ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 21. februára 2024 (*)
„Prípravky na ochranu rastlín – Účinná látka cypermetrín – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2049 – Žiadosť o vnútorné preskúmanie – Článok 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1367/2006 – Zamietnutie žiadosti – Identifikácia kritických oblastí obáv zo strany EFSA – Hodnotenie a riadenie rizík – Zásada obozretnosti – Voľná úvaha Komisie“
Vo veci T‑536/22,
Pesticide Action Network Europe (PAN Europe), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: A. Bailleux, avocat,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: A. Becker, G. Gattinara a M. ter Haar, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory R. da Silva Passos, sudkyne I. Reine a T. Pynnä (spravodajkyňa),
tajomník: H. Eriksson, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania
a po pojednávaní z 12. októbra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
1 Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Pesticide Action Network Europe (PAN Europe), domáha zrušenia rozhodnutia Európskej komisie z 23. júna 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým Komisia zamietla žiadosť o vnútorné preskúmanie, ktorú žalobkyňa podala v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Únie (Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13), vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/2049 z 24. novembra 2021, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky cypermetrín ako látky, ktorá sa má nahradiť, a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 420, 2021, s. 6).
I. Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Cypermetrín je insekticídom zo skupiny pyretroidy. Táto skupina insekticídov je vo veľkom rozsahu používaná v Európskej únii na účely boja proti škodcom plodín. Cypermetrín je vysoko toxický pre hmyz.
3 Komisia svojou smernicou 2005/53/ES zo 16. septembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť chlórtalonil, chlórtolurón, cypermetrín, daminozid a metyl‑tiofanát ako účinné látky (Ú. v. EÚ L 241, 2005, s. 51), zapísala cypermetrín ako účinnú látku do prílohy I smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 1991, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332). Účinné látky zapísané do prílohy I smernice 91/414 sa považujú za schválené podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 2009, s. 1) a sú uvedené v prílohe v časti A vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok (Ú. v. EÚ L 153, 2011, s. 1).
4 Toto schválenie malo platiť do 28. februára 2016. Z dôvodu výrazných omeškaní pri postupoch prehodnotenia a prijatia rozhodnutia bola však platnosť tohto schválenia predĺžená prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie o jeden rok v rokoch 2017, 2018, 2019, 2020 a 2021 Stálym výborom pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá (ďalej len „Stály výbor“).
5 V rámci postupu obnovenia schválenia cypermetrínu spravodajský členský štát (ďalej len „SČŠ“) po porade so spoluspravodajským členským štátom vypracoval návrh hodnotiacej správy o obnovení, ktorú zaslal Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Komisii 8. mája 2017.
6 EFSA zaslal návrh hodnotiacej správy o obnovení žiadateľom a členským štátom na pripomienkovanie a začal o ňom verejnú konzultáciu. Získané pripomienky následne zaslal Komisii.
7 EFSA vydal 31. júla 2018 vedecké stanovisko s názvom „Peer Review of the pesticide risk assessment of the active substance cypermethrin“ (Preskúmanie inter pares posúdenia rizík pesticídov účinnej látky cypermetrín) (ďalej len „závery EFSA“). EFSA tu identifikoval štyri „kritické oblasti obáv“.
8 Ako vyplýva zo záverov EFSA, identifikuje jednu alebo viacero kritických oblastí obáv v nasledujúcich prípadoch:
– ak je k dispozícii dostatočné množstvo informácií na vykonanie hodnotenia reprezentatívnych použití podľa jednotných zásad uvedených v článku 29 ods. 6 nariadenia č. 1107/2009 a ako je stanovené v nariadení Komisie (EÚ) č. 546/2011 z 10. júna 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 1107/2009, pokiaľ ide o jednotné zásady hodnotenia a povoľovania prípravkov na ochranu rastlín (Ú. v. EÚ L 155, 2011, s. 127) a keď toto hodnotenie neumožňuje dospieť k záveru, že v prípade aspoň jedného z reprezentatívnych použití je pravdepodobné, že prípravok na ochranu rastlín (ďalej len „POR“) obsahujúci účinnú látku nebude mať žiaden škodlivý účinok na zdravie ľudí, zvierat, životné prostredie alebo podzemné vody, alebo neprijateľné účinky na životné prostredie;
– ak hodnotenie na vyššej úrovni nemohlo byť ukončené z dôvodu nedostatku informácií a keď hodnotenie vykonané na nižšej úrovni neumožňuje dospieť k záveru, že v prípade aspoň jedného z reprezentatívnych použití je pravdepodobné, že POR obsahujúci účinnú látku nebude mať žiaden škodlivý účinok na zdravie ľudí, zvierat, životné prostredie alebo podzemné vody, alebo neprijateľné účinky na životné prostredie;
– ak so zreteľom na súčasné vedecké a technické poznatky, pri použití usmerňovacích dokumentov, ktoré boli k dispozícii v čase podania žiadosti, účinná látka nespĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia č. 1107/2009.
9 Pokiaľ ide o cypermetrín, EFSA identifikoval nasledujúce kritické oblasti obáv:
– vysoké riziko pre vodné organizmy,
– vysoké riziko pre včely medonosné,
– vysoké riziko pre necieľové článkonožce nachádzajúce sa mimo ošetrenej oblasti,
– nedostatok informácií týkajúcich sa zloženia šarží pesticídov použitých v ekotoxikologických štúdiách predložených žiadateľmi o schválenie, na základe čoho sa EFSA nemohol ubezpečiť, že tieto šarže pesticídov skutočne zodpovedali reprezentatívnym použitiam POR obsahujúceho účinnú látku, v zmysle článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1107/2009.
10 Na zasadnutí Stáleho výboru v januári 2019 Komisia predložila návrh na obnovenie schválenia obmedzujúci použitie cypermetrínu na obdobia jesene a zimy s cieľom chrániť včely a vodné prostredie, s opatreniami na zmiernenie rizika znižujúcimi o 95 % úlet pesticídov do životného prostredia na účely zabránenia škodlivým účinkom pre toto prostredie.
11 Vzhľadom na odmietnutie zo strany väčšiny členských štátov podporiť návrh na obnovenie schválenia s týmito obmedzeniami Komisia požiadala EFSA o vydanie stanoviska k opatreniam na zmiernenie rizík v súvislosti s cypermetrínom.
12 EFSA v septembri 2019 uverejnil stanovisko k opatreniam na zmiernenie rizík v súvislosti s cypermetrínom (ďalej len „stanovisko 2019“). EFSA v ňom uvádza, že iba jedno opatrenie na zmiernenie rizík znižujúce viac ako o 95 % úlet pesticídov by umožnilo dospieť k záveru o nízkom riziku pre vodné organizmy. K rovnakému konštatovaniu dospel aj pokiaľ ide o necieľové článkonožce. EFSA tiež uvádza, že poskytnuté štúdie nezahŕňajú používanie cypermetrínu na jeseň. EFSA sa okrem toho domnieva, že na účely ochrany včiel by absencia kvitnúcich burín pri pestovaní plodín, zákaz postrekovania kvitnúcich plodín a zníženie úletu o 54 % boli dostatočné a že by bolo možné dospieť k záveru o nízkom riziku.
13 Po viacerých zasadnutiach Stáleho výboru Komisia prijala 24. novembra 2021 vykonávacie nariadenie 2021/2049. Toto obnovenie schválenia je však doplnené súborom osobitných ustanovení uvedených v prílohe I tohto nariadenia.
14 Dňa 20. januára 2022 zaslala žalobkyňa na základe článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 Komisii žiadosť o vnútorné preskúmanie vykonávacieho nariadenia 2021/2049 s cieľom dosiahnuť jeho zrušenie alebo jeho nahradenie nariadením zamietajúcim žiadosť o obnovenie schválenia účinnej látky cypermetrín. Žalobkyňa v tejto žiadosti uvádza dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že uvedené nariadenie je v rozpore so zásadou obozretnosti a povinnosťou Únie zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, tak ako vyplýva z článkov 9 a 11, z článku 168 ods. 1 a z článku 191 ods. 1 ZFEÚ, ako aj z článkov 35 a 37 Charty základných práv Európskej únie, a ako je konkretizovaná, pokiaľ ide o prípravky na ochranu rastlín, nariadením č. 1107/2009, najmä v jeho článku 4.
15 Dňa 18. februára 2022 Komisia požiadala EFSA o technickú a vedeckú pomoc týkajúcu sa všetkých relevantných vedeckých skutočností uvedených v žiadosti o vnútorné preskúmanie. EFSA v reakcii na túto žiadosť uverejnil 15. marca 2022 technickú správu (ďalej len „technická správa“), obmedzujúc sa na preskúmanie jedinej výhrady uvádzanej žalobkyňou, týkajúcej sa nezohľadnenia niektorých štúdií uvedených v nezávislej literatúre pri skúmaní vlastnosti cypermetrínu spôsobilej narušiť endokrinný systém.
16 Komisia v emaile z 18. júla 2022 zaslala žalobkyni kópiu napadnutého rozhodnutia vo francúzskom jazyku, spolu s prílohou uvádzajúcou dôvody zamietnutia žiadosti o vnútorné preskúmanie.
II. Návrhy účastníkov konania
17 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
18 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
III. Právny stav
19 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza jediný žalobný dôvod, založený na porušení zásady obozretnosti a povinnosti Únie zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, tak ako vyplýva z článkov 9 a 11, z článku 168 ods. 1 a z článku 191 ods. 1 ZFEÚ, ako aj z článkov 35 a 37 Charty základných práv a ako je konkretizovaná, pokiaľ ide o prípravky na ochranu rastlín, nariadením č. 1107/2009, najmä jeho článkom 4.
20 Jediný žalobný dôvod žalobkyne sa delí na dve časti. Prvá časť smeruje proti úvodným poznámkam uvedeným v hlave I prílohy napadnutého rozhodnutia. Druhá časť smeruje proti osobitným dôvodom uvedeným v hlave II tejto prílohy na účely zamietnutia siedmych výhrad vznesených žalobkyňou v jej žiadosti o vnútorné preskúmanie.
21 Na úvod treba preskúmať otázku týkajúcu sa začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ, ako aj tvrdenia účastníkov konania týkajúce sa prípustnosti niektorých tvrdení uvádzaných žalobkyňou, v rozsahu, v akom ich spochybňuje Komisia. Treba tiež pripomenúť rozsah súdneho preskúmania Všeobecným súdom.
A. Úvodné pripomienky
1. O začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ
22 Hoci Komisia v prejednávanej veci nespochybňuje prípustnosť žaloby z dôvodu oneskoreného podania, žalobkyňa na pojednávaní pripomenula, že je dôležité, aby Všeobecný súd objasnil začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ, uvádzajúc, že tento začiatok zodpovedal doručeniu kópie napadnutého rozhodnutia vo francúzskom jazyku, ku ktorému došlo 18. júla 2022, a nie doručeniu tohto rozhodnutia v anglickom jazyku z 23. júna 2022.
23 V tejto súvislosti treba predovšetkým pripomenúť, že podľa článku 2 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 1958, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3), dokumenty odoslané inštitúciám sú vyhotovené v ktoromkoľvek úradnom jazyku podľa výberu odosielateľa a odpoveď sa vyhotoví v tom istom jazyku.
24 Okrem toho treba uviesť, že zo žiadneho ustanovenia nariadenia č. 1367/2006 nevyplýva, že normotvorca sa chcel odchýliť od všeobecných ustanovení týkajúcich sa použitia jazykov uvedených v nariadení č. 1 a konkrétne v článku 2 tohto nariadenia, pokiaľ ide o žiadosti o vnútorné preskúmanie podané podľa článku 10 nariadenia č. 1367/2006.
25 Pokiaľ ide o prejednávanú vec, žalobkyňa podala 20. januára 2022 žiadosť o vnútorné preskúmanie vo francúzskom jazyku v súvislosti s vykonávacím nariadením 2021/2049. Na základe toho sa treba domnievať, že je to doručenie napadnutého rozhodnutia žalobkyni vo francúzskom jazyku z 18. júla 2022, ktoré predstavuje začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ.
26 Vzhľadom na to, že táto žaloba bola doručená do kancelárie Všeobecného súdu 31. augusta 2022, musí byť preto vyhlásená za prípustnú.
2. O povahe žaloby založenej na článku 12 nariadenia č. 1367/2006 a o dosahu pravidla zhody medzi žiadosťou o preskúmanie a žalobou o neplatnosť
27 Komisia bez toho, aby namietala neprípustnosť žaloby v celom rozsahu, vo viacerých častiach vyjadrenia k žalobe a dupliky namieta, že niektoré tvrdenia uvádzané žalobkyňou neboli vznesené v jej žiadosti o vnútorné preskúmanie. Tieto tvrdenia by preto mali byť vyhlásené za neprípustné, v súlade s pravidlom zhody medzi žiadosťou o preskúmanie a žalobou o neplatnosť. Podľa tohto pravidla žaloba o neplatnosť nemôže byť založená na nových dôvodoch alebo dôkazoch, ktoré sa nenachádzali v žiadosti o vnútorné preskúmanie (rozsudok z 12. septembra 2019, TestBioTech a i./Komisia, C‑82/17 P, EU:C:2019:719, body 38 a 39).
28 Komisia nespochybňuje, že žalobkyňa môže odpovedať na tvrdenia uvádzané v napadnutom rozhodnutí na podporu svojho pôvodného tvrdenia, ale domnieva sa, že tým nemôže podporovať novú argumentáciu. Tým by sa zmenila „pôsobnosť“ konania začatého na základe žiadosti o preskúmanie, čomu treba práve zabrániť, ako je uvedené v odôvodnení 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1767 zo 6. októbra 2021, ktorým sa mení nariadenie č. 1367/2006 (Ú. v. EÚ L 356, 2021, s. 1) a v bode 39 rozsudku z 12. septembra 2019, TestBioTech a i./Komisia (C‑82/17 P, EU:C:2019:719). Komisia v tejto súvislosti uvádza, že hoci cieľom postupu vnútorného preskúmania je samozrejme zabezpečiť prístup k spravodlivosti proti aktom, ktoré môžu byť v rozpore s právom životného prostredia, uplatnenie tohto postupu by nemalo ohroziť jeho „potrebný účinok“, ktorý je viazaný na zachovanie rovnakého „predmetu“ počas celého uvedeného postupu.
29 Okrem toho Komisia pripomína, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 12. septembra 2019, TestBioTech a i./Komisia (C‑82/17 P, EU:C:2019:719) rozhodol, že dôkazné bremeno žiadateľa o vnútorné preskúmanie sa týka „skutkových okolností alebo právnych tvrdení“, a to bez akéhokoľvek obmedzenia. Nemôžu tam teda byť „kontextové skutočnosti“, ktoré by „unikali logike zhody“.
30 Podľa Komisie sa totiž zmysel a účel žaloby o neplatnosť podľa článku 12 nariadenia č. 1367/2006 týka iba kvality a dôvodnosti odpovede danej na žiadosť o preskúmanie, ktorá obsahuje posúdenie zákonnosti určitých opatrení. Pokiaľ žiadateľ o vnútorné preskúmanie nie je spokojný s odpoveďou, ktorú dostal, vzhľadom na to, že jeho žiadosť podľa článku 12 smeruje práve k zrušeniu tohto posúdenia zákonnosti, nemôže dodať nové tvrdenia bez zmeny predmetu postupu začatého žiadosťou o vnútorné preskúmanie.
31 Z odôvodnenia 21 nariadenia 2021/1767 jasne vyplýva, že od žiadateľa sa vyžaduje, aby hneď na začiatku postupu predložil dostatočne odôvodnené právne a skutkové okolnosti, ktoré vyvolávajú „dôvodné pochybnosti“ čo sa týka posúdenia inštitúcie alebo orgánu Únie. Žalobkyňa preto nemôže odkazovať na judikatúru týkajúcu sa iných súdnych konaní, ako je odvolanie alebo žaloba o nesplnenie povinnosti, keďže tento analogický výklad sa nemôže odchýliť od kritérií výkladu priamo a konkrétne stanovených Súdnym dvorom v jeho judikatúre týkajúcej sa nariadenia č. 1367/2006.
32 Žaloba, ktorú žalobkyňa podala v nadväznosti na odpoveď na jej žiadosť o vnútorné preskúmanie, preto nemôže zbaviť potrebného účinku postup preskúmania a jej predmetom môže byť len konkrétne overenie, či sa s tvrdeniami a reálnymi pochybnosťami, ktoré žalobkyňa uviedla v žiadosti o preskúmanie, zaobchádzalo s náležitou starostlivosťou a hodnovernými argumentmi.
33 Žalobkyňa vo všeobecnosti spochybňuje výklad, ktorý dala Komisia v súvislosti s pravidlom zhody. Podľa nej ju chce Komisia dostať do nemožnej situácie, keďže jej jednak vytýka, že opakuje tvrdenia rozvinuté v žiadosti o vnútorné preskúmanie bez prihliadnutia na argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí, jednak namieta, že niektoré tvrdenia sú neprípustné, keďže sú nové, z dôvodu, že žalobkyňa ich uviedla v odpovedi na argumentáciu, ktorú Komisia rozvinula po prvý krát v napadnutom rozhodnutí. Takýto výklad je zjavne v rozpore s právom na účinnú súdnu ochranu a so zmyslom nariadenia č. 1367/2006.
34 Z odôvodnenia 15 nariadenia 2021/1767 vyplýva, že pravidlo zhody zakazuje žiadateľom predložiť len „nové dôvody“ alebo „dôkazy, ktoré nie sú uvedené v žiadosti o preskúmanie“, na účely zabezpečenia „účelu“ žiadosti o vnútorné preskúmanie a zabránenia tomu, aby žiadatelia zmenili „predmet postupu začatého na základe tejto žiadosti“. So zreteľom na zvyčajný zmysel a cieľ sledovaný pravidlom zhody, pojmy „dôvody“ a „dôkazy“ nemožno rozumne vykladať tak, že zahŕňajú každú okolnosť smerujúcu k spresneniu alebo daniu do kontextu tvrdenie, ktoré už bolo uvedené v žiadosti o preskúmanie.
35 Podľa žalobkyne treba v tejto súvislosti urobiť paralelu medzi týmto pravidlom zhody a tým, ktoré platí v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci konaní o nesplnení povinnosti.
36 Pojmy „dôvody“ a „dôkazy“ by sa ani nemohli rozumne chápať v tom zmysle, že bránia žalobcovi odpovedať na tvrdenie uvádzané samotnou Komisiou na účely odôvodnenia jej rozhodnutia o zamietnutí preskúmania.
37 Vzhľadom na tieto úvahy žalobkyňa vyzýva Všeobecný súd, aby konštatoval, že žiadnu zo skutočností, ktorých prípustnosť Komisia namieta, nemožno analyzovať ako nový „dôvod“ alebo „dôkaz“. Všetky tieto skutočnosti žalobkyňa uviedla s cieľom odpovedať na argumentáciu Komisie rozvinutú v napadnutom rozhodnutí na účely odôvodnenia jej zamietnutia preskúmania. Okrem toho ide o skutočnosti týkajúce sa kontextu, objasnenia alebo diskusie, ktoré Komisia už poznala, a ktoré nemožno považovať za rozhodujúce alebo také, ktoré by samé osebe mohli založiť konštatovanie nezákonnosti. V tomto zmysle nijako nemenia predmet postupu, ani neohrozujú potrebný účinok postupu preskúmania.
38 Treba pripomenúť, že podľa článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 je každá mimovládna organizácia spĺňajúca kritériá stanovené v článku 11 uvedeného nariadenia oprávnená prostredníctvom odôvodneného návrhu zahájiť vnútorné preskúmanie správneho aktu inštitúcie alebo orgánu Únie, ktorý ho prijal na základe práva životného prostredia. Keď sa predmet predmetného správneho aktu, tak ako v prejednávanej veci, týka rozhodnutia o obnovení schválenia účinnej látky, akou je cypermetrín, predmet žiadosti o preskúmanie sa podľa tohto ustanovenia týka prehodnotenia tohto schválenia.
39 Žiadosť o vnútorné preskúmanie správneho aktu teda smeruje k rozhodnutiu o údajnej nezákonnosti alebo nedostatku dôvodnosti dotknutého aktu. Žiadateľ môže následne, v súlade s článkom 12 nariadenia č. 1367/2006 v spojení s článkom 10 tohto nariadenia, podať na súd Únie žalobu z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia zmlúv alebo akejkoľvek právnej normy týkajúcej sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomoci, proti rozhodnutiu, ktorým sa žiadosť o vnútorné preskúmanie zamieta ako nedôvodná.
40 Vyplýva z toho, že podľa spoločného výkladu článkov 10 a 12 nariadenia č. 1367/2006 je žaloba o neplatnosť prípustná len v prípade, ak smeruje proti odpovedi na túto žiadosť a ak sa žalobné dôvody uvádzané na podporu zrušenia konkrétne týkajú tejto odpovede (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2016, TestBioTech a i./Komisia, T‑177/13, neuverejnený EU:T:2016:736, bod 56).
41 Takáto žaloba nemôže byť založená na nových dôvodoch alebo dôkazoch, ktoré sa nenachádzali v žiadosti o vnútorné preskúmanie, inak by bola požiadavka týkajúca sa odôvodnenia takejto žiadosti, ktorá je uvedená v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006, zbavená potrebného účinku a zmenil by sa predmet konania začatého na základe tejto žiadosti (rozsudok z 12. septembra 2019, TestBioTech a i./Komisia, C‑82/17 P, EU:C:2019:719, bod 39).
42 Podstatou systému preskúmania je, že žiadateľ o preskúmanie predloží konkrétne a presné dôvody, ktoré môžu spochybniť úsudky, na ktorých je rozhodnutie o povolení založené. Preto na účely spresnenia dôvodov preskúmania požadovaným spôsobom musí žiadateľ o vnútorné preskúmanie správneho aktu podľa práva životného prostredia uviesť zásadné skutkové okolnosti alebo právne tvrdenia, ktoré môžu vyvolať dôvodné, teda podstatné pochybnosti, čo sa týka posúdenia inštitúcie alebo orgánu Únie v danom akte (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2019, TestBioTech a i./Komisia, C‑82/17 P, EU:C:2019:719, body 68 a 69).
43 Okrem toho, dôvody a tvrdenia vznesené pred Všeobecným súdom v rámci žaloby smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vnútorné preskúmanie možno považovať za prípustné iba v rozsahu, v akom tieto dôvody a tieto tvrdenia už boli predložené žalobcom v žiadosti o vnútorné preskúmanie a to takým spôsobom, že Komisia na ne mohla odpovedať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. decembra 2016, TestBioTech a i./Komisia, T‑177/13, neuverejnený, EU:T:2016:736, bod 68, a zo 4. apríla 2019, ClientEarth/Komisia, T‑108/17, EU:T:2019:215, bod 55).
44 Ako však uznáva Komisia, od žalobcu podávajúceho žalobu na Všeobecný súd podľa článku 12 nariadenia č. 1367/2006 nemožno vyžadovať, aby sa obmedzil na doslovné zopakovanie tvrdení, ktoré uviedol vo svojej žiadosti o vnútorné preskúmanie.
45 Na jednej strane totiž rovnakým spôsobom, ako má odvolateľ právo podať odvolanie, v rámci ktorého uvedie pred Súdnym dvorom odvolacie dôvody vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku a ktoré majú z právneho hľadiska spochybniť jeho dôvodnosť (rozsudky z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C‑176/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:730, bod 17; z 10. apríla 2014, Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, C‑231/11 P až C‑233/11 P, EU:C:2014:256, bod 102, a z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i., C‑638/19 P, EU:C:2022:50, bod 77), žalobca podľa článku 12 nariadenia č. 1367/2006 musí mať právo vzniesť tvrdenia, ktoré majú z právneho hľadiska spochybniť dôvodnosť rozhodnutia prijatého v nadväznosti na žiadosť o vnútorné preskúmanie. Tieto tvrdenia však nemôžu meniť predmet postupu začatého touto žiadosťou, inak by bol zbavený svojho potrebného účinku. Predovšetkým nemôžu zahŕňať nové tvrdenia alebo dôkazy, ktoré mohli byť vznesené už v žiadosti o preskúmanie.
46 Na druhej strane tvrdenie, ktoré nebolo uvedené v štádiu žiadosti o preskúmanie, nemožno považovať za nové, neprípustné tvrdenie v štádiu podania žaloby pred Všeobecným súdom, ak je považované iba za rozšírenie argumentácie, ktorá už bola uvedená v rámci tejto žiadosti (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 3. marca 2016, Španielsko/Komisia, C‑26/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:132, bod 84; z 13. júla 2017, Saint‑Gobain Glass Deutschland/Komisia, C‑60/15 P, EU:C:2017:540, bod 51, a z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia, C‑132/19 P, EU:C:2020:1007, bod 28). Na to, aby bolo možné nové tvrdenie považovať za rozšírenie skôr uvedeného žalobného dôvodu alebo výhrady, musí súvisieť s pôvodne uvedenými dôvodmi alebo výhradami dostatočne úzko na to, aby ho bolo možné považovať za výsledok riadneho vývoja diskusie v sporovom konaní (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 13. júla 2022, Delifruit/Komisia, T‑629/20, EU:T:2022:448, bod 20 a citovaná judikatúra).
47 Vzhľadom na osobitnú povahu postupu preskúmania zavedeného nariadením č. 1367/2006 však táto možnosť musí byť v súlade s potrebou zachovania potrebného účinku daného postupu, na základe čoho nemôže žalobcovi umožniť zmeniť predmet tohto postupu vznesením nových dôvodov alebo dôkazov, ktoré dostatočne úzko nesúvisia s výhradami vznesenými v štádiu podania žiadosti o preskúmanie. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, ako uvádza Komisia, žalobkyňa nemôže uvádzať nové „kontextové“ tvrdenia, ktoré nie sú v súlade s logikou tohto pravidla zhody, iba ak by sa pripustilo, že tieto tvrdenia sú v každom prípade neúčinné.
48 Všeobecný súd so zreteľom na tieto úvahy preskúma prípustnosť tvrdení uvedených žalobkyňou, pokiaľ ide o každú špecifickú výhradu smerujúcu k spochybneniu dôvodnosti napadnutého rozhodnutia.
3. O rozsahu súdneho preskúmania Všeobecným súdom
49 Podľa jeho článku 1 ods. 3 je účelom nariadenia č. 1107/2009 zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu harmonizáciou pravidiel uvádzania POR na trh, pri súčasnom zdokonaľovaní poľnohospodárskej výroby.
50 Uložením povinnosti zachovať vysokú úroveň ochrany životného prostredia nariadenie č. 1107/2009 uplatňuje článok 11 a článok 114 ods. 3 ZFEÚ. Článok 11 ZFEÚ stanovuje, že požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík a činností Únie, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja. Na účely konkretizácie tejto povinnosti článok 114 ods. 3 ZFEÚ stanovuje, že Komisia vo svojich návrhoch, ktoré sa týkajú najmä ochrany životného prostredia, v rámci aproximácie právnych predpisov, ktorých cieľom je vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu, berie za základ vysokú úroveň ochrany, prihliadajúc najmä na vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov, a že v rámci svojich príslušných právomocí sa tento cieľ usiluje dosiahnuť aj Európsky parlament a Rada Európskej únie. Táto ochrana životného prostredia má vo vzťahu k ekonomickým hľadiskám prednostný význam, takže môže odôvodňovať dokonca aj značné negatívne hospodárske dôsledky pre niektoré hospodárske subjekty (pozri rozsudok zo 17. mája 2018, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑429/13 a T‑451/13, EU:T:2018:280, bod 106 a citovaná judikatúra).
51 Navyše odôvodnenie 8 nariadenia č. 1107/2009 spresňuje, že by sa mala uplatňovať zásada obozretnosti a že cieľom uvedeného nariadenia je zabezpečiť, aby výrobné odvetvie preukázalo, že látky alebo prípravky vyrobené alebo uvedené na trh nemajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat, ani žiadny neprijateľný účinok na životné prostredie.
52 Aby mohla Komisia účinne sledovať ciele, ktoré sú jej stanovené nariadením č. 1107/2009 a s prihliadnutím na komplexné technické hodnotenie, ktoré musí uskutočniť, musí jej byť priznaná široká miera voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C‑326/05 P, EU:C:2007:443, bod 75). To platí najmä pre rozhodnutia v oblasti riadenia rizika, ktoré musí prijať podľa uvedeného nariadenia (rozsudok zo 17. mája 2018, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑429/13 a T‑451/13, EU:T:2018:280, bod 143).
53 Výkon tejto voľnej úvahy však nemožno vyňať spod súdneho preskúmania. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že súd Únie musí v rámci tohto preskúmania overiť dodržanie procesných predpisov, vecnú správnosť skutkových zistení Komisie a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových zistení alebo k zneužitiu právomoci (pozri rozsudok z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C‑326/05 P, EU:C:2007:443, bod 76 a citovaná judikatúra).
54 Pokiaľ ide o posúdenie existencie zjavne nesprávneho posúdenia súdom Únie, je potrebné spresniť, že na preukázanie toho, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia zložitého skutkového stavu, ktoré môže odôvodniť zrušenie napadnutého aktu, musia byť dôkazy, ktoré podal žalobca, dostačujúce na to, aby sa posúdenie skutkového stavu zohľadnené v tomto akte stalo neprijateľným. S výnimkou tohto preskúmania prijateľnosti Všeobecnému súdu neprislúcha, aby svojím vlastným posúdením zložitého skutkového stavu nahradil posúdenie autora aktu (pozri rozsudok zo 17. mája 2018, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑429/13 a T‑451/13, EU:T:2018:280, bod 145 a citovaná judikatúra).
55 Obmedzenia súdneho preskúmania uvedené vyššie však nemajú vplyv na jeho povinnosť overiť vecnú presnosť, spoľahlivosť a koherentnosť predložených dôkazov, ako aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súbor relevantných údajov, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P, EU:C:2005:87, bod 39; z 9. júla 2015, Nemecko/Komisia, C‑360/14 P, neuverejnený, EU:C:2015:457, bod 37, a zo 4. mája 2023, ECB/Crédit lyonnais, C‑389/21 P, EU:C:2023:368, bod 56).
56 Navyše je potrebné uviesť, že pokiaľ inštitúcia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, tým väčšia dôležitosť sa prikladá kontrole dodržiavania určitých procesných záruk. Súdny dvor tiež spresnil, že medzi týmito zárukami sa nachádza najmä povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky príslušné skutočnosti daného prípadu a dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2007, Španielsko/Lenzing, C‑525/04 P, EU:C:2007:698, bod 58 a citovaná judikatúra).
B. O úvodných poznámkach uvedených v hlave I prílohy napadnutého rozhodnutia (prvá časť jediného žalobného dôvodu)
57 Táto prvá časť pozostáva z troch samostatných výhrad, týkajúcich sa po prvé úlohy Komisie ako správcu rizík podľa nariadenia č. 1107/2009, po druhé úlohy zásady obozretnosti a po tretie úlohy priznanej členským štátom podľa nariadenia č. 1107/2009 pokiaľ ide o autorizáciu POR.
58 V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia sa v prílohe napadnutého rozhodnutia snažila uviesť „niekoľko všeobecných úvodných poznámok o skutočnostiach, o ktoré sa opierajú regulačné rozhodnutia podľa nariadenia [č. 1107/2009 a ktoré sú] relevantné pre uskutočnenie vnútorného preskúmania“.
59 Ako uznáva Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe, viaceré tvrdenia vznesené žalobkyňou, týkajúce sa týchto úvodných poznámok pokiaľ ide postupne o úlohu Komisie ako správcu rizík, zásadu obozretnosti a úlohu členských štátov, môžu mať vplyv na posúdenie dôvodnosti žaloby.
60 Za týchto podmienok nemožno tvrdenia žalobkyne smerujúce proti týmto úvodným poznámkam, hoci sú prierezovej povahy, považovať za neprípustné alebo neúčinné. Z tohto dôvodu ich treba preskúmať z vecnej stránky.
1. O úlohe Komisie ako správcu rizík a o úlohe zásady obozretnosti
61 Po prvé žalobkyňa Komisii vytýka, že sa domnievala, že ako správca rizík v zmysle článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1), „nebola povinná sledovať vo svojich regulačných rozhodnutiach závery založené na vedeckom hodnotení rizika“, keďže mohla zohľadniť iné legitímne faktory a do svojich rozhodnutí o schválení mohla zahrnúť opatrenia na zmiernenie rizík.
62 Predovšetkým, podľa žalobkyne by bolo nesprávne uplatňovať en bloc na nariadenie č. 1107/2009 štruktúru a zásady nariadenia č. 178/2002. Na rozdiel od tohto posledného uvedeného nariadenia je totiž nariadenie č. 1107/2009 založené na zásade obozretnosti, na základe čoho systematicky kladie zachovanie týchto záujmov nad uspokojenie ekonomických záujmov. Okrem toho príloha II nariadenia č. 1107/2009 stanovuje určitý počet kritérií vylúčenia, ktorých nesplnenie zakazuje schváliť dotknutú účinnú látku, bez akejkoľvek právomoci posúdenia zo strany Komisie. Je to tak najmä v prípade vlastností narúšajúcich endokrinný systém, riziko ktorých vzniesla žalobkyňa, ako aj v prípade viacerých environmentálnych kritérií. Všeobecnejšie z ekotoxikologického hľadiska, bod 3.8 prílohy II nariadenia č. 1107/2009 Komisii umožňuje schváliť účinnú látku iba vtedy, ak „hodnotenie rizika preukáže, že riziká sú prijateľné“, a najmä spôsobujú len „zanedbateľnú expozíciu včiel“.
63 Podľa žalobkyne z týchto ustanovení vyplýva, že Komisia nie je oprávnená z titulu riadenia rizík schváliť účinné látky, o ktorých nezávislé vedecké hodnotenie preukáže, že nie sú v súlade s kritériami uvedenými v prílohe II nariadenia č. 1107/2009. To platí aj pokiaľ ide o „prijateľný“ charakter rizika, ktorý možno niekedy určiť v štádiu hodnotenia rizika, a nie jeho riadenia. Podľa Oznámenia Komisie o zásade predbežnej opatrnosti z 2. februára 2000 [COM(2000) 1 final], k tomuto riadeniu rizík dôjde iba v prípade „vedeckého hodnotenia rizika, ktoré z dôvodu nedostatku údajov, ich nepresvedčivého charakteru alebo ich nepresnosti neumožňujú s dostatočnou istotou určiť predmetné riziko“. Inými slovami, pokiaľ je riziko preukázané s dostatočnou istotou, Komisia nebude môcť nezohľadniť závery vedeckého hodnotenia opierajúc sa o svoje právomoci riadenia rizík. Bol by to najmä prípad, keď EFSA uvedie existenciu „zvýšeného rizika“ spojeného s danou látkou.
64 Žalobkyňa okrem toho uvádza, že aj za predpokladu, že by Komisia mohla, vzhľadom na iné záujmy najmä ekonomickej povahy, schváliť látku, pri ktorej hodnotenie EFSA preukazuje, že nespĺňa kritériá prílohy II nariadenia č. 1107/2009, vykonávacie nariadenie 2021/2049 sa neopiera o žiadne odôvodnenie tohto typu.
65 Po druhé žalobkyňa kritizuje konštatovanie Komisie, podľa ktorého režim schválenia s „prísnymi opatreniami na zmiernenie rizík“, akým je vykonávacie nariadenie 2021/2049, môže byť súčasne uplatnením zásady obozretnosti a prostriedkom dodržiavania zásady proporcionality. Na jednej strane sa domnieva, že odkaz na tieto zásady nemôže mať za následok, že jasné a presné podmienky schválenia stanovené v článku 4 a v prílohe II nariadenia č. 1107/2009, sa stanú neúčinnými. Ak vedecké hodnotenie vedie ku konštatovaniu toho, že látka nespĺňa tieto podmienky, Komisia nemôže nahradiť normotvorcu tým, že napriek tomu schváli túto látku z politických alebo ekonomických dôvodov. Na druhej strane, prijatie opatrení na zmiernenie rizík musí byť v súlade so zásadou účinnosti. Táto zásada by však bola narušená podmienkami, ktoré sú tak prísne, že sa stanú nerealizovateľné a preto by hrozilo, že nebudú uplatňované, dodržiavané a kontrolované. Niektoré podmienky, o ktoré sa opiera vykonávacie nariadenie 2021/2049, ako sú ochranné zóny presahujúce sto metrov, sú zjavne nereálne. Napokon, členským štátom nebolo uložené žiadne osobitné opatrenie, čo robí dodržiavanie týchto podmienok ešte iluzórnejším.
66 Komisia spochybňuje tieto tvrdenia.
67 Na úvod treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, stanovisko žalobkyne, podľa ktorého je Komisia automaticky zbavená „akejkoľvek právomoci posúdenia“ v prípade neistoty o otázke, či je splnené niektoré z kritérií uvedených v bode 3 prílohy II nariadenia č. 1107/2009, dostatočne úzko súvisí s tvrdením vzneseným žalobkyňou v bode 16 jej žiadosti o vnútorné preskúmanie, z ktorého vyplýva, že „podľa zásady obozretnosti vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia a článku 4 [ods.] 1 nariadenia [č. 1107/2009], identifikácia čo i len jednej [kritickej oblasti obáv] by mala viesť k [neobnoveniu schválenia] látky, keďže nemôže byť zaručená ochrana ľudského zdravia alebo životného prostredia“.
68 Rovnako, pokiaľ ide o tvrdenie založené na bode 3.8 prílohy II nariadenia č. 1107/2009, treba sa domnievať, že dostatočne úzko súvisí s tvrdeniami vznesenými žalobkyňou v jej žiadosti o vnútorné preskúmanie, na základe čoho ho treba považovať za prípustné pri uplatnení judikatúry uvedenej v bode 46 vyššie.
69 Vo veci samej treba predovšetkým pripomenúť, pokiaľ ide o úlohu Komisie ako správcu rizík a o úlohu zásady obozretnosti, že postupy udeľovania autorizácie a schvaľovania, zavedené nariadením č. 1107/2009 pre POR a ich účinné látky, sú jedným z prejavov zásady obozretnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2018, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑429/13 a T‑451/13, EU:T:2018:280, bod 108 a citovaná judikatúra).
70 Zásada obozretnosti predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá ukladá dotknutým orgánom povinnosť prijímať v presnom rámci výkonu právomocí, ktoré im priznáva príslušná úprava, vhodné opatrenia na predchádzanie určitým potenciálnym rizikám pre verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie, pričom požiadavky spojené s ochranou týchto záujmov majú prednosť pred hospodárskymi záujmami. V rozsahu, v akom sú inštitúcie Únie zodpovedné, v rámci všetkých oblastí ich právomoci, za ochranu verejného zdravia, bezpečnosti a životného prostredia, zásadu obozretnosti možno považovať za samostatnú zásadu vyplývajúcu z ustanovení Zmlúv, predovšetkým článku 11, článku 168 ods. 1, článku 169 ods. 1 a 2, a článku 191 ods. 1 a 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2002, Artegodan a i./Komisia, T‑74/00, T‑76/00, T‑83/00 až T‑85/00, T‑132/00, T‑137/00 a T‑141/00, EU:T:2002:283, bod 184; z 21. októbra 2003, Solvay Pharmaceuticals/Rada, T‑392/02, EU:T:2003:277, bod 121, a z 11. júla 2019, BP/FRA, T‑838/16, neuverejnený, EU:T:2019:494, bod 396).
71 Zo zásady obozretnosti vyplýva, že ak pretrvávajú neistoty o existencii alebo rozsahu rizík najmä pre životné prostredie, možno prijať ochranné opatrenia bez toho, aby sa čakalo, kým sa plne preukáže existencia a závažnosť týchto rizík. Ak sa ukáže, že je nemožné s istotou určiť existenciu alebo rozsah uvádzaného rizika z dôvodu nepresvedčivých výsledkov vykonaných štúdií, ale pravdepodobnosť skutočného poškodenia životného prostredia pretrváva za predpokladu, že by sa riziko realizovalo, zásada obozretnosti odôvodňuje prijatie obmedzujúcich opatrení (pozri rozsudok zo 6. mája 2021, Bayer CropScience a Bayer/Komisia, C‑499/18 P, EU:C:2021:367, bod 80 a citovaná judikatúra).
72 Treba však uviesť, že zásada obozretnosti odôvodňuje prijatie obmedzujúcich opatrení iba pod podmienkou, že budú nielen nediskriminačné a objektívne, ale aj primerané. Zásada obozretnosti, tak ako je stanovená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ, sa vzťahuje na opatrenia Únie a nemožno ju vykladať v tom zmysle, že inštitúcia Únie je povinná prijať len na základe tejto zásady konkrétne opatrenie, akým je odmietnutie autorizácie. Hoci je pravda, že táto zásada môže odôvodniť prijatie obmedzujúceho opatrenia inštitúciou, platí však, že ho neukladá za každých okolností (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 4. apríla 2019, ClientEarth/Komisia, T‑108/17, EU:T:2019:215, body 282 a 284).
73 Pokiaľ vedecké hodnotenie neumožňuje určiť existenciu rizika s dostatočnou istotou, uplatnenie alebo neuplatnenie zásady obozretnosti závisí vo všeobecnosti od úrovne ochrany, ktorú si zvolil príslušný orgán pri výkone svojej širokej právomoci voľnej úvahy. Táto voľba však musí byť v súlade so zásadou prednosti ochrany verejného zdravia, bezpečnosti a životného prostredia pred ekonomickými záujmami, ako aj zásadou proporcionality a zákazu diskriminácie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. novembra 2002, Artegodan a i./Komisia, T‑74/00, T‑76/00, T‑83/00 až T‑85/00, T‑132/00, T‑137/00 a T‑141/00, EU:T:2002:283, bod 186, a z 21. októbra 2003, Solvay Pharmaceuticals/Rada, T‑392/02, EU:T:2003:277, bod 125).
74 V postupe, ktorý vedie k tomu, že inštitúcia prijme na základe zásady obozretnosti vhodné opatrenia na predchádzanie niektorým potenciálnym rizikám pre verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie, možno rozlíšiť tri po sebe nasledujúce etapy: po prvé identifikáciu potenciálnych negatívnych účinkov vyplývajúcich z daného javu, po druhé zhodnotenie rizík pre verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie, ktoré sú spojené s týmto javom, a po tretie riadenie rizika prijatím vhodných ochranných opatrení, ak tieto potenciálne identifikované riziká presahujú mieru toho, čo je pre spoločnosť prijateľné (rozsudok zo 17. mája 2018, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑429/13 a T‑451/13, EU:T:2018:280, bod 111).
75 Po prvé žalobkyňa v podstate uvádza, že ak EFSA preukázal riziko s dostatočnou istotou, Komisia nemôže obísť závery vedeckého hodnotenia opierajúc sa o svoje právomoci správcu rizík.
76 V tejto súvislosti treba predovšetkým pripomenúť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla nasledovné:
„Pri prijímaní vykonávacích nariadení týkajúcich sa schválenia alebo obnovenia schválenia účinnej látky podľa [nariadenia č. 1107/2009], Komisia koná v postavení správcu rizík v zmysle článku 3 nariadenia (ES) č. 178/2002. Koná v nadväznosti na proces hodnotenia rizík v dvoch etapách vedený zo strany [SČŠ] a EFSA, v úzkej spolupráci so správcami rizík z členských štátov zastúpených v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá – oddelenie Výrobky na ochranu rastlín – Legislatíva.
Komisia teda v prvom rade uvádza, že ako správca rizík nie je povinná sledovať vo svojich regulačných rozhodnutiach závery vyvodené z vedeckého hodnotenia rizík, ale že ich využíva ako základ na prijatie informovaných rozhodnutí v oblasti riadenia rizík [pozri odôvodnenie 34 nariadenia (ES) č. 178/2002], pri zohľadnení rôznych skutočností. V rámci týchto skutočností sa nachádza návrh hodnotiacej správy o obnovení vypracovaný zo strany [SČŠ] a závery EFSA o výsledkoch odborného preskúmania tohto návrhu hodnotiacej správy o obnovení uskutočneného pod jeho vedením. Článok 14 ods. 1 druhý pododsek [vykonávacieho] nariadenia (EÚ) č. 844/2012 totiž stanovuje, že Komisia „zohľadní“ tieto výsledky pri prijímaní rozhodnutí v oblasti riadenia rizík. Okrem toho, Komisia môže požiadať EFSA o akékoľvek objasnenie, ktoré považuje za potrebné na účely prijatia svojho rozhodnutia v oblasti riadenia rizík v súlade s nariadením č. 178/2002, predovšetkým ak sa domnieva, že je potrebné posilniť vedeckú istotu. Tieto stanoviská sú tiež súčasťou hodnotenia rizík, na ktorom Komisia zakladá svoje rozhodnutie.
Úloha Komisie ako správcu rizík predpokladá, že jej rozhodnutia môžu zahŕňať voľbu vo výbere vhodných možností prevencie a kontroly na účely zmiernenia rizík zistených pri hodnotení rizík. Článok 6 [nariadenia č. 1107/2009] totiž stanovuje, že schválenie a obnovenie rozhodnutí o schválení zo strany Komisie môže podliehať podmienkam a obmedzeniam, medzi ktoré patrí ‚potreba zaviesť opatrenia na zmiernenie rizika‘ [článok 6 písm. i)] na účely zabezpečenia dodržiavania kritérií schválenia uvedených v článku 4 a v prílohe II [nariadenia č. 1107/2009].
Komisia v tomto kontexte pripomína, že kritériom schválenia v oblasti životného prostredia je absencia ‚neprijateľn[ých]‘ účinkov na životné prostredie [pozri článok 4 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 1107/2009], na rozdiel od kritéria týkajúceho sa ľudského zdravia, ktorým je absencia ‚bezprostredn[ého] alebo neskorš[ieho] účin[ku] na zdravie ľudí… alebo zvierat‘ [pozri článok 4 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1107/2009].“
77 Predovšetkým treba pripomenúť, že podľa judikatúry hodnotenie rizík pre verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie inštitúciou, ktorá musí čeliť potenciálne negatívnym účinkom vyplývajúcim z daného javu, spočíva v tom, že uvedené riziká sa vedecky zhodnotia a určí sa, či presahujú úroveň rizika považovanú za prijateľnú pre spoločnosť. Preto na to, aby mohli inštitúcie pristúpiť k hodnoteniu rizík, je pre ne dôležité jednak mať k dispozícii vedecké hodnotenie rizík a jednak určiť úroveň rizika, ktorá sa považuje za neprijateľnú pre spoločnosť (pozri rozsudok zo 17. marca 2021, FMC/Komisia, T‑719/17, EU:T:2021:143, bod 65 a citovaná judikatúra).
78 Vedecké hodnotenie rizík je vedeckým postupom spočívajúcim v tom, že sa v najvyššej možnej miere identifikuje nebezpečenstvo a určia sa jeho charakteristické črty, zhodnotí sa miera vystavenia tomuto nebezpečenstvu a určia sa charakteristické črty rizika [pozri rozsudok z 12. apríla 2013, Du Pont de Nemours (France) a i./Komisia, T‑31/07, neuverejnený, EU:T:2013:167, bod 138 a citovaná judikatúra].
79 Vzhľadom na to, že ide o vedecký postup, inštitúcia musí zveriť vedecké hodnotenie rizika vedeckým odborníkom (pozri rozsudok zo 17. mája 2018, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑429/13 a T‑451/13, EU:T:2018:280, bod 115 a citovaná judikatúra).
80 Vedecké hodnotenie rizík nemusí nevyhnutne poskytnúť inštitúciám presvedčivé vedecké dôkazy o skutočnej existencii rizika a závažnosti potenciálnych nežiaducich účinkov v prípade realizácie tohto rizika. Kontext uplatnenia zásady obozretnosti totiž z povahy veci zodpovedá kontextu vedeckej neistoty. Prijatie preventívneho opatrenia, alebo naopak jeho zrušenie či zmiernenie, navyše nemôže závisieť od dôkazu o neexistencii akéhokoľvek rizika, pretože vo všeobecnosti sa takýto dôkaz z vedeckého hľadiska nedá predložiť vzhľadom na to, že nulová úroveň rizika v skutočnosti neexistuje. Preventívne opatrenie však nemôže byť platne odôvodnené čisto hypotetickým prístupom k riziku založeným na jednoduchých vedecky ešte neoverených predpokladoch (pozri rozsudok zo 17. marca 2021, FMC/Komisia, T‑719/17, EU:T:2021:143, bod 69 a citovaná judikatúra).
81 Vedecké hodnotenie rizika totiž musí vychádzať z najlepších dostupných vedeckých údajov a musí sa vykonávať nezávisle, objektívne a transparentne [pozri rozsudok z 12. apríla 2013, Du Pont de Nemours (France) a i./Komisia, T‑31/07, neuverejnený, EU:T:2013:167, bod 141 a citovaná judikatúra].
82 Okrem toho, preventívne opatrenie je možné prijať len vtedy, ak sa riziko, hoci jeho existencia a rozsah neboli preukázané v plnom rozsahu presvedčivými vedeckými údajmi, napriek tomu javí dostatočne podložené vedeckými údajmi, ktoré sú dostupné v okamihu prijatia uvedeného opatrenia [rozsudok z 12. apríla 2013, Du Pont de Nemours (France) a i./Komisia, T‑31/07, neuverejnený, EU:T:2013:167, bod 143; zo 17. mája 2018, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑429/13 a T‑451/13, EU:T:2018:280, bod 120, a zo 17. marca 2021, FMC/Komisia, T‑719/17, EU:T:2021:143, bod 73].
83 Určenie miery rizika považovanej za neprijateľnú pre spoločnosť prislúcha inštitúciám, ktoré sú pri dodržaní uplatniteľných noriem poverené politickou voľbou, ktorú predstavuje určenie vhodnej úrovne ochrany pre uvedenú spoločnosť. Týmto inštitúciám prináleží určenie kritického prahu pravdepodobnosti nepriaznivých účinkov na verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie a miery týchto potenciálnych účinkov, ktorá sa im už nezdá prijateľná pre túto spoločnosť a ktorá po prekročení vyžaduje v záujme ochrany verejného zdravia, bezpečnosti a životného prostredia uplatnenie preventívnych opatrení napriek pretrvávajúcej vedeckej neistote (pozri rozsudok zo 17. marca 2021, FMC/Komisia, T‑719/17, EU:T:2021:143, bod 75 a citovaná judikatúra).
84 Pri určení miery rizika považovanej za neprijateľnú pre spoločnosť sú inštitúcie viazané povinnosťou zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia, bezpečnosti a životného prostredia. Na to, aby bola táto vysoká úroveň ochrany v súlade s článkom 114 ods. 3 ZFEÚ, nemusí byť nevyhnutne technicky najvyššou možnou úrovňou. Tieto inštitúcie navyše nemôžu prijať čisto hypotetický prístup k riziku a smerovať svoje rozhodnutia k „nulovej miere rizika“ [rozsudky z 12. apríla 2013, Du Pont de Nemours (France) a i./Komisia, T‑31/07, neuverejnený, EU:T:2013:167, bod 146, a zo 17. marca 2021, FMC/Komisia, T‑719/17, EU:T:2021:143, bod 76].
85 Určenie miery rizika považovanej za neprijateľnú pre spoločnosť závisí od posúdenia osobitných okolností každého prípadu príslušným orgánom verejnej moci. V tejto súvislosti môže tento orgán zohľadniť najmä závažnosť dosahu tohto rizika na verejné zdravie, bezpečnosť a životné prostredie, vrátane rozsahu možných nepriaznivých účinkov, trvania, zvrátiteľnosti alebo možných oneskorených účinkov týchto škôd, ako aj viac‑menej konkrétne vnímanie rizika na základe dostupných vedeckých poznatkov [rozsudky z 12. apríla 2013, Du Pont de Nemours (France) a i./Komisia, T‑31/07, neuverejnený, EU:T:2013:167, bod 147; zo 17. mája 2018, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑429/13 a T‑451/13, EU:T:2018:280, bod 124, a zo 17. marca 2021, FMC/Komisia, T‑719/17, EU:T:2021:143, bod 77].
86 Napokon riadenie rizika zodpovedá súboru činností vykonávaných inštitúciou, ktorá sa musí vyrovnať s rizikom, aby ho znížila na úroveň považovanú za prijateľnú pre spoločnosť s ohľadom na povinnosť tejto inštitúcie podľa zásady obozretnosti zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia, bezpečnosti a životného prostredia [rozsudky z 12. apríla 2013, Du Pont de Nemours (France) a i./Komisia, T‑31/07, neuverejnený, EU:T:2013:167, bod 148; zo 17. mája 2018, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑429/13 a T‑451/13, EU:T:2018:280, bod 125, a zo 17. marca 2021, FMC/Komisia, T‑719/17, EU:T:2021:143, bod 78].
87 Tieto činnosti zahŕňajú prijatie predbežných opatrení, ktoré musia byť primerané, nediskriminačné, transparentné a koherentné s obdobnými už prijatými opatreniami (pozri rozsudok zo 17. mája 2018, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑429/13 a T‑451/13, EU:T:2018:280, bod 126 a citovaná judikatúra).
88 So zreteľom na vyššie uvedené žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že vzhľadom na to, že EFSA identifikoval určité kritické oblasti obáv, Komisia už nedisponuje v tomto smere nijakou mierou voľnej úvahy.
89 Hoci totiž podľa článku 14 ods. 1 druhého pododseku vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012 z 18. septembra 2012, ktorým sa stanovujú ustanovenia potrebné na vykonávanie postupu obnovenia účinných látok podľa nariadenia č. 1107/2009 (Ú. v. EÚ L 252, 2012, s. 26), Komisia musí „zohľadniť“ závery EFSA a návrh hodnotiacej správy o obnovení vypracovaný SČŠ, pri prijímaní nariadenia o obnovení schválenia účinnej látky ako správca rizík nie je viazaná zisteniami, ktoré urobil EFSA alebo SČŠ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2023, Ascenza Agro a Industrias Afrasa/Komisia, T‑77/20, EU:T:2023:602, body 246 a 247).
90 Takéto zohľadnenie totiž nemožno vykladať ako povinnosť Komisie dodržiavať vo všetkých bodoch závery EFSA alebo SČŠ, aj keď tieto závery sú východiskovým bodom hodnotenia a preto majú významnú váhu pri uvedenom hodnotení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. feburára 2022, Taminco a Arysta LifeScience Great Britain/Komisia, T‑740/18, EU:T:2022:61, bod 141).
91 Široká miera voľnej úvahy Komisie ako správcu rizík však naďalej podlieha nevyhnutnému dodržiavaniu ustanovení nariadenia č. 1107/2009, predovšetkým jeho článku 4 v spojení s prílohou II tohto nariadenia, ako aj zásady obozretnosti, ktorá je základom všetkých ustanovení tohto nariadenia.
92 Predovšetkým, pokiaľ hodnotenie rizika vedie k identifikácii viacerých kritických oblastí obáv v zmysle pripomenutom v bode 8 vyššie a k odporúčaniu neobnoviť schválenie dotknutej účinnej látky, Komisia sa v zásade nemôže odchýliť od výsledkov tohto hodnotenia, pretože inak by došlo k porušeniu zásady obozretnosti.
93 Komisia v tejto súvislosti môže obnoviť schválenie účinnej látky iba ak je dostatočne preukázané, že napriek identifikácii kritických oblastí obáv, opatrenia na zmiernenie rizika umožňujú dospieť k záveru, že kritériá článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1107/2009 sú splnené. Toto preukázanie nemôže byť považované za dostatočné bez vedeckého overenia primeranosti týchto opatrení z hľadiska uvedených kritérií.
94 Preto ako uvádza Komisia, a s výhradou dodržania zásad uvedených v bodoch 89 až 93 vyššie, jej úloha spočíva práve v určení rizík, ktoré sú prijateľné pre spoločnosť, s vyšším prahom tolerancie pri ochrane životného prostredia než pri ochrane zdravia ľudí alebo zvierat a pri zohľadnení riadiacich opatrení na zmiernenie zistených rizík.
95 Na rozdiel od toho, čo uvádza žalobkyňa, to neznamená, že Komisia obnovením schválenia účinnej látky cypermetrín pri súčasnom uložení určitých opatrení riadenia rizík „nezohľadnila“ alebo ignorovala vedecké hodnotenia zo strany EFSA.
96 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ ide o prejednávanú vec, hodnotenie rizík zo strany EFSA v jeho záveroch bolo neskôr spresnené v jeho stanovisku z r. 2019, v ktorom potvrdil možnosť prijať opatrenia na riadenie rizík. Preto samotná skutočnosť, že EFSA identifikoval štyri kritické oblasti obáv vo svojich záveroch neumožňuje domnievať sa, že Komisia ako správca rizík už nemala nijakú mieru voľnej úvahy, za predpokladu, že zabezpečí splnenie kritérií uvedených v článku 4 nariadenia č. 1107/2009. Inými slovami nie je vylúčené, že Komisia môže pri dodržaní zásady obozretnosti overiť, či by sa riziko mohlo stať prijateľným uložením určitých opatrení.
97 Okrem toho žalobkyňa nesprávne odkazuje na tieto opatrenia na riadenie rizík len v prípade „nedostatku údajov“. Článok 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1107/2009 totiž odkazuje na „realistické podmienky používania“ a umožňuje teda prijať predmetné opatrenia aj voči náležite preukázaným rizikám, a to dokonca aj v prípade, ak je riziko preukázané na základe kompletného súboru údajov.
98 Prvú výhradu žalobkyne preto treba zamietnuť.
99 Po druhé žalobkyňa v podstate uvádza, že príloha II nariadenia č. 1107/2009 stanovuje určitý počet kritérií vylúčenia, ktorých nedodržanie vedie k zákazu schválenia dotknutej účinnej látky, bez akejkoľvek právomoci voľnej úvahy Komisie. To je predovšetkým prípad účinkov narúšajúcich endokrinný systém, stanovených v bodoch 3.6.5 a 3.8.5 prílohy II tohto nariadenia.
100 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že kritériá uvedené v bodoch 3.6.2, 3.6.3 a 3.6.5 prílohy II nariadenia č. 1107/2009, ktoré sa týkajú postupne genotoxicity, karcinogenity a vlastností narúšajúcich endokrinný systém, sú formulované a musia sa vykladať rovnako ako kritérium uvedené v bode 3.6.4 tejto prílohy, teda že účinná látka „sa schváli iba vtedy, ak sa táto látka „neklasifikuje alebo nemusí klasifikovať“ ako mutagénna, karcinogénna alebo majúca vlastnosti narúšajúce endokrinný systém. V tomto zmysle ide o „vylučovacie kritériá“ na rozdiel od podmienok článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1107/2009, v prípade ktorých článok 4 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje, že keď možno očakávať, že sú splnené, musí byť dotknutá látka schválená (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2023, Ascenza Agro a Industrias Afrasa/Komisia, T‑77/20, EU:T:2023:602, body 118 až 121).
101 Stačí však konštatovať, že v prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by kritérium stanovené v bode 3.6.5 prílohy II nariadenia č. 1107/2009 nepredstavovalo vylučovacie kritérium v zmysle judikatúry citovanej v bode 100 vyššie. Okrem toho, EFSA ani EMR nikdy nekvalifikovali cypermetrín ako účinnú látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, v zmysle bodu 3.6.5 prílohy II nariadenia č. 1107/2009. Okrem toho, rešpektovanie kritéria týkajúceho sa vlastností narúšajúcich endokrinný systém nebolo uvedené medzi „kritickými oblasťami obáv“, ktoré EFSA identifikoval vo svojich záveroch.
102 Z tohto dôvodu treba druhú výhradu žalobkyne zamietnuť ako neúčinnú.
103 Po tretie pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne založené na nevyhnutnom dodržiavaní zásady efektivity, ako bolo uvedené v bode 91 vyššie, široká miera voľnej úvahy Komisie ako správcu rizík je naďalej vymedzená článkom 4 nariadenia č. 1107/2009 v spojení s prílohou II tohto nariadenia. V tejto súvislosti z článku 4 ods. 2 a 3 tohto nariadenia vyplýva, že účinná látka môže byť schválená len ak je preukázané, že sú splnené podmienky schválenia, so zreteľom na realistické podmienky používania. V súlade s odsekom 5 tohto článku treba preukázať, že aspoň jedno reprezentatívne použitie aspoň jedného POR obsahujúceho túto účinnú látku spĺňa uvedené kritériá za realistických podmienok používania.
104 Komisia sa ako správca rizík zároveň nemôže domnievať, že kritériá článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1107/2009 sú splnené, pokiaľ sa tento záver opiera o uloženie opatrení na zmiernenie rizík, ktoré neumožňujú vylúčiť škodlivé účinky na ľudské zdravie alebo neprijateľné účinky pre životné prostredie, najmä z dôvodu, že tieto opatrenia nie sú realistické. Inými slovami, nemôže identifikovať používanie ako „bezpečné“ bez toho, aby sa uistila, že opatrenia na zmiernenie rizík prijaté na tento účel umožnia skutočne, a nie teoreticky, znížiť identifikované riziko na prijateľnú úroveň.
105 Komisia však v napadnutom rozhodnutí vôbec netvrdila, že je oprávnená stanoviť opatrenia na zmiernenie rizík, ktoré sú nerealistické. Vychádzala naopak z vyhlásenia z r. 2019, v ktorom samotný EFSA konštatoval, že opatrenia na zmiernenie rizík uvedené v prílohe I vykonávacieho nariadenia č. 2021/2049, ktorých dodržiavanie musí byť overené členskými štátmi v rámci postupov autorizácie POR obsahujúcich predmetnú účinnú látku, umožnili dospieť k záveru o nízkom riziku pre vodné organizmy, necieľové článkonožce a včely. Komisia sa okrem toho domnievala, že členským štátom prislúcha v rámci uvedených postupov autorizácie overiť, či tieto opatrenia sú v praxi možné. Tvrdenie žalobkyne preto treba zamietnuť.
106 Pokiaľ ide o odkaz na ekonomické alebo politické úvahy, ktoré Komisia údajne uprednostnila pri prijatí vykonávacieho nariadenia 2021/2049, ide o nové tvrdenie vo vzťahu k výhradám vzneseným v žiadosti o preskúmanie a je preto v rámci tejto žaloby neprípustné. V každom prípade, toto tvrdenie je príliš nejasné a hypotetické na to, aby mohlo spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
107 Napokon, Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí v podstate tvrdila, že pri uplatňovaní a vykonávaní nariadenia č. 1107/2009 môže uplatňovať zásadu obozretnosti pri súčasnom rešpektovaní zásady proporcionality, ako to potvrdil Súdny dvor (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. mája 2021, Bayer CropScience a Bayer/Komisia, C‑499/18 P, EU:C:2021:367, bod 166).
108 Vzhľadom na to a bez toho, aby bola dotknutá otázka, či Komisia mohla oprávnene zastávať názor, že cypermetrín spĺňal podmienky schválenia uvedené v bode 3.6.5 prílohy II nariadenia č. 1107/2009, ktorá bude preskúmaná nižšie, treba argumentáciu žalobkyne zamietnuť.
2. O úlohe priznanej členským štátom podľa nariadenia č. 1107/2009
109 Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia sa nemôže oprávnene domnievať, že prislúcha členským štátom, aby pri udeľovaní autorizácií na uvedenie prípravkov obsahujúcich cypermetrín na trh „stanovili primerané podmienky, ako sú opatrenia na zmiernenie rizík“ a uskutočnili porovnávacie posudzovanie stanovené v článku 50 nariadenia č. 1107/2009, keďže cypermetrín bol klasifikovaný ako látka, ktorá sa má nahradiť.
110 Domnieva sa, že Komisia nemôže preniesť svoju zodpovednosť na členské štáty. Na jednej strane, väčšina členských štátov nemá administratívne kapacity na stanovenie takýchto opatrení na zmiernenie rizík a už vôbec nie na zabezpečenie ich dodržiavania v praxi. Takýmto prenesením zodpovednosti na členské štáty teda Komisia porušuje zásadu lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ. Na druhej strane, nariadenie č. 1107/2009 stanovuje zásadu vzájomného uznávania, ktorá umožňuje držiteľovi autorizácie v jednom členskom štáte uplatniť si ju v ostatných štátoch. Tento mechanizmus vedie k tomu, že členské štáty sú zbavené skutočnej kontroly nad prípravkami používanými na ich území a môže vyvolať „preteky v znižovaní úrovne“. Vzhľadom na tento kontext stanovisko Komisie ohrozuje dva ciele nariadenia č. 1107/2009, a to harmonizáciu pravidiel v oblasti prípravkov na ochranu rastlín na vnútornom trhu a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia a životného prostredia.
111 Komisia spochybňuje tieto tvrdenia.
112 Komisia v prílohe napadnutého rozhodnutia v „úvodných poznámkach v časti c) nazvanej „Úloha priznaná členským štátom podľa [nariadenia č. 1107/2009] v oblasti autorizácie POR“, spresnila:
„Komisia pripomína, že normotvorcovia sa rozhodli rozlišovať úroveň opatrení na úrovni Únie pokiaľ ide o schvaľovanie účinných látok, pri ponechaní zodpovednosti členským štátom pri autorizácii prípravkov obsahujúcich tieto látky na používanie ako pesticídy (pozri odôvodnenia 10 a 23 [nariadenia č. 1107/2009]). Členské štáty tiež musia zaručiť bezpečnosť stanovením primeraných podmienok, ako sú opatrenia na zmiernenie rizík, okrem iného vrátane tých, ktoré sa vyžadujú pri schvaľovaní na úrovni [Únie]. Okrem toho, ak je látka klasifikovaná ako látka, ktorá sa má nahradiť, členské štáty môžu udeliť autorizáciu iba vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 50 [nariadenia č. 1107/2009], to znamená po vykonaní porovnávacieho posudzovania.
V prípade cypermetrínu Komisia postupovala s náležitou starostlivosťou, pri podrobnom preskúmaní stanovísk vyjadrených hodnotiteľmi rizík voči obnoveniu schválenia cypermetrínu. Obnovila kontakt s EFSA a s [SČŠ]. Svoje rozhodnutie ešte posilnila tým, že si od EFSA vyžiadala dodatočné vyhlásenie o účinnosti prípadných opatrení na zmiernenie rizík a tým, že členským štátom uložila povinnosti zaviesť tieto opatrenia prostredníctvom ich autorizácií (pozri ‚osobitné podmienky‘ uvedené v prílohe I a II nariadenia Komisie), okrem iného v súvislosti s týmito skutočnosťami:
– Obmedzenie používania na profesionálnych používateľov
– Osobitné a merateľné podmienky ochrany vodných organizmov a necieľových článkonožcov, vrátane včiel
– Osobitné pokyny pre členské štáty pri ich skúmaní žiadosti o autorizáciu, aby venovali osobitnú pozornosť viacerým aspektom, ako je ochrana vodných organizmov a necieľových článkonožcov vrátane včiel, hodnoteniu rizík pre spotrebiteľov a technickej špecifikácii účinnej látky, tak ako je vyrobená
– Prípadné prijatie následných opatrení.“
113 Ako však správne uvádza Komisia, žalobkyňa nespochybňuje dôvodnosť vyššie uvedených ustanovení prílohy napadnutého rozhodnutia, ale obmedzuje sa v podstate na uvedenie toho, na jednej strane, že Komisia sa vyhla svojim povinnostiam tým, že ich „preniesla“ na členské štáty a na druhej strane, že zásada vzájomného uznávania autorizácií, zakotvená v článku 40 a nasledujúcich nariadenia č. 1107/2009, je v rozpore s cieľmi uvedeného nariadenia.
114 Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedla, že podľa nariadenia č. 1107/2009 je príslušná schvaľovať účinnú látku, zatiaľ čo členským štátom prislúcha autorizácia prípravku. Žalobkyňa sa okrem toho obmedzuje na uvedenie problémov súvisiacich s administratívnym preťažením vnútroštátnych orgánov, ale nespochybňuje tvrdenie, podľa ktorého členským štátom skutočne prislúcha, podľa článku 50 nariadenia č. 1107/2009, vykonať porovnávacie posudzovanie pred udelením autorizácie POR obsahujúceho látku, ktorá sa má nahradiť.
115 Žalobkyňa v replike tvrdí, že článok 50 nariadenia č. 1107/2009 nijako nebránil Komisii, aby sama stanovila opatrenia na zmiernenie rizík vo vykonávacom nariadení 2021/2049. Toto tvrdenie je však neúčinné, keďže nespochybňuje konštatovanie Komisie v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého na základe systému nariadenia č. 1107/2009 prislúcha členským štátom stanoviť primerané podmienky pri autorizácii prípravkov, ktoré môžu ísť nad rámec obmedzení týkajúcich sa účinnej látky prijatých na úrovni Únie. Ani odkazy žalobkyne na článok 6, ako aj na článok 36 ods. 3 nariadenia č. 1107/2009, za predpokladu, že sú prípustné, neumožňujú spochybniť tento záver.
116 Pokiaľ ide o druhé tvrdenie týkajúce sa vzájomného uznávania, skutočnosti uvádzané žalobkyňou sú tiež neúčinné, keďže pokiaľ ide o látku, ktorá sa má nahradiť, článok 41 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1107/2009 práve vyníma túto látku z uplatňovania povinného vzájomného uznávania.
117 Žalobkyňa však uvádza, že podľa tohto ustanovenia môžu členské štáty uplatňovať postup vzájomného uznávania, čo by v praxi viedlo k pretekom v znižovaní úrovne. Aj za predpokladu, že by sa tento jav potvrdil, vzhľadom na to, že žalobkyňa nevzniesla námietku nezákonnosti článku 41 nariadenia č. 1107/2009 ani toto tvrdenie nemôže preukázať, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí pripomenula úlohu členských štátov podľa nariadenia č. 1107/2009.
118 V dôsledku toho treba zamietnuť všetky tvrdenia žalobkyne týkajúce sa úvodných poznámok uvedených Komisiou v prílohe napadnutého rozhodnutia.
C. O výhradách vznesených žalobkyňou na podporu svojej žiadosti o vnútorné preskúmanie (druhá časť jediného žalobného dôvodu)
[omissis]
7. O siedmej výhrade založenej na nepreskúmaní chronickej toxicity reprezentatívnej vzorky predloženej žiadateľom
[omissis]
435 Z tohto dôvodu treba zamietnuť siedmu výhradu, ako aj žalobu v celom rozsahu.
O trovách
436 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Pesticide Action Network Europe (PAN Europe) je povinná nahradiť trovy konania.
da Silva Passos | Reine | Pynnä |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. februára 2024.
Podpisy