Language of document : ECLI:EU:T:2022:835

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá rozšírená komora)

z 21. decembra 2022 (*)

„Žaloba o neplatnosť – Štátna pomoc – Rámcová schéma, ktorej cieľom je zaviesť v Nemecku spolkovú schému náhrady škody spôsobenej rozhodnutiami o uplatnení lockdownu – Rozhodnutie o nevznesení námietok – Opatrenie určené na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami – Nedostatok záujmu na konaní – Neprípustnosť“

Vo veci T‑525/21,

E. Breuninger GmbH & Co., so sídlom v Štutgarte (Nemecko), v zastúpení: R. Velte a W. Meilicke, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: V. Bottka, G. Braga da Cruz a C. Kovács, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Spolková republika Nemecko, v zastúpení: J. Möller a P.‑L. Krüger, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora),

na poradách v zložení: predsedníčka komory V. Tomljenović, sudcovia F. Schalin, P. Škvařilová‑Pelzl, I. Nõmm (spravodajca) a D. Kukovec, sudcovia,

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 14. septembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, spoločnosť E. Breuninger GmbH & Co, navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie C(2021) 3999 final z 28. mája 2021 o štátnej pomoci SA.62784 (2021/N) – Nemecko COVID‑19 – Spolková schéma náhrady škody (Ú. v. EÚ C 223, 2021, s. 25, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Žalobkyňa je prevádzkovou spoločnosťou skupiny E. Breuninger, ktorá pôsobí najmä v odvetví odevov, ako aj v distribúcii oblečenia, parfumov, kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny, nábytku, domácich potrieb a dekorácií.

3        Dňa 21. mája 2021 Spolková republika Nemecko oznámila Európskej komisii podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ opatrenie týkajúce sa poskytnutia dočasnej hospodárskej pomoci podnikom, ktorých činnosti sú prerušené z dôvodu opatrení, ktoré na svojom území prijali spolková štátna správa a spolkové krajiny s cieľom čeliť pandémii v súvislosti s krízou COVID‑19 (ďalej len „spolková schéma náhrady škody“).

4        Komisia 28. mája 2021 prijala napadnuté rozhodnutie.

5        V napadnutom rozhodnutí Komisia po prvé opísala základné charakteristiky spolkovej schémy náhrady škody. Vyplýva z neho, že uvedená schéma:

–        je na prospech všetkým podnikom, s určitými výnimkami (medzi ktorými boli finančné inštitúcie a verejné podniky),

–        má za cieľ nahradiť straty zisku vyplývajúce z rozhodnutí o uplatnení lockdownu prijatých z dôvodu pandémie COVID‑19 (ďalej len „rozhodnutia o uplatnení lockdownu“),

–        má k dispozícii predbežný rozpočet približne 10 miliárd eur na rok 2021, týka sa výlučne strát, ktoré vznikli od 16. marca 2020 do 31. decembra 2021 a sú dôsledkom vydania rozhodnutí o uplatnení lockdownu, uplatňuje sa na celé Nemecko a má podobu priamych dotácií, ktoré môžu byť poskytnuté orgánmi verejnej správy tak na spolkovej úrovni, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni,

–        uplatňuje sa podľa svojho § 2 ods. 1 najmä na podniky, ktorých činnosť bola zakázaná rozhodnutiami o uplatnení lockdownu, a na podniky, ktoré dosahujú aspoň 80 % svojho obratu s podnikmi, ktorých činnosť bola uvedenými rozhodnutiami zakázaná,

–        vo svojom § 2 ods. 2 stanovuje, že podniky vykonávajúce zmiešané činnosti, z ktorých niektoré nie sú vôbec dotknuté uplatnením lockdownu, majú nárok zúčastniť sa na spolkovej schéme náhrady škody, ak zakázané činnosti predstavujú aspoň 80 % ich obratu,

–        vo svojom § 3 ods. 1 stanovuje, že nárok môže vzniknúť len na základe strát, ktoré súvisia so zakázanými činnosťami alebo oddeliteľnou časťou činnosti podnikov dotknutých rozhodnutiami o uplatnení lockdownu a ktoré predstavujú rozdiel medzi prevádzkovými výsledkami počas období, ktorých sa týkajú uvedené rozhodnutia, a zodpovedajúcimi obdobiami v roku 2019,

–        stanovuje, že príjmy dosiahnuté zmenou činnosti na inú súvisiacu hospodársku činnosť sa musia zohľadniť, aby sa zabránilo tomu, že podnikom bude poskytnutá výhoda tým, že sa zohľadnia len straty, ktoré im vznikli pri činnostiach dotknutých rozhodnutiami o uplatnení lockdownu,

–        uvádza niekoľko charakteristických prvkov určených na obmedzenie výšky poskytnutej pomoci na nevyhnutné minimum;

–        stanovuje, že hoci sa má pomoc vyplatiť na základe predpokladaných strát, ex post sa overí, či tieto straty skutočne vznikli, a prípadná nadmerná náhrada škody bude vrátená.

6        V druhom rade Komisia preskúmala zlučiteľnosť spolkovej schémy náhrady škody s článkom 107 ZFEÚ.

7        Komisia po prvé uviedla, že spolková schéma náhrady škody patrí do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

8        Po druhé Komisia konštatovala, že spolková schéma náhrady škody je podľa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ zlučiteľná s vnútorným trhom.

9        Najprv bolo pripomenuté, že pandémia COVID‑19 predstavuje mimoriadnu udalosť v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

10      Ďalej bolo konštatované, že vzhľadom na definíciu strát, na základe ktorej môže vzniknúť nárok na pomoc, ktorú spolková schéma náhrady škody používa, existuje príčinná súvislosť medzi pandémiou COVID‑19 a stratami, za ktoré sa poskytuje náhrada škody, keďže náhrada sa poskytuje len za škody spôsobené opatreniami, ktoré de iure alebo de facto bránili príjemcom pokračovať v ich činnosti.

11      Komisia napokon preskúmala primeranosť spolkovej schémy náhrady škody a konštatovala, že táto podmienka bola splnená, keďže charakteristiky uvedenej schémy umožňovali ubezpečiť sa o tom, že poskytnutá pomoc je primeraná stratám, ktoré vznikli v dôsledku pandémie COVID‑19.

12      Komisia sa preto rozhodla nevzniesť námietky voči spolkovej schéme náhrady škody.

 Návrhy účastníkov konania

13      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

14      Komisia a Spolková republika Nemecko navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

15      Žalobkyňa touto žalobou navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že ním bola schválená spolková schéma náhrady škody, ktorá v § 2 ods. 2 vylučuje oprávnenosť podnikov pôsobiacich v rôznych odvetviach činnosti, ak odvetvia dotknuté rozhodnutiami o uplatnení lockdownu prijatými z dôvodu pandémie COVID‑19 predstavujú menej ako 80 % ich obratu.

16      Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza dva žalobné dôvody. Prvým žalobným dôvodom žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia tým, že schválila podmienku oprávnenosti, podľa ktorej dotknuté odvetvia činnosti musia predstavovať aspoň 80 % obratu dotknutých podnikov, porušila zásadu proporcionality. Svojím druhým žalobným dôvodom tvrdí, že Komisia tým, že nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania napriek existencii závažných ťažkostí, porušila aj článok 108 ods. 2 ZFEÚ.

17      Keďže podmienky prípustnosti žaloby patria medzi prekážky konania z dôvodu verejného záujmu, Všeobecnému súdu prináleží, aby aj bez návrhu overil, či má žalobca záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 7. decembra 2017, Troszczynski/Parlament, T‑148/17, neuverejnené, EU:T:2017:921, bod 40 a citovanú judikatúru).

18      Všeobecný súd považuje za potrebné najprv preskúmať prípustnosť žaloby z hľadiska existencie záujmu žalobkyne na konaní o zrušení napadnutého rozhodnutia.

19      Na tento účel bola žalobkyňa vyzvaná, aby sa v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijatého na základe článkov 89 a 90 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyjadrila k existencii jej záujmu na konaní o zrušení napadnutého rozhodnutia, a teda k prípustnosti žaloby v prípade, že by sa na ňu nevzťahovala podmienka uvedená v § 2 ods. 2 spolkovej schémy náhrady škody.

20      Podľa ustálenej judikatúry je žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, že samotné zrušenie aktu musí byť spôsobilé vyvolať právne následky, a teda žaloba musí byť spôsobilá svojím výsledkom priniesť prospech tomu, kto ju podal (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 55 a citovanú judikatúru).

21      V prvom rade treba konštatovať, že žaloba žalobkyne sa zakladá na nesprávnom predpoklade, a to, že nie je oprávnená mať prospech zo spolkovej schémy z dôvodu podmienky uvedenej v jej § 2 ods. 2.

22      Podľa § 2 ods. 1 písm. b) spolkovej schémy náhrady škody, ktorý Komisia zhrnula v odôvodnení 20 písm. a) napadnutého rozhodnutia, „subjekty poskytujúce pomoc môžu poskytovať pomoc súkromným podnikom…, ak… je ich hospodárska činnosť ovplyvnená uplatnením lockdownu spojeným s koronavírusom takto:… ich obchodná alebo hospodárska činnosť musela byť pozastavená na základe rozhodnutia o zatvorení prijatého na základe nariadenia o uplatnení lockdownu“.

23      Ako Komisia uviedla v odôvodnení 21 a poznámke pod čiarou 21 napadnutého rozhodnutia, § 2 ods. 2 spolkovej schémy náhrady škody stanovuje, že „v prípade podnikov pôsobiacich vo viacerých odvetviach hospodárskej činnosti musí byť možné najmenej 80 % ich spoločného obratu priradiť k hospodárskym činnostiam priamo dotknutým uplatnením lockdownu“.

24      Napokon § 3 ods. 4 spolkovej schémy náhrady škody, ktorého podstata je pripomenutá v odôvodnení 23 napadnutého rozhodnutia, stanovuje:

„[Ak] sa účinok opatrenia, ktorým sa uplatňuje lockdown týka určitej hospodárskej činnosti a hospodárska činnosť sa z tohto dôvodu preorientuje na inú súvisiacu hospodársku činnosť alebo na iný zdroj príjmov, zohľadnia sa aj príjmy z tejto inej príbuznej alebo súvisiacej činnosti, a to formou započítania. Z toho vyplýva, že nie je možné vyvodiť žiadnu výhodu z toho, že sa môžu zohľadniť len hospodárske činnosti ovplyvnené uplatnením lockdownu, ak sa ostatné hospodárske činnosti stali v dôsledku toho ziskovejšími. Nadmerná náhrada spôsobenej škody je tak vylúčená.“

25      Žalobkyňa tvrdí, že § 2 ods. 2 spolkovej schémy náhrady škody má za následok jej vylúčenie z možnosti mať prospech z tejto schémy. Na jednej strane zdôrazňuje, že pôsobí súčasne v maloobchode, ako aj v on‑line obchode, ktoré predstavujú odlišné odvetvia hospodárskej činnosti v zmysle uvedeného ustanovenia. Na druhej strane spresňuje, že časť jej obratu, ktorú predstavuje on‑line obchod a ktorá nie je ovplyvnená rozhodnutiami o uplatnení lockdownu vydanými počas pandémie COVID‑19, má za následok, že nedosahuje prahovú hodnotu 80 % vyžadovanú týmto ustanovením. Vo svojich písomných podaniach zdôrazňuje, že jej vylúčenie z možnosti mať prospech z uvedenej schémy viedlo k tomu, že nemôže žiadať o poskytnutie finančnej pomoci podľa Überbrückungshilfe III, teda spolkového programu pomoci prijatého nemeckými orgánmi podľa tejto schémy (ďalej len „spolkový program pomoci“).

26      Treba však zdôrazniť, že Spolková republika Nemecko správne tvrdí, že tento výklad § 2 ods. 2 spolkovej schémy náhrady škody je v rozpore s výkladom, ktorý uverejnila. Z uvedeného uverejnenia vyplýva, že fyzický maloobchodný predaj a on‑line obchod sa nepovažujú za odlišné „odvetvia hospodárskej činnosti“ v zmysle uvedeného ustanovenia. On‑line obchod sa naopak chápe ako „hospodárska činnosť súvisiaca“ s fyzickým maloobchodom v zmysle § 3 ods. 4 uvedenej schémy.

27      Výška obratu, ktorý žalobkyňa dosiahla prevádzkovaním obchodu on‑line nemá teda na základe spolkovej schémy náhrady škody za následok to, že by sa stala neoprávnenou na účely štátnej pomoci podľa § 2 ods. 2 uvedenej schémy. Znamená to len to, že podľa § 3 ods. 4 tejto schémy sa nárast príjmov, ktorý žalobkyňa dosiahla v uvedenom on‑line obchode z dôvodu rozhodnutí o uplatnení lockdownu sa musia zohľadniť, aby sa zabránilo nadmernej náhrade škody, ktorú utrpela v dôsledku uvedených rozhodnutí.

28      V druhom rade z diskusií v tomto konaní vyplynulo, že skutočnosť, že žalobkyňa nemohla získať finančnú pomoc na základe spolkového programu pomoci sa zakladala na tom, že nemecké orgány jednostranne a nezávisle vo vzťahu k spolkovej schéme náhrady škody, ktorá bola oznámená Komisii, doplnili podmienku oprávnenosti, ktorá vyžaduje, aby rozhodnutia o uplatnení lockdownu mali vplyv minimálne na 30 % celkového obratu žiadateľa, čo Spolková republika Nemecko potvrdila v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktoré jej bolo určené.

29      Vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania sa žalobkyňa pokúsila spojiť spolkovú schému náhrady škody, ako bola v napadnutom rozhodnutí vyhlásená za zlučiteľnú s článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, s podmienkou oprávnenosti, podľa ktorej mali mať rozhodnutia o uplatnení lockdownu vplyv minimálne na 30 % celkového obratu. V tejto súvislosti stačí zdôrazniť, že takáto podmienka nie je uvedená v spolkovej schéme náhrady škody, a to ani explicitne, ani implicitne, prostredníctvom odkazu na podmienky nachádzajúce sa v iných oznámených schémach pomoci.

30      V treťom rade treba uviesť, že skutočnosť, že Spolková republika Nemecko doplnila dodatočnú podmienku oprávnenosti, t. j. že rozhodnutiami o uplatnení lockdownu musí byť dotknutých aspoň 30 % obratu, aby bolo možné mať prospech zo spolkovej schémy pomoci, je irelevantná na účely preskúmania tejto žaloby, ktorá sa týka výlučne zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým Komisia vyhlásila spolkovú schému náhrady škody za zlučiteľnú s článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

31      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prináleží uskutočňovanie systému dohľadu nad štátnou pomocou na jednej strane Komisii a na druhej strane vnútroštátnym súdom, ktoré plnia odlišné a vzájomne sa dopĺňajúce úlohy. Zatiaľ čo posúdenie zlučiteľnosti opatrení pomoci so spoločným trhom patrí do výlučnej právomoci Komisie, ktorej konanie podlieha preskúmaniu vykonávanému súdmi Únie, prináleží vnútroštátnym súdom, aby až do konečného rozhodnutia Komisie ochraňovali práva osôb podliehajúcich ich právomoci pred prípadným porušením zákazu uvedeného v článku 108 ods. 3 ZFEÚ štátnymi orgánmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2016, DEI a Komisia/Alouminion tis Ellados, C‑590/14 P, EU:C:2016:797, body 95 až 97 a citovanú judikatúru).

32      V tejto súvislosti sa žalobkyňa môže obrátiť na nemecké súdy, ktoré budú – v prípade potreby po obrátení sa na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa výkladu podanou na základe článku 267 ZFEÚ – musieť preskúmať, či doplnenie dodatočnej podmienky oprávnenosti vnútroštátnym právom predstavuje zmenu existujúcej pomoci v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ (Ú. v. EÚ L 140, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), a teda aj novú pomoc v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ (Ú. v. EÚ L 248, s. 9), ktorá podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ podlieha oznamovacej povinnosti.

33      Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že vzhľadom na § 2 ods. 2 spolkovej schémy náhrady škody, ako bola v napadnutom rozhodnutí vyhlásená za zlučiteľnú s článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, bola žalobkyňa oprávnená na poskytnutie pomoci na základe uvedenej schémy. Z toho vyplýva, že zrušenie napadnutého rozhodnutia by žalobkyni neprinieslo žiaden prospech v zmysle judikatúry citovanej v bode 20 vyššie, a tak jej žaloba sa musí zamietnuť ako neprípustná pre nedostatok záujmu na konaní.

 O trovách

34      Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

35      Keďže žalobkyňa vo veci nemala úspech a Komisia podala návrh v tomto zmysle, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

36      Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Spolková republika Nemecko teda znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Spoločnosť E. Breuninger GmbH & Co znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej komisie.

3.      Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.

Tomljenović

Schalin

Škvařilová‑Pelzl

Nõmm

 

      Kukovec

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. decembra 2022.

Podpisy


*      Jazyk konania: nemčina.