T37002SKORDConversion2-30DEF0Document13.0.1 28/04/2005 9:20:15ATO@TRA-DOC-SK-ORD_IRR-T-0370-2002-200404409-05_00„“UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

zo 6. júla 2004  (NaN)

„Nariadenie (ES) č. 1829/2002 – Registrácia chráneného označenia pôvodu – ‚Feta‘ – Žaloba o neplatnosť – Aktívna legitimácia – Neprípustnosť“

Vo veci T‑370/02,

Alpenhain-Camembert-Werk, so sídlom v Lehen/Pfaffingu (Nemecko),

Bergpracht Milchwerk GmbH & Co. KG, so sídlom v Tettnangu (Nemecko),

Käserei Champignon Hofmeister GmbH & Co. KG, so sídlom v Laubene (Nemecko),

Bayerland eG, so sídlom v Norimbergu (Nemecko),

Hochland AG, so sídlom v Heimenkirchu (Nemecko),

Milchwerk Crailsheim-Dinkelsbühl eG, so sídlom v Crailsheime (Nemecko),

Rücker GmbH, so sídlom v Aurichu (Nemecko),

žalobcovia,

v zastúpení: J. Salzwedel a J. Werner, advokáti, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

ktorých v konaní podporuje

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: P. Ormond, splnomocnená zástupkyňa,

vedľajší účastník konania,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. L. Iglesias Buhigues, S. Grünheid a A.-M. Rouchaud-Joët, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Helénska republika, v zastúpení: V. Kontolaimos, I. Chalkias a M. Tassopoulou, splnomocnení zástupcovia,

a

Združenie gréckych výrobcov mliečnych produktov (Sevgap), v zastúpení: N. Korogiannakis, advokát,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť nariadenia Komisie (ES) č. 1829/2002 zo 14. októbra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa príloha k nariadeniu (ES) č. 1107/96 ohľadom názvu „Feta“ (Ú. v. ES L 277, s. 10), v časti, v ktorej bola vykonaná registrácia názvu „Feta“ ako chráneného označenia pôvodu,

SÚD PRVÉHO STUPŇAEURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (tretia komora),

v zložení: predseda komory J. Azizi, sudcovia M. Jaeger a F. Dehousse,

tajomník: H. Jung,

vydal toto

Uznesenie

Právny rámec

1

Nariadenie Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 208, s. 1, ďalej len „základné nariadenie“) upravuje podľa jeho článku 1 ochranu označení pôvodu a zemepisných označení určitých poľnohospodárskych výrobkov a potravín poskytovanú Spoločenstvom.

2

Podľa článku 2 ods. 2 písm. a) základného nariadenia pojem „označenie pôvodu“ predstavuje „názov oblasti, určitého miesta alebo, vo výnimočných prípadoch, krajiny, používaný na označenie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorá:

–

pochádza z tejto oblasti, určitého miesta alebo krajiny a

–

má kvalitu alebo vlastnosti, za ktoré podstatne alebo výlučne vďačí daným zemepisným podmienkam vrátane prírodných a ľudských faktorov, a ktorá sa vyrába, spracováva a pripravuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti“.

3

Článok 2 ods. 3 základného nariadenia znie:

„Určité tradičné zemepisné alebo nezemepisné názvy, ktoré označujú poľnohospodársky výrobok alebo potraviny, ktoré pochádzajú z oblasti alebo určitého miesta, a ktoré spĺňajú podmienky uvedené v druhej zarážke odseku 2 [písm. a)], budú tiež považované za označenia pôvodu“.

4

Podľa článku 3 základného nariadenia nesmú byť registrované názvy, ktoré sa stali druhovými. Na účely tohto nariadenia možno za „názov, ktorý sa stal druhovým“ považovať názov poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý hoci sa vzťahuje k miestu alebo oblasti, kde takýto výrobok alebo potravina bola pôvodne vyrobená alebo predávaná, sa stal druhovým názvom poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny.

5

Pri určení, či sa názov stal alebo nestal druhovým, je potrebné zohľadniť všetky faktory, a to najmä:

–

existujúcu situáciu v členskom štáte, z ktorého názov pochádza, a v oblastiach konzumácie,

–

momentálnu situáciu v iných členských štátoch,

–

zodpovedajúce vnútroštátne právne predpisy alebo predpisy Spoločenstva.

6

Registrácia označenia poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny ako chráneného označenia pôvodu pritom musí spĺňať podmienky stanovené v základnom nariadení a najmä zodpovedať špecifikácii uvedenej v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia. Touto registráciou označenie získava ochranu poskytovanú Spoločenstvom.

7

Články 5 až 7 základného nariadenia upravujú postup registrácie označenia, tzv. „obvyklý postup“, ktorý každej skupine definovanej ako zoskupenie výrobcov a/alebo spracovateľov, ktorí pracujú s tým istým poľnohospodárskym výrobkom alebo potravinou, alebo za určitých podmienok každej fyzickej alebo právnickej osobe umožňuje podať žiadosť o registráciu v členskom štáte, v ktorom sa nachádza príslušná zemepisná oblasť. Členský štát preskúma oprávnenosť žiadosti a postúpi ju ďalej Komisii. Ak Komisia dôjde k záveru, že označenie spĺňa požiadavky na to, aby bolo chránené, uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev osobitné údaje, ktoré sú vymenované v článku 6 ods. 2 základného nariadenia.

8

Článok 7 základného nariadenia v znení nariadenia Rady (ES) č. 535/97 zo 17. marca 1997 (Ú. v. ES L 83, s. 3) stanovuje:

„1. V lehote šesť mesiacov od dátumu uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, ktorú predpokladá článok 6 (2), môže ktorýkoľvek členský štát vzniesť námietku voči registrácii.

2. Príslušné orgány členských štátov zabezpečia, aby všetky osoby, ktoré môžu dokladovať oprávnený ekonomický záujem, mali poverenie prerokovať žiadosť. Okrem toho, v súlade s momentálnou situáciou v členských štátoch, členské štáty môžu umožniť prístup ďalším stranám s legitímnym záujmom.

3. Ktorákoľvek oprávnene dotknutá fyzická alebo právnická osoba môže namietať voči navrhovanej registrácii poslaním riadne odôvodnenej námietky kompetentnému orgánu členského štátu, v ktorom býva, alebo v ktorom je zriadená. Príslušný orgán podnikne nevyhnutné opatrenia pre posúdenie pripomienok alebo námietky do stanoveného dátumu.

…“

9

Ak žiaden členský štát Komisii neoznámi svoje námietky voči zamýšľanej registrácii, bude označenie zapísané do registra vedeného Komisiou s názvom „Register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení“.

10

Ak sa v prípade prípustnej námietky dotknutým členským štátom nepodarí uzavrieť vzájomnú dohodu podľa článku 7 ods. 5 základného nariadenia, Komisia prijme rozhodnutie v súlade s postupom ustanoveným v článku 15 tohto nariadenia (postup riadiaceho výboru). Podľa článku 7 ods. 5 písm. b) základného nariadenia prijme Komisia rozhodnutie „s ohľadom na tradíciu spravodlivého konania a možný vznik omylu“.

11

Článok 17 základného nariadenia upravuje „zjednodušený postup“, ktorý sa líši od obvyklého postupu. Podľa tohto postupu členské štáty informujú Komisiu o ich označeniach chránených právom alebo o ich označeniach zakladajúcich sa na zvyklostiach, ktoré chcú registrovať v súlade s týmto nariadením. Postup uvedený v článku 15 základného nariadenia sa uplatňuje mutatis mutandis. Článok 17 ods. 2 druhá veta tohto nariadenia upresňuje, že námietkové konanie uvedené v článku 7 sa neuplatňuje v rámci zjednodušeného postupu.

Skutkové okolnosti

12

Listom z 21. januára 1994 požiadala grécka vláda Komisiu o registráciu označenia „Feta“ ako chráneného označenia pôvodu podľa článku 17 základného nariadenia.

13

Dňa 19. januára 1996 Komisia predložila riadiacemu výboru zriadenému na základe článku 15 základného nariadenia návrh nariadenia obsahujúceho zoznam označení spôsobilých na registráciu ako zemepisné značenia alebo chránené označenia pôvodu podľa článku 17 základného nariadenia. V tomto zozname sa nachádzal aj pojem „Feta“. Keďže riadiaci výbor sa k tomuto návrhu nevyjadril v rámci stanovenej lehoty, Komisia ho 6. marca 1996 postúpila v súlade s článkom 15 štvrtým odsekom základného nariadenia Rade. Rada v lehote troch mesiacov stanovenej v článku 15 piatom odseku základného nariadenia neprijala žiadne rozhodnutie.

14

Komisia preto 12. júna 1996 prijala podľa článku 15 piateho odseku základného nariadenia nariadenie (ES) č. 1107/96 o zápise zemepisných označení a označení pôvodu podľa postupu stanoveného v článku 17 [základného] nariadenia (Ú. v. ES L 299, s. 31). Podľa článku 1 nariadenia č. 1107/96 bolo označenie „Feta“ nachádzajúce sa v časti A prílohy k tomuto nariadeniu pod položkou „Syry“ a pod názov krajiny „Grécko“ zaregistrované ako chránené označenie pôvodu.

15

Rozsudkom zo 16. marca 1999, Dánsko, Nemecko a Francúzsko/Komisia (C‑289/96, C‑293/96 a C‑299/96, Zb. s. I‑1541), Súdny dvor zrušil nariadenie č. 1107/96 v časti, v ktorej bola vykonaná registrácia názvu „Feta“ ako chráneného označenia pôvodu. Súdny dvor vo svojom rozsudku uviedol, že Komisia pri skúmaní otázky, či „Feta“ predstavuje druhový názov, nezohľadnila všetky faktory, ako jej to ukladá článok 3 ods. 1 tretí pododsek základného nariadenia.

16

V nadväznosti na tento rozsudok prijala Komisia 25. mája 1999 nariadenie (ES) č. 1070/1999, ktorým sa dopĺňa príloha k nariadeniu (ES) č. 1107/96, a odstránila názov „Feta“ z Registra chránených označení pôvodu a zemepisných označení, ako aj z prílohy nariadenia č. 1107/96 (Ú. v. ES L 130, s. 18).

17

Po neskoršom opätovnom preskúmaní žiadosti gréckej vlády o registráciu Komisia predložila riadiacemu výboru v súlade s článkom 15 druhým odsekom základného nariadenia návrh nariadenia a navrhla zaregistrovať názov „Feta“ na základe článku 17 základného nariadenia ako chránené označenie pôvodu do Registra chránených označení pôvodu a zemepisných značení. Keďže riadiaci výbor sa k tomuto návrhu v stanovenej lehote nevyjadril, Komisia ho v súlade s článkom 15 štvrtým odsekom základného nariadenia postúpila Rade.

18

Keďže Rada v lehote stanovenej v článku 15 piatom odseku základného nariadenia neprijala žiadne rozhodnutie, prijala Komisia 14. októbra 2002 nariadenie (ES) č. 1829/2002, ktorým sa mení a dopĺňa príloha k nariadeniu (ES) č. 1107/96 ohľadom názvu „Feta“ (Ú. v. ES L 277, s. 10, ďalej len „napadnuté nariadenie“). Na základe tohto nariadenia bolo označenie „Feta“ opätovne zaregistrované ako chránené označenie pôvodu a pripojilo sa do časti A prílohy k nariadeniu (ES) č. 1107/96 pod položky „Syry“ a „Grécko“.

19

Žalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. decembra 2002 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

20

Listom zo 14. februára 2003 Komisia požiadala o prerušenie konania až do rozhodnutia vo veciach C‑465/02 a C‑466/02.

21

Listom zo 17. marca 2003 žalobcovia oznámili, že nesúhlasia s návrhom na prerušenie konania a žiadajú Súd prvého stupňa o postúpenie tejto veci Súdnemu dvoru, aby ju Súdny dvor spojil na spoločné konanie s vecami C‑465/02 a C‑466/02.

22

Rozhodnutím z 19. marca 2003 Súd prvého stupňa odmietol návrh na prerušenie konania, ako aj návrh na postúpenie veci Súdnemu dvoru a rozhodol pokračovať v konaní.

23

Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. júna 2003 Komisia podala námietku neprípustnosti podľa článku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Žalobcovia predložili svoje písomné pripomienky k tejto námietke 1. augusta 2003.

24

Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. apríla a 2. mája 2003 podali Helénska republika a Združenie gréckych výrobcov mliečnych produktov (Sevgap) návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

25

Podaním podaným do kancelárie 28. apríla 2003 podalo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov žalobcov.

26

Uzneseniami zo 4. marca 2004 bolo návrhom Helénskej republiky, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Sevgapu vyhovené.

27

Helénska republika predložila 30. marca 2004 svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania na podporu návrhov Komisie.

28

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska nepredložilo v stanovenej lehote vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

29

Keďže Sevgapu bol povolený vstup do konania na základe článku 116 ods. 6 rokovacieho poriadku, jeho vedľajšie účastníctvo je obmedzené len na prednes pripomienok v ústnej časti konania.

Návrhy účastníkov konania

30

Žalobcovia vo svojej žalobe navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

–

zrušil napadnuté nariadenie v časti, v ktorej bola vykonaná registrácia názvu „Feta“ ako chráneného označenia pôvodu,

–

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

31

Komisia vo svojej námietke neprípustnosti navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–

zamietol žalobu ako neprípustnú,

–

zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.

32

Žalobcovia vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhujú, aby Súd prvého stupňa námietku neprípustnosti zamietol.

33

Helénska republika vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania navrhuje, aby Súd prvého stupňa zamietol žalobu ako neprípustnú.

O prípustnosti žaloby

34

Žalobcovia, t. j. sedem nemeckých spoločností vyrábajúcich syr Feta z kravského mlieka, navrhujú vo svojej žalobe zrušenie napadnutého nariadenia. Dovolávajú sa najmä porušenia článkov 3 a 17 základného nariadenia a subsidiárne článkov 2 a 4 tohto nariadenia, ako aj článku 30 ES a základných práv zakotvených v právnom poriadku Spoločenstva týkajúcich sa ochrany vlastníctva a práva na výkon povolania.

35

Komisia tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že žalobcovia nemajú oprávnenie podať žalobu v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES.

36

Podľa článku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa, ak o to niektorý účastník konania požiada, rozhodnúť o neprípustnosti bez prejednania veci samej. Podľa odseku 3 toho istého článku sa žiadosť prejednáva v rámci ústnej časti konania, ak Súd prvého stupňa nerozhodne inak. V tejto veci Súd prvého stupňa považuje po preskúmaní spisu za dostačujúce rozhodnúť o námietke podanej Komisiou bez otvorenia ústnej časti konania.

Tvrdenia účastníkov konania

37

Komisia tvrdí, že žaloba sa týka nariadenia so všeobecnou platnosťou v zmysle článku 249 druhého odseku ES a že žalobcov sa napadnuté nariadenie osobne netýka.

38

Žalobcovia považujú žalobu za prípustnú.

39

Žalobcovia po prvé tvrdia, že odhliadnuc od gréckych výrobcov sú oni a ešte jeden dánsky výrobca najvýznamnejšími výrobcami Fety v rámci Spoločenstva a že produkujú viac ako 90 % syra Feta vyrábaného v Nemecku.

40

Keďže syr Feta vyrábajú vo veľkých množstvách už veľa rokov, disponujú dobre fungujúcimi a stabilnými obchodnými vzťahmi a tradičnými odbytiskami s dlhodobými dodávateľskými zmluvami. Z tohto dôvodu sú napadnutým nariadením zvlášť dotknutí v zmysle judikatúry Súdneho dvora (rozsudky Súdneho dvora z 1. júla 1965, Toepfer a Getreide‑Import Gesellschaft/Komisia EHS, 106/63 a 107/63, Zb. s. 525, a zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb. s. 207).

41

Po druhé žalobcovia tvrdia, že voľbou zjednodušeného postupu zo strany Komisie podľa článku 17 základného nariadenia boli zbavení procesných garancií zaručených pri obvyklom postupe, ktoré podľa článku 7 základného nariadenia umožňujú všetkým osobám s oprávneným záujmom namietať voči navrhovanej registrácii. V tejto súvislosti zdôrazňujú, že v návrhu na zmenu základného nariadenia smerujúceho k odstráneniu zjednodušeného postupu podľa článku 17 tohto nariadenia Komisia výslovne odôvodnila svoj návrh tým, že právo podať námietku upravené v obvyklom postupe je „nevyhnutnou podmienkou garancie nadobudnutých práv alebo zamedzenia ujmám v dôsledku registrácie“.

42

Po tretie žalobcovia uvádzajú, že ich oprávnenie podať žalobu sa zakladá na judikatúre vyplývajúcej z rozsudku Súdu prvého stupňa z 3. mája 2002, Jégo‑Quéré/Komisia (T‑177/01, Zb. s. II‑2365), ako aj z návrhov generálneho advokáta Jacobsa k rozsudku Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada (C‑50/00 P, Zb. s. I‑6677, 6681), podľa ktorej možno fyzickú alebo právnickú osobu považovať za osobne dotknutú všeobecne platným ustanovením práva Spoločenstva, ktoré sa jej priamo týka, ak dané ustanovenie nepochybne a bezprostredne zasahuje do jej právneho postavenia tým, že obmedzuje jej práva alebo jej ukladá povinnosti. Napadnuté nariadenie poškodzuje ich záujmy, keďže vedie k tomu, že po uplynutí prechodného obdobia nebudú môcť používať označenie „Feta“.

43

Vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti žalobcovia pripúšťajú, že napadnuté nariadenie je aktom so všeobecnou platnosťou, uvádzajú však, že hoci zvýhodňuje všetkých súčasných a budúcich gréckych výrobcov Fety z ovčieho a kozieho mlieka, ktorí môžu ako jediní oprávnene používať toto označenie aj naďalej, má nepriaznivé následky pre všetkých súčasných iných ako gréckych výrobcov Fety z kravského mlieka, ktorým bude po uplynutí prechodného obdobia zakázané používanie tohto označenia. Zdôrazňujú, že napadnutý akt bude mať účinky na trhu len v ich neprospech.

44

Žalobcovia uvádzajú, že názov „Feta“ je na celosvetovej úrovni už dlhú dobu druhový názov a že preto v zmysle článku 3 ods. 1 základného nariadenia nemôže byť zapísaný do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení podľa napadnutého nariadenia. Komisia prijala napadnuté nariadenie neprávom, pretože bola presvedčená, že trhy mimo Grécka pre Fetu vyrobenú z kravského mlieka sa vytvorili len vďaka neoprávnenému využitiu povesti gréckej Fety vyrobenej z ovčieho mlieka.

45

Z dôvodu spätného a opravného zásahu Komisie na trhu nemožno účinky napadnutého nariadenia považovať za „všeobecné a abstraktné“, pretože smerujú len voči obmedzenej skupine účastníkov trhu, ktorá sa nachádza v osobitnej situácii na trhu a je osobne dotknutá v jej osobitných právach. Napadnuté nariadenie vedie v skutočnosti k zániku trhu Fety vyrobenej z kravského mlieka, ktorý sa vytvoril v Nemecku a okrem toho aj v Európe, pretože spotrebiteľ, ktorý je zvyknutý na syr Feta vyrobený z kravského mlieka, ho pod iným názvom tak rýchlo nerozpozná.

46

Žalobcovia tvrdia, že by bolo nezlučiteľné s očakávaniami, ktoré sa v Európskej únii spájajú s právnou ochranou poskytovanou Súdnym dvorom, ak by príslušné hospodárske subjekty nemohli podrobiť súdnej kontrole zákonnosť napadnutého nariadenia, ktoré vedie k úplnému zrušeniu ich odbytísk.

47

Súd prvého stupňa neuznal ani žalobu na vnútroštátnom súde s uznesením o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor podľa článku 234 ES, ani žalobu o mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva podľa článku 235 ES a článku 288 druhého odseku ES za účinný opravný prostriedok, ktorý by dotknutej osobe umožnil napadnúť zákonnosť ustanovení Spoločenstva so všeobecnou platnosťou, ktoré priamo obmedzujú ich právne postavenie. Žaloby o náhradu škody podľa článku 235 ES a článku 288 druhého odseku ES navyše nemôžu nahradiť účinnú ochranu základných práv na európskej úrovni, pretože nemôžu viesť k zrušeniu aktu právneho poriadku Spoločenstva, ktorý sa preukáže ako nezákonný.

48

Okrem toho, keďže zákaz ďalšieho používania druhového názvu „Feta“ pre syr Feta vyrobený z kravského mlieka po dni stanovenom v napadnutom nariadení má priamu pôsobnosť a nevyžaduje žiadne vykonávacie opatrenie v členských štátoch, proti ktorému by bolo možné podať žalobu na vnútroštátnych súdoch, môžu žalobcovia uplatňovať porušenie ich základných práv na základe predmetného opatrenia Spoločenstva len tým, že porušia ustanovenia uvedeného nariadenia, a jeho nezákonnosti sa dovolajú v rámci súdneho konania, ktoré bude proti nim začaté.

49

Podľa novšej judikatúry Súdu prvého stupňa je účinná súdna ochrana jednotlivca zabezpečená len vtedy, keď podniky, ktorých sa všeobecne platné ustanovenie práva Spoločenstva priamo a osobne týka, majú takisto aj prístup k súdom Spoločenstva. Podnik je osobne dotknutý vtedy, keď je nepochybne a bezprostredne postihnutý tým, že opatrenie obmedzuje jeho práva alebo mu ukladá povinnosti. To nemožno vážne spochybniť v prípade žalobcov, ktorých odbytiská sú ohrozené a ktorých účasti na trhu budú prinajmenšom v dohľadnej dobe zničené.

50

Žalobcovia pripomínajú, že Súd prvého stupňa vyzdvihol, že prístup k súdom Spoločenstva je jedným zo základných znakov právnej spoločnosti a spočíva na spoločných ústavných zvyklostiach členských štátov, ako aj na článkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zdôrazňujú, že článok 47 Charty základných práv Európskej únie potvrdzuje toto právo na účinný opravný prostriedok pre všetky osoby, ktorých práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené.

Posúdenie Súdom prvého stupňa

51

Článok 230 štvrtý odsek ES stanovuje, že každá fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, aj keď je vydané formou nariadenia.

52

Podľa ustálenej judikatúry spočíva kritérium na rozlišovanie medzi nariadením a rozhodnutím v určení, či predmetný akt má, alebo nemá všeobecnú platnosť (uznesenia Súdneho dvora z 23. novembra 1995, Asocarne/Rada, C‑10/95 P, Zb. s. I‑4149, bod 28, a z 24. apríla 1996, Cassa nazionale di previdenza ed assistenza a favore degli avvocati e dei procuratori/Rada, C‑87/95 P, Zb. s. I‑2003, bod 33). Všeobecnú platnosť má akt vtedy, keď sa uplatňuje na objektívne určené situácie a má právne účinky voči abstraktne opísaným skupinám osôb (rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. júla 1996, Weber/Komisia, T‑482/93, Zb. s. II‑609, bod 55, a tam uvedená judikatúra).

53

V tejto veci napadnuté nariadenie zaručuje názvu „Feta“ ochranu označenia pôvodu upravenú základným nariadením. Označenie pôvodu je definované v jeho článku 2 ods. 2 písm. a) ako názov oblasti, určitého miesta alebo vo výnimočných prípadoch krajiny, používaný na označenie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorá pochádza z tejto oblasti, určitého miesta alebo krajiny a má kvalitu alebo vlastnosti, za ktoré podstatne alebo výlučne vďačí daným zemepisným podmienkam vrátane prírodných a ľudských faktorov, a ktorá sa vyrába, spracováva a pripravuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

54

Táto ochrana spočíva v tom, že používanie označenia „Feta“ je vyhradené pre výrobcov usadených na opísanom zemepisnom území, ktorých výrobky spĺňajú zemepisné a kvalitatívne požiadavky stanovené pre výrobu Fety v špecifikácii. Komisia teda právom zdôraznila, že napadnuté nariadenie nesmeruje voči určitým hospodárskym subjektom, akými sú žalobcovia, ale že priznáva všetkým podnikom, ktorých výrobky zodpovedajú predpísaným zemepisným a kvalitatívnym požiadavkám, právo uvádzať na trh výrobky pod uvedeným názvom a odopiera toto právo všetkým podnikom, ktorých výrobky nespĺňajú tieto podmienky, ktoré sú pre všetky podniky rovnaké. Napadnuté nariadenie sa uplatňuje na všetkých – súčasných aj budúcich – výrobcov Fety, ktorí sú oprávnení používať toto označenie, ako aj na všetkých tých, ktorým je zakázané používať tento názov po uplynutí prechodného obdobia. Netýka sa len výrobcov z členských štátov, ale má právne účinky aj voči neurčitému počtu výrobcov z tretích krajín, ktorí by syr Feta chceli do Spoločenstva dovážať v súčasnosti alebo v budúcnosti.

55

Napadnuté nariadenie predstavuje teda opatrenie so všeobecnou platnosťou v zmysle článku 249 druhého odseku ES. Je použiteľné na objektívne určené situácie a má právne účinky voči abstraktne opísaným skupinám osôb (v tomto zmysle pozri uznesenia Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, Molkerei Großbraunshain a Bene Nahrungsmittel/Komisia, T‑109/97, Zb. s. II‑3533; z 26. marca 1999, Biscuiterie-confiserie LOR a Confiserie du Tech/Komisia, T‑114/96, Zb. s. II‑913, body 27 až 29, a z 9. novembra 1999, CSR Pampryl/Komisia, T‑114/99, Zb. s. II‑3331, body 42 a 43). Táto všeobecná platnosť navyše vyplýva aj z daného predmetu dotknutej právnej úpravy, ktorým je ochrana platne zaregistrovaných zemepisných označení a označení pôvodu poskytovaná erga omnes a v rámci celého Európskeho spoločenstva.

56

Nie je však vylúčené, že ustanovenie, ktoré má vzhľadom na jeho právnu povahu a jeho oblasť pôsobnosti normatívny charakter, sa môže osobne týkať fyzickej alebo právnickej osoby. Tak je tomu v prípade, keď sa predmetný akt týka osoby z dôvodu určitých vlastností, ktoré sú pre ňu charakteristické, alebo skutkových okolností, ktoré ju odlišujú od všetkých ostatných osôb, a tým ju individualizujú obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie určené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223; z 18. mája 1994, Codorniu/Rada, C‑309/89, Zb. s. I‑1853, body 19 a 20; Unión de Pequeños Agricultores/Rada, už citovaný v bode 42, bod 36, a Weber/Komisia, už citovaný v bode 52, bod 56).

57

V tejto veci však zo skutkových tvrdení žalobcov – ak by sme pripustili ich správnosť – nemožno vyvodiť existenciu vlastností, ktoré by boli pre nich osobité, alebo skutkových okolností, ktoré by ich odlišovali, a tým spôsobom individualizovali vo vzťahu k iným dotknutým hospodárskym subjektom. Naopak žalujúce podniky sú dotknuté napadnutým nariadením len ako hospodárske subjekty, ktoré vyrábajú alebo uvádzajú na trh syr, ktorý nespĺňa podmienky používania chráneného označenia pôvodu „Feta“. Žalobcovia sú teda dotknutí rovnako ako všetky ostatné podniky, ktorých výrobky takisto nespĺňajú požiadavky príslušných ustanovení práva Spoločenstva.

58

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého sú – odhliadnuc od gréckych výrobcov a jedného dánskeho výrobcu – najvýznamnejšími výrobcami Fety v rámci Európskeho spoločenstva a produkujú viac ako 90 % syra Feta vyrábaného v Nemecku, stačí pripomenúť, že samotná okolnosť, že podnik má veľký podiel na relevantnom trhu, nepostačuje na to, aby ho to odlišovalo od ostatných hospodárskych subjektov dotknutých napadnutým nariadením (uznesenie CSR Pampryl/Komisia, už citované v bode 55, bod 46).

59

Takisto tvrdenie žalobcov, podľa ktorého sa napadnuté nariadenie týka v podstate len ôsmich výrobcov, je – odhliadnuc od jeho rozporu s údajmi v žalobe, ktorá uvádza, že syr Feta sa v značnom množstve vyrába v šiestich členských štátoch Európskej únie a vo viacerých tretích krajinách – v každom prípade bezvýznamné, pretože podľa ustálenej judikatúry právny akt nestráca svoju všeobecnú platnosť a teda ani svoj normatívny charakter tým, že je možné viac-menej presne určiť počet a identitu právnych subjektov, na ktoré sa v určitom čase vzťahuje, pokiaľ platí, že toto jeho uplatnenie sa zakladá na objektívnej právnej alebo skutkovej situácii, ktorá je vymedzená v právnom akte v súvislosti s jeho účelom (rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1968, Zuckerfabrik Watenstedt/Rada, 6/68, Zb. s. 595, 605 a 606, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 29. júna 1995, Cantina cooperativa fra produttori vitivinicoli di Torre di Mosto a i./Komisia, T‑183/94, Zb. s. II‑1941, bod 48). Tomu je tak v tejto veci, pretože napadnuté nariadenie sa týka bez rozdielu všetkých súčasných a budúcich výrobcov, ktorí chcú syr pod názvom „Feta“ uvádzať na trh v rámci Spoločenstva.

60

Žalobcovia ďalej tvrdia, že sú individualizovaní tým, že sú dotknutí z ekonomického hľadiska. Odvolávajúc sa na rozsudky Súdneho dvora Toepfer a Getreide-Import Gesellschaft/Komisia EHS, už citovaný v bode 40, a Piraiki‑Patraiki a i./Komisia už citovaný v bode 40, tvrdia, že zákaz vyplývajúci z napadnutého nariadenia, ktorý smeruje voči výrobcom Fety z kravského mlieka a zakazuje im používanie názvu „Feta“, im prakticky znemožňuje akékoľvek ďalšie uvádzanie tohto syra na trh, takže tieto podniky už nebudú môcť dodržať ich dlhodobé dodávateľské zmluvy a pokračovať v nich.

61

V tejto súvislosti je najskôr potrebné uviesť, že napadnuté nariadenie nemá vplyv na prípadné dlhodobé dodávateľské zmluvy, ale v spojení s článkom 13 základného nariadenia jednoducho len zakazuje po uplynutí prechodného obdobia akékoľvek protiprávne používanie, napodobenie alebo vyvolanie dojmu chráneného označenia „Feta“. Tento zákaz platí pre žalobcov práve tak ako pre všetkých ostatných výrobcov, ktorí sa bezprostredne alebo potenciálne nachádzajú v tej istej situácii.

62

Ďalej je potrebné poukázať na to, že skutočnosť, že akt so všeobecnou platnosťou môže mať v konkrétnom prípade odlišné účinky na rôzne právne subjekty, ku ktorým smeruje, nie je spôsobilá odlíšiť ich od všetkých ostatných dotknutých subjektov, pokiaľ – ako je tomu v tejto veci – sa tento akt uplatní na základe objektívne určenej situácie (rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. februára 2000, ACAV a i./Rada, T‑138/98, Zb. s. II‑341, bod 66, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 30. januára 2001, La Conqueste/Komisia, T‑215/00, Zb. s. II‑181, bod 37). Ako Súdny dvor výslovne potvrdil, skutočnosť, že žalobca sa v čase prijatia nariadenia o registrácii označenia pôvodu nachádza v situácii, ktorá si vyžaduje úpravu jeho výrobnej štruktúry, aby mohol splniť podmienky stanovené v nariadení, nie je dostatočná na to, aby bol osobne dotknutý podobným spôsobom ako adresát právneho aktu (uznesenie Súdneho dvora z 30. januára 2002, La Conqueste/Komisia, C‑151/01 P, Zb. s. I‑1179, bod 35).

63

Žalobcovia neprávom tvrdia, že sa nachádzajú v rovnakej situácii ako žalobcovia vo veciach Toepfer a Getreide-Import Gesellschaft/Komisia EHS a Piraiki‑Patraiki a i./Komisia, už citovaných v bode 40.

64

Vo veci Toepfer a Getreide-Import Gesellschaft/Komisia EHS, už citovanej v bode 40, sa totiž napadnuté opatrenie týkalo výlučne výrobcov, ktorých počet a identita boli známe a ktorí pred prijatím napadnutého rozhodnutia požiadali o dovozné licencie, ktorých vydanie sa v dôsledku sporného rozhodnutia stalo nemožným. Takisto vo veci Piraiki‑Patraiki a i./Komisia, už citovanej v bode 40, týkajúcej sa zákonnosti rozhodnutia Komisie, ktorým bolo Francúzsko splnomocnené podrobiť dovoz bavlnených vlákien z Grécka režimu kvót, boli žalobcovia napadnutým rozhodnutím osobne dotknutí, keďže boli členmi obmedzeného okruhu hospodárskych subjektov, ktorí boli napadnutým rozhodnutím osobitne zasiahnutí, pretože predtým v dobrej viere uzavreli kúpne zmluvy, z ktorých malo byť plnené počas obdobia uplatňovania ochranného opatrenia stanoveného v rozhodnutí a ktorých splnenie bolo preto z dôvodu prekročenia povolenej kvóty úplne alebo čiastočne nemožné.

65

Navyše to, že by žalobcovia boli osobne dotknutí, nemožno odvodiť ani na základe rozsudku už citovaného v bode 56 Codorniu/Rada, v ktorom sa žalujúcemu podniku prostredníctvom všeobecne platného ustanovenia bránilo užívať grafickú ochrannú známku, ktorú nechal zaregistrovať a používal obvyklým spôsobom počas dlhého obdobia pred prijatím nariadenia sporného v tejto veci, takže sa podnik nachádzal v situácii, ktorá ho odlišovala od všetkých ostatných hospodárskych subjektov. V tejto veci totiž žalobcovia nepreukázali, a navyše ani len netvrdili, že používanie označenia „Feta“, na ktoré si nárokujú, vyplýva zo zodpovedajúceho osobitného práva, ktoré by nadobudli na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Spoločenstva pred prijatím napadnutého nariadenia a ktoré by bolo týmto nariadením porušené.

66

Najmä skutočnosť, že žalobcovia uvádzali ich výrobky na trh pod názvom „Feta“, im nezabezpečuje nijaké osobitné právo v zmysle uvedenej judikatúry. Postavenie žalobcov sa tým neodlišuje od postavenia ostatných výrobcov, ktorí takisto svoje výrobky uvádzali na trh ako „Feta“ a ktorí už nie sú oprávnení používať tento názov chránený od jeho registrácie ako označenie pôvodu. Skutočnosť, že žiadnemu hospodárskemu subjektu nebolo priznané osobitné právo, je navyše potvrdená aj tým, že táto situácia je výslovne upravená abstraktne a všeobecne v článku 13 ods. 2 základného nariadenia stanovujúcom prechodné obdobie, ktoré pri dodržaní určitých podmienok zaručuje všetkým výrobcom bez rozdielu dobu na prispôsobenie, ktorá je dostatočne dlhá na to, aby zamedzila akejkoľvek ujme.

67

Pokiaľ ide napokon o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého boli v dôsledku pristúpenia k zjednodušenému postupu pre registráciu označenia „Feta“ zbavení ich procesných práv, je potrebné pripomenúť, že Súd prvého stupňa už viackrát rozhodol, že judikatúra, na ktorú sa odvolávajú žalobcovia a ktorá vznikla predovšetkým v oblasti antidumpingových ciel, hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, nemožno prevziať pre oblasť registrácie chránených označení podľa základného nariadenia (uznesenie Molkerei Großbraunshain a Bene Nahrungsmittel/Komisia, už citované v bode 55), pretože toto nariadenie nezavádza žiadne osobitné procesné garancie v prospech jednotlivca na úrovni Spoločenstva (uznesenie CSR Pampryl/Komisia, už citované v bode 55).

68

Súdny dvor potvrdil túto judikatúru vo svojom uznesení z 26. októbra 2000, Molkerei Großbraunshain a Bene Nahrungsmittel/Komisia (C‑447/98 P, Zb. s. I‑9097, body 71 až 73, v tomto zmysle pozri aj uznesenie z 30. januára 2002, La Conqueste/Komisia, už citované v bode 62, body 43 a 44) takto:

„71. Aj ak by totiž bola voľba postupu podľa článku 17 [základného] nariadenia protiprávna a existencia procesných práv výslovne garantovaných jednotlivcovi príslušnou právnou úpravou alebo iba jeho samotná účasť na procese vypracovania normatívneho aktu inštitúciou Spoločenstva boli spôsobilé na to, aby sa ho právny akt osobne týkal v zmysle článku [230] štvrtého odseku [ES], aj tak by výkon práva vzniesť námietku tak, ako je stanovený v rámci obvyklého postupu, v žiadnom prípade odvolateľom neumožňoval podať žalobu proti právnemu aktu prijatému na záver tohto postupu.

72.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa článku 7 ods. 1 a 3 [základného] nariadenia môže námietku voči registrácii vzniesť u Komisie len ten členský štát, na ktorý sa predtým obrátila fyzická alebo právnická osoba, ktorá môže preukázať oprávnený ekonomický záujem.

73.

Na druhej strane z článku 7 ods. 5 [základného] nariadenia vyplýva, že keď Komisia námietku prijme, v konaní o námietke proti sebe vystupujú členský štát alebo členské štáty namietajúce voči registrácii a členský štát, ktorý o registráciu požiadal. Podľa tohto ustanovenia totiž prislúcha ‚dotknutým členským štátom‘, aby uzavreli vzájomnú dohodu a prípadne ju oznámili Komisii.“

69

Preto tvrdenie opierajúce sa o procesné práva neumožňuje žalobcov individualizovať.

70

Z uvedeného vyplýva, že žaloba je neprípustná, keďže napadnuté nariadenie predstavuje opatrenie so všeobecnou platnosťou a žalobcovia nie sú dotknutí z dôvodu určitých ich osobitých vlastností alebo skutkových okolností, ktoré ich odlišujú od iných osôb, a tým ich individualizujú.

71

Tento záver nemožno spochybniť tvrdením žalobcov zakladajúcom sa na požiadavke účinnej súdnej ochrany.

72

Odhliadnuc od toho, že je úlohou členských štátov, aby stanovili ucelený systém opravných prostriedkov a konaní, ktorý dokáže zabezpečiť právo na účinnú súdnu ochranu, priama žaloba na súde Spoločenstva smerujúca k zrušeniu by nebola možná ani vtedy, ak by sa po konkrétnom preskúmaní vnútroštátnych procesných predpisov týmto súdom mohlo preukázať, že jednotlivcovi nedovoľujú podať žalobu, ktorou by mohol spochybniť platnosť napadnutého aktu Spoločenstva (uznesenie Súdneho dvora z 12. decembra 2003, Bactria/Komisia, C‑258/02 P, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 58). Súdny dvor v súvislosti s podmienkou osobného záujmu vyžadovanou článkom 230 štvrtým odsekom ES jednoznačne rozhodol, že hoci sa táto podmienka musí vykladať s prihliadnutím na zásadu účinnej súdnej ochrany a berúc do úvahy rôzne okolnosti, ktoré umožňujú individualizovať žalobcu, takýto výklad nemôže viesť k vyhnutiu sa predmetnej podmienke výslovne stanovenej Zmluvou bez toho, aby tým boli prekročené právomoci súdov Spoločenstva, ktoré im vyplývajú zo Zmluvy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorá nespĺňa túto podmienku, v žiadnom prípade nemôže podať žalobu o neplatnosť smerujúcu proti nariadeniu (rozsudok Unión de Pequeños Agricultores/Rada, už citovaný v bode 42, body 36 a 37).

73

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcov nemožno považovať za osobne dotknutých napadnutým nariadením v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES, a preto musí byť žaloba zamietnutá ako neprípustná.

O trovách

74

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je v súlade s návrhom Komisie opodstatnené rozhodnúť, že znášajú svoje vlastné trovy konania, a zaviazať ich na náhradu trov konania, ktoré vznikli Komisii.

75

V súlade s článkom 87 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. V tejto veci je opodstatnené rozhodnúť, že Helénska republika a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.

76

V súlade s článkom 87 ods. 4 tretím pododsekom rokovacieho poriadku možno rozhodnúť, že aj iní vedľajší účastníci konania ako členské štáty a inštitúcie znášajú svoje vlastné trovy konania. V tejto veci je opodstatnené rozhodnúť, že Sevgap znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

nariadil:

1.

Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.

Žalobcovia znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

3.

Helénska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Združenie gréckych výrobcov mliečnych produktov (Sevgap) znášajú svoje vlastné trovy konania.

V Luxemburgu 6. júla 2004

Tajomník  Predseda komory

H. Jung  J. Azizi

NaN –

Jazyk konania: nemčina.