Vec T‑436/10
(uverejnenie výňatkov)
HIT Groep BV
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s predpínacou oceľou – Určenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Pravidlá týkajúce sa pripísateľnosti protisúťažných postupov, ktorých sa dopustila dcérska spoločnosť, jej materskej spoločnosti – Domnienka skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu – Primeraná lehota“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) z 15. júla 2015
1. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti, vrátane holdingu – Vyvrátiteľnosť – Určenie obchodnej politiky – Kritériá posúdenia jej prípadnej nezávislej povahy
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
2. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Posúdenie povinnosti odôvodnenia podľa okolností daného prípadu – Nevyhnutnosť uviesť presne všetky relevantné právne a skutkové okolnosti – Neexistencia
(Článok 296 ZFEÚ)
3. Právo Európskej únie – Zásady – Proporcionalita – Rozsah
4. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti, vrátane holdingu – Dôkazná povinnosť spoločnosti, ktorá chce vyvrátiť túto domnienku – Nedostatočné dôkazy na vyvrátenie domnienky
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
5. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Kritérium „hospodárskej kontinuity“ podniku – Podmienky
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
6. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Úprava základnej sumy – Maximálna výška – Výpočet – Obrat, ktorý sa má zohľadniť – Celkový obrat všetkých spoločností tvoriacich hospodársky subjekt, ktorý koná ako podnik ku dňu prijatia rozhodnutia o uložení pokuty
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Úprava základnej sumy – Maximálna výška – Ciele
(Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Úprava základnej sumy – Maximálna výška – Výpočet – Obrat, ktorý sa má zohľadniť – Obrat za obchodný rok predchádzajúci dátumu uloženia pokuty – Obchodný rok, v ktorom došlo k prevodu všetkých aktív – Použitie obratu za iný predchádzajúci obchodný rok predstavujúci posledné úplné účtovné obdobie bežnej hospodárskej činnosti – Prípustnosť v prípade holdingu
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Úprava základnej sumy – Pravidlá zhovievavosti – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Podmienky – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Nevyhnutnosť existencie hospodárskej jednotky v okamihu spolupráce
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
10. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenie, ktorého sa dopustila dcérska spoločnosť – Pripísanie materskej spoločnosti – Solidárna zodpovednosť za zaplatenie pokuty – Rozsah – Materská a dcérska spoločnosť, ktoré v období, keď došlo k porušeniu, tvorili jeden podnik v zmysle článku 101 ZFEÚ a prestali existovať v tejto forme v deň prijatia rozhodnutia ukladajúceho pokutu – Dôsledok pre stanovenie výšky pokuty
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
11. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Povinnosti Komisie – Dodržanie primeranej lehoty – Kritériá posúdenia – Porušenie – Neexistencia
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1; nariadenie Rady č. 1/2003)
12. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Povinnosti Komisie – Dodržanie primeranej lehoty – Porušenie – Dôsledky
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1; nariadenie Rady č. 1/2003)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 117 – 131, 147, 148)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 132)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 133)
4. V oblasti porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ak materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti počas obdobia porušenia, ktoré jej bolo pripísané, Komisia je oprávnená dovolávať sa domnienky skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu a v takom prípade je neprináleží predložiť v tejto súvislosti ďalšie dôkazy. Absencia relevantnosti dodatočných dôkazov predložených Komisiou tak nemá vplyv na zodpovednosť materskej spoločnosti, pretože domnienka skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu stačí na založenie zodpovednosti materskej spoločnosti, ibaže by táto spoločnosť mohla vyvrátiť uvedenú domnienku.
V tejto súvislosti skutočnosť, že materská spoločnosť je holdingovou spoločnosťou, ktorá nevykonáva ani prevádzkovú činnosť, nestačí na vyvrátenie domnienky skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu a neposkytuje možnosť preniesť dôkazné bremeno. Skutočnosť, že materská spoločnosť iba spravovala svoje podiely, je vzhľadom na jej spoločenskú povahu a predmet činnosti nepodstatná. Okrem toho pripísanie protiprávneho správania dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti nevyžaduje preukázanie toho, že materská spoločnosť ovplyvňovala politiku dcérskej spoločnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porušovaniu. V dôsledku toho ani skutočnosť, že samotná materská spoločnosť nie je aktívna v tomto sektore, nestačí na vyvrátenie domnienky skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu. Navyše domnienka skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu nemôže byť vyvrátená iba preukázaním toho, že dcérska spoločnosť riadila svoju obchodnú politiku stricto sensu, ako je stratégia distribúcie alebo cien, bez toho, aby v tejto súvislosti prijímala od materskej spoločnosti pokyny. Z toho vyplýva, že samostatnosť dcérskej spoločnosti nemožno preukázať ani len dôkazom o tom, že samostatne riadila špecifické aspekty svojej politiky týkajúcej sa obchodovania s výrobkami, ktorých sa týka porušenie. Vzhľadom na to, že samostatnosť dcérskej spoločnosti sa neposudzuje iba s ohľadom na aspekty prevádzkového riadenia podniku, skutočnosť, že dcérska spoločnosť v prospech materskej spoločnosti nikdy nevykonávala konkrétnu informačnú politiku na dotknutom trhu, nemôže stačiť na preukázanie jej samostatnosti.
(pozri body 138 – 142, 144, 145)
5. Na účely účinného vykonávania pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže sa môže zdať potrebné, aby sa zodpovednosť za kartel výnimočne pripísala nie pôvodnému prevádzkovateľovi, ale novému prevádzkovateľovi podniku, ktorý sa zúčastnil na karteli, za predpokladu, že sa môže skutočne považovať za nástupcu pôvodného prevádzkovateľa podniku, to znamená, keď aj naďalej prevádzkuje uvedený podnik. Kritérium „hospodárskej kontinuity“ sa tak uplatní len v prípade, keď právnická osoba zodpovedná za prevádzkovanie podniku prestala právne existovať po tom, ako sa dopustila porušenia, alebo v prípade vnútornej reštrukturalizácie podniku vzhľadom na štrukturálne väzby medzi pôvodným a novým prevádzkovateľom podniku, pokiaľ pôvodný prevádzkovateľ nevyhnutne neprestáva právne existovať, ale na dotknutom trhu už nevyvíja hospodársku činnosť.
V dôsledku toho sa kritérium hospodárskej kontinuity totiž neuplatní najmä v prípade, keď materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť síce nie sú viac súčasťou tej istej skupiny, ale neprestali existovať a nedošlo k vnútornej reštrukturalizácii, v rámci ktorej by materská spoločnosť mala štrukturálne väzby s postupníkom.
Sankcia za porušenia práva hospodárskej súťaže a s tým súvisiaca pokuta totiž majú tak odstrašujúci, ako aj represívny účinok a sankcia sa naďalej uplatňuje na materskú spoločnosť, aj keď táto materská spoločnosť síce nepochybne obmedzila svoju hospodársku aktivitu, ale zachovala si právnu existenciu, ktorá umožňuje, aby jej boli ukladané sankcie.
(pozri body 150, 151, 153, 155)
6. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 161)
7. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 174 – 177)
8. Pokiaľ ide o „predchádzajúci obchodný rok“ v zmysle článku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1/2003, ten sa v zásade týka posledného úplného účtovného obdobia dotknutého podniku k dátumu prijatia rozhodnutia. Uplatnenie hornej hranice 10 % stanovenej v tomto ustanovení tak predpokladá jednak, že Komisia má k dispozícii obrat za posledný obchodný rok, ktorý predchádza dátumu prijatia rozhodnutia, a jednak, že tieto údaje predstavujú úplné účtovné obdobie bežnej hospodárskej činnosti počas obdobia dvanástich mesiacov.
V tejto súvislosti, hoci na účely výpočtu hornej hranice pokuty musí Komisia v zásade zohľadniť obrat, ktorý dotknutý podnik dosiahol za posledné úplné účtovné obdobie k dátumu prijatia rozhodnutia o uložení pokuty, z kontextu a cieľov sledovaných právnou úpravou, ktorej súčasťou je uvedené ustanovenie, vyplýva, že pokiaľ obrat za obchodný rok, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie, nepredstavuje úplné účtovné obdobie bežnej hospodárskej činnosti počas dvanástich mesiacov a neposkytuje tak nijaký použiteľný obraz o skutočnej hospodárskej situácii dotknutého podniku a náležitej výške pokuty, ktorá by mu mala byť uložená, uvedený obrat nemožno zohľadniť na účely stanovenia hornej hranice pokuty. V takomto prípade, ktorý nastane len za výnimočných okolností, je Komisia povinná uplatniť na účely stanovenia hornej hranice pokuty posledný úplný obchodný rok, ktorý odráža úplný rok bežnej hospodárskej činnosti.
Keďže bežná činnosť holdingovej spoločnosti spočíva v nadobúdaní podielov, v ich držbe, poberaní úrokov a predaji týchto podielov, skutočnosť, že spoločnosť tohto druhu si iba zachovávala obmedzenú finančnú rezervu a minimálny obrat, nemôže stačiť ako určujúci dôkaz o existencii bežnej hospodárskej činnosti uvedenej spoločnosti.
(pozri body 178 – 180, 185)
9. V oblasti porušenia pravidiel hospodárskej súťaže jedine podniku, ktorý s Komisiou spolupracoval na základe oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (oznámenie o zhovievavosti), možno priznať na základe tohto oznámenia zníženie pokuty, ktorá by bez tejto spolupráce bola uložená. Toto zníženie nemožno rozšíriť na spoločnosť, ktorá počas určitého obdobia trvania predmetného porušenia síce bola súčasťou hospodárskej jednotky tvorenej určitým podnikom, avšak v čase, keď tento podnik spolupracoval s Komisiou, už jeho súčasťou nebola. Vzhľadom na ciele sledované oznámením o zhovievavosti, ktoré spočívajú v podpore odhaľovania správania odporujúceho právu Únie v oblasti hospodárskej súťaže, a na účel zabezpečenia účinného uplatnenia tohto práva totiž nič neodôvodňuje rozšírenie zníženia pokuty priznaného podniku na základe jeho spolupráce s Komisiou na podnik, ktorý tým, že v minulosti kontroloval oblasť činnosti, ktorej sa týkalo predmetné porušenie, neprispel sám k odhaleniu tohto porušenia.
(pozri bod 196)
10. V prípade porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ak sa materská spoločnosť materiálne nezúčastnila na karteli a jej zodpovednosť sa zakladá iba na účasti jej dcérskej spoločnosti na uvedenom karteli, potom je zodpovednosť materskej spoločnosti v danom prípade úplne odvodená, vedľajšia a závisí od zodpovednosti jej dcérskej spoločnosti, a preto nemôže ísť nad rámec zodpovednosti tejto dcérskej spoločnosti.
Táto zásada však v prípade, že dve samostatné právnické osoby, akými sú materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť, netvoria v čase prijatia rozhodnutia, ktorým sa im ukladá pokuta, viac jeden podnik v zmysle článku 101 ZFEÚ, nemá pri výpočte sumy pokuty vplyv na zohľadnenie skutočností, ktoré sú vlastné každej z týchto spoločností. V takom prípade tak každá z týchto dvoch rozdielnych právnických má právo, aby bola voči nej uplatnená horná hranica 10 % z obratu. To isté platí, pokiaľ ide o prípadné uplatnenie zhovievavosti, o ktorú nemôže žiadať spoločnosť, ktorá síce bola počas určitého obdobia trvania predmetného porušenia súčasťou hospodárskej jednotky tvorenej určitým podnikom, avšak v čase, keď tento podnik spolupracoval s Komisiou, už jeho súčasťou nebola.
V tejto súvislosti, keďže prípadné rozdiely v dĺžke trvania porušenia pripísaného materskej spoločnosti a jej dcérskej spoločnosti sú náležite zohľadnené v rámci výpočtu základnej sumy pokút, prípadné obmedzenie prostredníctvom uplatnenia hornej hranice 10 % ich obratu, ako aj prípadné zníženie sumy pokuty, ktoré bolo priznané jednej z týchto spoločností, nemá vplyv na zásadu rovnosti zaobchádzania, aj keby konečná suma pokuty uloženej materskej spoločnosti mala byť napriek kratšej dĺžke trvania porušenia, ktoré jej bolo pripísané, vyššia ako pokuta, ktorá bola uložená dcérskej spoločnosti. Rovnako porušenie zásady proporcionality nemôže vyplývať zo samotného poukázania na rozdiel v konečnej sume pokút, ktoré boli uložené materskej spoločnosti a jej dcérskej spoločnosti.
(pozri body 213 – 216, 225 – 228)
11. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 238 – 241, 259, 260)
12. V oblasti hospodárskej súťaže môže porušenie zásady primeranej lehoty pri vedení správnych konaní viesť k dvom druhom následkov.
Na jednej strane, ak malo porušenie primeranej lehoty dopad na výsledok konania, môže také porušenie viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže, prekročenie primeranej lehoty môže predstavovať dôvod na zrušenie len v prípade rozhodnutí, ktorými sa konštatujú porušenia, pokiaľ bolo preukázané, že porušením tejto zásady došlo k zásahu do práva dotknutých podnikov na obhajobu. Okrem tohto osobitného prípadu nedodržanie povinnosti rozhodnúť v primeranej lehote nemá vplyv na platnosť správneho konania podľa nariadenia č. 1/2003. Keďže však rešpektovanie práva na obhajobu má zásadnú dôležitosť v správnych konaniach v oblasti hospodárskej súťaže, je potrebné zabrániť tomu, aby mohlo dôjsť k nenapraviteľnému poškodeniu týchto práv z dôvodu neprimeranej dĺžky fázy vyšetrovania a aby táto dĺžka trvania mohla brániť zabezpečeniu dôkazov smerujúcich k vyvráteniu existencie správaní, pre ktoré by voči dotknutým podnikom mohla byť vyvodzovaná zodpovednosť. Z tohto dôvodu sa preskúmanie prípadných prekážok výkonu práva na obhajobu nesmie obmedzovať na samotnú fázu, v ktorej dochádza k plnému uplatneniu týchto práv, teda na druhú fázu správneho konania, ktorá trvá od oznámenia výhrad po prijatie konečného rozhodnutia. Posúdenie zdroja prípadného oslabenia účinnosti práva na obhajobu sa musí vzťahovať na celé konanie, opierajúc sa o celkovú dĺžku tohto konania.
Na druhej strane, ak porušenie primeranej lehoty nemá vplyv na výsledok konania, potom také porušenie môže viesť súd Únie v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci k tomu, aby primeraným spôsobom napravil porušenie vyplývajúce z prekročenia primeranej lehoty správneho konania tým, že prípadne zníži sumu uloženej pokuty.
(pozri body 242 – 246)