ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (ôsma komora)
z 24. septembra 2008 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Slovná ochranná známka Spoločenstva O STORE – Skoršia národná slovná ochranná známka THE O STORE – Porovnanie služieb poskytovaných v rámci maloobchodu so zodpovedajúcimi tovarmi – Relatívny dôvod zamietnutia – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 – Návrh vedľajšieho účastníka konania na zmenu rozhodnutia – Článok 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa“
Vo veci T‑116/06,
Oakley, Inc., so sídlom v One Icon, Foothill Ranch (Spojené štáty), v zastúpení: M. Huth‑Dierig a M. Nentwig, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa:
Venticinque Ltd, so sídlom v Hailsham, East Sussex (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: D. Caneva, advokát,
ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 17. januára 2006 (spojené veci R 682/2004‑1 a R 685/2004‑1), týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi Venticinque Ltd a Oakley, Inc.,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (ôsma komora),
v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyňa), sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl,
tajomník: C. Kristensen, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. apríla 2006,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 23. júna 2006,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 25. júla 2006,
po pojednávaní z 10. januára 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 7. februára 2001 žalobkyňa Oakley, Inc., podala na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.
2 Prihlasovanou ochrannou známkou je slovné označenie O STORE.
3 Služby uvedené v prihláške patria do triedy 35 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu ochranných známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „služby maloobchodu a veľkoobchodu, vrátane služieb maloobchodu cez internet; maloobchodu a veľkoobchodu s okuliarmi, slnečnými okuliarmi, optickými tovarmi a doplnkami, oblečením, pokrývkami hlavy, obuvou, hodinkami, chronoskopmi, šperkmi, obtlačkami, plagátmi, športovými taškami, plecniakmi a náprsnými taškami“.
4 Táto prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená 3. septembra 2001 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 77/01.
5 Dňa 11. februára 2002 žalobkyňa dosiahla zápis ochrannej známky Spoločenstva O STORE pod číslom 2 074 599.
6 Dňa 14. októbra 2002 vedľajší účastník konania, Venticinque Ltd, podal návrh na vyhlásenie neplatnosti, ktorý sa týka všetkých služieb chránených zápisom ochrannej známky Spoločenstva, v súlade s článkom 52 ods. 1 písm. a) a článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Tento návrh bol založený na existencii pravdepodobnosti zámeny medzi ochrannou známkou Spoločenstva a skoršou slovnou ochrannou známkou THE O STORE, ktorá bola zapísaná 28. decembra 2000 vo Francúzsku pod číslom 3 073 591 pre tieto tovary zaradené do tried 18 a 25 Niceskej dohody o triedení:
– trieda 18: „Koža a imitácie kože a výrobky vyrobené z týchto materiálov, ktoré nie sú zaradené v iných triedach; to znamená cestovné kufre a tašky, kufríky na kozmetiku predávané prázdne, večerné tašky, kabelky, nákupné tašky, plecniaky, univerzálne tašky na šport, peňaženky s retiazkou, peňaženky s posuvným zatváraním, plstené peňaženky, aktovky, servítky, náprsné tašky a peňaženky; koža zvierat, usne; cestovné kufre a tašky; dáždniky, slnečníky a vychádzkové palice; biče, postroje a sedlárske výrobky“,
– trieda 25: „Oblečenie, to znamená obleky, večerné košele, nohavice, vesty, športové vesty, pulóvre, sukne, živôtiky, ľanové vesty, svetre, zvrchníky, kabáty, pláštenky, športové dresy, vetrovky, nepremokavé plášte, večerné obleky, fraky, šerpy, šály, šatky, kravaty, rukavice, kožušinové vesty, kožušinové kabáty, kožušinové šerpy, bermudy, tričká, polo, šaty so živôtikmi, plážové šaty, pyžamá, nočné košele, domáce šaty, kúpeľné župany, pančuchy, ponožky, spodničky, plavky, nohavičky, podprsenka a spodné tričká; pokrývky hlavy a obuv“.
7 Rozhodnutím z 18. júna 2004 výmazové oddelenie vyhovelo návrhu na vyhlásenie neplatnosti, pokiaľ ide na jednej strane o služby „maloobchodu a veľkoobchodu s oblečením, pokrývkami hlavy, obuvou, športovými taškami, plecniakmi a náprsnými taškami“, z toho dôvodu, že aj keď tieto služby majú povahu, určenie a používanie, ktoré sú odlišné od povahy, určenia a používania tovarov, na ktoré sa vzťahuje skoršia národná ochranná známka, majú rovnaké distribučné kanály, a na druhej strane, pokiaľ ide o „služby maloobchodu a veľkoobchodu vrátane služieb maloobchodu cez internet“, z toho dôvodu, že keďže označenie týchto služieb je všeobecné, zahŕňa predaj všetkých druhov tovarov vrátane tých, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Naopak, výmazové oddelenie zamietlo návrh na vyhlásenie neplatnosti, pokiaľ ide o služby „maloobchod a veľkoobchod s okuliarmi, slnečnými okuliarmi, optickými tovarmi a doplnkami, hodinkami, chronoskopmi, šperkmi, obtlačkami, plagátmi“, pretože sa domnieval, že služby poskytované v rámci malopredaja týchto tovarov nemali rovnaké distribučné kanály ako tovary z kože a oblečenie, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka.
8 Dňa 5. a 6. augusta 2004 žalobkyňa a vedľajší účastník konania podali odvolanie proti rozhodnutiu výmazového oddelenia.
9 Rozhodnutím zo 17. januára 2006 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát potvrdil rozhodnutie výmazového oddelenia, a teda zamietol obe odvolania.
10 Odvolací senát v podstate zdôraznil, že:
– služby „maloobchodu a veľkoobchodu s oblečením, pokrývkami hlavy, obuvou, športovými taškami, plecniakmi a náprsnými taškami“ označené ochrannou známkou Spoločenstva sa vyznačujú veľmi podobnou povahou a určením, ako aj zhodným používaním a distribučnými kanálmi ako v prípade tovarov zaradených do tried 18 a 25, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Okrem toho tieto tovary a tieto služby sú komplementárne. Existuje teda zjavná podobnosť tovarov predávaných v malopredaji, ktoré sú zhodné alebo podobné s tovarmi predávanými pod skoršou ochrannou známkou. Nakoniec označenia sú tiež veľmi podobné, pretože jediný rozdiel spočíva v tom, že jedno z dvoch označení nemá nerozlišujúci člen „the“, takže existuje pravdepodobnosť zámeny,
– neexistuje pravdepodobnosť zámeny, čo sa týka služieb „maloobchod a veľkoobchod s okuliarmi, slnečnými okuliarmi, optickými tovarmi a doplnkami, chronoskopmi, šperkmi, obtlačkami, plagátmi“, pretože napriek podobnosti predmetných ochranných známok tieto služby rozlišujú tovary zaradené do tried 18 a 25, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka,
– pokiaľ ide o „služby maloobchodu a veľkoobchodu vrátane služieb maloobchodu cez internet“, majiteľ ochrannej známky Spoločenstva neohraničil tieto služby na osobitné tovary, takže toto všeobecné znenie môže zahŕňať tovary označené skoršou ochrannou známkou. Keďže sú tieto služby a tovary, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, teda podobné, existuje pravdepodobnosť zámeny.
Návrhy účastníkov konania
11 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
12 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
13 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zmenil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odmieta existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi tovarmi, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka THE O STORE, a službami „maloobchod a veľkoobchod s okuliarmi, slnečnými okuliarmi, optickými tovarmi a doplnkami, chronoskopmi, šperkmi, obtlačkami, plagátmi“, pre ktoré bola zapísaná ochranná známka O STORE,
– zmenil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom nevyhlasuje ochrannú známku Spoločenstva O STORE, zapísanú 11. februára 2002, za neplatnú v celom rozsahu so zreteľom na existenciu francúzskej ochrannej známky THE O STORE, zapísanej 28. decembra 2000.
14 Na pojednávaní ÚHVT vyhlásil, že netrvá na námietke neprípustnosti, ktorú vzniesol vo svojom vyjadrení k návrhu žalobkyne na zrušenie napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej odvolací senát potvrdil rozhodnutie výmazového oddelenia, ktoré zamietlo návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva O STORE pre služby „maloobchod a veľkoobchod s okuliarmi, slnečnými okuliarmi, optickými tovarmi a doplnkami, chronoskopmi, šperkmi, obtlačkami, plagátmi“, čo bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania.
Právny stav
15 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Vedľajší účastník konania podal návrh na základe článku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
16 Po prvé žalobkyňa tvrdí, že neexistuje žiadna podobnosť medzi dotknutými tovarmi a službami, takže odvolací senát nesprávne dospel k záveru o existencii takejto podobnosti. Najskôr odvolací senát podal nesprávny výklad povahy služieb poskytovaných v rámci maloobchodu. Následne nesprávne použil rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Canon (C‑39/97, Zb. s. I‑5507). Nakoniec nesprávne odmietol jej argumentáciu o nevyhnutnosti zamietnuť podobnosť medzi tovarmi a službami preto, aby sa vyhlo príliš širokej ochrane ochranných známok, ktoré sa vzťahujú na služby poskytované v rámci maloobchodu vo všeobecnosti.
17 Po prvé, pokiaľ ide o povahu služieb poskytovaných v rámci maloobchodu, žalobkyňa konštatuje, že odvolací senát v nej vidí len jednoduchú operáciu predaja tovarov, takže kladie na rovnakú úroveň tieto služby a tovary predávané v malopredaji. Tento prístup je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora zo 7. júla 2005, Praktiker Bau- und Heimwerkermärkte (C‑418/02, Zb. s. I‑5873). Žalobkyňa však zdôrazňuje na jednej strane, že desiatky rokov myšlienka, že služba patriaca do malopredaja je službou samou osebe, sa stáva čoraz viac všeobecne akceptovanou, a na druhej strane, že služby poskytované v rámci malopredaja môžu byť službami, ktoré sú odlišné od jednoduchého postupu predaja tovaru.
18 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát nesprávne uplatnil kritériá podobnosti predmetných tovarov a služieb. Takto nesprávne odvolací senát zdôraznil v bode 20 napadnutého rozhodnutia existenciu vysokej podobnosti so zreteľom na povahu predmetných tovarov a služieb z toho dôvodu, že obe majú rovnaký predmet, to znamená ponúkanie tovaru konečnému spotrebiteľovi, pretože tovary a služby majú odlišnú povahu, keďže tovary majú materiálnu povahu a služby ju nemajú. Vzhľadom na ich zloženia, ich spôsoby fungovania a ich fyzické vlastnosti dotknuté služby a tovary sú absolútne rozdielne tak, že neexistuje žiadna podobnosť.
19 Rovnako určenie predmetných tovarov a služieb je rôzne. Určenie tovarov, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka THE O STORE, je totiž opísané ako ochrana proti zlému počasiu a ako tovary v oblasti módy, zatiaľ čo určenie služieb poskytovaných v rámci maloobchodu, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka O STORE, spočíva v pomoci spotrebiteľom pohodlne prezerať, vybrať si a kúpiť tovary. Konštatovanie odvolacieho senátu v bode 19 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „účel malopredaja a účel tovarov, ktoré sú predávané v malopredaji, sú veľmi podobné, to znamená poskytovanie tovaru konečnému spotrebiteľovi“ je chybné a zamieňa odlišné kategórie „služby poskytované v rámci maloobchodu“ a „samotné tovary“.
20 Žalobkyňa upresňuje, že používanie označuje spôsob použitia, ktorý umožňuje tovaru splniť svoj cieľ, a mohlo by byť vo všeobecnosti vyvodené zo spôsobu fungovania tovarov alebo z funkcie, ktorú spĺňajú tovary alebo služby na trhu, to znamená z ich určenia. Zdôrazňuje, že tovary, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, majú hlavne slúžiť ako ochrana proti zlému počasiu a ako tovary v oblasti módy, zatiaľ čo naopak služby poskytované v rámci maloobchodu uspokojujú potreby spotrebiteľa získať rady, pokiaľ ide o rôzne tovary, a dokázať si vybrať a kúpiť rôzne tovary. Preto odvolací senát nesprávne konštatoval v bode 21 napadnutého rozhodnutia, že spotrebitelia inak nepoužívajú služby poskytované v rámci malopredaja a tovary.
21 Pokiaľ ide o kritérium konkurenčnej povahy tovarov a služieb, žalobkyňa poznamenáva, že posledné uvedené sú konkurenčné, keď ich spotrebitelia považujú za vzájomne zameniteľné, čo však neplatí v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o ich komplementaritu, žalobkyňa sa domnieva, že to tak je v prípade, keď je jeden nevyhnutný alebo dôležitý pre použitie druhého, ale nie je jednoducho podporný alebo vedľajší, čo je prípad prejednávanej veci.
22 Žalobkyňa z toho vyvodzuje záver, že dotknuté tovary a služby sú rozdielne, pokiaľ ide o ich povahu, určenie a používanie. Okrem toho neexistuje medzi nimi žiaden vzťah komplementarity alebo konkurencie. Jediný znak podobnosti spočíva v skutočnosti, že tovary sa predávajú a služby sa poskytujú na rovnakých obchodných miestach.
23 Samotná táto skutočnosť však nemôže urobiť tieto tovary a služby podobné v zmysle kritérií uvedených v rozsudku Canon, už citovanom v bode 16 vyššie, keďže sa Súdny dvor nezmieňuje o „podobných distribučných obvodoch“ ako o kritériu na posudzovanie podobnosti tovarov a/alebo služieb. Podľa žalobkyne, pretože väčšina tovarov sa predáva vo veľkoobchodoch, spotrebitelia nekladú dôraz na obchodné miesta, keď zisťujú spoločný pôvod tovarov. Okrem toho, pokiaľ ide o siedme odôvodnenie nariadenia č. 40/94, ako aj o judikatúru, žalobkyňa zdôrazňuje, že tenká hranica, ktorá oddeľuje podobné tovary a služby od rozdielnych, sa musí vytýčiť s tým, že sa posúdi ich podobnosť, ktorá sa neobmedzí na abstraktné a umelé kritériá, pričom obchodné hľadisko je prvoradé. Takto verejnosť nepovažuje tovary a služby za podobné z toho dôvodu, že sa predávajú na rovnakom mieste: tovary a služby sú podobné len za predpokladu, že sa používajú zhodné označenia, a verejnosť sa môže domnievať, že pochádzajú z rovnakého podniku alebo z hospodársky prepojených podnikov. Verejnosť však vie, že podniky, ktoré podnikajú v oblasti malopredaja, akými je Marks & Spencer alebo Galeries Lafayette, nie sú podnikmi, ktoré vyrábajú tovary, ktoré distribuujú. Preto, aj keď niektoré tovary boli ponúkané na tom istom mieste ako niektoré plnenia súvisiace s malopredajom, konečný spotrebiteľ vedel, že sú podstatne odlišné, pokiaľ ide o ich povahu, a že nepochádzajú z rovnakého podniku alebo z hospodársky prepojených podnikov.
24 Po tretie sa žalobkyňa domnieva, že odvolací senát nesprávne odmietol jej argumentáciu, podľa ktorej je nevyhnutné zamietnuť podobnosť medzi tovarmi, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, a dotknutými službami poskytovanými v rámci malopredaja nato, aby sa vyhlo príliš širokej ochrane ochranných známok služieb, ktoré patria do maloobchodu vo všeobecnosti. Inak by sa mohol majiteľ ochrannej známky zapísanej pre služby poskytované v rámci maloobchodu domáhať ochrany, pokiaľ ide o všetky tovary, ktoré môžu byť predané v rámci malopredaja. Toto riziko, ktoré súvisí s príliš širokou ochranou, nemožno vylúčiť napriek tomu, že to vyžadujú kritériá, ktoré uviedol Súdny dvor v rozsudku Praktiker Bau- und Heimwerkermärkte, už citovanom v bode 17 vyššie, v ktorom uviedol, že treba uviesť spresnenia, pokiaľ ide o tovary alebo druhy tovarov dotknuté službami. Je totiž ešte možné dosiahnuť zápis ochrannej známky, ktorá sa vzťahuje na služby poskytované v rámci malopredaja tovarov, ktoré patria do tried 1 až 34.
25 Po druhé žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že nezohľadnil nízku rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky. Prvok „store“ poznajú všetci európski spotrebitelia vrátane francúzskych tak, že je jednoducho opisný. Prvky „the“ a „o“ majú minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť, ak nie žiadnu. Z toho vyplýva, že skoršia slovná ochranná známka THE O STORE by sa mala považovať za ochrannú zámku s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, a to o to viac, že vedľajší účastník konania nepreukázal, že táto ochranná známka je na francúzskom trhu dobre zaužívaná.
26 Po tretie, pokiaľ ide o porovnanie označení, žalobkyňa pripomína judikatúru, podľa ktorej sa má porovnanie z hľadiska vizuálneho, fonetického alebo koncepčného zakladať na celkovom dojme, ktorý ochranné známky vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a dominantných prvkov. V tejto súvislosti žalobkyňa zdôrazňuje, že hoci kolidujúce ochranné známky vykazujú určité podobné prvky, odvolací senát ignoroval rozdiely v ich rozlišujúcich prvkoch. Vzhľadom na jeho čisto opisný charakter je prvok „store“ zanedbateľný pre príslušnú skupinu verejnosti v celkovom dojme, takže prvky, ktoré sa majú porovnať, sú „the o“ a „o“. Vizuálne existuje výrazný rozdiel medzi týmito prvkami (počet písmen a výslovnosť). Aj za predpokladu, že pre verejnosť nie je prvok „store“ celkom zanedbateľný v celkovom dojme, ktorý vytvárajú ochranné známky, člen „the“ charakterizuje dostatočne skoršiu ochrannú známku a odlišuje ju od napadnutej ochrannej známky. Takto existujú vnímateľne rozdiely medzi oboma ochrannými známkami z dôvodu prítomnosti člena „the“, ktorý nie je prítomný v ochrannej známke Spoločenstva, a z dôvodu nízkej rozlišovacej spôsobilosti, ak nie žiadnej, ďalších prvkov skoršej ochrannej známky, to znamená písmena „o“ a slova „store“.
27 Po štvrté žalobkyňa po tom, ako pripomenula judikatúru v oblasti pravdepodobnosti zámeny, upresňuje, že spor v prejednávanej veci sa týka služieb poskytovaných v rámci malopredaja tovarov. Treba sa však vyhnúť príliš širokej ochrane ochranných známok, keď sa vzťahujú na služby poskytované v rámci maloobchodu. Naopak, je nutné chrániť ochranné známky proti nedôvodným nárokom majiteľov ochranných známok zapísaných pre niektoré tovary, v prejednávanej veci pre tovary patriace do tried 18 a 25. Podľa žalobkyne Súdny dvor výslovne rozhodol v rozsudku Praktiker Bau- und Heimwerkermärkte, už citovanom v bode 17 vyššie, tak, že pravdepodobnosť zámeny musí zohľadňovať osobitné vlastnosti ochranných známok, ktoré sa vzťahujú na služby, ktoré patria do malopredaja, čo si vyžaduje reštriktívny výklad pojmu pravdepodobnosť zámeny.
28 Žalobkyňa na záver pripomína, že z oznámenia č. 3/01 predsedu ÚHVT vyplýva, že „pravdepodobnosť zámeny je málo pravdepodobná medzi službami poskytovanými v rámci malopredaja a určenými tovarmi s výnimkou veľmi osobitných prípadov, najmä keď predmetné ochranné známky sú zhodné alebo takmer zhodné a sú dobre zaužívané na trhu“.
29 ÚHVT navrhuje odmietnuť jediný žalobný dôvod a upresňuje s tým, že odkazuje na body 19 a 23 napadnutého rozhodnutia, že v každom prípade, keďže služby poskytované v rámci malopredaja súvisia s tovarmi alebo sú od nich závislé, ich povaha, určenie a používanie súvisia, aj keď nie objektívne, tak prinajmenšom v subjektívnom vnímaní spotrebiteľov.
30 Vedľajší účastník konania navrhuje tiež zamietnutie uvedeného žalobného dôvodu.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
31 Článok 52 nariadenia č. 40/94 stanovuje najmä:
„1. Ochranná známka spoločenstva sa vyhlási za neplatnú na základe návrhu podaného úradu alebo na základe protinároku [vzájomného návrhu – neoficiálny preklad] v konaní o porušení:
a) ak existuje skoršia ochranná známka, ako je uvedené v článku 8 ods. 2, a podmienky stanovené v odseku 1 alebo odseku 5 daného článku sú splnené;
...“
32 Podľa znenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná: „ak kvôli jej zhodnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť výmeny [zámeny – neoficiálny preklad] zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť výmeny [zámeny – neoficiálny preklad] zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou“.
33 Okrem toho podľa článku 8 ods. 2 písm. a) bodov i) a ii) nariadenia č. 40/94 za skoršie ochranné známky je potrebné považovať ochranné známky Spoločenstva, ako aj ochranné známky zapísané v členskom štáte, ktorých dátum podania prihlášky je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.
34 Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, že by sa verejnosť mohla domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo prípadne od ekonomicky prepojených podnikov [rozsudky Súdneho dvora Canon, už citovaný v bode 16 vyššie, bod 29, a z 20. septembra 2007, Nestlé/ÚHVT, C‑193/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 32; rozsudky Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Oberhauser/ÚHVT – Petit Liberto (Fifties), T‑104/01, Zb. s. II‑4359, bod 25; z 11. júla 2007, Mülhens/ÚHVT – Minoronzoni (TOSCA BLU), T‑150/04, Zb. s. II‑2353, bod 25].
35 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že pravdepodobnosť zámeny vo vedomí verejnosti sa má posudzovať celkovo so zohľadnením všetkých okolností týkajúcich sa konkrétnej veci (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, Zb. s. I‑6191, bod 22, a Nestlé/ÚHVT, už citovaný v bode 34 vyššie, bod 33 ; rozsudky Fifties, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 26, a TOSCA BLU, už citovaný v bode 34 vyššie, bod 26).
36 Toto celkové posúdenie predpokladá určitú vzájomnú súvislosť medzi zohľadnenými okolnosťami a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených tovarov alebo služieb. Nízka miera podobnosti medzi označenými tovarmi alebo službami môže byť kompenzovaná vysokou mierou podobnosti medzi ochrannými známkami a naopak [rozsudok Canon, už citovaný v bode 16 vyššie, bod 17, a z 22. júna 2000, Marca Mode, C‑425/98, Zb. s. I‑4861, bod 40; rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN), T‑6/01, Zb. s. II‑4335, bod 25, potvrdený v odvolacom konaní uznesením Súdneho dvora z 28. apríla 2004, Matratzen Concord/ÚHVT, C‑3/03 P, Zb. s. I‑3657]. Vzájomná súvislosť medzi týmito okolnosťami sa prejavuje v siedmom odôvodnení nariadenia č. 40/94, podľa ktorého je potrebné vykladať pojem pravdepodobnosti vo vzťahu k pravdepodobnosti zámeny, ktorej posúdenie závisí od množstva okolností, najmä od známosti ochrannej známky na trhu, od asociácií s používaným alebo zapísaným označením, ktoré by mohli byť vyvolávané, od miery podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a medzi označovanými tovarmi alebo službami [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. júna 2004, BMI Bertollo/ÚHVT – Diesel (DIESELIT), T‑186/02, Zb. s. II‑1887, bod 36 a tam citovanú judikatúru].
37 Okrem toho sa má celkové posúdenie z hľadiska vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a dominantných prvkov. Zo znenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, podľa ktorého „existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti...“, vyplýva, že vnímanie ochranných známok priemerným spotrebiteľom predmetných tovarov alebo služieb má v celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny určujúci význam. Priemerný spotrebiteľ obvykle vníma ochrannú známku ako celok a nevenuje sa skúmaniu jej rôznych detailov (pozri v tomto zmysle rozsudky SABEL, už citovaný v bode 38 vyššie, bod 23; Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný v bode 35 vyššie, bod 25; Nestlé/ÚHVT, už citovaný v bode 34 vyššie, bod 34, a DIESELIT, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 38).
38 Na účely celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny sa má priemerný spotrebiteľ predmetných tovarov považovať za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Navyše je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ má iba zriedka možnosť vykonať priame porovnanie rozličných ochranných známok, ale musí sa spoľahnúť na ich nedokonalý obraz, ktorý si uchoval v pamäti. Takisto je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných tovarov alebo služieb (rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, Zb. s. I‑3819, bod 26; rozsudky Fifties, už citovaný v bode 34 vyššie, bod 28, a DIESELIT, už citovaný v bode 36 vyššie, bod 38).
39 V prejednávanej veci sa skúmanie musí obmedziť na francúzske územie, pretože skoršia ochranná známka, na ktorej sa zakladá návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva, je národnou ochrannou známkou zapísanou vo Francúzsku.
40 Príslušnú skupinu verejnosti tvorí vzhľadom na povahu dotknutých tovarov a služieb priemerný spotrebiteľ, ktorý sa považuje za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného, ako to konštatoval odvolací senát v bode 18 napadnutého rozhodnutia.
41 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné skúmať posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi označeniami odvolacím senátom.
– O podobnosti výrobkov a služieb
42 Podľa ustálenej judikatúry pri posudzovaní podobnosti medzi predmetnými tovarmi alebo službami je potrebné zohľadniť všetky rozhodujúce okolnosti, ktorými sa vyznačuje vzťah medzi tovarmi alebo službami. Tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, používanie, ako aj konkurenčný alebo komplementárny charakter [rozsudky Súdneho dvora Canon, už citovaný v bode 16 vyššie, bod 23, a z 11. mája 2006, Sunrider/ÚHVT, C‑416/04 P, Zb. s. I‑4237, bod 85; pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 15. januára 2003, Mystery Drinks/ÚHVT – Karlsberg Brauerei (MYSTERY), T‑99/01, Zb. s. II‑43, bod 39 a tam citovanú judikatúru; z 15. marca 2006, Eurodrive Services and Distribution/ÚHVT – Gómez Frías (euroMASTER), T‑31/04, neuverejnený v Zbierke, bod 31].
43 Pokiaľ ide najmä o zápis ochrannej známky pokrývajúcej služby poskytované v rámci maloobchodu, Súdny dvor rozhodol v bode 34 rozsudku Praktiker Bau‑ und Heimwerkermärkte, už citovaného v bode 17 vyššie, že cieľom maloobchodu je predaj tovarov spotrebiteľom, obchod, ktorý okrem právneho aktu predaja zahŕňa aj každú činnosť podnikateľa podnecujúcu k uzavretiu takého aktu, a že táto činnosť pozostáva najmä z výberu tovarov ponúkaných na predaj a ponuky rôznych plnení, ktorých účelom je naviesť spotrebiteľa na to, aby uvedený akt uzavrel s predmetným obchodníkom a nie jeho konkurentom. Súdny dvor upresnil v bode 35 uvedeného rozsudku, že žiaden naliehavý dôvod založený na prvej smernici Rady 89/104/EHS Rady zo 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92) alebo všeobecné zásady práva Spoločenstva neodporujú tomu, aby takéto plnenia spadali do pojmu „služby“ v zmysle smernice, a tomu, aby obchodník mal právo prostredníctvom zápisu svojej ochrannej známky získať jej ochranu ako označenia pôvodu poskytovaných služieb.
44 Súdny dvor upresnil okrem iného v rozsudku Praktiker Bau- und Heimwerkermärkte, už citovanom v bode 17 vyššie (body 49 a 50), že nato, aby mohla byť ochranná známka pokrývajúca služby poskytované v rámci maloobchodu zapísaná, nie je nevyhnutné konkrétne označiť službu alebo služby, pre ktoré sa zápis žiada. Treba však od prihlasovateľa požadovať, aby špecifikoval tovary alebo druhy tovarov, ktorých sa služby týkajú.
45 Po prvé, pokiaľ ide o posúdenie podobnosti služieb „maloobchodu a veľkoobchodu s oblečením, pokrývkami hlavy, obuvou, športovými taškami, plecniakmi a náprsnými taškami“, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka Spoločenstva, na jednej strane a tovarov, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, to znamená „oblečenie, pokrývky hlavy, obuv, plecniaky, univerzálne tašky na šport, cestovné tašky a náprsné tašky“, na druhej strane, sa odvolací senát domnieval v bodoch 18 až 23 napadnutého rozhodnutia, že existuje veľká podobnosť medzi uvedenými službami a tovarmi z dôvodu ich povahy, určenia a použitia, ich distribučných kanálov a ich komplementarity.
46 Pokiaľ ide po prvé o okolnosti, ktoré spočívajú v povahe, určení a použití predmetných služieb a tovarov, nemožno sa domnievať, že uvedené služby a tovary sú podobné.
47 Ako totiž zdôraznilo výmazové oddelenie v bodoch 21 a 22 rozhodnutia z 18. júna 2004, povaha predmetných tovarov a služieb z dôvodu druhovej povahy tovarov a individuálnej povahy služieb je odlišná. Ich určenie je tiež odlišné, pretože služba poskytovaná v rámci malopredaja sa nachádza predtým, k čomu smeruje tovar, a týka sa činnosti, ktorú vykonáva hospodársky subjekt nato, aby podnietil uzavretie kúpnej zmluvy na uvedený tovar. Takto napríklad oblečenie je určené najmä na oblečenie osoby, ktorá ho nadobúda, zatiaľ čo služba spojená s predajom oblečenia je určená okrem iného na poskytovanie pomoci uvedenej osobe, ktorá má záujem o kúpu oblečenia. Rovnako to platí v prípade ich použitia, pretože použitie oblečenia spočíva v jeho nosení, zatiaľ čo použitie služby spojenej s predajom oblečenia spočíva najmä v získavaní informácií, pokiaľ ide o oblečenie, na účely jeho nákupu.
48 Pokiaľ ide po druhé o distribučné kanály predmetných služieb a tovarov, ako správne zdôraznil odvolací senát v bode 22 napadnutého rozhodnutia, je to presne tak, že služby poskytované v rámci maloobchodu sa môžu ponúkať na rovnakých miestach ako služby, prostredníctvom ktorých sú predávané predmetné tovary, čo uznala tiež žalobkyňa. Treba potvrdiť zistenie odvolacieho senátu, podľa ktorého služby súvisiace s malopredajom sa zriedkavo ponúkajú na miestach, ktoré sú odlišné od miest, na ktorých sa tovary predávajú v maloobchode, a spotrebitelia sa nemusia dostaviť na odlišné miesta preto, aby získali službu, ktorá súvisí s maloobchodom a tovarom, ktorý kupujú.
49 V rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, skutočnosť, že služby poskytované v rámci maloobchodu sa nachádzajú na rovnakých obchodných miestach ako tovary, je relevantné kritérium na účely skúmania podobnosti dotknutých služieb a tovarov. Z toho hľadiska treba zdôrazniť, že Súdny dvor rozhodol v bode 23 rozsudku Canon, už citovanom v bode 16 vyššie, že pri posudzovaní podobnosti medzi predmetnými tovarmi alebo službami je potrebné zohľadniť všetky rozhodujúce okolnosti, ktorými sa vyznačuje vzťah medzi tovarmi alebo službami. Ďalej upresnil, že tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, používanie, ako aj konkurenčný alebo komplementárny charakter, takže sa vôbec nedomnieval, že tieto okolnosti sú jedinými, ktoré sa mohli vziať do úvahy, keďže ich výpočet je iba demonštratívny. Súd prvého stupňa teda vyvodil záver, že ďalšie okolnosti, ktoré sú relevantné pre charakterizovanie vzťahu, keďže môžu existovať medzi predmetnými tovarmi alebo službami, možno tiež zohľadniť ako napríklad distribučné kanály dotknutých tovarov [rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. júla 2007, El Corte Inglés/ÚHVT – Bolaños Sabri (PiraÑAM diseño original Juan Bolaños), T‑443/05, Zb. s. II‑2579, bod 37; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 1. marca 2005, Sergio Rossi/ÚHVT – Sissi Rossi (SISSI ROSSI), T‑169/03, Zb. s. II‑685, bod 65, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 18. júla 2006, Rossi/ÚHVT, C‑214/05 P, Zb. s. I‑7057, a z 22. marca 2007, Saint-Gobain Pam/ÚHVT – Propamsa (PAM PLUVIAL), T‑364/05, Zb. s. II‑757, bod 95].
50 Ďalej v rozpore s tvrdením žalobkyne, ktoré koniec koncov nie je podložené dôkazmi, podľa ktorého, pretože väčšina predmetných tovarov sa predáva vo veľkoobchodoch, spotrebitelia nekladú dôraz na obchodné miesta, keď zisťujú spoločný pôvod tovarov, treba konštatovať, ako to tvrdil ÚHVT, že výrobcovia predmetných tovarov majú vo všeobecnosti k dispozícii svoje vlastné predajné miesta na uvádzanie tovarov na trh alebo využívajú distribučné zmluvy, ktoré oprávňujú poskytovateľa služieb, ktoré súvisia s malopredajom, používať rovnakú ochrannú známku, ako je ochranná známka umiestnená na predávaných tovaroch.
51 Bez toho, že by došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, v bode 22 napadnutého rozhodnutia sa v rámci porovnávania tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce ochranné známky, zohľadnila skutočnosť, že tieto tovary a služby boli vo všeobecnosti predávané na rovnakých obchodných miestach (pozri v tomto zmysle rozsudky SISSI ROSSI, už citovaný v bode 49 vyššie, bod 68, a PiraÑAM diseño original Juan Bolaños, už citovaný v bode 49 vyššie, bod 37).
52 Pokiaľ ide po tretie o komplementaritu predmetných tovarov a služieb, ktorú skonštatoval odvolací senát v bode 23 napadnutého rozhodnutia, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry komplementárnymi tovarmi sú tie tovary, pre ktoré existuje úzky vzťah v tom zmysle, že jeden je nevyhnutný alebo dôležitý pre použitie druhého, takže si môžu spotrebitelia myslieť, že zodpovednosť za tieto tovary pripadá rovnakému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky SISSI ROSSI, už citovaný v bode 49 vyššie, bod 60; PAM PLUVIAL, už citovaný v bode 49 vyššie, bod 94, a PiraÑAM diseño original Juan Bolaños, už citovaný v bode 49 vyššie, bod 48).
53 Z tohto hľadiska treba zdôrazniť, že tovary, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, to znamená oblečenie, pokrývky hlavy, obuv, športové tašky, plecniaky a náprsné tašky sú zhodné s tými, na ktoré sa vzťahujú služby žalobkyne.
54 Treba skonštatovať, že v prejednávanej veci sa na jednej strane vzťah medzi službami poskytnutými v rámci maloobchodu a tovarmi, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, vyznačuje úzkou väzbou v tom zmysle, že tovary sú nevyhnutné alebo prinajmenšom dôležité pre poskytovanie uvedených služieb, keďže uvedené služby sú práve poskytované v súvislosti s predajom uvedených výrobkov. Takto Súdny dvor rozhodol v bode 34 rozsudku Praktiker Bau- und Heimwerkermärkte, už citovaného v bode 17 vyššie, že cieľom maloobchodu je predaj tovarov spotrebiteľom, keďže Súdny dvor ďalej zdôraznil, že tento obchod okrem právneho aktu predaja zahŕňa aj každú činnosť podnikateľa podnecujúcu k uzavretiu takého aktu. Takéto služby, ktoré sú teda poskytované s cieľom predaja niektorých osobitných tovarov, nemajú žiaden zmysel v prípade neexistencie uvedených tovarov.
55 Na druhej strane vzťah medzi tovarmi, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka a službami poskytovanými v rámci maloobchodu tovarov, ktoré sú zhodné s tovarmi, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, charakterizuje tiež skutočnosť, že uvedené služby nadobudnú z hľadiska príslušného spotrebiteľa významnú úlohu, keď kúpi tovary ponúkané na predaj.
56 Z toho vyplýva, že z dôvodu, že služby poskytované v rámci malopredaja, ktorých predmetom sú ako v prejednávanej veci tovary zhodné s tovarmi, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, sú úzko späté s uvedenými tovarmi, vzťah, ktorý existuje medzi týmito službami a týmito tovarmi sa vyznačuje komplementaritou v zmysle, ktorý uvádzajú body 54 a 55 vyššie. Tieto služby nemožno teda považovať, tak ako tvrdí žalobkyňa, za subsidiárne a vedľajšie vo vzťahu k predmetným tovarom.
57 Takto napriek nepresnému zisteniu odvolacieho senátu, podľa ktorého predmetné služby a tovary mali rovnakú povahu, rovnaké určenie a rovnaké použitie, uvedené služby a tovary vykazujú nespochybniteľné podobnosti vzhľadom na skutočnosť, že sú komplementárne a že služby sú vo všeobecnosti ponúkané na rovnakých miestach, ako sú miesta, na ktorých sa ponúkajú tovary na predaj.
58 Zo všetkého, čo predchádza, vyplýva, že predmetné tovary a služby vykazujú určitý stupeň podobnosti tak, že zistenia uvedené v bode 24 napadnutého rozhodnutia smerujúce k záveru, že existuje takáto podobnosť, sa musia potvrdiť.
59 Po druhé, pokiaľ ide o porovnanie „služieb maloobchodu a veľkoobchodu vrátane služieb maloobchodu cez internet“ s predmetnými tovarmi, treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol v bode 50 rozsudku Praktiker Bau- und Heimwerkermärkte, už citovaného v bode 17 vyššie, že sa má vyžadovať od prihlasovateľa ochrannej známky Spoločenstva, aby upresnil tovary alebo druhy tovarov, ktorých sa dotýkajú služby.
60 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalobkyňa vôbec nespresnila, ako správne uviedol odvolací senát v bode 32 napadnutého rozhodnutia, tovary alebo druhy tovarov, ktorých sa dotýkajú „služby maloobchodu a veľkoobchodu vrátane služieb maloobchodu cez internet“.
61 Treba však konštatovať, že „služby maloobchodu a veľkoobchodu vrátane služieb maloobchodu cez internet“ z dôvodu všeobecnej formulácie môžu zahŕňať všetky tovary vrátane tovarov, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Preto sa treba domnievať, že „služby maloobchodu a veľkoobchodu vrátane služieb maloobchodu cez internet“ vykazujú podobnosti s dotknutými tovarmi.
62 Zo všetkého, čo predchádza, vyplýva, že odvolací senát sa správne domnieval, že služby „maloobchodu a veľkoobchodu s oblečením, pokrývkami hlavy, obuvi, športovými taškami, plecniakmi a náprsnými taškami“ a „služby maloobchodu a veľkoobchodu vrátane služieb maloobchodu cez internet“ boli podobné tovarom, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka.
– O podobnosti označení
63 Ako už bolo uvedené v bode 37 vyššie, celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny z hľadiska vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti predmetných ochranných známok sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto známky vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a dominantných prvkov [pozri rozsudky Súdneho dvora SABEL, už citovaný v bode 35 vyššie, bod 23, z 13. septembra 2007, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT, C‑234/06 P, Zb. s. I‑7333, bod 33; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. októbra 2003, Phillips‑Van Heusen/ÚHVT – Pash Textilvertrieb und Einzelhandel (BASS), T‑292/01, Zb. s. II‑4335, bod 47, a z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, Zb. s. II‑449, bod 52].
64 Vo všeobecnosti sú dve ochranné známky podobné vtedy, ak medzi nimi existuje z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti aspoň čiastočná zhoda z jedného alebo viacerých relevantných hľadísk [rozsudky Súdu prvého stupňa MATRATZEN,už citovaný v bode 36 vyššie, bod 30, a z 12. septembra 2007, Koipe/ÚHVT – Aceites del Sur (La Española), T‑363/04, Zb. s. I‑3355, bod 98].
65 Z tohto hľadiska označenia, ktoré je potrebné porovnať, sú tieto:
Skoršia národná ochranná známka | Napadnutá ochranná známka Spoločenstva |
THE O STORE | O STORE |
66 Pokiaľ ide o vizuálne porovnanie, treba konštatovať, že odvolací senát sa správne domnieval v bode 25 napadnutého rozhodnutia, že kolidujúce označenia boli veľmi podobné z toho dôvodu, že obsahovali obe meno O STORE, keďže jediný rozdiel spočíval v tom, že jedno z týchto dvoch označení nemalo určitý člen „the“. Označenie O STORE je totiž úplne zahrnuté v skoršej národnej ochrannej známke THE O STORE.
67 Z toho vyplýva, že napadnutá ochranná známka Spoločenstva vykazuje silnú vizuálnu podobnosť so skoršou národnou ochrannou známkou.
68 Pokiaľ ide o fonetické porovnanie označení, predmetné označenia majú spoločné označenie O STORE. Hoci skoršia národná ochranná známka obsahuje tiež určitý člen „the“, výslovnosť týchto dvoch označení je prakticky zhodná a neumožňuje určite sa domnievať, že existuje fonetický rozdiel medzi nimi.
69 Kolidujúce označenia sú teda tiež podobné aj z fonetického hľadiska.
70 Pokiaľ ide o koncepčné porovnanie, je nutné konštatovať, že tieto dve označenia tiež odkazujú v anglickom jazyku na pojem obchod a že žiaden rozdiel medzi nimi nie je.
71 V dôsledku toho odvolací senát správne konštatoval, že kolidujúce označenia sú veľmi podobné, keďže kolidujúce označenia obsahujú zhodný prvok „o store“, pričom jediný rozdiel spočíva v tom, že napadnutá ochranná známka Spoločenstva nemá určitý člen „the“.
– O pravdepodobnosti zámeny
72 Ako bolo konštatované v bodoch 42 až 62 vyššie, predmetné služby a výrobky označené skoršou ochrannou známkou sú podobné. Okrem toho celkový dojem vytváraný kolidujúcimi označeniami môže vytvárať vzhľadom na ich vysokú podobnosť pravdepodobnosť zámeny vo vedomí spotrebiteľov.
73 Z tohto hľadiska Súdny dvor pripomenul, v bode 48 rozsudku Praktiker Bau- und Heimwerkermärkte, už citovaného v bode 17 vyššie, že podľa judikatúry sa má pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo so zohľadnením všetkých rozhodujúcich okolností konkrétnej veci a upresnil, že v rámci tohto celkového posúdenia je možné v prípade potreby zohľadniť osobitosti pojmu „služby poskytované v rámci maloobchodu“ viazané na ich širokú oblasť uplatnenia, so zohľadnením legitímnych záujmov všetkých zúčastnených osôb.
74 V prejednávanej veci však nemožno vylúčiť, že predmetné tovary sa predávajú na rovnakých obchodných miestach, ako sú miesta, na ktorých sa ponúkajú poskytované služby v rámci maloobchodu, čo by sa mohlo najmä stať, ak by sa tovary, na ktorých je umiestnená ochranná známka THE O STORE, predávali prostredníctvom služieb O STORE, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka Spoločenstva, čím sa vytvára pravdepodobnosť zámeny vo vedomí spotrebiteľov.
75 Aj za predpokladu, že v prejednávanej veci tovary označené skoršou ochrannou známkou THE O STORE sa nepredávajú prostredníctvom služieb O STORE, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka Spoločenstva, nutné je konštatovať, že príslušná skupina verejnosti, ak sa stretne so službami poskytovanými v rámci malopredaja, najmä oblečenia alebo obuvi označenej ochrannou známkou O STORE, by sa mohla domnievať, že tieto služby ponúka ten istý podnik ako podnik, ktorý predáva tieto isté výrobky pod ochrannou známkou THE O STORE, resp. podnik, ktorý je s ním prepojený. Z tohto hľadiska je dôležité pripomenúť, že v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny sa majú ako referencia brať „obvyklé“ podmienky predaja tovarov a služieb označených kolidujúcimi ochrannými známkami, teda podmienky, ktoré sa obvykle očakávajú pre kategóriu tovarov alebo služieb označených predmetnými ochrannými známkami [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa, z 12. januára 2006, Devinlec/ÚHVT – TIME ART (QUANTUM), T‑147/03, Zb. s. II‑11, bod 103, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 15. marca 2007, T.I.M.E. ART/Devinlec a ÚHVT, C‑171/06 P, neuverejnený v Zbierke].
76 Zohľadnenie objektívnych podmienok predaja tovarov a služieb označených kolidujúcimi ochrannými známkami je plne odôvodnené. Je potrebné pripomenúť, že skúmanie pravdepodobnosti zámeny, na ktoré sú príslušné orgány ÚHVT, je prospektívnym prieskumom. Keďže osobitné podmienky predaja tovarov a služieb označených ochrannými známkami sa môžu meniť v čase a podľa vôle majiteľov týchto ochranných známok, prospektívna analýza pravdepodobnosti zámeny medzi dvomi ochrannými známkami, ktorá sleduje cieľ všeobecného záujmu, a to cieľ, aby príslušná skupina verejnosti nemohla podstúpiť nebezpečenstvo uvedenia do omylu, čo sa týka obchodného pôvodu predmetných tovarov, nemôže závisieť od obchodných úmyslov majiteľov ochranných známok, ktoré sa uskutočnia alebo aj nie a ktoré sú svojou povahou subjektívne [rozsudky (QUANTUM), už citovaný v bode 75 vyššie, bod 104, a T.I.M.E. ART/Devinlec a ÚHVT, už citovaný v bode 75 vyššie, bod 59].
77 Nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa má vylúčiť pravdepodobnosť zámeny z dôvodu, že prvky „the“ a „o“ skoršej ochrannej známky THE O STORE majú minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť, ak nie žiadnu, a to o to viac, že vedľajší účastník konania nepreukázal, že táto ochranná známka je na francúzskom trhu dobre zaužívaná, treba zdôrazniť, že ako správne uviedol ÚHVT, ak aj tieto prvky, skúmané samostatne, majú slabú rozlišovaciu spôsobilosť, rovnako je pravdou, že kombinácia uvedených prvkov, z ktorých dva pochádzajú z anglického jazyka, sa ukazuje zvyčajne rozlišujúca pre francúzskych spotrebiteľov vo vzťahu k uvedeným tovarom. Keďže je skoršia ochranná známka bežne rozlišovacou, tvrdenie žalobkyne sa musí zamietnuť ako neopodstatnené.
78 Zo všetkého čo predchádza vyplýva, že odvolací senát sa správne domnieval, že existuje pravdepodobnosť zámeny a potvrdil neplatnosť ochrannej známky Spoločenstva O STORE pre služby „maloobchodu a veľkoobchodu s oblečením, pokrývkami hlavy, obuvou, športovými taškami, plecniakmi a náprsnými taškami“ a „služby maloobchodu a veľkoobchodu vrátane služieb maloobchodu cez internet“.
79 Za týchto podmienok treba zamietnuť jediný žalobný dôvod, ktorý uviedla žalobkyňa na podporu svojich návrhov.
O návrhu vedľajšieho účastníka konania založenom na článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku
Tvrdenia účastníkov konania
80 Vedľajší účastník konania navrhuje zmenu napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej odvolací senát skonštatoval, že neexistuje žiadna podobnosť medzi oblečením a tovarmi, na ktorých sa nachádza ochranná známka THE O STORE, na jednej strane a službami poskytovanými v rámci maloobchodu s optikou a ďalšími tovarmi predávanými pod značkou O STORE na druhej strane. Treba totiž konkrétne analyzovať podobnosť medzi predmetnými tovarmi a službami v súlade s rozsudkom Canon, už citovaným v bode 16 vyššie. Okuliare, šperky a hodinky by mohli byť podobné tovarom na oblečenie alebo byť ich doplnkami. Podniky v odvetví módy totiž umiestňujú ich ochrannú známku nielen na oblečení ale tiež na taškách, okuliaroch a hodinkách; to sa týka všetkých podnikov módy. Takto existuje podobnosť medzi odvetvím optiky a odvetvím odevov.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
81 Vedľajší účastník konania návrhom, aby Súd prvého stupňa zmenil napadnuté rozhodnutie odvolacieho senátu v rozsahu, v akom potvrdilo rozhodnutie výmazového oddelenia, ktoré zamietlo návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva O STORE pre služby „maloobchod a veľkoobchod s okuliarmi, slnečnými okuliarmi, optickými tovarmi a doplnkami, chronoskopmi, šperkmi, obtlačkami, plagátmi“, uplatňuje možnosť, ktorá mu vyplýva z článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, navrhnúť vo svojom vyjadrení k žalobe zmenu napadnutého rozhodnutia v časti, ktorá nie je uvedená v žalobe [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. februára 2006, Royal County of Berkshire Polo Club/ÚHVT – Polo/Lauren (ROYAL COUNTY OF BERKSHIRE POLO CLUB), T‑214/04, Zb. s. II‑239, bod 50].
82 V takom prípade môžu v súlade s článkom 135 ods. 3 rokovacieho poriadku ostatní účastníci konania v lehote dvoch mesiacov od doručenia vyjadrenia k žalobe podať vyjadrenie, ktoré obsahuje výlučne len odpovede na návrhy uvedené prvýkrát vo vyjadrení vedľajšieho účastníka konania (pozri v tomto zmysle rozsudok ROYAL COUNTY OF BERKSHIRE POLO CLUB, už citovaný v bode 81 vyššie, bod 51). Ani žalobkyňa, ani ÚHVT túto možnosť nevyužili, ÚHVT však zaujal stanovisko k tomuto bodu vo svojom vyjadrení preto, aby navrhol potvrdenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Na pojednávaní však tak žalobkyňa, ako aj ÚHVT zaujali stanovisko k návrhu vedľajšieho účastníka konania a navrhli Súdu prvého stupňa, aby uvedený návrh zamietol ako nedôvodný.
83 Odvolací senát sa v bode 26 napadnutého rozhodnutia domnieval, že pravdepodobnosť zámeny bola málo pravdepodobná v prípade služieb „maloobchod a veľkoobchod s okuliarmi, slnečnými okuliarmi, optickými tovarmi a doplnkami, chronoskopmi, šperkmi, obtlačkami, plagátmi“. Totiž povaha maloobchodu s týmito tovarmi a povaha maloobchodu s oblečením a s tovarmi z kože je odlišná, predaj neuspokojuje rovnaké potreby, neexistuje komplementarita a distribučné kanály sú odlišné (body 28 až 30 napadnutého rozhodnutia).
84 Tento záver sa musí potvrdiť.
85 Napriek skutočnosti, ako bolo uvedené v bodoch 63 až 70 vyššie, že označenia sú veľmi podobné, neexistuje totiž žiadna podobnosť medzi službami poskytovanými v rámci maloobchodu s okuliarmi na jednej strane a tovarmi – oblečením a tovarmi z kože na druhej strane. Skoršia ochranná známka sa priamo alebo nepriamo nevzťahuje na tovary podobné s „okuliarmi, slnečnými okuliarmi, optickými tovarmi a doplnkami, chronoskopmi, šperkmi, obtlačkami a plagátmi“.
86 Tvrdenie vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorého okuliare, šperky a hodinky môžu byť podobné oblečeniu alebo považované za komplementárne, nie je opodstatnené, keďže ako správne zdôraznil ÚHVT, vzťah medzi týmito tovarmi je príliš nepriamy nato, aby bol považovaný za rozhodujúci. Treba totiž pripomenúť, že hľadanie určitej estetickej harmónie v obliekaní predstavuje spoločný prvok pre celé odvetvie módy a obliekania a predstavuje príliš všeobecný faktor na to, aby sám osebe odôvodnil záver, že všetky dotknuté tovary sa dopĺňajú a sú z toho dôvodu podobné (rozsudok SISSI ROSSI, už citovaný v bode 49 vyššie, bod 62).
87 Takto dotknuté tovary, ktoré sú predmetom služieb poskytovaných v rámci maloobchodu, a tovary, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, uvedené v bode 85 vyššie, nemožno považovať za podobné vzhľadom na kritériá, ktoré uviedol Súdny dvor v rozsudku Canon, už citovanom v bode 16 vyššie. Z tohto hľadiska je nutné konštatovať, že rada, ktorá sa týka okuliarov, nemôže byť považovaná za komplementárnu voči oblečeniu. Okrem toho distribučné kanály predmetných služieb poskytovaných v rámci maloobchodu a dotknuté tovary sú rôzne, keďže spotrebitelia navyše, ako správne zdôraznil ÚHVT, neočakávajú, že výrobca oblečenia a kožených tovarov riadi priamo alebo nepriamo predané miesta okuliarov, slnečných okuliarov alebo optických okuliarov alebo vice versa, keďže to nezodpovedá jeho hlavnej činnosti.
88 Z toho vyplýva, že návrh vedľajšieho účastníka konania založený na článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku sa musí zamietnuť.
O trovách
89 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania ÚHVT v súlade s návrhom ÚHVT. Vedľajší účastník konania, ktorý nenavrhol zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania, znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Oakley, Inc., je povinná nahradiť trovy konania s výnimkou trov konania vedľajšieho účastníka.
3. Venticinque Ltd znáša svoje vlastné trovy konania.
Martins Ribeiro | Papasavvas | Wahl |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. septembra 2008.
Tajomník | | Predsedníčka komory |
E. Coulon | | M. E. Martins Ribeiro |