Vec T‑278/11

ClientEarth a i.

proti

Európskej komisii

„Žaloba o neplatnosť – Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Konkludentné zamietnutie prístupu – Lehota na podanie žaloby – Omeškanie – Zjavná neprípustnosť“

Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 13. novembra 2012

1.      Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Charakter verejného poriadku – Preskúmanie súdom bez návrhu – Záväzky prijaté inštitúciou – Neexistencia vplyvu

(Článok 263 šiesty odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 102 ods. 2; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 8 ods. 1 až 3)

2.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Mlčanie alebo nečinnosť inštitúcie – Považovanie za implicitné rozhodnutie o zamietnutí – Vylúčenie – Hranice – Neexistencia odpovede na opakovanú žiadosť v stanovenej lehote

(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 8 ods. 3)

3.      Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Začiatok plynutia – Žaloba proti implicitnému zamietavému rozhodnutiu, ktoré sa týka žiadosti o prístup k dokumentom

(Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 8 ods. 1 až 3)

4.      Súdne konanie – Trovy konania – Bremeno – Výnimočné prípady – Zjavné prekročenie lehoty stanovenej na odpoveď inštitúcie na opakovanú žiadosť – Uloženie povinnosti dotknutej inštitúcii znášať svoje vlastné trovy konania, ako aj tri štvrtiny trov konania vynaložených žalobcom

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 87 ods. 3 prvý pododsek)

1.      Lehota má povahu verejného poriadku, pretože je stanovená na účely toho, aby sa zaistila jasnosť a bezpečnosť právnych situácií a aby sa vyhlo akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti, a súdu Únie prináleží, aby aj bez návrhu preskúmal, či bola dodržaná. Na lehoty na podanie žaloby sa nevzťahuje diskrečná právomoc ani súdu, ani účastníkov konania.

Okolnosť, že inštitúcia výslovne písomne prevzala záväzky, ktorými preukázala svoj úmysel prijať v určenej lehote konečnú odpoveď na opakovanú žiadosť v zmysle článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, nemôže mať za následok posunutie lehoty na prijatie implicitného zamietajúceho rozhodnutia o zamietnutí v zmysle článku 8 ods. 3 tohto nariadenia a v dôsledku toho ani dátumu, od ktorého žalobcovi začala plynúť lehota stanovená na podanie žaloby o neplatnosť, ako ani dátumu, ku ktorému uplynula.

(pozri body 30, 31, 43 – 46)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 32, 33)

3.      Pokiaľ ide o implicitné rozhodnutie o zamietnutí v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré vzniká z neexistencie odpovede inštitúcie na opakovanú žiadosť v stanovenej lehote v zmysle článku 8 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia, lehota na podanie žaloby o neplatnosť takéhoto rozhodnutia podľa článku 263 sa musí počítať odo dňa, keď takéto rozhodnutie právne vzniklo.

Odkaz v článku 8 ods. 3 tohto nariadenia na pojem stanovená lehota, namiesto odkazu na fixnú lehotu, možno vysvetliť tak, že podľa ustanovení článku 8 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia dĺžka lehoty na vybavenie opakovanej žiadosti môže kolísať medzi lehotou minimálne 15 pracovných dní a maximálne 30 pracovných dní od registrácie žiadosti. V dôsledku toho sa dĺžka stanovenej lehoty v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, počas ktorej vzniklo implicitné rozhodnutie o zamietnutí, musí vypočítať v každom jednotlivom prípade vzhľadom na priebeh konania, v ktorom dotknutá inštitúcia vybavuje opakované žiadosti, ktoré jej boli podané, v súlade s ustanoveniami článku 8 ods. 1 a 2 toho istého nariadenia.

(pozri body 36 – 38)

4.      Pokiaľ ide o situáciu, v ktorej viaceré výslovné záväzky prijaté žalovanou inštitúciou mohli u žalobcov spôsobiť vznik legitímnych očakávaní a mohli sa istotne nesprávne, ale úplne pochopiteľne domnievať, že dátum uplynutia stanovenej lehoty sa posunul, a v ktorej žalovaná inštitúcia prijala rozhodnutie jeden rok po uplynutí uvedenej lehoty, čo viedlo k vzniku práva na podanie žaloby o neplatnosť zápornej odpovede tejto inštitúcie na žiadosť žalobcov, čím bola zjavne a závažne prekročená táto lehota, je spravodlivé zaviazať žalovanú inštitúciu na náhradu nielen svojich vlastných trov konania, ale aj na náhradu troch štvrtín trov konania vynaložených žalobcami.

(pozri body 49 – 51)