Vec T‑343/08
Arkema France
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s chlorečnanom sodným – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Pokuty – Priťažujúca okolnosť – Opakované porušovanie – Poľahčujúca okolnosť – Spolupráca počas správneho konania – Významná pridaná hodnota“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obhajobu
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27)
2. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Právo na obhajobu – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc súdu Únie
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)
3. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)
4. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)
5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Voľná úvaha Komisie – Zohľadnenie osobitných charakteristík opakovaného porušovania – Zahrnutie – Nezavedenie premlčacej lehoty
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie a ukladá sa pokuta – Zohľadnenie predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustil ten istý podnik a ktoré už Komisia sankcionovala, na účely preukázania opakovaného porušovania zo strany podniku
(Charta základných práv Európskej únie, článok 50)
7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie, prijaté po inom rozhodnutí Komisie, ktoré sa týka toho istého podniku – Nové zvýšenie pokuty z dôvodu opakovaného porušovania
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia – Možnosť zvýšiť úroveň pokút na posilnenie ich odstrašujúceho účinku
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Zásada rovnosti zaobchádzania
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Voľná úvaha Komisie
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Nevyhnutnosť konania, ktoré Komisii uľahčilo zistenie porušenia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci – Podmienky
(Oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 1, a oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29 štvrtá zarážka)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Podmienky
(Oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 21, oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29 štvrtá zarážka, a oznámenie Komisie 2008/C 167/01, bod 5)
14. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc súdu Únie
(Článok 229 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)
1. Ak Komisia vo svojom oznámení o výhradách výslovne uvedie, že bude skúmať, či je potrebné uložiť dotknutým podnikom pokuty, a ak označí aj hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré môžu viesť k uloženiu pokuty, ako je napríklad závažnosť a dĺžka trvania predpokladaného porušenia a skutočnosť, že k nemu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti, plní si povinnosť dodržať právo podnikov byť vypočutý. Takto im poskytuje údaje potrebné na ich obranu nielen proti konštatovaniu porušenia, ale aj proti uloženiu pokuty.
(pozri bod 54)
2. Čo sa týka určenia výšky pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, právo podnikov dotknutých oznámením o výhradách na obhajobu je v konaní pred Komisiou zabezpečené možnosťou predložiť pripomienky týkajúce sa dĺžky trvania, závažnosti a predvídateľnosti protisúťažného charakteru porušenia. Okrem toho majú podniky dodatočnú záruku, pokiaľ ide o určenie výšky pokuty, keďže Všeobecný súd rozhoduje v rámci neobmedzenej súdnej právomoci a môže najmä zrušiť alebo znížiť pokutu podľa článku 31 nariadenia č. 1/2003.
(pozri bod 55)
3. Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť opakovaného porušovania, samotná skutočnosť, že Komisia vo svojej skoršej rozhodovacej praxi usúdila, že určité skutočnosti nepredstavujú priťažujúcu okolnosť na účely stanovenia výšky pokuty, neznamená, že ich musí posúdiť rovnako aj v neskoršom rozhodnutí. Možnosť podnikov vyjadriť sa v rámci inej veci o úmysle konštatovať voči nim opakované porušovanie vôbec neznamená, že Komisia má povinnosť týmto spôsobom postupovať v každom prípade ani že z dôvodu neexistencie takejto možnosti dotknutý podnik nemohol v plnom rozsahu uplatniť svoje právo byť vypočutý.
(pozri bod 56)
4. Zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie nešli nad rámec toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. Pri výpočte pokút sa závažnosť porušení musí stanoviť v závislosti od viacerých okolností a žiadnej z nich nemožno pripísať neprimeranú dôležitosť v porovnaní s inými kritériami posúdenia. V tomto kontexte to znamená, že podľa zásady proporcionality musí Komisia pokutu stanoviť proporcionálne k okolnostiam, ktoré zohľadnila pri posúdení závažnosti porušenia, a uvedené okolnosti musí v tejto súvislosti uplatňovať koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom.
(pozri bod 63)
5. Komisia disponuje voľnou úvahou pri výbere okolností, ktoré zohľadní na účely určenia výšky pokút, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bolo potrebné zostaviť záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohľadňovať.
Zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porušovania tvoria súčasť voľnej úvahy Komisie, ktorá pri takomto zistení nemôže byť viazaná prípadnou premlčacou lehotou.
Opakované porušovanie totiž predstavuje dôležitý prvok, ktorý má Komisia posúdiť, pretože zámerom jeho zohľadnenia je podnietiť podniky, ktoré majú zjavne sklon k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže, aby zmenili svoje správanie. Komisia preto môže v každom prípade zohľadniť dôkazy, ktoré by mohli svedčiť o takomto sklone, vrátane času, ktorý uplynul medzi predmetnými porušeniami. Hoci žiadna premlčacia lehota nebráni tomu, aby Komisia konštatovala stav opakovaného porušovania, nič to nemení na skutočnosti, že Komisia v súlade so zásadou proporcionality nemôže časovo neobmedzeným spôsobom zohľadniť jedno alebo viaceré skoršie rozhodnutia, ktorými boli podniku uložené sankcie.
(pozri body 64 – 66, 68)
6. Zásada ne bis in idem je základnou zásadou práva Únie, ktorá v oblasti hospodárskej súťaže zakazuje, aby bol podnik znovu odsúdený alebo stíhaný za protisúťažné správanie, za ktoré mu už bola uložená sankcia, alebo vo vzťahu ku ktorému už bolo skorším rozhodnutím, proti ktorému už nemožno podať opravný prostriedok, určené, že zaň nie je zodpovedný. Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totožnosti skutkových okolností, jednoty porušovateľa a jednoty chráneného právneho záujmu.
Porušenie zásady ne bis in idem nepredstavuje to, že Komisia v rozhodnutí, ktorým konštatuje účasť podniku na dohodách protisúťažného charakteru a uloží mu pokutu, zohľadní viaceré skoršie porušenia, ktorých sa dopustil ten istý podnik a za ktoré Komisia uložila sankcie, keďže zohľadnenie uvedených skorších porušení neznamená ich opätovné sankcionovanie, ale len preukázanie opakovaného porušovania zo strany dotknutého podniku s cieľom určiť sumu pokuty, ktorou sa ukladá sankcia za nové porušenie.
Okrem toho kumulatívne podmienky uplatnenia zásady ne bis in idem uvedené vyššie nie sú splnené, pokiaľ nie sú zhodné skutkové okolnosti.
(pozri body 80 – 84)
7. Cieľu spočívajúcemu v odstrašujúcom účinku pokuty odporuje, aby Komisia zohľadnila skutočnosť, že v predchádzajúcom rozhodnutí na účely konštatovania opakovaného porušovania zohľadnila prvé porušenie, s cieľom vylúčiť v neskoršom rozhodnutí zvýšenie základnej výšky pokuty na základe uvedeného porušenia. Takéto riešenie by totiž viedlo k situácii, ktorá by bola kontraproduktívna z hľadiska cieľa spočívajúceho v pokute s odstrašujúcim účinkom, v ktorej by podniku, ktorý sa dopúšťa viacnásobného opakovaného porušovania, nebola postupne zvyšovaná pokuta, ktorá mu je uložená, v závislosti od počtu porušení, ktorých sa dopustil, ale naopak, v ktorej by mu postupne narastalo marginálne znižovanie pokuty, ktorá by mu mohla byť uložená, v závislosti od narastajúceho počtu rozhodnutí, v ktorých sú mu uložené sankcie.
Navyše to, že skoršie rozhodnutia, ktoré sankcionujú dotknutý podnik, sa týkajú tých istých skutkových okolností, o aké ide v napadnutom rozhodnutí, nemá nijaký vplyv, pokiaľ sa Komisia opiera výlučne o iné skoršie rozhodnutia prijaté pred začiatkom sankcionovaného porušenia s cieľom preukázať v napadnutom rozhodnutí opakované porušovanie zo strany uvedeného podniku.
(pozri body 88, 89)
8. Podľa článku 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003 Komisia môže rozhodnutím uložiť pokuty podnikom, ktoré sa dopustili porušenia článku 81 ES, a v tejto súvislosti zohľadní závažnosť a dĺžku trvania porušenia. Tieto ustanovenia predstavujú relevantný právny základ zohľadnenia opakovaného porušovania pri výpočte pokuty.
Navyše usmernenia, ktoré Komisia prijme na stanovenie výšky pokút, zabezpečujú právnu istotu podnikov, keďže stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať pri stanovovaní výšky pokút. Správny orgán sa od týchto usmernení v konkrétnom prípade nemôže odkloniť bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania.
Okrem toho skoršia rozhodovacia prax Komisie nevytvára právny rámec na určenie pokút v oblasti hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti Komisia disponuje v oblasti stanovovania výšky pokút širokou mierou voľnej úvahy. Nie je viazaná predchádzajúcimi posúdeniami a nie je povinná použiť presné matematické vzorce.
Táto široká miera voľnej úvahy jej umožňuje usmerňovať správanie podnikov smerom k dodržiavaniu pravidiel hospodárskej súťaže.
V tomto rámci skutočnosť, že Komisia v minulosti pri určitých typoch porušenia uplatnila pokuty na určitej úrovni, ju nemôže zbaviť možnosti túto úroveň zvýšiť v rámci hraníc uvedených v nariadení č. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie uskutočňovania politiky Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže.
Naopak, efektívne uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže vyžaduje, aby Komisia mohla úroveň pokút kedykoľvek prispôsobiť potrebám tejto politiky. Zvýšenie určitej úrovne pokuty uplatnené voči istému podniku sa teda môže odôvodniť dodatočnou potrebou odstrašujúceho účinku voči nemu vzhľadom na jeho sklon k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže, zatiaľ čo odlišné zvýšenie úrovne pokuty uplatnené voči inému podniku sa môže odôvodniť potrebou dosiahnuť odstrašujúci účinok pokuty, ktorá mu je uložená, keďže vzhľadom na jeho celkový obrat, ktorý je značne vyšší v porovnaní s obratom ostatných členov kartelu, môže ľahšie získať prostriedky potrebné na zaplatenie svojej pokuty.
(pozri body 96, 98 – 101, 106)
9. Zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokiaľ takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené.
Samotná skutočnosť, že Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi rozhodla o niekoľkých zvýšených sadzbách základnej výšky pokuty uloženej podniku za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, neznamená, že v rámci iného rozhodnutia nemôže túto sadzbu zvýšiť v medziach, ktoré si stanovila v usmerneniach, s cieľom podnietiť dotknutý podnik, aby zmenil svoje protisúťažné správanie.
(pozri body 108, 109)
10. V prípadoch, keď inštitúcie Únie disponujú právomocou voľnej úvahy s cieľom plniť si funkcie, má rešpektovanie záruk poskytnutých právnym poriadkom Únie v správnych konaniach ešte zásadnejšiu dôležitosť. K týmto zárukám patrí najmä povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne skúmať všetky relevantné prvky daného prípadu.
(pozri bod 111)
11. Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódu výpočtu pokút, a v tejto súvislosti môže zohľadniť viaceré skutočnosti, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov počas vyšetrovania vedeného oddeleniami tejto inštitúcie. V tejto súvislosti musí Komisia vykonať komplexné skutkové posúdenie, akým je posúdenie týkajúce sa spolupráce jednotlivých podnikov.
V rámci posudzovania spolupráce členov kartelu možno Komisii vytknúť len zjavne nesprávne posúdenie, keďže Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení kvality a užitočnosti spolupráce podniku, a to najmä v porovnaní s prínosom iných podnikov.
Základom zníženia pokút v prípade spolupráce podnikov podieľajúcich sa na porušeniach práva hospodárskej súťaže je domnienka, podľa ktorej takáto spolupráca uľahčuje úlohu Komisie spočívajúcu v zistení existencie porušenia a v jeho prípadnom ukončení. Vzhľadom na dôvod existencie zníženia Komisia nemôže nezohľadniť užitočnosť poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré už mala k dispozícii.
Hoci Komisia je povinná odôvodniť príčiny, pre ktoré sa domnieva, že dôkazy predložené podnikom v rámci oznámenia o spolupráci predstavujú prínos odôvodňujúci alebo neodôvodňujúci zníženie uloženej pokuty, podnikom, ktoré chcú v tejto súvislosti spochybniť rozhodnutie Komisie, naopak prislúcha preukázať, že Komisia by bez takýchto informácií dobrovoľne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázať podstatu porušenia, a teda prijať rozhodnutie ukladajúce pokuty.
Pokiaľ podnik v rámci spolupráce iba potvrdí, a to menej presne a výslovne, určité informácie, ktoré už poskytol iný podnik v rámci spolupráce, nemožno mieru spolupráce tohto podniku, akokoľvek je nepopierateľné, že bola do istej miery pre Komisiu užitočná, považovať za porovnateľnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, že v určitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré už Komisia mala k dispozícii, totiž neuľahčuje úlohu Komisie výrazným spôsobom. Takéto vyhlásenie teda nemôže postačovať na odôvodnenie zníženia sumy pokuty z dôvodu spolupráce. Napokon spolupráca podniku v rámci vyšetrovania vôbec nezakladá nárok na zníženie pokuty, ak táto spolupráca neprekročila rámec povinností, ktoré mu vyplývali z článku 18 nariadenia č. 1/2003.
(pozri body 134 – 138)
12. V bode 29 štvrtej zarážke usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 sa Komisia zaviazala v rámci svojej voľnej úvahy, pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, ktoré je povinná zohľadniť pri stanovovaní výšky pokút, priznať zníženie pokuty, ak dotknutý podnik účinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce.
Uplatnenie bodu 29 štvrtej zarážky usmernení však nesmie zbaviť oznámenie o spolupráci potrebného účinku.
Bod 1 oznámenia o spolupráci totiž stanovuje, že toto oznámenie „stanovuje rámec pre odmeňovanie spolupráce podnikov pri vyšetrovaniach, ktoré uskutočňuje Komisia voči podnikom, ktoré sú alebo boli súčasťou tajných kartelov ovplyvňujúcich Spoločenstvo“. Zo znenia a štruktúry tohto oznámenia teda vyplýva, že podniky môžu dosiahnuť zníženie pokuty na základe svojej spolupráce v zásade len vtedy, ak spĺňajú prísne podmienky stanovené v uvedenom oznámení.
Na to, aby sa zachoval potrebný účinok oznámenia o spolupráci, má Komisia podniku znížiť pokutu na základe bodu 29 štvrtej zarážky usmernení len za mimoriadnych okolností. Je to tak najmä v prípade, keď je spolupráca podniku, ktorá presahuje rámec jeho právnej povinnosti bez toho, aby mal nárok na zníženie pokuty na základe oznámenia o spolupráci, pre Komisiu objektívne užitočná. Takáto užitočnosť musí byť konštatovaná vtedy, keď sa Komisia vo svojom konečnom rozsudku opiera o dôkazy, ktoré jej podnik poskytol v rámci svojej spolupráce, a v prípade ich neposkytnutia by Komisia za dotknuté porušenie nemohla čiastočne alebo v plnom rozsahu uložiť sankcie.
(pozri body 168 – 170)
13. Nahradením oznámenia o neuložení pokút alebo ich znížení v prípade kartelov z roku 1996 oznámením o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov z roku 2002, ktoré nestanovuje zníženie pokuty v prípade, že k popieraniu skutkových okolností jednoducho nedošlo, Komisia jednoznačne vylúčila, že by bolo možné z tohto dôvodu znížiť pokutu na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 alebo bodu 29 štvrtej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003. Komisia má totiž povinnosť znížiť podniku pokutu len v prípade, že podnik poskytne dôkazy značnej pridanej hodnoty v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, alebo informácie, bez ktorých by Komisia za dotknuté porušenie nemohla uložiť čiastočne alebo v plnom rozsahu sankcie vo svojom konečnom rozhodnutí. Zníženie pokuty teda závisí od samotnej objektívnej užitočnosti, ktorú Komisia zo spolupráce podniku získa.
V každom prípade podľa bodu 5 oznámenia o vedení konania o urovnaní s cieľom prijať rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia č. 1/2003 v prípadoch kartelov Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, aby určila prípady, ktoré sú vhodné na to, aby sa preskúmal záujem účastníkov o vstup do konania o urovnaní, a len v prípade, že dotknuté podniky spĺňajú podmienky uvedeného oznámenia, je im znížená pokuta o 10 %.
Preto podľa oznámenia o urovnaní len Komisii a nie podnikom prislúcha rozhodnúť, či vzhľadom na okolnosti každého jednotlivého prípadu uplatnenie tohto postupu dovoľuje uľahčiť uloženie sankcií za dotknuté porušenie a v tejto súvislosti znížiť podniku, ktorý na to spĺňa podmienky, pokutu o 10 %.
Napokon, aj keď predpisy vnútroštátneho práva viacerých štátov Európskej únie v oblasti hospodárskej súťaže stanovujú, že nepopieranie skutkových okolností vytvára nárok na zníženie pokuty, uvedené predpisy, ktorými Komisia nie je viazaná, nie sú relevantným právnym rámcom na preskúmanie toho, či Komisia porušila zásadu proporcionality, pretože podniku vôbec neznížila pokutu na základe jeho spolupráce.
(pozri body 189 – 192)
14. Pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej súťaže vykonávané súdmi Únie, okrem samotného preskúmania zákonnosti, ktoré umožňuje len zamietnuť žalobu o neplatnosť alebo zrušiť napadnutý akt, z neobmedzenej právomoci, ktorú Všeobecnému súdu priznáva na základe článku 229 ES článok 31 nariadenia č. 1/2003, vyplýva oprávnenie tohto súdu zmeniť napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrušil, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti s cieľom zmeniť napríklad výšku pokuty.
V tejto súvislosti nie je namieste zmeniť ani zvýšenie základnej sumy pokuty o 90 %, ktoré Komisia uložila podniku z dôvodu jeho účasti na dohodách protisúťažného charakteru, vzhľadom na silný sklon tohto podniku k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže, ani výšku uloženej pokuty vzhľadom na to, že spolupráca uvedeného podniku nebola takej povahy, aby Komisii dovoľovala v plnom rozsahu alebo čiastočne uložiť sankcie v prípade kartelu.
(pozri body 203 – 205)