Vec C‑63/15

Mehrdad Ghezelbash

proti

Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 – Určenie členského štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov – Článok 12 – Vydávanie povolení na pobyt alebo víz – Článok 27 – Opravné prostriedky – Rozsah súdneho preskúmania“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 7. júna 2016

Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o medzinárodnú ochranu – Nariadenie č. 604/2013 – Odvolanie proti rozhodnutiu o odovzdaní, ktoré bolo prijaté voči žiadateľovi o azyl – Možnosť odvolať sa na nesprávne uplatnenie kritéria týkajúceho sa vydania víza

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 604/2013, odôvodnenie 19 a článok 12, článok 21 ods. 1 a 3, článok 22 a článok 27 ods. 1)

Článok 27 ods. 1 nariadenia č. 604/20013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, v spojení s odôvodnením 19 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že sa žiadateľ o azyl môže v rámci odvolania proti rozhodnutiu o svojom odovzdaní odvolávať na nesprávne uplatnenie kritéria zodpovednosti uvedeného v kapitole III uvedeného nariadenia, najmä na kritérium týkajúce sa vydania víza, uvedené v článku 12 toho istého nariadenia.

Zo znenia článku 27 ods. 1 uvedeného nariadenia totiž vyplýva, že opravný prostriedok stanovený v tomto ustanovení musí byť účinný a že sa týka tak vecných, ako aj právnych otázok. Okrem toho toto znenie neuvádza nijaké obmedzenie tvrdení, na ktoré by sa mohol odvolávať žiadateľ o azyl v rámci tohto opravného prostriedku. To isté platí o znení článku 4 ods. 1 písm. d) toho istého nariadenia, ktorý sa týka informácie o možnosti napadnúť rozhodnutie o odovzdaní, ktorú musia príslušné orgány poskytnúť žiadateľovi. Centrálna povaha konaní o určenie zodpovedného členského štátu na základe kritérií stanovených v kapitole III nariadenia č. 604/2013 na účely jeho uplatnenia je potvrdená skutočnosťou, že článok 21 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že členský štát, ktorému bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu, môže dožiadať iný členský štát, aby prevzal žiadateľa o azyl, len vtedy, ak sa prvý z týchto členských štátov domnieva, že druhý z týchto členských štátov je zodpovedný za posúdenie tejto žiadosti. Okrem toho podľa článku 21 ods. 3 uvedeného nariadenia musí žiadosť o prevzatie obsahovať dôkazy alebo indície, ktoré orgánom dožiadaného členského štátu umožnia overiť, či je zodpovedný na základe kritérií stanovených v tomto nariadení. Takisto z článku 22 nariadenia č. 604/2013 vyplýva, že odpoveď na takúto žiadosť musí spočívať na preskúmaní dôkazných prostriedkov a indícií, ktoré umožňujú uplatnenie kritérií stanovených v kapitole III tohto nariadenia. Za týchto podmienok odkaz uvedený v odôvodnení 19 nariadenia č. 604/2013 na preskúmanie uplatňovania tohto nariadenia v rámci odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní stanoveného v článku 27 ods. 1 tohto nariadenia, je potrebné chápať tak, že jeho cieľom je najmä kontrola správneho uplatňovania kritérií na určenie zodpovedného členského štátu stanovených v kapitole III uvedeného nariadenia, vrátane kritéria zodpovednosti stanoveného v článku 12 tohto nariadenia. Tento záver podporuje všeobecný vývoj, ktorý zaznamenal systém na určenie členského štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v jednom z členských štátov vzhľadom na prijatie nariadenia č. 604/2013, ako aj ciele uvedené v tomto nariadení. Normotvorca Únie sa v rámci nariadenia č. 604/2013 neobmedzil na zavedenie organizačných pravidiel upravujúcich len vzťahy medzi členskými štátmi na účely určenia zodpovedného členského štátu, ale sa rozhodol zapojiť do tohto konania žiadateľov o azyl, pričom členským štátom ukladá povinnosť informovať ich o kritériách zodpovednosti a poskytnúť im príležitosť predložiť informácie umožňujúce správne uplatnenie týchto kritérií, a tiež týmto žiadateľom o azyl priznáva právo na účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu o odovzdaní prípadne prijatému na konci tohto konania.

Napokon v tejto súvislosti treba uviesť, že prípadné konštatovanie pochybenia v rámci takého preskúmania nemôže narušiť zásadu vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, na ktorej je založený spoločný európsky azylový systém, pričom toto konštatovanie znamená len to, že členský štát, do ktorého má byť žiadateľ odovzdaný, nie je zodpovedným členským štátom v zmysle kritérií uvedených v kapitole III nariadenia č. 604/2013.

(pozri body 36, 43 – 45, 51, 55, 61 a výrok)