ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 11. decembra 2008

Vec F‑116/06

Anne Buckingham a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie v rámci tzv. druhého postupu – Povyšovanie za rok 2005 – Pridelenie prednostných bodov – Prechodné ustanovenia – VVU k článku 45 služobného poriadku – Rovnosť zaobchádzania – Prípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou A. Buckingham a trinásť ďalších úradníkov Komisie navrhujú predovšetkým zrušiť rozhodnutie z 23. novembra 2005, uverejnené v Administratívnych informáciách č. 852005, ktoré im neprideľuje žiadne prednostné body ako odmenu za prácu vykonanú v záujme inštitúcie za rok 2003

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Systém povyšovania zavedený Komisiou – Rozhodnutie o pridelení niektorých kategórií bodov na povýšenie – Prípravný akt – Rozhodnutie o stanovení celkového počtu bodov pridelených úradníkom – Rozhodnutie, ktoré možno napadnúť žalobou

(Služobný poriadok úradníkov, články 45, 90 a 91)

2.      Úradníci – Povýšenie – Prechod z jedného systému do druhého

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 ods. 1 prvý pododsek)

1.      V rámci systému povyšovania zavedeného Komisiou predstavujú individuálne rozhodnutia prideľujúce určité kategórie bodov na povýšenie prijaté pred tým, ako menovací orgán stanoví s konečnou platnosťou celkový počet bodov získaných každým úradníkom, prípravné akty, ktoré majú vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu stanovujúcemu celkový počet bodov predbežný charakter a sú preň nevyhnutné. Platí to najmä pri prideľovaní prednostných bodov, ktoré má každé generálne riaditeľstvo k dispozícii, generálnymi riaditeľmi na základe vnútorných predpisov Komisie, alebo pri prideľovaní prednostných bodov menovacím orgánom ako odmeny za prácu vykonanú v záujme inštitúcie na návrh výborov pre povýšenie podľa príslušných predpisov. Tieto rozhodnutia nestanovujú s konečnou platnosťou stanovisko menovacieho orgánu s ohľadom na dotknutých úradníkov.

Konečné rozhodnutie menovacieho orgánu, ktoré stanovuje celkový počet bodov získaných každým úradníkom, do ktorého sa dá nahliadnuť v osobnom spise pre povýšenie, je tak tvorené súborom konečných rozhodnutí o pridelení osobitných kategórií bodov na povýšenie. Všeobecne tieto rozhodnutia vyplývajú z rozdelenia celkového počtu bodov získaných každým úradníkom, ako to vyplýva z úradníkovho osobného spisu pre povýšenie. Hoci tieto rozhodnutia o pridelení určitých kategórií bodov na povýšenie treba považovať za prípravné rozhodnutia, ktoré predchádzajú rozhodnutiu o stanovení celkového počtu bodov, a nemôžu teda spôsobiť začatie plynutia lehoty na podanie sťažnosti, nič to nemení na tom, že predstavujú rozhodnutia stanovujúce s konečnou platnosťou situáciu príslušného úradníka s ohľadom na príslušnú kategóriu bodov.

Vzhľadom na tieto okolnosti treba dospieť k záveru, že tým, že úradník v konečnom štádiu postupu povyšovania požiadal o zrušenie zoznamu úradníkov, ktorým boli pridelené prednostné body ako odmena za prácu vykonanú v záujme inštitúcie, úradník nevyhnutne chcel spochybniť celkový počet bodov, ktoré získal, a jeho žaloba nemôže byť zamietnutá ako neprípustná len na základe toho, že formálne nesmerovala proti rozhodnutiu o stanovení celkového počtu bodov.

(pozri body 50 – 54)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, Zb. s. II‑4137, body 96 a 97

2.      Pokiaľ ide o služobný postup úradníkov, obmedzenia, ktoré sú príznačné pre prechod z jedného spôsobu riadenia na druhý, môžu administratívu prinútiť k tomu, aby sa dočasne a v určitých medziach odchýlila od striktného uplatňovania stálych pravidiel a zásad, ktoré sa v takých situáciách bežne uplatňujú. V každom prípade musia byť takéto odchýlky odôvodnené imperatívnou potrebou spojenou s prechodom a z hľadiska svojho trvania a rozsahu nemôžu presahovať mieru toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho prechodu z jedného systému do druhého.

Ak sa v rámci prvého povyšovania spravujúceho sa novým systémom povyšovania zavedeným vnútornými predpismi Komisie, ktorý je založený na kvantitatívnom vyjadrení zásluh a ktorý stanovuje prechodné ustanovenia slúžiace na zabezpečenie prechodu zo starého systému do nového, majú prideliť rôzne druhy prednostných bodov úradníkom v platovej triede A 12 za rok predchádzajúci tomuto povyšovaniu, ale Komisia rozhodne dočasne obmedziť prideľovanie prednostných bodov, takéto obmedzenie nemožno považovať za prekračujúce právomoci, ktorými disponuje administratíva na účely prechodnej úpravy zmeny pravidiel týkajúcich sa povyšovania úradníkov. Komisia sa totiž obmedzuje len na stanovenie hraníc, v akých sa zohľadnia predtým priznané zásluhy.

Aj keby bolo možné teoreticky upraviť aj iný systém, administratíva vôbec nie je povinná tak urobiť. Cieľom zmeny metód účinných v prípade povyšovania úradníkov je totiž prípadná náprava určitých nevýhod vyplývajúcich z uplatňovania predchádzajúcich pravidiel. Pre taký reformný proces, v prípade ktorého má administratíva pri posudzovaní jeho nevyhnutnosti rozsiahlu rozhodovaciu právomoc, je teda príznačné, že hodnotenie zásluh úradníkov sa od určitého dátumu uskutočňuje na novom základe.

(pozri body 81 – 83)

Odkaz:

Súdny dvor: 1. júla 1976, De Wind/Komisia, 62/75, Zb. s. 1167, bod 17

Súd prvého stupňa: 13. júla 1995, Rasmussen/Komisia, T‑557/93, Zb. VS s. I‑A‑195, II‑603, bod 20; 11. februára 2003, Leonhardt/Parlament, T‑30/02, Zb. VS s. I‑A‑41, II‑265, body 51 a 55; 3. mája 2006, Klaas/Parlament, T‑393/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑103, II‑A‑2‑465, bod 56; Buendía Sierra/Komisia, už citovaný, body 213 a 220