Vec T‑222/04

Talianska republika

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Štátna pomoc – Schéma pomoci poskytnutej talianskymi orgánmi určitým podnikom poskytujúcim služby vo verejnom záujme vo forme daňových oslobodení a úverov so zvýhodnenou sadzbou – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Existujúca pomoc alebo nová pomoc – Článok 86 ods. 2 ES“

Abstrakt rozsudku

1.      Pomoc poskytovaná štátmi – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia

(Článok 87 ods. 1 ES)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Zásah štátu zmierňujúci náklady, ktoré by normálne zaťažovali rozpočet podniku

(Článok 87 ods. 1 ES)

3.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci – Kvalifikácia ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi

(Článok 87 ods. 1 ES a článok 253 ES)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Kvalifikovanie novej pomoci

[Článok 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 1 písm. b) body i) a v)]

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Opatrenia na kompenzáciu nákladov poskytovania verejnej služby podnikom – Vylúčenie

(Článok 86 ods. 2 ES a článok 87 ods. 1 ES)

1.      Pokiaľ Komisia overuje, či pomoc ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a narúša alebo hrozí narušiť hospodársku súťaž, nie je povinná preukázať skutočný vplyv tejto pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné skreslenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či uvedená pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž.

V prípade schémy pomoci sa Komisia môže obmedziť na skúmanie vlastností predmetnej schémy, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia mohla posúdiť, či je táto schéma vzhľadom na ňou stanovené podmienky takej povahy, že poskytuje výhody výlučne podnikom, ktoré sa zúčastňujú na obchode medzi členskými štátmi.

Navyše každá pomoc poskytnutá podniku, ktorý vykonáva svoje činnosti na trhu Spoločenstva, môže spôsobiť skreslenie hospodárskej súťaže a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Neexistuje prah alebo percentuálny podiel, pri ktorom sa možno domnievať, že ak nebol dosiahnutý, obchod medzi členskými štátmi nebol ovplyvnený. Relatívne nízka úroveň pomoci alebo relatívne malá veľkosť podniku príjemcu pomoci totiž a priori nevylučujú možnosť, že obchod medzi členskými štátmi bol ovplyvnený.

Čo sa týka podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, skutočnosť, že podnik, ktorý je príjemcom štátneho opatrenia, sám pôsobí na vnútroštátnom trhu alebo na svojom území pôvodu, nie je určujúca. Obchod medzi členskými štátmi je totiž dotknutým opatrením ovplyvnený, pokiaľ sú možnosti podnikov so sídlom v iných členských štátoch poskytovať služby na trhu v dotknutom členskom štáte zmenšené.

(pozri body 41 – 44, 55)

2.      Článok 87 ods. 1 ES vyžaduje, aby sa určilo, či v rámci daného právneho režimu je vnútroštátne opatrenie spôsobilé zvýhodniť určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovarov oproti iným, ktorí by sa vzhľadom na cieľ sledovaný týmto režimom nachádzali v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.

Pojem pomoc zahŕňa všetky opatrenia, ktoré v rozličných formách zmierňujú výdavky, ktoré by za normálnych okolností zaťažovali rozpočet podniku a ktoré preto majú rovnakú povahu a rovnaký účinok, aj keď nie sú dotáciami v striktnom zmysle slova.

V tejto súvislosti štátnu pomoc predstavuje trojročné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, ktoré zmierňuje výdavky, ktoré bežne zaťažujú rozpočet podniku, a týmto spôsobom poskytuje finančnú výhodu jeho príjemcom oproti podnikom, ktoré podliehajú bežnému zdaneniu.

Okrem toho štátnu pomoc predstavujú úvery poskytnuté štátom alebo organizáciou kontrolovanou štátom určitému podniku, ktoré mu umožňujú využiť výhodnejšie podmienky, ako by dostal na kapitálovom trhu. V tomto ohľade je legitímne, aby si Komisia ako referenčnú úrokovú sadzbu zvolila sadzbu stanovenú na účely hodnotenia schém regionálnej pomoci, ktorá sa pravidelne uverejňuje v úradnom vestníku. Ide o výhodné úrokové sadzby uplatňované na zdravé podniky, ktoré by sa v prípade, že by došlo k oznámeniu spornej schémy, použili na určenie existencie prvkov pomoci.

(pozri body 60, 61, 63, 67, 70)

3.      Pokiaľ ide o rozhodnutie v oblasti štátnej pomoci, Komisia je povinná uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia aspoň okolnosti, za akých sa pomoc poskytla, pokiaľ umožňujú preukázať, že pomoc by mohla mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Naopak nie je povinná preukázať skutočný účinok už poskytnutej pomoci. Ak by to tak bolo, takáto požiadavka by viedla k zvýhodneniu členských štátov, ktoré poskytujú pomoc v rozpore s povinnosťou oznámenia upravenou článkom 88 ods. 3 ES, na úkor tých, ktoré svoje štátne pomoci oznamujú v štádiu projektu.

(pozri bod 78)

4.      Z obsahu i účelu ustanovení článku 88 ES vyplýva, že za existujúcu pomoc v zmysle odseku 1 tohto článku sa musí považovať pomoc, ktorá existovala predtým, ako Zmluva ES nadobudla účinnosť, a tiež taká pomoc, ktorú bolo možné pravidelne poskytnúť za podmienok stanovených v článku 88 ods. 3 ES, kým za novú pomoc, ktorá podlieha povinnosti oznámenia upravenej v tomto ustanovení, sa musia považovať opatrenia, ktoré smerujú k zavedeniu alebo zmene pomoci, pričom zmeny sa môžu týkať buď existujúcej pomoci, alebo pôvodných návrhov pomoci oznámených Komisii. Keď zmena ovplyvňuje pôvodnú schému z hľadiska samotnej jej podstaty, táto schéma sa zmení na novú schému pomoci. O podstatnej zmene však nemožno hovoriť vtedy, ak nový prvok možno zjavne odčleniť od pôvodnej schémy pomoci.

(pozri body 90, 94)

5.      Štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 ES v zásade nie je štátny zásah, ktorý predstavuje kompenzáciu zodpovedajúcu protihodnote za plnenia, ktoré uskutočňujú podniky príjemcovia pri plnení povinností vo verejnom záujme, takže týmto podnikom v skutočnosti neplynú finančné výhody z tohto zásahu, a teda tento zásah nezvýhodňuje ich súťažné postavenie oproti konkurenčným podnikom. Na to, aby sa takáto kompenzácia mohla vyhnúť kvalifikácii za štátnu pomoc, však musí byť kumulatívne splnený určitý počet podmienok uvedených v rozsudku Altmark. Medzi nimi sa nachádza podmienka, podľa ktorej musí byť podnik príjemca skutočne poverený výkonom povinností vo verejnom záujme, ktoré musia byť jasne definované, a podmienka, že kompenzácia nepresahuje to, čo je nevyhnutné na pokrytie všetkých alebo časti výdavkov, ktoré vznikli pri plnení povinností vo verejnom záujme, pričom sa zohľadnia s tým súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk súvisiaci s vykonaním týchto povinností.

Podmienka, podľa ktorej musí byť podnik príjemca skutočne poverený výkonom povinností vo verejnom záujme, sa uplatňuje aj v prípade, keď sa odkazuje na výnimku podľa článku 86 ods. 2 ES týkajúcu sa podnikov poverených poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podnikov, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu. V oboch prípadoch musí opatrenie vyhovieť jednak zásadám definovania služby vo verejnom záujme a poverenia ňou a jednak zásade proporcionality.

(pozri body 108 – 112)