Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Duisburg (Nemecko) 7. decembra 2023 – FD/Mercedes-Benz Group AG

(vec C-751/23, Mercedes-Benz Group)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Duisburg

Účastníci konania na vnútroštátnom súde

Žalobca: FD

Žalovaná: Mercedes-Benz Group AG

Prejudiciálne otázky

Možno zrušiť alebo aspoň obmedziť právomoc civilného súdu členského štátu Európskej únie – v prípadoch, keď bolo pre typ motorového vozidla udelené typové schválenie ES, kupujúcemu motorového vozidla, ktoré bolo podľa informácií výrobcu vyrobené a uvedené na trh na základe tohto typového schválenia ES – priznať nárok na náhradu škody predovšetkým voči jeho predajcovi a/alebo výrobcovi s odôvodnením, že príslušné vozidlo nespĺňa požiadavky práva Európskej únie v dôsledku určitých okolností z dôvodu nezhody so schváleným typom a/alebo nezákonnosti samotného typového schválenia ES bez toho, aby bolo vydané právne záväzné vyhlásenie niektorého z orgánov uvedených v článku 5 ods. 2 druhom pododseku nariadenia (EÚ) 2018/858¹ , že predmetné vozidlo nespĺňa požiadavky práva Európskej únie práve na základe týchto okolností a z týchto dôvodov, a to nezhody so schváleným typom a/alebo nezákonnosti samotného typového schválenia ES?

V prípade kladnej odpovede na otázku 1:

V ktorých konkrétnych prípadoch a do akej miery sa civilným súdom členského štátu bráni v tom, aby priznali kupujúcemu motorového vozidla, ktoré bolo podľa informácií výrobcu vyrobené a uvedené na trh na základe tohto typového schválenia ES, nárok na náhradu škody predovšetkým voči jeho predajcovi a/alebo výrobcovi s odôvodnením, že príslušné vozidlo vzhľadom na určité okolnosti nespĺňa požiadavky práva Európskej únie, pretože nezodpovedá schválenému typu a/alebo typové schválenie ES je samo osebe protiprávne?

V prípade kladnej odpovede na otázku 1:

Stanovuje právo Európskej únie požiadavky na rozdelenie bremena predstavenia skutkových okolností a dôkazného bremena, uľahčenie dôkazného bremena a povinnosti strán v súvislosti s vykonávaním dôkazov týkajúcich sa existencie takých podmienok, za ktorých má civilný súd členského štátu právomoc priznať kupujúcemu motorového vozidla náhradu škody z dôvodu, že predmetné vozidlo na základe určitých okolností nespĺňa požiadavky práva Európskej únie v dôsledku nezhody so schváleným typom a/alebo nezákonnosti samotného typového schválenia ES, v občianskoprávnom spore medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom, ktorý ho takisto predal kupujúcemu, ktorý sa týka povinnosti výrobcu nahradiť škodu kupujúcemu?

V prípade kladnej odpovede na otázku 3, a ak existujú požiadavky podľa práva Európskej únie:

Ako by v tejto súvislosti malo vyzerať rozdelenie bremena predstavenia skutkových okolností podľa práva Európskej únie?

Ako by sa malo rozdeliť dôkazné bremeno podľa práva Európskej únie?

Malo by sa predovšetkým upraviť uľahčenie dôkazného bremena pre jednu alebo druhú stranu? Ak áno, aké?

Musia pre jednu alebo druhú stranu platiť povinnosti pri vykonávaní dôkazov týkajúce sa nejasných podmienok? Ak áno, aké? V prípade, že musia existovať povinnosti: aké právne dôsledky majú byť podľa práva Európskej únie spojené s tým, že jedna alebo druhá strana nesplní tieto povinnosti?

Možno právomoc civilného súdu členského štátu Európskej únie v prípadoch, keď existuje právne záväzné vyhlásenie niektorého z orgánov uvedených v článku 5 ods. 2 druhom pododseku nariadenia 2018/858, že motorové vozidlo na základe určitých okolností nespĺňa požiadavky práva Únie v dôsledku nezhody so schváleným typom a/alebo z dôvodu nezákonnosti samotného typového schválenia ES, zamietnuť kupujúcemu tohto motorového vozidla nárok na náhradu škody voči jeho predajcovi a/alebo výrobcovi z dôvodu, že sporné motorové vozidlo napriek tomuto právne záväznému vyhláseniu spĺňa požiadavky práva Európskej únie zo skutkových a/alebo právnych dôvodov, zrušiť alebo aspoň obmedziť?

V prípade kladnej odpovede na otázku 5:

Presne v ktorých takýchto prípadoch a v akom rozsahu sa civilným súdom členského štátu bráni v tom, aby kupujúcemu tohto motorového vozidla zamietli nárok na náhradu škody voči jeho predajcovi a/alebo výrobcovi s odôvodnením, že sporné motorové vozidlo napriek tomuto právne záväznému vyhláseniu skutočne spĺňa požiadavky práva Európskej únie zo skutkových a/alebo z právnych dôvodov?

Predovšetkým: Vzťahuje sa obmedzenie právomoci civilného súdu členského štátu v týchto prípadoch len na zamietnutie nároku na náhradu škody zo skutkových dôvodov alebo len na zamietnutie nároku na náhradu škody z právnych dôvodov, alebo tak na zamietnutie nároku na náhradu škody zo skutkových dôvodov, ako aj na zamietnutie nároku na náhradu škody z právnych dôvodov?

Za akých podmienok platia pre motorové vozidlá, na ktoré sa vzťahuje emisná norma Euro 5, emisné limity výfukových plynov stanovené v nariadení (ES) č. 715/2007¹ ?

Pokiaľ podľa obsahu odpovedí na otázky 1 až 6 prichádzajú do úvahy prípady, keď je civilný súd členského štátu v spore medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom a/alebo predajcom vo veci nároku na náhradu škody, ktorý uplatnil kupujúci proti výrobcovi a/alebo predajcovi z dôvodu údajného rozporu vozidla s požiadavkami práva Európskej únie, oprávnený nezávisle zistiť, či predmetné vozidlo spĺňa požiadavky práva Európskej únie týkajúce sa dodržiavania limitných hodnôt emisií výfukových plynov:

Stanovuje právo Európskej únie kritériá pre rozdelenie dôkazného bremena, uľahčenie dôkazného bremena a povinnosti strán v súvislosti s vykonávaním dôkazov v súvislosti s otázkou, či emisie výfukových plynov motorových vozidiel spĺňajú stanovené limitné hodnoty za podmienok, za ktorých by tieto limitné hodnoty museli spĺňať, v občianskoprávnom spore medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom, v ktorom ide o nárok na náhradu škody, ktorý kupujúci uplatňuje voči výrobcovi z dôvodu, že vozidlo údajne prekračuje zákonom stanovené limitné hodnoty emisií výfukových plynov za podmienok, za ktorých by museli byť dodržané?

V prípade kladnej odpovede na otázku 8 a ak existujú požiadavky podľa práva Európskej únie:

Ako by v tejto súvislosti malo vyzerať rozdelenie dôkazného bremena podľa práva Európskej únie?

Malo by sa predovšetkým upraviť uľahčenie dôkazného bremena pre jednu alebo druhú stranu? Ak áno, aké?

Musia pre jednu alebo druhú stranu platiť povinnosti pri vykonávaní dôkazov týkajúce sa nejasných podmienok? Ak áno, aké?

V prípade, že musia existovať povinnosti: aké právne dôsledky majú byť podľa práva Európskej únie spojené s tým, že jedna alebo druhá strana nesplní tieto povinnosti?

Existujú, pokiaľ ide o vyššie uvedené, rozdiely v závislosti od toho, či je uplatnený nárok na náhradu škody odvodený od porušenia zmluvy alebo od protiprávneho konania, a ak áno, aké?

Môže konštrukčný prvok motorového vozidla, ktorý určuje teplotu, rýchlosť vozidla, otáčky motora (RPM), zaradený prevodový stupeň, podtlak v sacom potrubí alebo iné parametre na účely – v závislosti od výsledku tohto overovania – zmeny parametrov spaľovacieho procesu v motore, znížiť účinnosť systému regulácie emisií v zmysle článku 3 bodu 10 nariadenia č. 715/2007, a teda predstavovať rušiace zariadenie v zmysle článku 3 bodu 10 tohto nariadenia, ak zmena parametrov spaľovacieho procesu vyplývajúca z výsledkov overovania konštrukčnou časťou, zvyšuje emisie jednej alebo viacerých škodlivých látok, napríklad oxidov dusíka, ale zároveň znižuje emisie inej škodlivej látky alebo viacerých škodlivých látok, napríklad tuhých častíc, uhľovodíkov, oxidu uhoľnatého a/alebo oxidu uhličitého?

V prípade kladnej odpovede na otázku 10:

Za akých podmienok obsahuje konštrukčný prvok rušiace zariadenie?

Môže byť prevodovka alebo riadenie v motorovom vozidle, ktorá/ktoré zmenou parametrov spaľovacieho procesu zvyšuje emisie jednej alebo viacerých škodlivých látok, napríklad oxidov dusíka na jednej strane, ale na druhej strane zároveň znižuje emisie inej škodlivej látky alebo látok, napríklad pevných častíc, uhľovodíkov, oxidu uhoľnatého a/alebo oxidu uhličitého, podľa práva Európskej únie zakázanou/zakázaným z iných dôvodov, než je existencia rušiaceho zariadenia v zmysle článku 3 bodu 10 nariadenia č. 715/2007?

V prípade kladnej odpovede na otázku 12:

Za akých podmienok ide o tento prípad?

V prípade kladnej odpovede na otázku 10:

Je podľa článku 5 ods. 2 druhej vety písm. a) nariadenia č. 715/2007 rušiace zariadenie v zmysle článku 3 bodu 10 tohto nariadenia prípustné aj vtedy, ak nie je potrebné na ochranu motora pred poškodením alebo nehodou, ale napriek tomu je nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnej prevádzky motorového vozidla?

Pokiaľ podľa obsahu odpovedí na otázky 1 až 6 prichádzajú do úvahy prípady, keď má civilný súd členského štátu v spore medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom, v ktorom ide o nárok na náhradu škody kupujúceho proti výrobcovi z dôvodu, že vozidlo je údajne v rozpore s požiadavkami práva Európskej únie, právomoc nezávisle určiť, či sporné vozidlo spĺňa požiadavky práva Európskej únie, pokiaľ ide o prevodovky a riadenia, ktoré sú v ňom nainštalované,

a zároveň

okrem toho treba na otázku 10 odpovedať kladne:

Existujú v práve Európskej únie požiadavky týkajúce sa dôkazného bremena, uľahčenia dôkazného bremena a povinností strán v súvislosti s vykonávaním dokazovania v občianskoprávnom spore medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom, v ktorom ide o nárok na náhradu škody, ktorý kupujúci uplatnil voči výrobcovi motorového vozidla z dôvodu zakázaného rušiaceho zariadenia v zmysle článku 3 bodu 10 nariadenia č. 715/2007, ktoré je v ňom údajne nainštalované, pokiaľ sú skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia rušiaceho zariadenia a jeho zákaz, medzi stranami sporné, ak je výrobca zároveň osobou, od ktorej kupujúci vozidlo kúpil?

V prípade kladnej odpovede na otázku 15 a ak existujú požiadavky podľa práva Európskej únie:

Ako by v tejto súvislosti malo vyzerať rozdelenie dôkazného bremena podľa práva Európskej únie?

Malo by sa predovšetkým upraviť uľahčenie dôkazného bremena pre jednu alebo druhú stranu? Ak áno, aké?

Musia pre jednu alebo druhú stranu platiť povinnosti pri vykonávaní dôkazov týkajúce sa nejasných podmienok? Ak áno, aké?

Pokiaľ musia existovať povinnosti: aké právne dôsledky majú byť podľa práva Európskej únie spojené s tým, že jedna alebo druhá strana nesplní tieto povinnosti?

Existujú, pokiaľ ide o vyššie uvedené, rozdiely v závislosti od toho, či je uplatnený nárok na náhradu škody odvodený od porušenia zmluvy alebo od protiprávneho konania, a ak áno, aké?

Pokiaľ podľa obsahu odpovedí na otázky 1 až 6 prichádzajú do úvahy prípady, keď má civilný súd členského štátu v spore medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom a/alebo predajcom, v ktorom ide o nárok na náhradu škody kupujúceho voči výrobcovi a/alebo predajcovi z dôvodu, že vozidlo je údajne v rozpore s požiadavkami práva Európskej únie, právomoc nezávisle určiť, či sporné vozidlo spĺňa požiadavky práva Európskej únie, pokiaľ ide o prevodovky a riadenia, ktoré sú v ňom nainštalované,

a zároveň

okrem toho treba na otázku 12 odpovedať kladne:

Stanovuje právo Európskej únie požiadavky týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, uľahčenia dôkazného bremena a povinností strán v súvislosti s vykonávaním dokazovania v občianskoprávnom spore medzi kupujúcim motorového vozidla a jeho výrobcom, v ktorom ide o nárok na náhradu škody, ktorý kupujúci uplatnil voči výrobcovi motorového vozidla z dôvodu prevodoviek a riadení, ktoré sú v ňom údajne nainštalované a ktoré síce nemožno kvalifikovať ako rušiace zariadenie v zmysle článku 3 bodu 10 nariadenia č. 715/2007, ale údajne sú zakázané z iných dôvodov, pokiaľ skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia prevodoviek a riadení a ich zákaz, sú medzi stranami sporné, ak je výrobca zároveň osobou, od ktorej kupujúci vozidlo kúpil?

V prípade kladnej odpovede na otázku 17 a ak existujú požiadavky podľa práva Európskej únie:

Ako by v tejto súvislosti malo vyzerať rozdelenie dôkazného bremena podľa práva Európskej únie?

Malo by sa predovšetkým upraviť uľahčenie dôkazného bremena pre jednu alebo druhú stranu? Ak áno, aké?

Musia pre jednu alebo druhú stranu platiť povinnosti pri vykonávaní dôkazov týkajúce sa nejasných podmienok? Ak áno, aké?

Pokiaľ musia existovať povinnosti: aké právne dôsledky majú byť podľa práva Európskej únie spojené s tým, že jedna alebo druhá strana nesplní tieto povinnosti?

Existujú, pokiaľ ide o vyššie uvedené, rozdiely v závislosti od toho, či je uplatnený nárok na náhradu škody odvodený od porušenia zmluvy alebo od protiprávneho konania, a ak áno, aké?

Majú ustanovenia smernice 2007/46/ES¹ , predovšetkým článok 18 ods. 1, článok 26 ods. 1 prvý pododsek, článok 3 bod 36 tejto smernice, ako aj predpisy, ktoré na ich základe prijmú členské štáty, za cieľ aj ochranu individuálneho kupujúceho motorového vozidla bez ohľadu na to, od koho vozidlo kúpil, aj voči jeho výrobcovi, vždy alebo aspoň v určitých prípadoch pred kúpou, ktorá je pre neho ekonomicky nevýhodná a ktorá sa vzťahuje na motorové vozidlo nespĺňajúce požiadavky práva Európskej únie, ktorú by neuskutočnil, keby vedel, že vozidlo nespĺňa požiadavky práva EÚ, pretože ju nechcel uskutočniť, ako aj pred tým než bol nútený, hoc len čiastočne, znášať dôsledky a ďalej pred tým ako bol zaťažený nákladmi, ktoré primerane vznikli tým, že uplatňuje úplné zrušenie takéhoto nežiaduceho nadobudnutia? Pokiaľ je to tak len v určitých prípadoch a/alebo iba v obmedzenom rozsahu: v akých prípadoch a v akom rozsahu je to tak?

Musí byť výrobca bez ohľadu na odpoveď na predchádzajúcu otázku 19 vždy alebo minimálne v určitých prípadoch podľa práva Európskej únie v prípade, že výrobca motorového vozidla poruší predpisy členských štátov prijaté na základe článku 18 ods. 1, článku 26 ods. 1 prvého pododseku a článku 3 bodu 36 smernice 2007/46 v podobe porušenia zákazu vydania nesprávneho osvedčenia o zhode zo strany výrobcu motorového vozidla, povinný odškodniť kupujúceho v plnom rozsahu, bez ohľadu na to, od koho vozidlo nadobudol, za dôsledky ekonomicky nevýhodného nadobudnutia motorového vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky práva Európskej únie a ktoré by nechcel, keby vedel, že vozidlo nespĺňa tieto požiadavky, teda ak o to požiada, uhradiť mu náklady na nadobudnutie vozidla – prípadne súčasne s prevodom vlastníckeho práva k vozidlu a po započítaní hodnoty akýchkoľvek iných výhod, ktoré kupujúci získal v dôsledku nadobudnutia vozidla –, a okrem toho mu vrátiť aj tie primerané náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s tým, že uplatňuje nárok na náhradu nákladov na kúpu vozidla? Ak uvedené platí len v niektorých prípadoch a/alebo v obmedzenom rozsahu: v ktorých prípadoch a/alebo v akom rozsahu je to tak?

Ak na prvú otázku uvedenú v bode 19 treba kladne odpovedať len v určitých prípadoch:

Stanovuje právo Európskej únie kritériá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, uľahčenia dôkazného bremena a povinností strán v súvislosti s vykonávaním dokazovania, pokiaľ ide o otázku, či existujú podmienky prípadu, v ktorom ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, najmä článku 18 ods. 1 a článku 3 bodu 36 tejto smernice, ako aj predpisy, ktoré majú členské štáty prijať na jej základe, majú za cieľ chrániť aj individuálneho kupujúceho motorového vozidla pred jeho výrobcom, pred ekonomicky nevýhodnou kúpou motorového vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky práva Európskej únie, ktorú by neuskutočnil, keby vedel, že vozidlo nespĺňa požiadavky práva EÚ, pretože by ju nechcel uskutočniť, a pred tým, aby na nej, hoci len čiastočne, trval a aby, hoci len čiastočne, niesol dôsledky, a ďalej pred tým, aby bol zaťažený nákladmi účelne vynaloženými na uplatnenie úplného zrušenia takéhoto nežiaduceho nadobudnutia, v občianskoprávnom spore medzi kupujúcim vozidla a jeho výrobcom, voči ktorému bol zo strany kupujúceho uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu údajného nezákonného stavu vozidla?

V prípade kladnej odpovede na otázku 21 a ak existujú požiadavky podľa práva Európskej únie:

Ako by malo v tejto súvislosti vyzerať rozdelenie dôkazného bremena podľa práva Európskej únie?

Malo by sa predovšetkým upraviť uľahčenie dôkazného bremena pre jednu či druhú stranu? Ak áno, aké?

Musia pre jednu alebo druhú stranu platiť povinnosti pri vykonávaní dôkazov? Ak áno, aké?

Pokiaľ musia existovať povinnosti: aké právne dôsledky majú byť podľa práva Európskej únie spojené s tým, že jedna alebo druhá strana nesplní tieto povinnosti?

V prípade kladnej odpovede prvú časť otázky 20 len v určitých prípadoch:

Stanovuje právo Európskej únie kritériá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, uľahčenia dôkazného bremena a povinností strán v súvislosti s vykonávaním dokazovania, pokiaľ ide o otázku, či existujú podmienky prípadu, v ktorom z iných dôvodov, ako sú dôvody opísané v otázke 19, musí byť podľa práva Európskej únie v prípade porušenia predpisov členských štátov, ktoré boli prijaté na základe článku 18 ods. 1, článku 26 ods. 1 prvého pododseku, článku 3 bodu 36 smernice 2007/46, v podobe porušenia zákazu vydať nesprávne osvedčenie o zhode, ktorého sa dopustil výrobca motorového vozidla, výrobca povinný odškodniť kupujúceho v celom rozsahu, bez ohľadu na to, od koho vozidlo nadobudol, za dôsledky nadobudnutia motorového vozidla nespĺňajúceho požiadavky práva Európskej únie, ktoré bolo založené na tomto porušení a ktoré by nechcel nadobudnúť, keby vedel, že vozidlo nespĺňa tieto požiadavky, teda predovšetkým, ak o to požiada, poskytnúť mu úhradu nákladov na nadobudnutie vozidla – prípadne súčasne s prevodom vlastníckeho práva k vozidlu a po započítaní hodnoty akýchkoľvek iných výhod, ktoré kupujúci získal v dôsledku nadobudnutia vozidla –, a v celom rozsahu odškodniť kupujúceho za dôsledky nadobudnutia motorového vozidla nespĺňajúceho požiadavky práva Európskej únie, ktoré bolo založené na tomto porušení a ktoré by nechcel nadobudnúť, keby vedel, že nespĺňa požiadavky práva EÚ, a teda kupujúcemu, ak o to požiada, poskytnúť náhradu – prípadne súčasne s prevodom vlastníckeho práva k vozidlu a po započítaní hodnoty akýchkoľvek iných výhod, ktoré kupujúci získal v dôsledku nadobudnutia vozidla – nákladov za nadobudnutie vozidla a okrem toho mu vrátiť aj tie náklady, ktoré mu primeraným spôsobom vzniknú v dôsledku uplatnenia práva na úhradu nákladov za nadobudnutie vozidla v občianskoprávnom spore medzi kupujúcim vozidla a výrobcom tohto vozidla ako takým, voči ktorému kupujúci uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu údajného nezákonného stavu vozidla?

V prípade kladnej odpovede na otázku 23 a ak existujú požiadavky podľa práva Európskej únie:

Ako by malo v tejto súvislosti vyzerať rozdelenie dôkazného bremena podľa práva Európskej únie?

Malo by sa predovšetkým upraviť uľahčenie dôkazného bremena pre jednu či druhú stranu? Ak áno, aké?

Musia pre jednu alebo druhú stranu platiť povinnosti pri vykonávaní dôkazov? Ak áno, aké?

Pokiaľ musia existovať povinnosti: aké právne dôsledky majú byť podľa práva Európskej únie spojené s tým, že jedna alebo druhá strana nesplní tieto povinnosti?

Požaduje právo Európskej únie, aby v prípadoch, keď je výrobca v zásade povinný nahradiť škodu kupujúcemu motorového vozidla z dôvodu vydania osvedčenia o zhode, v ktorom je nesprávne uvedené, že vozidlo je v súlade so všetkými právnymi predpismi v čase jeho výroby, bola kupujúcemu motorového vozidla priznaná minimálna náhrada škody voči jeho výrobcovi s výhradou započítania výhod, ktoré boli získané kúpou, aj keď bez zohľadnenia započítania výhod kupujúcemu v skutočnosti nevznikla vôbec žiadna alebo len minimálna škoda? Ak je to tak iba v určitých prípadoch: v ktorých prípadoch existuje taká požiadavka?

V prípade, ak na otázku 25 treba odpovedať kladne minimálne v určitých prípadoch:

Aká je minimálna výška náhrady škody, ktorá sa má priznať, s výhradou započítania akýchkoľvek výhod získaných z nadobudnutia?

____________

¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 2018, s. 1).

¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 2007, s. 1).

¹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 263, 2007, s. 1).