Language of document : ECLI:EU:C:2010:829

Vec C‑497/10 PPU

Barbara Mercredi

proti

Richardovi Chaffeovi

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division)]

„Súdna spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (ES) č. 2201/2003 – Manželské veci a rodičovské práva a povinnosti – Dieťa rodičov, ktorí nie sú manželia – Pojem ‚obvyklý pobyt‘ dojčaťa – Pojem ‚opatrovnícke právo‘“

Abstrakt rozsudku

1.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Pojem „obvyklý pobyt dieťaťa“

(Nariadenie Rady č. 2201/2003, články 8, 10 a 13)

2.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností – Právoplatné rozhodnutie súdu členského štátu, ktorým sa na základe Haagskeho dohovoru z 25. októbra 1980 zamieta návrh na okamžité vrátenie dieťaťa do iného členského štátu – Vplyv na rozhodnutia, ktoré sa v tomto inom členskom štáte majú vydať neskôr o návrhoch, ktoré boli podané skôr a o ktorých sa stále koná

(Nariadenie Rady č. 2201/2003, článok 19)

3.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie č. 2201/2003 – Právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností – Prekážka začatého konania

(Nariadenie č. 2201/2003, článok 19)

1.        Pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článkov 8 a 10 nariadenia č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel a v prípade, keď ide o situáciu dojčaťa, ktoré býva so svojou matkou iba niekoľko dní v inom členskom štáte, ako je štát jeho obvyklého pobytu, do ktorého bolo premiestnené, treba vziať do úvahy najmä na jednej strane trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území tohto členského štátu a dôvody presťahovania matky do tohto štátu a na druhej strane, najmä z dôvodu veku dieťaťa, geografický a rodinný pôvod matky, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré matka a dieťa udržiavajú v tom istom členskom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, a zohľadnil pritom všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

Za predpokladu, že by uplatnenie vyššie uvedených kritérií viedlo k záveru, že obvyklý pobyt dieťaťa nemožno určiť, určenie príslušného súdu musí byť vykonané na základe kritéria „prítomnosti dieťaťa“ v zmysle článku 13 nariadenia č. 2201/2003.

(pozri body 56, 57, bod 1 výroku)

2.        Rozhodnutie súdu členského štátu zamietajúce podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí návrh na okamžité vrátenie dieťaťa na územie, kde je daná miestna príslušnosť súdu iného členského štátu, nemá vplyv na rozhodnutia, ktoré sa majú vydať v tomto inom členskom štáte o návrhoch týkajúcich sa rodičovských práv a povinností, ktoré boli podané skôr a o ktorých sa stále koná.

Podľa článku 19 Haagskeho dohovoru z roku 1980 totiž takýto rozsudok, aj keď nadobudol právoplatnosť, nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

(pozri body 65, 66, 71, bod 2 výroku)

3.        Neprávoplatné rozhodnutie súdu členského štátu týkajúce sa rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu nemá vplyv na rozhodnutia, ktoré sa majú vydať v inom členskom štáte o návrhoch týkajúcich sa rodičovských práv a povinností, ktoré boli podané skôr a o ktorých sa stále koná.

V takomto prípade konfliktu medzi dvoma súdmi rôznych členských štátov, na ktoré boli na základe nariadenia č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1347/2000, podané návrhy týkajúce sa rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu majúce rovnaký predmet a rovnakú kauzu, sa má uplatniť článok 19 ods. 2 uvedeného nariadenia. Podľa tohto článku súd, ktorý začal konať ako druhý, preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, a nemôže teda rozhodnúť o návrhu, ktorý naň bol podaný.

(pozri body 68, 69, 71)