ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
zo 6. novembra 2007 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva REVIAN’s – Skoršie ochranné známky evian, ktoré nie sú ochrannými známkami Spoločenstva – Oneskorené predloženie prekladu osvedčenia o zápise skoršej ochrannej známky – Voľná úvaha priznaná článkom 74 ods. 2 nariadenia (ES) č. 40/94“
Vo veci T‑407/05,
Société anonyme des eaux minérales d’Évian (SAEME), so sídlom v Évian‑les‑Bains (Francúzsko), v zastúpení: C. Hertz-Eichenrode, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa:
A. Racke GmbH & Co. OHG, so sídlom v Bingen (Nemecko), v zastúpení: N. Schindler, advokát,
ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 22. júla 2005 (vec R 82/2002‑4), týkajúcemu sa námietkového konania medzi Société anonyme des eaux minérales d’Évian (SAEME) a A. Racke GmbH & Co. OHG, ako aj proti rozhodnutiu č. 2754/2001 vydanému námietkovým oddelením ÚHVT 23. novembra 2001,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (prvá komora),
v zložení: predseda komory J. D. Cooke, sudcovia I. Labucka a M. Prek,
tajomník: K. Andová, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. novembra 2005,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 1. marca 2006,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 3. marca 2006,
po pojednávaní z 28. marca 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Článok 42 ods. 3 a článok 74 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení stanovujú:
„Článok 42
Námietky
…
3. Námietky musia byť podané v písomnej forme a musia špecifikovať dôvody, na základe ktorých sa podávajú. Dovtedy, kým sa neuhradí poplatok za námietky, tieto sa nepovažujú za podané. V lehote stanovenej úradom môže namietateľ predložiť na podporu svojho prípadu fakty, dôkazy a argumenty.
…
Článok 74
Preskúmanie skutočností z moci úradnej
1. V priebehu konaní pred úradom preskúma úrad fakty na základe vlastnej iniciatívy; v prípade konaní týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na fakty, dôkazy a argumenty predložené stranami a na požadovaný žalobný nárok.
2. Úrad môže nebrať do úvahy fakty alebo dôkazy, ktoré neboli predložené zúčastnenými stranami včas.“
2 Pravidlo 16, pravidlo 17 ods. 2 a pravidlo 20 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189, ďalej len „vykonávacie nariadenie“), stanovujú:
„Pravidlo 16
Fakty, dôkazy a argumenty predložené na podporu námietky
1. Každé oznámenie o námietke môže obsahovať podrobné údaje o faktoch, dôkazoch a argumentoch predložených na podporu námietky a byť doplnené príslušnými podpornými dokumentmi.
2. Ak je námietka podaná na základe skoršej známky, ktorá nie je ochrannou známkou spoločenstva, tak oznámenie o námietke je doplnené dôkazom o zápise alebo o podaní príslušnej skoršej známky, ako je napr. osvedčenie o zápise. Ak je námietka podaná na základe všeobecne známej známky tak, ako je uvedené v článku 8 ods. 2 písm. c) nariadenie alebo na známke, ktorá má dobré meno, tak ako bolo uvedené v článku 8 ods. 5 nariadenia, tak oznámenie o námietke je doplnené dôkazom, ktorý dosvedčuje, že ide o všeobecne známu známku alebo známku s dobrým menom. Ak je námietka podaná na základe akéhokoľvek iného skoršieho práva, tak oznámenie o námietke je doplnené príslušným dôkazom o akvizícii a rozsahu ochrany takéhoto práva.
3. Podrobné údaje o faktoch, dôkazoch a argumentoch ako aj ostatné podporné dokumenty ako sú uvedené v odseku 1 a dôkazy uvedené v odseku 2 môžu byť, pokiaľ sa nepredložia spolu s oznámením o námietke alebo následne po tomto oznámení, predložené v takej lehote po začatí námietkového konania, ktorú stanoví úrad na základe pravidla 20 ods. 2.
Pravidlo 17
Používanie jazykov v konaní o námietkach
…
2. Tam, kde dôkazy na podporu námietky tak, ako je uvedené v pravidle 16 ods. 1 a ods. 2 nie sú predložené v jazyku konania o námietkach, tak namietajúca strana musí dodať preklad takéhoto dôkazu do tohto jazyka v lehote jedného mesiaca od uplynutia lehoty na podanie námietok alebo, tam kde to pripadá do úvahy, v lehote špecifikovanej úradom na základe pravidla 16 ods. 3.
…
Pravidlo 20
Preskúmanie námietky
…
2. Ak oznámenie o námietke neobsahuje podrobné údaje o faktoch, dôkazoch a argumentoch tak, ako bolo uvedené v pravidle 16 ods. 1 a 2, tak úrad vyzve namietajúcu stranu predložiť takéto podrobné údaje v lehote špecifikovanej úradom. Každé predloženie z namietajúcej strany bude oznámené prihlasovateľovi a bude mu poskytnutá možnosť odpovedať v lehote špecifikovanej úradom.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
3 Spoločnosť A. Racke GmbH & Co OHG podala 21. septembra 1998 prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia č. 40/94.
4 Ochranná známka, ktorej zápis sa žiadal, je obrazové označenie v zlatej, čiernej a bielej farbe zobrazené takto:
5 Výrobky, ktoré zapisovaná ochranná známka znázorňuje, sú „vína a šumivé vína“ zaradené v triede 33 v zmysle Niceskej dohody z 15. júna 1957 o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok v revidovanom a doplnenom znení.
6 Prihláška ochrannej známky bola uverejnená 26. júla 1999 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 58/99.
7 Dňa 26. októbra 1999 Société anonyme des eaux minérales d’Évian (SAEME) podala námietku založenú na článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94. Námietka sa opiera o tieto skoršie práva:
– nemecká slovná ochranná známka DE 1 185 308 evian (ďalej len „nemecká ochranná známka“), ktorá bola predložená 11. novembra 1985 a zapísaná 10. júla 1992 pre „minerálne vody“ zaradené v triede 32, pričom ochrana ochrannej známky bola predĺžená do 30. novembra 2015,
– francúzska obrazová ochranná známka FR 98712542 (evian a motív hôr) (ďalej len „francúzska ochranná známka“) predložená 12. januára 1998 a zapísaná na označenie rôznych výrobkov a služieb,
– medzinárodná ochranná známka IR 696812 (ďalej len „medzinárodná ochranná známka“) zapísaná 6. júla 1998 na základe vyššie uvedenej francúzskej ochrannej známky s účinkami v Dánsku, Nemecku, Španielsku, Taliansku, Rakúsku, Fínsku, Švédsku, Spojenom kráľovstve a v krajinách Beneluxu,
– skoršia ochranná známka evian všeobecne známa v Belgicku a Francúzsku na označenie „minerálnych vôd“ (ďalej len „všeobecne známa ochranná známka“.
8 Oznámenie o námietke bolo podané spolu s kópiou francúzskej ochrannej známky (v pôvodnom francúzskom jazyku) a kópiou medzinárodnej ochrannej známky (v pôvodnom francúzskom jazyku). Bol k nemu tiež pripojený preklad zoznamu výrobkov v triedach 32 a 33 v zmysle Niceskej dohody dotknutých námietkou založenou na francúzskej a medzinárodnej ochrannej známke do nemčiny ako jazyka konania.
9 Listom zo 16. decembra 1999 námietkové oddelenie podľa pravidla 15 ods. 2 písm. c) a pravidla 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyzvalo žalobkyňu, aby mu zaslala tri kópie jej francúzskej a medzinárodnej ochrannej známky v lehote dvoch mesiacov s poučením, že v prípade ich nezaslania bude námietka vyhlásená za neprípustnú.
10 Žalobkyňa zaslala uvedené dokumenty listom z 8. februára 2000.
11 Listom z 28. februára 2000 námietkové oddelenie priznalo žalobkyni lehotu štyroch mesiacov na to, aby mu umožnilo predložiť akúkoľvek skutočnosť, dôkaz alebo dodatočnú pripomienku, ktorú bude považovať za užitočnú na podporu svojej námietky s upresnením, že dokumenty musia byť zaslané v jazyku námietkového konania alebo k nim musí byť pripojený preklad.
12 Dňa 29. augusta 2000 vedľajší účastník konania zaslal námietkovému oddeleniu svoje vyjadrenie, v ktorom najmä tvrdil, že dôkaz o existencii právnej platnosti francúzskej a medzinárodnej ochrannej známky nebol predložený, keďže žalobkyňa nezaslala žiadny preklad osvedčení o zápise týchto ochranných známok. Vyjadrenie bolo neskôr zaslané žalobkyni listom z 19. septembra 2000 a bola jej priznaná lehota dvoch mesiacov na vyjadrenie sa k pripomienkam vedľajšieho účastníka konania.
13 Dňa 22. novembra 2000, teda v lehote dvoch mesiacov stanovenej v liste z 19. septembra 2000 na predloženie svojich pripomienok k pripomienkam vedľajšieho účastníka konania, žalobkyňa zaslala úplný preklad osvedčení o zápise jej francúzskej a medzinárodnej ochrannej známky.
14 Rozhodnutím č. 2754/2001 z 23. novembra 2001 námietkové oddelenie zamietlo ako nedôvodnú námietku v časti, v ktorej sa opierala o francúzsku a medzinárodnú ochrannú známku. Odmietla totiž prihliadnuť na predložené osvedčenia o zápise z dôvodu, že predloženie ich prekladov bolo oneskorené, a domnievalo sa, že existencia právnej platnosti jej skorších ochranných známok nebola preukázaná. Námietka bola tiež zamietnutá v časti, v ktorej sa zakladala na nemeckej ochrannej známke, osobitne z dôvodu značného odchýlenia, ktoré námietkové oddelenie konštatovalo medzi výrobkami. Nakoniec bola námietka zamietnutá tiež v časti, v ktorej sa zakladala na všeobecne známej ochrannej známke.
15 Dňa 21. januára 2002 žalobkyňa podala odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.
16 Dňa 22. júla 2005 štvrtý odvolací senát svojím rozhodnutím R 82/2002-4 zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu námietkového oddelenia. Súhlasil s postupom námietkového oddelenia spočívajúcim v odmietnutí osvedčenia o zápise francúzskej a medzinárodnej ochrannej známky z dôvodu oneskoreného predloženia ich prekladu do jazyka námietkového konania. Ďalej sa domnieval, pokiaľ ide o pravdepodobnosť zámeny s nemeckou ochrannou známkou, že námietkové oddelenie správne dospelo k záveru o neexistencii takejto pravdepodobnosti vzhľadom na dostatočnú odchýlku medzi dotknutými výrobkami a medzi problémovými označeniami. Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo oznámené žalobkyni 16. septembra 2005.
17 Žalobkyňa sa preto rozhodla upustiť od námietky, pokiaľ ide o francúzsku a všeobecne známu ochrannú známku, a obmedzila tak základ svojich spochybnení rozhodnutia námietkového oddelenia a odvolacieho senátu na medzinárodnú ochrannú známku a nemeckú ochrannú známku.
Návrhy účastníkov konania
18 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia,
– zrušil rozhodnutie odvolacieho senátu,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
19 Žalobkyňa obmedzuje základ svojich spochybnení rozhodnutia námietkového oddelenia a odvolacieho senátu na svoju medzinárodnú ochrannú známku a nemeckú ochrannú známku.
20 Okrem toho žalobkyňa na pojednávaní spresnila, že jej medzinárodná ochranná známka bola čiastočne vymazaná z triedy 32 a úplne z triedy 33 a že sa preto týka iba „tichých a perlivých vôd (minerálnych alebo neminerálnych)“ triedy 32. Rovnako žiadala, aby sa vedľajšiemu účastníkovi uložila povinnosť znášať jeho vlastné trovy konania.
21 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
22 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
23 Žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody na zrušenie, pričom prvý vychádza z porušenia základných procesných zásad, konkrétnejšie článku 42 ods. 3 a článku 74 nariadenia č. 40/94, ako aj zásady kontradiktórnosti, druhý z porušenia článku 8 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia.
Tvrdenia účastníkov konania
24 Žalobkyňa sa domnieva, že odvolací senát porušil článok 42 ods. 3 a článok 74 nariadenia č. 40/94 tým, že odmietol prihliadnuť na medzinárodnú ochrannú známku z nesprávneho dôvodu, že jej preklad nebol predložený pri podaní námietky a bol predložený oneskorene.
25 Po prvé tvrdí, že jej námietka vyhovela požiadavkám článku 42 ods. 3 nariadenia č. 40/94. Oznámenie o námietke a jej prílohy uvedené v bode 8 vyššie totiž poskytli vedľajšiemu účastníkovi všetky podstatné informácie ako dátum podania prihlášky medzinárodnej ochrannej známky, dátum jej zapísania, jej vyobrazenie ako aj preklad zoznamu tovarov v triedach 32 a 33 v zmysle Niceskej dohody chránených touto ochrannou známkou a dotknutých námietkou. Odvolací senát sa preto nesprávne domnieval, že nebolo ani neprimerané, ani neodôvodnené vyžadovať preklad dokumentov poskytnutých vo francúzskom jazyku do nemčiny ako jazyka konania. Rovnako kritizuje mlčanie odvolacieho senátu o iných údajoch, ktoré chcel mať k dispozícii preložené.
26 Odvolávajúc sa na rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. júna 2004, GE Betz/ÚHVT – Atofina Chemicals (BIOMATE) (T‑107/02, Zb. s. II‑1845), žalobkyňa zdôrazňuje, že na rozdiel od neexistencie prekladu zoznamov výrobkov a služieb skoršej známky – ktoré porušujú pravidlo 15 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v spojení s jeho pravidlom 17 ods. 1 – neexistencia prekladu osvedčenia o zápise skoršej ochrannej známky neporušuje žiadne ustanovenie nariadenia č. 40/94 a vykonávacieho nariadenia. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o medzinárodnú ochrannú známku, jej námietka bola podaná v riadnej a potrebnej forme.
27 Po druhé žalobkyňa popiera, že úplný preklad osvedčenia o medzinárodnom zápise bol predložený oneskorene. Odvoláva sa v tejto súvislosti na rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. novembra 2005, Focus Magazin Verlag/ÚHVT – ECI Telecom (Hi-FOCuS) (T‑275/03, Zb. s. II‑4725), v ktorom sa rozhodlo, že predloženie prekladu osvedčenia o zápise zaslané v prílohe odvolania pred odvolacím senátom nebolo v zmysle článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 oneskorené. Vzhľadom na funkčnú kontinuitu existujúcu medzi námietkovým oddelením a odvolacím senátom totiž Súd prvého stupňa predovšetkým zdôraznil, že posledný uvedený má povinnosť založiť svoje rozhodnutie na všetkých skutkových a právnych okolnostiach predložených pred námietkovým oddelením, ako aj pred odvolacím senátom, ibaže boli predložené oneskorene v zmysle článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 (body 37 a 38). Súd prvého stupňa sa ďalej domnieval, že preklad osvedčenia o zápise predložený pri podaní odvolania na odvolacom senáte bol predložený včas. Žalobkyňa z toho vyvodzuje, že sa v predmetnej veci nemožno a fortiori domnievať, že ide o predloženie oneskorené v zmysle článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94, pretože odpovedala v stanovenej lehote na dôvod uvedený vedľajším účastníkom konania tým, že poskytla námietkovému oddeleniu úplný preklad osvedčenia o zápise medzinárodnej ochrannej známky do jazyka konania.
28 ÚHVT sa domnieva, že odôvodnenie žalobkyne vychádza z nesprávneho pochopenia systematiky pravidiel 15 a nasl. vykonávacieho nariadenia. Domnieva sa, že treba rozlišovať medzi oznámením o námietke a dôkazmi predloženými na podporu námietky.
29 Ak totiž oznámenie o námietke nevyhovuje ustanoveniam vykonávacieho nariadenia, musí byť námietka zamietnutá pre neprípustnosť s výhradou možnosti odstránenia zistených nezrovnalostí podľa pravidla 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Ak ÚHVT nezamieta námietku pre neprípustnosť, námietkové konanie inter partes sa začína oznámením námietky žiadateľovi.
30 Pokiaľ ide naopak o dôkazy, ktoré sa majú predložiť na podporu námietky, medzi ktorými sú najmä tie, ktoré sa týkajú existencie a platnosti skoršieho práva, nemusia sa predložiť súčasne s oznámením o námietke. Môžu totiž byť predložené až po nej v lehote stanovenej ÚHVT po začatí námietkového konania (pravidlo 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia). ÚHVT spresňuje, že dôkaz vyplývajúci z osvedčení o zápise musí spĺňať jazykové požiadavky uvedené v pravidle 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia pod hrozbou zamietnutia námietky ako nedôvodnej.
31 Čo sa týka včasného alebo oneskoreného charakteru predloženia dotknutého dokumentu, ÚHVT tvrdí, že z rozsudku Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Institut für Lernsysteme/ÚHVT – Educational Services (ELS) (T‑388/00, Zb. s. II‑4301), vyplýva, že ak namietateľ nedodržal lehotu, ktorá mu bola určená na predloženie dôkazov, tieto dôkazy sú z tohto dôvodu vylúčené až do začatia konania o neplatnosť. Jeho odvolanie na odvolací senát teda opätovne neotvára lehoty na predloženie dôkazov. Odvolací senát preto správne zamietol námietku v rozsahu, v akom sa zakladala na medzinárodnej ochrannej známke, keďže predloženie jej prekladu sa uskutočnilo po lehote stanovenej námietkovým oddelením.
32 Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka konania, domnieva sa, že jediným určujúcim dôkazom je objektívne nesplnenie procesných pravidiel žalobkyňou a že toto nesplnenie nemožno napraviť neskorším predložením dokumentov po uplynutí lehôt.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
33 Žalobkyňa v argumentácii, ktorú uvádza na podporu svojho prvého žalobného dôvodu, predovšetkým vysvetľuje, že splnila jazykové požiadavky, ktorým právna úprava podriaďuje námietkové konanie, a ďalej popiera, že preklad medzinárodnej ochrannej známky bol predložený neskoro. Na účely preskúmania tohto prvého žalobného dôvodu treba analyzovať každý z týchto dvoch bodov.
O jazykovej požiadavke námietkového konania
34 Na úvod treba pripomenúť, že podľa pravidla 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ak je námietka podaná na základe skoršej známky, ktorá nie je ochrannou známkou spoločenstva, oznámenie o námietke je doplnené dôkazom o zápise alebo o podaní príslušnej skoršej známky, ako je napríklad osvedčenie o zápise.
35 Z judikatúry vyplýva, že pravidlo 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorého dôkazy predkladané na podporu námietky musia byť predkladané v jazyku námietkového konania alebo k nim musí byť pripojený preklad do tohto jazyka (pozri bod 2 vyššie), je odôvodnené potrebou dodržiavania zásady kontradiktórnosti konania, rovnako ako aj zásady rovnosti účastníkov konania v konaniach inter partes [rozsudky Súdu prvého stupňa z 13. júna 2002, Chef Revival USA/ÚHVT – Massagué Marín (Chef), T‑232/00, Zb. s. II‑2749, bod 42, a BIOMATE, už citovaný, bod 72].
36 Z judikatúry tiež vyplýva, že pokiaľ je pravdou, že namietateľ nemá žiadnu povinnosť predložiť úplný preklad osvedčení o zápise skorších ochranných známok, nevyplýva z toho, že námietkové oddelenie má pri skúmaní dôvodnosti námietok povinnosť zohľadniť osvedčenia o zápise predložené v inom jazyku, ako je jazyk námietkového konania. Pri absencii prekladu osvedčení o zápise do jazyka konania námietkové oddelenie môže legitímne zamietnuť námietku ako nedôvodnú, pokiaľ o nej nemôže v súlade s pravidlom 20 ods. 3 vykonávacieho nariadenia rozhodnúť inak, vychádzajúc z dôkazov, ktorými už eventuálne disponuje (rozsudky Chef, už citovaný, bod 44, a BIOMATE, už citovaný, bod 72).
37 Nakoniec, pokiaľ dôkaz vyplýva z osvedčení o zápise a nie z ich prekladu, skutočnosťou zostáva, že na to, aby tento dôkaz mohol byť braný do úvahy, musí spĺňať jazykové požiadavky uvedené v pravidle 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (rozsudok BIOMATE, už citovaný, bod 73).
38 V predmetnej veci je nepochybné, že k oznámeniu o námietke bola pripojená iba kópia medzinárodnej ochrannej známky v pôvodnom francúzskom jazyku a preklad do nemčiny ako jazyka konania zoznamu výrobkov v triedach 32 a 33 v zmysle Niceskej dohody, to znamená dotknutých námietkou založenou na medzinárodnej ochrannej známke.
39 Vzhľadom na vyššie uvedené a na rozdiel od názoru žalobkyne už citované prílohy oznámenia o námietke nemôžu vyhovieť jazykovým požiadavkám vyplývajúcim z článku 42 ods. 3 nariadenia č. 40/94 a z pravidla 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.
40 Čo sa týka žalobkyňou spochybnenej potreby prekladania všetkých osvedčení o medzinárodnom zápise, je potrebné poznamenať, že otázka, či určité časti predmetných dokumentov môžu byť považované za irelevantné vo vzťahu k daným námietkam, a teda nebyť predmetom prekladu, je vecou voľného posúdenia namietateľa. Napriek tomu treba uviesť, že iba dôkazy preložené do jazyka konania môžu byť odvolacím senátom brané do úvahy. Okrem toho v danom prípade zo spisu vyplýva, že rozsah osvedčenia o zápise medzinárodnej ochrannej známky predloženého vo francúzštine nie je taký, najmä vo vzťahu k prekladanému zoznamu výrobkov, aby povinnosť predložiť ich preklad mohla byť kvalifikovaná ako neprimeraná a iracionálna (pozri v tomto zmysle rozsudok BIOMATE, už citovaný, bod 74).
41 Pokiaľ ide ďalej o tvrdenie žalobkyne uvedené v bode 27 vyššie, podľa ktorého už citovaný rozsudok BIOMATE práve potvrdzuje, že jej námietka bola, pokiaľ ide o medzinárodnú ochrannú známku, podaná v riadnej a potrebnej forme, je opodstatnené ju odmietnuť, pretože zamieňa ustanovenia vykonávacieho nariadenia týkajúce sa oznámenia o námietke s ustanoveniami týkajúcimi sa dôkazov a podporných dokumentov predložených na podporu námietky.
42 Zo spojeného výkladu článku 42 nariadenia č. 40/94 a pravidiel 16 až 18 a 20 vykonávacieho nariadenia totiž vyplýva, že normotvorca rozlišuje na jednej strane medzi podmienkami, ktoré musí splniť oznámenie o námietke, ako sú podmienky prípustnosti námietky, a na druhej strane predložením skutočností, dôkazov a pripomienok, ako aj podporných dokumentov na podporu námietky vyplývajúcich z jej preskúmania (rozsudok Chef, už citovaný, bod 31).
43 Zákonné požiadavky týkajúce sa najmä dôkazov a podporných dokumentov ako osvedčenie o zápise skoršej ochrannej známky a ich preklad do jazyka námietkového konania nepatria medzi podmienky prípustnosti námietky uvedené v pravidle 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ale predstavujú jej základné podmienky (rozsudok Chef, už citovaný, bod 52).
44 Námietka okrem toho v predmetnej veci nebola zamietnutá pre neprípustnosť, keďže oznámenie o námietke predložené žalobkyňou splnilo podmienky uvedené v pravidlách 16 a 18 vykonávacieho nariadenia, ale bola vyhlásená za nedôvodnú pre nedostatok dôkazov.
O oneskorenom charaktere predloženia prekladu osvedčenia o zápise medzinárodnej ochrannej známky
45 Je potrebné pripomenúť, že listom z 28. februára 2000 námietkové oddelenie priznalo žalobkyni lehotu štyroch mesiacov, aby jej umožnilo predložiť akúkoľvek skutočnosť, dôkaz alebo dodatočnú pripomienku, ktorú považuje za potrebnú na podporu svojej námietky s uvedením, že akýkoľvek dokument musí byť spísaný v jazyku námietkového konania alebo k nemu musí byť pripojený preklad.
46 Treba v tejto súvislosti konštatovať, že tento list je v súlade s článkom 42 nariadenia č. 40/94, ako aj s článkom 16 ods. 2 a 3 a pravidlom 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, keďže tieto ustanovenia stanovujú, že skutočnosti, dôkazy alebo pripomienky, ktoré sa majú predložiť na podporu námietky, môžu byť predložené v lehote stanovenej ÚHVT. V záhlaví tohto listu sa okrem iného uvádzajú pravidlo 19 ods. 1, pravidlo 16 ods. 3, pravidlo 17 ods. 2 a pravidlo 20 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.
47 Žalobkyňa napriek tomu nepredložila preklad osvedčenia o zápise medzinárodnej ochrannej známky v lehotách stanovených námietkovým oddelením v tomto liste. Tento preklad predložila až v prílohe listu z 22. novembra 2000 v odpovedi na pripomienky vedľajšieho účastníka konania oznámené námietkovým oddelením 19. septembra 2000, ktoré výslovne poukazujú na neexistenciu dotknutého dokumentu.
48 Napriek tomu tvrdí, že preklad tohto dokumentu bol predložený včas pred odvolacím senátom, opierajúc sa v tejto súvislosti o rozsudok Hi-FOCuS, už citovaný (body 37 a 38), v ktorom Súd prvého stupňa, ktorý vychádzal z funkčnej kontinuity existujúcej medzi inštanciami ÚHVT, rozhodol, že preklad osvedčenia o zápise predložený pri podaní odvolania na odvolací senát nebol oneskorený v zmysle článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94, keďže toto predloženie sa uskutočnilo v lehote odvolania štyroch mesiacov stanovenej článkom 59 toho istého nariadenia.
49 Z ustálenej judikatúry nepochybne vyplýva, že medzi jednotlivými útvarmi ÚHVT, t. j. prieskumovým pracovníkom, námietkovým oddelením, oddelením pre správu ochranných známok a právne otázky a výmazovými oddeleniami na jednej strane a odvolacími senátmi na druhej strane existuje funkčná kontinuita [rozsudky Súdu prvého stupňa z 23. septembra 2003, Henkel/ÚHVT – LHS (UK) (KLEENCARE), T‑308/01, Zb. s. II‑3253, bod 25; z 10. júla 2006, La Baronia de Turis/ÚHVT – Baron Philippe de Rothschild (LA BARONNIE), T‑323/03, Zb. s. II‑2085, bod 57, a z 11. júla 2006, Caviar Anzali/ÚHVT – Novomarket (Asetra), T‑252/04, Zb. s. II‑2115, bod 30].
50 Z tejto funkčnej kontinuity medzi jednotlivými oddeleniami ÚHVT vyplýva, že v rámci nového preskúmania, ktoré sú odvolacie senáty povinné uskutočniť v súvislosti s rozhodnutiami prijatými útvarmi ÚHVT rozhodujúcimi na prvom stupni, sú odvolacie senáty povinné založiť svoje rozhodnutie na všetkých skutkových a právnych okolnostiach, ktoré dotknutý účastník konania predložil buď v rámci konania v prvom stupni, alebo v odvolacom konaní [rozsudky Súdu prvého stupňa KLEENCARE, už citovaný, bod 32; z 1. februára 2005, SPAG/ÚHVT – Dann a Backer (HOOLIGAN), T‑57/03, Zb. s. II‑287, bod 18; Hi‑FOCuS, už citovaný, bod 37; LA BARONNIE, už citovaný, bod 58, a Asetra, už citovaný, bod 31].
51 Odvolacie senáty preto môžu bez toho, aby bol dotknutý článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94, vyhovieť odvolaniu na základe nových skutkových okolností uvedených účastníkom konania, ktorý podal odvolanie, alebo ešte na základe ním poskytnutých nových dôkazov [rozsudky Súdu prvého stupňa KLEENCARE, už citovaný, bod 26, a z 3. decembra 2003, Audi/ÚHVT (TDI), T‑16/02, Zb. s. II‑5167, bod 81]. Preskúmanie odvolacími senátmi sa neobmedzuje na skúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ale prostredníctvom devolutívneho účinku odvolacieho konania v sebe zahŕňa nové posúdenie sporu v jeho celku, pričom odvolacie senáty sú povinné preskúmať pôvodný návrh nanovo v celom rozsahu a vziať do úvahy včas poskytnuté dôkazy (rozsudky LA BARONNIE, už citovaný, bod 59, a Asetra, už citovaný, bod 32).
52 Napriek tomu a v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, článok 59 nariadenia č. 40/94 nemožno vykladať tak, že dáva autorovi takéhoto odvolania novú lehotu na účel predloženia skutočností a dôkazov na podporu jeho námietok (rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul, C‑29/05 P, Zb. s. I‑2213, bod 61).
53 Na rozdiel od článku 42 ods. 3 nariadenia č. 40/94 článok 59, ktorý spresňuje podmienky podania odvolania pred odvolacím senátom, neodkazuje na predloženie skutočností a dôkazov, ale výlučne na podanie písomného vyhlásenia s uvedením dôvodov odvolania v lehote štyroch mesiacov (rozsudok ÚHVT/Kaul, už citovaný, bod 60).
54 V predmetnej veci vzhľadom na to, že preklad dotknutého dokumentu žalobkyňa nepredložila v lehote, ktorá jej bola priznaná na tento účel podľa ustanovení nariadenia č. 40/94, ani „včas“ v zmysle článku 74 ods. 2 tohto nariadenia, je potrebné z toho vyvodiť dôsledky.
55 Predovšetkým treba konštatovať, že, ako to vyplýva zo znenia článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94, ÚHVT môže neprihliadnuť na skutočnosti, ktoré neboli uvedené, alebo na dôkazy, ktoré neboli predložené účastníkmi konania včas.
56 Z takéhoto znenia vyplýva, že spravidla, a pokiaľ nie je uvedené inak, predloženie skutočností a dôkazov účastníkmi konania zostáva možným po uplynutí lehôt, ktorým je podriadené takéto predloženie, za uplatnenia ustanovení nariadenia č. 40/94 a že nič nezakazuje ÚHVT zohľadniť skutočnosti a dôkazy takto oneskorene označené alebo predložené (rozsudok ÚHVT/Kaul, už citovaný, bod 42).
57 Naopak, z predmetnej formulácie rovnako jasne vyplýva, že takéto oneskorené označenie alebo predloženie skutočností alebo dôkazov nedáva účastníkovi konania, ktorý k nim pristupuje bezpodmienečne, právo na to, aby takéto skutočnosti alebo dôkazy boli zo strany ÚHVT zohľadnené. Upresňujúc, že ÚHVT sa „môže“ v podobných prípadoch rozhodnúť nebrať takéto skutočnosti alebo dôkazy do úvahy, článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 v skutočnosti udeľuje ÚHVT širokú mieru voľnej úvahy s cieľom rozhodovať, aj keď ten súčasne musí odôvodniť svoje rozhodnutie v súvislosti s otázkou, či je alebo nie je potrebné zobrať tieto skutočnosti a dôkazy do úvahy (rozsudok ÚHVT/Kaul, už citovaný, bod 43).
58 Takéto zohľadnenie zo strany ÚHVT, ak má rozhodovať v rámci námietkového konania, môže byť odôvodnené, najmä ak sa ÚHVT domnieva, že na jednej strane oneskorene uvedené skutočnosti môžu byť skutočne relevantné, pokiaľ ide o výsledok námietok, ktoré boli pred ÚHVT podané, a na druhej strane štádium konania, v ktorom došlo k tomuto oneskorenému predloženiu, a okolnosti, ktoré ho sprevádzajú, nebránia tomuto zohľadneniu (rozsudok ÚHVT/Kaul, už citovaný, bod 44).
59 Možnosť zohľadniť skutočnosti a dôkazy predložené účastníkmi konania oneskorene, ktorú má inštancia povolaná rozhodovať vo veci, aspoň pokiaľ ide o námietkové konanie, prispieva k predchádzaniu zápisu ochranných známok, ktorých používanie by mohlo byť následne s úspechom napádané prostredníctvom konania o zrušenie alebo pri príležitosti konania o porušení. Ako už Súdny dvor rozhodol, dôvody právnej istoty a správneho úradného postupu si v tomto zmysle odporujú (rozsudok ÚHVT/Kaul, už citovaný, bod 48).
60 V predmetnej veci Súd prvého stupňa konštatuje, že odvolací senát sa obmedzil na záver, že námietkové oddelenie správne neprihliadlo z dôvodu ich neskorého predloženia na preklady predložené žalobkyňou počas námietkového konania. Napriek tomu zo spisu nevyplýva, že uplatnil voľnú úvahu, ktorá mu je priznaná článkom 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94, na určenie, či je potrebné prihliadnuť alebo neprihliadnuť na dotknutý dokument, alebo prinajmenšom nie je zjavné, že odôvodnil svoje rozhodnutie o tomto bode.
61 Odôvodnenie odvolacieho senátu sa týka iba nevyhnutnosti preložiť do jazyka námietkového konania dôkazy predložené na podporu námietky a neexistencie povinnosti námietkového oddelenia prihliadnuť na dokumenty predložené v inom jazyku ako v jazyku konania, ale vôbec sa nezaoberá možnosťou prihliadnuť alebo neprihliadnuť na preklad predložený oneskorene.
62 Okrem toho pripomienky ÚHVT formulované na pojednávaní, podľa ktorých odvolací senát uplatňoval svoju voľnú úvahu, sú irelevantné. ÚHVT totiž tvrdí, že odvolací senát sa pýtal, či odmietnutie námietkového oddelenia prihliadnuť na dotknutý dokument bolo odôvodnené, a domnieval sa v bode 43 svojho rozhodnutia, že by bolo v rozpore so zásadou rovnosti zbraní priznať novú lehotu účastníkovi konania, ktorému uplynula lehota určená na predloženie dôkazov, pretože druhý účastník konania poukazuje práve na nepredloženie týchto dôkazov.
63 Úvahy uvedené v bode 43 rozhodnutia odvolacieho senátu neumožňujú Súdu prvého stupňa ani preskúmať, či sa odvolací senát účinne dozvedel o dotknutom dokumente na určenie, či ten bol spôsobilý v prvom okamihu mať skutočný význam v námietkovom konaní, ani preskúmať, či okolnosti v predmetnej veci a štádium, v ktorom sa uskutočnilo toto oneskorené predloženie, bránia prihliadnutiu na tento dokument.
64 Odvolací senát tak porušil článok 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94 tým, že neuplatnil alebo prinajmenšom nevysvetlil, ako uplatnil voľnú úvahu, ktorú mu priznal tento článok, a v dôsledku toho dostatočne právne neodôvodnil svoje rozhodnutie neprihliadnuť na preklad osvedčenia o zápise medzinárodnej ochrannej známky.
65 V každom prípade je vhodné preskúmať dôsledky, ktoré treba vyvodiť z tohto porušenia článku 74 ods. 2 nariadenia č. 40/94. Podľa ustálenej judikatúry totiž vada konania má za následok zrušenie rozhodnutia alebo jeho časti len v prípade, ak sa preukáže, že pri neexistencii tejto vady by napadnuté rozhodnutie mohlo mať iný obsah (rozsudok LA BARONNIE, už citovaný, bod 69). Rovnako zo znenia článku 63 ods. 2 a 3 tohto článku nariadenia č. 40/94 vyplýva, že rozhodnutia odvolacích senátov môžu byť zrušené alebo zmenené len v prípade, ak došlo k vecnému alebo formálnemu porušeniu (rozsudok LA BARONNIE, už citovaný, bod 69).
66 V predmetnej veci nemožno vylúčiť, že dôkaz, na ktorý odvolací senát neprihliadol, môže zmeniť obsah rozhodnutia tohto odvolacieho senátu. V tejto súvislosti nie je úlohou Súdu prvého stupňa nahradiť ÚHVT pri posúdení dotknutých okolností.
67 Z toho vyplýva, že z tohto jediného dôvodu rozhodnutie odvolacieho senátu musí byť zrušené bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k otázke porušenia zásady kontradiktórnosti vznesenej v rámci prvého žalobného dôvodu a k druhému žalobnému dôvodu, a bez toho, aby sa Súd prvého stupňa mal vyjadriť k prípustnosti žaloby smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia námietkového oddelenia.
O trovách
68 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. V predmetnej veci ÚHVT nemal vo veci úspech a žalobkyňa navrhla, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania.
69 Podľa článku 87 ods. 4 tretieho pododseku toho istého poriadku môže Súd prvého stupňa nariadiť, že vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania. V tomto prípade nemali ÚHVT a vedľajší účastník konania vo veci úspech. Žalobkyňa však navrhla, aby bol vedľajší účastník konania zaviazaný iba na náhradu svojich vlastných trov konania, a ÚHVT sa nevyjadril k návrhom, aby bol sám zaviazaný na náhradu trov konania uvedených žalobkyňou.
70 V dôsledku toho treba nariadiť, že ÚHVT znáša okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania žalobkyne a vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 22. júla 2005 (vec R 82/2002‑4) sa zrušuje.
2. ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vzniknuté žalobkyni.
3. Vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. novembra 2007.