Vec T‑53/08

Talianska republika

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Náhrada za vyvlastnenie vo verejnom záujme – Predĺženie platnosti zvýhodnenej tarify na dodávku elektrickej energie – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Pojem výhoda – Zásada kontradiktórnosti“

Abstrakt rozsudku

1.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Náhrada poskytnutá za vyvlastnenie aktív – Vylúčenie

(Článok 87 ods. 1 ES)

2.      Právo Únie – Zásady – Právo na obhajobu – Uplatnenie na správne konania začaté Komisiou – Preskúmanie plánovanej pomoci – Rozsah

(Článok 88 ods. 2 ES)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania o štátnom opatrení – Predmet a účel konania

(Článok 88 ods. 2 ES)

1.      Zvýhodnenia v zmysle článku 87 ods. 1 ES sú opatrenia, ktoré v rôznych formách znižujú náklady obvykle zaťažujúce rozpočet podniku a tým sú porovnateľné so subvenciou, akými sú najmä poskytnutie tovaru alebo služieb za preferenčných podmienok. Naopak náhrada škody, ktorú sú vnútroštátne orgány povinné prípadne zaplatiť jednotlivcom ako náhradu za ujmu, ktorú im spôsobili, má úplne inú právnu povahu a nepredstavuje pomoc v zmysle článkov 87 ES a 88 ES.

Ako štátna pomoc naopak musí byť kvalifikované opatrenie, ktoré predstavuje predĺženie opatrenia, ktorým bola podniku poskytnutá zvýhodnená tarifa na dodávky elektriny, a to ako náhrada za vyvlastnenie v rámci znárodnenia v odvetví elektroenergetiky, pokiaľ bola táto zvýhodnená tarifa priznaná ako náhrada na presne stanovené obdobie a bez možnosti predĺženia. Navyše opatrenie, ktoré je len jednou z výhodných tarifných podmienok, ktorých predĺženie má za cieľ „umožniť rozvoj a reštrukturalizáciu výroby dotknutých podnikov“, nemôže byť považované za právne pokračovanie v náhrade poskytnutej podniku po znárodnení.

(pozri body 49, 52, 55, 63, 65, 75, 77)

2.      V oblasti kontroly štátnej pomoci si zásada rešpektovania práva na obhajobu vyžaduje, aby daný členský štát mohol účinne vyjadriť svoje názory na pripomienky predložené dotknutými tretími osobami podľa článku 88 ods. 2 ES, na ktorých chce Komisia založiť svoje rozhodnutie, a pokiaľ členskému štátu nebola daná príležitosť vyjadriť sa k uvedeným pripomienkam, Komisia ich nemôže použiť v rozhodnutí proti tomuto štátu. Na to, aby takéto porušenie práva na obhajobu viedlo k zrušeniu rozhodnutia, je však potrebné, aby neexistencia uvedenej vady mohla viesť k odlišnému výsledku konania.

(pozri bod 115)

3.      Cieľom konania vo veci formálneho zisťovania je umožniť dotknutým osobám vyjadriť sa a Komisii úplne objasniť všetky skutočnosti týkajúce sa veci pred prijatím svojho rozhodnutia. Konanie vo veci formálneho zisťovania nemôže mať iný účel a predovšetkým v ňom nie je možné s konečnou platnosťou rozhodnúť o niektorých skutočnostiach v spise už pred prijatím konečného rozhodnutia. Navyše zo žiadneho ustanovenia týkajúceho sa štátnej pomoci ani z judikatúry nevyplýva povinnosť Komisie vypočuť príjemcu štátnych prostriedkov s ohľadom na jej právne posúdenie predmetného opatrenia ani povinnosť informovať dotknutý členský štát – alebo a fortiori príjemcu pomoci – o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokiaľ dotknuté osoby a daný členský štát vyzvala na predloženie pripomienok.

(pozri body 122, 123)