UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma rozšírená komora)
z 21. septembra 2011 (*)
„Žaloba o neplatnosť – REACH – Identifikácia akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy – Lehota na podanie žaloby – Neprípustnosť“
Vo veci T‑268/10,
Polyelectrolyte Producers Group GEIE (PPG), so sídlom v Bruseli (Belgicko),
SNF SAS, so sídlom v Andrézieux‑Bouthéon (Francúzsko),
v zastúpení: pôvodne K. Van Maldegem, R. Cana, advokáti, a P. Sellar, sollicitor, neskôr K. Van Maldegem a R. Cana,
žalobcovia,
proti
Európskej chemickej agentúre (ECHA), v zastúpení: M. Heikkila a W. Broere, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Holandské kráľovstvo, v zastúpení: M. Noort a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,
a
Európska komisia, v zastúpení: P. Oliver a E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia ECHA, ktorým sa akrylamid (ES č. 201‑173‑7) identifikuje ako látka spĺňajúca kritériá stanovené v článku 57 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1), a ktorým sa akrylamid zaraďuje do zoznamu látok identifikovaných na účely ich zahrnutia do prílohy XIV tohto nariadenia v súlade s jeho článkom 59,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora),
v zložení: predseda komory A. Dittrich (spravodajca), sudcovia F. Dehousse, I. Wiszniewska‑Białecka, M. Prek a J. Schwarcz,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca v prvom rade Polyelectrolyte Producers Group GEIE (PPG) je európskym záujmovým hospodárskym združením so sídlom v Belgicku. Zastupuje záujmy spoločností, ktoré vyrábajú alebo dovážajú polyelektrolyty, polyakrylamidy alebo iné polyméry s obsahom akrylamidu. Spoločnosti, ktoré sú členmi žalobcu v prvom rade, sú tiež používateľmi akrylamidu a výrobcami a/alebo dovozcami akrylamidu alebo polyakrylamidu. Všetci výrobcovia akrylamidu v Európskej únii sú členmi žalobcu v prvom rade.
2 Žalobca v druhom rade SNF SAS je spoločnosťou, ktorá je členom žalobcu v prvom rade. Predmetom jej činnosti je najmä výroba akrylamidu a polyakrylamidu, ktoré predáva priamo svojim zákazníkom. Disponuje výrobnými závodmi vo Francúzsku, Spojených štátoch, Číne a Južnej Kórei.
3 Dňa 25. augusta 2009 odovzdalo Holandské kráľovstvo Európskej chemickej agentúre (ECHA) dokumentáciu, ktorú vypracovalo a ktorá sa týkala identifikácie akrylamidu ako látky spĺňajúcej kritériá stanovené v článku 57 písm. a) a b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1), následne zmeneného najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 1), s odkazom na klasifikáciu akrylamidu v časti 3 prílohy VI nariadenia č. 1272/2008 ako karcinogénnej látky kategórie 2 a mutagénnej látky kategórie 2. Dňa 31. augusta 2009 uverejnila ECHA na svojej internetovej stránke oznámenie vyzývajúce zúčastnené strany na podanie pripomienok k vypracovanej dokumentácii týkajúcej sa akrylamidu. V ten istý deň ECHA vyzvala príslušné orgány ostatných členských štátov, aby vzniesli pripomienky k danej veci.
4 Po doručení pripomienok k predmetnej dokumentácii, najmä zo strany žalobcu v prvom rade, a po vyjadrení Holandského kráľovstva k týmto pripomienkam postúpila ECHA dokumentáciu Výboru členských štátov, ktorý 27. novembra 2009 dospel k jednomyseľnej dohode o identifikácii akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy s odôvodnením, že akrylamid spĺňa kritériá stanovené v článku 57 písm. a) a b) nariadenia č. 1907/2006.
5 Dňa 7. decembra 2009 ECHA uverejnila tlačové komuniké oznamujúce, že po prvé Výbor členských štátov dospel k jednomyseľnej dohode o identifikácii akrylamidu a ďalších štrnástich látok ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, keďže tieto látky spĺňajú kritériá stanovené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006, a že po druhé zoznam látok navrhovaných na zahrnutie do prílohy XIV nariadenia č. 1907/2006 (ďalej len „zoznam navrhovaných látok“) bude oficiálne aktualizovaný v januári 2010. Dňa 22. decembra 2009 prijal výkonný riaditeľ ECHA rozhodnutie ED/68/2009 o zapísaní pätnástich látok k 13. januáru 2010 do zoznamu navrhovaných látok.
6 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 4. januára 2010 podali žalobcovia žalobu o neplatnosť rozhodnutia ECHA, ktorým bol akrylamid podľa článku 59 nariadenia č. 1907/2006 identifikovaný ako látka spĺňajúca kritériá stanovené v článku 57 tohto nariadenia (vec T‑1/10).
7 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 5. januára 2010 podal žalobca v druhom rade návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom v podstate navrhoval, aby predseda Všeobecného súdu nariadil odklad výkonu rozhodnutia ECHA, ktorým bol akrylamid identifikovaný ako látka spĺňajúca kritériá stanovené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006 podľa článku 59 tohto nariadenia (vec T‑1/10 R).
8 Uznesením predsedu Všeobecného súdu z 11. januára 2010 bol nariadený odklad výkonu uvedeného rozhodnutia ECHA až do prijatia uznesenia o ukončení konania o nariadení predbežného opatrenia. Na základe tohto uznesenia odložila ECHA zápis akrylamidu do zoznamu navrhovaných látok.
9 Uznesením predsedu Všeobecného súdu z 26. marca 2010, PPG a SNF/ECHA (T‑1/10 R, Zb. s. II‑47*, uverejnenie výberu z rozhodnutí), bol návrh žalobcu v druhom rade na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý a rozhodnutie o trovách konania bolo odložené na neskôr.
10 V nadväznosti na toto uznesenie uverejnila ECHA 30. marca 2010 zoznam navrhovaných látok, do ktorého bol zahrnutý akrylamid.
Konanie a návrhy účastníkov konania
11 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. júna 2010 podali žalobcovia žalobu o neplatnosť rozhodnutia ECHA uverejneného 30. marca 2010, ktorým bol akrylamid identifikovaný ako látka spĺňajúca kritériá stanovené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006 a ktorým bol akrylamid zapísaný do zoznamu navrhovaných látok (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
12 Rozhodnutím predsedu ôsmeho senátu Všeobecného súdu z 9. júla 2010 boli žalobcovia vyzvaní, aby predložili svoje pripomienky k dodržaniu lehoty na podanie žaloby. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. júla 2010 žalobcovia tejto žiadosti vyhoveli.
13 Po tom, čo došlo k zmene zloženia komôr Všeobecného súdu, bol sudca spravodajca pridelený k siedmej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená.
14 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 5. novembra 2010 vzniesla ECHA námietku neprípustnosti podľa článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Žalobcovia predložili svoje vyjadrenia k námietke neprípustnosti 21. decembra 2010.
15 Listami zaregistrovanými v kancelárii Všeobecného súdu 19. a 25. novembra 2010 podali v uvedenom poradí Holandské kráľovstvo a Európska komisia návrh na vstup do konania ako vedľajší účastníci podporujúci návrhy ECHA. Po vypočutí účastníkov konania Všeobecný súd týmto návrhom vyhovel uznesením predsedu siedmeho senátu Všeobecného súdu z 10. januára 2011.
16 Dňa 18. januára 2011 predložila ECHA kancelárii Všeobecného súdu doplňujúce vyjadrenie k námietke neprípustnosti. Žalobcovia predložili svoje stanoviská k tomuto vyjadreniu 15. februára 2011.
17 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 22. februára 2011 sa Holandské kráľovstvo vzdalo možnosti predložiť vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania, obmedzené na otázku prípustnosti. Komisia predložila takéto vyjadrenie 24. februára 2011.
18 Rozhodnutím z 30. marca 2011 postúpil Všeobecný súd v súlade s článkom 51 ods. 1 rokovacieho poriadku túto vec siedmej rozšírenej komore.
19 Podaniami doručenými kancelárii Všeobecného súdu 19. a 21. apríla 2011 predložili účastníci konania svoje stanoviská k vyjadreniu Komisie ako vedľajšieho účastníka obmedzenému na otázku prípustnosti.
20 V žalobe žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ECHA na náhradu trov konania,
– prijal akékoľvek iné nevyhnutné opatrenie.
21 Vo svojej námietke neprípustnosti ECHA navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za neprípustnú,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
22 Žalobcovia vo svojich vyjadreniach k námietke neprípustnosti navrhujú, aby Všeobecný súd námietku neprípustnosti zamietol.
23 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú.
Právny stav
24 Podľa článku 114 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku, ak niektorý účastník konania o to žiada, Všeobecný súd môže rozhodnúť o námietke neprípustnosti pred prejednaním veci samej. Podľa odseku 3 toho istého článku, ak Všeobecný súd nerozhodne inak, žiadosť sa prejednáva v rámci ústnej časti konania. Všeobecný súd zastáva názor, že prejednávaná vec je dostatočne objasnená písomnosťami, ktoré sa nachádzajú v spise, a nie je potrebné otvoriť ústnu časť konania.
25 Na podporu svojich návrhov uviedla ECHA tri námietky neprípustnosti vychádzajúce najmä z nedodržania lehoty na podanie žaloby a subsidiárne z neexistencie priamej dotknutosti žalobcov a skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie, ktoré nie je normatívnym právnym aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, sa žalobcov osobne netýka.
26 Komisia podporuje tvrdenia ECHA, pokiaľ ide o nedodržanie lehoty na podanie žaloby. Uvádza tiež, že žaloba je neprípustná z dôvodu litispendencie.
27 Najprv treba preskúmať námietku neprípustnosti, ktorá bola uvedená ako hlavná námietka a spočíva v nedodržaní lehoty na podanie žaloby.
28 V tejto súvislosti ECHA a Komisia v podstate uvádzajú, že žaloba bola podaná po uplynutí lehoty. Podľa nich bolo napadnuté rozhodnutie uverejnené 30. marca 2010 a lehota stanovená v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ na podanie žaloby proti rozhodnutiu ECHA teda plynula od 31. marca 2010 do 30. mája 2010. K poslednému uvedenému dátumu treba pripočítať dodatočnú desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť podľa článku 102 ods. 2 rokovacieho poriadku, takže celková lehota na podanie žaloby uplynula 9. júna 2010. Žaloba podaná 10. júna 2010 bola teda podaná oneskorene.
29 Žalobcovia poukazujú v podstate na to, že podľa článku 102 ods. 1 rokovacieho poriadku sa lehota na podanie žaloby počíta od konca štrnásteho dňa po uverejnení napadnutého rozhodnutia. Toto ustanovenie sa nevzťahuje len na uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie, ale na všetky spôsoby uverejnenia vrátane uverejnenia rozhodnutia na internete, ako je uvedené v článku 59 ods. 10 nariadenia č. 1907/2006. Odlišný výklad článku 102 ods. 1 rokovacieho poriadku by viedol k diskriminácii a svojvoľnému zaobchádzaniu so žalobcami. Vzhľadom na uplatnenie tohto ustanovenia bola lehota na podanie žaloby dodržaná.
30 Podľa znenia článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ musia byť žaloby, ktoré sú uvedené v tomto článku, podané v lehote dvoch mesiacov od zverejnenia daného opatrenia alebo jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel.
31 V prejednávanom prípade uverejnila ECHA napadnuté rozhodnutie v zmysle článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ 30. marca 2010. V súlade s povinnosťou, ktorá jej je uložená podľa článku 59 ods. 10 nariadenia č. 1907/2006, totiž ECHA uverejnila zoznam navrhovaných látok zahŕňajúci akrylamid na svojej internetovej stránke 30. marca 2010.
32 Treba poznamenať, že článok 263 šiesty odsek ZFEÚ neposkytuje žiadny údaj, pokiaľ ide o spôsob uverejnenia uvádzaný týmto ustanovením, a neobmedzuje uverejnenie v zmysle tohto ustanovenia na určité spôsoby uverejnenia. Uverejnenie v zmysle tohto ustanovenia teda nie je len uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie.
33 V rozpore s tým, čo uvádzajú žalobcovia, sa lehota na podanie žaloby nepočíta od konca štrnásteho dňa po uverejnení napadnutého rozhodnutia. Článok 102 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý stanovuje také pravidlo, sa podľa svojho znenia uplatní iba na akty uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. V prejednávanom prípade nariadenie č. 1907/2006 všeobecne stanovuje pre akty ECHA iba uverejnenie na internete. Stanovuje tak zvláštne pravidlo pre uverejnenie aktov tejto agentúry. Konkrétnejšie v článku 59 ods. 10 nariadenia č. 1907/2006 je stanovené uverejnenie zoznamu navrhovaných látok na internetovej stránke ECHA a žiadne iné ustanovenie uvedeného nariadenia neupravuje iný spôsob uverejnenia.
34 Článok 102 ods. 1 rokovacieho poriadku sa nemôže uplatňovať nad rámec jeho znenia na akty uverejnené iným spôsobom, ako v prejednávanom prípade výlučne na internete.
35 Článok 102 ods. 1 rokovacieho poriadku totiž po prvé predstavuje iba zvláštnu právnu úpravu, ktorá platí pre uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Uverejnenie výlučne na internete sa odlišuje od uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, keďže sa uskutočňuje elektronickou formou, takže akty, ktoré sú týmto spôsobom uverejnené, sú verejne prístupné v celej Únii v tom istom okamihu. Pokiaľ ide o skutočnosť, že elektronická verzia Úradného vestníka Európskej únie je tiež dostupná na internete, treba uviesť, že záväzná je iba tlačená verzia uvedeného vestníka (rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2007, Skoma‑Lux, C‑161/06, Zb. s. I‑10841, bod 50).
36 Po druhé treba uviesť, že striktné uplatnenie právnych predpisov Únie týkajúcich sa procesných lehôt zodpovedá požiadavke právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo akémukoľvek svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (pozri rozsudok Všeobecného súdu z 2. októbra 2009, Cyprus/Komisia, T‑300/05 a T‑316/05, neuverejnený v Zbierke, bod 235 a citovanú judikatúru).
37 Po tretie v rozpore s tým, čo tvrdia žalobcovia, judikatúra týkajúca sa uverejnenia rozhodnutí v oblasti štátnej pomoci nemôže byť prebratá na prejednávaný prípad. Je pravda, že vo veciach v oblasti štátnej pomoci to, že tretím osobám sa poskytne úplný prístup k zneniu rozhodnutia umiestneného na internetovej stránke v spojení s uverejnením stručného oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré umožňuje dotknutým osobám dozvedieť sa o existencii predmetného rozhodnutia a ktoré ich oboznamuje s touto možnosťou prístupu cez internet, otvára pôsobnosť článku 102 ods. 1 rokovacieho poriadku (uznesenie Súdu prvého stupňa z 19. septembra 2005, Air Bourbon/Komisia, T‑321/04, Zb. s. II‑3469, body 34 a 42, a rozsudok Všeobecného súdu z 11. marca 2009, TF1/Komisia, T‑354/05, Zb. s. II‑471, body 35 a 48). V takom type vecí je však uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie výslovne stanovené v článku 26 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). V prejednávanej veci žiadne ustanovenie nevyžaduje uverejnenie napadnutého rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie, či už vo forme stručného oznámenia, alebo v úplnom znení. Naopak, z nariadenia č. 1907/2006 vyplýva, že aktualizovaný zoznam navrhovaných látok sa uverejní výlučne na internete.
38 Po štvrté v rozpore s tým, čo uvádzajú žalobcovia, skutočnosť, že sa článok 102 ods. 1 rokovacieho poriadku nepoužije na uverejnenia stanovené právom Únie výlučne na internete, nie je diskrimináciou alebo svojvoľným zaobchádzaním s nimi. Skutková a právna situácia, v ktorej sa nachádza osoba v dôsledku uverejnenia aktu v Úradnom vestníku Európskej únie, totiž nie je porovnateľná so situáciou, v ktorej sa nachádza osoba v dôsledku uverejnenia aktu výlučne na internete (pozri bod 35 vyššie). Okrem toho zohľadnenie dátumu uverejnenia napadnutého rozhodnutia na internetovej stránke ECHA ako dátumu uverejnenia v zmysle článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ zaručuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými zainteresovanými tým, že zabezpečuje, že lehota na podanie žaloby proti tomuto rozhodnutiu sa počíta rovnakým spôsobom pre všetkých (pozri v tomto zmysle uznesenie Air Bourbon/Komisia, už citované v bode 37 vyššie, bod 44). Rozdiely týkajúce sa počítania lehoty na podanie žaloby medzi uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie a uverejnením na internete sú v každom prípade odôvodnené tiež vzhľadom na osobitosti uverejnenia na internete (pozri bod 35 vyššie).
39 Z toho vyplýva, že keďže napadnuté rozhodnutie bolo uverejnené 30. marca 2010, lehota na podanie žaloby sa podľa článku 101 ods. 1 písm. a) rokovacieho poriadku počíta od 31. marca 2010. Lehota dvoch mesiacov uplynula 30. mája 2010, keďže podľa článku 101 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku končí lehota vyjadrená v mesiacoch uplynutím dňa, ktorý má v poslednom mesiaci rovnaké číslo, ako deň, keď nastala udalosť alebo bol urobený úkon určujúci počiatok plynutia lehoty (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora zo 17. mája 2002, Nemecko/Parlament a Rada, C‑406/01, Zb. s. I‑4561, bod 17). Berúc do úvahy desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť, ktorú treba pripočítať k procesným lehotám podľa článku 102 ods. 2 rokovacieho poriadku, lehota na podanie žaloby uplynula 9. júna 2010.
40 Z toho vyplýva, že táto žaloba podaná 10. júna 2010 bola podaná oneskorene.
41 Pokiaľ mali žalobcovia v úmysle dovolávať sa skutočnosti, že z dôvodu novosti žaloby proti rozhodnutiu ECHA a neexistencie judikatúry týkajúcej sa počítania lehoty na podanie žalôb proti uvedeným rozhodnutiam uverejňovaným na internete je ich nesprávny výklad ustanovení rokovacieho poriadku uplatniteľných v prejednávanej veci ospravedlniteľným omylom, treba uviesť, že zo spisu vyplýva, že podľa žalobcov je uverejnenie napadnutého rozhodnutia na internetovej stránke ECHA uverejnením v zmysle článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ. Omyl žalobcov teda spočíva v nesprávnom výklade buď článku 102 ods. 2 rokovacieho poriadku, alebo článku 101 ods. 1 uvedeného poriadku týkajúceho sa výpočtu lehoty na podanie žaloby. Tieto ustanovenia nevykazujú mimoriadnu výkladovú náročnosť, takže ospravedlniteľný omyl na strane žalobcov, ktorý by odôvodňoval odchýlku od uplatnenia uvedenej právnej úpravy, nemôže byť uznaný (pozri v tomto zmysle uznesenie Nemecko/Parlament a Komisia, už citované v bode 39 vyššie, bod 21).
42 Okrem toho žalobcovia nepreukázali ani sa nedovolávali existencie náhody alebo vyššej moci, čo by súdu Únie umožnilo odchýliť sa od predmetnej lehoty na základe článku 45 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.
43 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba musí byť zamietnutá ako neprípustná bez toho, aby bolo potrebné prejednávať ostatné námietky neprípustnosti vznesené zo strany ECHA a Komisie.
O trovách
44 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa odseku 4 toho istého článku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania.
45 Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, znášajú svoje vlastné trovy konania a je potrebné zaviazať ich na náhradu trov konania ECHA v súlade s jej návrhmi. Holandské kráľovstvo a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)
nariadil:
1. Žaloba sa odmieta ako neprípustná.
2. Polyelectrolyte Producers Group GEIE (PPG) a SNF SAS znášajú svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vynaložila Európska chemická agentúra (ECHA).
3. Holandské kráľovstvo a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.
V Luxemburgu 21. septembra 2011