Spojené veci T‑49/02 až T‑51/02

Brasserie nationale SA (predtým Brasseries Funck-Bricher a Bofferding) a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Kartely – Luxemburský trh s pivom – Pokuty“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Uzatváranie kartelov na prekonanie účinkov právnej úpravy považovanej za príliš nevýhodnú – Neprípustnosť

(Článok 81 ods. 1 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Odôvodnenie kartelu zakázané článkom 81 ods. 1 ES na základe zásady logického uvažovania – Neprípustnosť

(Článok 81 ods. 1 ES)

3.      Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný predmet – Dostatočné zistenie

(Článok 81 ods. 1 ES)

4.      Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Pojem – Zhoda vôle týkajúca sa budúceho správania na trhu – Forma prejavu vôle – Neexistencia vplyvu

(Článok 81 ods. 1 ES)

5.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť vymedziť relevantný trh – Rozsah

(Článok 81 ES)

6.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Uskutočnenie úmyselného spáchania – Pojem

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15)

7.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie

(Článok 229 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 17)

8.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Zvlášť závažné porušenia – Rozdelenie trhu – Delenie trhu

(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

9.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušovaní – Dohoda sankcionovaná z dôvodu jej protisúťažného predmetu nezávisle od jej účinkov – Zohľadnenie dĺžky existencie dohody bez ohľadu na jej neuplatnenie

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

10.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Neuplatnenie dohody v praxi – Posúdenie na úrovni individuálneho správania každého podniku

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)

1.      Nemožno prijať to, že podniky sa snažia prekonať účinky právnej úpravy, ktorú považujú za príliš nevýhodnú, uzatváraním kartelových dohôd, ktoré majú za cieľ upraviť tieto nevýhody, tvrdiac, že takáto právna úprava vytvára nerovnováhu v ich neprospech.

(pozri bod 81)

2.      Ak je preukázané, že cieľ nejakej dohody predstavuje v podstate obmedzenie hospodárskej súťaže, akým je delenie odberateľov, takáto dohoda sa nemôže v rámci uplatňovania zásady logického uvažovania vyhnúť ustanoveniam článku 81 ods. 1 ES z dôvodu skutočnosti, že sleduje takisto legitímne ciele.

(pozri bod 85)

3.      Vzhľadom na to, že dohoda medzi podnikmi má za cieľ obmedziť hospodársku súťaž, nie je potrebné skúmať, či takisto mala za následok jej obmedzenie.

(pozri body 97, 140)

4.      Pojem dohody v zmysle článku 81 ods. 1 ES sa viaže na zhodu vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma prejavu nie je dôležitá, pokiaľ predstavuje jej presné vyjadrenie.

(pozri bod 119)

5.      Povinnosť uskutočniť vymedzenie relevantného trhu v rozhodnutí prijatom v rámci uplatňovania článku 81 ES sa Komisii ukladá len vtedy, ak bez takéhoto vymedzenia nie je možné určiť, či dohoda, rozhodnutie o zlúčení podnikov alebo predmetný dohodnutý spôsob konania môžu ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi a má za cieľ alebo za následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže vo vnútri spoločného trhu.

(pozri bod 144)

6.      Aby sa porušenie pravidiel hospodárskej súťaže podľa Zmluvy mohlo považovať za úmyselné, nie je potrebné, aby si bol podnik vedomý obmedzenia hospodárskej súťaže, ale stačí, že musel vedieť, že inkriminované konanie má za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže, a nezáleží na tom, či si podnik bol alebo nebol vedomý porušenia článku 81 ES.

(pozri bod 155)

7.      Závažnosť porušovania práva hospodárskej súťaže musí byť preukázaná v závislosti od viacerých skutočností, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext, odradzujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bol vypracovaný nejaký záväzný a vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa museli zohľadňovať. Komisia navyše disponuje v rámci nariadenia č. 17 voľnou úvahou pri stanovovaní výšky pokút, aby sa usmerňovalo správanie podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže.

Aj tak však prislúcha Súdu prvého stupňa preskúmavať, či výška uloženej pokuty je primeraná závažnosti a dĺžke trvania porušovania, a zvážiť závažnosť porušenia a okolnosti uvádzané žalobcom. V tejto súvislosti usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 [UO] neprejudikujú posúdenie pokuty súdom Spoločenstva, ktorý má v tomto ohľade podľa článku 17 nariadenia č. 17 neobmedzenú právomoc.

(pozri body 169, 170)

8.      Rozdelenie a delenie trhu predstavuje najzávažnejšie porušenia článku 81 ES.

Pokiaľ ide o rozdelenie trhu, kartelové dohody tohto typu sú uvedené medzi príkladmi kartelových dohôd vyhlásených za nezlučiteľné so spoločným trhom v článku 81 ods. 1 písm. c) ES. Tieto dohody sú totiž kvalifikované ako zjavné obmedzenia hospodárskej súťaže.

Pokiaľ ide o delenie spoločného trhu, takéto zjavné porušenie práva hospodárskej súťaže je svojou povahou zvlášť závažné. Odporuje najzákladnejším cieľom Spoločenstva a zvlášť realizácii jednotného trhu.

(pozri body 173 – 175)

9.      V dôsledku toho, že Komisia nepreukázala účinky dohody a nemala povinnosť tak urobiť, keďže cieľom predmetnej dohody bolo obmedzenie hospodárskej súťaže, skutočnosť, že predmetná dohoda bola alebo nebola uplatnená, nie je relevantná pri stanovení dĺžky trvania porušovania. Na určenie dĺžky trvania porušovania, ktorého cieľ obmedzuje hospodársku súťaž, stačí totiž len určiť dobu, počas ktorej dohoda existovala, a to dobu, ktorá uplynie odo dňa jej uzatvorenia ku dňu, ku ktorému bola ukončená.

(pozri bod 185)

10.    Bod 3 druhá zarážka usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 [UO], ktorý uvádza „nerealizovanie v praxi porušujúcich dohovorov alebo praktík“, sa nemá vykladať ako odvolávajúci sa na hypotézu, podľa ktorej sa kartelová dohoda komplexne nerealizuje bez ohľadu na vlastné správanie každého podniku, ale má sa chápať ako okolnosť týkajúca sa individuálneho správania každého podniku.

(pozri bod 195)