť dotknutým osobám dostatočné informácie, aby mohli zistiť, či sú tieto rozhodnutia dôvodné, alebo či sú naopak postihnuté vadou umožňujúcou spochybniť ich zákonnosť (rozsudky z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, EU:C:1981:284, bod 22; zo 14. júna 2018, Spagnolli a i./Komisia, T‑568/16 a T‑599/16, EU:T:2018:347, bod 68, a zo 14. decembra 2018, UC/Parlament, T‑572/17, neuverejnený, EU:T:2018:975, bod 57).

179    Okrem toho podľa ustálenej judikatúry sa odôvodnenie aktu musí posudzovať nielen vzhľadom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Rozhodnutie je teda dostatočne odôvodnené vtedy, ak bolo prijaté v kontexte, ktorý je dotknutému úradníkovi známy a ktorý mu umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nemu [pozri rozsudok z 3. júla 2019, PT/EIB, T‑573/16, EU:T:2019:481, bod 375 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

180    V prejednávanej veci PMO oznámením z 23. novembra 2017 oznámil žalobcovi, že od reformy z roku 2004 bol počet platových stupňov obmedzený na päť a že z tohto dôvodu bol pri svojom odchode do dôchodku zaradený do platovej triedy AD 12, platového stupňa 5, namiesto platovej triedy AD 12, platového stupňa 8 (ktorý mal v čase, keď ešte pracoval). Bol však na neho uplatnený opravný koeficient v hodnote 1,1314352, aby jeho dôchodok mohol byť vypočítaný na základe platu rovnocenného s platom, ktorý mal v čase, keď ešte pracoval, t. j. 13 322,22 eura.

181    PMO tiež v tomto oznámení pripomenul, že multiplikačný faktor, na základe ktorého bol plat žalobcu vypočítaný v marci 2015 pred jeho odchodom do dôchodku, bol vo februári 2013 zmenený z hodnoty 0,9426565 na hodnotu 1. Podľa PMO však táto zmena bola bezdôvodná, pretože nesúvisela s povýšením. Spôsobila tak preplatok konštatovaný v novembri 2015.

182    PMO ďalej uvádza, že v oznámení z 23. novembra 2017 mala chyba týkajúca sa multiplikačného faktora vplyv na hodnotenie práv žalobcu na dôchodok, keďže oznámenie zo 6. marca 2015 bolo založené na multiplikačnom faktore, a teda na nesprávnom základe. PMO sa na záver v tejto súvislosti rozhodol informovať žalobcu, že mu bude zaslané nové oznámenie o jeho dôchodku samostatným listom.

183    V oznámení z 30. novembra 2017 bol základný plat zmenený tak, aby bol stanovený na 12 558,28 eura. Korekcia uplatnená z dôvodu zmeny platového stupňa uvedená v bode 180 vyššie bola preto tiež zmenená tak, aby sa znížila z hodnoty 1,1314352 na hodnotu 1,066555. V dokumente sa uvádza, že tieto zmeny nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2015.

184    V dôchodkovej listine z januára 2018, v ktorej je uvedená nová opravná hodnota, a to 1,066555, sa odkazuje na pohľadávku Únie vo výške 7 389,51 eura, ktorá zodpovedá súčtu pohľadávok zistených medzi aprílom 2015 a decembrom 2017, ktoré sa tiež objavujú v tej istej listine.

185    Ako bolo napokon uvedené v bode 40 vyššie, v splátkovom kalendári, ktorý bol pripojený k oznámeniu z 31. januára 2018, PMO oznámil celkovú sumu každej z troch pohľadávok, pričom táto suma predstavovala 7 389,51 eura za tretiu pohľadávku.

186    Je pravda, že v správe z 23. novembra 2017 prezentácia vzťahu medzi na jednej strane multiplikačným faktorom umožňujúcim zachovanie platov zamestnancov v súčasnosti vypočítaných s odkazom na novú platovú tabuľku zavedenú po reforme z roku 2004 (pozri bod 17 vyššie) a na druhej strane korekciou uplatnenou na to, aby sa dôchodok žalobcu mohol vypočítať na základe platu rovnocenného so základným platom, teda zo mzdy, ktorá mu bola (alebo mala byť jeho) v čase, keď ešte pracoval (pozri bod 25 vyššie), bola narušená tým, že PMO používal občas ten istý pojem, a to „multiplikationsfaktor“ na označenie tak multiplikačného faktora, ako aj opravného koeficienta.

187    Tak skúsený a primerane informovaný zamestnanec ako žalobca, na ktorého sa navyše od nadobudnutia účinnosti reformy z roku 2004 uplatnil multiplikačný faktor, zatiaľ čo korekcia sa na neho uplatnila až od jeho odchodu do dôchodku v apríli 2015, však mohol rozlišovať medzi týmito dvoma prvkami.

188    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobca sa mohol oboznámiť s dôvodmi oznámenia z 30. novembra 2017, ako aj s dôvodmi oznámenia z 31. januára 2018 v rozsahu, v akom sa v nich konštatovala existencia tretej pohľadávky.

189    V dôsledku toho musí byť žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení zamietnutý.

 O zjavne nesprávnom posúdení

190    Žalobca po tom, čo pripomenul viaceré normatívne ustanovenia týkajúce sa EABO, uviedol, že až do svojho odchodu do dôchodku prevzal značnú administratívnu zodpovednosť a vykonával riadiace funkcie. Informácie, ktoré ESVČ poskytla PMO, sú teda nesprávne.

191    Komisia uvádza, že PMO zohľadnil zaradenie žalobcu, ako ho stanovili príslušné orgány počas jeho kariéry.

192    Aj keby sa preukázalo, že žalobca vykonával vysoké funkcie, najmä úlohy personálneho riadenia, nemôže to mať vplyv na zákonnosť oznámenia z 30. novembra 2017 a na zákonnosť oznámenia z 31. januára 2018 v rozsahu, v akom sa v nich uvádza existencia tretej pohľadávky, keďže oprava uplatnená na výšku dôchodku žalobcu po dôchodkovej listine z januára 2018 sa nezakladá na druhu úloh, ktoré vykonával žalobca, ale na skutočnosti, že po reforme z roku 2004 nebol povýšený spôsobom, ktorý by mohol odôvodniť, aby sa v jeho prípade multiplikačný faktor, ktorý sa na neho vzťahoval, zmenil retroaktívne od februára 2013 a potom sa naďalej na neho uplatňoval (pozri body 181 až 183 vyššie).

193    V dôsledku toho musí byť žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení zamietnutý.

194    Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Komisia „nepredložila rozhodnutia, na základe ktorých boli dôchodkové listiny [žalobcu] vystavené od 1. apríla 2015“, toto tvrdenie nesúvisí so zákonnosťou oznámení z 30. novembra 2017 a z 31. januára 2018, ktoré boli doručené žalobcovi. V dôsledku toho musí byť zamietnutý.

195    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žaloba sa musí zamietnuť.

 O trovách

196    Podľa článku 135 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecný súd môže účastníkovi konania uložiť povinnosť nahradiť časť alebo celé trovy konania, aj keď mal vo veci úspech, pokiaľ to odôvodňuje jeho správanie, vrátane správania pred podaním žaloby.

197    V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 63 vyššie, je poľutovaniahodné, že PMO nepripojil dôchodkovú listinu z novembra 2015 k vysvetleniam týkajúcim sa dôvodov rozhodnutia konštatujúceho existenciu prvej pohľadávky. Okrem toho PMO po tom, ako identifikoval chybu týkajúcu sa multiplikačného faktora uplatňovaného na žalobcu, až po dvoch rokoch z tohto pochybenia vyvodil všetky dôsledky. Navyše až oznámením z 31. januára 2018 mohol žalobca disponovať úplným splátkovým kalendárom uvádzajúcim všetky skoršie a budúce splátky týkajúce sa každej z troch pohľadávok. Napokon v zamietnutí sťažnosti z 27. júna 2018 sa Komisia obmedzila na namietanie neprípustnosti tejto sťažnosti, čo bolo sčasti neoprávnené, a meritórne neodpovedala na podstatné tvrdenia žalobcu.

198    Vzhľadom na všetky okolnosti uvedené v bode 197 vyššie treba dospieť k záveru, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania žalobcu.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania ZF.

Gervasoni

Madise

da Silva Passos

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. februára 2020.

Podpisy


* Jazyk konania: francúzština.