Spojené veci T‑254/00, T‑270/00 a T‑277/00

Hotel Cipriani SpA a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Štátna pomoc – Úľavy na sociálnych odvodoch v prospech podnikov usadených na území Benátok a Chioggie – Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za nezlučiteľnú so spoločným trhom a prikazujúce vymáhanie poskytnutej pomoci – Prípustnosť – Osobná dotknutosť – Podmienky týkajúce sa ovplyvnenia obchodu vnútri Spoločenstva a vplyvu na hospodársku súťaž – Výnimky na základe článku 87 ods. 3 písm. b) až e) ES a článku 87 ods. 2 písm. b) ES – Kvalifikovanie novej pomoci alebo existujúcej pomoci – Zásady právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania a proporcionality – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Možnosť byť osobne dotknutý všeobecným rozhodnutím

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Štátne opatrenia smerujúce k priblíženiu podmienok hospodárskej súťaže v určitom hospodárskom odvetví podmienkam, ktoré prevládajú v iných členských štátoch – Vylúčenie kvalifikovania pomoci – Podmienky

(Článok 87 ods. 1 ES)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Celkové preskúmanie schémy pomoci – Prípustnosť

(Článok 88 ES)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť schémy pomoci so spoločným trhom – Povinnosť odôvodnenia – Hranice

(Článok 87 ES a článok 88 ods. 2 ES)

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom

[Článok 87 ods. 3 písm. c) ES a článok 88 ES]

6.      Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Kvalifikovanie novej pomoci

(Článok 87 ES)

1.      Rozhodnutie Komisie týkajúce sa schémy protiprávnej štátnej pomoci a nariaďujúce vymáhanie poskytnutej pomoci má všeobecný dosah vo vzťahu ku skutočným príjemcom tejto schémy v rozsahu, v akom sa vzťahuje na objektívne určené situácie a zahŕňa právne účinky voči príjemcom uvedenej schémy posudzovaným všeobecným a abstraktným spôsobom. Samotná okolnosť, že skutoční príjemcovia takej schémy sú identifikovateľní, totiž nemá za následok to, že by Komisii vznikla povinnosť zohľadniť ich individuálnu situáciu. Rozhodnutie týkajúce sa schémy pomoci sa v zásade takisto zakladá na všeobecnej a abstraktnej kontrole predmetnej schémy pomoci, ktorá je sama osebe všeobecne záväzným aktom.

Nie je však vylúčené, že za určitých okolností sa ustanovenia všeobecne záväzného aktu môžu osobne týkať niektorých fyzických alebo právnických osôb podľa článku 230 štvrtého odseku ES, ak sú tieto osoby dotknuté z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú pre ne osobitné, alebo situácie, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k všetkým ostatným osobám.

Ak teda Komisia konštatuje nezlučiteľnosť protiprávnej schémy pomoci so spoločným trhom a nariadi vrátenie poskytnutej pomoci, všetci skutoční príjemcovia tejto schémy sú rozhodnutím Komisie osobne dotknutí. Skutočnosť, že skutoční príjemcovia schémy pomoci osobitne dotknutí povinnosťou vymáhania poskytnutej pomoci, ktorú Komisia uložila dotknutému členskému štátu, patria do uzavretej skupiny, postačuje na účely odlíšenia týchto príjemcov od každej inej osoby. V prejednávanom prípade individualizácia vyplýva z osobitného zásahu nariadenia vymáhania do záujmov úplne identifikovateľných členov tejto uzavretej skupiny.

(pozri body 73, 74, 77, 84)

2.      Skutočnosť, že členský štát sa snaží prostredníctvom jednostranných opatrení priblížiť existujúce podmienky hospodárskej súťaže v určitom hospodárskom odvetví podmienkam, ktoré prevládajú v iných členských štátoch, nemôže zbaviť tieto opatrenia charakteru pomoci.

Cieľom pravidiel Zmluvy týkajúcich sa pomoci je, podobne ako v prípade všetkých súťažných pravidiel Spoločenstva, zabezpečiť nie dokonalú, ale efektívnu a účinnú hospodársku súťaž.

Vzhľadom na tieto okolnosti je možné v prípade kompenzácie štrukturálnych nevýhod vylúčiť kvalifikovanie pomoci iba v niektorých osobitných situáciách. Výhoda priznaná podniku na účely nápravy nevýhodnej konkurenčnej situácie tak nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ak je odôvodnená hospodárskymi dôvodmi a ak nie je diskriminačná vo vzťahu k hospodárskym prevádzkovateľom usadeným v rozličných členských štátoch. Pri takomto type situácie súd Spoločenstva v skutočnosti uplatňuje kritérium súkromného prevádzkovateľa v trhovom hospodárstve. Rovnako výhoda priznaná podniku, ktorá znižuje náklady zvyčajne zahrnuté v jeho rozpočte, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, ak táto výhoda smeruje k náprave toho, že podnik, ktorý je príjemcom, čelí dodatočným nákladom vyplývajúcim z odchylnej schémy, ktoré sa nevzťahujú na konkurenčné podniky podliehajúce právu Spoločenstva za zvyčajných trhových podmienok.

(pozri body 182, 184 – 186)

3.      V prípade schémy štátnej pomoci Komisia nie je v zásade povinná vykonať analýzu pomoci poskytnutej v individuálnych prípadoch. Môže sa obmedziť na skúmanie všeobecnej charakteristiky predmetnej schémy, bez toho, aby bola povinná skúmať každý prípad konkrétneho uplatnenia.

Komisia však musí v záujme riadnej správy základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci pristúpiť v rámci článku 88 ES k náležitému a nestrannému preskúmaniu posudzovaného opatrenia pomoci. Konkrétne v konaní vo veci formálneho zisťovania zásada riadnej správy vecí verejných, ktorá je súčasťou všeobecných zásad právneho štátu spoločných ústavným tradíciám členských štátov, ukladá Komisii povinnosť dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania medzi dotknutými osobami.

V tomto právnom rámci prípadné uznanie povinnosti Komisie individuálne posúdiť situáciu niektorých príjemcov pri skúmaní schémy pomoci je spojené na jednej strane s dodržaním procesných povinností zaťažujúcich Komisiu a dotknutý členský štát a na druhej strane s obsahom konkrétnych informácií týkajúcich sa uvedených príjemcov, oznámených vnútroštátnymi orgánmi alebo dotknutými tretími osobami Komisii.

(pozri body 209 – 211)

4.      Požiadavky týkajúce sa odôvodnenia a analýzy Komisie dopadu opatrenia štátnej pomoci na obchod medzi členskými štátmi a na hospodársku súťaž sa menia veľmi logicky v závislosti od povahy, individuálnej alebo všeobecnej, tohto opatrenia.

Pokiaľ ide o schémy multisektorálnej pomoci, Komisia sa môže obmedziť na skúmanie povahy programu na posúdenie toho, či tento program z dôvodu súm alebo vysokého percentuálneho podielu pomoci, uvádzanej povahy investícií alebo iných záväzkov, ktoré tento program stanovuje, zabezpečuje zjavnú výhodu príjemcom oproti ich konkurentom a či je takej povahy, že ho využívajú najmä podniky, ktoré sa zúčastňujú na obchode medzi členskými štátmi. V prípade schémy pomoci uplatniteľnej na všetky podniky usadené na určenom území tak nemožno vyžadovať od Komisie, aby preukázala na základe hoci len sumarizujúceho skúmania situácie trhov predvídateľný dopad tejto schémy na obchod vnútri Spoločenstva a na hospodársku súťaž pre všetky dotknuté odvetvia činnosti.

V tejto súvislosti prináleží dotknutému členskému štátu na základe jeho povinnosti spolupráce s Komisiou a dotknutým tretím osobám riadne vyzvaným na predloženie svojich pripomienok v súlade s článkom 88 ods. 2 ES uplatniť svoje tvrdenia a poskytnúť Komisii všetky informácie schopné objasniť všetky údaje danej veci.

Ak existuje schéma multisektorálnej pomoci, Komisia je povinná len kontrolovať na základe konkrétnych prvkov, či v určitých odvetviach posudzované opatrenie spĺňa dve podmienky uplatnenia článku 87 ods. 1 ES, a to či môže ovplyvniť obchod vnútri Spoločenstva a hospodársku súťaž, keďže dostatočne relevantné informácie jej boli poskytnuté na tieto účely počas správneho konania.

Rozsah povinnosti odôvodnenia prináležiacej Komisii, pokiaľ ide o schému multisektorálnej pomoci, závisí, čo sa týka najmä dopadu tejto schémy na obchod vnútri Spoločenstva a na hospodársku súťaž, od údajov a prvkov oznámených tejto inštitúcii v kontexte správneho konania.

(pozri body 227, 230, 231, 233, 235, 237)

5.      Komisia má pri uplatnení článku 87 ods. 3 písm. c) ES širokú mieru voľnej úvahy, z ktorej výkonu vyplývajú komplexné posúdenia hospodárskeho a sociálneho poriadku, ktoré musia byť vykonané v kontexte Spoločenstva.

Zo samotného znenia článku 87 ods. 3 písm. c) ES a článku 88 ES vyplýva, že pomoc uvedenú v článku 87 ods. 3 písm. c) ES Komisia „môže“ považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Preto hoci Komisii vždy prislúcha, aby sa vyjadrila k zlučiteľnosti štátnej pomoci, nad ktorou vykonáva kontrolu, so spoločným trhom, a to aj v prípade, že jej neboli oznámené, nie je povinná tieto pomoci vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom.

Komisia sa môže viazať pri výkone svojej voľnej úvahy takými opatreniami, akými sú rámce, oznámenia alebo usmernenia v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú pravidlá o prístupe, ktorým sa má táto inštitúcia riadiť, a nie sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy. Keď Komisia prijíma takéto akty, ktoré sú v súlade so Zmluvou, určené na spresnenie kritérií, ktoré plánuje používať v rámci výkonu svojej voľnej úvahy, vyplýva z toho samoobmedzenie tejto právomoci, pretože je povinná držať sa indikatívnych pravidiel, ktoré si sama stanovila. V tomto kontexte súdu Spoločenstva prináleží preskúmať, či Komisia tieto pravidlá dodržala.

(pozri body 290 – 292)

6.      Opatrenia, ktorých cieľom bolo zriadenie alebo zmena štátnej pomoci, predstavujú novú pomoc. Konkrétne, keď zmena ovplyvňuje pôvodnú schému z hľadiska samotnej jej podstaty, znamená to, že sa táto schéma zmení na novú schému pomoci. Na rozdiel od toho, keď zmena nie je podstatná, možno len samotnú zmenu ako takú považovať za novú pomoc.

Rozšírenie oslobodenia od sociálnych odvodov na podniky usadené na určitom území stanovené pre iné územie tak zavádza novú schému pomoci. Hoci sa nová schéma obmedzuje na rozšírenie existujúcej schémy pomoci na nových príjemcov, bez toho, aby okrem toho došlo k podstatnej zmene existujúcej schémy, toto oddeliteľné rozšírenie pôvodnej schémy predstavuje novú pomoc, podliehajúcu oznamovacej povinnosti.

(pozri body 358, 359, 362)