Vec T‑487/11

(uverejnenie výňatkov)

Banco Privado Português, SA,

a

Massa Insolvente do Banco Privado Português, SA,

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Finančný sektor – Štátna záruka na bankovú pôžičku – Pomoc určená na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu – Článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Usmernenia pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach – Súlad s oznámeniami Komisie týkajúcimi sa pomoci vo finančnom sektore v čase finančnej krízy – Legitímna dôvera – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 12. decembra 2014

1.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Právna povaha – Výklad na základe objektívnych kritérií – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Poskytnutie výhody prostredníctvom štátnych zdrojov, ktoré je pripísateľné štátu – Výhody spôsobujúce zníženie štátneho rozpočtu alebo riziko takéhoto zníženia – Záruka poskytnutá štátom – Zahrnutie

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Pomoc určená na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

[Článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ]

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie – Určenie povinností členského štátu – Povinnosť vymáhania – Rozsah – Záruka poskytnutá štátom – Vrátenie hospodárskeho zvýhodnenia

(Článok 108 ods. 2 prvý pododsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 14 ods. 1)

6.      Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Výpočet sumy, ktorá sa má vymáhať – Pomoc poskytnutá vo forme individuálnej záruky – Určenie prvku pomoci pri neexistencii trhovej ceny záruky – Povinnosť vypočítať prvok pomoci takým istým spôsobom ako grantový ekvivalent zvýhodnenej pôžičky

(Článok 108 ods. 2 prvý pododsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 14 ods. 1; oznámenie Komisie 2008/C 155/02)

7.      Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Prípadná legitímna dôvera príjemcu – Ochrana – Podmienky a obmedzenia

(Článok 108 ods. 2 prvý pododsek ZFEÚ)

8.      Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie – Kritériá posúdenia

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 46)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 50 – 52)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 60 – 62)

4.      Výnimku stanovenú v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, a teda pojem „vážna porucha fungovania v hospodárstve členského štátu“, treba vykladať doslovne. Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri uplatnení tohto ustanovenia, ktorej výkon si vyžaduje posúdenia z hospodárskeho a zo sociálneho hľadiska, ktoré treba uskutočniť v kontexte Spoločenstva. Súd Únie nemôže pri skúmaní zákonnosti výkonu tejto slobody nahradiť posúdenie príslušného orgánu svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale musí sa obmedziť na skúmanie toho, či posúdenie príslušného orgánu nevykazuje zjavnú chybu alebo zneužitie právomoci.

Komisii nemožno vytýkať, že sa dopustila nesprávneho posúdenia alebo že išla nad rámec svojej širokej miery voľnej úvahy podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako ju vymedzuje oznámenie, nazvané „Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií“, dokonca že neoprávnene upustila od pravidiel, ktoré si v tejto súvislosti sama stanovila, pretože na účely vyhlásenia pomoci za nezlučiteľnú s vnútorným trhom postupovala presne podľa pravidiel uvedeného oznámenia.

(pozri body 83, 91)

5.      Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, ktorého cieľom je vykonanie článku 108 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ, v prípade záporného rozhodnutia týkajúceho sa neoprávnenej pomoci Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu, okrem prípadu, že by vymáhanie pomoci bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie. Zrušenie neoprávnene poskytnutej pomoci jej vrátením je logickým dôsledkom zistenia, že táto pomoc je neoprávnená. Členský štát, ktorému je určené rozhodnutie o nariadení vymáhania neoprávnenej pomoci, musí prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonania uvedeného rozhodnutia. V tejto súvislosti daný členský štát musí pristúpiť ku skutočnému vymáhaniu dlžných súm.

Táto povinnosť vrátenia pomoci má za cieľ znovu nastoliť situáciu, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci. Presnejšie, vrátenie pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú s vnútorným trhom má za cieľ odstrániť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré spôsobilo konkurenčné zvýhodnenie, z ktorého mal príjemca tejto pomoci prospech na trhu v porovnaní s jeho konkurentmi, čím sa tak znovu nastolí situácia existujúca pred vyplatením uvedenej pomoci.

Odsek 15 a odsek 25 písm. a) a c) usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, ktorých všeobecné zásady sú uplatniteľné na základe odseku 10 oznámenia o finančných inštitúciách, nehovoria ani o predmete, ani o podstatnej alebo časovej pôsobnosti či spôsoboch príkazu na vrátenie.

Obmedzením možnosti schváliť záchrannú pomoc vo forme „záruk za pôžičky alebo pôžičiek“ len na také, ktoré „sú dočasné a návratné“, však odseky 15 a 25 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu spočívajú na všeobecnom predpoklade, podľa ktorého sa akékoľvek zvýhodnenie poskytnuté dočasne na základe záchrannej pomoci v akejkoľvek forme musí vrátiť, ak podmienky na schválenie, ktorým dočasné poskytnutie podlieha, nie sú splnené alebo už nie sú splnené. Tento výklad zodpovedá návratnému charakteru a s prihliadnutím na záchrannú pomoc, ktorej cieľom je len pomôcť podniku v ťažkostiach prekonať krátke obdobie krízy, po ktorého skončení tento podnik buď dosiahne životaschopnosť sám, na základe čoho mu vznikne povinnosť vrátiť pomoc, alebo predstaví plán reštrukturalizácie či likvidácie. V prípade štátnej záruky táto zásada nevyhnutne vyžaduje vrátenie hospodárskeho zvýhodnenia, ktoré uvedená záruka prináša príjemcovi počas jej poskytnutia, pričom samotné zrušenie s účinkom ex nunc na tento účel nepostačuje a navyše je v rozpore s pojmom vrátenie.

(pozri body 97, 98, 101, 102)

6.      V oblasti štátnej pomoci z bodu 4.2 oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 ES a 88 ES na štátnu pomoc vo forme záruk vyplýva, že ak Komisia dospeje k záveru o neexistencii trhovej ceny dotknutej záruky, je povinná vypočítať prvok pomoci „takým istým spôsobom ako grantový ekvivalent zvýhodnenej pôžičky“, bez toho, aby sa mohla vzhľadom na vlastné obmedzenie vo výkone svojej voľnej miery úvahy vyhnúť tejto povinnosti alebo spôsobu výpočtu.

(pozri bod 109)

7.      V oblasti vymáhania štátnej pomoci vzhľadom na kogentnú povahu kontroly štátnej pomoci vykonávanej Komisiou môžu mať podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, v zásade legitímnu dôveru v legálnosť pomoci len vtedy, ak im bola pomoc poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v článku 108 ZFEÚ, a obozretný podnikateľ musí byť za normálnych okolností schopný ubezpečiť sa, či bol tento postup dodržaný. Konkrétne, ak sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takže podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ je protiprávna, príjemca danej pomoci v takom prípade nemôže mať legitímnu dôveru v legálnosť jej poskytnutia.

V tomto rámci samotná skutočnosť, že rozhodnutie o schválení mimoriadneho záchranného opatrenia na zachovanie insolventnej finančnej inštitúcie výslovne neuvádzalo možnosť neskoršieho vyhlásenia nezlučiteľnosti, ktoré by mohlo viesť k vráteniu poskytnutého zvýhodnenia ex tunc, nepostačuje na odôvodnenie takýchto legitímnych očakávaní, keďže následné stanovisko Komisie bolo v súlade s príslušnými pravidlami o dočasnej a návratnej povahe pomoci na záchranu a rozhodnutie o začatí konania jednoznačne uvádzalo, že vzhľadom na skutočnosť, že nebol predložený reštrukturalizačný plán insolventnej finančnej inštitúcie, predbežné schválenie dotknutej pomoci, o aké išlo v rozhodnutí o schválení mimoriadneho záchranného opatrenia na zachovanie insolventnej finančnej inštitúcie, nemožno potvrdiť ani upraviť rozhodnutím, ktoré treba prijať v rámci administratívneho konania.

Okrem toho nemožno prijať ani tvrdenie príjemcu pomoci, podľa ktorého nepredloženie reštrukturalizačného plánu treba v plnom rozsahu pripísať členskému štátu. Aj za predpokladu, že by to tak bolo, a nezávisle od dôvodov, pre ktoré takýto plán nebol Komisii oznámený, totiž Komisia nemôže zodpovedať za toto nepredloženie alebo za vyvolanie akéhokoľvek legitímneho očakávania príjemcu v tomto kontexte, osobitne ak prijala všetky potrebné opatrenia na vyzvanie členského štátu, aby jej čo najskôr predložil reštrukturalizačný plán.

Tvrdenie, podľa ktorého príkaz na vrátenie je „sankciou“ uloženou príjemcovi pomoci a vážne poškodzuje záujmy jej investorov a veriteľov, je rovnako neúčinné a v každom prípade nedôvodné. Príkaz na vrátenie protiprávnej pomoci totiž nepredstavuje sankciu v pravom zmysle slova, ale má za cieľ len opäť nastoliť situáciu, ktorá existovala pred poskytnutím pomoci.

Navyše príjemca pomoci v zásade nemôže mať legitímnu dôveru v legálnosť pomoci, ak bola poskytnutá v rozpore s povinnosťou predchádzajúceho oznámenia Komisii a so zákazom vykonania uvedenej pomoci na základe článku 108 ods. 3 ZFEÚ a z toho dôvodu bola neoprávnená.

Napokon povinnosť členských štátov vymáhať neoprávnenú pomoc a pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom nie je obmedzená alebo spochybnená na základe skutočnosti, že príjemca je v platobnej neschopnosti.

(pozri body 125, 129, 130, 132 – 134)

8.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 139)