ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)
z 20. novembra 2007 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva TEK – Predmet konania – Rešpektovanie práva na obranu – Absolútne dôvody zamietnutia – Opisný charakter – Článok 7 ods. 1 písm. b), c) a g) a článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 40/94“
Vo veci T‑458/05,
Tegometall International AG, so sídlom v Lengwil-Oberhofen (Švajčiarsko), v zastúpení: H. Timmann, advokát,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: J. Weberndörfer, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa:
Wuppermann AG, so sídlom v Leverkusen (Nemecko), v zastúpení: pôvodne H. Huisken, neskôr I. Friedhoff, advokáti,
ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 21. októbra 2005 (vec R 1063/2004‑2) v znení opravy zo 16. novembra 2005, týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťami Wuppermann AG a Tegometall International AG,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (piata komora),
v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse a D. Šváby,
tajomník: K. Andová, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. decembra 2005,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. apríla 2006,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. apríla 2006,
po pojednávaní z 13. februára 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Tegometall International AG podal 2. júla 1999 v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení prihlášku slovnej ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT).
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia TEK.
3 Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 6 a 20 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 6: „Police a policové diely, najmä závesné košíky na police, všetko kovové“,
– trieda 20: „Police a policové diely, najmä závesné košíky na police“.
4 Dňa 18. mája 2001 bola ochranná známka TEK zapísaná ako ochranná známka Spoločenstva.
5 Dňa 23. júla 2003 podala spoločnosť Wuppermann AG návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky TEK v zmysle článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 z dôvodu, že zápisu bránili absolútne dôvody zamietnutia stanovené v článku 7 ods. 1 písm. b) a c) a g) uvedeného nariadenia.
6 Dňa 3. februára 2004 podal žalobca návrh na zúženie zoznamu výrobkov zahrnutých v triede 20, ktorému výmazové oddelenie vyhovelo. Po zúžení sa ochranná známka TEK vzťahuje na tieto výrobky triedy 20:
„Police a policové diely, najmä závesné košíky na police, iné ako z dreva“.
7 Rozhodnutím z 20. septembra 2004 výmazové oddelenie zamietlo návrh vedľajšieho účastníka konania na vyhlásenie neplatnosti a zaviazalo ho na náhradu trov konania, pretože dospelo k záveru, že absolútne dôvody zamietnutia uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b), c) a g) nariadenia č. 40/94 neboli v predmetnom prípade naplnené.
8 Dňa 16. novembra 2004 vedľajší účastník konania podal odvolanie proti rozhodnutiu výmazového oddelenia (vec R 1063/2004-2) z dôvodu, že boli naplnené všetky dôvody neplatnosti uvedené v článku 51 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. b), c) a g) nariadenia č. 40/94.
9 Rozhodnutím z 21. októbra 2005 v znení opravy zo 16. novembra 2005 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka konania, zrušil rozhodnutie výmazového oddelenia a rozhodol o výmaze ochrannej známky z dôvodu, že má opisný charakter v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 a nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia.
10 Druhý odvolací senát v podstate predovšetkým usúdil, že výraz „tek“ v taliančine a francúzštine znamená tíkové drevo, že je nesporné, že keďže sa police a policové diely vyrábajú z tíkového dreva, a nie je vylúčené, že kovové a plastové police a policové diely môžu imitovať tíkové drevo, výraz „tek“ používaný pre kovové a plastové police a policové diely slúži na „označenie vzhľadu, zovňajšku a prípadne iných kvalitatívnych aspektov tíkového dreva“. Z toho vyvodil, že ochranná známka TEK je výlučne opisným označením v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, ktoré malo zostať k dispozícii konkurentom. Ďalej sa domnieval, že keďže slovo „TEK“ nie je spôsobilé na rozlišovanie prihlasovaných výrobkov podľa ich pôvodu, bolo potrebné zamietnuť prihlášku ochrannej známky z dôvodu absencie rozlišovacej spôsobilosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Naproti tomu usúdil, že nemusí preskúmať, či predmetná ochranná známka môže klamať verejnosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 40/94.
11 Dňa 29. decembra 2005 žalobca listom oznámil ÚHVT, že zužuje zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka TEK, takto:
– trieda 6: „Police a policové diely, najmä závesné košíky na police, všetko z kovu a nie z imitácie dreva“,
– trieda 20: „Police a policové diely, najmä závesné košíky na police, ani z dreva, ani z imitácie dreva“.
Návrhy účastníkov konania
12 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zmenil napadnuté rozhodnutie,
– zamietol návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva TEK,
– subsidiárne zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec ÚHVT na nové preskúmanie,
– zaviazal vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania o vyhlásenie neplatnosti, ako aj odvolacieho konania na ÚHVT a konania na Súde prvého stupňa.
13 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
14 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Súd prvého stupňa zamietol žalobu.
Právny stav
O predmete sporu
Tvrdenia účastníkov konania
15 Žalobca tvrdí, že zúženie jeho prihlášky z 29. decembra 2005 na výrobky tried 6 a 20, ktoré neimitujú drevo, musí Súd prvého stupňa zohľadniť, keďže ide o novú skutočnosť v zmysle článku 48 ods. 2 druhého pododseku rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorá vyšla najavo až po prijatí rozhodnutia druhého odvolacieho senátu. Z článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 v spojení s článkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku a contrario vyplýva, že uvádzanie nových žalobných dôvodov je v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti v zásade povolené [rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. novembra 2003, HERON Robotunits/ÚHVT (ROBOTUNITS), T‑222/02, Zb. s. II‑4995, body 50 a nasl.].
16 Na pojednávaní žalobca uviedol, že návrh na zúženie prihlášky podal po podaní žaloby a že ho ÚHVT zapísal do registra. Tiež tvrdil, že rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland (C‑363/99, Zb. s. I‑1619), nie je z hľadiska prejednávanej veci relevantný, keďže v Niceskom triedení sa počíta s negatívnym zúžením.
17 ÚHVT tvrdí, že vyhlásenie žalobcu o vzdaní sa ochrannej známky vzhľadom na niektoré výrobky nemožno vziať do úvahy, pretože znamená protiprávnu zmenu predmetu sporu v zmysle článku 135 ods. 4 rokovacieho poriadku [rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. apríla 2005, Ampafrance/ÚHVT – Johnson & Johnson (monBeBé), T‑164/03, Zb. s. II‑1401, bod 21].
18 ÚHVT sa tiež domnieva, že nebolo správne, že výmazové oddelenie povolilo zúženie zoznamu výrobkov z 3. februára 2004, keďže takéto zúženie je podľa judikatúry protiprávne (rozsudok Koninklijke KPN Nederland, už citovaný, body 114 a 115). Podľa ÚHVT však odvolací senát napriek tomu, že toto zúženie zohľadnil, správne usúdil, že sa na danú vec vzťahujú ustanovenia o neplatnosti.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
19 Podľa článku 63 ods. 2 nariadenia č. 40/94 Súd prvého stupňa môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie odvolacieho senátu ÚHVT iba na základe „kompetenčných nedostatkov [z dôvodu nedostatku právomoci – neoficiálny preklad], porušenia zásadnej procedurálnej požiadavky [porušenia podstatných formálnych náležitostí – neoficiálny preklad], porušenia zmluvy, tohto nariadenia alebo akéhokoľvek právneho pravidla [právneho predpisu – neoficiálny preklad] týkajúceho sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomoci“. Na základe článku 74 uvedeného nariadenia sa táto kontrola zákonnosti musí vykonávať s ohľadom na skutkový a právny rámec sporu, tak ako bol prezentovaný odvolaciemu senátu [rozsudky Súdu prvého stupňa z 1. februára 2005, SPAG/ÚHVT – Dann a Backer (HOOLIGAN), T‑57/03, Zb. s. II‑287, bod 17; z 15. septembra 2005, Citicorp/ÚHVT (LIVE RICHLY), T‑320/03, Zb. s. II‑3411, bod 16, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 15. novembra 2006, Anheuser-Busch/ÚHVT – Budĕjovický Budvar (BUDWEISER), T‑366/05, Zb. s. II‑89, bod 27].
20 Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, proti ktorému smeruje žaloba, iba ak bolo toto rozhodnutie v čase prijatia poznačené niektorým z dôvodov zrušenia alebo zmeny. Naproti tomu Súd prvého stupňa nemôže zrušiť alebo zmeniť toto rozhodnutie z dôvodov, ktoré nastali po jeho vyhlásení (rozsudok z 11. mája 2006, Sunrider/ÚHVT, C‑416/04 P, Zb. s. I‑4237, bod 55).
21 Okrem toho v zmysle článku 26 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 „prihláška ochrannej známky spoločenstva obsahuje… zoznam tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis žiada“.
22 Článok 44 ods. 1 nariadenia č. 40/94 stanovuje, že „prihlasovateľ môže kedykoľvek vziať späť svoju prihlášku ochrannej známky spoločenstva alebo obmedziť [zúžiť – neoficiálny preklad] zoznam tovarov alebo služieb nachádzajúcich sa v tejto prihláške“.
23 V predmetnom prípade je nesporné, že žalobca zúžil zoznam výrobkov uvedených v prihláške ochrannej známky až po prijatí napadnutého rozhodnutia. A tak bez ohľadu na to, ako o osude tohto návrhu rozhodne ÚHVT, nemôže to mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože len ono bolo napadnuté pred Súdom prvého stupňa (pozri v tomto zmysle uznesenie BUDWEISER, už citované, body 40 až 48).
24 Iste, treba zdôrazniť, že pokiaľ ide o prihlášku ochrannej známky Spoločenstva, ktorá sa týka viacerých výrobkov, Súd prvého stupňa vykladal vyhlásenie, ktoré prihlasovateľ ochrannej známky urobil v konaní pred ním, a teda až po prijatí rozhodnutia odvolacieho senátu, že berie svoju prihlášku späť iba vzhľadom na niektoré z výrobkov uvedených v pôvodnej prihláške, čiže ako vyhlásenie, že napadnuté rozhodnutie napáda, len pokiaľ ide o zostávajúce výrobky uvedené v prihláške [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, Telepharmacy Solutions/ÚHVT (TELEPHARMACY SOLUTIONS), T‑289/02, Zb. s. II‑2851, body 13 a 14], alebo ak bolo vyhlásenie urobené až v pokročilom štádiu konania na Súde prvého stupňa, ako čiastočné späťvzatie žaloby [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. marca 2003, Unilever/ÚHVT (Oválna tableta), T‑194/01, Zb. s. II‑383, body 13 až 17].
25 Ak však zúžením zoznamu výrobkov uvedených v prihláške ochrannej známky Spoločenstva prihlasovateľ nechce stiahnuť jeden alebo viacero výrobkov z tohto zoznamu, ale zmeniť niektorú vlastnosť, ako napríklad účel použitia všetkých výrobkov uvedených v zozname, nemožno vylúčiť, že táto zmena by mohla ovplyvniť preskúmanie ochrannej známky Spoločenstva zo strany jednotlivých inštancií ÚHVT v priebehu správneho konania. Za takýchto okolností by sa pripustenie takejto zmeny v štádiu žaloby na Súde prvého stupňa rovnalo zmene predmetu sporu v priebehu konania, ktorú zakazuje článok 135 ods. 4 rokovacieho poriadku. Takéto zúženie preto Súd prvého stupňa nemôže pri skúmaní dôvodnosti žaloby zohľadniť (pozri v tomto zmysle rozsudok monBeBé, už citovaný, body 20 až 22).
26 Je preto dôležité zistiť, či sa odkaz v žalobe na zúženie zoznamu výrobkov, na ktoré sa má vzťahovať predmetná ochranná známka, z 29. decembra 2005 má vykladať ako vyhlásenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie napáda len v rozsahu, v akom sa týka výrobkov uvedených na zmenenom zozname.
27 Nie je to tak. Týmto zúžením žalobca nestiahol niektoré výrobky zo zoznamu výrobkov uvedených v prihláške predmetnej ochrannej známky, ale zmenil vlastnosti všetkých výrobkov uvedených v tomto zozname tým, že ho doplnil o upresnenie, že nesmú byť vyrobené „z imitácie dreva“. Pritom ako bolo zdôraznené v bodoch 11 a 25 vyššie, takéto zúženie nesmie Súd prvého stupňa zohľadniť, pretože by sa ním zmenil predmet sporu.
28 Je teda potrebné dospieť k záveru, že na účely tohto konania treba zohľadniť tie výrobky, ktoré sú uvedené v pôvodnej prihláške ochrannej známky žalobcu, tak ako bola zúžená 3. februára 2004 (pozri body 3 a 6 vyššie).
29 Pokiaľ ide o tvrdenie ÚHVT, že bolo nesprávne, že výmazové oddelenie schválilo návrh z 3. februára 2004 na zúženie výrobkov na tie, ktoré nie sú z dreva, je potrebné zdôrazniť, že aj keby toto tvrdenie bolo prípustné, zúženie okruhu výrobkov, ako naň upozorňuje ÚHVT, nemalo vplyv na analýzu vykonanú odvolacím senátom, pokiaľ ide o opisný charakter a absenciu rozlišovacej spôsobilosti predmetnej ochrannej známky. Toto tvrdenie preto treba vylúčiť ako absolútne bezvýznamné z hľadiska riešenia tohto sporu.
O veci samej
30 Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody založené na porušení článku 7 ods. 1 písm. c), b) a g) a článku 73 druhej vety nariadenia č. 40/94.
31 Najprv je potrebné preskúmať štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 73 druhej vety nariadenia č. 40/94.
O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 73 druhej vety nariadenia č. 40/94
– Tvrdenia účastníkov konania
32 Žalobca tvrdí, že sa počas celého priebehu správneho konania nemohol vyjadriť k otázke, či absolútny dôvod zamietnutia prihlášky uvedený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 je naplnený tým, že význam „tíkové drevo“, ktorý evokuje predmetná ochranná známka, môže slúžiť na opis výrobkov vyrobených z imitácie tohto dreva. Keďže sa neuskutočnila ústna časť konania, myslí si, že nikdy nemal možnosť vyjadriť sa k úvahám, ktoré formuloval odvolací senát a ktoré sa objavili až v jeho rozhodnutí.
33 V tejto súvislosti žalobca upozorňuje, že vedľajší účastník sa pred odvolacím senátom odvolal na absolútne dôvody zamietnutia podľa článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94 s tým, že sa obmedzil na tvrdenie, že predmetná ochranná známka môže evokovať výrazy „technológia“ alebo „technika“. Zdôrazňuje tiež, že vedľajší účastník konania vychádzal výlučne z dôvodu zamietnutia uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 40/94, aby tvrdil, že slovná ochranná známka TEK môže dotknuté francúzsky a taliansky hovoriace skupiny verejnosti klamať vytváraním dojmu, že výrobky žalobcu môžu imitovať tíkové drevo.
34 Žalobca pripomína, že k porušeniu zásady týkajúcej sa práva byť vypočutý dochádza vtedy, ak majiteľ ochrannej známky nemal možnosť vyjadriť sa k absolútnym dôvodom zamietnutia, ktoré odvolací senát uplatnil z úradnej povinnosti (rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T‑34/00, Zb. s. II‑663, bod 21).
35 Uvádza tiež, že bol pozbavený možnosti vyjadriť sa k odôvodneniu odvolacieho senátu a najmä k možnosti ešte viac zúžiť zoznam výrobkov, pre ktoré sa žiadal zápis.
36 ÚHVT na to odpovedá, že v protiklade s tvrdeniami žalobcu nebola zásada týkajúca sa práva byť vypočutý porušená.
37 Jednak uvádza, že vedľajší účastník konania výslovne založil svoje odvolanie na každom z dôvodov neplatnosti uvedených v článku 51 ods. 1 písm. a) a článku 7 ods. 1 písm. b), c) a g) nariadenia č. 40/94. Okrem toho, aj keď vedľajší účastník konania odkázal na imitácie dreva v rámci argumentácie súvisiacej nie s článkom 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94, ale s článkom 7 ods. 1 písm. g) uvedeného nariadenia, je nesporné, že práve existencia imitácií tíkového dreva sa stala predmetom sporu.
38 Preto bol podľa neho žalobca informovaný nielen o všetkých dôvodoch neplatnosti, ale aj o všetkých skutkových okolnostiach, ktoré odvolací senát zohľadnil vo svojom rozhodnutí.
39 ÚHVT pripomína, že absolútne dôvody zamietnutia vždy podliehajú posúdeniu prinajmenšom vzhľadom na všetky druhy výrobkov uvedené v zozname výrobkov, ktoré sa nachádzajú na trhu. Domnieva sa, že v duchu tejto zásady bol odvolací senát povinný zohľadniť nespochybnenú existenciu imitácií dreva v rámci preskúmania všetkých dôvodov neplatnosti vrátane dôvodov uvedených v článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94.
40 Napokon dopĺňa, že odvolací senát nemusí účastníkom konania predložiť na pripomienky návrh rozhodnutia so všetkými úvahami a právnymi argumentmi, ktoré považuje za relevantné.
41 Vedľajší účastník konania zase tvrdí, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k dôvodu zamietnutia prihlášky podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, vyplývajúcemu zo skutočnosti, že jeho výrobky môžu imitovať tíkové drevo.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
42 Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa článku 73 druhej vety nariadenia č. 40/94 sa rozhodnutia ÚHVT môžu zakladať len na dôvodoch, ku ktorým mohli účastníci konania predložiť pripomienky.
43 V súlade s týmto ustanovením môže odvolací senát ÚHVT vo svojom rozhodnutí vychádzať len zo skutkových a právnych okolností, ku ktorým účastníci konania mohli predložiť svoje pripomienky [rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2004, KWS Saat/ÚHVT, C‑447/02 P, Zb. s. I‑10107, bod 42, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júla 2005, Sunrider/ÚHVT (TOP), T‑242/02, Zb. s. II‑2793, bod 59].
44 Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú zásadu ochrany práva na obranu v rámci práva ochranných známok Spoločenstva (rozsudok LIVE RICHLY, už citovaný, bod 21). Podľa tejto všeobecnej zásady práva Spoločenstva sa musí adresátom rozhodnutí verejných orgánov, ktoré majú výrazný vplyv na ich záujmy, umožniť, aby účinne vyjadrili svoje stanovisko (rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 1974, Transocean Marine Paint/Komisia, 17/74, Zb. s. 1063, bod 15; a rozsudok LIVE RICHLY, už citovaný, bod 22).
45 Ďalej v zmysle judikatúry, aj keď sa právo byť vypočutý, ako je zakotvené v článku 73 druhej vete nariadenia č. 40/94, vzťahuje na všetky skutkové a právne okolnosti, ako aj na dôkazy, ktoré sú základom pre rozhodnutie odvolacieho senátu, nevzťahuje sa na konečné stanovisko, ktoré správny orgán mieni prijať [rozsudky Súdu prvého stupňa zo 7. júna 2005, Lidl Stiftung/ÚHVT – REWE‑Zentral (Salvita), T‑303/03, Zb. s. II‑1917, bod 62, a z 5. apríla 2006, Kachakil Amar/ÚHVT (Pozdĺžna čiara zakončená trojuholníkom), T‑388/04, neuverejnený v Zbierke, bod 20]. Odvolací senát preto nie je povinný vypočuť odvolateľa, pokiaľ ide o skutkové posúdenie, ktoré je súčasťou jeho konečného stanoviska.
46 V predmetnej veci žalobca tvrdí, že sa počas celého správneho konania o vyhlásenie neplatnosti nemohol vyjadriť k otázke, či bol absolútny dôvod zamietnutia podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 založený na tom, že význam „tíkové drevo“ sa môže vzťahovať na imitácie dreva.
47 Je nutné po prvé konštatovať, že už v štádiu skúmania ochrannej známky výmazovým oddelením prebiehala diskusia o otázke, či má táto ochranná známka opisnú povahu v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, pokiaľ ide o význam „tíkové drevo“.
48 Vedľajší účastník konania totiž založil svoj návrh na vyhlásenie neplatnosti predmetnej ochrannej známky na ustanoveniach článku 51 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. b), c) a g) nariadenia č. 40/94, pričom zdôraznil najmä skutočnosť, že zapísané slovné označenie TEK je údaj slúžiaci na označenie kvality výrobkov obsahujúcich tíkové drevo. Návrh na vyhlásenie neplatnosti bol doručený žalobcovi, ktorý sa následne vzdal týchto výrobkov: „police a policové diely z dreva“ v opise výrobkov triedy 20, na ktoré sa vzťahuje sporná ochranná známka.
49 Práve za týchto okolností výmazové oddelenie dospelo k záveru, že po vylúčení políc a policových dielov z dreva zo zoznamu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka Spoločenstva, ochrannú známku TEK nemožno považovať za údaj slúžiaci na označenie kvality výrobku.
50 Po druhé je potrebné konštatovať, že odvolací senát nepotvrdil záver výmazového oddelenia. Odvolací senát totiž usúdil, že hoci je pravda, že majiteľ ochrannej známky Spoločenstva vylúčil zo zoznamu výrobkov výrobky z dreva, neznamená to, že police z kovu alebo plastu nemôžu imitovať nábytok z tíkového dreva. Z toho vyvodil, že „výraz ‚tek‘ použitý v súvislosti s policami z kovu alebo plastu slúži na označenie vzhľadu, zovňajšku a prípadne iných kvalitatívnych aspektov tíkového dreva“.
51 Keďže sa odvolací senát domnieval, že vylúčenie výrobkov z dreva nepostačuje na vylúčenie opisného charakteru spornej ochrannej známky, pretože výrobky, pre ktoré bola zapísaná, môžu imitovať tíkové drevo, zasadil svoje rozhodnutie do toho istého právneho [článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94] a skutkového rámca ako výmazové oddelenie.
52 Po tretie je namieste zdôrazniť, že hoci odvolací senát dospel k odlišnému záveru ako výmazové oddelenie, odkázal na argument, ktorý pred ním uviedol vedľajší účastník konania, že sporná ochranná známka vyvoláva u dotknutých francúzsky a taliansky hovoriacich skupín verejnosti dojem, že výrobok má tvrdosť, hmotnosť a odolnosť voči hnilobe ako tíkové drevo, pretože police a policové diely sa už často nevyrábajú z tíkového dreva, ale z iných materiálov, ktoré sa olejujú, farbia, lakujú alebo poťahujú, aby vzbudzovali dojem tíkového dreva. Z tohto argumentu vedľajšieho účastníka konania bolo zjavné, že nie je vylúčené, že predmetné výrobky môžu naďalej vyvolávať predstavu kvality a vlastností tíkového dreva.
53 Ako tvrdí žalobca, pričom ÚHVT mu v tomto ohľade neodporuje, je pravda, že tvrdenie, že police a policové diely môžu imitovať tíkové drevo, uplatnil vedľajší účastník konania pred odvolacím senátom len v rámci absolútneho dôvodu zamietnutia podľa článku 7 ods. 1 písm. g), a nie podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94. To však nemení nič na skutočnosti, že žalobca sa počas správneho konania mohol vyjadriť k skutkovým okolnostiam, z ktorých odvolací senát vychádzal vo svojom odôvodnení.
54 Faktom totiž je, že imitácia tíkového dreva súvisí so vzhľadom skutočného tíkového dreva. Okrem toho vzhľad tíkového dreva by mal byť pri takých výrobkoch, ako sú police a policové diely, nevyhnutne rovnaký bez ohľadu na to, či sú tieto výrobky vyrobené z naozajstného tíkového dreva alebo z jeho imitácie, t. j. z iných materiálov.
55 Je teda nutné konštatovať, že počas konania o vyhlásenie neplatnosti sa žalobca vyjadril, resp. sa mohol vyjadriť k skutočnosti, že zapísané slovné označenie môže evokovať vzhľad tíkového dreva. Je totiž potrebné konštatovať, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k dôvodu zamietnutia prihlášky podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, ktorý uviedol vedľajší účastník konania vo svojom návrhu na vyhlásenie neplatnosti, podľa ktorého zapísané slovné označenie TEK predstavuje údaj slúžiaci na opis kvality výrobkov, ktoré obsahujú tíkové drevo, ako aj k zisteniu výmazového oddelenia, že je pravda, že podľa výpisov zo slovníka slovo „tek“ v taliančine a francúzštine slúži na označenie tíkového dreva (pozri bod 10 rozhodnutia výmazového oddelenia).
56 Za týchto okolností odvolací senát neporušil právo žalobcu na obranu, keďže ten sa mohol vyjadriť k všetkým skutkovým a právnym okolnostiam, z ktorých odvolací senát vychádzal vo svojom rozhodnutí v rámci článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94.
57 Ostatné tvrdenia žalobcu nemôžu tento úsudok vyvrátiť.
58 V protiklade s tým, čo tvrdí žalobca, sa okolnosti tejto veci odlišujú od okolností v už citovanej veci EUROCOOL. V uvedenej veci totiž odvolací senát z úradnej povinnosti uplatnil nový absolútny dôvod zamietnutia bez toho, aby dal prihlasovateľovi možnosť vyjadriť sa. V tejto veci naopak odvolací senát zvážil každý z absolútnych dôvodov zamietnutia, ktoré preskúmalo výmazové oddelenie, a najmä dôvod založený na článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94. Odvolací senát vo svojom odôvodnení vychádzal zo všetkých vlastností výrobkov súvisiacich s ich kvalitou imitácie dreva, čo sú kritériá analýzy patriace do pôsobnosti článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94.
59 Navyše je bezvýznamné, že vedľajší účastník konania uviedol tvrdenie týkajúce sa imitácií dreva v rámci iného absolútneho dôvodu zamietnutia než odvolací senát. Je totiž namieste pripomenúť, že z judikatúry vyplýva, že posúdenie skutkových okolností patrí k samotnému aktu rozhodnutia a právo byť vypočutý sa nevzťahuje na konečné stanovisko, ktoré má správny orgán v úmysle prijať. Za týchto okolností nebol odvolací senát povinný vypočuť žalobcu, pokiaľ ide o posúdenie skutkových okolností, na ktorom sa rozhodol založiť svoje rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky Salvita, už citovaný, bod 62, a Pozdĺžna čiara zakončená trojuholníkom, už citovaný, bod 20).
60 Z toho vyplýva, že vzhľadom na všetky tieto dôvody musí byť štvrtý žalobný dôvod, ktorý je založený na porušení článku 73 druhej vety nariadenia č. 40/94, zamietnutý ako nedôvodný.
O žalobnom dôvode založenom na článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94
– Tvrdenia účastníkov konania
61 Žalobca nesúhlasí s tým, že by sa prihlasovaná ochranná známka mohla vnímať tak, že opisuje predmetné výrobky.
62 Predovšetkým tvrdí, že riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný spotrebiteľ nechápe slovo „tek“ tak, že má z hľadiska označených výrobkov opisnú hodnotu, pretože ochranná známka bola zapísaná pre výrobky, ktoré nie sú z dreva, a tiež preto, že tieto výrobky sa nevyrábajú ani z tíkového dreva, ani z jeho imitácií.
63 Podľa neho v prípade políc a policových dielov vyrobených z iného materiálu ako z dreva riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný spotrebiteľ prisudzuje výrazu „tek“ iný význam ako tíkové drevo, a najmä je možné, že chápe ochrannú známku TEK ako kombináciu prvých dvoch písmen názvu spoločnosti Tegometall.
64 Na pojednávaní žalobca doplnil, že hoci slovo „tek“ figuruje v slovníkoch s významom „tíkové drevo“, používa sa len zriedka.
65 Pokiaľ ide o skutočnosť, že výraz „tek“ odkazuje na tmavohnedú farbu tíkového dreva, tvrdí, že tento argument uviedol vedľajší účastník konania neskoro a že v každom prípade z toho, že výrobky majú prípadne farbu tíkového dreva, nemožno vyvodiť, že v skutočnosti sú z tohto dreva. Navyše slovník farieb používa anglický výraz „teak“, a nie „tek“, hoci anglicky hovoriaca verejnosť v tomto prípade nepredstavuje príslušnú skupinu verejnosti.
66 Žalobca ďalej tvrdí, že na to, aby dotknuté skupiny verejnosti chápali ochrannú známku TEK tak, že má opisovať výrobky, ktoré nie sú z dreva, musí užívateľ toto slovo použiť v kontexte, ktorý jednoznačne odkazuje na opisný význam. To by bol prípad adhéznych fólií, ktoré povrchu iného predmetu dodávajú farbu, štruktúru a žilkovanie tíkového dreva výlučne s cieľom dodať predmetným tovarom vzhľad podobný tíkovému drevu. Pritom výrobky, pre ktoré žiadal ochrannú známku zapísať, sa nepoužívajú špecificky s cieľom imitovať tíkové drevo.
67 V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že z hľadiska posúdenia spôsobilosti ochrannej známky na zápis nie je rozhodujúcim kritériom, či v určitom kontexte môže verejnosť ochrannú známku vnímať ako opisnú, ale je potrebné preskúmať, či ochranná známka ako taká, nezávisle od okolností, za akých môže byť použitá, môže mať pre výrobky, ktoré sú predmetom zápisu, čisto opisný význam [rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, DaimlerChrysler/ÚHVT (CARCARD), T‑356/00, Zb. s. II‑1963, bod 46, a z 9. októbra 2002, Dart Industries/ÚHVT (UltraPlus), T‑360/00, Zb. s. II‑3867, bod 52].
68 Po druhé žalobca tvrdí, že slovo „tech“, ktoré verejnosť vníma ako skratku alebo značku, ktorá sa takto vyslovuje, nemožno spájať so slovným označením TEK vnímaným ako kombinácia písmen, a teda vyslovovaným odlišne, a síce ako sled písmen „t“, „e“ a „k“.
69 Domnieva sa, že pri posudzovaní spôsobilosti ochrannej známky na zápis je potrebné vedieť, či je na zápis spôsobilé označenie, ktoré je predmetom sporu, a nie skúmať, či by bolo možné zapísať podobné označenia. A tak aj keď je výslovnosť označení rovnaká, rôzny spôsob ich písania môže viesť k ich rozdielnemu posúdeniu na účely zápisu.
70 Podľa žalobcu, aj keby bol slovnému označeniu TEK prisúdený význam skratky slova „technológia“ alebo „technika“, nebolo by možné sa domnievať, že uvedená ochranná známka opisuje vlastnosti výrobkov, pre ktoré bola zapísaná. Pokiaľ ide o police a policové diely, výrazy „technika“ alebo „technológia“ totiž nemajú určitý alebo jednoznačný opisný význam a neopisujú konkrétne vlastnosti týchto výrobkov.
71 Tvrdí tiež, že hoci určité prvky police môžu mať technický charakter, a teda aj byť predmetom patentu, nemožno z toho vyvodiť, že verejnosť sa domnieva, že takéto výrobky majú ako také technickú povahu.
72 ÚHVT podotýka, že je nesporné, že v taliančine a francúzštine výraz „tek“ znamená tíkové drevo a že police a policové diely môžu byť z tíkového dreva. Podľa neho sa nezdá byť sporné, že verejnosť chápe slovo „tek“ tak, že opisuje tíkové drevo, prinajmenšom v prípadoch, ak povrch určitého objektu má farbu, štruktúru a textúru, ktoré zodpovedajú tíkovému drevu.
73 Tvrdí, že odvolací senát správne dospel k názoru, že pre analýzu opisného charakteru ochrannej známky má význam výlučne zoznam výrobkov pripojený k ochrannej známke a že ak je označenie opisné pre čo i len jednu časť výrobkov určitej kategórie, nemôže byť pre túto kategóriu zapísaný (rozsudok zo 16. marca 2006, Telefon & Buch/ÚHVT – Herold Business Data (WEISSE SEITEN), T‑322/03, Zb. s. II‑835, bod 83).
74 Vedľajší účastník konania podobne ako ÚHVT tvrdí, že ochranná známka TEK opisuje predmetné výrobky. Podľa neho „teak“ je farba hnedého tónu, čiže tíková hnedá, ako ju definuje slovník farieb Maerz a Paul. Preto keďže je farba zvyčajným údajom o vonkajšom vzhľade vecí, v predmetnom prípade políc, nie je vylúčené, že dotknutá francúzsky a taliansky hovoriaca verejnosť chápe ochrannú známku TEK ako údaj o kvalite.
75 Uvádza, že ochranná známka TEK len opisuje výrobky, ktoré sú predmetom zápisu, bez ohľadu na to, v akom kontexte môžu byť použité. Tvrdí, že aj za predpokladu, že by sa zohľadnilo zúženie zoznamu výrobkov na tie, ktoré nie sú vyrobené z imitácie dreva, nebolo by možné úplne vylúčiť opisný vzťah medzi označením a výrobkami, pretože výraz „tek“ opisuje farbu dotknutých výrobkov, ktoré nie sú z dreva a z imitácií dreva.
76 Tiež si myslí, že výraz „tek“ bude väčšina spotrebiteľov vnímať ako skratku slova „technika“. V tejto súvislosti upozorňuje, že podľa stálych kontrolných usmernení oddelenia ochranných známok United Kingdom Intellectual Property Office (Úrad duševného vlastníctva Spojeného kráľovstva) sa údaje „tek“ a „tec“ chápu ako ekvivalenty a nie sú prípustné pre netechnické výrobky, a že odvolací senát zamietol zápis slovnej ochrannej známky CYBERTEK, pretože priemerný spotrebiteľ si môže slovo „tek“ spájať s pojmami „technika“ alebo „technológia“ [pozri rozhodnutie R 826/2004‑1 z 15. decembra 2004 (CYBERTEK)].
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
77 Podľa ustálenej judikatúry článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 bráni tomu, aby v ňom uvedené označenia alebo údaje boli vyhradené jedinému podniku, pretože sú zapísané ako ochranná známka. Toto ustanovenie teda sleduje cieľ vo verejnom záujme, ktorý vyžaduje, aby takéto označenia alebo údaje mohol každý voľne používať [rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. novembra 2003, Quick/ÚHVT (Quick), T‑348/02, Zb. s. II‑5071, bod 27;pozri tiež analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C‑108/97 a C‑109/97, Zb. s. I‑2779, bod 25].
78 Okrem toho označenia uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 sú označenia považované za nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, čiže identifikovať obchodný pôvod výrobku alebo služby, aby tak spotrebiteľovi, ktorý získa výrobok alebo službu označenú ochrannou známkou, umožnili pri ich ďalšom získaní uskutočniť rovnakú voľbu, ak bola jeho skúsenosť pozitívna, alebo inú voľbu, ak bola skúsenosť negatívna (pozri rozsudok Quick, už citovaný, bod 28 a tam citovanú judikatúru).
79 Označenia alebo údaje uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 sú tie, ktoré môžu pri bežnom používaní z hľadiska príslušnej skupiny verejnosti slúžiť na označenie výrobku alebo služby, pre ktoré sa žiada zápis, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zmienky o niektorej z ich základných vlastností [rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT, C‑383/99 P, Zb. s. I‑6251, bod 39, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. júna 2005, Metso Paper Automation/ÚHVT (PAPERLAB), T‑19/04, Zb. s. II‑2383, bod 24].
80 Z toho vyplýva, že na to, aby označenie spadalo pod zákaz uvedený v tomto ustanovení, musí byť medzi ním a predmetnými výrobkami alebo službami dostatočne priama a konkrétna spojitosť, ktorá dotknutej verejnosti umožňuje okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis predmetných výrobkov a služieb alebo jednej z ich vlastností [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. júla 2004, Lissotschenko a Hentze/ÚHVT (LIMO), T‑311/02, Zb. s. II‑2957, bod 30, a PAPERLAB, už citovaný, bod 25].
81 Opisnú povahu označenia preto možno posúdiť jedine vo vzťahu k dotknutým výrobkom alebo službám a zároveň vo vzťahu k vnímaniu cieľovej skupiny verejnosti, ktorú predstavuje spotrebiteľ týchto výrobkov alebo služieb [rozsudky Súdu prvého stupňa CARCARD, už citovaný, bod 25, a z 12. januára 2005, Wieland-Werke/ÚHVT (SnTEM, SnPUR, SnMIX), T‑367/02 až T‑369/02, Zb. s. II‑47, bod 17].
82 V predmetnom prípade je na úvod potrebné pripomenúť, že táto žaloba sa týka len nasledujúcich výrobkov uvedených v prihláške ochrannej známky: police a policové diely, najmä závesné košíky na police, všetko z kovu a patriace do triedy 6, ako aj všetky uvedené výrobky iné ako z dreva, patriace do triedy 20. Ako bolo totiž objasnené v bodoch 19 až 29, Súd prvého stupňa nemôže vziať do úvahy zúženie okruhu výrobkov uvedených v prihláške ochrannej známky na všetky výrobky, ktoré neimitujú tíkové drevo, ku ktorému došlo po prijatí napadnutého rozhodnutia.
83 Za príslušnú skupinu verejnosti sa považuje priemerný, riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný spotrebiteľ [rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. februára 2002, Ellos/ÚHVT (ELLOS), T‑219/00, Zb. s. II‑753, bod 30; pozri tiež analogicky rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, Zb. s. I‑3819, bod 26]. Vzhľadom na svoju povahu sú totiž predmetné výrobky (police, policové diely a závesné košíky) určené na všeobecnú spotrebu. Navyše vnímanie výrazu „tek“ treba posudzovať vo vzťahu k francúzsky a taliansky hovoriacemu spotrebiteľovi, keďže toto slovo je výrazom francúzskeho a talianskeho jazyka.
84 Za týchto okolností je v rámci uplatnenia absolútneho dôvodu zamietnutia uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 potrebné určiť, či z hľadiska príslušnej skupiny verejnosti existuje dostatočne priamy a konkrétny vzťah medzi ochrannou známkou TEK a výrobkami obsiahnutými v prihláške, tak ako ich analyzoval odvolací senát.
85 Pokiaľ ide o význam slovného označenia TEK, je predovšetkým potrebné zdôrazniť, že žalobca pred odvolacím senátom nespochybnil záver výmazového oddelenia obsiahnutý v bode 10 jeho rozhodnutia, že je pravda, že podľa predložených výpisov zo slovníka slovo „tek“ v taliančine a francúzštine označuje tíkové drevo. Argumenty žalobcu sa v podstate obmedzujú na tvrdenie, že použitie kovovej policovej štruktúry s kovovými alebo sklenými policami určite nevytvára dojem, že police alebo policové diely sú z tíkového dreva.
86 Žalobca na pojednávaní na Súde prvého stupňa upresnil, že má pochybnosti o tom, že by sa slovo „tek“ naozaj používalo v tomto význame, aj keď nespochybnil, že sa skutočne nachádza vo francúzskych a talianskych slovníkoch.
87 Je preto nesporné, že slovo „tek“ vo francúzskych a talianskych slovníkoch znamená tíkové drevo a že je jedným zo spôsobov písania tíkového dreva v týchto slovníkoch. Ide o druh hnedastého, tvrdého, veľmi hustého a hnilobe odolného dreva, a výraz „tek“ tak označuje jeden druh dreva a jeho vlastnosti.
88 V tejto súvislosti je bezvýznamné, či sa výraz „tek“ používa vo význame tíkového dreva. Na to, aby ÚHVT zamietol zápis na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, nie je potrebné, aby označenia a údaje tvoriace ochrannú známku a uvedené v tomto článku boli v čase podania prihlášky skutočne používané na opis výrobkov alebo služieb, pre ktoré bola prihláška podaná, alebo ich vlastností. Ako sa uvádza v samotnom znení tohto ustanovenia, stačí, ak tieto označenia alebo údaje môžu byť na takéto účely použité (rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P, Zb. s. I‑12447, bod 32, a rozsudok LIMO, už citovaný, bod 32).
89 Pokiaľ ide o povahu vzťahu medzi slovným označením TEK a dotknutými výrobkami, odvolací senát v bodoch 13 až 15 napadnutého rozhodnutia usúdil, že vzhľadom na to, že police a policové diely môžu byť vyrábané z tíkového dreva a že nemožno vylúčiť, že tieto výrobky z kovu a plastu môžu imitovať tíkové drevo, výraz „tek“ používaný v súvislosti s kovovými alebo plastovými policami slúži na označenie vzhľadu, zovňajšku a prípadne iných kvalitatívnych aspektov tíkového dreva.
90 Je namieste zdôrazniť, že žalobca nespochybňuje, že police, policové diely a závesné košíky môžu byť vyrábané z tíkového dreva, ani že uvedené výrobky môžu mať aj inak vzhľad tíkového dreva, keďže v súčasnosti sa police vyrábajú z iných materiálov ako z tíkového dreva, ktoré sa olejujú, lakujú alebo poťahujú adhéznymi fóliami, takže vyzerajú ako tento druh dreva. Tvrdí, že príslušná skupina verejnosti nevníma výraz „tek“ ako vlastnosť týchto výrobkov, pretože výrobky, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná, sú z kovu a nie sú z tíkového dreva ani z jeho imitácie.
91 Pritom je nevyhnutné konštatovať, že žalobca požiadal o zápis svojej ochrannej známky pre police a policové diely, závesné košíky, všetko výrobky z kovu patriace do triedy 6, a pre všetky uvedené výrobky iné ako z dreva, patriace do triedy 20. Odvolací senát preto správne v bode 17 napadnutého rozhodnutia usúdil, že zoznam výrobkov „sa vôbec neobmedzuje na sklené alebo kovové dosky, rozpoznateľné ako také“.
92 Takže vzhľadom na zoznam výrobkov, pre ktoré bola ochranná známka TEK zapísaná, môže žalobca v budúcnosti vyrábať svoje výrobky z materiálov ako plast alebo kov, ktoré v každom prípade majú vzhľad tíkového dreva. Predmetné výrobky, najmä tie, ktoré sú vyrobené z plastu, totiž môžu svojou farbou, vonkajším vzhľadom a v dôsledku rôznych techník imitácie dreva existujúcich na trhu vzbudzovať dojem, že sú z tíkového dreva alebo že majú aspoň niektoré vlastnosti tíkového dreva.
93 Spojitosť medzi významom slova „tek“ a policami, policovými dielmi a závesnými košíkmi, všetko výrobkami z kovu a nie z dreva, sa preto zdá byť dostatočne úzka na to, aby spadala pod zákaz zakotvený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 (pozri v tomto zmysle rozsudok ELLOS, už citovaný, bod 37).
94 V tejto súvislosti treba konštatovať, že je bezvýznamné, že žalobca neponúka výrobky, pre ktoré bola podaná prihláška, s cieľom imitovať tíkové drevo. Ako už bolo vysvetlené vyššie, opisná povaha označenia sa musí posúdiť len vo vzťahu ku každej kategórii výrobkov a služieb uvedených v prihláške (pozri bod 81 vyššie). V tomto ohľade skutočnosť, že určité slovné označenie je opisné len vo vzťahu k určitej časti výrobkov alebo služieb patriacich do jednej kategórie, ktorá je ako taká uvedená v prihláške, nebráni tomu, aby bola prihláška tohto slovného označenia zamietnutá [rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, DaimlerChrysler/ÚHVT (TELE AID), T‑355/00, Zb. s. II‑1939, bod 40].
95 Vzhľadom na konkrétny a priamy vzťah medzi slovným označením TEK a policami, policovými dielmi a závesnými košmi z kovu a nie z dreva preto odvolací senát správne usúdil, že na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 slovné označenie TEK nie je spôsobilé tvoriť ochrannú známku Spoločenstva.
96 Keďže na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 musí byť prihláška slovného označenia zamietnutá, ak čo len jeden z jej možných významov označuje vlastnosti dotknutých výrobkov alebo služieb (rozsudok ÚHVT/Wrigley, už citovaný, bod 32), je potrebné sa domnievať, že odvolací senát vec neposúdil nesprávne, keď neanalyzoval, či je ochranná známka TEK vnímaná ako údaj opisujúci určité technické alebo technologické aspekty výrobkov tiež v anglicky alebo nemecky hovoriacich oblastiach.
97 Prvý odvolací dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 je preto potrebné zamietnuť.
98 Pokiaľ ide o druhý a tretí žalobný dôvod, prvý založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) a druhý článku 7 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 40/94, treba pripomenúť, že ako vyplýva z článku 7 ods. 1 nariadenia č. 40/94, stačí, ak sa na označenie vzťahuje jeden z absolútnych dôvodov zamietnutia, a označenie nemôže byť zapísané ako ochranná známka Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2002, DKV/ÚHVT, C‑104/00 P, Zb. s. I‑7561, bod 29).
99 Argumenty žalobcu založené na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) a g) nariadenia č. 40/94 preto nie je potrebné preskúmať.
100 Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba žalobu zamietnuť ako celok.
O trovách
101 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania ÚHVT v súlade s návrhom ÚHVT.
102 Keďže vedľajší účastník konania nepodal návrh v tomto zmysle, znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania s výnimkou trov konania vedľajšieho účastníka.
3. Vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. novembra 2007.