ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)

z 8. februára 2023 (*)

[Znenie opravené uznesením z 13. júla 2023]

„Štátna pomoc – Odvetvie letectva – Opatrenia zavedené Rumunskom v prospech letiska Timișoara – Opatrenia, ktoré vykonalo letisko Timișoara v prospech spoločnosti Wizz Air a leteckých spoločností využívajúcich toto letisko – Rozhodnutie, ktorým sa sčasti konštatuje neexistencia štátnej pomoci v prospech letiska Timișoara a leteckých spoločností využívajúcich toto letisko – Letiskové poplatky – Žaloba o neplatnosť – Regulačný akt – Osobná dotknutosť – Podstatný zásah do konkurenčného postavenia – Priama dotknutosť – Záujem na konaní – Prípustnosť – Článok 107 ods. 1 ZFEÚ – Selektívna povaha – Výhoda – Kritérium súkromného subjektu“

Vo veci T‑522/20,

Carpatair SA, so sídlom v Temešvári (Rumunsko), v zastúpení: J. Rivas Andrés a A. Manzaneque Valverde, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: F. Tomat a C. Georgieva, splnomocnené zástupkyne,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Wizz Air Hungary Légiközlekedési Zrt. (Wizz Air Hungary Zrt.), so sídlom v Budapešti (Maďarsko), v zastúpení: E. Vahida, S. Rating a I.‑G. Metaxas‑Maranghidis, advokáti,

ako aj

[Opravené uznesením z 13. júla 2023] Societatea Națională „Aeroportul Internaţional Timişoara – Traian Vuia“ SA (AITTV), so sídlom v Ghirode (Rumunsko), v zastúpení: V. Power a R. Hourihan, solicitors,

vedľajší účastníci konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),

na poradách v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia J. Svenningsen, M. Jaeger, C. Mac Eochaidh a T. Pynnä (spravodajkyňa),

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 12. septembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobkyňa, spoločnosť Carpatair SA, svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/1428 z 24. februára 2020 o štátnej pomoci SA. 31662 – C/2011 (ex NN/2011), ktorú poskytlo Rumunsko medzinárodnému letisku Timișoara – Wizz Air (Ú. v. ES L 308, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 308, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že určité opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        [Opravené uznesením z 13. júla 2023] Medzinárodné letisko Timișoara (ďalej len „letisko“) sa nachádza na západe Rumunska 50 kilometrov (km) od letiska Arad (Rumunsko), ktoré má veľmi obmedzený objem cestujúcich. Letisko je prevádzkované druhým vedľajším účastníkom konania, spoločnosťou Societatea Națională „Aeroportul Internaţional Timişoara – Traian Vuia“ SA (ďalej len „AITTV“), ktorá je akciovou spoločnosťou, v ktorej Rumunská republika vlastní 80 % akcií.

3        Žalobkyňa, Carpatair SA, je rumunská regionálna letecká spoločnosť. V roku 2000 si zriadila svoju centrálu na letisku, kde prevádzkuje hviezdicovú sieť. V rokoch 2007 až 2009 sa činnosť letiska sústredila na aktivity žalobkyne, ktorá poskytovala kompletné služby a uskutočňovala lety približne do 32 vnútroštátnych a európskych destinácií.

4        V očakávaní nárastu objemu cestujúcich, ktorý mal byť dôsledkom pristúpenia Rumunska k Európskej únii v roku 2007, a s cieľom splniť podmienky vstupu do schengenského priestoru v oblasti bezpečnosti, získala AITTV od Rumunskej republiky financovanie na výstavbu terminálu na lety mimo schengenského priestoru a na bezpečnostné zariadenia.

5        Okrem toho v rámci stratégie zameranej na prilákanie nízkonákladových leteckých spoločností a zvýšenie celkovej ziskovosti letiska podpísala AITTV v roku 2008 s prvým vedľajším účastníkom konania, spoločnosťou Wizz Air Hungary Legiközlekedési Zrt. (Wizz Air Hungary Zrt.) (ďalej len „Wizz Air“), ktorá je maďarskou nízkonákladovou leteckou spoločnosťou, dohody vymedzujúce zásady ich spolupráce, ako aj všeobecné podmienky využívania infraštruktúry a letiskových služieb spoločnosťou Wizz Air (ďalej len „dohody z roku 2008“). Dve z týchto dohôd boli v roku 2010 zmenené prostredníctvom novej schémy zliav dohodnutej medzi spoločnosťami Wizz Air a AITTV, ktorá sa vzťahovala na obdobie do 6. februára 2011 (ďalej len „pozmeňujúce dohody z roku 2010“). Wizz Air začala uskutočňovať lety z letiska v októbri 2008.

6        Dňa 30. septembra 2010 žalobkyňa podala na Európsku komisiu sťažnosť týkajúcu sa údajne neoprávnenej štátnej pomoci, poskytnutú rumunskými orgánmi letisku v prospech spoločnosti Wizz Air.

7        Dňa 24. mája 2011 Komisia informovala Rumunsko o svojom rozhodnutí začať formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“), týkajúce sa ročného financovania prevádzkovania poskytnutého spoločnosti AITTV v rokoch 2007, 2008 a 2009, zliav a rabatov z letiskových poplatkov poskytnutých v súlade s publikáciami obsahujúcimi letecké informácie (ďalej len „AIP“) na roky 2007, 2008 a 2010, dohody z roku 2008, ako aj nevymáhania letiskových poplatkov fakturovaných spoločnosti Wizz Air za obdobie od októbra 2009 do februára 2010. Uverejnením tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie 13. septembra 2011 (Ú. v. EÚ C 270, 2011, s. 11) Komisia vyzvala dotknuté strany, aby k tomuto opatreniu predložili svoje pripomienky.

8        V rozhodnutí o začatí konania Komisia na úvod uviedla, že nemožno vylúčiť, že zľavy a rabaty stanovené v AIP na roky 2007, 2008 a 2010, ako aj dohody z roku 2008 predstavujú štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

9        Rumunské orgány, ako aj dotknuté strany vrátane spoločnosti AITTV, žalobkyne a spoločnosti Wizz Air, predložili písomné pripomienky. Komisia zaslala pripomienky dotknutých strán rumunským orgánom, ktoré k nim mohli predložiť svoje pripomienky.

10      Komisia v listoch zaslaných v rokoch 2011 až 2018 požiadala rumunské orgány o doplňujúce informácie, ktoré týmto žiadostiam vyhoveli.

11      Žalobkyňa poskytla doplňujúce informácie listami zaslanými v rokoch 2011 až 2018.

12      AITTV predložila doplňujúce informácie listami zaslanými v rokoch 2011 a 2016.

13      Dňa 14. marca 2014 Komisia informovala rumunské orgány a dotknuté strany o prijatí usmernení o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (Ú. v. EÚ C 99, 2014, s. 3, ďalej len „usmernenia z roku 2014“) a vyzvala ich, aby predložili svoje pripomienky. Komisii boli doručené pripomienky od žalobkyne a spoločností Wizz Air a AITTV.

14      Wizz Air poskytla 11. februára a 3. júla 2015 doplňujúce informácie.

15      Od roku 2014 žalobkyňa prestala vykonávať činnosť na letisku a uskutočnila súdom schválenú reorganizáciu. Jej hlavná základňa sa v súčasnosti nachádza na letisku Arad, z ktorého ponúka najmä charterové lety. Pravidelné lety už neponúka.

16      Komisia prijala 24. februára 2020 napadnuté rozhodnutie.

 Napadnuté rozhodnutie

17      V napadnutom rozhodnutí Komisia preskúmala existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ ide po prvé o ročné financovanie poskytnuté AITTV v rokoch 2007 až 2009 (pozri odôvodnenia 38, 39 a 171 až 235 napadnutého rozhodnutia), po druhé o letiskové poplatky uverejnené v AIP na roky 2007 (pozri odôvodnenia 40 až 49 a 267 až 299 napadnutého rozhodnutia), po tretie o dohody z roku 2008 a pozmeňujúce dohody z roku 2010 (ďalej len „tretie opatrenie“) (pozri odôvodnenia 50 až 76 a 300 až 440 napadnutého rozhodnutia) a po štvrté o nevymáhanie letiskových poplatkov fakturovaných spoločnosti Wizz Air za obdobie od októbra 2009 do februára 2010 (pozri odôvodnenia 77, 78 a 441 až 443 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane keďže Komisia usúdila, že časť finančných prostriedkov poskytnutých AITTV predstavuje štátnu pomoc, skúmala jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom (pozri odôvodnenia 236 až 266 napadnutého rozhodnutia).

18      Pokiaľ ide o letiskové poplatky uvedené v AIP na roky 2007, 2008 a 2010, Komisia dospela k záveru, že základná sadzba, zľavy a rabaty z týchto poplatkov stanovené v týchto AIP neboli selektívne, pretože sa uplatňovali nediskriminačným spôsobom. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

19      Pokiaľ ide o tretie opatrenie, Komisia poznamenala, že sa očakávalo, že bude pre AITTV prírastkovo zisková. Preto sa domnieva, že obozretný súkromný subjekt v trhovom hospodárstve by takéto dohody uzatvoril. Okrem toho tvorilo toto opatrenie súčasť všeobecnej stratégie a dlhodobej snahy smerujúcej k celkovej ziskovosti letiska. Komisia preto dospela k záveru, že tieto dohody nepredstavovali pre Wizz Air hospodársku výhodu, ktorá by sa jej v bežných trhových podmienkach neposkytla a nepredstavovali štátnu pomoc.

20      Výroková časť napadnutého rozhodnutia znie takto:

„Článok 1

1. Verejné financovanie, ktoré Rumunsko poskytlo v rokoch 2007 až 2009 [AITTV] v súvislosti s rozvojom terminálu pre lety mimo schengenského priestoru, vylepšením rolovacej dráhy a rozšírením odbavovacej plochy a osvetľovací[ch] zariaden[í], v celkovej výške 29 194 600 RON predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 [ZFEÚ]. Táto pomoc sa poskytla v rozpore s článkom 108 ods. 3 [ZFEÚ].

2. Štátna pomoc uvedená v bode 1 je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) [ZFEÚ].

Článok 2

Verejné financovanie prístupovej cesty a rozvoja parkovacej plochy v roku 2007 a zariadení bezpečnostnej ochrany v roku 2008, letiskové poplatky v [AIP] na rok 2007, AIP na rok 2008 a AIP na rok 2010 a dohody z roku 2008 so spoločnosťou Wizz Air (vrátane pozmeňujúcich dohôd z roku 2010) nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 [ZFEÚ].

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Rumunsku.“

 Návrhy účastníkov konania

21      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom nedospelo k záveru, že AIP na rok 2010 (ďalej len „druhé opatrenie“) a tretie opatrenie (ďalej len spoločne „sporné opatrenia“) predstavujú protiprávnu štátnu pomoc poskytnutú spoločnosti Wizz Air, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

22      Komisia podporovaná vedľajšími účastníkmi konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú,

–        subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

 O prípustnosti

23      Komisia, ktorú v konaní podporuje AITTV, bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti podľa článku 130 rokovacieho poriadku tvrdí, že táto žaloba je neprípustná jednak z dôvodu, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia, a jednak z dôvodu, že nemala skutočne existujúci záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia.

24      Žalobca spochybňuje argumentáciu Komisie.

 O záujme na konaní

25      Komisia sa domnieva, že žalobkyňa nemá skutočný a priamy záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia. Sporné opatrenia nemajú nepriaznivý vplyv na služby leteckej dopravy poskytované v súčasnosti žalobkyňou, ktoré majú odlišnú povahu ako služby poskytované spoločnosťou Wizz Air počas rokov, ktorých sa týka vyšetrovanie Komisie (aj v súčasnosti). Pokiaľ ide o údajnú vôľu žalobkyne obnoviť svoju činnosť na letisku, okrem skutočnosti, že nie je podložená žiadnym dôkazom, táto snaha nepreukazuje existenciu záujmu na konaní.

26      Okrem toho je nepravdepodobné, že by táto žaloba priniesla žalobkyni priamy prospech. Podľa názoru Komisie by totiž priaznivý výsledok tejto žaloby nemal vplyv ani na žalobu o náhradu škody, ani na žalobu o vrátenie pomoci, ktorú žalobkyňa podala na rumunských súdoch. Ak by súdy Únie zrušili napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka sporných opatrení, Komisia by musela uvedené opatrenia opätovne preskúmať, a to najmä ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom. Keďže Komisia má výlučnú právomoc, pokiaľ ide o posúdenie zlučiteľnosti opatrení pomoci, žiadny vnútroštátny súd nemôže samostatne dospieť k záveru o nezlučiteľnosti opatrenia s vnútorným trhom a nariadiť vrátenie pomoci.

27      Podľa ustálenej judikatúry je žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, že samotné zrušenie aktu musí byť spôsobilé vyvolať právne následky, a teda žaloba musí byť spôsobilá svojím výsledkom priniesť prospech tomu, kto ju podal (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 55 a citovanú judikatúru).

28      Okrem toho právny záujem na žalobe o neplatnosť musí byť skutočný a posudzuje sa ku dňu, keď bola žaloba podaná (pozri rozsudok zo 7. novembra 2018, BPC Lux 2 a i./Komisia, C‑544/17 P, EU:C:2018:880, bod 29 a citovanú judikatúru).

29      Treba tiež pripomenúť, že účastník konania si v zásade zachováva svoj záujem na pokračovaní v žalobe o neplatnosť, pokiaľ táto žaloba môže predstavovať základ prípadnej žaloby o náhradu škody (pozri rozsudok zo 7. novembra 2018, BPC Lux 2 a i./Komisia, C‑544/17 P, EU:C:2018:880, bod 42 a citovanú judikatúru).

30      Možnosť podania žaloby o náhradu škody postačuje na opodstatnenie takéhoto záujmu na konaní, pokiaľ nie je hypotetická (pozri rozsudok zo 7. novembra 2018, BPC Lux 2 a i./Komisia, C‑544/17 P, EU:C:2018:880, bod 43 a citovanú judikatúru).

31      Okrem toho záujem na konaní môže vyplývať z akejkoľvek žaloby pred vnútroštátnymi súdmi, v rámci ktorej môže prípadné zrušenie napadnutého aktu pred súdom Únie priniesť žalobcovi prospech (pozri rozsudok zo 7. novembra 2018, BPC Lux 2 a i./Komisia, C‑544/17 P, EU:C:2018:880, bod 44 a citovanú judikatúru).

32      Súdu Únie neprináleží, aby na účely skúmania záujmu na konaní pred ním posudzoval pravdepodobnosť dôvodnosti žaloby podanej pred vnútroštátnymi súdmi podľa vnútroštátneho práva, a v dôsledku toho nahrádzal tieto súdy pri takomto posúdení. Naproti tomu je nevyhnutné, ale postačujúce, aby žaloba o neplatnosť podaná pred súdom Únie mohla svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podal (pozri rozsudok zo 7. novembra 2018, BPC Lux 2 a i./Komisia, C‑544/17 P, EU:C:2018:880, bod 56 a citovanú judikatúru).

33      V prejednávanej veci podala žalobkyňa 28. januára 2016 na Tribunalul Bucureşti (Vyšší súd Bukurešť, Rumunsko) žalobu o náhradu škody proti spoločnosti AITTV, rumunským orgánom a spoločnosti Wizz Air, ktorá sa týkala poskytnutia štátnej pomoci spoločnosti Wizz Air, najmä prostredníctvom sporných opatrení. Na základe tejto žaloby boli vydané rozhodnutia Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť), ako aj Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko). Odvolanie podané žalobkyňou proti jeho rozhodnutiu sa prejednáva na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko).

34      Okrem toho v nadväznosti na rozsudok Tribunalul Timiș (Vyšší súd Timiș, Rumunsko) z 30. augusta 2011, podľa ktorého má zľava stanovená v bode 7.3 druhého opatrenia povahu protiprávnej štátnej pomoci, a ktorý 14. novembra 2012 potvrdil Curtea de Apel Piteşti (Odvolací súd Pitešť, Rumunsko), podala žalobkyňa v roku 2015 žalobu o vrátenie predmetnej pomoci. O tejto žalobe v súčasnosti rozhoduje Curtea de Apel Alba Iulia (Odvolací súd Alba Iulia, Rumunsko), ktorý 21. decembra 2020 rozhodol o prerušení konania až do vydania konečného rozsudku v prejednávanej veci.

35      Nemožno preto vylúčiť, že prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia by mohlo mať vplyv na výsledok sporu, ktorý prebieha pred rumunskými súdmi.

36      Okrem toho, pokiaľ ide o druhú sťažnosť podanú žalobkyňou, Komisia ju 1. júla 2020 informovala o svojom zámere nezačať v tejto druhej veci formálne vyšetrovacie konanie z dôvodu, že predmetné opatrenia sú analogické s opatreniami preskúmanými v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že stále prebieha predbežné preskúmanie tejto druhej sťažnosti Komisiou.

37      Prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia by preto pravdepodobne viedlo k začatiu formálneho vyšetrovacieho konania v rámci tejto druhej veci, v priebehu ktorej by žalobkyňa mala v zásade možnosť uplatniť svoje procesné práva predložením pripomienok.

38      Žalobkyňa preto z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia by jej mohlo priniesť prospech. Má teda záujem na konaní o neplatnosť uvedeného rozhodnutia.

 O aktívnej legitimácii

39      Komisia tvrdí, že žalobkyňa nepreukázala, že bola napadnutým rozhodnutím osobne dotknutá.

40      Po prvé žalobkyňa ukončila svoju činnosť na letisku od roku 2013, pričom jej hlavná základňa sa v súčasnosti nachádza na letisku Arad. Spoločnosť tiež zmenila svoj obchodný model a teraz ponúka charterové lety. Žalobkyňa v čase podania žaloby neposkytla žiadne konkrétne informácie o svojom konkurenčnom vzťahu so spoločnosťou Wizz Air.

41      Po druhé žalobkyňa bola v čase skutkových okolností len jedným z mnohých konkurentov spoločnosti Wizz Air na letisku a bola jej priamym konkurentom len v prípade veľmi obmedzeného počtu destinácií. Na trhu pravidelných osobných letov s odletom a príletom na letisko boli priamym konkurentom spoločnosti Wizz Air aj ďalšie dve letecké spoločnosti, Blue Air a Malev.

42      Po tretie žalobkyňa neposkytla žiadnu informáciu o veľkosti relevantných trhov, ani o svojich podieloch na trhu, podieloch spoločnosti Wizz Air a iných potenciálnych konkurentov na týchto trhoch, ani o vývoji týchto podielov na trhu po prijatí sporných opatrení. Nepredložila žiadne dôkazy o tom, že obmedzenie jej činnosti na určitých trasách, zhoršenie jej finančnej situácie a premiestnenie jej činností v roku 2013 alebo trhový podiel, ktorý údajne získala Wizz Air na relevantných trhoch, sú dôsledkom sporných opatrení. Žalobkyňa najmä nepredložila správu správcu konkurznej podstaty, ani rozhodnutia vnútroštátnych súdov, na ktoré sa odvoláva. Okrem toho by jej finančné ťažkosti mohli vysvetliť aj iné faktory, medzi ktoré patrí používanie lietadiel s nízkou kapacitou, používanie prevádzkového modelu hviezdicovej siete, ako aj finančná kríza.

43      Wizz Air tiež tvrdí, že ťažkosti žalobkyne neboli spôsobené údajnou pomocou, ktorá jej bola poskytnutá, ale zastaranosťou obchodného modelu žalobkyne počas rokov, ktoré sú predmetom prešetrovania, ako zdôraznil správca konkurznej podstaty v pláne reorganizácie. Okrem toho samotná žalobkyňa využívala výhody na letisku na základe druhého opatrenia, takže nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť medzi údajnou pomocou poskytnutou spoločnosti Wizz Air a zhoršením postavenia na trhu žalobkyne, ktorá údajne žiadne výhody nezískala.

44      Komisia vo svojich odpovediach na otázky Všeobecného súdu z 11. marca 2022 tvrdí, pokiaľ ide o povahu sporných opatrení, že tieto opatrenia treba preskúmať samostatne, vrátane otázky prípustnosti. Podobne Wizz Air vo svojich odpovediach na rovnaké otázky tvrdí, že časť napadnutého rozhodnutia venovaná tretiemu opatreniu je individuálnym opatrením, zatiaľ čo časť napadnutého rozhodnutia venovaná druhému opatreniu je regulačným aktom. Aktívna legitimácia na podanie žaloby proti tejto časti napadnutého rozhodnutia sa má preto posudzovať so zreteľom na článok 263 štvrtý odsek tretiu časť vety ZFEÚ, ktorý sa týka regulačných aktov.

45      V tejto súvislosti však Komisia tvrdí, že aj keby sa napadnuté rozhodnutie v súvislosti s druhým opatrením považovalo za regulačný akt, ktorý nevyžaduje prijatie vykonávajúcich opatrení, žalobkyňa by musela byť týmto aktom priamo dotknutá, čo nie je tento prípad. Podobne Wizz Air tvrdí, že aktívna legitimácia žalobkyne, pokiaľ ide o časť napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa druhého opatrenia predpokladá, že žalobkyňa je priamo dotknutá, čo nie je tento prípad, pretože druhé opatrenie sa na Wizz Air nevzťahovalo. Letiskové poplatky uplatniteľné na Wizz Air sa totiž riadili tretím opatrením.

46      Komisia vo svojich odpovediach na rovnaké otázky v súvislosti s rozsudkom z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia (C‑453/19 P, EU:C:2021:608), tvrdí, že tento rozsudok je relevantný, len pokiaľ ide o tretie opatrenie. Komisia aj Wizz Air tvrdia, že prínos tohto rozsudku, pokiaľ ide o pojem „definícia relevantného trhu“, nemá na prejednávanú vec žiadny vplyv a neumožňuje dospieť k záveru, že žaloba je prípustná, pretože je v každom prípade potrebná príčinná súvislosť medzi údajnou pomocou a vplyvom na postavenie žalobcu na trhu. V prejednávanej veci však takáto príčinná súvislosť chýba. Podľa Komisie bolo napríklad zrušenie trasy Timișoara – Frankfurt (Nemecko) zo strany žalobkyne spôsobené nedostatkom dostupných prevádzkových intervalov na letisku vo Frankfurte, a nie tretím opatrením.

47      Na úvod treba pripomenúť, že prípustnosť žaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti aktu, ktorý jej nebol určený, sa v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ viaže na podmienku, že táto osoba má aktívnu legitimáciu, ktorá je prítomná v dvoch prípadoch. Na jednej strane takáto žaloba môže byť podaná pod podmienkou, že tento akt sa danej osoby priamo a osobne týka. Na druhej strane takáto osoba môže podať žalobu voči regulačnému aktu, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, ak sa jej priamo týka (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, body 59 a 91, a z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 31).

–       Úvodné poznámky o povahe sporných opatrení

48      Článok 1 písm. d) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) definuje pojem „schéma pomoci“ ako „akýkoľvek akt, na základe ktorého možno bez ďalších vykonávacích opatrení poskytnúť individuálnu pomoc podnikom definovaným v akte všeobecným a abstraktným spôsobom a akýkoľvek akt, na základe ktorého sa môže pomoc, ktorá nie je spojená s osobitným projektom, poskytnúť jednému alebo viacerým podnikom na neurčitú dobu a/alebo v neurčitej sume“.

49      Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že rozhodnutie Komisie, ktorého predmetom je povolenie alebo zákaz „schémy štátnej pomoci“, má všeobecnú pôsobnosť, a preto ho možno kvalifikovať ako „regulačný akt“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku tretej časti vety ZFEÚ (pozri rozsudok z 20. januára 2022, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑594/19 P, EU:C:2022:40, bod 50 a citovanú judikatúru).

50      V tomto prípade z bodu 21 vyššie vyplýva, že žaloba sa týka sporných opatrení.

51      Pokiaľ ide o druhé opatrenie, podľa odôvodnenia 290 napadnutého rozhodnutia sa schéma letiskových poplatkov stanovená v tomto rozhodnutí vzťahovala na všetky letecké spoločnosti, ktoré využívali letisko. Tie však v druhom opatrení nie sú uvedené.

52      Z toho vyplýva, že schéma letiskových poplatkov stanovená v druhom opatrení sa uplatňovala na objektívne určené situácie a mala právne účinky vo vzťahu ku skupinám osôb vymedzeným všeobecným a abstraktným spôsobom, takže za predpokladu, že táto schéma zahŕňa štátnu pomoc, predstavuje schému pomoci. Časť napadnutého rozhodnutia venovaná druhému opatreniu má všeobecnú pôsobnosť, a preto ju možno kvalifikovať ako regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku tretej časti vety ZFEÚ.

53      Naopak, ako Komisia poznamenala v odôvodnení 340 napadnutého rozhodnutia, dohody predstavujúce tretie opatrenie, ktoré sú tiež predmetom žaloby, boli dohodnuté individuálne a vzťahovali sa len na dve zmluvné strany. Preto ich treba považovať za individuálne opatrenia. Vzhľadom na to, že časť napadnutého rozhodnutia týkajúca sa uvedených dohôd nie je regulačným aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku tretej časti vety ZFEÚ, keďže nie je všeobecne záväzným právnym aktom, prináležalo Všeobecnému súdu, aby overil, či je žalobkyňa priamo a osobne dotknutá týmto rozhodnutím v zmysle tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 32 a citovanú judikatúru).

–       O osobnej dotknutosti žalobkyne, pokiaľ ide o tretie opatrenie

54      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sa ich týka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, EU:C:1963:17, s. 223, a z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 33).

55      Ak žalobca spochybňuje dôvodnosť rozhodnutia, ktorým bola posúdená pomoc, prijatého podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ alebo ako v prejednávanej veci na záver konania vo veci formálneho zisťovania, samotná skutočnosť, že sa môže považovať za „príslušnú stranu“ v zmysle odseku 2 tohto článku, nemôže stačiť na uznanie prípustnosti žaloby. Musí ešte dokázať, že má osobitné postavenie v zmysle judikatúry uvedenej v bode 54 tohto rozsudku. Je to tak najmä vtedy, ak je žalobcovo postavenie na relevantnom trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia (rozsudky zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 97, a z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 37).

56      To, že žalobca preukáže podstatný zásah do svojho postavenia na trhu, neznamená definitívne vyslovenie sa ku konkurenčným vzťahom medzi týmto žalobcom a podnikmi, ktoré sú príjemcami pomoci, ale vyžaduje si iba to, aby uvedený žalobca presvedčivým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré môže rozhodnutie Komisie poškodiť jeho legitímne záujmy tým, že podstatne ovplyvňuje jeho postavenie na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, EU:C:1986:42, bod 28, a z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 57).

57      Podstatný zásah do konkurenčného postavenia žalobcu na relevantnom trhu nevyplýva z podrobnej analýzy jednotlivých konkurenčných vzťahov na tomto trhu, ktorá by umožnila s presnosťou preukázať rozsah zásahu do jeho konkurenčného postavenia, ale v zásade z konštatovania prima facie, že poskytnutie opatrenia, ktorého sa týka rozhodnutie Komisie, vedie k podstatnému zásahu do tohto postavenia (rozsudok  z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 58).

58      Z toho vyplýva, že táto podmienka môže byť splnená, pokiaľ žalobca uvedie skutočnosti umožňujúce preukázať, že predmetné opatrenie môže podstatným spôsobom zasiahnuť do jeho postavenia na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06 P, EU:C:2008:757, bod 38, a z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 59).

59      Preukázanie podstatného zásahu do postavenia konkurenta na trhu nemôže byť obmedzené len na prítomnosť takých určitých skutočností svedčiacich o znížení obchodnej alebo finančnej výkonnosti žalobcu, akými sú podstatné zníženie obratu, nezanedbateľné finančné straty, ako aj značné zníženie podielu na trhu po poskytnutí danej pomoci. Poskytnutie štátnej pomoci môže narušiť konkurenčné postavenie subjektu aj inými spôsobmi, najmä spôsobením ušlého zisku alebo menej priaznivého vývoja, ako by bol v prípade neexistencie takej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. novembra 2007, Španielsko/Lenzing, C‑525/04 P, EU:C:2007:698, body 34 a 35, a z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 61).

60      Práve s ohľadom na tieto zásady treba preskúmať skutočnosti uvedené žalobkyňou s cieľom preukázať, že je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím, a najmä, že tretie opatrenie môže podstatným spôsobom zasiahnuť do jej postavenia na relevantnom trhu.

61      V prejednávanej veci treba v prvom rade konštatovať, že žalobkyňa zohrávala v rámci konania vo veci formálneho zisťovania aktívnu úlohu. Žalobkyňa predložila Komisii sťažnosť a v rámci konania vo veci formálneho zisťovania predložila svoje pripomienky. Z napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že Komisii mnohokrát poskytla informácie.

62      Treba však konštatovať, že iba zo samotnej účasti žalobkyne na správnom konaní nemožno vyvodiť, že je napadnutým rozhodnutím individuálne dotknutá (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C‑260/05 P, EU:C:2007:700, bod 60, ako aj uznesenie z 26. septembra 2016, Greenpeace Energy a i./Komisia, T‑382/15, neuverejnené, EU:T:2016:589, bod 39), hoci, ako v prejednávanej veci, zohrala v tomto správnom konaní dôležitú úlohu, predovšetkým tým, že podala sťažnosť, ktorá viedla k vydaniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2009, P 3F/Komisia, C‑319/07, EU:C:2009:435, body 94 a 95).

63      V druhom rade žalobkyňa predložila dôkazy týkajúce sa trhov, na ktorých mala so spoločnosťou Wizz Air konkurenčný vzťah a na ktorých bola podstatne ovplyvnená. Žalobkyňa a Wizz Air tak prevádzkovali lety z letiska od októbra 2008, keď na letisku začala pôsobiť Wizz Air, do januára 2014, keď žalobkyňa ukončila svoju činnosť na letisku.

64      Konkrétne v čase prijatia rozhodnutia o začatí konania v roku 2011 si žalobkyňa a Wizz Air konkurovali na piatich trasách s odletom alebo príletom na letisko, a to pokiaľ ide o Nemecko, na trase do Düsseldorfu (žalobkyňa do Düsseldorfu a Wizz Air do Dortmundu, vzdialené od seba 70 km po ceste) a pokiaľ ide o Taliansko trasy do Benátok (žalobkyňa do Benátok a Wizz Air do Trevisa, vzdialené od seba 41 km po ceste), Bergama‑Miláno, Bologne (žalobkyňa do Bologne a Wizz Air do Forli, vzdialené od seba 73 km po ceste) a do Ríma.

65      V rozhodnutí o začatí konania teda Komisia definovala relevantný trh s výrobkami ako dvojicu miest v leteckej doprave a v súlade so svojou rozhodovacou praxou v oblasti hospodárskej súťaže implicitne považovala blízke letiská, ako napríklad Düsseldorf a Dortmund alebo Bologna a Forli, za zastupiteľné. Podľa tejto definície relevantného trhu si teda žalobkyňa a Wizz Air konkurovali na týchto piatich trhoch: Düsseldorf/Temešvár, Benátky/Temešvár, Bergamo‑Miláno/Temešvár, Bologna/Temešvár a Rím/Temešvár.

66      Žalobkyňa sa ďalej domnieva, že nepriamo konkurovala spoločnosti Wizz Air na piatich ďalších trasách so spádovou oblasťou 200 km. Z toho vyplýva, že Wizz Air, ktorá uskutočňovala lety na trase do Dortmundu, Benátok, Bergama‑Milána a Forli, konkurovala aj vlastným trasám do Frankfurtu (Nemecko) (vzdialené od Dortmundu 222 km po ceste), Verony (Taliansko) (vzdialené od Benátok 121 km po ceste), Turína (Taliansko) (vzdialené od Bergama 185 km po ceste), Florencie (Taliansko) (vzdialené od Forli 109 km po ceste) a Ancony (Taliansko) (vzdialené od Forli 166 km po ceste).

67      V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že mestá Dortmund a Frankfurt sú od seba vzdialené viac ako 200 km, takže aj keby sa uplatnila definícia relevantného trhu podľa žalobkyne, v žiadnom prípade by neboli súčasťou toho istého trhu.

68      Pokiaľ ide o ostatné štyri trasy, žalobkyňa nevysvetľuje, prečo je v tomto prípade relevantná spádová oblasť (200 km) podstatne väčšia ako oblasť, ktorú Komisia tradične používa vo svojej rozhodovacej praxi v oblasti hospodárskej súťaže (100 km). Okrem toho samotná žalobkyňa uskutočňovala lety súčasne do Turína a Bergama, Bergama a Verony, Verony a Benátok a Bologne a Florencie, t. j. dvojíc miest nachádzajúcich sa v rovnakej spádovej oblasti 200 km, hoci tvrdí, že tieto destinácie sú vzájomne zastupiteľné. Táto okolnosť môže spochybniť relevantnosť údajnej „nepriamej hospodárskej súťaže“ existujúcej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Wizz Air v prípade týchto dvojíc.

69      Preto treba konštatovať, že žalobkyňa a Wizz Air si konkurovali na piatich trasách (uvedených v bode 65) s odletom alebo príletom na letisko, keďže žalobkyňa nepreukázala, že by jej Wizz Air nepriamo konkurovala aj na ďalších piatich trasách (uvedených v bode 66 vyššie).

70      Po tretie rôzne skutočnosti preukazujú podstatný zásah do postavenia žalobkyne na trhu. Žalobkyňa vo svojich písomných pripomienkach predložených Komisii 7. júna a 8. augusta 2011 uviedla, že v roku 2010 utrpela stratu viac ako deväť miliónov eur a prehodnotila svoj obchodný model s cieľom minimalizovať jej prevádzkové straty. Komisia v rozhodnutí o začatí konania uviedla, že počet cestujúcich, výnosy a príjmy žalobkyne na piatich trasách, ktoré konkurujú spoločnosti Wizz Air, sa v rokoch 2008 až 2010 výrazne znížili. Od roku 2014 žalobkyňa ukončila svoju činnosť na letisku a uskutočnila súdom schválenú reorganizáciu.

71      Po štvrté z dôkazov poskytnutých žalobkyňou vyplýva, že mala osobitné postavenie, ktoré ju odlišovalo od ostatných leteckých spoločností prítomných na letisku, keďže sa činnosť letiska sústredila na aktivity žalobkyne, ktorá bola v roku 2008 hlavným prevádzkovateľom pokiaľ ide o objem cestujúcich. Počas tohto roku žalobkyňa predstavovala 38 % príjmov spoločnosti AITTV. Okrem toho pochádzalo v rokoch 2000 až 2013 viac ako 90 % obratu žalobkyne z jej činností hviezdicovej siete prevádzkovanej na letisku.

72      Žalobkyňa mala tiež osobitné postavenie, keďže bola jedinou spoločnosťou, ktorá priamo konkurovala spoločnosti Wizz Air na piatich trasách. Iba dve ďalšie letecké spoločnosti, ktoré vykonávali svoju činnosť na letisku, Blue Air a Malev, boli priamymi konkurentmi spoločnosti Wizz Air. Podľa žalobkyne sa táto konkurencia obmedzovala iba na jednu destináciu pre každú z nich, a to Rím a Budapešť (Maďarsko).

73      Po piate žalobkyňa preukázala, že tretie opatrenie bolo jedným z príčin zásahu do jej konkurenčného postavenia.

74      Z prílohy A.7 žaloby totiž vyplýva, že v rokoch 2008 až 2010 sa čistý výnos žalobkyne znížil o polovicu na piatich trasách, ktoré priamo konkurujú spoločnosti Wizz Air.

75      Pokiaľ ide o Nemecko, z prílohy A.7 žaloby vyplýva, že v rokoch 2008 až 2010 sa čistý výnos žalobkyne na jej trase do Düsseldorfu znížil o 57 %.

76      Pokiaľ ide o Taliansko, z prílohy A.7 k žalobe vyplýva, že v rokoch 2008 až 2010 sa čistý výnos žalobkyne na trasách do Benátok, Bergama‑Milána, Bologne a Ríma znížil o 52 %.

77      Z pripomienok žalobkyne predložených Komisii 7. júna 2011 ďalej vyplýva, že žalobkyňa nenamieta len voči skutočnosti, že prišla o cestujúcich z dôvodu spoločnosti Wizz Air, ale aj voči tomu, že nemohla prevziať trasy spoločností Alitalia a Alpi Eagles do severného Talianska po odchode týchto leteckých spoločností z letiska v roku 2008, pretože ich prevzala Wizz Air.

78      Pokiaľ ide o trasy do Nemecka a Talianska zabezpečované žalobkyňou, skutočnosti uvedené v bodoch 75 až 77 vyššie potvrdzujú nielen zníženie obratu žalobkyne, ale aj ušlý zisk alebo menej priaznivý vývoj, než ten, ktorý by bol zaznamenaný v prípade neexistencie tretieho opatrenia. Podľa judikatúry citovanej v bode 58 vyššie umožňujú tieto skutočnosti preukázať podstatný zásah do postavenia konkurenta na trhu.

79      Žalobkyňa preto predložila dôkazy týkajúce sa trhov, na ktorých mala konkurenčný vzťah so spoločnosťou Wizz Air a na ktorých bolo jej postavenie podstatne ovplyvnené. Predložila tiež dôkazy o podstatnom zásahu do jej postavenia na trhu, či už z hľadiska zhoršenia jej výkonnosti alebo ušlého zisku a o jej osobitnom postavení medzi leteckými spoločnosťami pôsobiacimi na letisku. Napokon preukázala, že tretie opatrenie bolo jednou z príčin zásahu do jej konkurenčného postavenia.

80      Dôkazy predložené žalobkyňou s cieľom preukázať, že tretie opatrenie mohlo podstatným spôsobom zasiahnuť do jej konkurenčného postavenia na relevantných trhoch, nespochybňuje ani tvrdenie Komisie, podľa ktorej žalobkyňa na jednej strane neposkytla žiadne informácie o veľkosti dotknutých trhov alebo o svojich podieloch na trhu alebo o podieloch Wizz Air, ani žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že obmedzenie jej činnosti na niektorých trasách a zhoršenie jej finančnej situácie boli dôsledkom sporných opatrení, a po druhé, že k jej finančným ťažkostiam mohli prispieť aj iné faktory vrátane používania modelu hviezdicovej siete, ako aj finančná kríza (pozri bod 42 vyššie).

81      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že z judikatúry uvedenej v bode 56 vyššie vyplýva, že to, že žalobca preukáže podstatný zásah do svojho postavenia na trhu, neznamená definitívne vyslovenie sa ku konkurenčným vzťahom medzi týmto žalobcom a podnikmi, ktoré sú príjemcami pomoci, ale vyžaduje si iba to, aby uvedený žalobca presvedčivým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré môže rozhodnutie Komisie poškodiť jeho legitímne záujmy tým, že podstatne ovplyvňuje jeho postavenie na relevantnom trhu

82      Od žalobkyne predovšetkým nemožno vyžadovať, aby preukázala, že príčinou jej finančných ťažkostí sú výlučne sporné opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2019, Air France/Komisia, T‑894/16, EU:T:2019:508, bod 65).

83      V prejednávanej veci, hoci je pravdepodobné, že k finančným ťažkostiam žalobkyne mohlo prispieť viacero faktorov, je však potrebné konštatovať, že vzhľadom na dôkazy predložené žalobkyňou v rámci tejto žaloby dostatočne preukázala, že tretie opatrenie mohlo podstatným spôsobom zasiahnuť do jej konkurenčného postavenia na relevantných trhoch.

84      Nakoniec v rozsahu, v akom Komisia tvrdí, že žalobkyňa od roku 2013 ukončila svoju činnosť na letisku, zmenila svoj obchodný model a neposkytla žiadne konkrétne informácie o konkurenčnom vzťahu so spoločnosťou Wizz Air v čase podania žaloby (pozri bod 40 vyššie), stačí konštatovať, že pri posudzovaní podstatného zásahu treba vychádzať zo situácie v čase, keď boli sporné opatrenia prijaté a mohli mať účinok, čo uznala aj Komisia na pojednávaní.

85      Preto treba konštatovať, že tretie opatrenie mohlo podstatným spôsobom zasiahnuť do konkurenčného postavenia žalobkyne na relevantných trhoch.

86      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyňa preukázala, že je osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím, pokiaľ ide o tretie opatrenie.

–       O priamej dotknutosti žalobkyne, pokiaľ ide o sporné opatrenia

87      Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že podmienka stanovená v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, podľa ktorej sa musí rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, priamo týkať fyzickej osoby alebo právnickej osoby, si vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to konkrétne po prvé, aby sporné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca, a po druhé, aby neponechávalo žiadny priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 42 a citovanú judikatúru).

88      Pokiaľ ide konkrétne o pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci, je potrebné zdôrazniť, že ich cieľom je ochrana hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o túto oblasť, skutočnosť, že rozhodnutie Komisie v celom rozsahu zachováva účinky vnútroštátnych opatrení, o ktorých žalobkyňa v sťažnosti zaslanej tejto inštitúcii uviedla, že nie sú zlučiteľné s týmto cieľom, a v ich dôsledku sa dostáva do nevýhodného postavenia v hospodárskej súťaži, umožňuje dospieť k záveru, že toto rozhodnutie priamo ovplyvňuje jej právne postavenie, a to najmä jej právo nebyť vystavený narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom predmetných vnútroštátnych opatrení, ktoré vyplýva z ustanovení Zmluvy o FEÚ v oblasti štátnej pomoci (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 43 a citovanú judikatúru).

89      Keďže podmienka týkajúca sa priamej dotknutosti vyžaduje, aby napadnutý akt mal priame účinky na právne postavenie žalobkyne, súd Únie musí overiť, či žalobca relevantným spôsobom opísal dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé dostať ju do nevýhodného postavenia v hospodárskej súťaži, a teda mať vplyv na jej právne postavenie (rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 47).

90      Pokiaľ ide o prvé z dvoch kritérií uvedených v bode 87 vyššie, zo spisu vyplýva, že žalobkyňa vykonávala podobné činnosti ako Wizz Air a pôsobila na rovnakom trhu služieb a na rovnakom geografickom trhu ako Wizz Air. Keďže Wizz Air mala zo sporných opatrení posudzovaných v napadnutom rozhodnutí údajne prospech, treba konštatovať, že žalobkyňa riadne odôvodnila, že napadnuté rozhodnutie ju mohlo znevýhodniť v hospodárskej súťaži, a preto bolo týmto rozhodnutím priamo dotknuté jej právne postavenie, najmä jej právo, aby nebola na tomto trhu hospodárska súťaž v dôsledku sporných opatrení narušená.

91      Pokiaľ ide o druhé z týchto kritérií uvedených v bode 87 vyššie, treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie úplne automaticky iba na základe právnej úpravy Únie a bez uplatnenia iných sprostredkujúcich predpisov, zachováva v celom rozsahu účinky druhého a tretieho opatrenia.

92      Z toho vyplýva, že žalobkyňa je priamo dotknutá napadnutým rozhodnutím, pokiaľ ide tak o druhé opatrenie, ako aj o tretie opatrenie.

93      Žalobkyňa má teda aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia.

94      Z toho vyplýva, že žalobu treba považovať za prípustnú.

 O prípustnosti príloh

 O prípustnosti výňatkov zo správy správcu konkurznej podstaty

95      Žalobkyňa predložila výňatky zo správy správcu konkurznej podstaty v prílohe k svojim pripomienkam k vyjadreniu AITTV ako vedľajšieho účastníka konania.

96      AITTV tvrdí, že vzhľadom na to, že žalobkyňa predložila len výňatky z tejto správy, tieto výňatky nie sú použiteľné. Komisia, ako aj Wizz Air tvrdia, že tento dokument je neprípustný a musí byť vyňatý zo spisu, pretože je jednak napísaný v rumunčine a nie v jazyku konania a nie je k nemu priložený preklad, a na druhej strane bol predložený neskoro.

97      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 85 ods. 1 rokovacieho poriadku sa dôkazy a návrhy dôkazov predkladajú v rámci prvej výmeny vyjadrení. Hoci bola správa správcu konkurznej podstaty uvedená už v žalobe, žalobkyňa v odpovedi na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania AITTV neposkytla žiadne primerané vysvetlenie dôvodov, pre ktoré boli výňatky z tejto správy predložené oneskorene.

98      Výňatky zo správy správcu konkurznej podstaty preto treba považovať za neprípustné.

 O prípustnosti prílohy Q.2

99      V prílohe Q.2 k svojej odpovedi na otázky Všeobecného súdu z 19. júla 2022 žalobkyňa predložila faktúry, adresované spoločnosťou AITTV spoločnosti Wizz Air za obdobie od 30. novembra 2010 do 31. mája 2011, z ktorých vyplývalo, že zľavy (od 72 do 85 %) vyplývajúce z bodu 7.3 druhého opatrenia sa vzťahovali na všetky letiskové poplatky a nielen na poplatok za pristátie.

100    Na pojednávaní Komisia spochybnila prípustnosť týchto faktúr a požiadala o vyňatie zo spisu, pretože boli na jednej strane vyhotovené v rumunčine a na druhej strane boli predložené neskoro. Komisia požadovala, aby bol do spisu doplnený preklad týchto faktúr do angličtiny.

101    V tomto ohľade treba pripomenúť, že na základe článku 46 ods. 2 rokovacieho poriadku každá predložená príloha, ktorá bola vyhotovená v inom jazyku ako v jazyku konania, musí byť preložená do jazyka konania. Odsek 3 tohto istého článku však stanovuje, že ak sú prílohy rozsiahle, možno preklad obmedziť na výňatky z nich. Navyše z bodu 99 praktických vykonávacích ustanovení vyplýva, že ak prílohy k procesnej písomnosti nie sú predložené spolu s prekladom do jazyka konania, tajomník vyzve dotknutého účastníka konania na odstránenie tohto nedostatku, ak sa takýto preklad ukáže nevyhnutný pre riadny priebeh konania.

102    Preklad príloh k žalobe do jazyka konania teda nepredstavuje požiadavku, ktorá by sa musela spĺňať systematicky. V dôsledku toho absencia ich prekladu nemôže automaticky viesť k ich neprípustnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. mája 2019, Steinhoff a i./ECB, T‑107/17, EU:T:2019:353, body 35 až 38; z 9. júna 2021, HIM/Komisia, T‑235/19, EU:T:2021:343), body 84 až 89 (neuverejnený), a zo 6. októbra 2021, Allergan Holdings France/EUIPO – Dermavita Company (JUVEDERM), T‑397/20, neuverejnený, EU:T:2021:653, body 24 až 26).

103    V prejednávanej veci Komisia na jednej strane na pojednávaní uviedla, že predmetné faktúry už boli súčasťou jej spisu počas správneho konania. Na druhej strane jazyk, v ktorom sú tieto faktúry vyhotovené, zodpovedá jazyku, v ktorom Komisia komunikovala s rumunskými orgánmi, a jazyku, v ktorom bolo vyhotovené rozhodnutie o začatí konania a napadnuté rozhodnutie, t. j. rumunčine. Možno sa teda domnievať, že Komisia dokázala porozumieť obsahu predmetných faktúr.

104    V každom prípade žalobkyňa spontánne odstránila tento nedostatok prílohy Q.2, ktorej preklad do jazyka konania predložila spolu s poznámkou, že takýto preklad nebol potrebný, keďže dôkazná hodnota predmetných faktúr spočívala v číslach a percentách, ktoré obsahovali, a v ľahko zrozumiteľných pojmoch.

105    Okrem toho treba poznamenať, že predmetné faktúry, na základe ktorých sa uplatňuje zľava na všetky služby poskytnuté spoločnosťou AITTV spoločnosti Wizz Air, žalobkyňa predložila s cieľom preukázať rozsah zľavy stanovenej v bode 7.3 druhého opatrenia. Uvedený rozsah bol predmetom jednej z otázok, ktoré Všeobecný súd položil účastníkom konania 19. júla 2022 na základe článku 89 rokovacieho poriadku, umožňujúceho Všeobecnému súdu položiť účastníkom konania otázky na účely objasnenia určitých aspektov sporu.

106    Preto treba prílohu Q.2 považovať za prípustnú a zamietnuť návrh na jej vyňatie predložený Komisiou.

 O veci samej

107    Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody. Vo svojom prvom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne právne posúdenie týkajúce sa neexistencie selektívnej povahy druhého opatrenia. Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, nesprávne právne posúdenie a nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom na základe nesprávneho uplatnenia kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve dospelo k záveru, že tretie opatrenie neposkytlo spoločnosti Wizz Air neoprávnenú výhodu. Svojím tretím žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o cenovú diskrimináciu medzi leteckými dopravcami na letisku prostredníctvom sporných opatrení. Štvrtým žalobným dôvodom tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne právne posúdenie, keďže nezohľadňuje štátnu pomoc poskytnutú spoločnosti Wizz Air prostredníctvom zľavy z bezpečnostných poplatkov.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení selektívnej povahy druhého opatrenia

108    Keďže AIP na roky 2007 a 2008 boli vypracované pred príchodom spoločnosti Wizz Air, prvý žalobný dôvod žalobkyne sa týka len druhého opatrenia.

109    Žalobkyňa tvrdí, že cieľom novej zľavy z letiskových poplatkov až do 85 %, ktorá je stanovené v bode 7.3 druhého opatrenia, bolo poskytnutie selektívnej výhody spoločnosti Wizz Air, ktorá ako jediná letecká spoločnosť na letisku využívala lietadlá s maximálnou vzletovou hmotnosťou (ďalej len „MVH“) nad 70 ton t) a mesačne prepravila viac ako 10 000 cestujúcich.

110    Po prvé žalobkyňa tvrdí, že skutočnosť, že z dotknutých zliav mali alebo mohli mať prospech aj iné letecké spoločnosti a že druhé opatrenie sa vzťahovalo na všetky letecké spoločnosti pôsobiace na letisku, nevylučuje možnosť, že v ňom stanovené zľavy boli vytvorené s cieľom zvýhodniť spoločnosť Wizz Air selektívnym spôsobom, čo Komisia nepreskúmala.

111    V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje chyby v analýze, na jednej strane čo sa týka otázky, či druhé opatrenie rozlišuje medzi podnikmi nachádzajúcimi sa v porovnateľných situáciách, a na druhej strane čo sa týka otázky, či toto rozlišovanie môže byť odôvodnené cieľmi referenčného systému. Zľava poskytnutá v bode 7.3 druhého opatrenia totiž predstavuje odchýlku od referenčného systému, ktorá zavádza diskrimináciu medzi leteckými spoločnosťami, ktoré využívali letisko a ktoré sa nachádzali v porovnateľnej situácii.

112    Okrem toho výška zľavy (od 72 do 85 %) nebola ekonomicky odôvodnená, keďže nič nenasvedčuje tomu, že by používanie väčšieho lietadla viedlo k zníženiu nákladov letiska o viac ako 70 %, ako Komisia uviedla v odôvodnení 164 rozhodnutia o začatí konania. Navyše v čase prijatia druhého opatrenia infraštruktúra letiska neumožňovala prevádzku veľkých lietadiel. Preťaženie vozovky v dôsledku prevádzky spoločnosti Wizz Air by dokonca viedlo k vyšším nákladom letiska.

113    V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne posúdila selektívnu povahu druhého opatrenia, ktoré je de facto selektívne. Po prvé, ako Komisia uznala v odôvodneniach 154 a 226 rozhodnutia o začatí konania, Wizz Air bola jediným leteckým dopravcom, ktorý bol spôsobilý získať takúto zľavu z letiskových poplatkov a jediným, ktorý ho skutočne získal. Podľa žalobkyne mala Tarom iba jedno lietadlo s MVH nad 70 t a nemohla mesačne prepraviť viac ako 10 000 cestujúcich (v roku 2009 bol priemerný mesačný počet odlietajúcich cestujúcich spoločnosti Tarom 5 480).

114    Po druhé zmena letiskových poplatkov druhým opatrením je pokusom AITTV legitimizovať zľavy, ktoré boli poskytnuté aj spoločnosti Wizz Air prostredníctvom pozmeňujúcich dohôd z roku 2010.

115    Komisia, ktorú podporuje AITTV, po prvé tvrdí, že počet podnikov, ktoré mohli skutočne využiť zľavy, sa nepovažoval za rozhodujúci prvok pre záver, že opatrenie nemalo selektívnu povahu. Okrem toho poznamenáva, že druhé opatrenie upravovalo nielen zľavy pre lietadlá s MVH nad 70 t, ale aj iné zľavy, najmä pre menšie lietadlá, ako tie, ktoré prevádzkuje žalobkyňa.

116    Komisia tiež tvrdí, že tvrdenie žalobkyne uvedené v replike, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie obsahuje chyby v analýze otázky, či druhé opatrenie rozlišuje medzi podnikmi nachádzajúcimi sa v porovnateľných situáciách, a či toto rozlišovanie môže byť odôvodnené vzhľadom na ciele referenčného systému, predstavuje nový žalobný dôvod, ktorý je ako taký neprípustný.

117    Zľava stanovená v bode 7.3 druhého opatrenia v žiadnom prípade nepredstavuje výnimku z referenčného systému, teda z AIP ako celku. Pokiaľ ide o ekonomické odôvodnenie uvedenej zľavy, je uvedené v odôvodneniach 101 a 102 napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie zvýšiť objem cestujúcich na letisku znížením poplatkov pre veľké lietadlá je založené na ekonomickom odôvodnení, podľa ktorého sú celkové získané príjmy vyššie.

118    V druhom rade Komisia tvrdí, že druhé opatrenie uvedené v rozhodnutí o začatí konania zahŕňalo všetky schémy zliav zavedené v AIP na roky 2007, 2008 a 2010. Prvý žalobný dôvod sa však týka len zľavy stanovenej v bode 7.3 druhého opatrenia, teda iného opatrenia, než je opatrenie preskúmané v napadnutom rozhodnutí, a z tohto dôvodu je neúčinný.

119    V každom prípade Wizz Air nebola jedinou leteckou spoločnosťou, ktorá prevádzkovala lietadlá s MVH nad 70 t. To platilo aj v prípade spoločnosti Tarom, ktorá mohla ich používanie zvýšiť, aby mohla využiť zľavy stanovené v bode 7.3 druhého opatrenia. V tejto súvislosti Wizz Air a AITTV tvrdia, že cieľom tejto zľavy bolo podporiť iné nízkonákladové letecké spoločnosti, aby na letisku vytvorili základňu lietadiel s MVH nad 70 t, a to stanovením dosiahnuteľného objemu cestujúcich (podľa Wizz Air by hranicu 10 000 cestujúcich bolo možné dosiahnuť pri menej ako dvoch odletoch denne).

120    Komisia napokon poznamenáva, že opatrenie možno považovať za opatrenie predstavujúce faktickú diskrimináciu len vtedy, ak je diskriminačné voči podnikom nachádzajúcim sa v porovnateľnej situácii vzhľadom na ciele referenčného systému. Druhé opatrenie však v žiadnej svojej časti nediskriminuje letecké spoločnosti v porovnateľnej situácii.

–       O posúdení druhého opatrenia v napadnutom rozhodnutí

121    Komisia v odôvodneniach 267 až 299 napadnutého rozhodnutia preskúmala existenciu štátnej pomoci v súvislosti s letiskovými poplatkami uverejnenými v AIP na roky 2007, 2008 a 2010. V odôvodneniach 284 až 299 napadnutého rozhodnutia posúdila podmienku týkajúcu sa selektívnosti.

122    Komisia preto v odôvodnení 289 napadnutého rozhodnutia uviedla, že príslušný referenčný rámec na preskúmanie toho, či AIP na rok 2007, AIP na rok 2008 a AIP na rok 2010 zvýhodňovali určité letecké spoločnosti oproti iným leteckým spoločnostiam, ktoré sa nachádzali v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, bol preto referenčným rámcom režimu uplatniteľného na samotné letisko. V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 290 napadnutého rozhodnutia uviedla, že schéma letiskových poplatkov, ako aj zľavy a rabaty sa vzťahovali na všetky letecké spoločnosti, ktoré využívali alebo mohli využívať letisko a ktoré splnili podmienky opísané v AIP na rok 2007, AIP na rok 2008, resp. v AIP na rok 2010.

123    V odôvodnení 292 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že „zľavy sa uplatňovali v rámci pohyblivej škály, pričom najnižšie zľavy sa začínali na úrovni 10 % za 250 až 500 pristátí za rok, t. j. približne [päť] pristátí za týždeň“, a že „v posudzovanom období na [letisku] pôsobili okrem spoločnosti Wizz Air viaceré letecké spoločnosti, ktoré mali vo svojej flotile lietadlá príslušnej veľkosti a/alebo dosahovali dostatočnú frekvenciu, a preto využívali alebo mohli využívať príslušné zľavy“.

124    V odôvodneniach 293 a 294 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že základná sadzba, zľavy a rabaty stanovené v AIP na rok 2007, AIP na rok 2008 a AIP na rok 2010 neboli selektívne, pretože sa uplatňovali nediskriminačným spôsobom. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

–       O dôvodnosti posúdenia druhého opatrenia

125    Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

126    V dôsledku toho pod pojem „pomoc“ spadajú len opatrenia, ktoré poskytujú selektívnu výhodu určitým podnikom alebo kategóriám podnikov alebo určitým hospodárskym odvetviam.

127    Judikatúra však spresnila, že aj zásahy, ktoré sa na prvý pohľad vzťahujú na všetky podniky, môžu mať v závislosti od svojich účinkov určitú selektívnosť, a preto sa môžu považovať za opatrenia určené na zvýhodnenie určitých podnikov alebo výroby určitých druhov tovaru (pozri rozsudok zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T‑127/99, T‑129/99 a T‑148/99, EU:T:2002:59, bod 149 a citovanú judikatúru).

128    Selektívnosť de facto môže byť preukázaná v situáciách, keď napriek tomu, že sú formálne kritériá uplatnenia opatrenia formulované všeobecne a objektívne, toto opatrenie je vytvorené tak, aby jeho účinky značne zvýhodňovali určitú skupinu podnikov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Španielsko/Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo, C‑106/09 P a C‑107/09 P, EU:C:2011:732, body 101 až 107; pozri aj oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1), bod 121].

129    Z ustálenej judikatúry vyplýva, že posúdenie podmienky týkajúcej sa selektívnosti výhody vyžaduje, aby sa určilo, či v rámci daného právneho režimu je vnútroštátne opatrenie spôsobilé zvýhodniť „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovarov“ oproti iným, ktorí by sa vzhľadom na cieľ sledovaný týmto režimom nachádzali v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Pojem „štátna pomoc“ nezahŕňa štátne opatrenia zavádzajúce rozlišovanie medzi podnikmi, ktoré sú v dôsledku toho a priori selektívne, pokiaľ toto rozlišovanie vyplýva z povahy alebo zo štruktúry systému, do ktorého tieto opatrenia patria (pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, C‑524/14 P, EU:C:2016:971, bod 41 a citovanú judikatúru).

130    Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlišuje štátne zásahy podľa príčiny alebo cieľov, ale definuje ich podľa ich účinkov (pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, C‑524/14 P, EU:C:2016:971, bod 48 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T‑92/00 a T‑103/00, EU:T:2002:61, bod 51 a citovanú judikatúru).

131    Hoci nemožno vylúčiť, že opatrenie, prostredníctvom ktorého verejnoprávny podnik stanovuje podmienky využívania svojho majetku alebo svojich služieb, aj keď sú všeobecne uplatniteľné na všetky podniky využívajúce tento majetok alebo tieto služby, má selektívnu povahu, je preto na účely určenia, či ide o takýto prípad, potrebné prihliadnuť nie k povahe tohto opatrenia, ale k jeho účinkom, pričom treba zistiť, či z výhody, ktorú má toto opatrenie poskytovať, majú v porovnaní s inými podnikmi v skutočnosti prospech iba niektoré z týchto podnikov, pričom vzhľadom na cieľ sledovaný dotknutým režimom sa všetky uvedené podniky nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, C‑524/14 P, EU:C:2016:971, bod 49).

132    Určenie skupiny podnikov, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, závisí od predchádzajúceho vymedzenia právneho režimu, pričom vzhľadom na cieľ tohto právneho režimu treba prípadne preskúmať príslušnú skutkovú a právnu situáciu podnikov, ktoré boli dotknutým opatrením zvýhodnené, a podnikov, ktoré neboli zvýhodnené (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, C‑524/14 P, EU:C:2016:971, bod 60).

133    Na úvod treba po prvé poznamenať, že v bodoch 1 až 4 druhého opatrenia sa stanovujú sadzby rôznych letiskových poplatkov (t. j. poplatky za pristátie, za osvetlenie, stojiskový poplatok a poplatok za osobnú dopravu, vrátane poplatkov za bezpečnosť). Skutočne fakturované poplatky mohli byť predmetom rôznych druhov zliav. V bodoch 7.1, 7.2 a 7.3 druhého opatrenia boli stanovené tri typy zliav, ktoré sa neuplatňovali kumulatívne:

–        po prvé zľavy od 10 do 70 % podľa počtu pristátí medzinárodných letov v uplynulom roku,

–        po druhé zľava 50 % na obdobie 12 mesiacov pre nových leteckých prevádzkovateľov, ktorí uskutočňujú minimálne tri lety za týždeň lietadlom s kapacitou aspoň 70 sedadiel. Za otvorenie každej novej destinácie sa uplatňuje zľava 50 % z poplatkov za pristátie na obdobie 6 mesiacov; okrem týchto zliav poskytuje AITTV čiastočné vrátenie poplatkov podľa počtu cestujúcich, ktorí nastúpili za rok,

–        po tretie zľavy od 72 až 85 % pre lietadlá s MVH nad 70 t s viac ako 10 000 cestujúcimi, ktorí nastúpili za mesiac.

134    Z odôvodnení 46 až 49 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zľavy opísané v prvej a druhej zarážke vyššie boli stanovené už v AIP na rok 2008. Zo zliav stanovených v druhom opatrení predstavovali jedinú novinku v porovnaní s AIP na rok 2008 zľavy stanovené v bode 7.3, opísané v tretej zarážke vyššie.

135    Po druhé Komisia tvrdí, že prvý žalobný dôvod je neúčinný v rozsahu, v akom sa týka výlučne zliav stanovených v bode 7.3 druhého opatrenia (teda zľava od 72 do 85 % pre lietadlá s MVH nad 70 t s viac ako 10 000 cestujúcimi, ktorí nastúpili za mesiac), zatiaľ čo druhé opatrenie uvedené v rozhodnutí o začatí konania zahŕňalo všetky druhy zliav stanovené v AIP na roky 2007, 2008 a 2010.

136    Toto tvrdenie treba zamietnuť. Je pravda, že Komisia v napadnutom rozhodnutí skúmala zľavy stanovené v druhom opatrení ako celok bez toho, aby samostatne preskúmala zľavu stanovenú v bode 7.3. Napadnuté rozhodnutie sa však vzťahuje aj na druhú z uvedených zliav a žalobkyňa tvrdí, že Komisia pochybila, keď nepreskúmala, či táto zľava, posudzovaná samostatne, nebola vo vzťahu k spoločnosti Wizz Air selektívna.

137    Po tretie Komisia na pojednávaní okrem iného tvrdila, že bod 7.3 druhého opatrenia nebol uplatniteľný na Wizz Air, keďže táto spoločnosť uzavrela dohody s letiskom. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že podľa napadnutého rozhodnutia sa schéma letiskových poplatkov, ako aj zľavy a rabaty, vzťahovali na všetky letecké spoločnosti, ktoré využívali alebo mohli využívať letisko, vrátane spoločnosti Wizz Air.

138    V prejednávanej veci žalobkyňa Komisii v podstate vytýka, že odmietla selektívnu povahu zliav stanovených v bode 7.3 druhého opatrenia z dôvodu, že iné letecké spoločnosti mali alebo mohli mať prospech z dotknutých zliav a že druhé opatrenie sa uplatňovalo na všetky letecké spoločnosti pôsobiace na letisku.

139    V tejto súvislosti Komisia v prvom rade v odôvodnení 290 napadnutého rozhodnutia poznamenala, že schéma letiskových poplatkov, ako aj zľavy a rabaty sa vzťahovali na všetky letecké spoločnosti, ktoré využívali alebo mohli využívať letisko a ktoré splnili podmienky opísané v AIP na rok 2007, AIP na rok 2008, resp. v AIP na rok 2010.

140    Povaha druhého opatrenia, ktoré malo formu uplatňovania „všeobecnej“ schémy založenej na kritériách, ktoré sú tiež všeobecnej povahy, však nebráni konštatovaniu o selektívnej povahe tohto opatrenia. Podmienka selektívnosti má totiž širší rozsah a zahŕňa opatrenia, ktoré svojimi účinkami zvýhodňujú určité podniky z dôvodu ich osobitných a špecifických vlastností. Podobne z judikatúry vyplýva, že skutočnosť, že pomoc nie je zameraná na jedného alebo viacerých vopred určených príjemcov, ale podlieha viacerým objektívnym kritériám, v súlade s ktorými môže byť poskytnutá neurčitému počtu príjemcov, ktorí nie sú na začiatku individualizovaní, nemôže postačovať na spochybnenie selektívnej povahy opatrenia, a teda jeho kvalifikácie ako štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Takáto okolnosť nebráni tomu, aby sa verejný zásah analyzoval ako selektívne opatrenie, ak z dôvodu podmienok jeho uplatnenia poskytuje výhodu určitým podnikom na úkor iných (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T‑55/99, EU:T:2000:223, bod 40). Všeobecná povaha AIP teda sama osebe nevylučovala prípadnú faktickú diskrimináciu medzi leteckými spoločnosťami, ktoré využívajú letisko.

141    Po druhé, v odôvodnení 292 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že „zľavy sa uplatňovali v rámci pohyblivej škály, pričom najnižšie zľavy sa začínali na úrovni 10 % za 250 až 500 pristátí za rok, t. j. približne [päť] pristátí za týždeň“, a že „že v posudzovanom období na [letisku] pôsobili okrem spoločnosti Wizz Air viaceré letecké spoločnosti, ktoré mali vo svojej flotile lietadlá príslušnej veľkosti a/alebo dosahovali dostatočnú frekvenciu, a preto využívali alebo mohli využívať príslušné zľavy“.

142    Po prvé Komisia preskúmala tri druhy zliav stanovených v druhom opatrení spoločne bez toho, aby vysvetlila, v čom bolo na účely určenia, či toto opatrenie malo selektívnu povahu, relevantné takéto spoločné posúdenie vzhľadom na skutočnosť, že každý druh zľavy podliehal rozdielnym podmienkam a uvedené zľavy neboli kumulatívne. Preto neskúmala, či typ zľavy stanovený osobitne v bode 7.3 druhého opatrenia, posudzovaný samostatne, zvýhodňoval Wizz Air na základe podmienok jeho uplatňovania na úkor ostatných leteckých spoločností prítomných na letisku.

143    Po druhé sa Komisia nevyjadrila k otázke, či pokiaľ ide konkrétne o typ zľavy stanovený v bode 7.3 druhého opatrenia, mali iné letecké spoločnosti než Wizz Air vo svojej flotile lietadlá príslušnej veľkosti a dosahovali dostatočnú frekvenciu, a mohli tak tieto zľavy skutočne využívať.

144    Je pravda, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v správnom konaní Wizz Air uviedla, že lietadlá s MVH nad 70 t prevádzkovali aj iné letecké spoločnosti, a preto mali nárok na druh zľavy ustanovený v bode 7.3 druhého opatrenia (pozri odôvodnenie 122 napadnutého rozhodnutia). Komisia vo svojich písomnostiach uviedla, že Tarom prevádzkovala takéto lietadlá a mohla sa pokúsiť zvýšiť svoj objem cestujúcich na letisku, aby mohla využívať tieto zľavy.

145    Skutočnosťou zostáva, že z druhu zľavy stanovenej v bode 7.3 druhého opatrenia mala prospech výlučne Wizz Air a že žiadna iná letecká spoločnosť vrátane spoločnosti Tarom nedosiahla minimálny počet cestujúcich za mesiac vyžadovaný v tomto bode 7.3.

146    Pokiaľ ide ďalej o tvrdenie spoločností Wizz Air a AITTV, podľa ktorého tieto zľavy mali umožniť zvýšenie objemu cestujúcich na letisku, a teda skutočne dosiahnutých príjmov, je potrebné zdôrazniť, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 130 vyššie, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlišuje štátne zásahy podľa príčiny alebo cieľov, ale definuje ich podľa ich účinkov, takže tieto ciele v oblasti objemu cestujúcich a príjmov nie sú relevantné na účely posúdenia selektívnej povahy zliav stanovených v bode 7.3 druhého opatrenia. V každom prípade treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaký dôkaz preukazujúci uvedené ciele.

147    Po tretie treba uviesť, že zohľadnenie ďalších dvoch zliav stanovených druhým opatrením, na ktoré sa odvoláva Komisia, by mohlo o to viac spochybniť neselektívnu povahu zliav stanovených v bode 7.3 tohto opatrenia. Tieto dve ďalšie opatrenia totiž stanovovali zľavy v rozpätí od 10 do 70 % a od 10 do 30 %, zatiaľ čo uvedený bod 7.3 umožňoval vyššie a oveľa menej progresívne zľavy, ktoré začínali od 72 % a dosahovali až 85 %.

148    V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že nepreskúmala, či sa zľava stanovená v bode 7.3 druhého opatrenia posudzovaná samostatne, mala uplatniť selektívne bez toho, aby bolo potrebné preskúmať údajnú oneskorenosť alebo dôvodnosť tvrdenia žalobkyne, podľa ktorého zľavy stanovené v bode 7.3 druhého opatrenia predstavujú výnimku z referenčného systému zavedeného týmto opatrením.

149    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba prvému žalobnému dôvodu vyhovieť.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení, nesprávnom právnom posúdení a nedostatku odôvodnenia v rozsahu, v akom sa v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že tretie opatrenie neposkytlo spoločnosti Wizz Air neoprávnenú výhodu

150    Druhý žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí. V prvej časti týkajúcej sa posúdenia skutkových okolností žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nezohľadnilo dôkazy preukazujúce, že správanie spoločnosti AITTV nebolo porovnateľné so správaním súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

151    AITTV najmä nevykonala žiadnu analýzu ex ante s cieľom určiť, či dohody z roku 2008 mohli viesť ku kladnej návratnosti alebo aspoň pokryť prevádzkové náklady spoločnosti Wizz Air, hoci účinkom marketingovej dohody bolo poskytnutie zľavy pre Wizz Air zo všetkých letiskových poplatkov až do výšky 85 %. Obozretný súkromný subjekt v trhovom hospodárstve by však pred takouto zmenou svojej obchodnej stratégie vykonal analýzu ziskovosti ex ante.

152    V druhej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nesprávne uplatňuje kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na tretie opatrenie. Komisia nezohľadnila všeobecný kontext tretieho opatrenia, ako aj predvídateľný vývoj, napríklad náklady na zvýšenie klasifikačného čísla vozovky, vyplývajúce z tohto opatrenia a jeho strednodobé a dlhodobé dôsledky. Predovšetkým nesprávne použila na posúdenie ziskovosti dohôd z roku 2008 iba trojročné obdobie.

153    Komisia na úvod tvrdí, že žalobkyňa nespochybňuje jej analýzu ziskovosti pozmeňujúcich dohôd z roku 2010, ale len jej analýzu ziskovosti dohôd z roku 2008. V tejto súvislosti poznamenáva, že na to, aby žalobkyňa úspešne spochybnila uplatnenie kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve v napadnutom rozhodnutí, musí preukázať, že posúdenie Komisie je nielen nesprávne, ale nie je ani vierohodné.

154    Pokiaľ ide o prvú časť, Komisia tvrdí, že pokiaľ ide o neexistenciu analýzy ex ante, nemožno vylúčiť, že by mohla byť prijatá štúdia hodnotiaca prírastkovú ziskovosť očakávanú na základe dohody podpísanej medzi letiskom a leteckou spoločnosťou ex post, ale na základe údajov, ktoré by boli k dispozícii v čase podpísania tejto dohody.

155    Pokiaľ ide o druhú časť týkajúcu sa najmä lehoty stanovenej na posúdenie ziskovosti dohôd z roku 2008, Komisia tvrdí, že si vybrala lehotu troch rokov, ktorá zodpovedala počiatočnému obdobiu uplatňovania marketingovej dohody najmä preto, že obozretný súkromný subjekt v trhovom hospodárstve by sa nespoliehal na to, že sa dohody po skončení ich platnosti obnovia, ako je vysvetlené v odôvodneniach 334 až 336 napadnutého rozhodnutia.

156    V replike žalobkyňa tvrdí, že Wizz Air získala štátnu pomoc prostredníctvom pozmeňujúcich dohôd z roku 2010, pretože druhé opatrenie a pozmeňujúce dohody z roku 2010 v podstate poskytli spoločnosti Wizz Air rovnakú výhodu.

157    V tejto súvislosti Komisia v duplike tvrdí, že pozmeňujúce dohody z roku 2010 a druhé opatrenie nepredstavujú jedno opatrenie a že ich posudzovala samostatne.

–       O posúdení tretieho opatrenia v napadnutom rozhodnutí

158    Dohody z roku 2008 zahŕňali memorandum o porozumení, marketingovú dohodu, prevádzkovú dohodu a dohodu o pozemnej obsluhe.

159    V memorande o porozumení a marketingovej dohode, ktoré boli uzavreté na počiatočné obdobie troch rokov, sa AITTV okrem iného zaviazala rozšíriť terminál pre cestujúcich tak, aby bolo najneskôr do 1. januára 2011 možné odbaviť až tri milióny cestujúcich za rok, do konca roka 2009 zvýšiť kategóriu letiska v súvislosti s pristávaním a vzlietaním a poskytnúť prevádzkové intervaly podľa žiadosti spoločnosti Wizz Air. AITTV sa zaviazala vykonávať pre AITTV marketingové činnosti.

160    Prevádzková dohoda a dohoda o pozemnej obsluhe, uzatvorená na počiatočné obdobie jedného roka, stanovovali letiskové poplatky, ktoré mala zaplatiť Wizz Air, ako aj zľavy a oslobodenia od ich platenia. Poplatky boli v podstate rovnaké ako poplatky uvedené v AIP na rok 2008. Prevádzková dohoda a dohoda o pozemnej obsluhe boli 25. júna 2010 zmenené pozmeňujúcimi dohodami z roku 2010, ktorými sa zaviedla nová schéma zliav, ktorá zodpovedala schéme definovanej v druhom opatrení (pozri bod 5 vyššie).

161    Pokiaľ ide o tretie opatrenie, Komisia skúmala existenciu štátnej pomoci v odôvodneniach 300 až 440 napadnutého rozhodnutia. V odôvodneniach 322 až 415 napadnutého rozhodnutia posúdila podmienku týkajúcu sa existencie hospodárskej výhody v prípade dohôd z roku 2008, ktoré posúdila spoločne, a v odôvodneniach 416 až 439 v prípade pozmeňujúcich dohôd z roku 2010.

162    Pokiaľ ide o dohody z roku 2008, Komisia preskúmala, či hraničné príjmy generované činnosťou spoločnosti Wizz Air vyplývajúce z týchto dohôd (t. j. príjmy z leteckých činností, pochádzajúce z poplatkov platených spoločnosťou Wizz Air a príjmy z neleteckých činností) prevyšujú hraničné náklady (t. j. prevádzkové, marketingové a investičné náklady), ktoré možno pripísať prítomnosti spoločnosti Wizz Air na letisku (pozri odôvodnenia 341 až 343 napadnutého rozhodnutia).

163    Na tento účel Komisia postupne preskúmala analýzy ziskovosti ex ante, rekonštruované ex post na základe údajov dostupných pred uzavretím dohôd z roku 2008, ktoré predložilo Rumunsko 9. decembra 2014 (pozri odôvodnenia 344 až 356 napadnutého rozhodnutia) a Wizz Air 10. februára 2015 (ďalej len „správa Oxera 2015“) (pozri odôvodnenia 357 až 381 napadnutého rozhodnutia). Preskúmala tiež štúdiu predloženú žalobkyňou 10. novembra 2014 (pozri odôvodnenia 382 až 392 napadnutého rozhodnutia).

164    Pokiaľ ide o analýzu predloženú Rumunskom, Komisia konštatovala, že má niekoľko nedostatkov. Neposkytla najmä žiadny výpočet hraničných nákladov, len hraničných príjmov. V dôsledku toho sa Komisia domnievala, že táto analýza nepreukazuje, že v dohodách z roku 2008 bolo dodržané kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve (pozri odôvodnenia 355 a 356 napadnutého rozhodnutia).

165    Pokiaľ ide o správu Oxera z roku 2015, tá stanovila čistú súčasnú hodnotu (ďalej len „ČSH“) dohôd z roku 2008 na 7,6 milióna rumunských lei (RON) (približne 1,5 milióna eur). Komisia väčšinu základných predpokladov správy Oxera 2015 prijala. Niektoré z nich prehodnotila s cieľom udržať nižšie hraničné náklady vedúce k vyšším hraničným ziskom, pričom sa najmä domnievala, že žiadna z uskutočnených investícií, najmä pokiaľ ide o terminál pre cestujúcich a vzletovú a pristávaciu dráhu, nebola spôsobená prítomnosťou spoločnosti Wizz Air na letisku (pozri odôvodnenia 362 a 372 až 379 napadnutého rozhodnutia). Po prepočítaní hraničných nákladov, príjmov a ziskov na základe správy Oxera 2015 sa Komisia domnievala, že táto správa umožňovala dospieť k záveru, že dohody z roku 2008 budú pre AITTV prírastkovo ziskové (pozri odôvodnenie 381 napadnutého rozhodnutia).

166    Pokiaľ ide o štúdiu predloženú žalobkyňou, v ktorej sa dospelo k záveru, že dohody z roku 2008 neboli ziskové, Komisia odmietla väčšinu jej základných predpokladov, najmä to, že investície do prác na zvýšení klasifikačného čísla vozovky, ako aj do prác vykonaných v termináli pre cestujúcich boli hraničnými nákladmi spojenými s prítomnosťou spoločnosti Wizz Air na letisku. Komisia dospela k záveru, že túto štúdiu nemožno použiť na preukázanie skutočnosti, že dohody z roku 2008 neboli v súlade s kritériom súkromného subjektu v trhovom hospodárstve (pozri odôvodnenia 388 až 392 napadnutého rozhodnutia).

167    Komisia tiež zohľadnila štúdie ex post, ktoré uskutočnili spoločnosti Oxera a RBB 27. októbra 2011, ktoré podporujú zistenia správy Oxera z roku 2015. Štúdia ex post, ktorú vypracovala Oxera, odhaduje, že dohody z roku 2008 mali kladnú čistú súčasnú hodnotu 145 249 eur počas trojročného obdobia platnosti dohôd z roku 2008 (pozri odôvodnenie 398 napadnutého rozhodnutia).

168    Pokiaľ ide o pozmeňujúce dohody z roku 2010, správa Oxera 2015 odhadovala ČSH vo výške 2,3 milióna RON, teda približne 469 852 eur (pozri odôvodnenie 417 napadnutého rozhodnutia). Komisia zohľadnila aj štúdiu ex post, ktorú vypracovala spoločnosť Oxera a v ktorej sa odhaduje, že pozmeňujúce dohody z roku 2010 mali počas deväťmesačného obdobia ich platnosti kladnú čistú súčasnú hodnotu 483 147 eur (pozri odôvodnenie 429 napadnutého rozhodnutia).

169    Komisia preto na základe správy Oxera z roku 2015, ktorú Komisia prepočítala a ktorú podporili ex post štúdie Oxera a RBB, dospela k záveru, že tretie opatrenie malo byť pre AITTV prírastkovo ziskové. Toto opatrenie okrem toho tvorilo súčasť všeobecnej stratégie a dlhodobej snahy smerujúcej k celkovej ziskovosti letiska. V dôsledku toho sa Komisia domnievala, že obozretný súkromný subjekt v trhovom hospodárstve by takéto dohody uzatvoril. Komisia preto dospela k záveru, že tieto dohody nepredstavovali pre Wizz Air hospodársku výhodu, ktorú by v bežných trhových podmienkach nezískala, a nepredstavujú štátnu pomoc (pozri odôvodnenia 413 až 415 a 437 až 440 napadnutého rozhodnutia).

–       O dôvodnosti posúdenia tretieho opatrenia

170    Podľa judikatúry podmienky, ktoré musí opatrenie splniť na to, aby patrilo pod pojem „pomoc“ v zmysle článku 107 ZFEÚ, nie sú splnené, ak prijímajúci podnik mohol získať rovnakú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola daná k dispozícii vo forme štátnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich bežným trhovým podmienkam, pričom toto posúdenie sa vykonáva v zásade uplatnením kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, T‑305/13, EU:T:2015:435, bod 91 a citovanú judikatúru).

171    S cieľom zistiť, či členský štát alebo dotknutý orgán verejnej moci prijal správanie obozretného súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, sa treba preniesť do kontextu obdobia, počas ktorého sa prijali dotknuté opatrenia, s cieľom posúdiť ekonomickú racionálnosť správania členského štátu alebo orgánu verejnej moci, a teda zdržať sa akéhokoľvek hodnotenia založeného na neskoršej situácii (rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EÚ:C:2002:294, bod 71, a z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, T‑305/13, EU:T:2015:435, bod 93).

172    V tomto kontexte je úlohou členského štátu alebo dotknutého orgánu verejnej moci oznámiť Komisii objektívne a overiteľné dôkazy, z ktorých vyplýva, že jeho rozhodnutie je založené na predchádzajúcom hospodárskom posúdení porovnateľnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný subjekt nachádzajúci sa v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii tohto štátu alebo tohto orgánu pred prijatím dotknutého opatrenia na účely určenia budúcej ziskovosti tohto opatrenia (pozri rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, T‑305/13, EU:T:2015:435, bod 97 a citovanú judikatúru).

173    Preto sú jedinými relevantnými faktormi, najmä na účely uplatnenia testu súkromného subjektu, prvky dostupné a predvídateľný vývoj v čase prijatia rozhodnutia o vykonaní predmetnej operácie (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 105). Platí to najmä vtedy, keď tak ako v predmetnom prípade Komisia skúma existenciu štátnej pomoci v porovnaní s opatrením, ktoré jej nebolo oznámené a ktoré už bolo v čase, keď vykonáva svoje preskúmanie, vykonané dotknutým orgánom verejnej moci (rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, T‑305/13, EU:T:2015:435, bod 94).

174    V dôsledku toho, keď sa zdá, že kritérium súkromného subjektu by sa mohlo uplatniť, Komisii prináleží požiadať dotknutý členský štát, aby jej poskytol všetky relevantné informácie umožňujúce jej preveriť, či podmienky uplatniteľnosti a uplatnenia tohto kritéria sú splnené, a odmietnuť skúmať takéto informácie môže len vtedy, ak predložené dôkazy vznikli až po prijatí rozhodnutia vykonať predmetnú investíciu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 104, a z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, T‑305/13, EU:T:2015:435, bod 96).

175    Je úlohou dotknutého členského štátu alebo v predmetnej veci dotknutého verejnoprávneho podniku poskytnúť dôkazy, z ktorých vyplýva, že vykonal predchádzajúce hospodárske posúdenie ziskovosti dotknutého opatrenia porovnateľné s tým, ktoré by vykonal súkromný subjekt v podobnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, T‑305/13, EU:T:2015:435, bod 184).

176    Len čo verejnoprávny podnik doručí Komisii dôkazy požadovanej povahy, je úlohou Komisie vykonať celkové posúdenie zohľadňujúce okrem skutočností poskytnutých týmto podnikom každý ďalší relevantný dôkaz umožňujúci určiť, či je dotknuté opatrenie v súlade s kritériom súkromného subjektu. Dotknutý verejnoprávny podnik má teda možnosť v priebehu správneho konania predložiť dodatočné dôkazy, ktoré vznikli po prijatí oparenia, ale ktoré sú založené na okolnostiach dostupných a na vývoji predvídateľnom v čase tohto prijatia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, T‑305/13, EU:T:2015:435, bod 186).

177    Nemožnosť vykonať podrobné a úplné predpovede nemôže oslobodiť verejného investora od toho, aby vykonal primerané predchádzajúce hodnotenie ziskovosti svojej investície porovnateľné s tým, ktoré by vykonal súkromný subjekt nachádzajúci sa v podobnej situácii v závislosti od dostupných a predvídateľných okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, T‑305/13, EU:T:2015:435, bod 182).

178    Práve vzhľadom na túto judikatúru treba preskúmať druhý žalobný dôvod žalobkyne, v rámci ktorého najmä tvrdí, že AITTV nevykonala žiadnu ex ante analýzu ziskovosti týkajúcu sa dohôd z roku 2008.

179    V tomto ohľade po prvé, ako vyplýva z odôvodnenia 147 napadnutého rozhodnutia, ktoré je uvedené v bode 6.3, týkajúceho sa zhrnutia poznámok AITTV k tretiemu opatreniu, a nie v časti týkajúcej sa posúdenia tohto opatrenia Komisiou:

„[AITTV] vyhlásila, že pred uzatvorením dohôd z roku 2008 vykonala výpočty. Podľa [AITTV] neexistovala žiadna zákonná povinnosť, aby vypracovala podnikateľský plán. [AITTV] nevedela o žiadnom dôvode na uchovanie akejkoľvek dokumentácie.“

180    Treba však konštatovať, že údajné výpočty, ktoré AITTV vykonala pred uzavretím dohôd z roku 2008, neboli oznámené Komisii a že Komisia v napadnutom rozhodnutí nevychádzala z týchto výpočtov na účely posúdenia ziskovosti týchto dohôd vzhľadom na kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

181    Na rozdiel od toho, čo sa vyžaduje podľa judikatúry citovanej v bodoch 175 a 177 vyššie, z napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva, že rozhodnutie AITTV uzavrieť dohody z roku 2008 s Wizz Air bolo založené na predchádzajúcom hospodárskom posúdení, ktoré by vykonal súkromný subjekt nachádzajúci sa v podobnej situácii v závislosti od dostupných a predvídateľných skutočností.

182    Aj keby AITTV ex ante posúdila budúcu ziskovosť dohôd z roku 2008, v každom prípade si nesplnila svoju povinnosť oznámiť Komisii požadované skutočnosti o predchádzajúcom posúdení, ktoré by jej umožnili overiť, či bol postoj tohto verejného podniku porovnateľný s postojom racionálneho súkromného subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, T‑305/13, EU:T:2015:435, body 182 a 185).

183    Je pravda, že správa Oxera z roku 2015 sa odvoláva na „podnikateľský plán“, pripravený spoločnosťou AITTV v rámci dohôd z roku 2008, ktorý AITTV poskytla spoločnosti Oxera na prípravu uvedenej správy. Odpovede spoločností Wizz Air a AITTV na otázky Všeobecného súdu z 19. júla 2022 však potvrdili, že tento „podnikateľský plán“ nebol vypracovaný v roku 2008, ale bol vytvorený ex post počas správneho konania na základe informácií, ktoré boli AITTV dostupné v roku 2008.

184    Z toho vyplýva, že Komisia nemala k dispozícii žiadny písomný dokument vypracovaný pred uzavretím dohôd z roku 2008, keď analyzovala, či AITTV konala ako súkromný subjekt nachádzajúci sa v podobnej situácii na základe dostupných a predvídateľných skutočností.

185    Z napadnutého rozhodnutia navyše vyplýva, že analýza ziskovosti ex ante zrekonštruovaná ex post na základe údajov, ktoré boli dostupné pred uzatvorením dohôd z roku 2008, ktorú Rumunsko poskytlo 9. decembra 2014 na žiadosť Komisie, obsahovala nedostatky a nepreukazovala súlad dohôd z roku 2008 s kritériom súkromného subjektu v trhovom hospodárstve (pozri odôvodnenia 344 a 356 napadnutého rozhodnutia a body 163 a 164 vyššie). Je teda málo pravdepodobné, že by hypotetické predbežné výpočty uvedené v odôvodnení 147 napadnutého rozhodnutia, ktoré AITTV vykonala pred uzavretím dohôd z roku 2008, umožnili preukázať uspokojivé ex ante perspektívy ziskovosti uvedených dohôd.

186    V druhom rade Komisia dospela k záveru o ziskovosti dohôd z roku 2008 na základe správy Oxera 2015, teda ex ante analýzy ziskovosti, ktorá bola zrekonštruovaná ex post na základe dostupných údajov pred uzatvorením dohôd z roku 2008, ktorú predložila Wizz Air 10. februára 2015 a prepočítaná Komisiou (pozri body 163 a 165 vyššie).

187    Ako tvrdí Komisia, správa Oxera 2015, hoci bola vypracovaná takmer sedem rokov po uzavretí dohôd z roku 2008, vychádza z údajov dostupných pred uzatvorením uvedených dohôd.

188    V rozpore s tvrdením Komisie sa však samotná skutočnosť, že táto správa vychádzala z dostupných dôkazov a z predvídateľného vývoja v čase prijatia tretieho opatrenia v roku 2008, nemôže považovať za analýzu ex ante, ktorá by mohla preukázať dodržanie kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

189    Je pravda, že podľa judikatúry prináleží Komisii uskutočniť celkové posúdenie zohľadnením všetkých relevantných okolností, ktoré jej v danom prípade umožnia určiť, či prijímajúci podnik zjavne nezískal úľavy porovnateľné s úľavami od takéhoto súkromného subjektu. V tejto súvislosti sa za relevantnú musí považovať akákoľvek informácia, ktorá môže nezanedbateľným spôsobom ovplyvniť rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného subjektu v trhovom hospodárstve nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je najbližšia možná situácii štátu (pozri rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P, EU:C:2020:238, body 29 a 30 a citovanú judikatúru, pozri v tomto zmysle aj rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Košice, C‑300/16 P, EU:C:2017:706, bod 60).

190    Skutočnosti, ktoré nastali po tom, čo bolo dotknuté opatrenie prijaté, však nemožno zohľadniť na účely uplatnenia zásady súkromného subjektu (pozri rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, C‑244/18 P, EU:C:2020:238, bod 32 a citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle aj rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 104, a z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, T‑305/13, EU:T:2015:435, body 93 a 94).

191    V tejto súvislosti je síce pravda, že ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 176 vyššie, dotknutý verejnoprávny podnik má teda možnosť v priebehu správneho konania predložiť dodatočné dôkazy, ktoré vznikli po prijatí oparenia, ale takáto možnosť nemôže tento podnik oslobodiť od povinnosti vykonať hospodárske posúdenie založené na analýze dostupných dôkazov a predvídateľného vývoja, ktoré je primerané z hľadiska povahy, zložitosti, významu a kontextu dotknutej operácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, T‑305/13, EU:T:2015:435, body 186 a 188).

192    V prejednávanej veci však správa Oxera 2015, aj keď je založená na údajoch dostupných pred uzavretím dohôd z roku 2008, zostáva napriek tomu retrospektívnym zistením skutočnej ziskovosti uvedených dohôd. Z tohto dôvodu je v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 190 vyššie na účely posúdenia súladu s kritériom subjektu v trhovom hospodárstve irelevantná.

193    Po tretie Komisia tiež zohľadnila štúdie ex post, ktoré uskutočnili spoločnosti Oxera a RBB 27. októbra 2011, ktoré podporujú zistenia správy Oxera z roku 2015 (pozri body 167 a 169 vyššie).

194    Podľa judikatúry na účely určenia, či príjemca dotknutého opatrenia skutočne získal výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, môžu dodatočné ekonomické analýzy, ktoré poskytol členský štát počas správneho konania, objasniť skutočnosti existujúce v čase rozhodnutia o investícii a Komisia ich musí zohľadniť (rozsudok z 3. júla 2014, Španielsko a i./Komisia, T‑319/12 a T‑321/12, neuverejnený, EU:T:2014:604, bod 134).

195    V prejednávanej veci však ex post vytvorené dôkazy zohľadnené Komisiou, či už ide o dôkazy predložené Rumunskom, alebo dôkazy poskytnuté spoločnosťou Wizz Air, nedopĺňajú dôkazy predložené pred uzavretím dohôd z roku 2008, ktoré AITTV predložila Komisii. Práve naopak, boli jedinými dôkazmi, ktoré boli Komisii predložené a jedinými dôkazmi, na ktorých Komisia založila svoje posúdenie dohôd z roku 2008.

196    Po štvrté a nakoniec Komisia vo svojom závere týkajúcom sa hospodárskej výhody v súvislosti s dohodami z roku 2008 zohľadnila aj skutočnosť, že „exist[ovali] náznaky, najmä na základe plánu rozvoja na roky 2006 až 2015, že dohody z roku 2008 so spoločnosťou Wizz Air tvorili súčasť všeobecnej stratégie a dlhodobej snahy smerujúcej k celkovej ziskovosti letiska“ (pozri odôvodnenie 414 napadnutého rozhodnutia a bod 169 vyššie).

197    Takéto nejasné a nepodložené dôkazy však nemôžu byť dostatočným dôkazom toho, že pred uzavretím dohôd z roku 2008 bolo vykonané predbežné hospodárske posúdenie ziskovosti.

198    Preto treba konštatovať, že záver Komisie, podľa ktorého by obozretný súkromný subjekt v trhovom hospodárstve uzavrel dohody z roku 2008, je založený výlučne na dôkazoch vypracovaných ex post, čo je v rozpore s judikatúrou citovanou v bodoch 170 až 177 vyššie.

199    Je preto potrebné konštatovať, že Komisia právne neodôvodnila svoj záver, podľa ktorého tretie opatrenie neposkytlo spoločnosti Wizz Air hospodársku výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískala, a preto nepredstavovalo štátnu pomoc.

200    Bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné tvrdenia uvedené žalobkyňou v rámci druhého žalobného dôvodu, treba tomuto žalobnému dôvodu vyhovieť v rozsahu, v akom sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, keďže napadnuté rozhodnutie dospelo k záveru, že tretím opatrením nebola spoločnosti Wizz Air poskytnutá neoprávnená výhoda.

201    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba teda žalobe vyhovieť na základe prvého a druhého žalobného dôvodu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tretí a štvrtý žalobný dôvod.

 O trovách

202    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi. Wizz Air a AITTV znášajú svoje vlastné trovy konania podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      [Opravené uznesením z 13. júla 2023] Článok 2 rozhodnutia Komisie (EÚ) 2021/1428 z 24. februára 2020 o štátnej pomoci SA. 31662 – C/2011 (ex NN/2011), ktorú poskytlo Rumunsko medzinárodnému letisku Timișoara – Wizz Air, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa ním konštatuje, že letiskové poplatky uvedené v publikácii obsahujúcej letecké informácie na rok 2010 a dohody, ktoré uzavreli Societatea Națională „Aeroportul Internaţional Timişoara – Traian Vuia“ SA (AITTV) a Wizz Air Hungary Légiközlekedési Zrt. (Wizz Air Hungary Zrt.) v roku 2008 (vrátane pozmeňujúcich dohôd z roku 2010) nepredstavujú štátnu pomoc.

2.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené spoločnosťou Carpatair SA.

3.      Wizz Air Hungary a AITTV znášajú svoje vlastné trovy konania.

Papasavvas Svenningsen Jaeger

Mac Eochaidh       Pynnä

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. februára 2023.

Podpisy

Obsah

*Jazyk konania: angličtina.