Vec T‑29/05
Deltafina SpA
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Španielsky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien a rozdelenie trhu – Súlad medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím – Právo na obhajobu – Definícia relevantného trhu – Pokuty – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Úloha vodcu – Spolupráca“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Kartely – Pripísanie podniku – Rozhodnutie Komisie konštatujúce zodpovednosť podniku, ktorý vykonáva činnosť na trhu bezprostredne nadväzujúcom na relevantný trh a ktorý sa aktívne a úmyselne podieľal na karteli
[Článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 81 ods. 1 ES]
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obhajobu – Rozsah
(Nariadenia Rady č. 17 a 1/2003)
3. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi – Kritériá posúdenia
(Článok 81 ods. 1 ES)
4. Akty inštitúcií – Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Posúdenie – Posúdenie z prípadu na prípad
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
6. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Posúdenie – Vzájomná závislosť troch kritérií, ktoré sú výslovne spomenuté v usmerneniach vydaných Komisiou – Kvalifikácia porušenia ako veľmi závažného – Prednostná úloha kritéria založeného na povahe porušenia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Konkrétny dopad na trh
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý odsek)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Právny rámec – Určenie – Vplyv predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie – Neexistencia
(Nariadenia Rady č. 17 a 1/2003)
9. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah
(Článok 253 ES)
10. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obhajobu
(Nariadenia Rady č. 17 a 1/2003; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Úloha vodcu porušenia – Pojem
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Posúdenie – Nevyhnutnosť osobitného zohľadnenia každej z okolností – Neexistencia – Celkové posúdenie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Správanie odlišné od správania dohodnutého v rámci kartelu – Posúdenie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 druhá zarážka)
14. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Ukončenie porušenia pred zásahom Komisie – Vylúčenie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 tretia zarážka)
15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty ako výmena za spoluprácu obvineného podniku – Podmienky
(Nariadenia Rady č. 17 a 1/2003; oznámenie Komisie 96/C 207/04)
16. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pokuty – Určenie – Kritériá – Zvýšenie všeobecnej úrovne pokút – Prípustnosť – Podmienky
(Článok 81 ods. 1 ES a článok 82 ES; nariadenia Rady č. 17 a 1/2003)
1. Komisia neprekročí medze zákazu stanoveného v článku 81 ods. 1 ES, keď konštatuje zodpovednosť podniku za porušenie tohto ustanovenia, ak tento podnik síce vykonáva činnosť na trhu bezprostredne nadväzujúcom na trh, na ktorom boli vykonané postupy obmedzujúce hospodársku súťaž, ale účastní sa aktívne a vedome na kartelovej dohode medzi výrobcami aktívnymi na trhu odlišnom od trhu, na ktorom on sám pôsobí.
Podnik totiž môže porušiť zákaz stanovený v článku 81 ods. 1 ES, ak má jeho správanie koordinované so správaním ostatných podnikov za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže na konkrétnom relevantnom trhu vnútri spoločného trhu, pričom sa nevyhnutne nepredpokladá, že bude na uvedenom relevantnom trhu sám vykonávať činnosť.
Nie je teda vylúčené, že podnik sa môže zúčastniť na vykonaní takéhoto obmedzenia, aj keď neobmedzuje vlastnú slobodu konať na trhu, na ktorom predovšetkým vykonáva činnosť. Každý iný výklad by totiž mohol viesť k zmenšeniu rozsahu zákazu uvedeného v článku 81 ods. 1 ES v takom rozsahu, že by to bolo v rozpore s jeho potrebným účinkom a hlavným cieľom vykladaným s ohľadom na článok 3 ods. 1 písm. g) ES, a to zabezpečiť zachovanie nenarušenej hospodárskej súťaže vnútri spoločného trhu, vzhľadom na to, že by nebolo možné pokračovať v aktívnom prispievaní podniku k obmedzovaniu hospodárskej súťaže iba preto, lebo tento príspevok nevychádza z hospodárskej činnosti na relevantnom trhu, na ktorom k tomuto obmedzeniu dochádza alebo má za cieľ dôjsť.
Znenie výrazu „dohody medzi podnikateľmi“ s ohľadom na ciele sledované v článku 81 ods. 1 ES a v článku 3 ods. 1 písm. g) ES smeruje k potvrdeniu existencie koncepcie kartelu a podniku porušiteľa, v ktorej sa nerozlišuje podľa odvetví alebo trhu, na ktorom dotknuté podniky vykonávajú činnosť.
Pripísanie celého protiprávneho konania podniku, ktorý sa zúčastnil na karteli, je v súlade s požiadavkami zásady osobnej zodpovednosti, keď sú splnené dve podmienky, z ktorých prvá má objektívnu a druhá subjektívnu povahu.
Prvá podmienka je splnená, pokiaľ ide o vzťah medzi súťažiteľmi pôsobiacimi na rovnakom relevantnom trhu, ako aj o vzťah medzi takýmito súťažiteľmi a ich klientmi vtedy, ak tento podnik prispel k vykonaniu kartelovej dohody, hoci aj podriadeným, vedľajším alebo pasívnym spôsobom, napríklad mlčky vykonaným schválením a neoznámením takejto kartelovej dohody orgánom.
Čo sa týka druhej podmienky, pripísanie celého protiprávneho konania zúčastnenému podniku závisí okrem toho od prejavu vlastnej vôle, z ktorého vyplýva, že súhlasí, hoci aj mlčky, s cieľmi kartelu.
(pozri body 48, 49, 51, 57, 58, 62)
2. Dodržanie práva na obhajobu v každom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií, najmä pokút alebo penále, predovšetkým vyžaduje, aby oznámenie o výhradách určené podniku, ktorému Komisia zvažuje uložiť sankciu za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, obsahovalo podstatné skutočnosti svedčiace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutočnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol účinne uplatniť svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré voči nemu bolo začaté.
Porušenie práva na obhajobu počas správneho konania treba posudzovať s prihliadnutím na výhrady, ktoré Komisia uviedla v oznámení o výhradách a v rozhodnutí, ktorým toto konanie ukončila. Za týchto podmienok konštatovanie porušenia práva na obhajobu predpokladá, že výhradu, o ktorej podnik tvrdí, že mu nebola vytýkaná v oznámení o výhradách, Komisia uviedla v konečnom rozhodnutí. Jednoduchý rozdiel v prezentácii skutočností, ktorý má za cieľ konkrétnejším spôsobom na ne upozorniť v konečnom rozhodnutí, nepredstavuje vecnú zmenu výhrad.
(pozri body 113 – 115, 120)
3. Na to, aby boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových skutočností umožniť s dostatočnou pravdepodobnosťou predpokladať, že by mohli mať priamy či nepriamy, súčasný či potenciálny vplyv na obchod medzi členskými štátmi, a to takým spôsobom, že by bolo možné obávať sa, že budú brániť vytvoreniu spoločného trhu medzi členskými štátmi. Okrem iného je však potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný. Ovplyvnenie obchodu vnútri Spoločenstva preto vo všeobecnosti vyplýva zo súčasného výskytu viacerých faktorov, ktoré by nemuseli byť nevyhnutne určujúcimi faktormi takéhoto vplyvu, pokiaľ by boli posudzované samostatne.
Článok 81 ods. 1 ES totiž nevyžaduje, aby kartely upravené v tomto ustanovení podstatne ovplyvnili obchod vnútri Spoločenstva, ale požaduje, aby bolo určené, že tieto kartely môžu mať takýto účinok.
(pozri body 167 – 169)
4. Aj keď usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nemôžu byť kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v každej situácii dodržiavať, vyjadrujú konvenčné pravidlá postupu, ktorých sa administratíva musí vo svojej praxi pridŕžať a od ktorých sa nemôže odkloniť v individuálnom prípade bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania.
(pozri bod 230)
5. Skutočnosť, že Komisia v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO spresnila svoj prístup k hodnoteniu závažnosti porušenia, nevylučuje, aby toto kritérium hodnotila ucelene, v závislosti od všetkých relevantných okolností danej veci vrátane skutočností, ktoré v usmerneniach nie sú výslovne uvedené.
(pozri bod 230)
6. Tri kritériá, ktoré sa musia zohľadniť pri hodnotení závažnosti porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, sú samotná povaha porušenia, jeho konkrétny dopad na trh, ak je možné ho zmerať, a veľkosť relevantného geografického trhu. Tieto tri aspekty hodnotenia závažnosti porušenia nemajú rovnakú váhu pri celkovom skúmaní. Povaha porušenia má prednostnú úlohu, najmä pri kvalifikácii porušenia ako „veľmi závažného“.
V tejto súvislosti z opisu veľmi závažných porušení v usmerneniach vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy, ktoré smerujú najmä k určeniu cien alebo rozdeleniu trhov, môžu byť už na základe svojej povahy kvalifikované ako „veľmi závažné“ bez toho, aby sa tieto konania museli vyznačovať osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver potvrdzuje skutočnosť, že aj keď opis závažných porušení výslovne uvádza dopad na trh a účinky na veľké oblasti jednotného trhu, opis veľmi závažných porušení naopak neuvádza žiadnu požiadavku konkrétneho dopadu na trh ani účinky na osobitnú geografickú oblasť.
Tri kritériá hodnotenia závažnosti porušenia od seba vzájomne závisia v tom zmysle, že zvýšený stupeň závažnosti z hľadiska jedného alebo druhého z týchto kritérií môže nahradiť menšiu závažnosť porušenia podľa iných aspektov.
Pokiaľ ide o rozsah geografického trhu, ten predstavuje len jedno z troch relevantných kritérií na účely posúdenia celkovej závažnosti porušenia a nie je autonómnym kritériom v tom zmysle, že by ako „veľmi závažné“ mohli byť kvalifikované iba porušenia týkajúce sa väčšiny členských štátov. Ani Zmluva ES, ani nariadenie č. 17 alebo nariadenie č. 1/2003, ani usmernenia, ani judikatúra neumožňujú prijať záver, že tak môžu byť kvalifikované iba geograficky veľmi rozsiahle obmedzenia. Z toho vyplýva, že malý rozsah relevantného geografického trhu nie je v rozpore s kvalifikáciou porušenia ako „veľmi závažného“. Toto riešenie sa ponúka a fortiori, pokiaľ ide o malú veľkosť predmetného trhu s výrobkom, lebo veľkosť trhu s výrobkom nemusí byť v zásade nevyhnutne zohľadnená, ale je len jedným z relevantných kritérií posúdenia závažnosti porušenia a stanovenia výšky pokuty.
Je pritom zrejmé, že porušenie vytýkané spracovateľom tabaku a dotknutému podniku, medzi ktorého činnosti patrí predaj spracovaného tabaku, spočívajúce v pevnom určení cien rôznych odrôd surového tabaku v členskom štáte a v rozdelení množstiev každej odrody surového tabaku, ktorý sa mohol vykúpiť od výrobcov, je na základe svojej povahy veľmi závažným porušením. Porušenia tohto typu sú kvalifikované ako obzvlášť závažné, pretože zahŕňajú priamy zásah do podstaty hospodárskej súťaže na relevantnom trhu alebo zjavné porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva.
(pozri body 231, 233, 234, 238, 240 – 242)
7. V rámci posúdenia závažnosti porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva na účely určenia sumy pokuty skutočnosť, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že kartelová dohoda má konkrétny dopad na trh, nemá vplyv na kvalifikáciu porušenia ako „veľmi závažného“.
Neuvedenie dostatočného preukázania konkrétneho dopadu na trh nemôže spochybniť východiskovú sumu pokuty stanovenej Komisiou podľa závažnosti porušenia.
(pozri body 250, 251)
8. Skoršia rozhodovacia prax Komisie neslúži sama osebe ako právny rámec na ukladanie pokút vo veciach hospodárskej súťaže.
(pozri body 292, 426)
9. Z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia musia vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt vydala, tak jasne a jednoznačne, aby umožnili dotknutým osobám spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdnemu orgánu vykonať súdne preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia sa musí posúdiť vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie spĺňa všetky požiadavky článku 253 ES, sa musí posúdiť nielen s ohľadom na znenie predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý, ako aj s ohľadom na všetky právne normy upravujúce dotknutú oblasť.
(pozri bod 319)
10. Ak Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, že bude skúmať, či je potrebné udeliť dotknutým podnikom pokutu, a ak označí hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viesť k pokute, akými sú napríklad závažnosť a dĺžka trvania predpokladaného porušenia a skutočnosť, že bolo spáchané „úmyselne alebo z nedbanlivosti“, splní si povinnosť dodržať právo podnikov byť vypočutý. Takéto konanie Komisie im poskytuje údaje potrebné na obranu nielen proti konštatovaniu porušovania, ale aj proti uloženiu pokuty. Keby sa však Komisii uložila povinnosť poskytnúť údaje týkajúce sa úrovne predpokladaných pokút dotknutým podnikom v štádiu oznámenia o výhradách, bolo by jej tým uložené, aby neprimeraným spôsobom predvídala svoje konečné rozhodnutie.
V tejto súvislosti má kvalifikácia vodcu pripísaná podniku významné následky, pokiaľ ide o výšku pokuty, ktorá sa má tomuto podniku uložiť. Podľa bodu 2 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ide o priťažujúcu okolnosť, ktorá vedie k podstatnému zvýšeniu základnej sumy pokuty. Podobne aj podľa bodu B písm. e) oznámenia o spolupráci táto okolnosť vylučuje veľmi významné zníženie pokuty, hoci podnik kvalifikovaný ako vodca inak spĺňa všetky podmienky na také zníženie. Je preto úlohou Komisie, aby v oznámení o výhradách uviedla skutočnosti, ktoré považuje za relevantné, aby dotknutý podnik, ktorý by mohol byť považovaný za vodcu kartelu, mohol na také výhrady odpovedať. Vzhľadom na to, že toto oznámenie predstavuje jednu z etáp pri prijímaní konečného rozhodnutia, a teda nejde o konečné rozhodnutie Komisie, však od Komisie nemožno vyžadovať, aby už v tejto etape pristúpila k právnej kvalifikácii skutočností, na ktorých sa bude zakladať jej konečné rozhodnutie o prisúdení úlohy vodcu kartelu.
(pozri body 324, 325, 327)
11. Na to, aby v rámci určenia výšky pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva mohol byť dotknutý podnik kvalifikovaný ako vodca, musí predstavovať podstatnú hnaciu silu kartelu a mať osobitnú a konkrétnu zodpovednosť pri jeho fungovaní.
Aj keď skutočnosti uvedené Komisiou dokazujú, že tento podnik zohrával aktívnu a priamu úlohu v karteli, nepostačujú na dokázanie, že tento podnik predstavoval podstatnú hnaciu silu tohto kartelu, najmä ak žiadna skutočnosť zo spisu nenaznačuje, že dotknutý podnik prevzal akúkoľvek iniciatívu s cieľom vytvoriť uvedený kartel alebo prinútiť niektorý z ostatných podnikov, aby k nemu pristúpil, a ak ani žiadna skutočnosť neumožňuje preukázať, že dotknutý podnik vykonával činnosti bežne súvisiace s úlohou vodcu kartelu, ako sú vedenie stretnutí alebo sústredenie a rozdeľovanie určitých údajov.
(pozri body 332 – 335)
12. Komisia musí pri stanovení výšky pokút za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva v zásade postupovať v súlade s ustanoveniami vlastných usmernení. V usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa však neuvádza, že Komisia musí vždy samostatne brať do úvahy každú z poľahčujúcich okolností vymenovaných v bode 3 týchto usmernení, a nie je povinná automaticky priznať dodatočné zníženie z tohto dôvodu, pričom primeraná povaha prípadného zníženia pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností musí byť posúdená z celkového hľadiska pri zohľadnení všetkých relevantných okolností.
Prijatie usmernení totiž nezbavilo relevantnosti skoršiu judikatúru, podľa ktorej Komisia disponuje voľnou úvahou a tá jej umožňuje zohľadniť alebo nezohľadniť niektoré skutočnosti pri stanovovaní výšky pokút, ktoré zamýšľa uložiť, v závislosti najmä od okolností konkrétneho prípadu.
V prípade neexistencie záväzného ustanovenia v usmerneniach, pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, ktoré možno zohľadniť, teda treba predpokladať, že Komisia si ponechala určitú mieru voľnej úvahy na celkové posúdenie významu prípadného zníženia výšky pokút z dôvodu poľahčujúcich okolností.
(pozri body 347, 348)
13. V rámci stanovenia výšky pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva je Komisia povinná uznať, že neuplatnenie dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž zakladá existenciu poľahčujúcej okolnosti len vtedy, keď podnik, ktorý sa na túto okolnosť odvoláva, môže preukázať, že sa jasne a jednoznačne postavil proti uskutočneniu dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž narušením jej samotného fungovania a že nevyvolával dojem dodržiavania dohody, a tým nepodnecoval iné podniky na uplatnenie predmetnej kartelovej dohody. Pre podniky by bolo príliš jednoduché minimalizovať riziko platenia vysokej pokuty, ak by mohli využiť kartelovú dohodu a potom ťažiť zo zníženia pokuty z dôvodu, že mali len obmedzenú úlohu pri uskutočňovaní porušenia, pričom ich postoj podnecoval ostatné podniky správať sa k hospodárskej súťaži škodlivejšie.
(pozri bod 350)
14. V rámci stanovenia výšky pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva môže „ukončenie porušovania, akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, keď realizuje kontroly)“, uvedené v bode 3 tretej zarážke usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, logicky zakladať poľahčujúcu okolnosť iba vtedy, keď existujú dôvodné predpoklady, že uvedenými zásahmi sa dotknuté podniky vyzvali, aby nepokračovali v konaní, ktoré je v rozpore s hospodárskou súťažou, a toto ustanovenie usmernení sa nevzťahuje na prípad, keď sa porušenie skončilo pred prvými zásahmi Komisie.
(pozri body 354, 355)
15. Komisia má širokú právomoc voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódu výpočtu pokút za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, a v tejto súvislosti môže zohľadniť viacero prvkov, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov počas vyšetrovania vedeného službami tejto inštitúcie. Disponuje totiž širokou mierou voľnej úvahy pri posúdení kvality a užitočnosti spolupráce poskytnutej podnikom, okrem iného v porovnaní s príspevkami iných podnikov. Na odôvodnenie zníženia výšky pokuty na základe spolupráce musí konanie podniku uľahčiť úlohu Komisie pozostávajúcu zo zisťovania a sankcionovania uvedených porušení. V rámci posúdenia spolupráce poskytnutej podnikmi Komisia nemôže poprieť zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá je porušená, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo s rozdielnymi rovnako a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.
(pozri body 389, 390, 399)
16. Skutočnosť, že Komisia v minulosti uplatnila pri určitých typoch porušenia pokuty na určitej úrovni, ju nemôže zbaviť možnosti zvýšiť túto úroveň v rámci hraníc uvedených v nariadení č. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie uskutočňovania politiky hospodárskej súťaže Spoločenstva.
Hospodárske subjekty nemôžu vkladať legitímnu dôveru do zachovania existujúceho stavu, ktorý môže Komisia zmeniť v rámci svojej voľnej úvahy.
Podniky, ktoré sa zúčastnili na správnom konaní, na základe ktorého im môže byť uložená pokuta, teda nemôžu nadobudnúť legitímnu dôveru v skutočnosť, že Komisia neprekročí úroveň pokút uplatňovanú v minulosti.
Každý podnik, ktorý je účastníkom správneho konania, v ktorom môže byť uložená pokuta, musí totiž počítať s možnosťou, že Komisia sa rozhodne zvýšiť úroveň pokút oproti úrovni uplatnenej v minulosti.
(pozri body 426, 435)