ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
zo 17. septembra 2008 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva Neurim PHARMACEUTICALS – Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva a skoršia národná slovná ochranná známka EURIM‑PHARM – Jazyk odvolacieho konania – Lehoty – Prípustnosť odvolania pred odvolacím senátom – Zásada proporcionality – Pokračovanie v konaní – Restitutio in integrum – Články 59, 78 a 78a nariadenia (ES) č. 40/94 – Pravidlo 48 ods. 1 písm. c) a ods. 2, pravidlo 49 ods. 1 a pravidlo 96 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2868/95“
Vo veci T‑218/06,
Neurim Pharmaceuticals (1991) Ltd, so sídlom v Tel‑Avive (Izrael), v zastúpení: M. Kinkeldey, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa:
Eurim‑Pharm Arzneimittel GmbH, so sídlom v Pidingu (Nemecko), v zastúpení: T. Raab, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 2. júna 2006 (vec R 74/2006‑1), týkajúcemu sa námietkového konania medzi Eurim‑Pharm Arzneimittel GmbH a Neurim Pharmaceuticals (1991) Ltd,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (prvá komora),
v zložení: predsedníčka komory V. Tiili, sudcovia F. Dehousse a I. Wiszniewska‑Białecka (spravodajkyňa),
tajomník: K. Andová, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. augusta 2006,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 20. decembra 2006,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 18. decembra 2006,
po pojednávaní z 12. februára 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Článok 59 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení stanovuje:
„Oznámenie o odvolaní [odvolanie – neoficiálny preklad] musí byť podané v písomnej forme na úrad do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia, proti ktorému sa podáva odvolanie. Oznámenie [Odvolanie – neoficiálny preklad] sa považuje za podané iba vtedy, ak bol uhradený požadovaný poplatok za odvolanie. Do štyroch mesiacov odo dňa oznámenia [doručenia – neoficiálny preklad] rozhodnutia sa musí podať písomné prehlásenie s uvedením dôvodov odvolania.“
2 Článok 78 nariadenia č. 40/94 znie takto:
„Restitutio in integrum
1. Prihlasovateľ alebo majiteľ ochrannej známky spoločenstva, alebo každá iná strana konania pred úradom, ktorá, napriek tomu, že venovala záležitosti veľkú pozornosť vyžadovanú okolnosťami, nebola schopná dodržať časový limit voči úradu, má na základe žiadosti svoje práva obnovené, ak príslušné nedodržanie má ako priamy dôsledok, z moci ustanovenia tohto nariadenia, spôsobenie straty akéhokoľvek práva alebo opravných prostriedkov. [Práva prihlasovateľa alebo majiteľa ochrannej známky Spoločenstva, alebo iného účastníka konania pred úradom, ktorý napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti vyžadovanej okolnosťami nebol schopný dodržať lehotu voči úradu, sa na základe jeho žiadosti obnovia, ak toto zmeškanie spôsobuje priamo, na základe ustanovení tohto nariadenia, stratu akéhokoľvek práva alebo opravného prostriedku – neoficiálny preklad].
2. Žiadosť musí byť podaná v písomnej forme do dvoch mesiacov od odstránenia dôvodu nedodržania časového limitu. Opomenutý úkon sa musí ukončiť v rámci tohto časového limitu [Žiadosť musí byť podaná v písomnej forme do dvoch mesiacov od odpadnutia dôvodu zmeškania lehoty. V rovnakej lehote sa musí uskutočniť zmeškaný úkon – neoficiálny preklad]. …
3. V žiadosti musia byť uvedené dôvody a musia byť uvedené skutočnosti, na ktoré sa spolieha [Žiadosť musí byť odôvodnená a uvádzať skutočnosti a odôvodnenia uvedené na jej podporu – neoficiálny preklad]. Nepovažuje sa za podanú, kým sa neuhradí poplatok za obnovenie práv.
…“
3 Článok 78a nariadenia č. 40/94 stanovuje:
„Pokračovanie v konaní
1. Prihlasovateľ ochrannej známky spoločenstva alebo jej majiteľ alebo akýkoľvek iný účastník konania pred úradom, ktorý nedodržal úradom určenú lehotu, môže na požiadanie dosiahnuť pokračovanie v konaní za podmienky, že v čase predloženia žiadosti bol opomenutý akt už vykonaný. Žiadosť o pokračovanie v konaní je prípustná, iba ak sa predloží do dvoch mesiacov po uplynutí nedodržanej lehoty. Žiadosť sa nebude považovať za podanú, kým sa nezaplatí poplatok za pokračovanie v konaní.
…“
4 Pravidlo 48 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) v znení zmien a doplnení stanovuje:
„1. Oznámenie o odvolaní [odvolanie – neoficiálny preklad] obsahuje:
…
c) vyhlásenie s uvedením rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté a rozsah, v akom sa požaduje zmena a doplnok alebo zrušenie rozhodnutia.
2. Oznámenie o odvolaní [odvolanie – neoficiálny preklad] sa podáva v jazyku toho konania, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania.“
5 Pravidlo 49 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 stanovuje:
„Ak odvolanie nie je v súlade s článkami 57, 58 a 59 nariadenia [č. 40/94] a s pravidlom 48 ods. 1 písm. c) a ods. 2, Odvolací senát odvolanie zamietne ako neprípustné, pokiaľ neboli všetky nedostatky odstránené pred uplynutím príslušného časového limitu [príslušnej lehoty – neoficiálny preklad] [stanovenej] v článku 59 nariadenia [č. 40/94].“
6 Pravidlo 70 nariadenia č. 2868/95 týkajúce sa výpočtu lehôt stanovuje:
„…
2. Výpočet začína v deň po dni, kedy nastala relevantná udalosť, pričom [touto udalosťou] je buď procesný krok, alebo uplynutie lehoty. Pokiaľ takýmto procesným krokom je doručenie, tak danou udalosťou je prevzatie doručeného dokumentu, pokiaľ nie je stanovené inak.
…
4. Ak je lehota vyjadrená ako jeden mesiac alebo určitý počet mesiacov, tak uplynie príslušný nasledujúci mesiac v deň, ktorý má rovnaké číslo ako deň kedy uvedená udalosť nastala. …
…“
7 Pravidlo 96 nariadenia č. 2868/95, ktoré sa nachádza v časti všeobecných ustanovení týkajúcich sa jazykov, vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 115 ods. 4 a 7 nariadenia [č. 40/94], a pokiaľ nie je v týchto pravidlách uvedené inak, tak pri písomnom konaní pred úradom môže každá strana používať ktorýkoľvek jazyk úradu. Pokiaľ zvolený jazyk nie je jazykom konania, tak daná strana musí dodať preklad do tohto jazyka do jedného mesiaca od dátumu predloženia pôvodného dokumentu. …“
Okolnosti predchádzajúce sporu
8 Žalobkyňa Neurim Pharmaceuticals (1991) Ltd podala 1. augusta 2002 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94.
9 Prihlasovanou ochrannou známkou je obrazové označenie:
10 Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 5 a 10 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú týmto opisom:
– trieda 5: „Farmaceutické prípravky, tinktúry, tabletky na farmaceutické účely, chemické prípravky na farmaceutické účely, chemické prípravky na lekárske účely, drogy na liečebné účely“,
– trieda 10: „Lekárske zariadenia“.
11 Žalobkyňa podala prihlášku ochrannej známky Spoločenstva v angličtine a ako druhý jazyk uviedla nemčinu.
12 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola zverejnená 31. marca 2003 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 28/03.
13 Dňa 27. júna 2003 podala vedľajšia účastníčka konania Eurim‑Pharm Arzneimittel GmbH na základe článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky.
14 Námietka smerovala proti slovnej ochrannej známke EURIM‑PHARM, ktorá bola zapísaná ako ochranná známka Spoločenstva č. 667 899 pre „lieky“ patriace do triedy 5 a ako nemecká ochranná známka č. 1 068 926 pre „lieky pre zvieratá a ľudí“ patriace tiež do triedy 5, ako aj na nemeckom obchodnom mene Eurim‑Pharm používanom v Nemecku na označenie výroby a uvádzania na trh liekov, najmä veľkoobchodného predaja liekov.
15 Námietka bola podaná v nemčine. Tento jazyk sa na základe článku 115 ods. 6 nariadenia č. 40/94 stal jazykom konania.
16 Námietkové oddelenie svojím rozhodnutím zo 14. novembra 2005, doručeným účastníkom konania v ten istý deň faxom, vyhovelo námietke a prihlášku zamietlo.
17 Dňa 6. januára 2006 podala žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Na tieto účely použila formulár na podanie odvolania v angličtine, ktorý poskytuje ÚHVT, kde v rubrike 31 nazvanej „Rozsah odvolania“ napísala v angličtine túto vetu:
„Rozhodnutie má byť zrušené v celom rozsahu a prihláška má byť prijatá.“
18 Kancelária ÚHVT zaslala 18. januára 2006 zástupcom žalobkyne faxom dva dokumenty: dvojstranový list, ktorým potvrdila prijatie odvolania a jednostranové oznámenie, ktorým ju s prihliadnutím na pravidlo 48 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 informovala o nezrovnalosti týkajúcej sa jazyka, v ktorom bolo odvolanie podané. V súlade s pravidlom 96 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 bola žalobkyňa týmto posledným uvedeným oznámením požiadaná predložiť do jedného mesiaca od dátumu predloženia pôvodného dokumentu, a síce najneskôr do 6. februára 2006, preklad odvolania do jazyka konania.
19 Vo výpise zo správy o faxovom prenose, ktorý predložil ÚHVT, bolo zobrazené „OK“ pre prenos oboch dokumentov zaslaných zástupcom žalobkyne k tomuto dátumu.
20 Žalobkyňa 14. marca 2006 predložila vyjadrenie v nemčine, v ktorom uviedla dôvody svojho odvolania.
21 Dňa 22. marca 2006 zamestnanec ÚHVT telefonicky kontaktoval jedného zo zástupcov žalobkyne a informoval ho o nezrovnalosti týkajúcej sa jazyka odvolania a oznámení, ktoré ÚHVT 18. januára 2006 v tejto súvislosti zaslal. Zástupca žalobkyne upozornil, že toto oznámenie mu nebolo doručené.
22 Zástupca žalobkyne v liste zo 7. apríla 2006 zaslanom ÚHVT faxom, v ktorom odkazoval na predchádzajúci telefonický rozhovor so zamestnancom ÚHVT, tvrdil, že 18. januára 2006 mu bol doručený len jeden list od ÚHVT, ktorým bolo potvrdené doručenie odvolania. Na podporu svojho tvrdenia predložil výpis elektronického rozpisu so zoznamom faxov, ktoré dostal 18. januára 2006. Požiadal tiež, aby mu bola opätovne zaslaná kópia listu z 18. januára 2006 o nezrovnalosti týkajúcej sa jazyka odvolania.
23 Ďalším listom zo 7. apríla 2006 zástupca žalobkyne zaslal ÚHVT nové odvolanie, tentoraz celé napísané v nemčine, ktorým žiadal o pokračovanie v konaní na základe článku 78a nariadenia č. 40/94 a dal príkaz na zaplatenie dlžného poplatku zo svojho bežného účtu v ÚHVT.
24 Dňa 23. mája 2006 zástupca žalobkyne predložil na základe článku 78 nariadenia č. 40/94 žiadosť o restitutio in integrum a dal príkaz na zaplatenie výšky dlžného poplatku zo svojho bežného účtu v ÚHVT. Uviedol, že dal sekretárke pokyny, aby nemecké znenie odvolania bolo ÚHVT zaslané 6. januára 2006 a z nevysvetliteľných dôvodov a bez toho, aby išlo o nesplnenie jeho povinnosti dohľadu, druhá strana formulára odvolania bola odoslaná v angličtine. Upresnil tiež, že táto skúsená sekretárka, ktorej výkony nikdy predtým neboli spochybnené, v tom období čelila vážnym rodinným starostiam, o čom jej zamestnávatelia nevedeli.
25 Rozhodnutím z 2. júna 2006 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát ÚHVT zamietol odvolanie ako neprípustné na základe pravidla 49 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 v spojení s pravidlom 48 ods. 1 písm. c) a ods. 2 toho istého nariadenia. Konštatoval tiež, že žiadosť o pokračovanie v konaní podaná na základe článku 78a nariadenia č. 40/94 a žiadosť o obnovenie práv urobená na základe článku 78 toho istého nariadenia boli „považované za nepodané“, keďže poplatok nebol zaplatený v dostatočnom čase.
Návrhy účastníkov konania
26 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
27 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
28 Vedľajšia účastníčka konania navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– potvrdil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
29 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody založené po prvé na porušení článku 59 nariadenia č. 40/94, pravidla 48 ods. 1 písm. c) a ods. 2, pravidla 49 ods. 1 a pravidla 96 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, po druhé na porušení článku 78a nariadenia č. 40/94, po tretie na porušení článku 78 toho istého nariadenia a po štvrté na porušení zásady proporcionality.
30 Keďže štvrtý žalobný dôvod sa podobne ako prvý žalobný dôvod týka prípustnosti odvolania pred odvolacím senátom, je potrebné ho skúmať na druhom mieste, hneď po preskúmaní prvého žalobného dôvodu. Druhý a tretí žalobný dôvod, ktoré súvisia s prípustnosťou žiadosti o pokračovanie v konaní a podaním žiadosti o restitutio in integrum v stanovenej lehote, budú skúmané na treťom a štvrtom mieste.
O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 59 nariadenia č. 40/94, pravidla 48 ods. 1 písm. c) a ods. 2, pravidla 49 ods. 1 a pravidla 96 ods. 1 nariadenia č. 2868/95
Tvrdenia účastníkov konania
31 Žalobkyňa tvrdí, že odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia podala v súlade s článkom 59 nariadenia č. 40/94, v stanovenej lehote, v riadnej a náležitej forme a že len výklad rozsahu odvolania bol napísaný v jazyku prihlášky namiesto jazyka konania. Žalobkyňa nedostala žiadne písomné oznámenie zo strany ÚHVT, ktorým by ju informoval o nezrovnalosti týkajúcej sa jazyka, v ktorom bolo odvolanie napísané.
32 Na jednej strane tvrdí, že na základe správy o faxovom prenose z 18. januára 2006, ktorú predložilo ÚHVT, so zobrazeným údajom „OK“ pre prenos oznámenia o nezrovnalosti týkajúcej sa jazyka odvolania, sa možno len domnievať o jeho doručení. V súlade s judikatúrou a smernicami ÚHVT týkajúcimi sa konaní, ktoré prebiehajú pred ním, môže byť takáto domnienka vyvrátená, ak príjemca oznámenia ÚHVT preukáže, že ho nedostal. V predmetnej veci žalobkyňa vyvrátila túto domnienku predložením správy o doručených faxoch z 18. januára 2006, ktorou preukázala, že jej bolo doručené len jedno dvojstranové oznámenie od ÚHVT, ktoré zodpovedá potvrdeniu o doručení odvolania. Preto sa má oznámenie o nezrovnalosti týkajúcej sa jazyka odvolania považovať za neexistujúce.
33 Na druhej strane tvrdí, že je ustálenou praxou ÚHVT uplatňovať na nedostatky týkajúce sa jazyka, v ktorom bolo odvolanie podané, pravidlo 96 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, čo umožňuje v lehote do jedného mesiaca od jeho podania predloženie prekladu pôvodného dokumentu do jazyka konania. Ustálená prax ÚHVT spočíva tiež vo výslovnom informovaní odvolateľov prostredníctvom oznámenia o ich chybách týkajúcich sa jazyka konania a lehote na nápravu týchto chýb stanovenej v pravidle 96 ods. 1 nariadenia č. 2868/95.
34 Na základe zásady rovnosti zaobchádzania je potrebné, aby sa žalobkyňa mohla spoliehať na uplatnenie tejto ustálenej administratívnej praxe, ktorou je ÚHVT viazaný, o to viac, že v predmetnej veci bolo už odvolanie podané a bolo jednoduché opätovne doručiť úradu dotknutú nezrovnalosť v riadnej a náležitej forme ešte pred uplynutím stanovenej lehoty. Toho sa neúspešne domáhali zástupcovia žalobkyne počas niekoľkých telefonických rozhovorov. V prípade takej zmeny ustálenej administratívnej praxe, v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, by malo byť nové podanie odvolania zo 7. apríla 2006, napísaného tentoraz v nemčine, považované za riadne opravené v súvislosti s nezrovnalosťou jazyka odvolania.
35 ÚHVT tvrdí, že z pravidla 48 ods. 2, pravidla 49 a pravidla 96 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 vyplýva, že odvolanie, ktoré, ako je to v predmetnej veci, bolo podané v inom jazyku ako jazyk konania bez predloženia jeho prekladu v stanovenej lehote, musí byť zamietnuté ako neprípustné. Dokument predložený žalobkyňou nepredstavuje dostačujúci dôkaz o nedoručení faxu ÚHVT, ktorým ju informoval o nezrovnalosti týkajúcej sa jazyka odvolania.
36 Vedľajšia účastníčka konania sa domnieva, že ak bolo odvolanie podané v inom jazyku ako v jazyku konania v rozpore s článkom 48 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, bolo odvolanie správne zamietnuté na základe pravidla 49 ods. 1 toho istého nariadenia. Prax odvolacieho senátu, ktorá spočíva v informovaní účastníkov konania o formálnych nedostatkoch ich podaní, nie je povinná, a nemá teda žiaden vplyv na stanovené lehoty. Predĺženie týchto lehôt by vytváralo nerovnosť zaobchádzania.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
37 Z pravidla 48 ods. 1 písm. c) a ods. 2 nariadenia č. 2868/95 vyplýva, že odvolanie musí obsahovať vyhlásenie s uvedením rozsahu, v akom sa požaduje zmena a doplnok alebo zrušenie rozhodnutia, a musí byť podané v jazyku konania, v ktorom bolo prijaté toto rozhodnutie.
38 Na základe pravidla 49 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, ak odvolanie nie je v súlade najmä s podmienkami stanovenými v pravidle 48 ods. 1 písm. c) a ods. 2 toho istého nariadenia, odvolací senát odvolanie zamietne ako neprípustné, pokiaľ neboli tieto nedostatky odstránené pred uplynutím lehoty uvedenej v článku 59 nariadenia č. 40/94, t. j. dva mesiace odo dňa doručenia namietaného rozhodnutia.
39 Podľa pravidla 96 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, s výnimkou rozdielneho ustanovenia stanoveného v tomto nariadení, každý účastník konania môže používať niektorý z jazykov ÚHVT, ktorý je iný ako jazyk konania, pokiaľ tento účastník konania predloží preklad do tohto jazyka v lehote jedného mesiaca od dátumu predloženia pôvodného dokumentu.
40 V predmetnej veci bolo namietané rozhodnutie námietkového oddelenia doručené žalobkyni faxom 14. novembra 2005. Keďže odvolanie bolo podané 6. januára 2006, bolo urobené v lehote dvoch mesiacov stanovenej v článku 59 nariadenia č. 40/94. Odvolanie, ktoré však v súlade s pravidlom 48 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 2868/95 obsahuje upresnenie, ktoré sa týka rozsahu, v ktorom má byť rozhodnutie námietkového oddelenia zrušené, nespĺňa podmienku stanovenú v pravidle 48 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, pretože toto upresnenie bolo napísané v angličtine a nie v jazyku konania, t. j. v nemčine.
41 Podľa pravidla 96 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 bolo možné predložiť preklad odvolania v jazyku konania v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho podania, a síce najneskôr 6. februára 2006. Tento preklad bol však doručený ÚHVT až novým odvolaním napísaným v nemčine, ktoré bolo doručené 7. apríla 2006, čiže viac ako dva mesiace po uplynutí stanovenej lehoty.
42 Preto sa odvolací senát nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na základe pravidla 49 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 a pravidla 48 ods. 1 písm. c) a ods. 2 toho istého nariadenia zamietol odvolanie ako neprípustné.
43 Toto konštatovanie nie je spochybnené tvrdeniami žalobkyne o údajnom neoznámení zo strany ÚHVT nezrovnalosti týkajúcej sa jazyka odvolania a údajnom porušení zásady rovnosti zaobchádzania. Z pravidla 49 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 teda vyplýva, že priamym dôsledkom nedodržania povinnosti stanovenej v pravidle 48 ods. 1 písm. c) a ods. 2 toho istého nariadenia je zamietnutie odvolania ako neprípustného bez predchádzajúceho oznámenia, a to aj po uplynutí lehoty stanovenej v pravidle 96 ods. 1 toho istého nariadenia. Ani z uplatňovaných nariadení, ani z judikatúry nevyplýva, že ÚHVT má povinnosť upozorňovať prípadných odvolateľov pred odvolacím senátom na dôsledky nedodržania formálnych náležitostí stanovených týmto nariadením [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 31. mája 2005, Solo Italia/ÚHVT – Nuova Sala (PARMITALIA), T‑373/03, Zb. s. II‑1881, bod 59].
44 Aj keď informovanie odvolateľov o formálnych nedostatkoch ich podaní je bežnou praxou ÚHVT, nebude to mať vplyv na tento prípad. Táto prax totiž nemôže zmeniť okamih začatia plynutia lehoty stanovenej v pravidle 96 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2003, Classen Holding/ÚHVT – International Paper (BECKETT EXPRESSION), T‑71/02, Zb. s. II‑3181, bod 41]. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry boli pravidlá týkajúce sa lehôt zavedené na účely zabezpečenia právnej istoty a predchádzania akejkoľvek diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu (pozri uznesenie Súdu prvého stupňa z 21. novembra 2005, Tramarin/Komisia, T‑426/04, Zb. s. II‑4765, bod 60 a citovanú judikatúru). Toto všeobecné konštatovanie sa uplatňuje tiež na lehoty stanovené v nariadeniach o ochrannej známke Spoločenstva. Preto uplatnením lehoty stanovenej v pravidle 96 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 bez jej zmeny odvolací senát neporušil zásadu rovnosti zaobchádzania.
45 Preto musí byť uvedený žalobný dôvod zamietnutý.
O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality
Tvrdenia účastníkov konania
46 Žalobkyňa tvrdí, že zamietnutie jej odvolania odvolacím senátom ako neprípustné, napriek tomu, že bolo podané v stanovenej lehote a v súlade s právnymi predpismi, s výnimkou jednej vety v angličtine, ktoré ju zbavilo možnosti pokračovať v konaní a obhájiť jej prihlášku, je v rozpore so zásadou proporcionality.
47 Po prvé, pri zvážení na jednej strane záujmu vedľajšej účastníčky konania o prirodzené porozumenie odvolaniu a kontinuitu jazyka konania a na druhej strane záujmu žalobkyne o obhajobu svojej prihlášky, je neprimerané zamietnuť odvolanie len preto, že formálna požiadavka týkajúca sa podania odvolania v jazyku konania nebola dodržaná.
48 Po druhé sám odvolací senát už predtým uznal, že jazykový režim stanovený nariadením č. 40/94 a nariadením č. 2868/95 nie je jasný. Bolo by zbytočne prísne a formalistické uplatňovať taký režim na odvolanie, pri ktorom len málo dôležitých prvkov potrebuje preklad. Údaje, ktoré majú byť uvedené vo formulári odvolania, sú totiž minimálne, to znamená aj údaj o rozsahu odvolania, ktorý v aktuálnom znení formulára je obsiahnutý v jednoduchej rubrike, ktorá sa má začiarknuť.
49 Po tretie výber jazyka konania by bol zúžený na jazyky, ktorých znalosť je v Spoločenstve najviac rozšírená s cieľom zabrániť, aby jazyk konania nebol úplne neznámy niektorému z účastníkov konania. V prejednávanej veci bola vedľajšia účastníčka schopná porozumieť obsahu odvolania, tým aj údaju o rozsahu odvolania, ktorý bol napísaný v angličtine, keďže prihláška, proti ktorej podala námietku, bola tiež napísaná v angličtine. Porozumenie angličtiny týmto účastníkom konania nemožno spochybniť o to viac, že ide o farmaceutický podnik a nie jednotlivca.
50 ÚHVT, zdôrazňujúc, že odvolací senát nemá právomoc kontrolovať proporcionalitu pravidiel, ktoré upravujú zamietnutie odvolania podaného v inom jazyku ako jazyk konania, tvrdí, že samotná existencia rôznych právnych prostriedkov, ktoré dovoľujú zmierňovať formálne nedostatky alebo nedodržané lehoty, posilňuje proporcionalitu takejto právnej úpravy. Keďže žalobkyňa nevyužila tieto právne prostriedky, ktoré jej boli k dispozícii, a vzhľadom na opakujúce sa nedodržanie lehoty, čo vyvoláva pochybnosti o náležitej starostlivosti jej zástupcov, nemožno namietať proporcionalitu predmetných právnych základov.
51 Podľa vedľajšej účastníčky konania nie je neprimerané vyžadovať, aby boli dodržané predpisy týkajúce sa lehôt a jazyka konania, ktorých uplatnenie nepodlieha zváženiu rovnováhy záujmov účastníkov konania. Okrem toho, keďže žalobkyňa mala možnosť podať novú prihlášku, nemožno zamietnutie jej odvolania považovať za nespravodlivé.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
52 Na zamietnutie odvolania ako neprípustného odvolací senát uplatnil pravidlo 96 ods. 1, pravidlo 49 ods. 1 a pravidlo 48 ods. 1 písm. c) a ods. 2 nariadenia č. 2868/95. Tieto pravidlá, ktoré sú účinné a upravujú prípustnosť odvolania v prejednávanej veci, sa mali uplatniť odvolacím senátom. Odmietnutie uplatniť tieto pravidlá by porušilo zásadu prezumpcie zákonnosti, podľa ktorej právna úprava Spoločenstva zostáva v účinnosti, pokiaľ príslušný súdny orgán nerozhodol o jej nezákonnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. júla 2001, Kik/ÚHVT (Kik), T‑120/99, Zb. s. II‑2235, bod 55].
53 Súdu prvého stupňa teda prislúcha rozhodnúť o zákonnosti týchto pravidiel v súvislosti so zásadou proporcionality v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdením, že neprípustnosť jej odvolania na základe týchto pravidiel je v rozpore so zásadou proporcionality, implicitne tvrdí, že tieto pravidlá sú v rozpore so zásadou proporcionality.
54 V tomto zmysle je potrebné pripomenúť, že tieto pravidlá tvoria súčasť ustanovení, ktoré upravujú jazykový režim zavedený nariadením č. 40/94. Podľa ustálenej judikatúry však tento režim, zavedený nariadením č. 40/94, ktorý je výsledkom zložitej rovnováhy v snahe dosiahnutia legitímneho cieľa nájsť vhodné jazykové riešenie pre systém ochrannej známky Spoločenstva, je v súlade so zásadou proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 2003, Kik/ÚHVT, C‑361/01 P, Zb. s. I‑8283, body 92 až 94, a rozsudok Kik, už citovaný v bode 52 vyššie, body 62 a 63). Nemožno preto tvrdiť, že tieto pravidlá sú v rozpore so zásadou proporcionality.
55 Okrem toho nedodržanie povinností, akými sú dodržanie lehôt na podanie odvolania, ktoré sú nevyhnutné pre dobré fungovanie systému Spoločenstva, môže byť sankcionované právnou úpravou Spoločenstva stratením práva bez toho, aby to bolo v rozpore so zásadou proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003, APOL/Komisia, T‑61/00 a T‑62/00, Zb. s. II‑635, body 96 a 98).
56 Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho senátu, ktorým podľa pravidla 96 ods. 1, pravidla 49 ods. 1 a pravidla 48 ods. 1 písm. c) a ods. 2 nariadenia č. 2868/95 zamietol odvolanie ako neprípustné, nemožno považovať za neprimerané. Preto musí byť tento žalobný dôvod zamietnutý.
O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 78a nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
57 Žalobkyňa tvrdí, že pravidlo 72 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, ktoré upravuje uplynutie lehôt, sa musí tiež uplatniť na určenie začatia plynutia lehôt, aby nebol odvolateľ znevýhodnený kvôli komunikačnému prostriedku, ktorým podal svoje odvolanie. Toto pravidlo stanovuje, že ak lehota uplynie v taký deň, v ktorom ÚHVT nie je otvorený na prijímanie dokumentov alebo keď sa obyčajná pošta do lokality, v ktorej sa nachádza ÚHVT, nedoručuje, lehota sa predĺži až do prvého dňa, kým nie je úrad otvorený na prijímanie dokumentov a keď sa obyčajná pošta doručuje. V predmetnej veci jednomesačná lehota stanovená v pravidle 96 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 nezačala teda plynúť v piatok 6. januára 2006, čiže v deň podania odvolania, keďže podľa zoznamu dní pre rok 2006, keď je ÚHVT zatvorený, išlo o sviatočný deň. Odvolanie by malo byť považované za podané v pondelok 9. januára 2006. Z toho vyplýva, že jednomesačná lehota na predloženie prekladu odvolania do jazyka konania uplynula 9. februára 2006 a nie 6. februára 2006, ako tvrdí ÚHVT.
58 Okrem toho žiadosť o pokračovanie v konaní predložená 7. apríla 2006 spolu s odvolaním preloženým do nemčiny a príkazom na úhradu poplatku za pokračovanie v konaní bola podaná v súlade s článkom 78a nariadenia č. 40/94. Nevyhovením tejto žiadosti preto ÚHVT porušil článok 78a nariadenia č. 40/94.
59 ÚHVT a vedľajšia účastníčka konania namietajú tvrdenia žalobkyne a uvádzajú, že tým, že bolo odvolanie v angličtine podané 6. januára 2006, lehota stanovená v pravidle 96 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 uplynula 6. februára 2006 a lehota na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní stanovená v článku 78a nariadenia č. 40/94 uplynula 6. apríla 2006. Žiadosť o pokračovanie v konaní podaná 7. apríla 2006 bola teda podaná deň po uplynutí stanovenej lehoty.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
60 Svojím žalobným dôvodom založeným na prípustnosti žiadosti o pokračovanie v konaní žalobkyňa v podstate tvrdí, že odvolací senát nevyhovel tejto žiadosti, pretože ju považoval za nepodanú.
61 Podľa článku 78a nariadenia č. 40/94 účastník konania pred ÚHVT, ktorý nedodržal určenú lehotu, môže na požiadanie dosiahnuť pokračovanie v konaní za podmienky, že v čase predloženia žiadosti bol opomenutý akt už vykonaný. Žiadosť o pokračovanie v konaní je prípustná, iba ak sa predloží do dvoch mesiacov po uplynutí nedodržanej lehoty, a nebude sa považovať za podanú, kým sa nezaplatí poplatok za pokračovanie v konaní.
62 Pravidlo 96 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 stanovuje, že jednomesačná lehota na predloženie prekladu pôvodného dokumentu, ktorý bol napísaný v inom jazyku, do jazyka konania, začína plynúť odo dňa podania tohto pôvodného dokumentu. Na základe pravidla 70 ods. 4 nariadenia č. 2868/95, ak je lehota vyjadrená ako jeden mesiac alebo určitý počet mesiacov, uplynie príslušný nasledujúci mesiac v deň, ktorý má rovnaké číslo ako deň, kedy uvedená udalosť nastala.
63 V predmetnej veci nie je sporné, že odvolanie v anglickom znení bolo podané na ÚHVT faxom 6. januára 2006. Preto odvolací senát správne posúdil, že jednomesačná lehota na podanie prekladu odvolania do jazyka konania uplynula 6. februára 2006.
64 Keďže nedodržaná lehota uplynula 6. februára 2006, žiadosť o pokračovanie v konaní mala byť podaná a príkaz na úhradu dlžného poplatku mal byť daný najneskôr 6. apríla 2006. Žiadosť o pokračovanie v konaní a preklad odvolania do jazyka konania však boli podané a príkaz na zaplatenie poplatku bol daný až 7. apríla 2006.
65 Preto, ak bola žiadosť o pokračovanie v konaní posúdená ako nepodaná, odvolací senát sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.
66 Toto konštatovanie nie je spochybnené tvrdením žalobkyne, podľa ktorého dňom, od ktorého začína plynúť jednomesačná lehota, je 9. január 2006 namiesto 6. januára 2006, keď bolo odvolanie doručené faxom. Toto tvrdenie sa opiera o pravidlá upravujúce uplynutie lehôt v osobitných prípadoch, ktoré sa na prejednávanú vec nevzťahujú. Uplatní sa totiž pravidlo 70 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, ktoré sa vzťahuje na začatie plynutia lehôt v prípade doručovania. Stanovuje, že prijatie doručeného dokumentu predstavuje udalosť, na základe ktorej začína plynúť lehota. Okrem toho pravidlo 79 nariadenia č. 2868/95 stanovuje, že každé oznámenie, ktoré je určené ÚHVT, môže byť zaslané faxom, a odkazuje na pravidlo 80 toho istého nariadenia, podľa ktorého rozhodným dátumom je deň doručenia faxu. Preto, ak ide o zaslanie oznámenia adresovaného ÚHVT faxom, udalosťou, od ktorej začína plynúť lehota, je deň doručenia tohto faxu ÚHVT, nezávisle od skutočnosti, že dňom doručenia je sviatočný deň.
67 Z uvedeného vyplýva, že tento žalobný dôvod musí byť zamietnutý.
O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 78 nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
68 Žalobkyňa tvrdí, že oznámenie o nezrovnalosti týkajúcej sa jazyka odvolania je platné, len ak bolo urobené písomne, a preto dátum neformálneho oznámenia počas telefonického rozhovoru nemôže byť považovaný za dátum odpadnutia dôvodu zmeškania lehoty, od ktorého začína plynúť lehota na podanie žiadosti o restitutio in integrum. Keďže nezrovnalosť týkajúca sa jazyka odvolania nebola písomne oznámená žalobkyni, dôvod zmeškania lehoty tým nikdy neodpadol a žiadosť o restitutio in integrum nemôže byť považovaná za omeškanú.
69 ÚHVT a vedľajšia účastníčka konania tvrdia, že dôvod zmeškania lehoty v predmetnej veci odpadol najneskôr 22. marca 2006, kedy bol jeden zo zástupcov žalobkyne telefonický informovaný o nezrovnalosti týkajúcej sa jazyka odvolania. Dvojmesačná lehota stanovená v článku 78 ods. 2 nariadenia č. 40/94 uplynula najneskôr 22. mája 2006. Žiadosť o restitutio in integrum bola teda podaná o deň neskôr, 23. mája 2006. Odvolací senát teda správne považoval žiadosť o restitutio in integrum za nepodanú.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
70 Podľa článku 78 ods. 2 a 3 nariadenia č. 40/94 musí byť žiadosť o restitutio in integrum podaná v písomnej forme do dvoch mesiacov od odpadnutia dôvodu zmeškania lehoty, ktorého priamym následkom je strata práva alebo strata práva na podanie odvolania. Žiadosť musí byť odôvodnená a uvádzať skutočnosti a odôvodnenia uvedené na jej podporu a nepovažuje sa za podanú, kým sa neuhradí poplatok za obnovenie práv.
71 V prejednávanej veci dôvod zmeškania lehoty na podanie odvolania v jazyku konania rozhodnutia, proti ktorému bolo podané odvolanie, ako ho žalobkyňa uviedla vo svojej žiadosti o restitutio in integrum, spočíva v nevedomosti jej zástupcov o skutočnosti, že odvolanie bolo zaslané ÚHVT 6. januára 2006 v anglickom znení. Žiadosť o restitutio in integrum bola podaná 23. mája 2006.
72 Dňa 22. marca 2006 počas telefonického rozhovoru medzi zamestnancom ÚHVT a jedným zo zástupcov žalobkyne bol posledný uvedený informovaný o nezrovnalosti týkajúcej sa jazyka odvolania, ako to tvrdí ÚHVT vo svojej internej poznámke z 24. marca 2006 a žalobkyňa vo svojej žalobe.
73 Žalobkyňa počas pojednávania uviedla, že pochybuje o tom, že tento rozhovor by mohol predstavovať odpadnutie dôvodu zmeškania lehoty a že dôvod najskôr odpadol 27. apríla 2006 počas telefonického rozhovoru medzi spravodajcom odvolacieho senátu a jedným zo zástupcov žalobkyne.
74 Toto tvrdenie, aj keby bolo prípustné, nemožno prijať.
75 Zo súhlasných tvrdení ÚHVT a žalobkyne uvedených vyššie, ktoré sa týkajú telefonického rozhovoru z 22. marca 2006, teda vyplýva, že počas tohto rozhovoru bola žalobkyňa informovaná o nezrovnalosti týkajúcej sa jazyka odvolania. Okrem toho z administratívneho spisu vyplýva, že prvý z dvoch listov zaslaných jedným zo zástupcov žalobkyne zamestnancovi ÚHVT 7. apríla 2006 odkazuje na ich telefonický rozhovor a na to, že ten sa týkal oznámenia ÚHVT z 18. januára 2006, ktoré žalobkyňa nedostala. Vzhľadom na skutočnosť, že toto jednostranové oznámenie sa výhradne vzťahovalo na nezrovnalosť týkajúcu sa jazyka odvolania, možno usudzovať, že predmetná nezrovnalosť bola spomenutá počas tohto telefonického rozhovoru. Okrem toho druhý list zo 7. apríla 2006 zaslaný okamžite po prvom uvádza, že vzhľadom na nezrovnalosť týkajúcu sa jazyka odvolania uvedenú ÚHVT bolo pre istotu zaslané nové odvolanie v nemčine.
76 Z toho vyplýva, že odvolací senát sa mohol legitímne domnievať, že dôvod zmeškania nedodržanej lehoty, ako ho uvádza žalobkyňa, odpadol najneskôr 22. marca 2006, a preto dvojmesačná lehota stanovená v článku 78 nariadenia č. 40/94 uplynula najneskôr 22. mája 2006.
77 Toto konštatovanie nemožno spochybniť tvrdením žalobkyne, podľa ktorého lehota stanovená v článku 78 nariadenia č. 40/94 začína plynúť až od okamihu, keď ÚHVT písomne oznámi nezrovnalosť týkajúcu sa jazyka odvolania. Takéto písomné oznámenie totiž nie je upravené v článku 78 nariadenia č. 40/94. Okrem toho z judikatúry vyplýva, že ÚHVT nie je povinný informovať dotknutého účastníka konania o nezrovnalostiach v konaní a vzhľadom na to, že takéto oznámenie zo strany ÚHVT nemá vplyv na začatie plynutia lehoty stanovenej na podanie žiadosti o restitutio in integrum, takýto výklad je zjavne v rozpore s článkom 78 ods. 2 nariadenia č. 40/94 (rozsudok BECKETT EXPRESSION, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 41).
78 Z toho dôvodu, keďže príkaz na zaplatenie dlžného poplatku bol daný až 23. mája 2006, odvolací senát sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že považoval žiadosť o restitutio in integrum za nepodanú.
79 V každom prípade, podľa článku 78 ods. 1 nariadenia č. 40/94 restitutio in integrum je tiež podriadené podmienke vynaloženia náležitej starostlivosti vyžadovanej okolnosťami. Aj za predpokladu, ako bolo uvedené žalobkyňou, že chyba pri odoslaní odvolania bola spôsobená sekretárkou a zástupcovia žalobkyne o nej nevedeli, predstavuje dôvod zmeškania podľa článku 78 ods. 1 nariadenia č. 40/94, žalobkyňa bola povinná preukázať pred odvolacím senátom, že vynaložila náležitú starostlivosť vyžadovanú okolnosťami. V tomto ohľade však žalobkyňa nepodala žiadnu informáciu. Odvolací senát sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ak rozhodol, že nebolo preukázané, že žalobkyňa vynaložila náležitú starostlivosť vyžadovanú okolnosťami.
80 Z toho vyplýva, že tento žalobný dôvod musí byť zamietnutý, a preto musí byť zamietnutá aj žaloba v celom rozsahu.
O trovách
81 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je potrebné zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT a vedľajšej účastníčky konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Neurim Pharmaceuticals (1991) Ltd je povinná nahradiť trovy konania.
Tiili | Dehousse | Wiszniewska-Białecka |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. septembra 2008.
Tajomník | | Predsedkyňa komory |