Vec T‑198/12

Spolková republika Nemecko

proti

Európskej komisii

„Aproximácia právnych predpisov – Smernica 2009/48/ES – Bezpečnosť hračiek – Limitné hodnoty pre nitrozamíny, nitrozovateľné látky, olovo, bárium, arzén, antimón a ortuť v hračkách – Rozhodnutie Komisie neschváliť v plnom rozsahu zachovanie odlišných vnútroštátnych ustanovení – Časovo obmedzené schválenie – Dôkaz o vyššej úrovni ochrany pre ľudské zdravie zabezpečenej vnútroštátnymi ustanoveniami“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 14. mája 2014

1.      Žaloba o neplatnosť – Žaloba členských štátov – Žaloba podaná proti rozhodnutiu Komisie neschváliť v plnom rozsahu zachovanie už existujúcich a odlišných vnútroštátnych ustanovení – Prípustnosť nepodmienená odôvodnením záujmu na konaní

(Článok 263 ZFEÚ)

2.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie vyplývajúce z predchádzajúcich rozhodnutí – Nevyhnutnosť explicitného odôvodnenia iba v prípade, ak zašlo ďalej ako v predchádzajúcich rozhodnutiach – Rozhodnutie prijaté v rámci konania stanoveného v článku 114 ods. 4 ZFEÚ – Dosah

(Článok 114 ods. 4 ZFEÚ a článok 296 druhý odsek ZFEÚ)

3.      Aproximácia právnych predpisov – Článok 114 ZFEÚ – Postup schválenia odchylných vnútroštátnych ustanovení – Návrh na zachovanie už existujúcich vnútroštátnych ustanovení – Možnosť žiadajúceho členského štátu založiť svoju žiadosť na inom posúdení rizika pre verejné zdravie, než je posúdenie normotvorcom Únie – Povinnosť preukázať vyššiu úroveň ochrany verejného zdravia ako harmonizačné opatrenie Únie – Povinnosť dodržiavať zásadu proporcionality

(Článok 114 ods. 4 a 6 ZFEÚ)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 37, 38)

2.      Hoci sa rozhodnutie Komisie vyplývajúce z ustálených rozhodnutí môže odôvodniť v sumarizovanej podobe, napríklad prostredníctvom odkazu na takúto prax, Komisia musí poskytnúť explicitné odôvodnenie, ak zašla podstatne ďalej ako v predchádzajúcich rozhodnutiach. Pokiaľ ide o rozhodnutie prijaté v rámci konania stanoveného v článku 114 ods. 4 ZFEÚ, povinnosť Komisie dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie má o to zásadnejší význam, keďže zásada kontradiktórnosti sa na uvedené konanie neuplatňuje.

V tejto súvislosti musí byť odôvodnenie aktu logické, najmä bez vnútorných rozporov, ktoré bránia porozumieť dôvodom, na ktorých sa tento akt zakladá. Rozpor v odôvodnení rozhodnutia je totiž porušením povinnosti vyplývajúcej z článku 296 druhého odseku ZFEÚ v tom zmysle, že môže narušiť platnosť dotknutého aktu, ak sa preukáže, že ten, komu je tento akt určený, pre tento rozpor nemôže úplne alebo sčasti poznať skutočné dôvody rozhodnutia a že na základe toho je výrok rozhodnutia celkom alebo sčasti právne nepodložený.

(pozri body 47 – 50)

3.      Členský štát môže založiť žiadosť o zachovanie svojich predchádzajúcich vnútroštátnych ustanovení na vyhodnotení rizika pre verejné zdravie inak, ako to spravil normotvorca Únie pri prijímaní harmonizačného opatrenia, od ktorého sa tieto vnútroštátne ustanovenia odchyľujú. Na tento účel prináleží žiadajúcemu členskému štátu preukázať, že uvedené vnútroštátne ustanovenia zabezpečia vyššiu úroveň ochrany verejného zdravia než harmonizačné opatrenie Únie a že neprekračujú to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

Na účely odôvodnenia zachovania vnútroštátnych ustanovení môžu byť síce odlišné vyhodnotenia týchto rizík skutočne vykonané žiadajúcim členským štátom a nemusia byť nevyhnutne založené na iných alebo nových vedeckých poznatkoch, tento štát však musí preukázať, v čom spočíva nesprávne posúdenie dôkazov, ktoré už boli Komisii predložené, a prečo majú byť súdom Únie vyložené inak.

(pozri body 70, 92, 100)