Language of document : ECLI:EU:C:2017:779

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE

prednesené 19. októbra 2017 (1)

Vec C395/16

DOCERAM GmbH

proti

CeramTec GmbH

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Duševné a priemyselné vlastníctvo – Dizajny Spoločenstva – Nariadenie (ES) č. 6/2002 – Článok 8 ods. 1 – Znaky vonkajšej úpravy výrobku dané výlučne jeho technickou funkciou – Vymedzenie tohto pojmu – Kritériá posúdenia“






I.      Úvod

1.        Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), sa týka výkladu článku 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva(2). Toto ustanovenie, ktoré nebolo ešte nikdy predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, uvádza, že znaky vonkajšej úpravy výrobku dané výlučne jeho technickou funkciou sú vylúčené z rozsahu ochrany poskytnutej týmto nariadením.

2.        Rozhodnutie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátneho súdu bolo prijaté v rámci sporu medzi dvomi spoločnosťami, z ktorých jedna je majiteľkou práv viacerých zapísaných dizajnov Spoločenstva a druhá je výrobcom analogických výrobkov, ako sú výrobky chránené týmito právami. Prvá uvedená spoločnosť podala žalobu na zdržanie sa konania proti druhej uvedenej spoločnosti, ktorá odpovedala tvrdením o neplatnosti práv, porušenia ktorých sa žalobkyňa vo veci samej dovolávala. Na podporu svojho protinávrhu sa odvolávala na vylúčenie stanovené v uvedenom článku 8 ods. 1.

3.        Otázky, ktoré položil vnútroštátny súd, vyzývajú Súdny dvor k tomu, aby jednak definoval pojem „ znaky vonkajšej úpravy výrobku, ktoré sú dané výlučne jeho technickou funkciou“ v zmysle tohto ustanovenia, a jednak určil, akým spôsobom treba posudzovať, či majú dotknuté dizajny takéto znaky.

II.    Právny rámec

4.        Podľa odôvodnenia 10 nariadenia č. 6/2002 „technologickým inováciám by sa nemalo brániť udeľovaním ochrany dizajnu, ktorého znaky sú dané výlučne technickou funkciou. Považuje sa za zrejmé, že toto neznačí, že dizajn musí mať estetickú kvalitu. Podobne vzájomná funkčnosť výrobkov rozličných výrobcov by sa nemala znemožňovať rozšírením ochrany na dizajn mechanického príslušenstva. Preto tie znaky dizajnu, ktoré sú vylúčené z ochrany na základe týchto dôvodov, by sa nemali zohľadňovať pre účely posúdenia, či ostatné znaky dizajnu spĺňajú požiadavky ochrany“.

5.        Článok 4 uvedeného nariadenia, nazvaný „Podmienky ochrany“, znie takto:

„1.      Dizajn je chránený dizajnom spoločenstva, ak je nový a má osobitý charakter.

2.      Dizajn použitý alebo stelesnený vo výrobku, ktorý predstavuje súčasť zloženého výrobku, sa považuje za nový s osobitým charakterom iba vtedy, ak:

a)      súčasť po začlenení do zloženého výrobku zostáva viditeľná počas bežného užívania zloženého výrobku; a

b)      samotné viditeľné znaky súčasti samy osebe spĺňajú podmienky týkajúce sa novosti a osobitého charakteru.

…“

6.        Článok 5 nariadenia č. 6/2002, nazvaný „Novosť“, vo svojom odseku 1 uvádza, že „dizajn sa považuje za nový, ak žiaden zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti“.

7.        Článok 6 tohto nariadenia, nazvaný „Osobitý charakter“, stanovuje:

„1.      O dizajne platí, že má osobitý charakter, ak celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, sa odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti…

2.      Pri posudzovaní osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.“

8.        Článok 8 uvedeného nariadenia, nazvaný „Dizajny dané ich technickou funkciou a dizajny vzájomného prepojenia“, vo svojom odseku 1 stanovuje, že „dizajn spoločenstva nespočíva v znakoch vonkajšej úpravy výrobku, ktoré sú dané výlučne jeho technickou funkciou“.

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom

9.        DOCERAM GmbH je spoločnosť založená podľa nemeckého práva, ktorá vyrába komponenty z technickej keramiky. Dodáva výrobky zákazníkom z oblasti automobilového priemyslu, priemyslu textilného strojárstva a strojárenského priemyslu. Je majiteľkou viacerých zapísaných dizajnov Spoločenstva, ktoré chránia zváracie centrovacie kolíky v troch rôznych geometrických tvaroch, pričom každý sa vyrába v šiestich rôznych typoch.

10.      CeramTec GmbH je tiež spoločnosť založená podľa nemeckého práva, ktorá vyrába a uvádza na trh keramické centrovacie kolíky v rovnakých typoch, aké sú chránené dizajnmi vo vlastníctve spoločnosti DOCERAM.

11.      DOCERAM podala na Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) žalobu proti spoločnosti CeramTec, ktorou sa predovšetkým domáhala, aby CeramTec prestala porušovať jej práva na ochranu. Žalovaná vo veci samej podala protinávrh na vyhlásenie neplatnosti týchto práv, pričom tvrdila, že znaky vonkajšej úpravy dotknutých výrobkov sú dané výlučne ich technickou funkciou v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002.

12.      Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) zamietol žalobu podanú spoločnosťou DOCERAM a rozhodol o výmaze sporných dizajnov s odôvodnením, že tieto dizajny sú podľa článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia vylúčené z ochrany poskytnutej týmto nariadením, keďže výber dizajnu bol daný výlučne dôvodmi súvisiacimi s technickou funkčnosťou výrobku.

13.      DOCERAM podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf). Tento súd sa domnieval, že pre riešenie sporu vo veci samej je relevantné zistiť, či je na účely uplatnenia vylúčenia stanoveného v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 potrebné konštatovať neexistenciu alternatívnych dizajnov s rovnakou technickou funkciou, ako uvádza časť odbornej literatúry a judikatúry najmä v Nemecku, alebo je potrebné objektívne určiť, či bola požadovaná funkčnosť jediným prvkom určujúcim vzhľad dotknutého výrobku, ako predpokladá napadnutý rozsudok.

14.      Rozhodnutím zo 7. júla 2016, doručeným Súdnemu dvoru 15. júla 2016, Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) teda rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Sú znaky vonkajšej úpravy výrobku dané výlučne jeho technickou funkciou v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia [č. 6/2002], čo vylučuje ochranu dizajnu, aj vtedy, ak tvorivý efekt nemá nijaký význam pre dizajn výrobku, ale jediným faktorom, ktorý určuje dizajn, je (technická) funkčnosť výrobku?

2.      V prípade kladnej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku: Na základe akého hľadiska sa má posúdiť, či individuálne znaky vonkajšej úpravy výrobku boli zvolené výlučne z dôvodov funkčnosti? Je v tomto prípade potrebné vychádzať z hľadiska ‚objektívneho pozorovateľa‘ a ak áno, ako je potrebné ho definovať?“

15.      DOCERAM, CeramTec, grécka vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky Súdnemu dvoru. Na pojednávaní 29. júna 2017 všetci účastníci konania predniesli ústne pripomienky.

IV.    Analýza

A.      O pojme „znaky vonkajšej úpravy výrobku… dané výlučne jeho technickou funkciou“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 (prvá otázka)

1.      O znení prvej prejudiciálnej otázky a uvádzaných tézach

16.      Vnútroštátny súd sa domnieva, že dizajny dotknuté vo veci samej sa v súlade s požiadavkami článkov 5 a 6 nariadenia č. 6/2002 vyznačujú tak novosťou, ako aj osobitým charakterom(3). Kladie si otázku, či má byť ich ochrana napriek tomu vylúčená podľa článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý stanovuje, že „dizajn spoločenstva nespočíva v znakoch vonkajšej úpravy výrobku, ktoré sú dané výlučne jeho technickou funkciou“, vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci existujú dizajny, ktoré tento súd kvalifikuje ako „alternatívne“, keďže môžu viesť k rovnakému technickému výsledku, ako majú tieto dizajny.

17.      Vzhľadom na informácie poskytnuté v rozhodnutí vnútroštátneho súdu a kontext, v ktorom bolo toto rozhodnutie prijaté, sa domnievam, že prvá prejudiciálna otázka vyzýva Súdny dvor v podstate k tomu, aby určil, či samotné konštatovanie existencie takýchto alternatívnych dizajnov umožňuje vyvodiť záver, že sporné dizajny nie sú dané výlučne technickou funkciou dotknutých výrobkov, a teda sa na ne nevzťahuje vylúčenie stanovené v článku 8 ods. 1, alebo či je kritériom relevantným na tento účel kritérium, či „estetické dôvody“ alebo „tvorivý efekt“týchto výrobkov(4) viedli ich pôvodcu k výberu konkrétneho dizajnu(5). Za predpokladu, že by Súdny dvor zvolil toto druhé kritérium, sa vnútroštátny súd svojou druhou otázkou ďalej pýta, akým spôsobom treba posudzovať, či rôzne znaky vonkajšej úpravy výrobku boli alebo neboli použité výlučne z dôvodov technických požiadaviek.

18.      Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že položená otázka vyvoláva vážnu pochybnosť vzhľadom na odlišné stanoviská, ktoré boli doteraz prijaté tak v odbornej literatúre, ako aj v rozhodovacej praxi súdov členských štátov a Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) [predtým Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)], pokiaľ ide o výklad článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002. V tejto otázke stoja proti sebe dve právne teórie, ktoré môžu viesť k diametrálne odlišným praktickým výsledkom.

19.      Podľa prvej teórie sa má výnimka uvedená v tomto ustanovení uplatniť jedine vtedy, keď sa konštatuje, že nijaký alternatívny dizajn neumožňuje dosiahnuť rovnakú technickú funkciu ako dotknutý dizajn, keďže existencia takýchto alternatív by preukazovala, že výber dotknutého tvaru nebol daný iba jeho technickou funkciou v zmysle uvedeného článku 8 ods. 1 Tento výklad sa zakladá na kritériu zvyčajne nazývanom kritérium rozmanitosti tvarov, podľa ktorého, ak existujú iné tvary výrobku, ktoré môžu plniť rovnakú technickú funkciu, dizajnu tohto výrobku môže byť poskytnutá ochrana, keďže táto škála tvarov preukazuje, že v takom prípade pôvodca výrobku nebol pri tvorbe dizajnu obmedzený uvedenou funkciou, ale mohol si vybrať akýkoľvek z týchto tvarov.(6) Podľa tohto výkladu je toto ustanovenie uplatniteľné v relatívne zriedkavých prípadoch, keď dotknutý dizajn ako jediný zaručuje dosiahnutie požadovaného technického výsledku.

20.      Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že uplatňovanie tejto prvej tézy, ktorú, pokiaľ viem, podporuje časť odbornej literatúry najmä v Nemecku(7), Belgicku(8) alebo Francúzsku(9), je ustálené nielen vo vnútroštátnej judikatúre tak v Nemecku, ako aj v iných členských štátoch(10), ale aj v praxi EUIPO(11). Z pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že DOCERAM je v tomto konaní jediným účastníkom konania, ktorý zastáva toto stanovisko.

21.      Podľa konkurenčnej teórie sa má výnimka stanovená v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 uplatniť vtedy, keď sú znaky predmetného dizajnu dané výlučne potrebou vyvinutia technického riešenia, pričom estetické dôvody nemajú ani najmenší vplyv, keďže neexistovala nijaká tvorivá činnosť hodná ochrany podľa práva dizajnov. Táto teória, ktorá sa spája s tzv. kritériom príčinnej súvislosti, vyžaduje určenie dôvodu, prečo sa dizajnér výrobku rozhodol pre predmetný znak.(12) Podľa tohto výkladu je uvedený článok 8 ods. 1 uplatniteľný vo všetkých prípadoch, v ktorých jedinou okolnosťou určujúcou predmetný dizajn bola potreba plnenia určitej technickej funkcie, pričom jeho vzhľad alebo estetická kvalita sú irelevantné, a prípadná existencia alternatívnych dizajnov schopných plniť rovnakú funkciu nie je rozhodujúca.

22.      Hoci Súdny dvor nie je samozrejme viazaný týmito predchádzajúcimi názormi, zdôrazňujem, že EUIPO, ktorý v minulosti inklinoval k teórii rozmanitosti tvarov, si vo svojej novšej rozhodovacej praxi(13) zvolil teóriu príčinnej súvislosti, pričom sa domnieva, že článok 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 odmieta poskytnutie ochrany znakom vonkajšej úpravy výrobku, ktoré boli zvolené výlučne s cieľom umožniť tomuto výrobku plniť jeho technickú funkciu, v protiklade k znakom, ktoré boli aspoň do určitej miery zvolené s cieľom vylepšiť vizuálny aspekt výrobku a môžu byť chránené.(14) Zdá sa, že najmä vo Francúzsku(15) a Spojenom kráľovstve(16) sa judikatúra vyvíjala podobne. V tejto veci sa CeramTec, grécka vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia(17) vyjadrili v prospech tejto druhej teórie. Z nižšie uvedených dôvodov tiež zastávam tento názor.

2.      O základoch navrhovaného výkladu

23.      Na úvod možno konštatovať, že v rozpore s tvrdením spoločnosti DOCERAM znenie ustanovení nariadenia č. 6/2002 neposkytuje nijaké informácie, ktoré by boli priamo užitočné pre odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku, keďže pojem „znaky vonkajšej úpravy výrobku… dané výlučne jeho technickou funkciou“, ktorý je uvedený v jeho článku 8 ods. 1, v ňom nie je definovaný a nestanovuje nijaké kritérium posúdenia. Predovšetkým sa vôbec nespomína kritérium neexistencie alternatívnych dizajnov k dizajnu dotknutého výrobku, ktoré obhajujú zástancovia teórie rozmanitosti tvarov.

24.      Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z požiadavky jednotného uplatňovania práva Únie vyplýva, že ak akt Únie neodkazuje na právo členských štátov na účely definície konkrétneho pojmu, ako je to v tomto prípade, tento pojem si vyžaduje autonómny výklad, pričom Súdny dvor musí zohľadniť všeobecnú štruktúru, ciele a vývoj príslušnej právnej úpravy.(18)

25.      Pokiaľ ide o všeobecnú štruktúru nariadenia č. 6/2002, pripomínam, že odôvodnenie 10 tohto nariadenia poskytuje zaujímavé, avšak obmedzené ozrejmenie týkajúce sa zmyslu, ktorý sa má pripísať jeho článku 8 ods. 1, keď uvádza, že „technologickým inováciám by sa nemalo brániť udeľovaním ochrany dizajnu, ktorého znaky sú dané výlučne technickou funkciou. Považuje sa za zrejmé, že toto neznačí, že dizajn musí mať estetickú kvalitu“.

26.      Dôsledkami prvej časti tejto vety uvedeného odôvodnenia sa budem zaoberať neskôr v rámci cieľov sledovaných článkom 8 ods. 1(19) Pokiaľ ide o druhú časť tejto vety,(20) vnútroštátny súd uvádza, že odporcovia teórie príčinnej súvislosti tvrdia, že táto teória, ktorá oddeľuje čisto technické znaky výrobku od jeho ozdobných znakov, by bola v rozpore s formuláciou, podľa ktorej sa na účely ochrany dizajnu nevyžaduje, aby mal dizajn estetickú kvalitu.

27.      Je pravda, že takáto požiadavka nie je výslovne uvedená ani v článkoch 4 až 6 nariadenia č. 6/2002, ktoré stanovujú podmienky, ktorým podlieha ochrana dizajnov Spoločenstva. V rovnakom duchu aj odôvodnenie 10 prvá veta in fine tohto nariadenia spresňuje, že z dôvodu zamietnutia stanoveného v jeho článku 8 ods. 1 nemožno vyvodiť, že ochrana dizajnov môže byť poskytnutá len tvarom s estetickou kvalitou. Výraz „toto neznačí, že dizajn musí mať estetickú kvalitu“, podľa mňa znamená len to, že na účely poskytnutia ochrany nie je nevyhnutné, aby mal vzhľad dotknutého výrobku estetický aspekt.

28.      Rovnako ako CeramTec, grécka vláda a vláda Spojeného kráľovstva sa domnievam, že aj keď estetické kvality dotknutého výrobku nepredstavujú kritérium posúdenia rozhodujúce pre poskytnutie tejto ochrany, bolo by nesprávne vyvodiť z toho záver, že dizajn Spoločenstva nemá chrániť práve vizuálny vzhľad výrobkov. Ako totiž uviedol ÚHVT, teraz EUIPO(21), jednak z definície pojmu „dizajn“ uvedenej v článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002, ktorá výslovne odkazuje na „vonkajšiu úpravu“ výrobku(22), a jednak z požiadaviek týkajúcich sa viditeľnosti uvedených tak v jeho článku 4 ods. 2(23), ako aj v jeho odôvodnení 12(24), jasne vyplýva, že preskúmanie vonkajšieho vzhľadu je bez ohľadu na jeho konkrétny prínos(25) rozhodujúce pre nadobudnutie práv vyplývajúcich z dizajnu Spoločenstva.(26) Podotýkam, že dôraz na vizuálny aspekt kladie aj článok 10 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý vyžaduje, aby bol dotknutý výrobok odlíšiteľný od predchádzajúcich dizajnov podliehajúcich ochrane.(27)

29.      Podľa mňa je teda zlučiteľné so znením odôvodnenia 10 nariadenia č. 6/2002 vykladať jeho článok 8 ods. 1 v tom zmysle, že sa vzťahuje nie na prípady, v ktorých sú predmetné znaky jediným prostriedkom plnenia technickej funkcie výrobku, ale na prípady, v ktorých je potreba dosiahnutia tejto funkcie jediným faktorom vysvetľujúcim výber uvedených znakov. Inými slovami považujem za potrebné domnievať sa, že znaky vonkajšej úpravy výrobku sú dané výlučne cieľom dospieť ku konkrétnemu technickému riešeniu, a teda sa na ne vzťahuje vylúčenie stanovené v článku 8 ods. 1, ak sa javí, že dôvody inej povahy, osobitnejšie vizuálneho charakteru, nezohrali pri výbere dotknutého dizajnu nijakú úlohu. Kľúčovou otázkou je, kde sa končia obmedzenia týkajúce sa tvaru spojené s technickou funkciou výrobku a kde sa začína slobodná vôľa jeho pôvodcu.(28)

30.      Konštatovanie, že toto ustanovenie má povahu výnimky, z čoho by podľa vnútroštátneho súdu vyplývalo, že sa musí vykladať striktne, moju analýzu nespochybňuje. Táto úvaha totiž sama osebe nemôže viesť k uznaniu kritéria, v tomto prípade kritéria rozmanitosti tvarov, ktoré síce ešte viac obmedzuje prípady, v ktorých sa vylúčenie uplatňuje,(29) nemá však zjavný právny základ ani v samotnom znení nariadenia č. 6/2002, ani s ohľadom na pôvod či ciele tohto nariadenia, ako ich stanovil normotvorca Únie.

31.      Výklad, ktorý navrhujem prijať, podľa mňa podporuje aj štúdia vzniku nariadenia č. 6/2002 a osobitne pôvod jeho článku 8 ods. 1.

32.      CeramTec tvrdí, že kritérium rozmanitosti tvarov by sa nemalo uplatniť z dôvodu, že návrh na začlenenie tohto kritéria do právnej úpravy Únie nebol zapracovaný. Grécka vláda tiež zakladá celý rad tvrdení na prípravných prácach k tomuto nariadeniu.

33.      V tejto súvislosti uvádzam, že Komisia vo svojej zelenej knihe o ochrane dizajnov z roku 1991 vysvetlila skutočnosť, že ochrana je vylúčená pri znakoch výlučne podmienených technickou funkciou dotknutého výrobku, čo bolo už existujúce pravidlo v prevažnej väčšine členských štátov,(30) a to poznámkami, ktorých znenie sa podľa mňa pohybuje medzi teóriou rozmanitosti tvarov a teóriou príčinnej súvislosti, ktoré sa podľa môjho názoru spájajú s neexistenciou alternatívnych dizajnov s ohľadom na konečný tvar uvedeného výrobku, resp. s neexistenciou tvorivého prínosu dizajnéra pri tvorbe uvedeného výrobku.(31)

34.      V pôvodnom návrhu Komisie z roku 1993, ktorý viedol k prijatiu nariadenia č. 6/2002, mal článok 9 ods. 1 (teraz článok 8 ods. 1 tohto nariadenia) názov „Voliteľné technické dizajny…“ a znel takto: „Dizajn, ktorého technická funkcia neponecháva nijakú voľnosť, pokiaľ ide o voliteľné znaky vonkajšej úpravy výrobku, nemôže byť chránený ako dizajn Spoločenstva“(32).

35.      Odôvodnenie tohto návrhu nariadenia(33), ako aj komentár k jeho článku 9 ods. 1(34) predovšetkým spresňujú, že estetický aspekt výrobku nie je sám osebe rozhodujúci, keďže tak dizajny so sklonom k určitej estetike, ako aj dizajny zodpovedajúce určitému úžitku môžu byť chránené rovnako. V týchto výňatkoch sa predovšetkým zdôrazňuje, že ochrana dizajnov Spoločenstva sa zamieta v zriedkavých prípadoch, keď „tvar sa riadi funkciou bez možnosti obmeny“, keďže pôvodca vtedy nedisponuje „nijakou voľnosťou“ pri navrhovaní výrobku a „nemôže [teda] tvrdiť, že výsledok je dielom jeho osobnej tvorivosti“ a tento dizajn má „osobitý charakter“.(35)

36.      Okrem toho zo zmeneného návrhu z roku 1999(36) vyplýva, že súčasné znenie článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 bolo zosúladené so znením článku 7 ods. 1 smernice 98/71/ES o právnej ochrane dizajnov(37), ktorého cieľom je harmonizácia právnych predpisov členských štátov platných v tejto oblasti.(38) Prípravné práce k smernici 98/71 potvrdzujú, že absencia slobodnej vôle pôvodcu pri navrhovaní výrobku a skutočnosť, že tvar je daný výlučne technickou funkciou, sa od začiatku považovali za rozhodujúce faktory pre zamietnutie ochrany tak v pôvodnom návrhu tejto smernice z roku 1993,(39) ako aj v zmenenom návrhu z roku 1996.(40)

37.      Domnievam sa, že v spomínaných návrhoch dokumentov nebolo použité nijaké kritérium rovnocenné kritériu existencie alternatívnych dizajnov alebo kritériu rozmanitosti tvarov, ale prednosť dostalo skôr kritérium príčinnej súvislosti. Vôbec sa totiž nevyžaduje, aby bol predmetný znak jediným prostriedkom, vďaka ktorému je možné dosiahnuť požadovanú technickú funkciu. Vylúčenie, aké stanovuje článok 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, je odôvodnené hlavne chýbajúcou tvorivou činnosťou dizajnéra na vzhľade výrobku, keďže jedine pridaná hodnota vychádzajúca z intelektuálneho úsilia nezávislého od uvedenej funkcie odôvodňuje priznanie ochrany dizajnov. Zdá sa, že EUIPO mal vo svojej rozhodovacej praxi v poslednej dobe tendenciu vyzdvihovať otázku, či mal pôvodca pri tvorbe dotknutého výrobku určitú mieru tvorivej voľnosti.(41)

38.      Pokiaľ ide o ciele sledované uvedeným nariadením a osobitne jeho článkom 8 ods. 1, účastníci konania nespochybňujú a ja sám napokon považujem za nepopierateľné, že cieľom tohto ustanovenia je predovšetkým zabrániť možnosti „monopolizovania“(42) znakov výrobku, ktoré sú výlučne technického pôvodu, prostredníctvom ich ochrany ako dizajnov Spoločenstva(43) a zamedziť tomu, aby „sa bránilo technologickej inovácii“(44) z dôvodu, že táto ochrana znižuje dostupnosť technických riešení pre ostatné hospodárske subjekty.(45) Dosiahnutie rovnováhy medzi ochranou inovácie a tvorivosti na jednej strane a zabezpečením spravodlivej hospodárskej súťaže prínosnej pre všetky podniky Spoločenstva na druhej strane bolo skutočne jedným zo záujmov normotvorcu.(46)

39.      Navyše z prípravných prác k nariadeniu č. 6/2002 vyplýva, že ďalším cieľom jeho článku 8 ods. 1 je stanoviť hranicu medzi právnymi predpismi týkajúcimi sa patentov a právnymi predpismi týkajúcimi sa dizajnov.(47) Prípadná ochrana technických inovácií musí totiž spadať do právnych predpisov týkajúcich sa patentov(48), ak sú splnené podmienky patentovateľnosti. Ako zdôrazňuje CeramTec, v niektorých prípadoch môže byť získanie patentu zložitejšie, keďže toto vlastnícke právo vyžaduje preukázanie existencie vynálezu, ktorý spĺňa prísne požiadavky(49), a menej zaujímavé, keďže doba poskytovanej ochrany môže byť kratšia ako doba ochrany zaručená dizajnmi.(50) Je teda potrebné zabrániť riziku možnosti obchádzania ustanovení uplatniteľných v oblasti patentov zákazom možnosti ochrany riešení technickej povahy ako dizajnov.

40.      Výber kritéria, ktoré tak ako kritérium rozmanitosti tvarov výrazne obmedzuje pôsobnosť vylúčenia stanoveného v uvedenom článku 8 ods. 1(51), by pritom mohlo podľa mňa zbaviť toto ustanovenie jeho plného potrebného účinku, a teda brániť dosiahnutiu uvedených cieľov tým, že by povolilo privlastnenie si tvarov čisto technickej funkcie, pre ktoré však existujú varianty.(52)

41.      Rovnako ako CeramTec a vláda Spojeného kráľovstva sa totiž domnievam, že je takmer vždy možné pozmeniť vzhľad znakov výrobku minimálnym, avšak dostatočným spôsobom(53) bez toho, aby bola ovplyvnená požadovaná technická funkcia. Viaceré eventuálne formy technického riešenia, ba dokonca všetky by tak mohli byť monopolizované prostredníctvom ochrany dizajnov, čo by bránilo technologickým inováciám, ktorých podpora je cieľom nariadenia č. 6/2002. Keby sa zvolilo kritérium presadzované spoločnosťou DOCERAM, jediný hospodársky subjekt by mohol získať viacero zapísaných dizajnov Spoločenstva k rôznym tvarom jedného výrobku a využívať tak výhradnú ochranu prakticky rovnocennú ochrane poskytovanej patentom bez toho, aby však podliehal obmedzeniam s ním spojeným, ktoré by teda bolo možné obchádzať.

42.      CeramTec v tejto súvislosti uvádza, že v rámci sporu vo veci samej DOCERAM uplatnením ochrany 17 variantov tvaru centrovacieho kolíka v troch rôznych základných modeloch neponechala ostatným subjektom na trhu nijakú možnosť používať alternatívne tvary týchto výrobkov, keďže v oblasti výstupkového zvárania neexistujú iné technicky relevantné tvary, ktoré by mohli vyvolávať odlišný celkový dojem výrobku v súlade s článkom 6 ods. 1 uvedeného nariadenia.

43.      Napokon by som rád zdôraznil, že obhajovaný výklad má tú výhodu, že je v súlade s judikatúrou vydanou Súdnym dvorom v oblasti ochranných známok.(54) V rozpore s tým, čo, zdá sa, tvrdí CeramTec, túto judikatúru ako takú nemožno podľa mňa prebrať v tejto veci vzhľadom na existujúce rozdiely medzi systémom práva Únie týkajúcim sa ochranných známok a systémom práva Únie týkajúcim sa ochrany dizajnov.(55) Vzhľadom na to, že v prvom z uvedených systémov existujú ustanovenia podobné ustanoveniam článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002(56), aj keď ich znenie nie je vôbec rovnaké(57), a s ohľadom na príbuznosť týchto dvoch kategórií ustanovení(58) je však podľa mňa v prejednávanej veci možné, ba dokonca vhodné rozhodnúť s prihliadnutím na uvedenú judikatúru a prípadne použiť analogické odôvodnenie.

44.      V tejto súvislosti pripomínam, že v otázke ochrany poskytovanej ochrannými známkami Súdny dvor rozhodol, že cieľom uvedených ustanovení práva Únie, ktoré v podstate zodpovedajú článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, je zabrániť tomu, aby táto ochrana viedla k tomu, aby mal ich majiteľ monopol na technické riešenia alebo úžitkové vlastnosti výrobku, ktoré môže užívateľ vyhľadávať aj pri tovaroch konkurentov.(59) Ako som už uviedol vyššie,(60) to je zrejme tiež dôvod, prečo je právna ochrana dizajnov Spoločenstva vylúčená za okolností stanovených v uvedenom článku 8 ods. 1.

45.      Z rôznych rozsudkov Súdneho dvora vydaných v oblasti ochranných známok pritom vyplýva, že „označenie pozostávajúce výlučne z tvaru výrobku nemôže byť zapísané na základe [ustanovení, ktoré boli predmetom výkladu], ak je preukázané, že základné funkčné vlastnosti tohto tvaru vyplývajú iba z technického výsledku“. Súdny dvor spresnil, že „preukázanie existencie iných tvarov, ktoré umožňujú dosiahnutie toho istého technického výsledku, nestačí na odstránenie prekážky dôvodu zamietnutia… zápisu“, ako ochrannej známky, „tvaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku“, ako sa uvádza v uvedených ustanoveniach. Toto podľa mňa implicitné, ale jasné zamietnutie založil na teórii rozmanitosti tvarov, najmä na konštatovaní, že zamietnutie zápisu nepodlieha podmienke, aby predmetný tvar ako jediný umožňoval dosiahnuť sledovaný technický výsledok, a na pripomienke, že keby sa rozhodlo, že takéto kritérium je rozhodujúce, významný počet alternatívnych tvarov by sa mohol stať nepoužiteľným pre konkurentov majiteľa ochrannej známky.(61)

46.      Domnievam sa, že tieto úvahy sú relevantné aj v tejto veci, keďže ani v tejto oblasti nemožno pripustiť, aby sa dizajny Spoločenstva odklonili od svojho cieľa v záujme poskytnutia ochrany znakom výrobku, ktoré sú čisto technickej povahy.(62)

47.      Podľa môjho názoru je preto potrebné odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku kladne, a teda zamietnuť tézu, ktorá navrhuje použiť kritérium tzv. „rozmanitosti tvarov“. Presnejšie zastávam názor, že článok 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že pri určení toho, či sú znaky vonkajšej úpravy výrobku dané výlučne jeho technickou funkciou, netreba vychádzať z jednoduchej neexistencie alternatívnych tvarov, ktoré môžu plniť rovnakú funkciu, ale treba preukázať, že snaha o dosiahnutie konkrétnej technickej funkcie je jediným faktorom, ktorým sa riadil výber dotknutého dizajnu, a teda jeho dizajnér nezohral v tejto súvislosti nijakú tvorivú úlohu.

48.      Vo vzťahu k takto navrhnutému výkladu vnútroštátny súd kladie ďalšie otázky týkajúce sa konkrétneho vykonávania pravidla uvedeného v spomínanom článku 8 ods. 1, ktoré sú predmetom druhej prejudiciálnej otázky.

B.      O kritériách posúdenia relevantných na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 (druhá otázka)

49.      Druhá prejudiciálna otázka je položená subsidiárne v prípade, že by Súdny dvor, v súlade s mojím odporúčaním, odpovedal na prvú otázku tak, že na účely uplatnenia vylúčenia stanoveného v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 je relevantnou metódou overenie, či možno znaky vonkajšej úpravy dotknutého výrobku pripísať výlučne požadovanej technickej funkcii, a nie konštatovanie neexistencie alternatívnych dizajnov, ktoré môžu tiež plniť túto funkciu.

50.      Touto otázkou sa vnútroštátny súd pýta po prvé, z akého hľadiska je potrebné posudzovať, či boli rôzne znaky vonkajšej úpravy výrobku použité výlučne z dôvodov súvisiacich s technickou funkčnosťou, a po druhé pre prípad, že by bolo potrebné vychádzať z hľadiska „objektívneho pozorovateľa“, ako treba definovať tento pojem.

51.      Uvedený súd uvádza, že v rozsudku, ktorý bol pred ním napadnutý, sa Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) domnieval, že k uvedenému posúdeniu treba pristupovať objektívne a osobná vôľa pôvodcu dotknutého dizajnu má iba nepatrný význam, s výnimkou prípadu, kedy má význam ako nepriamy dôkaz pri určení toho, či by objektívny pozorovateľ po primeranom preskúmaní dospel k záveru, že výber dizajnu bol daný výlučne požiadavkami technickej funkčnosti.(63) Podľa odporcov tohto prístupu by však bolo ťažké posudzovať, prípad od prípadu, hľadisko takéhoto „objektívneho pozorovateľa“, teda inej osoby, ktorej existencia je len teoretická.

52.      Pokiaľ ide o objektívny alebo subjektívny charakter analýzy, ktorá sa má vykonať na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, účastníci konania vo veci samej a dotknuté osoby, ktoré predložili pripomienky Súdnemu dvoru, sa zhodne domnievajú, že subjektívny úmysel pôvodcu pri navrhovaní predmetného dizajnu nemôže byť kľúčovým faktorom umožňujúcim určiť, či bol tento dizajn použitý z čisto technických dôvodov. Aj ja súhlasím s týmto názorom.

53.      Objektívny prístup k predmetnej analýze totiž podporuje jednotné uplatňovanie tohto ustanovenia vo všetkých členských štátoch, ako aj všetkými súdnymi orgánmi v rámci nich a zabezpečuje väčšiu predvídateľnosť, čo posilňuje právnu istotu hospodárskych subjektov. Ako v podstate uvádzajú spoločnosti DOCERAM a CeramTec, v prípade, keby bol jediným relevantným kritériom predpokladaný úmysel pôvodcu, jeho vyhlásenia by boli samé osebe rozhodujúce pre rozhodnutie, či môže byť dotknutý dizajn chránený alebo nie, a v prípade sporu by dotknutá osoba mohla mať tendenciu tvrdiť, že zvolila tento dizajn vedená estetickými záujmami, a dosiahnuť tak, že sa vylúčenie stanovené v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 neuplatní v neprospech jej tvorivosti. Podľa môjho názoru je podstatné, aby príslušné orgány mohli rozhodovať nie na základe subjektívnych kritérií posúdenia, ale na základe neutrálnych kritérií posúdenia, pri ktorých neexistuje riziko zaujatosti.

54.      Pokiaľ ide o postupy, ktoré sa majú dodržať pri vykonaní objektívneho posúdenia otázky, či je vonkajšia úprava výrobku daná výlučne jeho technickou funkciou v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, stanoviská obhajované pred Súdnym dvorom sa naopak nezhodujú.

55.      Podľa môjho názoru prvou problematikou, ktorú nastoľuje otázka, akú položil vnútroštátny súd a ktorá uvádza prípadné zohľadnenie „hľadiska ‚objektívneho pozorovateľa‘“, je problematika spočívajúca v tom, či by sa malo argumentovať vo vzťahu k fiktívnej osobe, ktorej predpokladané posúdenie by slúžilo ako archetyp.

56.      CeramTec v tejto súvislosti predovšetkým uvádza, že výraz „objektívny pozorovateľ“, ktorý je použitý tak v rozsudku napadnutom pred vnútroštátnym súdom, ako aj v druhej prejudiciálnej otázke, je inšpirovaný podobnými formuláciami, ktoré boli s obmenami prijaté v rozhodovacej praxi EUIPO(64) a v odbornej literatúre(65).

57.      CeramTec ďalej tvrdí, že na účely overenia uplatniteľnosti článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 treba analogicky vychádzať z pojmu „informovaný užívateľ“, ktorý je použitý v článku 6 ods. 1, v článku 10 ods. 1, ako aj v odôvodnení 14 tohto nariadenia(66), ako ho definuje judikatúra Súdneho dvora a Všeobecného súdu.(67) Podľa tohto účastníka konania pokiaľ sa overenie musí tak ako v tejto veci vykonať v osobitnej situácii, keď všetci používatelia dotknutých výrobkov sú profesionáli, „informovaný užívateľ“ prakticky zodpovedá „odborníkovi“, ktorý má technické znalosti, čo je pojem používaný na posúdenie invenčného charakteru patentu.

58.      Nepovažujem za vhodné prijať tento návrh. Chcel by som spresniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí CeramTec, kritériom relevantným pri posúdení existencie skutkových okolností v rámci nariadenia č. 6/2002 nie je „vždy ,informovaný užívateľ‘“. Bolo už totiž rozhodnuté, že informovaný užívateľ nie je nad rámec skúseností, ktoré získal používaním predmetného výrobku, nutne schopný rozlíšiť aspekty vzhľadu výrobku, ktoré sú diktované technickou funkciou výrobku, od aspektov vzhľadu, ktoré sú voliteľné.(68) Uplatnenie článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 v skutočnosti predpokladá vykonanie technického vyhodnotenia, čo vyžaduje osobitné schopnosti, ktorými dokonca aj „informovaný“ užívateľ nie vždy disponuje. Podľa môjho názoru teda perspektíva „informovaného užívateľa“ nemôže byť kritériom objektívneho posúdenia, ktoré sa v tejto súvislosti vyžaduje.

59.      Rovnako ako vláda Spojeného kráľovstva a Komisia sa domnievam, že keby autori nariadenia č. 6/2002 chceli prijať právny nástroj, akým je „objektívny pozorovateľ“, ako naznačuje druhá prejudiciálna otázka, spomenuli by ho v jeho článku 8 ods. 1 tak, ako výslovne spomenuli „informovaného užívateľa“ v odsekoch 1 jeho článkov 6 a 10(69). Okrem toho podotýkam, že uvedený článok 8 neodkazuje ani na vnímanie iných kategórií fiktívnych osôb, ako sú „potenciálny priemerný kupujúci“, čo je kritérium navrhnuté spoločnosťou DOCERAM ešte pred jeho zamietnutím,(70) alebo „priemerný spotrebiteľ“, čo je faktor posúdenia, v súvislosti s ktorým Komisia poznamenáva, že v oblasti ochranných známok nebol sám osebe považovaný za rozhodujúci pre posúdenie čisto technického charakteru tvaru.(71)

60.      Vláda Spojeného kráľovstva podľa mňa správne zdôrazňuje, že odseky 2 článkov 6 a 10 nariadenia č. 6/2002 neodkazujú na teoretický pojem „informovaný užívateľ“ na účely posúdenia „miery tvorivej voľnosti, ktorú má pôvodca pri tvorbe dizajnu“(72), a rovnaký – nefiktívny – prístup je potrebné prijať v rámci jeho článku 8 ods. 1, keďže súd konajúci vo veci je aj v tomto prípade zodpovedný za objektívne posúdenie toho, čo spadá do technickej funkcie výrobku, ako aspektu, ktorý nemôže byť chránený, a kde sa uplatnila tvorivá voľnosť dizajnéra, ktorého tvorivé dielo môže byť predmetom ochrany.(73) Takéto kazuistické posúdenie už vykonávajú, a to zrejme bez väčších ťažkostí, vnútroštátne súdy(74) a členovia ÚHVT, teraz EUIPO.(75)

61.      Navyše, keby sa malo pripustiť kritérium „objektívneho pozorovateľa“, viedlo by to k celému radu dodatočných ťažkostí pri definovaní tejto kategórie vytvorenej od základu, ako aj spôsobu, akým sa má používať, hoci len pokiaľ ide o otázku, aký typ a úroveň znalostí by taká osoba mala mať.

62.      Druhá problematika predložená Súdnemu dvoru spočíva v identifikovaní prvkov, ktoré majú byť predmetom preskúmania, ktoré má vykonať, podľa mňa tak objektívne, ako aj kazuisticky, súd rozhodujúci o spore založenom na článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002.

63.      Súhlasím s väčšinovým stanoviskom vyjadreným v pripomienkach predložených Súdnemu dvoru, podľa ktorého vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o spore prináleží, aby objektívne a s ohľadom na všetky konkrétne okolnosti každej prejednávanej veci posúdil, či rôzne znaky vonkajšej úpravy výrobku zodpovedajú výlučne dôvodom súvisiacim s funkčnosťou.

64.      V tejto súvislosti uvedený súd musí podľa Komisie zohľadniť kritériá posúdenia, ktoré Súdny dvor prijal v oblasti ochranných známok ako kritériá umožňujúce predpokladať hodnotu tvaru nie čisto technickej povahy, ako sú „vnímanie… priemerným spotrebiteľom[(76)], povaha dotknutej kategórie výrobkov, umelecká hodnota predmetného tvaru, povaha dotknutej kategórie výrobkov, špecifickosť tohto tvaru v porovnaní s inými tvarmi, ktoré sa všeobecne používajú na danom trhu, značný cenový rozdiel vo vzťahu k podobným výrobkom alebo zavedenie reklamnej stratégie, ktorá dáva do pozornosti najmä estetické vlastnosti predmetného výrobku“(77). Komisia sa domnieva, že konajúci súd musí vziať do úvahy aj existenciu alternatívnych tvarov, ktoré tiež plnia danú technickú funkciu, keďže táto existencia v zásade znamená, že pôvodca disponoval tvorivou voľnosťou pri tvorbe znakov vonkajšej úpravy výrobku a táto vonkajšia úprava nebola daná výlučne funkčnými možnosťami.

65.      V tomto duchu aj DOCERAM zostavila neúplný zoznam kritérií, ktoré môžu byť relevantné, a to konkrétne „okolnosti súvisiace s procesom návrhu, reklamou, používaním atď.“. CeramTec tvrdí, že hľadisko „informovaného užívateľa“, ktoré navrhuje – podľa mňa nesprávne(78) – použiť ako kritérium objektívneho posúdenia, treba určiť „s dôkladným zohľadnením všetkých relevantných okolností prejednávanej veci“(79), najmä „špecifického cieľa výrobcu v štádiu návrhu, reklamy na výrobok, ktorá zdôrazňuje dizajn, prípadných rozdielov alebo osobitného renomé dizajnu u relevantnej verejnosti, ako aj vôle dizajnéra v čase tvorby výrobku“(80).

66.      V tejto súvislosti spresním, že predmetné posúdenie musí podľa mňa vykonať súd rozhodujúci o spore nielen s ohľadom na samotný dotknutý dizajn, ale aj s ohľadom na všetky okolnosti sprevádzajúce výber znakov vonkajšej úpravy tohto dizajnu, so zreteľom na dôkazy predložené účastníkmi konania bez ohľadu na účel alebo povahu týchto dôkazov,(81) ako aj so zreteľom na prípadné dokazovanie nariadené týmto súdom.

67.      Podľa môjho názoru nemožno vylúčiť, že kritériá, o ktorých sa domnievam, že samé osebe nemôžu umožniť preukázať, že znaky vonkajšej úpravy výrobku boli dané výlučne jeho technickou funkciou v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, ako sú subjektívny úmysel pôvodcu alebo existencia alternatívnych tvarov,(82) možno predsa len zahrnúť do súboru konkrétnych nepriamych dôkazov, ktoré musia súdy konajúce vo veci zohľadniť pri vytváraní si vlastného názoru na uplatnenie tohto ustanovenia.

68.      Podľa mňa nie je potrebné zostaviť ani len demonštratívny zoznam kritérií relevantných v tejto súvislosti, keďže normotvorca Únie nemal v úmysle použiť tento postup a zdá sa mi, že Súdny dvor ho nepovažoval za užitočný pre posúdenie, a to aj skutkové, ktoré treba vykonať aj na základe uplatnenia článkov 4 až 6 tohto nariadenia.

69.      Naopak, rovnako ako grécka vláda považujem za užitočné zdôrazniť skutočnosť, že súd konajúci vo veci bude môcť v prípade potreby vykonať požadované posúdenie s využitím stanoviska nezávislého znalca menovaného týmto súdom. V tejto súvislosti pripomínam, že vnútroštátne súdy nemusia mať nutne niekedy aj vysoko technickú kvalifikáciu potrebnú na tento účel a je bežné, že keď sú konfrontované so zložitými otázkami takejto povahy, nariadia znalecké dokazovanie.

70.      Preto sa domnievam, že na druhú prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že pri posúdení toho, či rôzne znaky vonkajšej úpravy výrobku zodpovedajú výlučne dôvodom súvisiacim s technickou funkčnosťou, na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 súdu konajúcemu vo veci prináleží vykonať objektívne posúdenie nie z – teoretického – hľadiska „objektívneho pozorovateľa“, ale s – konkrétnym – zohľadnením všetkých relevantných okolnosti prejednávanej veci.

V.      Návrh

71.      So zreteľom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), takto:

1.      Článok 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva sa má vykladať v tom zmysle, že ochrana poskytovaná týmto nariadením je vylúčená, ak boli znaky vonkajšej úpravy dotknutého výrobku zvolené výlučne s cieľom, aby mohol tento výrobok plniť konkrétnu technickú funkciu, teda bez akéhokoľvek tvorivého prínosu jeho pôvodcu, pričom skutočnosť, že prípadne existujú ďalšie tvary umožňujúce dosiahnuť rovnaký technický výsledok, nie je v tejto súvislosti sama osebe rozhodujúca.

2.      Na účely určenia toho, či boli znaky vonkajšej úpravy výrobku zvolené z dôvodov súvisiacich výlučne s technickou funkciou výrobku v zmysle uvedeného článku 8 ods. 1, je potrebné, aby súd konajúci vo veci rozhodol objektívne, s uplatnením svojej voľnej úvahy, v rámci ktorej zohľadní všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci.


1      Jazyk prednesu: francúzština.


2      Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142. Toto nariadenie prešlo neskôr určitými zmenami, tie sa však nedotkli ustanovení relevantných v tejto veci.


3      V odôvodnení 19 tohto nariadenia sa tiež uvádza, že „dizajn spoločenstva by sa nemal presadzovať, pokiaľ nie je dizajn nový a pokiaľ tiež nemá osobitý charakter v porovnaní s ostatnými dizajnmi“.


4      Tento pojem je použitý v uvedenej prejudiciálnej otázke, zatiaľ čo predchádzajúci pojem je uvedený v odôvodnení rozhodnutia vnútroštátneho súdu.


5      Inými slovami podľa spoločnosti CeramTec ide o to, či uplatnenie článku 8 ods. 1 nutne vyžaduje, aby sa „v rámci konania [vo veci samej] vyčerpávajúcim spôsobom preskúmalo, či neexistuje nijaká do úvahy prichádzajúca alternatíva z hľadiska dizajnu alebo konkrétnejšie, či by všetky možné alternatívne vzhľady viedli k odlišnej alebo nižšej technickej funkčnosti, alebo či je dôvod vylúčenia [stanovený v tomto ustanovení] uplatniteľný aj vtedy, keď je vzhľad daný výlučne potrebou dosiahnutia konkrétneho technického riešenia a estetické dôvody nezohrali teda nijaký význam“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).


6      Pozri najmä pramene citované v poznámkach pod čiarou uvedené v bode 20 nižšie.


7      Pozri najmä RUHL, O.: Gemeinschaftsgeschmacksmuster – Kommentar. 2e édition. Cologne: Carl Heymanns Verlag, 2010, s. 222, bod 22. Zdá sa, že tento prístup zaujala aj nemecká vláda pri prebratí ustanovenia práva Únie podobného uvedenému článku 8 ods. 1 (pozri KOSCHTIAL, U.: Design law: individual character, visibility and functionality. In: International Review of Intellectual Property and Competition Law. 2005, č. 3, s. 308).


8      Pozri KAESMACHER, D. a DUEZ, L.: Le nouveau règlement (CE) n° 6/2002 sur les dessins ou modèles communautaires. In: J.T.D.E.. 2002, č. 92, s. 186, bod 15; MASSA, C.‑H. a STROWEL, A.: Community Design: Cinderella Revamped. In: E.I.P.R.. 2003, zv. 25 (2), s. 72, ako aj DE VISSCHER, F.: La protection des dessins et modèles. In: Guide juridique de l’entreprise. 2e édition. Bruxelles: Kluwer, 2005, bod 370, kde sa uvádza, že kritérium rozmanitosti tvarov sa uplatnilo vo vzťahu k podobnému právnemu predpisu, ktorý predtým existoval v systéme Beneluxu [pozri článok 2 ods. 1 písm. a) jednotného zákona Beneluxu v oblasti dizajnov, naposledy zmeneného 20. júna 2002].


9      Pozri najmä PASSA, J.: Droit de la propriété industrielle Tome 1: Marques et autres signes distinctifs, dessins et modèles. 2e édition. Paris: L.G.D.J., 2009, body 708 až 712, ako aj BINCTIN, N.: Droit de la propriété intellectuelle – Droit d’auteur, brevet, droits voisins, marque, dessins et modèles. 2e édition. Paris: L.G.D.J., 2012, bod 296.


10      Vnútroštátny súd cituje dve nemecké rozhodnutia (a to: OLG Düsseldorf, GRUR‑RR 2012, 200 (205) – Tablet‑PC; LG Düsseldorf, Beck RS 2015, 05506) a rozsudok Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) [Odvolací súd (Anglicko a Wales) (občianskoprávne oddelenie), Spojené kráľovstvo], Landor & Hawa International Ltd/Azure Designs Ltd [2006] EWCA Civ 1285, bod 30 a nasl. Podotýkam, že táto teória bola uznaná aj v Španielsku [pozri najmä rozhodnutie Juzgado de lo Mercantil n° 2 de Alicante (Obchodný súd č. 2 Alicante, Španielsko) z 28. novembra 2012, Jose Antonioy Hostel Drap SL/Napkings SL, 2. právny základ].


11      Vnútroštátny súd cituje okrem iného aj rozhodnutie výmazového oddelenia ÚHVT z 3. apríla 2007, č. ICD 3150, Lindner Recyclingtech/Franssons Verkstäder, bod 20. Upresňujem, že toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zmenené rozhodnutím uvedeným v poznámke pod čiarou 13nižšie.


12      Pozri najmä STONE, D.: Le droit européen des dessins et modèles a 10 ans. In: Magazine de l’OMPI. 2013, č. 6, s. 18, ako aj BRANCUSI, L.: Article 8 CDR. In: Community Design Regulation (EC) No 6/2002 – A Commentary, pod vedením G. N. Hasselblatt, C. H. Beck. Munich, 2015, s. 137 a nasl., body 34 až 48.


13      Konkrétne od vydania rozhodnutia tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 22. októbra 2009 vo veci R 690/2007‑3, Lindner Recyclingtech/Franssons Verkstäder, tzv. „Chaff cutters“. Zdôrazňujem, že toto rozhodnutie bolo predmetom žaloby a odvolania, v rámci ktorých sa Všeobecný súd ani Súdny dvor nevyjadrili k vecnému uplatneniu uvedeného článku 8 [pozri uznesenia z 10. mája 2010, Franssons Verkstäder/ÚHVT – Lindner Recyclingtech (Chaff Cutters) (T‑98/10, neuverejnené, EU:T:2010:180), ako aj z 9. septembra 2010, Franssons Verkstäder/ÚHVT a Lindner Recyclingtech (C‑290/10 P, neuverejnené, EU:C:2010:511)].


14      Pozri rozhodnutie ÚHVT vo veci R 690/2007‑3, už citované v poznámke pod čiarou13, bod 28 a nasl., osobitne 35 a 36. Zamietnutie kritéria „alternatívnych tvarov“ je výslovne potvrdené v smerniciach EUIPO týkajúcich sa preskúmania návrhov na výmaz zapísaných dizajnov Spoločenstva, znenie z 1. februára 2017, s. 30, bod 5.3.3, citujúcich najmä rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 27. januára 2016 v spojených veciach R 1517/2014‑3 a R 2114/2014‑3, „Hoses“ (pozri bod 65). Vývoj zmapoval BARBER GINER, T.: Estética y funcionalidad: alcance de la prohibición del diseño funcional en la legislación nacional y comunitaria. In: Diario La Ley, č. 8422, ročník XXXV, 17. novembra 2014, s. 768 až 770, ako aj BRANCUSI, L.: Design determined by the product’s technical function: arguments for an autonomous test. In: E.I.P.R., 2016, zv. 38 (1), s. 25 a nasl.


15      Pozri najmä GREFFE, F., GREFFE, P.: Traité des dessins et des modèles – France, Union européenne, Suisse, continent américain. 9e édition. Paris: LexisNexis, 2014, body 155 až 186, ako aj RAYNARD, J., PY, E., TRÉFIGNY, P.: Droit de la propriété industrielle. Paris: LexisNexis, 2016, body 534 až 536.


16      Vláda Spojeného kráľovstva uvádza, že súčasný stav pozitívneho práva zodpovedá rozhodnutiu ÚHVT vo veci R 690/2007‑3, už citované (poznámka pod čiarou 13),pričom poukazuje na rozsudok High Court of Justice (England & Wales) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), Spojené kráľovstvo] vo veci Dyson Ltd/Vax [2010] EWHC 1923 (Pat), body 23 až 31.


17      Komisia sa domnieva, že popri iných nepriamych dôkazoch o estetickej hodnote tvaru, ktorý má konajúci súd posúdiť, je však potrebné zohľadniť aj existenciu alternatívnych dizajnov. Pozri tiež bod 64nižšie.


18      Pozri najmä rozsudky z 9. marca 2017, Pula Parking (C‑551/15, EU:C:2017:193, bod 42), ako aj zo 7. septembra 2017, Schottelius (C‑247/16, EU:C:2017:638, bod 31).


19      Pozri bod 38 nižšiea nasl.


20      Rád by som spresnil, že vo verzii vo francúzskom jazyku, ktorý je jazykom prednesu týchto návrhov, vysvetlenie uvedené na konci prvej vety odôvodnenia 10 tvorí v nemeckej jazykovej verzii druhú vetu, na čo poukazuje vnútroštátny súd.


21      Pozri rozhodnutie ÚHVT vo veci R 690/2007‑3, už citované v poznámke pod čiarou13, bod 34.


22      „Dizajn“ je tu definovaný tak, že znamená „vonkajšiu úpravu celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia.“


23      Pozri citáciu v bode 5vyššie.


24      Podľa tohto odôvodnenia 12 „ochrana by sa nemala rozširovať na tie súčasti, ktoré nie sú viditeľné počas bežného užívania výrobku, ani na tie znaky takejto časti, ktoré nie sú viditeľné, keď je daná časť nainštalovaná….“


25      Vláda Spojeného kráľovstva tiež použila výraz „prínos“, pričom tento výraz nie je uvedený v nariadení č. 6/2002, aby tak ako v tomto prípade poukázala na to, či dizajn skutočne prispieva k zatraktívneniu výrobku na základe jeho vonkajšieho vzhľadu.


26      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles (C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, bod 62 a nasl.).


27      Podľa uvedeného odseku 1 „rozsah ochrany, ktorú udeľuje dizajn spoločenstva, zahrňuje akýkoľvek dizajn, ktorý nevyvoláva u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem“.


28      Konkrétne v porovnaní s tvorbou okrasných, dekoratívnych, estetických alebo ozdobných tvarov môže technická funkcia slúžiť napríklad na zabezpečenie väčšej celistvosti, praktickosti, pohodlnosti, efektívnosti alebo bezpečnosti (pozri COHEN, D.: Le droit des dessins et modèles ‐ Droit communautaire, droit international, droit français et autres droits étrangers, 2e édition. Paris: Economica, 2004, bod 65, ako aj GREFFE, F., GREFFE, P., c. d., bod 159).


29      Pozri bod19 na konci vyššie.


30      K niektorým predchádzajúcim vnútroštátnym úpravám pozri najmä MOUNCIF‑MOUNGACHE, M.: Les dessins et modèles en droit de l’Union européenne. Thèse. Bruxelles: Bruylant, 2012, s. 121 a nasl.


31      Pracovný dokument uverejnený v júni 1991 (III/F/5131/91‑FR), s. 65, bod 5.4.6: „Ak technický efekt možno dosiahnuť len konkrétnym tvarom, dizajn nemôže byť chránený. Naopak, ak má pôvodca možnosť výberu spomedzi viacerých tvarov na dosiahnutie požadovaného technického efektu, na dotknuté znaky sa môže vzťahovať ochrana. V tomto ponímaní vylúčenie… presne zodpovedá dichotómii nápad/vyjadrenie stanovenej právnou úpravou týkajúcou sa autorského práva. V skutočnosti to znamená, že ak neexistuje možnosť výberu pri navrhovaní výrobku s cieľom dosiahnuť určitý efekt, neprejaví sa nijaká osobná tvorivosť, a teda niet čo chrániť“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).


32      Pozri návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dizajnoch Spoločenstva z 3. decembra 1993 [KOM(93) 342 v konečnom znení, s. 70]. Použitie výrazu „voliteľný“ spochybnil Hospodársky a sociálny výbor (pozri stanovisko z 22. februára 1995, Ú. v. ES C 110, 1995, s. 14, bod 5.7).


33      Podľa bodu 8.2 odôvodnenia [KOM(93) 342 v konečnom znení, s. 9], „dizajny sú znaky vonkajšej úpravy výrobku, ktoré možno vnímať zmyslami. Nijaké estetické kritérium sa neberie do úvahy. Na estetické a funkčné dizajny sa vzťahuje ochrana bez rozdielu. Znaky dané technickou funkciou výrobku, ktoré neponechávajú nijakú voľnosť pri navrhovaní voliteľných prvkov, však nemôžu byť predmetom ochrany…“.


34      Podľa komentára k tomuto ustanoveniu „nariadenie nerozlišuje medzi estetickými a funkčnými modelmi; všetky môžu byť chránené rovnako. V extrémnych prípadoch sa tvar riadi funkciou bez možnosti obmeny. V takom prípade pôvodca nemôže tvrdiť, že výsledok je dielom jeho osobnej tvorivosti. Dizajn tak nemá nijaký osobitý charakter a nezakladá právo na ochranu. … Ustanovenie teda vylučuje ochranu len v tom rozsahu, v akom neexistuje nijaká voľnosť použitia voliteľných prvkov“ [KOM(93) 342 v konečnom znení, s. 18].


35      Rovnako tak odôvodnenie 9 uvedeného návrhu sa týka „dizajnov vytvorených na účely plnenia určitej technickej požiadavky, ktoré ich pôvodcovi neponechávajú nijakú možnosť zahrnúť do nich odlišné alebo voliteľné znaky“ (s. 63) a komentár k jeho článku 27 ods. 1 poukazuje na „prípad, v ktorom rozlišovacie znaky dizajnu nemôžu byť predmetom ochrany, lebo sú v celom rozsahu dané technickou funkciou, ktorá neponecháva nijakú voľnosť navrhnúť dizajn podľa vlastnej vôle“ (s. 27).


36      Pozri zmenený návrh nariadenia Rady (ES) o dizajnoch Spoločenstva z 21. júna 1999 [KOM(1999) 310 v konečnom znení], pripomienky týkajúce sa článku 9.


37      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 (Ú. v. ES L 289, 1998, s. 28; Mim. vyd. 13/021, s. 120).


38      Právne predpisy, ktorých účinnosť je obmedzená na územie dotknutého členského štátu v porovnaní so systémom zavedeným nariadením č. 6/2002 (pozri odôvodnenia 1 až 6 tohto nariadenia).


39      Článok 7 ods. 1 tohto pôvodného návrhu smernice z 3. decembra 1993 [KOM(93) 344 v konečnom znení] znel takto: „Právo k dizajnu neexistuje, ak dosiahnutie technickej funkcie neponecháva nijakú voľnosť, pokiaľ ide o voliteľné znaky vonkajšej úpravy výrobkov“ a podľa jeho odôvodnenia „bude sa podporovať hospodárska súťaž v odvetviach, v ktorých sa na dizajny nebude vzťahovať právo na ochranu, napríklad z dôvodu, že v dôsledku potreby plnenia určitej technickej funkcie nie je pôvodcovi ponechaná nijaká voľnosť“ (pozri s. 14 a 23).


40      V zmenenom návrhu smernice z 21. februára 1996 [KOM(96) 66 v konečnom znení] sa v komentári k článku 7 ods. 1 uvádza, že „hoci sa otázka, či má dizajn estetický rozmer alebo nie, nezohľadňuje pri určovaní toho, či spĺňa podmienky ochrany uvedené v návrhu, niektorí považovali za potrebné doplniť ustanovenie stanovujúce, že ochrana sa nemôže poskytnúť v extrémne zriedkavých prípadoch, keď je tvar daný funkciou. Komisia sa domnievala, že je potrebné použiť jasnejšiu formuláciu, najmä s ohľadom na návrh zmeny odseku 2“ (s. 8). Uvedený článok 7 ods. 1 teraz uvádza „znaky vonkajšej úpravy výrobku, ktoré sú určené výlučne jeho technickou funkciou“, pričom táto formulácia je prevzatá do článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002.


41      Pozri BRANCUSI, L.: Article 8 CDR, c. d.,s. 140, bod 47, ako aj posledný prístup, označený ako „flexibilnejší“, uvedený v správe o štúdii uskutočnenej na žiadosť Komisie z 3. júna 2016, Legal review on industrial design protection in Europe, s. 89, 91 a 92.


42      Podľa bodu 8.2 odôvodnenia pôvodného návrhu [KOM(93) 342 v konečnom znení, s. 9] „… znaky dané technickou funkciou výrobku… nemôžu byť predmetom ochrany, aby sa ochranou dizajnu nemonopolizovali technické funkcie“.


43      Podotýkam, že podobný cieľ sledovalo ustanovenie o opravách uvedené v článku 110 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, ktorého pôvodné znenie obsahovalo odkaz na prípady, v ktorých „vonkajšia úprava podmieňuje chránený dizajn“, ktorý však bol počas legislatívnych prác odstránený. K tejto otázke pozri moje návrhy prednesené v spojených veciach Acacia a D’Amato (C‑397/16 a C‑435/16, EU:C:2017:730, bod 38 a nasl.).


44      Pozri začiatok prvej vety odôvodnenia 10 nariadenia č. 6/2002.


45      Komisia vo svojich pripomienkach správne zdôrazňuje, že vylúčenie znakov vonkajšej úpravy, ktoré slúžia výlučne na realizáciu technického riešenia, z ochrany dizajnov zaručuje voľnú hospodársku súťaž medzi dodávateľmi výrobkov používajúcimi takéto technické riešenie.


46      Pozri časť 9 dôvodovej správy k pôvodnému návrhu [KOM(93) 342 v konečnom znení, s. 10], ako aj odôvodnenie 7 nariadenia č. 6/2002.


47      Súbeh týchto právnych predpisov je potvrdený v odôvodnení 31 a v článku 96 nariadenia č. 6/2002. Pozri tiež zelenú knihu o ochrane dizajnov, c. d. v poznámke pod čiarou 31,s. 65, bod 5.4.6.1.


48      Podľa bodu 8.2 dôvodovej správy k pôvodnému návrhu [KOM(93) 342 v konečnom znení, s. 9] „znaky dané technickou funkciou výrobku… môžu byť prípadne chránené právnou úpravou týkajúcou sa patentov alebo úžitkových vzorov, ak sú splnené podmienky na získanie takejto ochrany“.


49      Podľa článkov 52 až 57 Dohovoru o udeľovaní európskych patentov podpísaného 5. októbra 1973 v Mníchove (ďalej len „Mníchovský dohovor“), ktorého znenie je dostupné na tejto internetovej adrese: http://www.epo.org/law‑practice/legal‑texts/html/epc/2013/f/ma1.html, vynález musí byť najmä nový, musí zahŕňať vynálezcovskú činnosť a musí byť priemyselne využiteľný.


50      A to v zásade 20 rokov pre európsky patent (pozri článok 63 Mníchovského dohovoru) a až do 25 rokov pre zapísané dizajny Spoločenstva (pozri článok 12 nariadenia č. 6/2002), ako v prípade sporu vo veci samej.


51      Pozri bod 19na konci vyššie.


52      Pozri tiež rozhodnutie ÚHVT vo veci R 690/2007‑3, už citované v poznámke pod čiarou 13,body 28 a 30, ako aj BRANCUSI, L.: Article 8 CDR, c. d.,s. 136 a 137, bod 33.


53      V súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia č. 6/2002, podľa ktorého sa dizajn považuje za zhodný s už existujúcim dizajnom, a teda nemôže byť predmetom ochrany, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch.


54      Pozri poznámky pod čiarou59 a 61nižšie.


55      K rozdielom medzi ochranou poskytovanou ochrannými známkami a ochranou poskytovanou dizajnmi, tak pokiaľ ide o ich povahu a rozsah, ako aj dobu trvania, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz‑Jarabo Colomer vo veci Philips (C‑299/99, EU:C:2001:52, body 36 až 38).


56      Pozri článok 3 ods. 1 písm. e) druhú zarážku prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), teraz článok 3 ods. 1 písm. e) bod ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25), ako aj článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), teraz článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s..1).


57      Predmetom spomínaných ustanovení týkajúcich sa práva ochranných známok (pozri poznámku pod čiarou 56)nie sú „znaky…dané výlučne technickou funkciou [výrobku]“, ale „tvar tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku“. Generálny advokát Ruiz‑Jarabo Colomer sa domnieval, že tento rozdiel nie je vôbec náhodný a v jeho dôsledku musí byť úroveň „funkčnosti“ vyššia, aby bolo možné konštatovať dôvod vylúčenia v oblasti dizajnov, pričom prvok zohľadnený v tejto súvislosti musí byť nielen potrebný, ale aj nevyhnutný na dosiahnutie konkrétneho technického výsledku, takže tvar je daný funkciou. Podľa neho to znamenalo, že aj funkčný dizajn môže byť hodný ochrany, ak je preukázané, že rovnakú technickú funkciu možno dosiahnuť iným odlišným tvarom (pozri jeho návrhy vo veci Philips, C‑299/99, EU:C:2001:52, bod 34). S týmto stanoviskom nesúhlasím, pričom by som rád spresnil, že bolo vydané v rámci obiter dictum (pozri rozhodnutie ÚHVT vo veci R 690/2007‑3, už citované v poznámke pod čiarou 13,bod 28) a Súdny dvor nezaujal stanovisko k otázke dizajnov v rozsudku z 18. júna 2002, Philips (C‑299/99, EU:C:2002:377).


58      Nariadenie č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva bolo „dedičstvom“, ktoré autori nariadenia č. 6/2002 zohľadnili ako základ pri jeho písaní (pozri HIANCE, M.: Le projet de règlement communautaire sur les dessins et modèles: les enjeux. In: Revue internationale de la propriété industrielle et artistique. 2000, č. 201, s. 100).


59      Pozri najmä, pokiaľ ide o článok 3 ods. 1 písm. e) smernice 2008/95, rozsudok zo 16. septembra 2015, Société des Produits Nestlé (C‑215/14, EU:C:2015:604, body 44, 45 a 55), ako aj, pokiaľ ide o článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia č. 40/94, rozsudok z 10. novembra 2016, Simba Toys/EUIPO (C‑30/15 P, EU:C:2016:849, body 39 a 53).


60      Pozri bod 38a nasl.


61      Pozri, pokiaľ ide o článok 3 ods. 1 písm. e) druhú zarážku smernice 89/104, rozsudok z 18. júna 2002, Philips (C‑299/99, EU:C:2002:377, body 81 až 84); pokiaľ ide o článok 3 ods. 1 písm. e) smernice 2008/95, rozsudok zo 16. septembra 2015, Société des Produits Nestlé (C‑215/14, EU:C:2015:604, bod 56), ako aj, pokiaľ ide o článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia č. 40/94, rozsudok zo 14. septembra 2010, Lego Juris/ÚHVT (C‑48/09 P, EU:C:2010:516, body 53 až 58).


62      V prospech analógie so stanoviskom Súdneho dvora v oblasti ochranných známok pozri najmä GREFFE, F., GREFFE, P., c. d.,body 182 a 183, ako aj RAYNARD, J., PY, E., TRÉFIGNY, P., c. d.,bod 536.


63      Vnútroštátny súd uvádza, že rozhodnutie ÚHVT vo veci R 690/2007‑3, už citované v poznámke pod čiarou 13, prijalo tento prístup.


64      Konkrétne bod 36 rozhodnutia ÚHVT vo veci R 690/2007‑3, už citovaného v poznámke pod čiarou 13,odkazuje na hľadisko „reasonable observer“ („rozumného pozorovateľa“ v slovenskom jazyku).


65      CeramTec uvádza výrazy „relevant observer“ („relevantný pozorovateľ“ v slovenskom jazyku) a „reasonable observer persona“ (rozumný pozorovateľ), ktoré použili BRANCUSI, L.: Article 8 CDR, c. d.,s. 139, bod 41, a správa o štúdii uskutočnenej na žiadosť Komisie, c. d. v poznámke pod čiarou 41, s. 90.


66      Články 6 a 10, ktoré sa týkajú „osobitého charakteru“, ktorý musí dotknutý dizajn mať (rovnako ako odôvodnenie 14) a „rozsahu ochrany“, ktorú udeľuje nariadenie č. 6/2002.


67      Pojem „informovaný užívateľ“ je „pojem nachádzajúci sa medzi priemerným spotrebiteľom, na ktorého sa vzťahujú účinky predpisov o ochrannej známke, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické vedomosti a ktorý vo všeobecnosti priamo neporovnáva kolidujúce ochranné známky, a odborníkom [,na ktorého sa vzťahujú účinky predpisov o patentoch,] s podrobnými technickými znalosťami. Možno ho chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý… je osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti alebo jeho rozsahu vedomostí v danej oblasti“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát) (pozri najmä rozsudky z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic (C‑281/10 P, EU:C:2011:679, body 53 a 59), ako aj z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles (C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, body 124 a 125).


68      Pozri najmä rozsudky Všeobecného súdu z 22. júna 2010, Shenzhen Taiden/ÚHVT – Bosch Security Systems (Komunikačné zariadenie) (T‑153/08, EU:T:2010:248, body 47 a 48); z 21. novembra 2013, El Hogar Perfecto del Siglo XXI/ÚHVT – Wenf International Advisers (Vývrtka) (T‑337/12, EU:T:2013:601, bod 25), ako aj z 12. marca 2014, Tubes Radiatori/ÚHVT – Antrax It (Radiateur) (T‑315/12, neuverejnený, EU:T:2014:115, bod 61). Táto opakovaná analýza Všeobecného súdu je podľa mňa opodstatnená.


69      V tejto súvislosti pozri najmä komentár k článku 6 ods. 1 pôvodného návrhu nariadenia [KOM(93) 342 v konečnom znení, s. 15].


70      Podľa spoločnosti DOCERAM, pokiaľ ide o technickú oblasť, do ktorej výrobok patrí, takýto kupujúci bude mať často menšie odborné znalosti ako napríklad dizajnér alebo výrobca, v dôsledku čoho by mohli byť technické funkcie niektorých znakov vzhľadu nesprávne vnímané ako estetické znaky.


71      V tomto zmysle cituje body 33 až 35 rozsudku z 18. septembra 2014, Hauck (C‑205/13, EU:C:2014:2233), ktoré sa týkajú článku 3 ods. 1 písm. e) smernice 89/104. Podľa Komisie, keďže cieľ tohto ustanovenia je porovnateľný s cieľom sledovaným článkom 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, je logické uplatniť aj v rámci tohto článku podobné kritériá na účely posúdenia dizajnu výrobku nad rámec technických obmedzení. V tejto súvislosti pozri tiež bod 43a nasl.


72      Hoci podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2 uvedených článkov 6 a 10 sú doplnkové, ako sa uvádza v odôvodnení 14 tohto nariadenia. V rámci konkrétneho posúdenia celkového dojmu informovaného užívateľa z predmetných dizajnov treba zohľadniť mieru tvorivej voľnosti, ktorou pôvodca disponoval pri tvorbe napadnutého dizajnu, keďže platí, že čím viac je táto tvorivá voľnosť obmedzená, tým viac môžu aj malé rozdiely medzi týmito dizajnmi stačiť na vyvolanie odlišného celkového dojmu v užívateľovi [pozri najmä rozsudky z 18. marca 2010, Grupo Promer Mon Graphic/ÚHVT – PepsiCo (Zobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy), (T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 72 a nasl.), ako aj z 5. júla 2017, Gamet/EUIPO – „Metal‑Bud II“ Robert Gubała (Kľučka dverí), (T‑306/16, neuverejnený, EU:T:2017:466, bod 43 a nasl.)].


73      Podotýkam, že Komisia vo svojom pôvodnom návrhu nariadenia [KOM(93) 342 v konečnom znení, s. 19] uvádzala, že odsek 2 terajšieho článku 10 nariadenia č. 6/2002 mal „za cieľ poskytnúť súdom usmernenia k žalobám pre porušenie“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Dodala, že „dizajny s výraznými funkčnými vlastnosťami, pri ktorých musí dizajnér dodržiavať vopred stanovené parametre, budú pravdepodobne vykazovať väčšiu podobnosť ako dizajny, pri tvorbe ktorých mal pôvodca úplnú voľnosť. Z tohto dôvodu stanovuje [tento] odsek 2 druhú zásadu, na základe ktorej sa v rámci hodnotenia podobnosti medzi skorším a neskorším dizajnom musí zohľadňovať tvorivá voľnosť dizajnéra“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).


74      Vláda Spojeného kráľovstva cituje v tomto zmysle rozsudok Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) [Odvolací súd (Anglicko a Wales) (občianskoprávne oddelenie)], Dyson Ltd/Vax [2011] EWCA Civ 1206, bod 36.


75      Pozri napríklad analýzu výmazového oddelenia ÚHVT v jeho rozhodnutí zo 17. marca 2014 vo veci č. ICD 8674, Extruplast/PVG Energy BV, bod 17: „pôvodca vie, že miera tvorivej voľnosti pri tvorbe dizajnu kanistrov je limitovaná mnohými obmedzeniami súvisiacimi s ich účelom, t. j. v nami preskúmavanom prípade s plnením, prepravou a skladovaním kvapalín. … V tomto prípade výber kríža v tvare zhora zaoblenej vrtule, šírka jej lopatiek, jeho umiestnenie tak zhora, ako aj zdola, široké drážky pre jeho stohovanie, usporiadanie kartuší, ich tvar a veľkosť, drážky a ich počet dodávajú dotknutému dizajnu Spoločenstva osobitnú estetiku, ale aj vyhľadávanejší vzhľad, ktoré nie sú dané výlučne ich technickou funkciou“.


76      Hoci toto kritérium nie je samo osebe relevantné (pozri bod 59vyššie).


77      Komisia v tejto súvislosti odkazuje na body 34 a 35 rozsudku z 18. septembra 2014, Hauck (C‑205/13, EU:C:2014:2233). Pozri tiež poznámku pod čiarou 71.


78      Pozri bod 57vyššiea nasl..


79      V tomto zmysle CeramTec cituje okrem iných aj RUHL, O.: Gemeinschaftsgeschmacksmuster – Kommentar, c. d.,bod 10.


80      Grécka vláda a vláda Spojeného kráľovstva nezostavili takýto zoznam kritérií posúdenia.


81      Pričom povinnosť preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z článku 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 v prejednávanej veci má logicky ten účastník konania, ktorý sa domáha výnimky uvedenej v tomto ustanovení.


82      Žiadne z týchto kritérií však nie je samo osebe rozhodujúce, a to z dôvodov uvedených v bode 53 vyššiea v bode 23a nasl.