Vec T‑401/11 P‑RENV‑RX

(uverejnenie výňatkov)

Stefano Missir Mamachi di Lusignano a i.

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Zavraždenie úradníka a jeho manželky – Pravidlo zhody medzi žiadosťou, sťažnosťou a žalobou v oblasti náhrady škody – Povinnosť zaistiť bezpečnosť zamestnancov v službách Únie – Príčinná súvislosť – Materiálna ujma – Spoločná a nerozdielna zodpovednosť – Zohľadnenie plnení upravených služobným poriadkom – Morálna ujma – Zodpovednosť inštitúcie za morálnu ujmu spôsobenú zosnulému úradníkovi – Zodpovednosť inštitúcie za morálnu ujmu spôsobenú právnym nástupcom zosnulého úradníka“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (odvolacia komora) zo 7. decembra 2017

1.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Príčinná súvislosť – Viaceré príčiny tej istej škody – Uplatnenie teórie primeranej príčinnej súvislosti a teórie ekvivalencie podmienok

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

2.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Príčinná súvislosť – Zavraždenie úradníka treťou osobou v dôsledku toho, že inštitúcia, pre ktorú pracoval, si nesplnila povinnosť jeho ochrany – Prerušenie príčinnej súvislosti v dôsledku zásahu tretej osoby – Neexistencia – Označenie inštitúcie za subjekt spolupodieľajúci sa na vzniku škody

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

3.      Odvolanie – Dôvody – Dôvod smerujúci proti doplňujúcemu odôvodneniu – Neúčinný dôvod – Zamietnutie

(Článok 256 ods. 1 ZFEÚ; štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

4.      Úradníci – Povinnosť správneho orgánu poskytnúť pomoc – Pôsobnosť – Rozsah – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

5.      Žaloby úradníkov – Právomoc súdu Únie – Konštatovanie spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti inštitúcie za škodu spôsobenú úradníkovi – Zahrnutie

(Článok 270 ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 24)

6.      Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Nahraditeľná ujma – Ujma spôsobená viacerými subjektmi – Spoločná a nerozdielna zodpovednosť subjektov, ktoré sa podieľali na vzniku ujmy

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

7.      Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Kritériá stanovené Súdom pre verejnú službu na určenie výšky náhrady škody – Preskúmanie Všeobecným súdom

8.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Ujma – Morálna ujma spojená s fyzickým a psychickým utrpením, ktoré zavraždený úradník znášal pred svojou smrťou – Nenapraviteľná ujma

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

9.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Ujma – Morálna ujma spôsobená právnym nástupcom zavraždeného úradníka z dôvodu, že plnenie poskytnuté podľa služobného poriadku nepostačuje na zabezpečenie náhrady im vzniknutej ujmy – Napraviteľná ujma – Hranice

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

10.    Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Nahraditeľná ujma – Morálna ujma spôsobená smrťou blízkej osoby – Zahrnutie – Hodnotenie ex æquo et bono

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

1.      V prípade viacerých príčin tej istej škody možno v podstate uplatniť dve teórie príčinnej súvislosti, a to teóriu ekvivalencie podmienok a teóriu primeranej príčinnej súvislosti. Pokiaľ ide o právo Únie, možno pozorovať skôr príklon k teórii primeranej príčinnej súvislosti. Úniu totiž možno považovať za zodpovednú iba za ujmu, ktorá dostatočne priamo vyplýva z protiprávneho konania dotknutej inštitúcie, a žalobca musí preukázať, že ak by nedošlo k pochybeniu, ujma by nevznikla, a že pochybenie je určujúcou príčinou spôsobenej ujmy.

Okrem toho, pokiaľ je správanie vytýkané inštitúcii súčasťou komplexnejšieho postupu, na ktorom sa zúčastnili tretie osoby, a bezprostrednou príčinou uvádzanej škody je zásah jednej z týchto tretích osôb, úlohou súdu Únie je overiť, či tento zásah bol nevyhnutný len z dôvodu vytýkaného správania, alebo či je naopak prejavom autonómnej vôle. V prípade autonómnej vôle je úlohou súdu, aby konštatoval, že došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti. Judikatúra týkajúca sa článku 340 druhého odseku ZFEÚ navyše obmedzuje zodpovednosť Únie za škody, ktoré priamo alebo dostatočne priamo vyplývajú z protiprávneho konania dotknutej inštitúcie, čo vylučuje, aby uvedená zodpovednosť pokrývala škody, ktoré sú len vzdialeným dôsledkom tohto správania. Samotná skutočnosť, že protiprávne konanie je nevyhnutnou podmienkou na vznik škody v tom zmysle, že v prípade neexistencie takéhoto konania by škoda nevznikla, nepostačuje na vznik príčinnej súvislosti.

Tieto zásady vyplývajúce z judikatúry však úplne nevylučuje uplatnenie teórie ekvivalencie podmienok a umožňujú len konštatovať, že ak pochybenie, ktorého sa dopustila inštitúcia, je vzdialené od vzniknutej škody a súd konštatuje, že došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti, je potrebné teóriu ekvivalencie podmienok odmietnuť. Preto naopak, za predpokladu, že škoda vyplýva priamo alebo dostatočne priamo z pochybenia inštitúcie, a toto pochybenie nie je natoľko vzdialené od škody, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti, súd Únie môže uplatniť teóriu ekvivalencie podmienok.

(pozri body 64, 67 – 70)

2.      Za predpokladu, že inštitúcia je zodpovedná za nesplnenie povinnosti ochrany, ktoré viedlo k spôsobeniu špecifickej škody, vzniku ktorej mohlo zabrániť splnenie povinnosti, treba sa domnievať, že toto nesplnenie, hoci ho nemožno považovať za jedinú príčinu vzniku škody, mohlo dostatočne priamo prispieť k jej vzniku. Skutok spáchaný treťou osobou, či už predvídateľný alebo nie, môže súd Únie považovať za konanie, ktoré nemôže viesť k prerušeniu príčinnej súvislosti ani predstavovať okolnosť, ktorá by inštitúciu úplne zbavovala jej zodpovednosti, keďže obidve príčiny, t. j. nesplnenie si povinnosti inštitúcie a skutok tretej osoby, viedli k vzniku tej istej škody. Za týchto podmienok v prípade pochybenia spočívajúceho v nesplnení povinnosti zabezpečiť ochranu, ktoré prispelo k spôsobeniu špecifickej škody, ktorej vzniku mohlo zabrániť splnenie povinnosti, inštitúcia, hoci nemožno konštatovať, že nesie hlavnú zodpovednosť za škodu, musí byť považovaná za subjekt spolupodieľajúci sa na vzniku škody.

(pozri body 72, 84)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 92)

4.      Predpokladom uplatnenia článku 24 služobného poriadku je skutočnosť, že úradníkovi bola spôsobená škoda z dôvodu jeho postavenia a povinností. Toto ustanovenie sa teda neuplatní v prípade, že úradníkovi nevznikla škoda pri výkone jeho povinností.

(pozri bod 106)

5.      Súd Únie má právomoc rozhodnúť o zodpovednosti inštitúcie, pokiaľ táto inštitúcia sama alebo spolu s treťou osobou spôsobila, že úradníkovi vznikla ujma. Z článku 24 služobného poriadku totiž vyplýva, že povaha zodpovednosti tretej osoby nemá žiadny vplyv na spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť, ktorú nesie inštitúcia z dôvodu, že sa spolupodieľala na vzniku škody spôsobenej úradníkovi pri výkone jeho povinností. Z tohto ustanovenia vyplýva, že súd Únie môže rozhodovať o spore týkajúcom sa spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti inštitúcie v dôsledku skutku tretej osoby, pričom povaha zodpovednosti tretej osoby nemá žiadny vplyv na právomoc súdu Únie rozhodovať o solidárnej zodpovednosti inštitúcie.

(pozri bod 113)

6.      Z právnych poriadkov členských štátov vyplýva spoločná všeobecná zásada, podľa ktorej za podmienok podobných podmienkam v prejednávanej veci vnútroštátny súd uznáva solidárnu zodpovednosť subjektov, ktoré sa spolupodieľali na vzniku tej istej škody, pričom považuje za spravodlivé to, že poškodená osoba jednak nemusí stanoviť časť škody, za ktorú sú jednotlivé subjekty zodpovedné, a jednak nemusí znášať riziko, že ten zo subjektov, proti ktorému podala návrh na začatie konania, je platobne neschopný. Zásada spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti sa uplatní tak na materiálnu, ako aj na morálnu ujmu.

(pozri body 118, 195)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 129)

8.      Z právnych poriadkov členských štátov nevyplýva spoločná všeobecná zásada, podľa ktorej by vnútroštátny súd za okolností, že úradník, ktorý si plní svoje povinnosti v tretej krajine, bol zavraždený v dome, ktorý mu bol poskytnutý, priznal náhradu morálnej ujmy spočívajúcej vo fyzickom a psychickom utrpení, ktoré poškodený znášal do svojej smrti.

(pozri body 175, 176)

9.      Z právnych poriadkov členských štátov vyplýva spoločná všeobecná zásada, podľa ktorej za okolností, že úradník, ktorý si plní svoje povinnosti v tretej krajine, bol zavraždený v dome, ktorý mu bol poskytnutý, skutočnosť, že existuje režim, ktorý zabezpečuje automatické vyplatenie dávok právnym nástupcom zosnulého úradníka, nebráni tomu, aby uvedení právni nástupcovia v prípade, že sa domnievajú, že spôsobená ujma nie je v rámci daného režimu pokrytá alebo je pokrytá len čiastočne, získali tiež náhradu ich morálnej ujmy prostredníctvom žaloby podanej na vnútroštátnom súde. V tejto súvislosti z právnych poriadkov členských štátov vyplýva aj spoločná všeobecná zásada, podľa ktorej spôsobená morálna ujma nemôže byť predmetom dvojnásobnej náhrady. Preto prináleží súdu Únie, aby predtým, ako stanoví výšku náhrady morálnej ujmy spôsobenej právnym nástupcom, overil, či režim, ktorý zabezpečuje automatické vyplatenie plnení, pokrýva uvedenú ujmu v celom rozsahu, čiastočne alebo vôbec.

(pozri body 194, 195)

10.    Z právnych poriadkov členských štátov vyplýva spoločná všeobecná zásada, podľa ktorej sa právnym nástupcom, konkrétne deťom a rodičom zosnulej osoby, priznáva nahraditeľná morálna ujma spočívajúca v morálnej bolesti spôsobenej smrťou blízkej osoby. Pokiaľ ide o stanovenie výšky morálnej ujmy, súd Únie nemôže uplatniť tabuľky zostavené len v jednom členskom štáte. V tejto súvislosti teda uvedenému súdu prináleží, aby stanovil túto sumu ex æquo et bono, pričom uvedie kritériá, ktoré na tento účel uplatnil.

(pozri body 198, 200)