Language of document : ECLI:EU:T:2022:426

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)

zo 6. júla 2022 (*)

„Verejná služba – Úradníci – Výberové konanie EPSO/AD/363/18 na prijatie administrátorov do zamestnania v oblasti daní – Obmedzenie výberu druhého jazyka, v ktorom sa testy konajú – Nezapísanie do rezervného zoznamu – Námietka nezákonnosti – Prípustnosť – Diskriminácia na základe jazyka – Špecifický charakter obsadzovaných pracovných miest – Odôvodnenie – Záujem služby – Proporcionalita“

Vo veci T‑631/20,

MZ, v zastúpení: M. Velardo, advokátka,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: T. Lilamand, D. Milanowska a A.‑C. Simon, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),

v zložení: predseda komory J. Svenningsen (spravodajca), sudcovia R. Barents, C. Mac Eochaidh, T. Pynnä a J. Laitenberger,

tajomník: P. Núñez Ruiz, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 1. marca 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojou žalobou podanou na základe článku 270 ZFEÚ sa žalobkyňa, MZ, domáha zrušenia rozhodnutia z 10. decembra 2019, ktorým výberová komisia výberového konania EPSO/AD/363/18 po preskúmaní odmietla zapísať jej meno do rezervného zoznamu na účely prijímania administrátorov platovej triedy AD 7 v oblasti daní.

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Dňa 11. októbra 2018 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o verejnom výberovom konaní na základe kvalifikácie a formou testov EPSO/AD/363/18, ktorého predmetom bolo prijatie administrátorov (AD 7) v oblasti ciel a daní (Ú. v. EÚ C 368 A, 2018, s. 1, ďalej len „oznámenie o výberovom konaní“), z ktorých Európska komisia, a najmä Generálne riaditeľstvo (GR) pre dane a colnú úniu, bude prijímať nových zamestnancov do verejnej služby na pracovné miesto administrátorov.

3        Oznámenie o výberovom konaní vyžadovalo ako podmienku účasti na výberovom konaní okrem iného ovládanie aspoň dvoch úradných jazykov Európskej únie. Táto podmienka účasti znela:

„Musíte ovládať aspoň dva úradné jazyky EÚ; jeden minimálne na úrovni C1 (dôkladná znalosť) a druhý minimálne na úrovni B2 (uspokojivá znalosť).

Požadované minimálne úrovne sa musia týkať všetkých jazykových zručností (hovorenie, písanie, čítanie a počúvanie) uvedených v prihláške, ktoré zodpovedajú jazykovým zručnostiam v spoločnom európskom referenčnom rámci pre jazyky…

V tomto oznámení o výberovom konaní sa na jazyky odkazuje takto:

–        1. jazyk: jazyk používaný v počítačových testoch pozostávajúcich z otázok s voliteľnými odpoveďami,

–        2. jazyk: jazyk používaný pri výbere na základe kvalifikácií (Talent Screener), v testoch hodnotiaceho centra a komunikácii medzi úradom EPSO a uchádzačmi, ktorí podali platnú prihlášku. Tento jazyk musí byť odlišný od 1. jazyka.

2. jazyk musí byť angličtina alebo francúzština.“

4        Oznámenie o výberovom konaní spresňovalo dôvod obmedzenia výberu druhého jazyka na angličtinu alebo francúzštinu takto:

„Od úspešných uchádzačov v týchto konkrétnych odboroch sa vyžaduje uspokojivá znalosť angličtiny alebo francúzštiny (minimálna úroveň B2). Hoci znalosť ďalších jazykov môže byť výhodou, väčšina oddelení Komisie pre dane a clá používa angličtinu alebo francúzštinu v analytickej práci, internej komunikácii, ako aj komunikácii s externými zainteresovanými stranami, v publikáciách a správach, právnych predpisoch alebo hospodárskych štúdiách, ako sa uvádza v oddiele ‚Plnenie akých úloh môžem očakávať?‘ a v prílohe I. Preto uspokojivá znalosť angličtiny alebo francúzštiny je nevyhnutná. Z toho vyplýva, že úspešný uchádzač, ktorý by nemal uspokojivú znalosť angličtiny alebo francúzštiny, by nebol schopný ihneď sa zapojiť do pracovného procesu.“

5        Pod nadpisom „Ako bude prebiehať výberové konanie?“, sa v bode 5 uvádza, že testy v hodnotiacom centre pozostávajú zo štyroch testov, a to z pohovoru s dôrazom na všeobecné schopnosti, pohovoru zameraného na daný odbor, skupinovej úlohy a prípadovej štúdie. Osem všeobecných schopností („analýza a riešenie problémov“, „komunikatívnosť“, „dosahovanie kvality a výsledkov“, „vzdelávanie a rozvoj“, „stanovovanie priorít a organizácia práce“, „odolnosť proti záťaži“, „tímová práca“, „vedenie ľudí“) boli všetky hodnotené do desiatich bodov a schopnosti týkajúce sa daného odboru do sto bodov. Požadovaný minimálny počet bodov boli, pokiaľ ide o všeobecné schopností, 3 body z 10 za každú schopnosť a celkovo 40 bodov z 80, a pokiaľ ide o schopnosti týkajúce sa daného odboru 50 bodov zo 100.

6        Dňa 10. novembra 2018 sa žalobkyňa prihlásila do tohto výberového konania v oblasti daní.

7        Úlohy, ktoré môžu vykonávať úspešní uchádzači výberového konania v oblasti daní, sú opísané v oznámení o výberovom konaní takto:

„Ako odborný referent na oddelení v riaditeľstve pre oblasť nepriamych či priamych daní v rámci [GR pre dane a colnú úniu] alebo na jednom z oddelení pre oblasť fiškálnej štátnej pomoci v rámci [GR pre hospodársku súťaž] sa od vás očakáva, že budete schopní ihneď sa zapojiť do pracovného procesu a s pomocou vašich nadriadených vypracúvať dokumenty k danej téme a zúčastňovať sa na zasadnutiach s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom vysvetliť/predložiť stanovisko Európskej komisie. Budete zastupovať svoje oddelenie na zasadnutiach s inými útvarmi Európskej komisie a odpovedať na otázky verejnosti a poslancov Európskeho parlamentu. Takisto budete v prípade potreby poskytovať príspevky na brífingy pre svojho komisára, generálneho riaditeľa alebo riaditeľa. V závislosti od oddelenia, v ktorom pracujete, budete vypracúvať právne predpisy, rozhodnutia, pracovné dokumenty alebo hospodárske štúdie.“

8        Okrem toho príloha I oznámenia o výberovom konaní, nazvaná „Náplň práce“, spresňuje tieto úlohy takto:

„Hlavnou úlohou administrátorov (AD 7) v odbore daňovníctvo je podporovať osoby s rozhodovacími právomocami pri plnení úloh príslušnej inštitúcie, poskytovať právne, ekonomické a/alebo štatistické analýzy potrebné pri vytváraní, vývoji, riadení a/alebo hodnotení politík EÚ týkajúcich sa priamych a/alebo nepriamych daní vrátane transferového oceňovania alebo fiškálnej štátnej pomoci.

Úspešní uchádzači budú mať za úlohu analyzovať otázky týkajúce sa priamych a/alebo nepriamych daní, uskutočňovať právne hodnotenie podľa platných pravidiel a postupov v oblasti daní alebo štátnej pomoci, analyzovať ich vplyv a predkladať návrhy právnych predpisov alebo pripravovať ekonomické analýzy týchto otázok. Môžu byť aj poverení vypracovaním komunikačných činností v predmetnej oblasti, účasťou na konferenciách a iných podujatiach, vykonávaním koordinačných činností a rokovaním na medzinárodnej úrovni v súvislosti s colnou politikou Európskej únie v oblastiach [ekonomickej analýzy a hodnotenia daní, priamych alebo nepriamych daní, DPH a iných nepriamych daní (environmentálna, dopravná, energetická, spotrebná daň)]…“

9        Žalobkyňa, talianska štátna príslušníčka, si zvolila taliančinu ako 1. jazyk a francúzštinu ako 2. jazyk (ďalej len „druhý jazyk“), ktorý použila na vypracovanie svojej prihlášky. Pri tejto príležitosti vyhlásila, že ovláda francúzštinu na rovnakej úrovni ako taliančinu, teda na úrovni „C2“ podľa spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky, s výnimkou písomného prejavu, v súvislosti s ktorým vyhlásila, že ovláda francúzštinu na úrovni „C1“.

10      Dňa 4. apríla a 4. júna 2019 sa žalobkyňa zúčastnila testov v hodnotiacom centre pozostávajúcich z prípadovej štúdie, skupinovej úlohy a dvoch individuálnych pohovorov s výberovou komisiou. Tieto testy sa konali v druhom jazyku.

11      Listom zo 17. júla 2019 predseda výberovej komisie informoval žalobkyňu o rozhodnutí výberovej komisie nezapísať jej meno do rezervného zoznamu z dôvodu, že nedosiahla minimálny požadovaný počet bodov za každý z testov (ďalej len „rozhodnutie zo 17. júla 2019“). K tomuto listu bol pripojený preukaz schopností, z ktorého najmä vyplýva, že žalobkyňa získala jednak vylučovaciu známku 37/80 v rámci hodnotenia ôsmich všeobecných schopností a jednak známku 80/100 v rámci hodnotenia schopností týkajúcich sa odboru, ktorý si vybrala.

12      Listom z 27. júla 2019 žalobkyňa podala výberovej komisii žiadosť o preskúmanie vyhotovenú vo francúzštine, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím výberovej komisie z 10. decembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie z 10. decembra 2019“).

13      E‑mailom z 9. marca 2020 žalobkyňa podala podľa článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) na menovací orgán (ďalej len „menovací orgán“) sťažnosť napísanú v taliančine.

14      E‑mailom z 1. apríla 2020 EPSO informoval žalobkyňu, že podľa bodu 4.3.1 prílohy III oznámenia o výberovom konaní mala byť jej sťažnosť podaná v druhom jazyku, a to vo francúzštine, a že jej sťažnosť vyhotovená v taliančine teda nebude zohľadnená, ak do 1. mája toho istého roku nedodá menovaciemu orgánu preklad do francúzštiny.

15      E‑mailom z 9. apríla 2020 žalobkyňa zaslala menovaciemu orgánu francúzsky preklad svojej sťažnosti, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím menovacieho orgánu z 8. júla 2020 (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti“).

II.    Návrhy účastníkov konania

16      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil rozhodnutia zo 17. júla a z 10. decembra 2019, ako aj rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

17      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

A.      O predmete sporu

18      Treba pripomenúť, že podľa judikatúry pokiaľ uchádzač vo výberovom konaní požiada o preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie, práve rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po preskúmaní situácie uchádzača predstavuje akt, ktorý mu spôsobuje ujmu v zmysle článku 90 ods. 2, alebo prípadne článku 91 ods. 1 služobného poriadku. Rozhodnutie prijaté po preskúmaní tak nahrádza pôvodné rozhodnutie výberovej komisie (pozri rozsudok z 5. septembra 2018, Villeneuve/Komisia, T‑671/16, EU:T:2018:519, bod 24 a citovanú judikatúru).

19      V prejednávanej veci je aktom spôsobujúcim žalobkyni ujmu rozhodnutie z 10. decembra 2019 prijaté po preskúmaní nezapísať jej meno do rezervného zoznamu výberového konania (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

20      Pokiaľ ide o návrhy formálne smerujúce proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, treba pripomenúť, že žaloba, aj keď formálne smeruje proti zamietnutiu sťažnosti, má za následok, že sa Všeobecný súd bude zaoberať aktom, ktorý spôsobil ujmu a proti ktorému bola podaná sťažnosť (rozsudok zo 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, EU:C:1989:8, bod 8), okrem prípadu, keď je dosah zamietnutia sťažnosti odlišný od dosahu aktu, proti ktorému bola sťažnosť podaná (pozri rozsudok z 21. mája 2014, Mocová/Komisia, T‑347/12 P, EU:T:2014:268, bod 34 a citovanú judikatúru).

21      Keďže v prejednávanej veci sa zamieta sťažnosť a potvrdzuje rozhodnutie výberovej komisie nezapísať meno žalobkyne do rezervného zoznamu, nemá rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti samostatný obsah napadnutého rozhodnutia. V takom prípade teda treba skúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na odôvodnenie v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti, keďže sa predpokladá, že toto odôvodnenie sa s uvedeným aktom zhoduje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2021, BK/EASO, T‑277/19, neuverejnený, EU:T:2021:161, bod 43 a citovanú judikatúru).

B.      O veci samej

22      Žalobkyňa uvádza päť dôvodov na podporu svojej žaloby. Prvý žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti jazykového režimu stanoveného v oznámení o výberovom konaní, druhý na porušení zásady stability výberovej komisie, tretí na porušení oznámenia o výberovom konaní, štvrtý na porušení článku 5 piateho pododseku prílohy III služobného poriadku a piaty na porušení povinnosti odôvodnenia.

23      V rámci prvého žalobného dôvodu sa žalobkyňa odvoláva na nezákonnosť ustanovení oznámenia o výberovom konaní, ktoré na jednej strane obmedzujú výber druhého jazyka, v ktorom sa konajú testy hodnotiaceho centra (ďalej len „sporné obmedzenie“) na francúzštinu a angličtinu, a na druhej strane ukladajú uchádzačom povinnosť používať tento jazyk pri ich komunikácii s EPSO (ďalej len „sporná povinnosť“).

24      Komisia navrhuje zamietnuť túto námietku nezákonnosti ako neprípustnú a v každom prípade ako nedôvodnú.

1.      O prípustnosti prvého žalobného dôvodu založeného na námietke nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní

25      Preskúmanie námietky nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní treba po obsahovej stránke rozdeliť jednak na časť o spornom obmedzení a jednak na časť o spornej povinnosti.

a)      O prípustnosti námietky nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní v rozsahu, v akom stanovuje sporné obmedzenie

26      Komisia s odvolaním sa na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku zo 14. decembra 2017, PB/Komisia (T‑609/16, EU:T:2017:910), tvrdí, že námietku nezákonnosti sporného obmedzenia treba zamietnuť ako neprípustnú.

27      V tejto súvislosti tvrdí, že vzhľadom na neexistenciu úzkej súvislosti medzi odôvodnením napadnutého rozhodnutia a prvým žalobným dôvodom založeným na nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní musí byť uvedený žalobný dôvod zamietnutý z dôvodu oneskorenosti. Podľa Komisie by uchádzač na to, aby mohol napadnúť ustanovenia upravujúce jazykový režim testov výberového konania, musel podať sťažnosť proti oznámeniu o výberovom konaní do troch mesiacov od jeho uverejnenia.

28      Komisia sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na skutočnostiach úzko súvisiacich s jazykovým režimom testov, ale len na nedostatočnej známke, ktorá bola žalobkyni udelená pri hodnotení jej všeobecných schopností, takže neexistuje úzka súvislosť medzi odôvodnením napadnutého rozhodnutia a žalobným dôvodom založeným na nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní.

29      Dodáva, že významné nedostatky zistené pri testoch, pokiaľ ide o zvládanie určitých všeobecných schopností, by boli tiež rozpoznané, ak by žalobkyňa absolvovala testy v inom jazyku. Žalobkyňa v každom prípade prostredníctvom konkrétnych indícií nepreukázala, že by bola penalizovaná použitím francúzskeho jazyka pri testoch alebo že by mohla dosiahnuť lepšie výsledky, ak by tieto testy absolvovala v inom jazyku.

30      Žalobkyňa túto argumentáciu spochybňuje.

31      Na úvod treba pripomenúť, že článok 277 ZFEÚ je vyjadrením všeobecnej zásady zaručujúcej každému účastníkovi konania právo napadnúť s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, ktoré sa ho priamo a osobne týka, platnosť skorších aktov inštitúcií predstavujúcich právny základ napadnutého rozhodnutia, ak tento účastník konania nemal bez akýchkoľvek pochybností právo podať priamu žalobu proti týmto aktom, ktorých dôsledky znáša bez toho, aby mal možnosť požadovať ich zrušenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2003, Komisia/ECB, C‑11/00, EU:C:2003:395, bod 75; zo 17. decembra 2020, BP/FRA, C‑601/19 P, neuverejnený, EU:C:2020:1048, bod 26, a z 22. apríla 2004, Schintgen/Komisia, T‑343/02, EU:T:2004:111, bod 26).

32      V prejednávanej veci, keďže námietka neprípustnosti vznesená Komisiou spočíva na predpoklade, že žalobkyňa nenapadla oznámenie o výberovom konaní včas, teda do troch mesiacov od jeho uverejnenia, treba najskôr preskúmať, či žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností takúto možnosť mala.

33      V danej veci sa nemožno domnievať, že by prípustnosť žaloby o neplatnosť podanej žalobkyňou proti oznámeniu o výberovom konaní v rozsahu, v akom stanovuje sporné obmedzenie, bola zjavná. Treba totiž pripomenúť, že oznámenie o výberovom konaní môže byť výnimočne predmetom žaloby o neplatnosť, ak tým, že stanovuje podmienky vylučujúce kandidatúru jedného účastníka konania, predstavuje rozhodnutie, ktoré mu spôsobuje ujmu v zmysle článkov 90 a 91 služobného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 1975, Küster/Parlament, 79/74, EU:C:1975:85, body 5 až 8, a uznesenie z 24. júna 2013, Mateo Pérez/Komisia, F‑144/11, EU:F:2013:86, bod 46 a citovanú judikatúru).

34      Sporné obmedzenie pritom nemá za následok vylúčenie kandidatúry uchádzača, ktorý sa rovnako ako žalobkyňa domnieva, že ovláda aspoň dva úradné jazyky Únie na úrovni požadovanej v oznámení o výberovom konaní. Keďže oznámenie o výberovom konaní nestanovilo podmienky vylučujúce kandidatúru žalobkyne, nepredstavuje rozhodnutie, ktoré jej spôsobilo ujmu, a preto nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť podanej žalobkyňou.

35      Vzhľadom na zásadu účinnej súdnej ochrany zakotvenú v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá znamená, že voči aktu, ktorý nemôže byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 270 ZFEÚ, musí byť možné vzniesť námietku nezákonnosti podľa článku 277 ZFEÚ, prípustnosť námietky nezákonnosti všeobecne záväzného aktu sa v takomto prípade viaže len na dvojitú podmienku, že individuálny napadnutý akt bol prijatý priamo na základe všeobecne záväzného aktu a že žalobca má záujem napadnúť individuálne rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2007, Wils/Parlament, F‑105/05, EU:F:2007:128, bod 36 a citovanú judikatúru).

36      Pokiaľ ide o prvú podmienku, ktorej cieľom je určiť, či napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe priameho uplatnenia oznámenia o výberovom konaní, treba spresniť, že Súdny dvor pripustil, že predmetom námietky nezákonnosti môžu byť ustanovenia všeobecne záväzného aktu, ktoré tvoria základ individuálneho rozhodnutia alebo ktoré majú priamu právnu súvislosť s takýmto rozhodnutím (pozri rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P, EU:C:2020:676, bod 69 a citovanú judikatúru).

37      V tejto súvislosti stačí pripomenúť, keďže podmienky oznámenia o výberovom konaní tvoria tak rámec zákonnosti, ako aj rámec posudzovania výberovej komisie (pozri rozsudok zo 14. decembra 2018, UR/Komisia, T‑761/17, neuverejnený, EU:T:2018:968, bod 65 a citovanú judikatúru), uvedené oznámenie je, ak nie vlastným právnym základom napadnutého rozhodnutia, tak aspoň jedným zo zakladajúcich aktov právneho rámca, v ktorom malo byť prijaté.

38      Okrem toho, keďže napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v súlade s postupom stanoveným v oznámení o výberovom konaní, vyplýva z toho, že sporné obmedzenie tiež zachováva priamu právnu súvislosť s napadnutým rozhodnutím (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2021, Carbajo Ferrero/Parlament, T‑670/19, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2021:435, bod 56).

39      Pokiaľ ide o druhú podmienku týkajúcu sa záujmu na konaní a za predpokladu, že argumentáciu Komisie možno chápať ako spochybnenie záujmu žalobkyne na zrušení napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že sporné obmedzenie je nezákonné, treba pripomenúť, že žalobca určite nie je oprávnený konať v záujme zákona alebo inštitúcií a na podporu žaloby o neplatnosť môže uvádzať iba žalobné dôvody, ktoré sa ho osobne týkajú (rozsudok z 30. júna 1983, Schloh/Rada, 85/82, EU:C:1983:179, bod 14).

40      Táto požiadavka však implikuje len to, že výhrady žalobcu môžu byť dôvodom zrušenia, z ktorého môže mať prospech, teda v prejednávanej veci to, že námietka nezákonnosti môže svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju vzniesol (rozsudok z 29. novembra 2006, Campoli/Komisia, T‑135/05, EU:T:2006:366, bod 132). Podľa judikatúry, na ktorú sa odvoláva Komisia, dôvod založený na nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní treba vyhlásiť za neprípustný v každom prípade len vtedy, ak neexistuje úzka súvislosť medzi odôvodnením napadnutého rozhodnutia a takým žalobným dôvodom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2017, PB/Komisia, T‑609/16, EU:T:2017:910, bod 29 a citovanú judikatúru).

41      V tejto súvislosti, ak by pritom nemalo hroziť, že na žalobkyňu bude uložené dôkazné bremeno, ktoré nie je možné uniesť, nemožno od nej požadovať, aby preukázala, že v dôsledku výkonu zrušujúceho rozsudku v súlade s článkom 266 ZFEÚ nevyhnutne získa lepšiu známku z testov v hodnotiacom centre, ale len to, že takáto možnosť nie je vylúčená, pričom treba okrem iného pripomenúť, že Všeobecnému súdu neprináleží svojím posúdením nahradiť posúdenie výberovej komisie.

42      V tejto súvislosti treba spresniť, že oznámenie o výberovom konaní nevyžadovalo, aby si uchádzači zvolili jazyk, ktorý najlepšie ovládajú, ako 1. jazyk. Uprednostňovanie angličtiny alebo francúzštiny s vylúčením všetkých ostatných úradných jazykov Únie teda mohlo, ako tvrdí žalobkyňa, zvýhodniť počas testov uchádzačov, pre ktorých je jeden z týchto dvoch jazykov najlepšie ovládaným jazykom, na úkor ostatných uchádzačov, v prípade ktorých to tak nie je.

43      Bolo už totiž rozhodnuté, že úroveň znalosti druhého jazyka uchádzačov sa nevyhnutne a potrebne odráža v testoch, ktorých cieľom je testovať také všeobecné a osobitné schopnosti stanovené predmetným výberovým konaním, ktoré sa konajú v tomto jazyku (rozsudok z 9. júna 2021, Calhau Correia de Paiva/Komisia, T‑202/17, vec v odvolacom konaní, EU:T:2021:323, bod 55).

44      V tejto súvislosti možno najmä uviesť, že z formulárov použitých na hodnotenie všeobecných schopností, zaslaných Komisiou v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, vyplýva, že ovládanie jazyka môže mať vplyv na hodnotenie všeobecných schopností uchádzačov.

45      Konkrétne pri pohovore zameranom na všeobecné schopnosti mala výberová komisia pri hodnotení „komunikačnej“ schopnosti zohľadniť ťažkosti uchádzača ústne sa vyjadriť zrozumiteľne alebo dostatočne presne. To isté platí pre hodnotenie tejto schopnosti pri prípadovej štúdii, keďže je stanovené, že výberová komisia udelí uchádzačom nižšiu známku, ak sa domnieva, že „použitý jazyk, slovník, štýl a register sú nevhodné“.

46      Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 9 vyššie, samotná žalobkyňa vo svojej prihláške vyhlásila, že jej ovládanie písomného prejavu vo francúzštine je horšie než v taliančine, v jazyku, ktorý ovláda najlepšie, a preto nemožno vylúčiť, že nedokonalé ovládanie tohto druhého jazyka mohlo ovplyvniť jej hodnotenie pri písomnom teste.

47      Za týchto podmienok nemožno hneď vylúčiť, že žalobkyňa, ktorá získala celkovú známku za všeobecné schopnosti, a to 37/80, ktorá je zjavne nižšia než známka získaná za schopnosti týkajúce sa daného odboru, a to 80/100, a ktorá okrem iného získala známku 4,5/10 za hodnotenie „komunikačnej“ schopnosti, ktorá je tiež nižšia než známka získaná na základe hodnotenia schopností týkajúcich sa daného odboru, by mala šancu získať lepšiu známku, ak by mohla absolvovať testy vo svojom materinskom jazyku, a to v taliančine. Ako totiž vyplýva z bodov 44 a 45 vyššie, ovládanie jazyka nad rámec technickej terminológie týkajúcej sa špecifickej oblasti sa môže osobitne prejaviť v hodnotení všeobecných schopností uchádzačov. Značný rozdiel medzi známkou žalobkyne, pokiaľ ide o všeobecné schopnosti, a jej známkou, pokiaľ ide o schopnosti týkajúce sa daného odboru, je tiež konkrétnym ukazovateľom toho, že to tak v prejednávanej veci mohlo byť.

48      S prihliadnutím na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že námietka nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní v rozsahu, v akom stanovuje sporné obmedzenie, je prípustná.

b)      O prípustnosti námietky nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní v rozsahu, v akom stanovuje spornú povinnosť

49      Komisia tvrdí, že námietka nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní v rozsahu, v akom stanovuje spornú povinnosť, je neprípustná, pretože žalobkyňa nemá nijaký záujem dovolávať sa tejto údajnej nezákonnosti. Tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nezávisí od skutočnosti, že žalobkyňa bola povinná komunikovať s EPSO v druhom jazyku, ani že musela podať svoju sťažnosť vo francúzštine.

50      Žalobkyňa túto argumentáciu spochybňuje.

51      Treba pripomenúť, že rozsah námietky nezákonnosti musí byť obmedzený na to, čo je nevyhnutné na vyriešenie sporu (rozsudok z 10. júna 2020, Oosterbosch/Parlament, T‑131/19, neuverejnený, EU:T:2020:250, bod 54). Keďže cieľom článku 277 ZFEÚ nie je umožniť účastníkovi konania napadnúť uplatniteľnosť akéhokoľvek všeobecne záväzného aktu v rámci akejkoľvek žaloby, akt, ktorého nezákonnosť sa namieta, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný na vec, ktorá je predmetom žaloby (pozri rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P, EU:C:2020:676, bod 68 a citovanú judikatúru).

52      V tejto súvislosti bez ohľadu na skutočnosť, že článok 20 ods. 2 písm. d) ZFEÚ a článok 41 ods. 4 Charty základných práv zakotvujú právo obrátiť sa na inštitúcie Únie v jednom z jazykov Zmlúv a dostať odpoveď v tom istom jazyku, stačí konštatovať, že sporná povinnosť nemala žiadny priamy alebo nepriamy vplyv na obsah napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie výberovej komisie nezapísať meno žalobkyne do rezervného zoznamu po vykonaní testov totiž nemá priamu alebo nepriamu súvislosť s povinnosťou komunikovať s EPSO v druhom jazyku výberového konania.

53      Vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek súvislosti, a fortiori priamej právnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím a spornou povinnosťou, sa nemožno domnievať, že toto rozhodnutie predstavuje vykonávacie opatrenie oznámenia o výberovom konaní v rozsahu, v akom stanovuje uvedenú povinnosť.

54      Námietka nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní v rozsahu, v akom stanovuje spornú povinnosť, sa teda musí zamietnuť ako neprípustná.

55      S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy musí byť prvý žalobný dôvod založený na námietke nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní vyhlásený za prípustný len v rozsahu, v akom sa týka sporného obmedzenia.

2.      O dôvodnosti námietky nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní v rozsahu, v akom stanovuje sporné obmedzenie

56      Na podporu námietky nezákonnosti žalobkyňa tvrdí, že sporné obmedzenie predstavuje diskrimináciu na základe jazyka, ktorú článok 1d služobného poriadku zakazuje. V tomto rámci treba najskôr overiť, či sporné obmedzenie spôsobuje rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka a prípadne potom, či je toto rozdielne zaobchádzanie odôvodnené legitímnym cieľom, a napokon, či je primerané na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa.

a)      O existencii diskriminácie na základe jazyka

57      Žalobkyňa v podstate tvrdí, že sporné obmedzenie ju pri testoch znevýhodnilo v porovnaní s uchádzačmi, ktorých materinským alebo hlavným jazykom je angličtina alebo francúzština, teda najlepšie ovládaným jazykom.

58      Komisia spochybňuje túto argumentáciu, pričom v podstate tvrdí, že znalosť jazyka na vyššej úrovni, než je minimálna úroveň vyžadovaná oznámením o výberovom konaní, nie je súčasťou znalostí a schopností hodnotených testami v hodnotiacom centre.

59      Na úvod treba pripomenúť, že článok 1d ods. 1 prvý pododsek služobného poriadku stanovuje, že pri jeho uplatňovaní je zakázaná akákoľvek diskriminácia, ako je najmä diskriminácia na základe jazyka.

60      V prejednávanej veci skutočnosť, že uchádzačom sa uložila povinnosť vybrať si druhý jazyk výberového konania iba z anglického alebo francúzskeho jazyka, predstavuje rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka, ktoré je podľa tohto ustanovenia v zásade zakázané.

61      Treba totiž pripomenúť, že oznámenie o výberovom konaní nebránilo uchádzačom, pre ktorých je angličtina alebo francúzština najlepšie ovládaným jazykom, vybrať si tento jazyk ako druhý jazyk. Z toho vyplýva, ako bolo konštatované v bode 42 vyššie, že uprednostnenie angličtiny alebo francúzštiny ako druhého jazyka môže pri testoch v hodnotiacom centre zvýhodniť uchádzačov, pre ktorých je jeden z týchto dvoch jazykov najlepšie ovládaným jazykom, na úkor ostatných uchádzačov, ktorí napriek tomu, že majú dostatočnú znalosť aspoň dvoch úradných jazykov Únie, aj tak nemali možnosť absolvovať testy v jazyku, ktorý najlepšie ovládajú.

62      Z článku 1d ods. 6 prvej vety služobného poriadku však vyplýva, že obmedzenia zákazu diskriminácie sú možné pod podmienkou, že tieto obmedzenia sú „odôvodnené objektívnymi a dostatočnými dôvodmi“ a sú zamerané na legitímne ciele všeobecného záujmu v rámci personálnej politiky.

63      Široká posudzovacia právomoc, ktorou disponujú inštitúcie Únie pri organizácii svojich služieb, a najmä pri určovaní kritérií spôsobilosti požadovaných pre obsadzované pracovné miesta, a v závislosti na týchto kritériách a v záujme služby, sú podmienky a postupy organizovania výberového konania imperatívne obmedzené článkom 1d služobného poriadku, takže rozdielne zaobchádzanie na základe jazyka, ktoré vedie k obmedzeniu jazykového režimu výberového konania na obmedzený počet úradných jazykov, je prípustné iba vtedy, ak je takéto obmedzenie objektívne odôvodnené a primerané skutočným potrebám služby (rozsudok z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑621/16 P, EU:C:2019:251, bod 90 a citovaná judikatúra).

64      Treba teda preskúmať, či je diskriminácia na základe jazyka vyplývajúca zo sporného obmedzenia odôvodnená legitímnym cieľom a prípadne primeraná skutočným potrebám služby, ako sú opísané v oznámení o výberovom konaní.

b)      O odôvodnení diskriminácie na základe jazyka

65      Žalobkyňa tvrdí, že menovaciemu orgánu prináleží, aby preukázal, že sporné obmedzenie je odôvodnené a primerané skutočným potrebám služby, a to na základe skutočností súvisiacich s požiadavkami obsadzovaných pracovných miest, ktoré sú na jednej strane overiteľné súdom a na druhej strane zrozumiteľné pre uchádzačov.

66      V tejto súvislosti tvrdí, že odôvodnenie uvedené menovacím orgánom v oznámení o výberovom konaní, ktorého cieľom je umožniť prijatie úradníkov, ktorí sú schopní ihneď sa zapojiť do pracovného procesu, nespresňuje súvislosť existujúcu medzi sporným obmedzením a povahou povinností, ktoré sa majú vykonávať, ako je opísaná v prílohe I oznámenia o výberovom konaní. Nie je vylúčené, že niektoré úlohy sa môžu vykonávať okrem iného v taliančine. Okrem toho sporné obmedzenie nemožno vzhľadom na jeho všeobecnú formuláciu odôvodniť ani povahou testov v hodnotiacom centre.

67      Pokiaľ ide o údaje predložené Komisiou v priebehu konania, žalobkyňa sa domnieva, že tieto údaje nie sú relevantné a v každom prípade nie je preukázané, že angličtina a francúzština sú najpoužívanejšími jazykmi pri plnení úloh obsadzovaných pracovných miest, s vylúčením všetkých ostatných jazykov Únie.

68      Komisia túto argumentáciu spochybňuje, pričom v podstate tvrdí, že sporné obmedzenie je odôvodnené dvoma legitímnymi cieľmi, ktoré sú podložené dôkazmi pozostávajúcimi z tabuľky podrobne opisujúcej jazyky, ktorými hovoria zamestnancami GR pre dane a colnú úniu a GR pre hospodársku súťaž, podrobnými tabuľkami jazykov používaných pri plnení úloh zamestnancami týchto generálnych riaditeľstiev a oznámeniami o voľných pracovných miestach, uverejnenými týmito generálnymi riaditeľstvami medzi 1. januárom 2016 a 9. januárom 2020.

69      Na úvod treba pripomenúť, že hoci článok 28 písm. f) služobného poriadku stanovuje, že úradník môže byť vymenovaný len pod podmienkou, že predloží doklad o dôkladnej znalosti jedného z jazykov Únie a o uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka Únie „v rozsahu potrebnom na plnenie jeho povinností“, tento článok neuvádza kritériá, ktoré možno zohľadniť pri obmedzení výberu tohto jazyka spomedzi úradných jazykov uvedených v článku 1 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 1958, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3), v znení zmien [pozri rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 85 (neuverejnený) a citovanú judikatúru, a uznesenie z 5. septembra 2019, Taliansko/Komisia, T‑313/15 a T‑317/15, neuverejnené, EU:T:2019:582, bod 55 a citovanú judikatúru].

70      Takéto kritériá nevyplývajú ani z článku 27 služobného poriadku, ktorého prvý odsek bez odkazu na jazykové znalosti stanovuje, že „cieľom prijímania do služobného pomeru je zabezpečiť pre inštitúciu služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijatých na čo najširšom možnom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov Únie“ a že „žiadne pracovné miesta sa nevyhradia pre štátnych príslušníkov určitého členského štátu“. To isté platí pre druhý odsek tohto článku, ktorý sa obmedzuje na uvedenie toho, že „zásada rovnosti občanov Únie umožňuje každej inštitúcii prijímať vhodné opatrenia na základe pozorovania nerovnováhy medzi štátnymi príslušnosťami úradníkov, ktorá nie je odôvodnená objektívnymi kritériami“, pričom najmä spresňuje, že „tieto vhodné opatrenia musia byť odôvodnené a nesmú nikdy viesť k iným kritériám prijímania do služobného pomeru ako tým, ktoré sú založené na zásluhách“.

71      Hoci z článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III služobného poriadku vyplýva, že oznámenie o výberovom konaní môže v prípade potreby špecifikovať znalosť jazykov požadovanú s ohľadom na „špecifický charakter obsadzovaných pracovných miest“, toto ustanovenie v žiadnom prípade nepredstavuje všeobecné povolenie umožňujúce obmedziť výber druhého jazyka výberového konania na obmedzený počet úradných jazykov z jazykov uvedených v článku 1 nariadenia č. 1 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Taliansko/Komisia, T‑353/14 a T‑17/15, EU:T:2016:495, bod 86 (neuverejnený) a citovanú judikatúru; pozri tiež uznesenie z 5. septembra 2019, Taliansko/Komisia, T‑313/15 a T‑317/15, neuverejnené, EU:T:2019:582, bod 56 a citovanú judikatúru].

72      V prejednávanej veci Komisia uviedla, že sporné obmedzenie je odôvodnené na jednej strane, ako to vyplýva zo všeobecných usmernení kolégia vedúcich administratívnych útvarov o používaní jazykov vo výberových konaniach EPSO, uvedených v prílohe II všeobecných pravidiel pre verejné výberové konania (Ú. v. EÚ C 70 A, 2015, s. 1, ďalej len „príloha II“), povahou testov v hodnotiacom centre, a na druhej strane, ako to vyplýva z obsahu oznámenia o výberovom konaní uvedeného v bode 4 vyššie, cieľom zabezpečiť, aby úradníci boli schopní sa ihneď zapojiť do pracovného procesu.

1)      O odôvodnení založenom na povahe testov v hodnotiacom centre

73      Podľa všeobecných usmernení kolégia vedúcich administratívnych útvarov o používaní jazykov vo výberových konaniach EPSO, uvedených v prílohe II, na ktoré Komisia odkazuje, je sporné obmedzenie odôvodnené povahou testov v hodnotiacom centre, pretože vyžaduje „aby sa zabezpečilo, že uchádzači budú hodnotení spravodlivo a budú môcť priamo komunikovať s hodnotiteľmi a ostatnými uchádzačmi, ktorí sa na úlohe zúčastnia,…, aby sa v hodnotiacom centre používal spoločný jazyk (lingua franca) alebo – za určitých podmienok – hlavný jazyk výberového konania“.

74      Tento dôvod však nemožno prijať, pretože vzhľadom na jeho všeobecnú formuláciu sa toto odôvodnenie môže uplatniť na akékoľvek výberové konanie bez ohľadu na špecifický charakter obsadzovaných pracovných miest po skončení dotknutého výberového konania.

75      Z uvedenej prílohy II navyše vyplýva, že cieľom výberového konania zavedeného od roku 2010, a najmä testov v hodnotiacom centre, je lepšie predvídať, či uchádzači budú schopní plniť svoje úlohy. Z toho vyplýva, že tento argument založený na povahe výberového konania úzko súvisí s dôvodom založeným na potrebe, aby novo prijaté osoby boli schopné sa ihneď zapojiť do pracovného procesu. Ak by teda tento posledný dôvod nebol daný, argument založený na povahe výberového konania by sám osebe nemohol odôvodniť obmedzenie počtu jazykov, ktoré môžu byť vybrané ako druhý jazyk výberového konania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2021, Calhau Correia de Paiva/Komisia, T‑202/17, vec v odvolacom konaní, EU:T:2021:323, bod 98 (neuverejnený)].

76      Za týchto podmienok treba preskúmať, či vzhľadom na špecifický charakter obsadzovaných pracovných miest, ktorý je uvedený v bodoch 7 a 8 vyššie, predstavuje potreba mať k dispozícii úradníkov, ktorí budú schopní sa ihneď zapojiť do pracovného procesu, legitímne odôvodnenie sporného obmedzenia.

2)      O odôvodnení založenom na potrebe mať k dispozícii úradníkov, ktorí budú schopní ihneď sa zapojiť do pracovného procesu

77      Podľa judikatúry je síce prípustné, že existuje služobný záujem na tom, aby osoby prijaté inštitúciami Únie na základe takého výberového konania, akým je dotknuté výberové konanie, boli schopné ihneď sa zapojiť do pracovného procesu, a teda schopné rýchlo sa ujať funkcií, ktoré im uvedené inštitúcie zamýšľajú zveriť (pozri rozsudok z 8. septembra 2021, Španielsko/Komisia, T‑554/19, neuverejnený, EU:T:2021:554, bod 65 a citovanú judikatúru).

78      V tejto súvislosti aj za predpokladu, že je vždy potrebné stanoviť čas na prispôsobenie sa novým úlohám a novým pracovným návykom, ako aj čas potrebný na začlenenie sa do novej služby, je legitímne, aby sa inštitúcia snažila prijať osoby, ktoré sú hneď od nástupu do funkcie schopné prinajmenšom po prvé komunikovať so svojimi nadriadenými a kolegami, a byť tak schopné pochopiť čo najrýchlejšie a čo najlepšie rozsah funkcií, ktoré sú im zverené, a náplň úloh, ktoré budú musieť plniť, a po druhé komunikovať so spolupracovníkmi a zamestnancami a zodpovedajúcimi externými osobami dotknutých služieb. Ako už bolo rozhodnuté, jazykové znalosti úradníkov sú totiž podstatným prvkom ich služobného postupu. Treba preto považovať za legitímne, že inštitúcia sa snaží prijať osoby, ktoré dokážu efektívne používať jazyk alebo jazyky používané v profesijnom prostredí, do ktorého budú tieto osoby integrované, a uvedenému jazyku či jazykom rozumieť (pozri rozsudok z 8. septembra 2021, Španielsko/Komisia, T‑554/19, neuverejnený, EU:T:2021:554, bod 66 a citovanú judikatúru).

79      Súdu Únie prislúcha však v konkrétnom prípade preskúmať taký jazykový režim výberového konania, ako je režim dotknutý v spornom oznámení o výberovom konaní, keďže iba prostredníctvom takého preskúmania je možné určiť, aké jazykové znalosti môžu objektívne požadovať inštitúcie v služobnom záujme vo vzťahu ku konkrétnym úlohám, a teda či bolo obmedzenie výberu jazykov, ktoré bolo možné použiť pre účasť v týchto výberových konaniach, objektívne odôvodnené a primerané skutočným potrebám služby (rozsudok z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑621/16 P, EU:C:2019:251, bod 94).

80      Konkrétnejšie, súd Únie musí preveriť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok z 26. marca 2019, Komisia/Taliansko, C‑621/16 P, EU:C:2019:251, bod 104 a citovaná judikatúra).

81      V prejednávanej veci treba na úvod konštatovať, že samotný opis povahy úloh uvedený v oznámení o výberovom konaní a v prílohe I tohto oznámenia nestačí na preukázanie, že iba dva jazyky, na ktoré je obmedzený výber druhého jazyka dotknutého výberového konania, umožňujú úspešným uchádzačom tohto výberového konania, aby sa ihneď zapojili do pracovného procesu. Žiadna skutočnosť uvedená v oznámení o výberovom konaní totiž neumožňuje preukázať skutočné používanie týchto dvoch jazykov pri plnení úloh uvedených v oznámení o výberovom konaní a v jeho prílohe I tohto oznámenia.

82      Naopak stačí konštatovať, že príloha I oznámenia o výberovom konaní, ktorá podrobne opisuje bežné pracovné úlohy, ktoré sa majú vykonávať, sa týka niekoľkých úloh, pod ktoré patrí najmä „sledovať daňovú politiku v členských štátoch, ako aj… daňové predpisy členských štátov a vykonávanie pravidiel EÚ“, „hodnotiť vnútroštátne priame dane z hľadiska štátnej pomoci“, „sledovať vnútroštátne právne predpisy členských štátov v oblasti DPH“ a „hodnotiť vnútroštátne nepriame dane z hľadiska štátnej pomoci“. Táto pluralita úloh skôr naznačuje – bez vylúčenia možnosti, že ovládanie určitého jazyka sa javí ako nevyhnutné – že prijímanie úradníkov s rôznymi jazykovými profilmi by predstavovalo výhodu pre fungovanie služby, keďže by boli schopní skúmať daňové politiky a daňové právne predpisy členských štátov v úradnom jazyku alebo jazykoch týchto členských štátov.

83      Bez ohľadu na toto konštatovanie treba overiť, či tri dokumenty predložené Komisiou v priebehu konania ako prílohy k vyjadreniu k žalobe môžu preukázať jazykové znalosti, ktoré bolo možné objektívne vyžadovať, s prihliadnutím na špecifický charakter obsadzovaných pracovných miest Komisiou na účely prijatia „odborného referenta“ na oddelení v riaditeľstve pre oblasť nepriamych či priamych daní v rámci GR pre dane a colnú úniu alebo na jednom z oddelení pre oblasť fiškálnej štátnej pomoci v rámci GR pre hospodársku súťaž, aby boli schopní sa ihneď zapojiť do pracovného procesu.

84      V tejto súvislosti možno konštatovať, že dokumenty predložené Komisiou ako celok preukazujú, že angličtina a francúzština sú pravdepodobne dva jazyky, ktorých znalosť je najrozšírenejšia v rámci generálnych riaditeľstiev, do ktorých môžu byť úspešní uchádzači výberového konania prijatí.

85      Toto konštatovanie však samo osebe nestačí na preukázanie jazykových znalostí, ktoré sa mohli objektívne požadovať vo vzťahu ku konkrétnym úlohám, ktoré budú prijaté osoby vykonávať. Treba totiž overiť, či s prihliadnutím na špecifický charakter obsadzovaných pracovných miest, znalosť iba jedného z týchto dvoch jazykov ako druhého jazyka skutočne umožňuje novoprijatému úradníkovi, aby sa mohol „ihneď zapojiť do pracovného procesu“, a prípadne overiť, že povinnosť absolvovať všetky testy v hodnotiacom centre v druhom jazyku bola spôsobilá uspokojiť takúto potrebu.

86      Pokiaľ ide o špecifický charakter obsadzovaných pracovných miest, z podrobnej analýzy dokumentov predložených Komisiou vyplýva, že pri každodennom plnení úloh, ktoré budú úspešní uchádzači výberového konania musieť vykonávať, možno na to, aby sa úspešný uchádzač mohol „ihneď zapojiť do pracovného procesu“, považovať za nevyhnutnú uspokojivú znalosť iba jedného z týchto dvoch jazykov, a to angličtiny.

87      Z opisu pracovného miesta 34 oznámení o voľných pracovných miestach uverejnených v dotknutých generálnych riaditeľstvách v období od 1. januára 2016 do 9. januára 2020, ktorý je uvedený v prílohe B.3 vyjadrenia k žalobe, totiž vyplýva, že hoci je znalosť angličtiny nevyhnutná, taká požiadavka sa na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, nevyžaduje podobným spôsobom pre francúzštinu.

88      Možno totiž uviesť, že opis pracovného miesta viacerých oznámení o voľných pracovných miestach stanovuje, že „pracovnými jazykmi oddelenia sú (hlavne) angličtina a (v menšej miere) francúzština“. V tom istom zmysle oznámenie o voľnom pracovnom mieste stanovuje, že „znalosť angličtiny je nevyhnutná“ a že „základná znalosť francúzštiny“ je len „žiadúca“. Okrem toho z viacerých ďalších oznámení o voľných pracovných miestach vyplýva, že aj keď je pracovným jazykom tímu angličtina, uspokojivá znalosť ďalších jazykov, ako nemčiny, španielčiny, taliančiny, poľštiny alebo iných úradných jazykov, predstavuje výhodu.

89      Hoci teda rozšírená znalosť francúzštiny v rámci dotknutých generálnych riaditeľstiev neumožňuje vylúčiť, že úspešný uchádzač, ktorý má iba uspokojivú znalosť francúzštiny, môže byť v konečnom dôsledku zapojený do pracovného procesu, nemožno vzhľadom na špecifický charakter obsadzovaných pracovných miest konštatovať, že by sa takýto úspešný uchádzač mohol „ihneď zapojiť do pracovného procesu“, ako to vyžaduje oznámenie o výberovom konaní.

90      Komisia, ktorej bola v tejto súvislosti položená otázka na pojednávaní, nebola schopná určiť, na ktoré pracovné miesto by úspešný uchádzač, ktorý má iba dostatočnú znalosť francúzštiny ako druhého jazyka, mohol byť menovaný a považovaný za schopného „ihneď sa zapojiť do pracovného procesu“.

91      V každom prípade treba zdôrazniť, že podľa znenia oznámenia o výberovom konaní je sporné obmedzenie zásadné, pretože „väčšina oddelení Komisie pre dane a clá používa angličtinu alebo francúzštinu v analytickej práci, internej komunikácii, ako aj komunikácii s externými zainteresovanými stranami, v publikáciách a správach, právnych predpisoch alebo hospodárskych štúdiách, ako sa uvádza v oddiele ‚Plnenie akých úloh môžem očakávať‘ a v prílohe I“. Práve na základe týchto formulácií sa v oznámení o výberovom konaní dospelo k záveru, že úspešný uchádzač, ktorý nemá uspokojivú znalosť angličtiny alebo francúzštiny, nie je schopný sa ihneď zapojiť do pracovného procesu.

92      Z toho vyplýva, že cieľ spočívajúci v prijímaní úradníkov schopných sa „ihneď zapojiť do pracovného procesu“ je koncipovaný predovšetkým skôr vo vzťahu ku schopnostiam týkajúcim sa odboru než vo vzťahu ku všeobecným schopnostiam.

93      Treba pritom konštatovať, že štyri testy v hodnotiacom centre sa museli konať v druhom jazyku, hoci sa nezdá byť úplne nevyhnutné na dosiahnutie cieľa prijímania úradníkov, ktorí budú schopní sa „ihneď zapojiť do pracovného procesu“, aby sa tri testy, ktorých cieľom je len testovanie všeobecných schopností, konali tiež v uvedenom druhom jazyku.

94      S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy je prvý žalobný dôvod založený na námietke nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní v rozsahu, v akom stanovuje sporné obmedzenie, dôvodný. V dôsledku toho musí byť napadnuté rozhodnutie zrušené bez toho, aby bolo potrebné skúmať ďalšie žalobné dôvody.

 O trovách

95      Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie z 10. decembra 2019, ktorým výberová komisia výberového konania EPSO/AD/363/18 po preskúmaní odmietla zapísať meno MZ do rezervného zoznamu na účely prijímania administrátorov platovej triedy AD 7 v oblasti daní, sa zrušuje.

2.      Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Svenningsen

Barents

Mac Eochaidh

Pynnä

 

      Laitenberger

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. júla 2022.

Podpisy


*      Jazyk konania: taliančina.