ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 15. januára 2014
Vec T‑95/12 P
Willem Stols
proti
Rade Európskej únie
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2007 – Rozhodnutie o nepovýšení dotknutej osoby do platovej triedy AST 11 – Porovnanie zásluh – Súdne preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia“
Predmet: Odvolanie proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 13. decembra 2011, Stols/Rada (F‑51/08 RENV), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Willem Stols znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie v rámci tohto konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
2. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Rozsah – Zohľadnenie hodnotiacich správ – Iné skutočnosti, ktoré môžu byť zohľadnené
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
3. Úradníci – Povýšenie – Kritériá – Zásluhy – Zohľadnenie rokov odpracovaných v rámci platovej triedy – Subsidiárna povaha – Zohľadnenie stálosti trvania zásluh – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
1. Menovací orgán disponuje na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy pre povýšenie, širokou mierou voľnej úvahy a preskúmanie zo strany súdu Únie v tejto oblasti sa musí obmedziť na zistenie toho, či s ohľadom na prostriedky a dôvody, ktoré mohli ovplyvniť administratívu pri jej posúdení, sa administratíva držala v medziach, voči ktorým nemožno mať výhrady, a nevykonala svoju právomoc zjavne nesprávnym spôsobom. Súd Únie teda nemôže svojím posúdením kvalifikácií a zásluh uchádzačov nahradiť posúdenie, ktoré vykonal menovací orgán.
V tejto súvislosti, na účely zachovania potrebného účinku voľnej úvahy, ktorú normotvorca zamýšľal zveriť menovaciemu orgánu v oblasti povyšovania, môže súd Únie zrušiť rozhodnutie jedine z dôvodu, že sa domnieva, že existujú skutočnosti vyvolávajúce hodnoverné pochybnosti, pokiaľ ide o posúdenie vykonané týmto orgánom, či dokonca preukazujúce existenciu nesprávneho posúdenia.
Súdu Únie teda neprináleží podrobne preskúmať všetky spisy uchádzačov spôsobilých na povýšenie, aby sa uistil, že súhlasí so záverom, ku ktorému dospel menovací orgán, pretože ak by takéto preskúmanie vykonal, prekročil by rámec preskúmania zákonnosti, ktorý mu prináleží, a nahradil by tak posúdenie zásluh uchádzačov spôsobilých na povýšenie menovacieho orgánu svojim vlastným posúdením.
Široká miera voľnej úvahy takto priznaná menovaciemu orgánu je však obmedzená nevyhnutnosťou vykonať porovnávacie hodnotenie uchádzačov o povýšenie starostlivo a nestranne, v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. V praxi sa toto hodnotenie musí vykonať na rovnom základe a s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné.
(pozri body 29 – 32)
Odkaz:
Súdny dvor: 21. apríla 1983, Ragusa/Komisia, 282/81, Zb. s. 1245, body 9 a 13; 3. apríla 2003, Parlament/Samper, C‑277/01 P, Zb. s. I‑3019, bod 35
Všeobecný súd: 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, Zb. VS s. I‑A‑253, II‑1169, body 52 a 53
2. Povinnosť menovacieho orgánu vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie stanovená v článku 45 služobného poriadku je vyjadrením zásady rovnosti zaobchádzania s úradníkmi a zároveň zásady práva na služobný postup, a teda porovnávacie hodnotenie zásluh je určujúcim kritériom. V tejto súvislosti článok 45 ods. 1 služobného poriadku stanovuje, že na účely hodnotenia porovnateľných zásluh menovací orgán vezme do úvahy najmä správy o zamestnancoch, používanie iných jazykov pri plnení ich povinností než jazyka, o dôkladnej znalosti ktorého predložili dôkaz, a v prípade potreby aj úroveň nimi vykonávaných povinností. Toto ustanovenie ponecháva určitý priestor menovaciemu orgánu na voľnú úvahu, pokiaľ ide o dôležitosť, akú mieni priznať každému s troch kritérií uvedených v tomto ustanovení pri porovnávacom hodnotení zásluh, ale v každom prípade za dodržiavania zásady rovnosti zaobchádzania.
Menovací orgán môže subsidiárne v prípade rovnosti zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie na základe troch kritérií výslovne uvedených v článku 45 ods. 1 služobného poriadku prihliadať na ďalšie skutočnosti, ako je vek uchádzačov a odpracované roky v platovej triede alebo v službe, v takom prípade tieto kritériá môžu predstavovať rozhodujúci faktor pri jeho výbere.
(pozri body 33 a 34)
Odkaz:
Všeobecný súd: 16. mája 2013, Canga Fano/Rada, T‑281/11 P, body 43 a 44 a tam citovaná judikatúra
3. Počet odpracovaných rokov v platovej triede a v službe sa môže uplatniť ako kritérium na povýšenie iba subsidiárne v prípade rovnosti zásluh stanovenej predovšetkým na základe troch kritérií výslovne uvedených v článku 45 ods. 1 služobného poriadku. Menovací orgán však môže oprávnene vykonať porovnávacie posúdenie zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie aj tým, že sa oprie o stálosť trvania jednotlivých zásluh.
V tejto súvislosti kritérium stálosti trvania zásluh nepredstavuje kritérium odlišné od troch kritérií uvedených v článku 45 služobného poriadku, ale spadá priamo pod prvé z nich, ktoré je založené na hodnotiacich správach o úradníkoch. Konkrétnejšie tento prvok posúdenia umožňuje lepšie zohľadniť všetky zásluhy úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie na základe tohto prvého kritéria.
Navyše použitie množného čísla vo výraze „správy o zamestnancoch“ uvedený v článku 45 ods. 1 služobného poriadku naznačuje, že menovací orgán je v zásade povinný zohľadniť všetky správy o úradníkoch od ich postupu do platovej triedy, čo nutne znamená zohľadnenie kritéria, akým je stálosť trvania zásluh.
Keby totiž menovací orgán zohľadnil iba najnovšiu správu alebo správy, porovnávacie posúdenie by bolo skreslené alebo prinajmenšom neúplné , pretože uvedený orgán by nepreskúmal všetky zásluhy všetkých úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie a najmä tých, ktorí už v danej platovej triedy odpracovali viac ako dva roky.
Okrem toho kritérium stálosti trvania zásluh pri porovnávacom hodnotení zásluh na základe článku 45 ods. 1 služobného poriadku opätovne nezavádza kritérium počtu odpracovaných rokov, pretože vysoký počet odpracovaných rokov sa nemusí rovnať veľkým a stálym zásluhám, takže tieto dve kritériá sa vôbec neprekrývajú, aj keď je medzi nimi určitá súvislosť.
Napokon kritérium stálosti trvania zásluh v skutočnosti umožňuje menovaciemu orgánu nájsť rovnováhu medzi cieľom zabezpečiť rýchly služobný postup vynikajúcim úradníkom, ktorí sa vyznačujú mimoriadne vysokou úrovňou výkonu a cieľom zabezpečiť služobný postup úradníkom, ktorí v priebehu dlhej doby podávajú stále vysoký výkon.
(pozri body 40 – 45)