ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 28. septembra 2011
Vec F‑13/10
Carlo De Nicola
proti
Európskej investičnej banke (EIB)
„Verejná služba – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Hodnotenie – Povýšenie – Žaloba o náhradu škody – Prípustnosť“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ako aj článku 41 Poriadku zamestnancov EIB, ktorou C. De Nicola navrhuje najmä po prvé zrušenie rozhodnutia odvolacieho výboru Európskej investičnej banky z 23. septembra 2009, po druhé zrušenie jeho hodnotiacej správy za rok 2008, po tretie zrušenie rozhodnutí o povýšení z 18. marca 2009, po štvrté zrušenie rozhodnutia o zamietnutí povýšenia a po piate zaviazanie Banky, aby nahradila nemajetkovú a majetkovú ujmu, ktorá mu podľa jeho názoru vznikla
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša svoje trovy konania a je povinný nahradiť polovicu trov konania EIB. EIB znáša polovicu svojich trov konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Návrhy smerujúce proti stanovisku odvolacieho výboru – Prípustnosť – Následok
(Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 41)
2. Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Žaloba proti všeobecne záväznému právnemu aktu – Príručka o postupe hodnotenia – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90; Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 41)
3. Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Lehoty – Požiadavka primeranej lehoty – Začiatok plynutia lehoty
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90; Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 41)
4. Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Žaloba proti nevymenovaniu zástupcu v zmierovacej komisii – Začiatok plynutia lehoty
(Služobný poriadok úradníkov, článok 90; Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 41)
5. Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Uplatnenie článku 91 ods. 1 štatútu na základe analógie – Neobmedzená právomoc
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1; Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 41)
6. Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Prípustnosť žaloby, ktorej predchádzal návrh na náhradu škody podaný na odvolací výbor
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, článok 41)
7. Úradníci – Žaloba – Žaloba o neplatnosť nepodaná v stanovenej lehote – Žaloba o náhradu škody smerujúca k rovnakému výsledku – Neprípustnosť
8. Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Správa o ročnom hodnotení – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
1. Návrhy smerujúce proti stanovisku odvolacieho výboru zriadeného Európskou investičnou bankou v oblasti hodnotenia zamestnancov nemajú samostatný obsah a majú za následok, že súdu Únie je predložená hodnotiaca správa, proti ktorej bolo podané toto administratívne odvolanie. Povedané všeobecnejšie, rozhodnutie odvolacieho výboru nemá vo vzťahu k rozhodnutiam napadnutým pred týmto výborom samostatný obsah.
(pozri bod 44)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 8. marca 2011, De Nicola/EIB, F‑59/09, bod 131 a tam citovaná judikatúra
2. Článok 41 Poriadku zamestnancov Európskej investičnej banky umožňuje zamestnancom obrátiť sa na súdy Únie iba s individuálnymi spormi. Hoci zamestnanci môžu za určitých podmienok v individuálnom spore namietať protiprávnosť všeobecne záväzných opatrení, nie je prípustné, aby priamo navrhovali ich zrušenie. V tomto ohľade navyše existuje určitá analógia s ustanoveniami článku 90 služobného poriadku úradníkov, ktoré stanovujú, že na to, aby sa opatrenie mohlo kvalifikovať ako akt spôsobujúci ujmu, musí najmä obsahovať konečné zaujatie stanoviska administratívy k osobnej situácii úradníka.
V tejto súvislosti príručka o postupe hodnotenia Banky, ktorá má vyvolať právne účinky vo vzťahu ku kategórii osôb vymedzenej všeobecne a abstraktne, a to zamestnancom Banky, je všeobecne platným opatrením. Návrhy na jej zrušenie tak nemožno považovať za návrhy súvisiace s individuálnymi spormi v zmysle ustanovení článku 41 poriadku zamestnancov. Zamestnanec Banky preto nemôže napadnúť túto príručku priamou žalobou.
(pozri body 54 a 55)
Odkaz:
Súdny dvor: 16. júla 1981, Bowden a i./Komisia, 153/79, bod 13
Súd prvého stupňa: 6. marca 2001, Dunnett a i./EIB, T‑192/99, body 61 a 62 a tam citovaná judikatúra; 16. decembra 2004, De Nicola/EIB, T‑120/01 a T‑300/01, bod 132; 29. novembra 2006, Agne‑Dapper/Komisia, T‑35/05, T‑61/05, T‑107/05, T‑108/05 a T‑139/05, bod 56
3. Zmierovacie konanie upravené v článku 41 Poriadku zamestnancov Európskej investičnej banky a osobitné odvolacie konanie v oblasti ročného hodnotenia upravené administratívnym oznámením Banky majú rovnaký cieľ ako povinné konanie pred podaním žaloby zavedené článkom 90 služobného poriadku úradníkov. Aj účelom týchto konaní je umožniť urovnanie sporov zmierom tým, že sa Banke poskytne možnosť opätovne sa zaoberať napadnutým aktom a dotknutému zamestnancovi zase možnosť uznať odôvodnenie, z ktorého vychádza tento akt, a prípadne upustiť od podania žaloby. Okrem toho predpisy Banky neupravujú spôsob koordinácie medzi týmito dvomi konaniami. V prípade hodnotiacich správ je tak rozhodnutie využiť alternatívne jedno alebo druhé z týchto konaní alebo obidve konania, či už súbežne alebo postupne, ponechané na úvahu dotknutého zamestnanca za podmienky, že dodrží orientačnú lehotu stanovenú v administratívnych oznámeniach relevantných pre návrh podávaný odvolaciemu výboru.
V tejto súvislosti treba lehotu troch mesiacov, ktorá plynie odo dňa oznámenia aktu spôsobujúceho ujmu dotknutému zamestnancovi, prípadne od skončenia odvolacieho konania so záporným výsledkom alebo od neúspešného ukončenia zmierovacieho konania, považovať v zásade za primeranú, pokiaľ prípadné odvolacie konanie prebehlo v primeranej lehote a pokiaľ dotknutá osoba podala prípadný návrh na začatie zmierovacieho konania v primeranej lehote odo dňa, keď jej bol oznámený akt spôsobujúci mu ujmu. Konkrétnejšie, zavedenie týchto dvoch nepovinných konaní článkom 41 poriadku zamestnancov a vyššie uvedenými oznámeniami, ktoré sú záväznými predpismi pre Banku, vedie nevyhnutne k záveru, že pokiaľ podá zamestnanec postupne návrh na začatie odvolacieho konania a potom návrh na začatie zmierovacieho konania, začína lehota na podanie žaloby na Súd pre verejnú službu plynúť až od okamihu neúspešného ukončenia zmierovacieho konania, ak podal zamestnanec návrh na začatie zmierovacieho konania v primeranej lehote od skončenia odvolacieho konania.
(pozri body 61 a 62)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: De Nicola/EIB, už citovaný, body 136 a 137 a tam citovaná judikatúra
4. Žiadny vnútorný predpis Európskej investičnej banky neupravuje lehotu, v ktorej musí zamestnanec Banky podať návrh na súd v prípade, keď Banka nezačne zmierovacie konanie tým, že nevymenuje jedného z členov zmierovacej komisie upravenej v článku 41 poriadku zamestnancov.
Keďže však Banka nemôže legálne odmietnuť začatie zmierovacieho konania a keďže by odporovalo požiadavke právnej istoty, ak by sa pri chýbajúcej právnej úprave lehota, v ktorej možno napadnúť akty Banky, líšila v závislosti od povahy dotknutých konaní, treba sa vychádzajúc z článku 90 služobného poriadku úradníkov domnievať, že v prípade, keď zamestnanec Banky navrhuje, aby boli zmierovacej komisii predložené spory s výnimkou sporov týkajúcich sa disciplinárnych sankcií a keď Banka nevymenuje svojho zástupcu v tejto komisii, má táto nečinnosť za následok vznik implicitného rozhodnutia o zamietnutí návrhu na začatie zmierovacieho konania v lehote štyroch mesiacov od dňa, keď bol banke doručený uvedený návrh. Zamestnanec Banky má potom primeranú lehotu troch mesiacov, ktorá plynie od vzniku tohto implicitného rozhodnutia, aby podal návrh na Súd pre verejnú službu.
(pozri body 74, 75, 77 a 78)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: De Nicola/EIB, už citovaný, bod 137 a tam citovaná judikatúra; 28. júna 2011, De Nicola/EIB, F‑49/10, bod 71
5. Na žaloby zamestnancov Európskej investičnej banky treba na základe analógie uplatniť pravidlo vyplývajúce z článku 91 ods. 1 služobného poriadku úradníkov, podľa ktorého súd nemá nijakú právomoc, pokiaľ žaloba, ktorá bola naň podaná, nesmeruje proti aktu, ktorý administratíva prijala, aby zamietla nároky žalobcu.
(pozri bod 91)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 30. novembra 2009, Voslamber/Komisia, F‑86/08, body 224 až 239, a tam citovaná judikatúra
6. V konaní pred podaním žaloby nesmie administratíva vykladať sťažnosti reštriktívne, ale naopak, musí ich preskúmať veľkoryso.
Keďže v tejto súvislosti Poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky neupravuje podmienky podávania návrhov na náhradu škody na súd, treba sa domnievať, že žalobca tým, že podal návrhu na náhradu škody na odvolací výbor Banky, v širšom zmysle nevyhnutne predložil Banke predchádzajúcu žiadosť o náhradu škody.
(pozri body 92 a 95)
Odkaz:
Súdny dvor: 23. apríla 2002, Campogrande/Komisia, C‑62/01 P, bod 33 a tam citovaná judikatúra
7. Úradník, ktorý nenapadol včas rozhodnutie menovacieho orgánu, ktoré mu spôsobuje ujmu, nemôže obísť zánik práva podať žalobu tým, že podá žalobu o náhradu škody založenú na údajnej protiprávnosti tohto rozhodnutia. Žalobca sa teda nemôže prostredníctvom návrhu na náhradu škody usilovať dosiahnuť ten istý výsledok, ktorý by mu bol zabezpečil úspech žaloby o neplatnosť, ktorú nepodal včas. Okrem toho, hoci má úradník právo aj bez toho, aby sa domáhal zrušenia aktu spôsobujúceho ujmu, podať na základe údajnej protiprávnosti tohto aktu žalobu, ktorou sa domáha len náhrady škody, ktorú mu tento akt spôsobil, takéto návrhy na náhradu škody sú prípustné iba vtedy, pokiaľ boli podané v lehotách na podanie žalôb, ktoré sa uplatňujú na dotknutý akt.
(pozri bod 97)
Odkaz:
Súdny dvor: 15. decembra 1966, Schreckenberg/Komisia, 59/65; 14. februára 1989, Bossi/Komisia, 346/87
Súd pre verejnú službu: 21. februára 2008, Skoulidi/Komisia, F‑4/07, body 50 a 70
8. Súdu Únie neprináleží svojím posúdením nahradiť posúdenie vykonané osobami, ktoré sú poverené hodnotením. Európska investičná banka totiž tak ako ostatné inštitúcie a orgány Únie disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení práce svojich zamestnancov. Preskúmanie zákonnosti posúdení obsiahnutých v správe o ročnom hodnotení zamestnanca Banky, ktoré vykonáva súd Únie, sa vzťahuje len na prípadné formálne vady, zjavné skutkové omyly v týchto posúdeniach, ako aj na prípadné zneužitie právomoci.
(pozri bod 108)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: Voslamber/Komisia, už citovaný, bod 126