Language of document : ECLI:EU:F:2013:111

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 2. júla 2013

Vec F‑64/12 DEP

Guillermo Martinez Erades

proti

Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

„Verejná služba – Konanie – Určenie výšky trov konania“

Predmet:      Návrh na určenie výšky trov konania nahraditeľných podľa článku 92 rokovacieho poriadku, ktorým G. Martinez Erades podal Súdu pre verejnú službu tento návrh na určenie výšky trov konania podľa článku 92 ods. 1 rokovacieho poriadku

Rozhodnutie:      Výška nahraditeľných trov konania, ktorú má vo veci F‑64/12 Európska služba pre vonkajšiu činnosť zaplatiť G. Martinezovi Eradesovi, predstavuje sumu 5 700 eur, zvýšenú o prípadnú DPH dlžnú z tejto sumy. Každý účastník konania znáša vlastné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s týmto konaním o určení výšky trov konania.

Abstrakt

1.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Predloženie dôkazov spôsobilých preukázať skutočné výdavky

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

2.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem – Daň z pridanej hodnoty – Zahrnutie v prípade osoby, ktorá nie je platiteľom dane

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

3.      Súdne konanie – Trovy konania – Nahraditeľné trovy konania – Trovy konania vynaložené z dôvodu konania o určenie výšky trov konania – Zastavenie konania

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, články 86 a 92)

1.      Podľa článku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, sa obmedzujú jednak na tie, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred Súdom pre verejnú službu, ako aj na tie, ktoré boli v tejto súvislosti nutné.

Žalobcovi teda prináleží predložiť dôkazy spôsobilé preukázať skutočné výdavky, o ktorých náhradu žiada, ale zo skutočnosti, že advokát podal žalobu a po dohode účastníkov konania podal späťvzatie žaloby, možno vyvodiť, že tento advokát urobil úkony a uskutočnil plnenia potrebné na účely konania na Súde pre verejnú službu. Za týchto okolností môže Súd pre verejnú službu určiť, do akej výšky možno nahradiť výdavky, ktorých zaplatenie žiada advokát účastníka konania od účastníka konania, ktorý znáša trovy konania.

(pozri body 16, 20 a 21)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2009, X/Parlament, F‑14/08 DEP, bod 21; 8. novembra 2011, U/Parlament, F‑92/09 DEP, bod 37 a tam citovaná judikatúra; 22. marca 2012, Brune/Komisia, F‑5/08 DEP, bod 19

2.      Žalobca, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nemá možnosť žiadať o vrátenie tejto dane zaplatenej za služby fakturované jeho advokátom. Daň z pridanej hodnoty, ktorú prípadne zaplatil za odmeny považované za nutné, tak pre neho predstavuje nutné výdavky, ktoré mu v zmysle článku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu vznikli v súvislosti s konaním.

(pozri bod 28)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 8. júla 2004, De Nicola/EIB, T‑7/98 DEP, T‑208/98 DEP a T‑109/99 DEP, bod 37

Súd pre verejnú službu: 25. októbra 2012, Missir Mamachi di Lusignano/Komisia, F‑50/09 DEP, bod 31

3.      Článok 92 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ktorý upravuje konanie o námietke proti trovám konania, na rozdiel od článku 86 tohto rokovacieho poriadku nestanovuje, že o trovách konania sa rozhodne v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie končí. Ak totiž Súd pre verejnú službu v rámci návrhu podaného na základe článku 92 rokovacieho poriadku rozhodol o námietke o trovách konania v konaní vo veci samej a samostatne o nových trovách konania vynaložených v rámci tejto námietky, v prípade potreby naň môže byť následne vznesená nová námietka o nových trovách konania.

Nie je preto potrebné rozhodovať oddelene o výdavkoch a odmenách vynaložených na účely konania o určení výšky trov konania na Súde pre verejnú službu. Súdu pre verejnú službu však pri určovaní nahraditeľných trov konania prináleží, aby zohľadnil všetky okolnosti vo veci až do okamihu prijatia uznesenia o určení výšky trov konania.

(pozri body 33 – 35)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 12. decembra 2012, Kerstens/Komisia, F‑12/10 DEP, bod 49; U/Parlament, už citované, bod 65