Žaloba podaná 29. januára 2014 – Post Bank Iran/Rada
(vec T-68/14)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Post Bank Iran (Teherán, Irán) (v zastúpení: D. Luff, advokát)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
zrušil odsek 1 prílohy rozhodnutia Rady 2013/661/SZBP z 15. novembra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 306, s. 18),
zrušil odsek 1 prílohy vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1154/2013 z 15. novembra 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 306, s. 3),
vyhlásil článok 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP1 , zmeneného a doplneného článkom 1 ods. 7 rozhodnutia Rady 2012/35/SZBP2 z 23. januára 2012 a článok 23 ods. 2 písm. d) ako aj článok 46 ods. 2 nariadenia 267/20133 z 23. marca 2012 za neuplatniteľné na žalobkyňu,
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.
Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Všeobecný súd je príslušný na preskúmanie odseku 1 prílohy rozhodnutia Rady 2013/661/SZBP ako aj odseku 1 prílohy vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1154/2013 a ich súladu so všeobecnými zásadami Európskeho práva.
Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP zmenené a doplnené článkom 1 ods. 7 rozhodnutia Rady 2012/35/SZBP z 23. januára 2012 a nariadenie Rady č. 267/2013 z 23. marca 2012 porušujú právo Únie a mali by byť vyhlásené za neuplatniteľné na žalobkyňu, čím by boli určené za neplatné rozhodnutie Rady 2013/661/SZBP z 15. novembra 2013 a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1154/2013 z 15. novembra 2013, ktoré z nich vychádzajú a to z týchto dôvodov:
Článok 46 ods. 2 nariadenia Rady č. 267/2012 z 23. marca 2012 porušuje článok 215 ZFEÚ, keďže umožňuje Rade rozhodnúť o sankciách voči žalobkyni bez dodržania postupu stanoveného v článku 215 ZFEÚ.
Článok 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP, zmeneného a doplneného článkom 1 ods. 7 rozhodnutia Rady 2012/35/SZBP z 23. januára 2012 a článok 23 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 267/2013 z 23. marca 2012 porušujú základné ľudské práva chránené článkami 2, 21 a 23 ZEU a Chartou základných práv EÚ, keďže udeľujú Rade ničím neobmedzené právomoci rozhodnúť o tom, ktorú osobu a subjekt chce Rada sankcionovať, keď sa Rada rozhodne, že takáto osoba alebo subjekt podporujú iránsku vládu.
Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že Rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu, keď prijala rozhodnutie Rady 2013/661/SZBP z 15. novembra 2013 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1154/2013 z 15. novembra 2013 v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne z týchto dôvodov:
Konkrétny dôvod zaradenia Post Bank Iran na zoznam nie je odôvodnený. Žalobkyňa jasne poprela, že by poskytovala finančnú podporu iránskej vláde. Navyše žalobkyňa neposkytovala podporu iránskemu šíreniu jadrových zbraní. Preto neboli splnené požiadavky článku 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP (následne zmeneného a doplneného článkom 1 ods. 7 rozhodnutia Rady 2012/35/SZBP z 23. januára 2012, článkom 1 ods. 8 rozhodnutia Rady 2012/635/SZBP z 15. októbra 2012 a článkom 1 ods. 2 rozhodnutia Rady 2012/829/SZBP z 21. decembra 2012) a požiadavky článku 23 ods. 2 písm. d) nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 (následne zmeneného a doplneného článkom 1 ods. 11 nariadenia Rady 1263/2012 z 21. decembra 2012).
Sankcionovaním Post Bank Iran iba na základe dôvodu, že je to vládou vlastnená spoločnosť, Rada diskriminovala žalobkyňu v porovnaní s inými iránskymi spoločnosťami vo verejnom vlastníctve, ktoré nie sú sankcionované. Takýmto postupom Rada porušila zásady rovnosti, zákazu diskriminácie a riadnej správy vecí verejných.
Rada neuviedla primerané odôvodnenie svojho rozhodnutia o ponechaní žalobkyne na zozname sankcionovaných subjektov. Odkazujúc na „dopad opatrení v kontexte cieľov politiky Únie“ Rada opomenula špecifikovať druh dopadu na ktorý odkazuje a ako majú opatrenia zabezpečiť takýto dopad.
Ponechaním žalobkyne na zozname sankcionovaných spoločností Rada zneužila svoje právomoci. Rada prakticky odmietla podriadiť sa rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-13/11. Rada ohrozila inštitucionálnu štruktúru Európskej únie a právo žalobkyne na spravodlivosť a jej uplatnenie. Rada sa tiež vyhla vlastnej zodpovednosti a povinnostiam podľa rozhodnutia Rady 2013/661/SZBP z 15. novembra 2013 a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1154/2013 z 15. novembra 2013, ako boli jasne špecifikované Radou a Všeobecným súdom v jeho vyššie citovanom rozsudku.
Rada porušila zásadu legitímnej dôvery, keď sa nepodriadila rozsudku Všeobecného súdu vyhlásenému v konaní, ktorého bola účastníkom proti žalobkyni a v ktorom Rada neuspela, keď sa nepodriadila ani odôvodneniu rozsudku, keď sa dopustila nesprávneho skutkového posúdenia týkajúceho sa podnikania žalobkyne a jej údajnej úlohy vo vzťahu k iránskej vláde, keď nevykonala žiadne skúmanie týkajúce sa skutočnej úlohy a podnikania žalobkyne v Iráne, hoci to bolo uvedené Všeobecným súdom ako dôležitý aspekt režimu sankcií Únie voči Iránu a keď zachovala sankcie aj po 20. januári 2014, čo je dátum, keď Únia rozhodla o súhlase s činnosťami vytvárajúcimi pre Irán zisky, keďže Irán už nie je považovaný za zapojený do činností šírenia jadrových zbraní.
Rada porušila zásadu proporcionality. Sankcie sú zamerané na činnosti Iránu v šírení jadrových zbraní. Rada nepreukázala a nemôže preukázať, že žalobkyňa priamo alebo nepriamo poskytovala podporu šíreniu jadrových zbraní v Iráne. Rada už ani netvrdí, že žalobkyňa konkrétne napomáha šíreniu jadrových zbraní v Iráne. Vzhľadom na nedostatok vplyvu sankcií na šírenie jadrových zbraní, cieľ sankcií neodôvodňuje zrušenie výhod, vyplývajúcich žalobkyni z rozsudku Všeobecného súdu, ani tlak vyvolaný na celkový systém súdnej ochrany v Únii, bez ďalšieho poukazovania na porušenie vlastníckeho práva žalobkyne a jej práva na výkon podnikania. Tento záver podporuje prijatie nariadenia Rady o zrušení určitých sankcií z 20. januára 2014, ktoré vychádzalo z konštatovania, že Irán sa už nezapája do činností šírenia jadrových zbraní.
____________1 Rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39).
2 Rozhodnutie Rady 2012/35/SZBP z 23. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 19, s. 22).
3 Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1).