ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozšírená komora)

z 19. júna 2019 (*)

„Štátna pomoc – Individuálna pomoc pre komplex Nürburgring na vybudovanie zábavného parku, hotelov a reštaurácií, ako aj na organizovanie automobilových pretekov – Rozhodnutie, ktorým sa vyhlasuje pomoc za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Rozhodnutie, že vrátenie pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú sa netýka nového vlastníka komplexu Nürburgring – Žaloba o neplatnosť – Neexistencia podstatného zásahu do konkurenčného postavenia – Neprípustnosť – Rozhodnutie, ktorým sa na konci fázy predbežného preskúmania konštatuje neexistencia štátnej pomoci – Žaloba o neplatnosť – Zainteresovaná (príslušná) strana – Záujem na konaní – Prípustnosť – Porušenie procesných práv – Neexistencia ťažkostí, ktoré by vyžadovali začatie konania vo veci formálneho zisťovania – Sťažnosť – Predaj majetku príjemcov štátnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú – Otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená verejná súťaž – Náležité a nestranné preskúmanie – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑353/15,

NeXovation, Inc., so sídlom v Hendersonville (Spojené štáty), v zastúpení: pôvodne A. von Bergwelt, F. Henkel a M. Nordmann, neskôr A. von Bergwelt a M. Nordmann, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, T. Maxian Rusche a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ a smerujúci k čiastočnému zrušeniu rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/151 z 1. októbra 2014 o štátnej pomoci Nemecka SA.31550 (2012/C) (ex 2012/NN) v prospech Nürburgringu (Ú. v. EÚ L 34, 2016, s. 1),

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora),

v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia V. Valančius, P. Nihoul, J. Svenningsen a U. Öberg (spravodajca),

tajomník: N. Schall, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 30. januára 2018,

vydal tento

Rozsudok

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Komplex Nürburgring (ďalej len „Nürburgring“), ktorý sa nachádza v Nemecku v spolkovej krajine Porýnie‑Falcko, pozostáva z automobilového pretekárskeho okruhu, zo zábavného parku, z hotelov a reštaurácií.

2        V rokoch 2002 až 2012 boli vlastníci Nürburgringu (ďalej len „predávajúci“), a to konkrétne verejnoprávne podniky Nürburgring GmbH, Motorsport Resort Nürburgring GmbH a Congress‑ und Motorsport Hotel Nürburgring GmbH, príjemcami – predovšetkým zo strany spolkovej krajiny Porýnie‑Falcko – opatrení pomoci na účely výstavby zábavného parku, hotelov a reštaurácií a na účely organizácie pretekov Formuly 1.

A.      Správne konanie a predaj majetku Nürburgringu

3        Listom z 21. marca 2012 Európska komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko svoje rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o rôzne opatrenia pomoci vykonané v rokoch 2002 až 2012 v prospech Nürburgringu. Týmto rozhodnutím, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 216, 2012, s. 14), vyzvala Komisia zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k dotknutým opatreniam.

4        Komisia rozhodla, že z dôvodu poskytnutia dodatočných opatrení pomoci, ktoré jej Spolková republika oznámila, rozšíri konanie vo veci formálneho zisťovania na tieto nové opatrenia. Rozhodnutie bolo oznámené Spolkovej republike Nemecko listom zo 7. augusta 2012. Týmto rozhodnutím, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku (Ú. v. EÚ C 333, 2012, s. 1), Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k dodatočným opatreniam.

5        Dňa 24. júla 2012 Amtsgericht Bad Neuenahr‑Ahrweiler (Okresný súd Bad Neuenahr‑Ahrweiler, Nemecko) dospel k záveru o platobnej neschopnosti predávajúcich. Tento súd začal 1. novembra 2012 konkurzné konanie bez toho, aby došlo k zbaveniu dispozičných práv k majetku. Rozhodlo sa o predaji majetku predávajúcich (ďalej len „predaj majetku Nürburgringu“). Predávajúci určili audítora KPMG AG ako právneho a finančného poradcu.

6        Dňa 1. novembra 2012 bolo riadenie Nürburgringu zverené spoločnosti Nürburgring Betriebsgesellschaft mbH, ktorá je 100 % dcérskou spoločnosťou jedného z predávajúcich, Nürburgring, ktorú založili správcovia, ktorých vymenoval Amtsgericht Bad Neuenahr‑Ahrweiler (Okresný súd Bad Neuenahr‑Ahrweiler).

7        Dňa 15. mája 2013 sa začala verejná súťaž na účely predaja majetku Nürburgringu (ďalej len „verejná súťaž“).

8        Dňa 23. mája 2013 Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko a správcom kritériá, ktoré musí verejná súťaž spĺňať, aby sa vylúčili prvky štátnej pomoci, a informovala ich o povinnosti úspešného uchádzača nahradiť všetky výhody, ktoré by mu prípade boli poskytnuté. Diskusie medzi Komisiou, Spolkovou republikou Nemecko a správcami v tejto súvislosti prebiehali od októbra 2012.

9        Verejná súťaž prebehla takto:

–        dňa 14. mája 2013 bolo začatie verejnej súťaže oznámené prostredníctvom tlačového oznámenia jedného zo správcov,

–        dňa 15. mája 2013 zverejnila KPMG v denníkoch Financial Times, Handelsblatt a na internetovej stránke Nürburgringu výzvu na vyjadrenie záujmu,

–        záujem vyjadrilo 70 podnikov,

–        listom z 19. júla 2013 boli zainteresovaným investorom doručené dokumenty týkajúce sa Nürburgringu, pričom boli vyzvaní, aby predložili orientačnú ponuku, a to na celý majetok, na konkrétne súbory majetku alebo na jednotlivý majetok,

–        lehota na predloženie orientačnej ponuky bola postupne stanovená na 12. septembra 2013 v liste z 19. júla 2013, potom na 26. septembra 2013 v liste z 12. septembra 2013; v každom z týchto listov bolo spresnené, že sa zohľadnia aj ponuky predložené po uplynutí tejto lehoty,

–        na začiatku februára 2014 predložilo orientačnú ponuku 24 potenciálnych kupujúcich vrátane žalobkyne, NeXovation, Inc., ktorá je americkým súkromným podnikom pôsobiacim v oblastiach informačných technológií, výrobkov bežnej spotreby, energetiky a automobilov,

–        v prípade potenciálnych kupujúcich, ktorí boli pozvaní do ďalšej fázy verejnej súťaže a medzi ktorými bola aj žalobkyňa, bola lehota na predloženie potvrdzujúcich ponúk, ktoré mali byť plne financované a mali zahŕňať už prerokovanú dohodu o odkúpení majetku, postupne stanovená na 11. decembra 2013 v liste zo 17. októbra 2013 a následne na 17. februára 2014 v liste zo 17. decembra 2013; v druhom uvedenom liste sa uvádzalo, že ponuky predložené po uplynutí lehoty budú takisto zohľadnené, pričom však bolo spresnené, že predávajúci môžu už krátko po uplynutí lehoty na predloženie ponúk rozhodnúť o vybranom kupujúcom,

–        trinásť potenciálnych kupujúcich predložilo potvrdzujúcu ponuku, pričom štyria predložili ponuku týkajúcu sa celého majetku, a to konkrétne Capricorn Nürburgring Besitzgesellschaft GmbH (ďalej len „Capricorn“ alebo „kupujúci“), druhý uchádzač (ďalej len „uchádzač 2“), žalobkyňa a štvrtý potenciálny kupujúci,

–        podľa listov zaslaných zainteresovaným investorom 19. júla a 17. októbra 2013 mali byť investori vybraní s prihliadnutím na potrebu jednak maximalizácie hodnoty všetkých aktív a jednak zabezpečenia transakcie; na základe týchto kritérií sa v záverečnej fáze verejnej súťaže zohľadnili ponuky uchádzača 2 a spoločnosti Capricorn, ktorí na jednej strane navrhli odkúpenie celého majetku Nürburgringu a na druhej strane poskytli dôkaz o finančnom krytí ich príslušných ponúk v dňoch 7. a 11. marca 2014. Návrhy zmlúv o prevode boli prerokované súbežne s týmito dvoma uchádzačmi,

–        dňa 11. marca 2014 výbor veriteľov predávajúcich v rámci konkurzného konania na majetok predávajúcich schválil predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn, ktorej ponuka predstavovala 77 miliónov eur, zatiaľ čo ponuka uchádzača 2 bola v rozmedzí od 47 do 52 miliónov eur.

10      Dňa 10. apríla 2014 predložila žalobkyňa Komisii sťažnosť z dôvodu, že verejná súťaž nebola otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená a neviedla k predaju majetku Nürburgringu za trhovú cenu, keďže tento majetok bol prevedený na miestneho uchádzača, ktorého ponuka bola nižšia než vlastná ponuka žalobkyne a ktorý bol v rámci verejnej súťaže zvýhodnený. Podľa žalobkyne bola tak spoločnosti Capricorn poskytnutá pomoc zodpovedajúca rozdielu medzi cenou, ktorú musela zaplatiť za nadobudnutie majetku Nürburgringu, a trhovou cenou toho istého majetku, pričom táto spoločnosť zabezpečovala kontinuitu hospodárskych činností predávajúcich, takže príkaz na vrátenie pomoci poskytnutej predávajúcim sa mal rozšíriť aj na Capricorn.

B.      Napadnuté rozhodnutia

11      Komisia prijala 1. októbra 2014 rozhodnutie (EÚ) 2016/151 o štátnej pomoci Nemecka SA.31550 (2012/C) (ex 2012/NN) v prospech Nürburgringu (Ú. v. EÚ L 34, 2016, s. 1) a 13. apríla 2015 korigendum k uvedenému rozhodnutiu, ktoré bolo uverejnené na jej internetovej stránke (ďalej spoločne len „konečné rozhodnutie“).

12      V článku 2 konečného rozhodnutia Komisia konštatovala, že niektoré opatrenia pomoci v prospech predávajúcich (ďalej len „pomoc predávajúcim“) sú nezákonné a nezlučiteľné s vnútorným trhom.

13      Komisia v článku 3 ods. 2 konečného rozhodnutia rozhodla, že Capricorn a jej dcérske spoločnosti neboli dotknuté prípadným vymáhaním pomoci od predávajúcich („prvé napadnuté rozhodnutie“).

14      V článku 1 poslednej zarážke konečného rozhodnutia Komisia rozhodla, že predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn nepredstavuje štátnu pomoc (ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“).

15      Komisia totiž usúdila, že verejná súťaž bola realizovaná otvoreným, transparentným a nediskriminačným spôsobom, že tento postup viedol k trhovej predajnej cene a že medzi predávajúcimi a kupujúcim neexistovala žiadna hospodárska kontinuita.

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania

16      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 26. júna 2015 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

17      Listom z 15. októbra 2015 predložila Komisia žiadosť o preklad niektorých príloh žaloby do jazyka konania.

18      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 3. novembra 2015 podali predávajúci návrh na vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 18. apríla 2016 predseda ôsmej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu na vstup vedľajších účastníkov do konania.

19      Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 3. mája 2016 predávajúci oznámili Všeobecnému súdu, že sa vzdávajú postavenia vedľajších účastníkov konania.

20      Uznesením predsedu ôsmej komory Všeobecného súdu zo 6. júla 2016 boli predávajúci vymazaní z registra Všeobecného súdu ako vedľajší účastníci konania a bola im uložená povinnosť znášať ich vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli ďalším účastníkom konania v súvislosti s ich účasťou v konaní.

21      Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 3. októbra 2016 bol určený nový sudca spravodajca a vec bola pridelená prvej komore Všeobecného súdu.

22      Dňa 31. júla 2017 v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu položil tento súd Komisii písomné otázky, pričom ju vyzval, aby na ne písomne odpovedala. Komisia predložila svoje vyjadrenia 6. septembra 2017.

23      Všeobecný súd na základe návrhu prvej komory rozhodol podľa článku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

24      Dňa 29. novembra 2017 Všeobecný súd (prvá rozšírená komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby predložili určité dokumenty, a písomne im položil otázky, pričom ich vyzval, aby na ne písomne odpovedali. Účastníci konania predložili svoje vyjadrenia 14. decembra 2017 a 8. januára 2018, pokiaľ ide o žalobkyňu, a 13. a 21. decembra 2017, pokiaľ ide o Komisiu.

25      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 24. januára 2018 Komisia navrhla, aby Všeobecný súd na základe článku 130 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol, že prejednávaná žaloba je bezpredmetná a že konanie o nej sa zastavuje.

26      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky položené Všeobecným súdom boli vypočuté na pojednávaní 30. januára 2018. V ten istý deň Komisia predložila svoje pripomienky k správe pre pojednávanie.

27      Dňa 6. marca 2018 v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 svojho rokovacieho poriadku Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby predložili určité dokumenty, a položil im písomné otázky, pričom ich vyzval, aby na ne písomne odpovedali. Na základe článku 24 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie Všeobecný súd tiež vyzval Spolkovú republiku Nemecko, aby predložila určité dokumenty, a položil jej písomné otázky, pričom ju vyzval, aby na ne písomne odpovedala. Účastníci konania a Spolková republika Nemecko predložili svoje vyjadrenia 27. marca 2018 a 4. a 9. apríla 2018.

28      Dňa 18. mája 2018 žalobkyňa predložila svoje pripomienky k návrhu Komisie na zastavenie konania.

29      Dňa 12. júna 2018 sa skončila ústna časť konania.

30      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. júla 2018 podala Komisia na základe článku 113 ods. 2 rokovacieho poriadku návrh na opätovné začatie ústnej časti konania. Rozhodnutím predsedníčky prvej rozšírenej komory Všeobecného súdu zo 16. augusta 2018 bol tento návrh zamietnutý.

31      V rámci konania vo veci samej žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil prvé a druhé napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

32      V rámci toho istého konania Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako čiastočne neprípustnú a čiastočne nedôvodnú a subsidiárne ako nedôvodnú,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

33      V rámci incidenčného konania Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd rozhodol o zastavení konania, pričom výslovne nenavrhla, ako by malo byť rozhodnuté o trovách konania.

34      V rámci toho istého konania žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol návrh Komisie na zastavenie konania, pričom výslovne nenavrhla, ako by malo byť rozhodnuté o trovách konania.

III. Právny stav

35      Za okolností prejednávanej veci treba spojiť konanie o návrhu Komisie na zastavenie konania s konaním vo veci samej a preskúmať tento návrh s návrhmi na zrušenie prvého a druhého napadnutého rozhodnutia, ktoré podala žalobkyňa v rámci konania vo veci samej.

A.      O prípustnosti návrhu na zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia

36      Žalobkyňa sa najskôr domáha zrušenia prvého napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia konštatovala, že nedošlo k žiadnej hospodárskej kontinuite medzi predávajúcimi a kupujúcim, a rozhodla, že kupujúci nebol dotknutý prípadným vymáhaním pomoci od predávajúcich.

37      Svojím druhým žalobným dôvodom založeným na nesprávnom výklade zásady hospodárskej kontinuity žalobkyňa totiž poukazuje najmä na to, že keďže sa predaj majetku Nürburgringu neuskutočnil za trhovú cenu z dôvodu neexistencie otvorenej, transparentnej, nediskriminačnej a nepodmienenej verejnej súťaže a absencie prevodu majetku Nürburgringu na subjekt, ktorý predložil najlepšiu ponuku, existuje medzi predávajúcimi a kupujúcim hospodárska kontinuita, ktorá vyžaduje, aby bolo rozhodnutie o vymáhaní pomoci od predávajúcich rozšírené aj na Capricorn.

38      Žalobkyňa tvrdí, že prvé napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na konci predbežného preskúmania a nie na konci konania vo veci formálneho zisťovania, keďže rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania z 21. marca a zo 7. augusta 2012 sa netýkali toho, či bola pomoc prevedená na Capricorn.

39      Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že žaloba je neprípustná v rozsahu, v akom smeruje proti prvému napadnutému rozhodnutiu. Predovšetkým uvádza, že pokiaľ ide o súvisiace a doplňujúce rozhodnutie vo vzťahu k rozhodnutiu prijatému v nadväznosti na konanie vo veci formálneho zisťovania, v rámci ktorého bola konštatovaná existencia nezlučiteľnej pomoci, ktorú treba vymáhať, žalobkyňa nemohla byť považovaná za osobne dotknutú iba preukázaním, že je zainteresovanou stranou, ale mala preukázať, že jej postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené v dôsledku pomoci, ktorá bola poskytnutá predávajúcim, takže sa nachádzala v skutkovej situácii, ktorá ju individualizuje obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému bolo takéto rozhodnutie určené. Postavenie žalobkyne na trhu však nebolo ovplyvnené odlišným spôsobom než postavenie ďalšieho uchádzača.

40      Komisia však ďalej dospela k záveru, že Všeobecný súd by mal zastaviť konanie o žalobe vrátane konania o návrhu na zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu, že žalobkyňa stratila akýkoľvek záujem na konaní.

41      V prejednávanej veci je potrebné začať preskúmaním námietky neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia osobitne vo svojom vyjadrení k žalobe vo vzťahu k návrhu na zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia.

42      Vo vyjadrení k tejto námietke neprípustnosti žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že jej postavenie na trhu bolo podstatným spôsobom ovplyvnené poskytnutím pomoci súvisiacej s prevodom majetku Nürburgringu na Capricorn, keďže prostredníctvom prevodu tohto majetku bola vylúčená zo súťaže o nadobudnutie Nürburgringu, a zároveň zo súťaže o jeho prevádzkovanie.

43      V prvom rade treba pripomenúť, že Súdny dvor v rozsudku zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia (C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 104), rozhodol, že rozhodnutie týkajúce sa hospodárskej kontinuity sa musí považovať za „súvisiace a doplňujúce“ vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu o predmetnej pomoci, ktoré mu predchádza, pokiaľ sa v ňom spresňuje rozsah postavenia príjemcu pomoci a následne aj postavenia dlžníka, čo sa týka povinnosti vrátiť takúto pomoc, v nadväznosti na udalosť, ku ktorej došlo po prijatí tohto rozhodnutia, ako je napríklad kúpa majetku pôvodného príjemcu uvedenej pomoci treťou stranou.

44      V prejednávanej veci Komisia v prvom napadnutom rozhodnutí konštatovala, že nedošlo k žiadnej hospodárskej kontinuite medzi predávajúcimi a kupujúcim, a rozhodla, že kupujúci nebol dotknutý prípadným vymáhaním pomoci od predávajúcich.

45      Preto treba dospieť k záveru, že prvé napadnuté rozhodnutie je „súvisiace a doplňujúce“ rozhodnutie vo vzťahu k rozhodnutiu prijatému v nadväznosti na konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa pomoci poskytnutej predávajúcim.

46      V druhom rade je potrebné pripomenúť, že podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia“.

47      Keďže prvé napadnuté rozhodnutie sa týka pomoci v prospech predávajúcich, ktorá bola poskytnutá vo forme individuálnej pomoci a nie v rámci schémy pomoci, toto rozhodnutie nemožno považovať za regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

48      Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sa ich dotýka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe skutkovej okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, EU:C:1963:17, s. 223, a z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C‑198/91, EU:C:1993:197, bod 20).

49      V tejto súvislosti boli v oblasti štátnej pomoci za osobne dotknuté rozhodnutím Komisie, ktorým skončilo konanie vo veci formálneho zisťovania, okrem podniku, ktorý bol príjemcom, uznané najmä konkurenčné podniky posledného uvedeného podniku, ktoré mali aktívnu úlohu v rámci tohto konania, pokiaľ bolo ich postavenie na trhu závažne ovplyvnené predmetným opatrením pomoci (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 98 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 5. novembra 2014, Vtesse Networks/Komisia, T‑362/10, EU:T:2014:928, bod 53 a citovanú judikatúru).

50      Kritérium podstatného zásahu umožňuje identifikáciu konkurentov, ktorých pomoc individualizuje takým spôsobom, že spĺňajú podmienky prípustnosti uvedené v rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia (25/62, EU:C:1963:17). Pomoc teda charakterizuje konkurentov, ktorí majú aktívnu legitimáciu vo vzťahu ku všetkým ostatným osobám a individualizuje ich obdobným spôsobom ako adresáta napadnutého rozhodnutia. Existencia podstatného zásahu do postavenia žalobcu na trhu teda nezávisí priamo od výšky spornej pomoci, ale od rozsahu narušenia uvedeného postavenia, ktoré môže byť spôsobené touto pomocou. Takéto narušenie sa v prípade pomocí v podobnej výške môže líšiť v závislosti od kritérií, ako sú veľkosť dotknutého trhu, osobitná povaha pomoci, dĺžka obdobia, na ktoré bola pomoc poskytnutá, hlavná alebo vedľajšia povaha dotknutej činnosti žalobcu a jeho možnosti vyhnúť sa negatívnym dôsledkom pomoci (pozri rozsudok z 5. novembra 2014, Vtesse Networks/Komisia, T‑362/10, EU:T:2014:928, bod 41 a citovanú judikatúru).

51      Samotné postavenie potenciálneho konkurenta nestačí na to, aby sa určitej osobe udelilo právo podať žalobu na súd Európskej únie s cieľom napadnúť rozhodnutie prijaté Komisiou v nadväznosti na konanie vo veci formálneho zisťovania.

52      V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobkyňa zohrávala aktívnu úlohu v konaní, ktoré predchádzalo prijatiu prvého napadnutého rozhodnutia, keďže 10. apríla 2014 podala sťažnosť z dôvodu, že verejná súťaž bola protiprávna a že rozhodnutie o vymáhaní pomoci od predávajúcich malo byť rozšírené aj na kupujúceho.

53      Z judikatúry citovanej v bode 49 vyššie však vyplýva, že na to, aby bola žalobkyňa aktívne legitimovaná, nestačí iba samotná účasť v správnom konaní. Žalobkyňa musí v každom prípade preukázať, že pomoc poskytnutá predávajúcim mohla podstatne zasiahnuť do jej postavenia na trhu.

54      V odôvodnení 20 konečného rozhodnutia Komisia uviedla, že opatrenia pomoci v prospech predávajúcich sa týkali financovania výstavby a prevádzky infraštruktúry Nürburgringu. Okrem toho v odôvodneniach 173, 176 a 178 toho istého rozhodnutia uviedla, že trhmi, na ktorých mohlo dôjsť k deformácii hospodárskej súťaže týmito opatreniami, boli trhy prevádzky automobilových okruhov, offroadových parkov, zábavných parkov, ubytovacích a reštauračných podnikov, centier bezpečnosti jazdenia, autoškôl, multifunkčných hál a bezhotovostných platobných systémov, ako aj trhy podpory cestovného ruchu, rozvoju projektov, výstavbu nehnuteľností, riadenia podnikov a obchodu s automobilmi alebo motocyklami (ďalej len „relevantné trhy“). Napokon v odôvodnení 180 uvedeného rozhodnutia Komisia spresnila, že relevantné trhy by sa mohli považovať za trhy s európskym rozmerom.

55      V odpovedi na otázky, ktoré položil Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania prijatých 29. novembra 2017 (pozri bod 24 vyššie), žalobkyňa uznala, že v čase podania žaloby a pred týmto dátumom nepôsobila na relevantných trhoch. V dôsledku toho nemala nijaké postavenie na relevantných trhoch, do ktorého by poskytnutím pomoci predávajúcim mohlo byť a fortiori podstatným spôsobom zasiahnuté.

56      V rozsahu, v akom žalobkyňa v podstate tvrdí, že mohla nadobudnúť majetok Nürburgringu, a teda vstúpiť na relevantné trhy, ak by nebola diskriminovaná v rámci verejnej súťaže (pozri bod 10 vyššie), a že bolo pre ňu problematické nadobudnúť a prevádzkovať iné pretekárske okruhy vzhľadom na stratu dobrej povesti a negatívnu publicitu, ktorá vyplynula z neúspechu v rámci verejnej súťaže, treba uviesť, že jej tvrdenia nemôžu pred súdom Únie a vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 49 až 51 vyššie stačiť na jej individualizáciu vo vzťahu k pomoci v prospech predávajúcich a prvému napadnutému rozhodnutiu tak, aby spĺňala také podmienky prípustnosti, aké sú uvedené v rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia (25/62, EU:C:1963:17).

57      Z toho vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že je osobne dotknutá prvým napadnutým rozhodnutím.

58      Treba pripomenúť, že podmienky prípustnosti žaloby sú kumulatívne (rozsudok z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T‑123/09, EU:T:2012:164, bod 199). Bez toho, aby bolo potrebné skúmať záujem žalobkyne na zrušení prvého napadnutého rozhodnutia alebo a fortiori návrh Komisie na zastavenie konania založený na strate záujmu žalobkyne na zrušení tohto rozhodnutia, treba tak žalobu vyhlásiť za neprípustnú v rozsahu, v akom sa týka zrušenia uvedeného rozhodnutia, a to z dôvodu neexistencie osobnej dotknutosti.

B.      O návrhu na zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia

59      Žalobkyňa sa takisto domáha zrušenia druhého napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia konštatovala, že predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn nepredstavoval štátnu pomoc.

1.      O prípustnosti a o návrhu na zastavenie konania

60      Komisia vo vyjadrení k žalobe nespochybnila prípustnosť žaloby v rozsahu, v akom sa týka druhého napadnutého rozhodnutia. Komisia však ďalej dospela k záveru, že Všeobecný súd by mal zastaviť konanie o žalobe vrátane konania o návrhu na zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu, že žalobkyňa stratila akýkoľvek záujem na konaní. V tomto kontexte takisto spochybnila aktívnu legitimáciu žalobkyne, pokiaľ ide o druhé napadnuté rozhodnutie.

61      V prejednávanej veci treba najskôr preskúmať, či má žalobkyňa aktívnu legitimáciu v súvislosti so zrušením druhého napadnutého rozhodnutia, a následne zistiť, v akom rozsahu má a zachová si záujem na dosiahnutí takéhoto zrušenia.

62      Pokiaľ ide o jej aktívnu legitimáciu, žalobkyňa tvrdí, že je priamo a osobne dotknutá druhým napadnutým rozhodnutím. V tomto ohľade a v súlade s judikatúrou jej osobitné postavenie „zainteresovanej strany“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktoré sa viaže s osobitným predmetom žaloby, postačuje na jej individualizáciu v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Napokon jej postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené v dôsledku pomoci, ktorá bola poskytnutá kupujúcemu v rámci verejnej súťaže.

63      V návrhu na zastavenie konania Komisia tvrdí, že žalobkyňa nemôže založiť svoje postavenie zainteresovanej strany na postavení potenciálneho nadobúdateľa majetku Nürburgringu, pretože Spolková republika Nemecko v liste z 26. apríla 2016 adresovanom Komisii uviedla, že Capricorn zaplatila celú kúpnu cenu tohto majetku a vzdala sa práva odstúpiť od zmluvy o predaji v prípade, že by Komisia prijala rozhodnutie, ktorým by sa od nej vymáhala pomoc poskytnutá predávajúcim. Komisia takisto tvrdí, že žalobkyňa nemôže založiť svoje postavenie zainteresovanej strany ani na svojom postavení konkurenta spoločnosti Capricorn, keďže na základe jej odpovedí na otázky položené Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania prijatých 29. novembra 2017 (pozri bod 24 vyššie) možno konštatovať, že žalobkyňa nepôsobila na relevantných trhoch.

64      V rámci postupu kontroly štátnej pomoci je potrebné rozlišovať jednak fázu predbežného preskúmania pomoci zavedenú článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorej jediným cieľom je umožniť Komisii vytvoriť si prvotný názor na čiastočnú alebo úplnú zlučiteľnosť predmetnej pomoci, a jednak fázu preskúmania upravenú v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktorá má Komisii umožniť získanie úplnej informácie o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa dotknutej veci. Len v rámci tohto konania upraveného v poslednom uvedenom ustanovení Zmluva o FEÚ zakotvuje procesnú záruku spočívajúcu v povinnosti Komisie vyzvať príslušné strany, aby predložili svoje pripomienky (rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C‑198/91, EU:C:1993:197, bod 22; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C‑225/91, EU:C:1993:239, bod 16, a zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C‑521/06 P, EU:C:2008:422, bod 35).

65      Ak Komisia bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ konštatuje rozhodnutím založeným na odseku 3 toho istého článku, že predmetné štátne opatrenie nie je pomocou nezlučiteľnou s vnútorným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môžu presadiť jej dodržanie, len keď majú možnosť toto rozhodnutie napadnúť na súde Únie. Z týchto dôvodov súd Únie vyhlási žalobu o neplatnosť takéhoto rozhodnutia podanú príslušnou stranou v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ za prípustnú, keď chce žalobca podaním žaloby chrániť svoje procesné práva, ktoré mu vyplývajú z tohto posledného uvedeného ustanovenia (rozsudok zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C‑521/06 P, EU:C:2008:422, bod 36).

66      Preto je potrebné usúdiť, že každá príslušná strana sa musí považovať za priamo a osobne dotknutú rozhodnutím, ktorým sa rozhodlo o neexistencii pomoci na konci fázy predbežného preskúmania (rozsudok z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T‑123/09, EU:T:2012:164, bod 68), pričom treba pripomenúť, že ak takáto strana podala sťažnosť, odmietnutie Komisie vyhovieť tejto sťažnosti sa musí v každom prípade považovať za odmietnutie začatia konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, C‑322/09 P, EU:C:2010:701, body 51 až 54).

67      V prejednávanej veci sa účastníci konania zhodujú v tom, že druhé napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím prijatým na konci fázy predbežného preskúmania pomoci zavedenej článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a nie na konci konania vo veci formálneho zisťovania. Keďže žalobkyňu nemožno z dôvodov uvedených v bodoch 55 až 57 vyššie považovať za spĺňajúcu podmienky prípustnosti stanovené v rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia (25/62, EU:C:1963:17), potom na účely určenia, či má aktívnu legitimáciu navrhnúť zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia, je potrebné overiť, či z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že je zainteresovanou stranou.

68      V zmysle článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999 sa za „zainteresované strany“ považuje akýkoľvek členský štát a akákoľvek osoba, podnikateľ alebo združenie podnikateľov, ktorých záujmy možno ovplyvniť poskytnutím pomoci. Inými slovami, ide o neurčitý okruh osôb. Toto ustanovenie nevylučuje, aby bol určitý podnik, ktorý nie je priamym konkurentom príjemcu pomoci, kvalifikovaný ako „zainteresovaná osoba“, pokiaľ tvrdí, že do jeho záujmov môže byť zasiahnuté poskytnutím pomoci. Stačí, že tento podnik z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že pomoc by mohla mať konkrétny dopad na jeho postavenie (pozri rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, body 63 až 65 a citovanú judikatúru).

69      Z toho v zásade vyplýva, že každému podniku, ktorý sa odvoláva na aktuálny alebo potenciálny konkurenčný vzťah, možno priznať postavenie „príslušnej strany“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

70      V prejednávanej veci treba usúdiť, že žalobkyňa svojou aktívnou účasťou vo verejnej súťaži, a to až do jej posledného štádia, a sťažnosťou, ktorú v tejto súvislosti predložila Komisii, preukázala svoju skutočnú vôľu vstúpiť na relevantné trhy a teda aj svoje postavenie potenciálneho konkurenta spoločnosti Capricorn, ktorá na základe uvedenej sťažnosti a vzhľadom na konkrétne okolnosti predaja majetku Nürburgringu bola údajne príjemcom štátnej pomoci, ktorej existenciu Komisia odmietla v druhom napadnutom rozhodnutí.

71      Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 68 a 69 vyššie a predchádzajúce posúdenia treba preto žalobkyni priznať postavenie zainteresovanej strany, pokiaľ ide o druhé napadnuté rozhodnutie.

72      Čo sa týka záujmu žalobkyne na konaní, Komisia vo svojom návrhu na zastavenie konania tvrdí, že žalobkyňa tento záujem stratila najmä z dôvodu, že Capricorn zaplatila celú kúpnu cenu majetku Nürburgringu a vzdala sa svojho práva odstúpiť od zmluvy o predaji v prípade, že by Komisia prijala rozhodnutie, ktorým by sa od nej vymáhala pomoc poskytnutá predávajúcim (pozri bod 63 vyššie).

73      Treba však pripomenúť, že „príslušné strany“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ majú záujem na zrušení rozhodnutia prijatého na konci fázy predbežného preskúmania, pokiaľ by takéto zrušenie na základe ustanovení článku 108 ZFEÚ ukladalo Komisii povinnosť začať konanie vo veci formálneho zisťovania a umožnilo by im predložiť ich pripomienky a týmto spôsobom ovplyvniť nové rozhodnutie Komisie (pozri rozsudok z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, T‑388/03, EU:T:2009:30, body 62 a 64). V prejednávanej veci má žalobkyňa záujem na zrušení druhého napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom prvou časťou svojho štvrtého žalobného dôvodu spochybňuje skutočnosť, že toto rozhodnutie, v ktorom sa konštatovalo, že spoločnosti Capricorn nebola poskytnutá žiadna pomoc v rámci verejnej súťaže, bolo prijaté bez toho, aby Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, a to v rozpore s procesnými právami žalobkyne ako zainteresovanej strany.

74      Pokiaľ by Všeobecný súd zrušil druhé napadnuté rozhodnutie pre porušenie procesných práv žalobkyne, Komisia by v zásade mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa predaja majetku Nürburgringu a požiadať žalobkyňu ako zainteresovanú stranu, aby predložila svoje pripomienky. V dôsledku toho by samotné zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia mohlo mať právne následky vo vzťahu k žalobkyni ako zainteresovanej strane.

75      Preto je namieste prijať záver, že pokiaľ ide o druhé napadnuté rozhodnutie, žalobkyňa je aktívne legitimovaná ako zainteresovaná strana a zachováva si záujem na konaní v súvislosti so zachovaním procesných práv, ktoré jej na základe tohto istého postavenia vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

76      Z toho vyplýva, že návrh na zastavenie konania predložený Komisiou treba zamietnuť a že táto žaloba je prípustná v rozsahu, v akom sa týka druhého napadnutého rozhodnutia a smeruje k zachovaniu procesných práv, ktoré žalobkyni vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

2.      O veci samej

a)      Úvodné poznámky k rozsahu súdneho preskúmania týkajúceho sa rozhodnutia o neexistencii pomoci prijatého na konci fázy predbežného preskúmania

77      Najprv treba pripomenúť, že článok 108 ods. 3 ZFEÚ a článok 4 nariadenia č. 659/1999 upravujú fázu predbežného preskúmania oznámenej pomoci, ktorej cieľom je umožniť Komisii, aby si vytvorila prvotný názor na zlučiteľnosť sporného opatrenia s vnútorným trhom. Na záver tejto fázy Komisia konštatuje, že toto opatrenie buď nepredstavuje pomoc alebo patrí do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tomto poslednom prípade uvedené opatrenie buď nevyvolá pochybnosti, pokiaľ ide o jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom, alebo ich naopak môže vyvolať (rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 43).

78      Pokiaľ Komisia na konci fázy predbežného preskúmania prijme rozhodnutie, v ktorom konštatuje, že štátne opatrenie nepredstavuje pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, takisto implicitne odmietne začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Táto zásada sa uplatňuje tak v prípade, ak sa rozhodnutie prijme z dôvodu, že Komisia považuje pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 4 ods. 3 nariadenia č. 659/1999, takzvané „rozhodnutie o nevznesení námietok“, ako aj v prípade, ak sa domnieva, že opatrenie nepatrí do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto nepredstavuje pomoc podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 659/1999 (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C‑521/06 P, EU:C:2008:422, bod 52, a z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T‑123/09, EU:T:2012:164, bod 68).

79      Podľa judikatúry v prípade, že sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia, ktorým sa vyhlasuje, že dotknuté opatrenie nie je štátnou pomocou, alebo rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate spochybňuje skutočnosť, že rozhodnutie vydané Komisiou v súvislosti so spornou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto inštitúcia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, čím porušila jeho procesné práva. S cieľom, aby sa vyhovelo jeho návrhu na zrušenie, môže žalobca na účely zachovania svojich procesných práv, ktoré mu prináležia v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, uvádzať akékoľvek žalobné dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii alebo mohla mať k dispozícii v štádiu predbežného preskúmania dotknutého opatrenia, malo vyvolať pochybnosti o kvalifikácii tohto opatrenia ako štátnej pomoc alebo o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom (rozsudky z 13. júna 2013, Ryanair/Komisia, C‑287/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:395, bod 60, a z 25. novembra 2014, Ryanair/Komisia, T‑512/11, neuverejnený, EU:T:2014:989, bod 31).

80      Takýto dôkaz o existencii pochybností možno vyvodiť najmä zo súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, pričom existencia pochybnosti sa musí v súvislosti s rozhodnutím o tom, že dotknuté opatrenie nie je štátnou pomocou, hľadať tak medzi okolnosťami prijatia uvedeného rozhodnutia, najmä čo sa týka dĺžky predbežného preskúmania, ako aj v jeho obsahu, pričom treba porovnať úvahy, z ktorých vychádzala Komisia v uvedenom rozhodnutí, s dôkazmi, ktoré mala k dispozícii alebo mohla mať k dispozícii, keď rozhodla o kvalifikácii dotknutého opatrenia ako štátnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, 3F/Komisia, C‑646/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:36, bod 31).

81      Komisia je teda povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania vtedy, ak má s prihliadnutím na informácie, ktoré získala alebo mohla mať k dispozícii počas predbežného preskúmania, naďalej vážne ťažkosti s posúdením preskúmavaného opatrenia. Táto povinnosť vyplýva priamo z článku 108 ods. 3 ZFEÚ, tak ako ho vykladá judikatúra, a je potvrdená článkom 4 nariadenia č. 659/1999 v prípade, že Komisia po predbežnom preskúmaní konštatuje, že sporné opatrenie vyvoláva pochybnosti, pokiaľ ide o jeho posúdenie ako štátnej pomoci alebo o jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, C‑131/15 P, EU:C:2016:989, body 30 až 33, a z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, EU:T:2008:29, bod 328). V takomto prípade Komisia nemôže odmietnuť začať konanie vo veci formálneho zisťovania tým, že sa odvolá na také iné okolnosti, akými sú záujem tretích osôb, hospodárnosť konania alebo akýkoľvek iný administratívny alebo politický dôvod (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, T‑388/03, EU:T:2009:30, bod 90).

82      V štádiu súdneho konania sa preskúmanie súdom Únie musí zamerať na otázku, či na základe uvedených argumentov a dôkazov predložených žalobcom v danom prípade spôsobovali posúdenia, o ktoré sa opiera Komisia v rozhodnutí o neexistencii pomoci, ťažkosti, ktoré by mohli vyvolať pochybnosti a teda odôvodniť začatie konania vo veci formálneho zisťovania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C‑198/91, EU:C:1993:197, bod 31, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C‑225/91, EU:C:1993:239, bod 34).

b)      Úvodné poznámky k predmetu žaloby

83      Prvá časť štvrtého žalobného dôvodu sa zakladá na porušení procesných práv žalobkyne v rozsahu, v akom Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ napriek existencii vážnych ťažkostí pri posúdení dotknutého opatrenia.

84      V rámci tejto časti žalobkyňa, aby preukázala existenciu takýchto vážnych ťažkostí pri posúdení dotknutého opatrenia, najmä poukazuje na nesprávne právne posúdenie, nesprávne posúdenie skutkového stavu a vadu odôvodnenia, ku ktorým došlo v rámci druhého napadnutého rozhodnutia. Tieto pochybenia a táto vada sa navyše uvádzajú aj v jej prvom, treťom a piatom žalobnom dôvode, ktoré sa týkajú po prvé nesprávneho výkladu pojmu štátna pomoc, po druhé nezohľadnenia pokračovania procesu predaja prostredníctvom prevodu podielu spoločnosti Capricorn v nástroji určenom na nadobudnutie majetku Nürburgringu na ďalšieho kupujúceho a po tretie na nedostatku odôvodnenia.

85      V dôsledku toho treba v prvom rade preskúmať prvú časť štvrtého žalobného dôvodu, následne vzhľadom na túto časť, ktorá je založená na porušení procesných práv žalobkyne, treba preskúmať prvý, tretí a piaty žalobný dôvod s cieľom posúdiť, či tvrdenia uvedené na podporu týchto žalobných dôvodov umožňujú identifikovať vážne ťažkosti pri posudzovaní dotknutého opatrenia, pričom v prípade ich existencie mala Komisia začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, tak ako to umožňuje Všeobecnému súdu judikatúra (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, body 56 a 58).

86      V druhom rade treba preskúmať druhú, tretiu a štvrtú časť štvrtého žalobného dôvodu, ktoré sú založené na porušení procesných práv žalobkyne a ktoré môžu mať tiež vplyv na konštatovanie Komisie uvedené v druhom napadnutom rozhodnutí a týkajúce sa neexistencie vážnych ťažkostí pri posudzovaní dotknutého opatrenia, ktoré by odôvodňovali začatie konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Druhá časť štvrtého žalobného dôvodu je založená na porušení článku 20 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 659/1999 a tretia a štvrtá časť štvrtého žalobného dôvodu sú založené na tom, že Komisia náležite a nestranne nepreskúmala verejnú súťaž. Je potrebné pripomenúť, že druhý žalobný dôvod, ktorý je založený na existencii hospodárskej kontinuity, smeruje len proti prvému napadnutému rozhodnutiu, v prípade ktorého sa žalobkyňa nepovažovala za aktívne legitimovanú.

c)      O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na vážnych ťažkostiach pri posudzovaní predaja majetku Nürburgringu

87      Žalobkyňa poukazuje po prvé na dĺžku trvania fázy predbežného preskúmania a po druhé na obsah druhého napadnutého rozhodnutia.

1)      O dĺžke trvania fázy predbežného preskúmania

88      Žalobkyňa tvrdí, že Komisia opakovane odložila prijatie svojho rozhodnutia, a to najmä v období od 23. júna do 1. októbra 2014, ktorý je napokon dňom prijatia konečného rozhodnutia. Navyše korigendum konečného rozhodnutia bolo prijaté 13. apríla 2015, t. j. viac ako jeden rok po tom, čo žalobkyňa predložila svoju sťažnosť Komisii.

89      Komisia tvrdí, že počas predbežného preskúmania sa nestretla s vážnymi ťažkosťami.

90      Treba pripomenúť, že Komisia nie je v prípade, ak sporné štátne opatrenia neboli dotknutým členským štátom oznámené, povinná pristúpiť k predbežnému preskúmaniu týchto opatrení v stanovenej lehote. Komisia je však povinná vykonať náležité preskúmanie sťažnosti, ktorou sa oznamuje existencia pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, pričom primeranosť dĺžky trvania predbežného preskúmania sa musí posudzovať v závislosti od okolností každého prípadu a najmä od jeho kontextu, rôznych procesných štádií, ktorými musí Komisia prejsť, a od zložitosti prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2011, 3F/Komisia, T‑30/03 RENV, EU:T:2011:534, body 57 a 58 a citovanú judikatúru).

91      V prejednávanej veci bola sťažnosť žalobkyne predložená Komisii 10. apríla 2014. Táto sťažnosť sa týkala predaja majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn za cenu, ktorá bola nižšia než trhová cena, a existencie hospodárskej kontinuity medzi predávajúcimi a spoločnosťou Capricorn, ktorá by odôvodňovala rozšírenie rozhodnutia o vymáhaní pomoci od predávajúcich na spoločnosť Capricorn. Okrem toho boli vznesené ďalšie tri sťažnosti v súvislosti s predajom majetku Nürburgringu. Končené rozhodnutie bolo prijaté 1. októbra 2014, t. j. menej ako šesť mesiacov po doručení sťažnosti žalobkyne. Takáto lehota nie je dlhšia než lehota potrebná na prvé preskúmanie otázok súvisiacich s predajom majetku Nürburgringu za nižšiu cenu, než je jeho trhová cena, a teda nepreukazuje existenciu vážnych ťažkostí pri posudzovaní dotknutého opatrenia, ktoré by mohli odôvodňovať začatie konania vo veci formálneho zisťovania.

92      Z toho vyplýva, že túto výhradu treba zamietnuť.

2)      O obsahu druhého napadnutého rozhodnutia

93      Žalobkyňa v podstate tvrdí, že druhé napadnuté rozhodnutie samo osebe preukazuje existenciu vážnych ťažkostí, pričom v tejto súvislosti poukazuje na nedostatky v preskúmaní, ktoré vykonala Komisia. Nedostatky sa týkali najmä preskúmania otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného charakteru verejnej súťaže, preskúmania niektorých skutkových okolností, ktoré boli v tejto súvislosti relevantné, ako je napríklad prevod majetku Nürburgringu na ďalšieho kupujúceho, preskúmania otázky, či tento postup viedol k predaju uvedeného majetku uchádzačovi, ktorý ponúkol najvyššiu cenu, ako aj preskúmania okolnosti, že Capricorn nebola schopná splniť požiadavku zabezpečenia platby predajnej ceny.

94      Okrem toho nesprávne právne posúdenia, ktorých sa dopustila Komisia a ktoré sa týkajú nesprávneho uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 14 nariadenia č. 659/1999, ako aj nedostatočného odôvodnenia, potvrdzujú existenciu vážnych ťažkostí pri posudzovaní dotknutého opatrenia, ktoré odôvodňujú začatie konania vo veci formálneho zisťovania.

95      Komisia odmieta túto argumentáciu.

96      Najprv treba uviesť, že Komisia v odôvodnení 285 konečného rozhodnutia a po preskúmaní okolností prejednávanej veci konštatovala, že „predaj aktív [Nürburgringu] nepredstav[oval] štátnu pomoc“.

97      V odôvodnení 281 konečného rozhodnutia Komisia uviedla, že nenašla „žiadny dôkaz o porušení zásady otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného výberového konania na predaj aktív [Nürburgringu] alebo o ponuke s bezpečným financovaním, ktorá by bola vyššia ako cenová ponuka spoločnosti Capricorn“.

98      V odôvodneniach 240, 261, 266, 271, 276 a 280 konečného rozhodnutia Komisia najmä usúdila, že Capricorn je uchádzačom, ktorý predložil najvyššiu ponuku so zárukou financovania. Pokiaľ ide o túto záruku, Komisia preukázala, že od apríla 2014 disponovala listom spoločnosti Deutsche Bank AG z 10. marca 2014, ktorý podporoval ponuku spoločnosti Capricorn (ďalej len „list Deutsche Bank z 10. marca 2014“). Neexistuje teda dôvod na spochybnenie tvrdenia Komisie, že vykonala svoju vlastnú analýzu uvedeného listu a dospela k záveru, že tento list predstavuje záruku financovania, ktorej záväznú povahu potvrdili nemecké orgány.

99      Tvrdenie týkajúce sa záruky financovania ponuky, ktorú predložila Capricorn, a otázky, či verejná súťaž viedla k predaju uvedeného majetku uchádzačovi, ktorý ponúkol najvyššiu cenu, nie je teda dôvodné.

100    Žalobkyňa takisto tvrdí, že Komisia nevykonala úplné preskúmanie v súvislosti s verejnou súťažou. Konkrétne v konečnom rozhodnutí sa neuvádza pokračovanie procesu predaja.

101    V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že nedostatočnosť alebo neúplnosť preskúmania uskutočneného Komisiou v rámci fázy predbežného preskúmania je nepriamym dôkazom o existencii vážnych ťažkostí odôvodňujúcich začatie konania vo veci formálneho zisťovania (pozri rozsudok z 11. októbra 2016, Søndagsavisen/Komisia, T‑167/14, neuverejnený, EU:T:2016:603, bod 24 a citovanú judikatúru).

102    Z judikatúry tiež vyplýva, že vo všeobecnosti treba zákonnosť rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci posudzovať v závislosti od informácií, ktoré mala alebo mohla mať Komisia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 81), pričom treba pripomenúť, že informácie, ktoré Komisia „mohla mať k dispozícii“, sú informácie, ktoré sa javia ako relevantné na účely posúdenia, ktoré sa má vykonať, a ktoré jej mohli byť na jej žiadosť predložené počas správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Košice, C‑300/16 P, EU:C:2017:706, bod 71).

103    Skutočnosť, že Komisia podľa názoru žalobkyne neodpovedala na určité výhrady, ktoré vzniesla žalobkyňa, neznamená, že by sa nemohla vysloviť k predmetnému opatreniu na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, a že by v dôsledku toho mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania s cieľom doplniť svoje vyšetrovanie (rozsudok z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T‑123/09, EU:T:2012:164, bod 130).

104    V prejednávanej veci Komisii nemožno vytýkať, že sa vo svojom konečnom rozhodnutí nevyjadrila k pokračovaniu procesu predaja prostredníctvom prevodu podielu spoločnosti Capricorn v nástroji určenom na nadobudnutie majetku Nürburgringu na ďalšieho kupujúceho, ktorý sa podľa žalobkyne uskutočnil 28. októbra 2014 na základe zmluvy o zverení správy z 5. októbra 2014, a teda po tom, čo bolo prijaté uvedené rozhodnutie.

105    Napokon žalobkyňa tvrdí, že nesprávne právne posúdenia, ktorých sa dopustila Komisia a ktoré súvisia s nesprávnym výkladom článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 14 nariadenia č. 659/1999, ako aj s nedostatočným odôvodnením, potvrdzujú existenciu vážnych ťažkostí. Preskúmanie tohto tvrdenia sa zamieňa s preskúmaním vykonaným nižšie v súvislosti s prvým a piatym žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú uvedených nesprávnych právnych posúdení a uvedeného nedostatočného odôvodnenia.

106    Okrem výhrad, ktoré sú preskúmané v rámci prvého a piateho žalobného dôvodu, tak tvrdenia uvedené na podporu prvej časti štvrtého žalobného dôvodu neumožňujú preukázať, že by Komisia na konci fázy predbežného preskúmania čelila pri posudzovaní predaja majetku Nürburgringu ťažkostiam, ktoré by vyžadovali začatie konania vo veci formálneho zisťovania. Prvú časť štvrtého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.

d)      O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom výklade pojmu štátna pomoc, pokiaľ ide o poskytnutie štátnej pomoc kupujúcemu v rámci verejnej súťaže

107    Svojím prvým žalobným dôvodom, ktorý má tri časti, žalobkyňa tvrdí, že Komisia podala nesprávny výklad pojmu štátna pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ, keď usúdila, že kupujúcemu nebola v rámci verejnej súťaže poskytnutá nijaká štátna pomoc.

1)      O prvej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa výhody poskytnutej kupujúcemu v rámci verejnej súťaže

108    Svojou prvou časťou prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že kupujúcemu bola v rámci verejnej súťaže poskytnutá výhoda. Uvedená verejná súťaž nebola podľa nej transparentná. Konkrétne predávajúci a KPMG jednoznačným spôsobom neinformovali uchádzačov o platných lehotách, takže žalobkyňa bola uvedená do omylu, pokiaľ ide o hraničný dátum na predloženie konečnej ponuky. Kupujúci predložil svoju konečnú ponuku až 10. marca 2014, t. j. o deň skôr, ako bol vyhlásený za úspešného uchádzača o majetok Nürburgringu, takže lehota bola de facto predĺžená až k tomuto dňu.

109    Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že verejná súťaž bola diskriminačná. Konkrétne sa rokovania uskutočnili medzi zástupcami predávajúcich a zástupcami kupujúceho, avšak vlastní zástupcovia žalobkyne sa ich v období jesene 2013 nezúčastnili, a to aj napriek absencii zaručeného financovania zo strany kupujúceho. Kupujúcemu bolo najmä umožnené zúčastniť sa stretnutí vedúcich predstaviteľov predávajúcich. Navyše tvrdenie Komisie založené na tom, že žiadny z uchádzačov nepredložil záruku financovania na celú kúpnu cenu a že v dôsledku toho predávajúci neporušili zásadu rovnosti zaobchádzania, keď počas verejnej súťaže zmiernili požiadavku zaručeného financovania, je podľa žalobkyne nesprávne, keďže táto zmena podmienok verejnej súťaže nebola oznámená všetkým uchádzačom.

110    Navyše žalobkyňa tvrdí, že kupujúci nepreukázal zaručené financovanie najmä v rozsahu, v akom predložil iba záväzok vo forme listu Deutsche Bank z 10. marca 2014, t. j. nezáväzného písomného prísľubu, a v rozsahu, v akom tento list predstavoval iba predbežný návrh, ktorého záväzný účinok bol podmienený dodržaním dodatočných podmienok a končeným rozhodnutím spoločnosti Deutsche Bank.

111    Žalobkyňa napokon tvrdí, že ponúkla najvyššiu kúpnu cenu, ako aj zaručené financovanie.

112    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

113    Vzhľadom na výhrady uvedené v prvej časti prvého žalobného dôvodu je potrebné určiť, či preskúmanie vykonané Komisiou, pokiaľ ide o zákonnosť verejnej súťaže, mohlo vylúčiť existenciu vážnych ťažkostí pri posudzovaní predaja majetku Nürburgringu, ktoré by odôvodňovali začatie konania vo veci formálneho zisťovania.

114    Podľa ustálenej judikatúry, ak sa podnik, ktorý získal štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, kúpi za trhovú cenu, teda za najvyššiu cenu, ktorú bol súkromný investor za bežných podmienok hospodárskej súťaže ochotný zaplatiť za túto spoločnosť v situácii, v ktorej sa – najmä po prijatí štátnej pomoci – nachádza, zložka pomoci sa ocení za trhovú cenu a zahrnie sa do kúpnej ceny. Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že kupujúci mal prospech z výhody oproti iným hospodárskym subjektom na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, C‑277/00, EU:C:2004:238, bod 80 a citovanú judikatúru).

115    Pokiaľ sa naopak predaj majetku príjemcov štátne pomoci uskutoční za cenu, ktorá je nižšia ako trhová cena, neoprávnená výhoda sa môže preniesť na kupujúceho (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T‑123/09, EU:T:2012:164, bod 161).

116    Na účely overenia trhovej ceny sa môže zohľadniť najmä forma použitá na účely prevodu spoločnosti, napríklad forma verejnej súťaže, ktorá by mala zaručiť predaj za trhových podmienok. Z toho vyplýva, že pokiaľ sa pristúpi k predaju podniku formou otvorenej, transparentnej a nepodmienenej verejnej súťaže, predpokladá sa, že trhová cena zodpovedá najvyššej ponuke, a to za predpokladu, že sa po prvé preukáže, že táto ponuka má charakter záväzku a je dôveryhodná, a po druhé že zohľadnenie iných ekonomických faktorov než cena nie je dôvodné (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia, C‑214/12 P, C‑215/12 P a C‑223/12 P, EU:C:2013:682, body 93 a 94, a zo 16. júla 2015, BVVG, C‑39/14, EU:C:2015:470, bod 32).

117    Podľa judikatúry sa otvorený a transparentný charakter verejnej súťaže má posúdiť na základe súboru indícií vlastných okolnostiam každého prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, C‑277/00, EU:C:2004:238, bod 95).

118    Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 114 až 117 vyššie je potrebné v prejednávanej veci preskúmať dôvodnosť jednotlivých výhrad uvedených v rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu, a zároveň zohľadniť skutočnosť, že Všeobecný súd v tomto rámci nemôže priamo rozhodovať o samotnej zákonnosti verejnej súťaže.

i)      O výhrade založenej na netransparentnej povahe verejnej súťaže

119    V rozsahu, v akom žalobkyňa poukazuje na netransparentnú povahu verejnej súťaže, treba pripomenúť (pozri bod 9 siedmu zarážku vyššie), že lehota na predkladanie potvrdzujúcich ponúk bola najprv stanovená na 11. decembra 2013, ako to vyplýva z listu KPMG zo 17. októbra 2013, a následne na 17. februára 2014, ako to vyplýva z listu KPMG zo 17. decembra 2013. V tomto poslednom liste bolo spresnené, že ponuky predložené po uplynutí lehoty budú takisto zohľadnené. V uvedenom liste však bolo spresnené, že predávajúci môžu prijať rozhodnutie o výbere ponuky krátko po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk.

120    Ako správne tvrdí Komisia, možnosť predložiť ponuku po 17. februári 2014 bola známa všetkým uchádzačom. Rovnako skutočnosť, že kupujúci mohol predložiť svoju konečnú ponuku 10. marca 2014, t. j. po uplynutí lehoty, a mohol byť vyhlásený za úspešného uchádzača k 11. marcu 2014, bola v úplnom súlade so znením listu KPMG zo 17. decembra 2013.

121    Z toho vyplýva, že táto výhrada neumožňuje preukázať, že Komisia mala mať v súvislosti s existenciou výhody poskytnutej kupujúcemu v rámci verejnej súťaže pochybnosti z dôvodu netransparentnej povahy tejto súťaže vzhľadom na lehotu stanovenú na predloženie potvrdzujúcej ponuky.

ii)    O výhrade založenej na diskriminačnej povahe verejnej súťaže

122    V rámci tejto výhrady žalobkyňa tvrdí, že verejná súťaž bola diskriminačná. Konkrétne kupujúci nepreukázal zaručené financovanie, keďže list Deutsche Bank z 10. marca 2014, ktorý podporoval jeho ponuku schválenú 11. marca 2014, nemal záväzný účinok.

123    V liste KPMG zo 17. októbra 2013, ktorý bol adresovaný zainteresovaným investorom, bolo spresnené, že akékoľvek financovanie zo strany tretej osoby sa má zakladať na záväznom prísľube financovania (pozri bod 9 deviatu zarážku vyššie). Treba preto overiť, či preskúmanie vykonané Komisiou, ktoré dopĺňa analýzu nemeckých orgánov, mohlo vylúčiť existenciu pochybností v súvislosti so záväznou povahou listu Deutsche Bank z 10. marca 2014.

124    V liste Deutsche Bank z 10. marca 2014 sa predovšetkým uvádza, že táto banka je pripravená poskytnúť kupujúcemu pôžičku vo výške 45 miliónov eur. Podmienky tohto financovania sú presne opísané, čo – ako správne tvrdí Komisia – naznačuje, že došlo k podrobnému preskúmaniu zo strany Deutsche Bank a k výmene informácii medzi touto bankou a kupujúcim.

125    V liste Deutsche Bank z 10. marca 2014 sa ďalej viackrát odkazuje na záväzok, ktorý prijala Deutsche Bank vo vzťahu k spoločnosti Capricorn na základe uvedeného listu. Deutsche Bank sa teda domnievala, že uvedený list bol pre ňu záväzný.

126    V tejto súvislosti, ako správne tvrdí Komisia, porovnanie listu Deutsche Bank z 10. marca 2014 s dvoma prípravnými a nezáväznými listami Deutsche Bank zo 17. a z 25. februára 2014 potvrdzuje záväznú povahu listu Deutsche Bank z 10. marca 2014. V liste zo 17. februára 2014 sa teda uvádza, že tento list nepredstavuje záväzok zo strany Deutsche Bank na rozdiel od listu Deutsche Bank z 10. marca 2014, ktorý odkazuje na záväzok Deutsche Bank vo vzťahu k spoločnosti Capricorn na základe toho istého listu.

127    V liste Deutsche Bank z 10. marca 2014 je napokon spresnené, že záväzok tejto banky podlieha splneniu troch podmienok. Tieto podmienky (uskutočnenie transakcie, absencia zásadnej zmeny v súvislosti s nadobudnutým majetkom, neexistencia nezákonnosti) pritom umožňovali, aby Deutsche Bank odstúpila od svojho záväzku len vtedy, ak by sa akvizícia neuskutočnila za stanovených podmienok.

128    Vzhľadom na uvedené úvahy sa nezdá, že by Komisia mala mať pochybnosti, pokiaľ ide o záväznú povahu listu Deutsche Bank z 10. marca 2014.

129    Naproti tomu a ako správne konštatovala Komisia v odôvodnení 272 konečného rozhodnutia, žalobkyňa nikdy predložila dôkaz o financovaní svojej ponuky.

130    Dňa 30. septembra 2013 predložila žalobkyňa orientačnú ponuku na celý majetok Nürburgring v sume 150 miliónov eur. Táto ponuka neobsahovala doklad o jej financovateľnosti, o čom KPMG žalobkyňu upovedomila v listoch z 11. a zo 17. decembra 2013, ako aj v liste z 18. decembra toho istého roku. Žalobkyni bol takisto doručený list KPMG zo 17. októbra 2013, v ktorom bolo spresnené, že akékoľvek financovanie zo strany tretej osoby sa malo zakladať na záväznom prísľube financovania.

131    Dňa 17. februára 2014 predložila žalobkyňa konečnú ponuku na celý majetok, a to vo výške 110 miliónov eur. Tvrdila tak, že získala záväzný prísľub financovania zo strany spoločnosti DRC Capital LLP, a to vo výške 30 miliónov eur. K ponuke však nebol priložený nijaký dokument spoločnosti DRC Capital LLP, na čo KPMG upozornila žalobkyňu v elektronickej správe z 18. februára 2014.

132    Dňa 21. februára 2014 žalobkyňa uviedla, že v lehote od dvoch do piatich týždňov by mohla získať všetky záväzné prísľuby financovania. Dňa 11. marca 2014 predložila aktualizovanú verziu konečnej ponuky v celkovej sume 150 miliónov eur a potvrdila, že najneskôr k 31. marcu 2014 predloží všetky záväzné prísľuby financovania. Napokon tvrdí, že zo strany spoločnosti Jupiter Financial jej bol 26. marca 2014 poskytnutý záväzok financovania, pričom však uznáva, že ho nikdy nepredložila KPMG. V elektronickej správe z 9. apríla 2014 KPMG žalobkyňu informovala, že doposiaľ jej nebolo poskytnuté písomné potvrdenie zo strany tretej osoby, ktorá bude financovať ponuku žalobkyne.

133    Z uvedeného vyplýva, že kupujúci, ktorého ponuka bola vybraná, disponoval najskôr dvomi prípravnými listami Deutsche Bank zo 17. a z 25. februára 2014 a následne listom Deutsche Bank z 10. marca 2014, v prípade ktorého sa nezdá, že by Komisia mala mať pochybnosti o jeho záväznej povahe, zatiaľ čo žalobkyňa, ktorej ponuka nebola vybraná, nikdy nepredložila nijaký dôkaz o financovaní. Navyše podmienka záväzného prísľubu financovania bola žalobkyni pripomenutá opakovane.

134    Vzhľadom na uvedené netreba prijať záver, že z hľadiska skutkových a právnych okolností, na ktoré poukázala žalobkyňa, mala mať Komisia pochybnosti, pokiaľ ide o existenciu výhody poskytnutej kupujúcemu v rámci verejnej súťaže, z dôvodu diskriminačnej povahy tejto súťaže vzhľadom na podmienku záväzného prísľubu financovania.

iii) O výhrade týkajúcej sa výšky a financovania ponúk spoločnosti Capricorn a žalobkyne

135    V rámci tejto výhrady žalobkyňa tvrdí, že predložila najvyššiu kúpnu cenu, ako aj zaručené financovanie, zatiaľ čo ponuka spoločnosti Capricorn, ktorá bola vybraná, bola oproti jej ponuke nižšia a nedisponovala zaručeným financovaním.

136    Vzhľadom na to, že výška konečnej ponuky na kúpu, ktorú predložila žalobkyňa, predstavovala 110 miliónov eur, zatiaľ čo ponuka spoločnosti Capricorn bola vo výške 77 miliónov eur, žalobkyňa správne tvrdí, že ponúkla vyššiu kúpnu cenu než Capricorn.

137    V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 116 vyššie sa však možno domnievať, že trhová cena zodpovedá najvyššej ponuke predloženej v rámci otvorenej, transparentnej a nepodmienenej verejnej súťaže, len v prípade, že je preukázané, že táto ponuka má charakter záväzku a je vierohodná.

138    V prejednávanej veci na základe listov, ktoré KPMG adresovala zainteresovaným investorom 19. júla a 17. októbra 2013, mali byť títo investori vybraní najmä s prihliadnutím na požiadavku zabezpečenia transakcie (pozri bod 9 deviatu zarážku vyššie).

139    Žalobkyňa pritom nesprávne tvrdí, že ponúkla zaručené financovanie, pretože nikdy nepredložila nijaký dôkaz o financovaní. Z odôvodnenia 272 konečného rozhodnutia vyplýva, že nemecké orgány mohli v prípade neexistencie dôkazov o jej finančnej spôsobilosti a solventnosti spochybniť jej schopnosť získať finančné prostriedky potrebné na zaplatenie kúpnej ceny, ktorú ponúkla, a teda aj vierohodnosť jej ponuky, ako aj súlad tejto ponuky s požiadavkou zabezpečenia platby predajnej ceny.

140    Naproti tomu Capricorn disponovala najskôr dvomi prípravnými listami Deutsche Bank zo 17. a z 25. februára 2014 a následne listom Deutsche Bank z 10. marca 2014, v prípade ktorého už bolo uvedené, že o jeho záväznej povahe by Komisia nemala mať pochybnosti (pozri body 128 a 133 vyššie).

141    Navyše, ako bolo uvedené v odôvodnení 273 konečného rozhodnutia, konečnej fázy rokovaní vedených v rámci verejnej súťaže sa zúčastnili iba uchádzač 2 a Capricorn, ktorých ponuky boli síce nižšie než ponuka žalobkyne, avšak obsahovali prísľub financovania. Predávajúci preto s ponukou spoločnosti Capricorn porovnávali práve ponuku uchádzača 2. Potvrdzuje to skutočnosť, že podľa advokátov predávajúcich bola potvrdzujúca ponuka uchádzača 2 z 26. februáru 2014 najlepšou ponukou, hoci bola nižšia než ponuka spoločnosti Capricorn, a že práve vzhľadom na vyššiu sumu ponuky spoločnosti Capricorn sa predávajúci takisto snažili finalizovať predaj majetku Nürburgringu s touto spoločnosťou. Z odôvodnenia 273 končeného rozhodnutia pritom vyplýva, že tak ponuka, ako aj finančný prísľub, ktoré in fine predložila Capricorn, boli vyššie než ponuka a finančný prísľub, ktoré predložil uchádzač 2.

142    Nie je teda preukázané, že by Komisia mala mať pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že Capricorn bola uchádzačom, ktorý predložil najlepšiu záväznú a vierohodnú ponuku, a to nielen vzhľadom na cenu, ktorá bola ponúknutá, ale aj ponúknuté záruky zabezpečenia transakcie. Inými slovami, nie je preukázané, že mala pochybovať o tom, že „predmetné aktíva boli predané uchádzačovi, ktorý v rámci otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného výberového konania predložil najvyššiu ponuku vrátane dokladu o financovaní“, ako sa uvádza v odôvodnení 276 konečného rozhodnutia, a tom, že neexistovala „ponuk[a] s bezpečným financovaním, ktorá by bola vyššia ako cenová ponuka spoločnosti Capricorn“, ako sa uvádza v odôvodnení 281 toho istého rozhodnutia.

143    Z toho vyplýva, že aj túto výhradu treba zamietnuť.

144    Podľa judikatúry citovanej v bodoch 114 až 117 vyššie na základe preskúmania, ktoré vykonala Komisia, bolo teda možné vylúčiť akékoľvek pochybnosti v súvislosti s existenciou neoprávnenej výhody v prospech kupujúceho v rámci verejnej súťaže, a v dôsledku toho s poskytnutím štátnej pomoci tomuto kupujúcemu. Nie je preto potrebné prijať záver, že prvá časť prvého žalobného dôvodu odhaľuje vážne ťažkosti pri posudzovaní predaja majetku Nürburgringu, v dôsledku ktorých by Komisia mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

145    Z toho vyplýva, že prvú časť prvého žalobného dôvodu treba zamietnuť.

2)      O druhej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa výhody poskytnutej kupujúcemu v rámci nájomnej zmluvy týkajúcej sa majetku Nürburgringu

146    V rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že výhoda bola kupujúcemu poskytnutá tiež prostredníctvom nájomnej zmluvy týkajúcej sa majetku Nürburgringu. Z odôvodnenia 56 konečného rozhodnutia vyplýva, že táto nájomná zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťou nezávislou od predávajúcich, ktorá konkrétne pôsobila ako holdingová spoločnosť, pokiaľ ide o uvedený majetok, a prevádzkovou spoločnosťou, ktorú vytvorila Capricorn na obdobie od 1. januára 2015, s cieľom upraviť prechodnú situáciu zodpovedajúcu prípadnému splneniu podmienky, ktorá bola do predaja majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn zahrnutá, a to konkrétne prijatia rozhodnutia Komisie, ktorým sa vylúči akékoľvek riziko, aby bola nadobúdateľovi uvedeného majetku uložená povinnosť vyplatiť predávajúcim pomoc. Výška ročného nájmu nepresahovala 5 miliónov eur, zatiaľ čo podľa žalobkyne mala dosahovať minimálne 7,7 milióna eur.

147    Komisia túto argumentáciu spochybňuje a najmä tvrdí, že nájomné predstavovalo iba zálohu za časť predajnej ceny majetku Nürburgringu, ktorá bola sama osebe v súlade s trhovými podmienkami.

148    Z dôvodov uvedených v bodoch 119 až 133 vyššie netreba prijať záver, že Komisia mala mať pochybnosti v súvislosti s transparentnou a nediskriminačnou povahou verejnej súťaže.

149    Z tých istých dôvodov mala Komisia dôvod nemať pochybnosti v súvislosti s existenciou výhody poskytnutej kupujúcemu v rámci verejnej súťaže, a zároveň v súvislosti s nájomnou zmluvou týkajúcou sa majetku Nürburgringu, ktorá bola dojednaná pre prípad, ak by nedošlo k splneniu podmienok, ktoré boli stanovené na účely realizácie predaja.

150    V dôsledku toho treba druhú časť prvého žalobného zamietnuť.

3)      O tretej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa použitia verejných zdrojov v rámci predaja majetku Nürburgringu kupujúcemu

151    V rámci tretej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepreskúmala otázku, či došlo k použitiu verejných zdrojov v rámci predaja majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn. Komisia mala pritom konštatovať, že o taký prípad išlo.

152    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

153    Treba pripomenúť, že Komisia môže zamietnuť sťažnosť, ak môže vopred vylúčiť kvalifikáciu predmetných opatrení ako štátnej pomoci po tom, čo zistila, že jedna zo základných podmienok uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ nie je splnená (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, T‑351/02, EU:T:2006:104, bod 104).

154    V prejednávanej veci Komisia tým, že v odôvodneniach 266 až 281 konečného rozhodnutia skúmala, či je verejná súťaž otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená a či je Capricorn uchádzačom, ktorý predložil najlepšiu ponuku vrátane finančnej záruky, v podstate chcela overiť, že majetok Nürburgringu bol predaný za trhovú cenu v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 116 vyššie.

155    V prípade, že by bol predaj majetku Nürburgringu uskutočnený za nižšiu než trhovú cenu, potom tak, ako to bolo pripomenuté v bode 115 vyššie, by kupujúci mohol získať neoprávnenú výhodu (rozsudok z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T‑123/09, EU:T:2012:164, bod 161). Preskúmanie Komisiou sa teda týkalo toho, či v prejednávanej veci bola spoločnosti Capricorn takáto výhoda poskytnutá v rámci verejnej súťaže.

156    Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na neexistenciu takejto výhody nebola spoločnosti Capricorn poskytnutá v rámci predaja majetku Nürburgringu nijaká štátna pomoc. Inými slovami, Komisia konštatovala, že jedna zo zásadných podmienok uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá sa týka existencie výhody, nebola splnená.

157    V dôsledku toho nemožno Komisii platne vytýkať, že rovnako nepreskúmala, či došlo k splneniu podmienky týkajúcej sa zásahu štátu alebo zo štátnych prostriedkov.

158    Treba preto konštatovať, že preskúmanie tretej časti prvého žalobného dôvodu, a teda prvého žalobného dôvodu ako celku neodhalilo náznak existencie pochybností v súvislosti s kvalifikáciou predaja majetku Nürburgringu ako štátnej pomoci, v dôsledku ktorých by bolo potrebné začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

159    Prvý žalobný dôvod v spojení s prvou časťou štvrtého žalobného dôvodu preto treba zamietnuť.

e)      O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa nezohľadnenia pokračovania procesu predaja vyplývajúceho z prevodu podielu spoločnosti Capricorn v nástroji určenom na nadobudnutie majetku Nürburgringu na ďalšieho kupujúceho

160    Svojím tretím žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Komisia v konečnom rozhodnutí nesprávne uviedla, že proces predaja majetku Nürburgringu bol ukončený 11. marca 2014 tým, že tento majetok bol prevedený na Capricorn.

161    Predávajúci totiž pokračovali v procese predaja od júla 2014, a to po tom, čo Capricorn nebola schopná realizovať druhú čiastočnú platbu kúpnej ceny. Od septembra 2014 sa konali neformálne rokovania, počas ktorých samotní predávajúci navrhli prevod majetku Nürburgringu, ktorý 28. októbra 2014 viedol k prevodu podielu spoločnosti Capricorn v nástroji určenom na nadobudnutie tohto majetku na ďalšieho kupujúceho. Pokračovanie procesu predaja nebolo ani v súlade s požiadavkami otvorenosti, transparentnosti, nediskriminácie a nepodmienenosti.

162    Podľa žalobkyne prevod podielu spoločnosti Capricorn v nástroji určenom na nadobudnutie majetku Nürburgringu na ďalšieho kupujúceho predstavuje skončenie procesu predaja uvedeného majetku a bol dohodnutý v záujme predávajúcich a nie spoločnosti Capricorn. Capricorn totiž nezískala z tohto prevodu žiadnu výhodu okrem tej, ktorá súvisela so zánikom jej zmluvných povinností. Skutočnosť, že cena prevodu tohto podielu bola totožná s cenou predaja majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn, nebola dôvodom na to, aby sa v prejednávanej veci nezačala nová verejná súťaž.

163    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

164    Z dôvodov, ktoré boli už uvedené v bodoch 103 a 104 vyššie, nemožno Komisii vytýkať, že sa vo svojom konečnom rozhodnutí nevyjadrila k pokračovaniu procesu predaja prostredníctvom prevodu podielu spoločnosti Capricorn v nástroji určenom na nadobudnutie majetku Nürburgringu na ďalšieho kupujúceho, keďže tento prevod – ako uznáva samotná žalobkyňa – sa uskutočnil až po tom, čo bolo prijaté uvedené rozhodnutie.

165    Navyše, hoci z novinového článku z 30. septembra 2014 vyplýva, že Deutsche Bank odstúpila od poskytnutia finančných prostriedkov spoločnosti Capricorn a správcovia hľadali nových záujemcov o majetok Nürburgringu, žalobkyňa nepreukázala, že by Komisia disponovala alebo mohla disponovať týmito informáciami v čase, keď prijala konečné rozhodnutie.

166    V každom prípade na základe judikatúry citovanej v bodoch 114 až 117 vyššie a ako tvrdí Komisia vo svojich pripomienkach z 13. decembra 2017 v odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu, cieľom jej preskúmania – na účely overenia toho, či majetok Nürburgringu bol prevedený za jeho trhovú cenu – bolo zistiť, či verejná súťaž bola otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená. Ak by to tak nebolo, uvedený predaj by sa mohol uskutočniť za nižšiu než trhovú cenu a kupujúcemu by mohla byť poskytnutá neoprávnená výhoda.

167    V dôsledku toho treba prijať záver, že pomoc, ktorú mala podľa žalobkyne (pozri bod 10 vyššie) konštatovať Komisia v druhom napadnutom rozhodnutí a ktorá mala zodpovedať rozdielu medzi cenou, ktorú zaplatila Capricorn s cieľom nadobudnúť majetok Nürburgringu, a trhovou cenou toho istého majetku, bola údajne poskytnutá spoločnosti Capricorn 11. marca 2014, čo je dátum predaja majetku Nürburgringu tejto spoločnosti a podpisu zmluvy o predaji stanovujúcej cenu za nadobudnutie majetku Nürburgringu, ktorú mala zaplatiť Capricorn. Z toho vyplýva, že také skutočnosti, ktoré nastali po tomto dni, akými sú ťažkosti, ktorým čelila Capricorn v štádiu plnenia zmluvy o predaji, ako aj to, že táto spoločnosť previedla podiel, ktorý mala v nástroji určenom na nadobudnutie majetku Nürburgringu, na ďalšieho kupujúceho, neboli relevantné na účely preskúmania otázky, či v rámci verejnej súťaže došlo k prípadnému poskytnutiu pomoci spoločnosti Capricorn.

168    Napokon, ako správne tvrdí Komisia vo svojich pripomienkach z 13. decembra 2017 v odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu, pokiaľ žalobkyňa chcela, aby Komisia preskúmala aj existenciu novej pomoci vyplývajúcej z údajného pokračovania procesu predaja po tom, čo bolo prijaté druhé napadnuté rozhodnutie, mala v tejto veci podať novú sťažnosť.

169    Z toho vyplýva, že tvrdenia uvedené na podporu tretieho žalobného dôvodu, ktorý sa zakladá na nezohľadnení pokračovania procesu predaja v čase po prijatí druhého napadnutého rozhodnutia, neumožňujú preukázať, že Komisia na konci fázy predbežného preskúmania čelila pri posudzovaní predaja majetku Nürburgringu ťažkostiam, v dôsledku ktorých by bolo potrebné začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

170    Tretí žalobný dôvod v spojení s prvou časťou štvrtého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.

f)      O piatom žalobnom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia

171    Svojím piatym žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Komisia neodpovedala na jej výhrady týkajúce sa po prvé preskúmania požiadavky zabezpečenia transakcie, po druhé pokračovania procesu predaja a prevodu majetku Nürburgringu na ďalšieho kupujúceho, po tretie použitia verejných zdrojov a účasti štátu na uzatvorení zmluvy o predaji a zmluvy o prenájme v súvislosti s majetkom Nürburgringu, po štvrté dodatočného poskytnutia štátnej pomoci vo výške šesť miliónov eur v prospech kupujúceho, ktorá zodpovedá čiastočnému zaplateniu kúpnej ceny zahrnutej do zisku správcu Nürburgringu za hospodárky rok 2014 (pozri bod 6 vyššie), po piate úlohy advokátskej kancelárie zastupujúcej kupujúceho a predávajúcich, po šieste diskriminačnej povahy verejnej súťaže, pokiaľ ide o dohody týkajúce sa prevádzkovania Nürburgringu, po siedme nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi kupujúcim a predávajúcimi a otázky, či táto zmluva zodpovedala štátnej pomoc, a po ôsme overenia kúpnej ceny majetku Nürburgringu na základe znaleckých posudkov.

172    Žalobkyňa takisto tvrdí, že Komisia neposkytla jasné a jednoznačné odôvodnenie, pokiaľ ide jednak o štruktúru, uvedenú v odôvodnení 56 konečného rozhodnutia, ktorá bola vytvorená po tom, čo bol ukončený predaj majetku Nürburgringu, s cieľom zabezpečiť dočasné prevádzkovanie tohto majetku až do prijatia vykonateľného rozhodnutia Komisie objasňujúceho právne postavenie spoločnosti Capricorn z hľadiska pomoci poskytnutej predávajúcim, a jednak o požiadavku zabezpečenia tejto transakcie.

173    Napokon žalobkyňa tvrdí, že Komisia neposkytla podrobnejšie odôvodnenie, pokiaľ ide o zmeny, ktoré vykonala vo svojej rozhodovacej praxi, a to v rámci preskúmania požiadavky zabezpečenia transakcie a existujúcich väzieb medzi správcami a štátom.

174    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

175    Odôvodnenie, ktoré vyžaduje článok 296 druhý odsek ZFEÚ, musí dotknutým osobám umožniť oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a súdu Únie vykonať svoje preskúmanie (pozri, pokiaľ ide o štátnu pomoc, rozsudky zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, C‑88/03, EU:C:2006:511, body 88 a 89, z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter, C‑408/04 P, EU:C:2008:236, bod 56, a z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, C‑494/06 P, EU:C:2009:272, body 48 a 49). Komisia je v každom prípade povinná vysvetliť sťažovateľovi dostatočným spôsobom dôvody, pre ktoré skutkové a právne okolnosti uvedené v sťažnosti nepostačovali na preukázanie existencie štátnej pomoci (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 64, a z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, EU:C:2008:375, bod 89).

176    V prejednávanej veci odôvodnenia 266 až 281 konečného rozhodnutia pod názvom „Sťažnosti k predaju aktív [Nürburgringu]“ obsahujú podrobné vysvetlenie dôvodov, ktoré viedli Komisiu k rozhodnutiu, že predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn nepredstavuje štátnu pomoc. Toto vysvetlenie je dostatočné na to, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia a súd Únie mohol vykonať svoje preskúmanie a aby žalobkyňa mohla pochopiť dôvody, pre ktoré skutkové a právne okolnosti uvedené v jej sťažnosti neboli dostatočné na preukázanie existencie štátnej pomoci.

177    Konkrétne a na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia neopomenula odpovedať na jej výhrady súvisiace s požiadavkou zabezpečenia transakcie, ktoré sú preskúmané v odôvodneniach 272 a 273 konečného rozhodnutia týkajúcich sa dôkazu o financovaní ponúk žalobkyne a spoločnosti Capricorn, dojednania dohôd súvisiacich s prevádzkovaním Nürburgringu spoločnosťou Capricorn, ktoré sa uvádza v odôvodnení 275 písm. e) toho istého rozhodnutia, alebo úlohy advokátskej kancelárie zastupujúcej kupujúceho a predávajúcich, ktorá sa uvádza v odôvodnení 275 písm. j) uvedeného rozhodnutia.

178    V dôsledku toho, aj keď Komisia neodpovedala na ďalšie výhrady, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojej sťažnosti, toto opomenutie nemôže predstavovať porušenie povinnosti odôvodnenia, keďže z tejto povinnosti pre ňu nevyplýva povinnosť uviesť iné skutočnosti a právne úvahy než tie, ktoré majú podstatný význam v štruktúre rozhodnutia. Nevyhnutný vzájomný vzťah medzi dôvodmi, na ktoré sa odvolával sťažovateľ, a odôvodnením rozhodnutia Komisie nemôže znamenať, že Komisia má povinnosť odmietnuť každé tvrdenie, ktoré sa uvádza na podporu týchto dôvodov (pozri rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, EU:C:2008:375, bod 96 a citovanú judikatúru, a z 3. marca 2010, Freistaat Sachsen/Komisia, T‑102/07 a T‑120/07, EU:T:2010:62, bod 180 a citovanú judikatúru).

179    Tým skôr to platí v prípade, keď ide o rozhodnutie prijaté na konci fázy predbežného preskúmania pomoci, ktoré keďže sa prijme v krátkej lehote, musí obsahovať iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že nemá vážne ťažkosti s posúdením dotknutého opatrenia, ktoré by mohli odôvodniť začatie fázy formálneho zisťovania (rozsudky z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C‑225/91, EU:C:1993:239, bod 48, a z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 65).

180    Z toho vyplýva, že piaty žalobný dôvod založený na nedostatku odôvodnenia neumožňuje preukázať, že Komisia na konci fázy predbežného preskúmania čelila pri posudzovaní predaja majetku Nürburgringu ťažkostiam, v dôsledku ktorých by bolo potrebné začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

181    Vzhľadom na uvedené úvahy musí byť piaty žalobný dôvod zamietnutý.

182    Z toho vyplýva, že ani prvá časť štvrtého žalobného dôvodu ani prvý, tretí a piaty žalobný dôvod neumožňujú preukázať, že Komisia na konci fázy predbežného preskúmania čelila pri posudzovaní predaja majetku Nürburgringu ťažkostiam, v dôsledku ktorých by bolo potrebné začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

g)      O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 20 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 659/1999

183    V rámci druhej časti štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 20 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 659/1999, keďže ju neinformovala o svojom úmysle zamietnuť sťažnosť a ani ju nevyzvala, aby predložila nové pripomienky.

184    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

185    Článok 20 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 659/1999, zmenený nariadením Rady (EÚ) č. 734/2013 z 22. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 659/1999 (Ú. v. EÚ L 204, 2013, s. 15), stanovuje, že „ak sa Komisia domnieva, že zainteresovaná strana nerešpektovala povinný formulár sťažnosti alebo že faktické a právne skutočnosti, ktoré predložila zainteresovaná strana, nie sú dostatočné na to, aby na základe preskúmania prima facie poukazovali na existenciu protiprávnej pomoci alebo zneužitia pomoci, informuje o tejto skutočnosti zainteresovanú stranu a zároveň ju vyzve, aby predložila svoje pripomienky v stanovenej lehote, ktorá spravidla nepresiahne jeden mesiac“. Okrem toho „v prípade, že zainteresovaná strana sa v stanovenej lehote nevyjadrí, sťažnosť sa považuje za stiahnutú“.

186    Článok 20 ods. 2 tretí pododsek nariadenia č. 659/1999, zmenený nariadením č. 734/2013, stanovuje, že „Komisia zašle sťažovateľovi kópiu rozhodnutia vo veci týkajúcej sa predmetu sťažností“.

187    Článok 20 ods. 2 nariadenia č. 659/1999 treba vykladať vzhľadom na pravidlo nachádzajúce sa v bode 48 kódexu najlepšej praxe pre uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 136, 2009, s. 13), ktoré stanovuje, že Komisia sa v zásade bude usilovať, aby do 12 mesiacov prijala rozhodnutie v naliehavých veciach podľa článku 4 nariadenia č. 659/1999 s kópiou zaslanou predkladateľovi sťažnosti alebo zaslala predkladateľovi sťažnosti počiatočný úradný list, v ktorom vymedzí svoj predbežný názor, pokiaľ ide o veci, ktoré nie sú naliehavé.

188    Podľa druhého a tretieho pododseku článku 20 ods. 2 nariadenia č. 659/1999, ktorý upravuje práva zainteresovanej strany, Komisia po tom, čo od tejto strany získa informácie o údajne protiprávnej pomoci, buď zváži, že neexistujú dostatočné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, a bude o tom informovať uvedenú zainteresovanú stranu alebo prijme rozhodnutie o prípade týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií (rozsudok z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, C‑322/09 P, EU:C:2010:701, bod 55).

189    V prejednávanej veci však Komisia prijala rozhodnutie, keď preskúmala informácie poskytnuté žalobkyňou a zaujala k nim stanovisko.

190    Je preto potrebné prijať záver, že Komisia neporušila článok 20 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 659/1999.

191    V dôsledku toho treba druhú časť štvrtého žalobného dôvodu zamietnuť.

192    Najskôr treba preskúmať štvrtú časť štvrtého žalobného dôvodu a následne tretiu časť štvrtého žalobného dôvodu.

h)      O štvrtej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na absencii náležitého preskúmania sťažnosti žalobkyne

193    V rámci štvrtej časti štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia nevykonala náležité preskúmanie verejnej súťaže. Konkrétne si od predávajúcich a nemeckých orgánov nevyžiadala doplňujúce informácie a vychádzala iba z tých, ktoré poskytli správcovia nemeckým orgánom a ktorých vierohodnosť mala overiť. Navyše Komisia nevyhovela žiadosti žalobkyne zo 6. júla 2014, v ktorej ju vyzvala, aby Spolkovej republike Nemecko a dotknutým tretím osobám zaslala dodatočné otázky.

194    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

195    Podľa judikatúry Súdneho dvora je Komisia povinná uskutočniť náležité a nestranné preskúmanie sťažností, ktoré jej boli predložené v oblasti štátnej pomoci, z čoho jej môže vyplývať povinnosť preskúmať sťažnosť tak, že pôjde nad rámec samotného preskúmania skutkových a právnych okolností, s ktorými ju oboznámil sťažovateľ, a preskúmať skutočnosti, ktoré neboli výslovne uvádzané sťažovateľom (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 62, a z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C‑290/07 P, EU:C:2010:480, bod 90).

196    V rámci kontroly štátnej pomoci, hoci členský štát musí na základe povinnosti lojálnej spolupráce stanovenej článkom 4 ods. 3 ZEÚ spolupracovať s Komisiou tak, že jej poskytne informácie, ktoré jej umožnia vyjadriť sa k tomu, či má dotknuté opatrenie povahu štátnej pomoci, nič to nemení na tom, že Komisia ako taká podlieha v záujme správneho uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci povinnosti uskutočniť náležité a nestranné preskúmanie a že táto povinnosť jej ukladá, aby najmä starostlivo preskúmala skutočnosti, ktoré jej predložil členský štát (pozri rozsudok z 22. októbra 2008, TV2/Dánsko a i./Komisia, T‑309/04, T‑317/04, T‑329/04 a T‑336/04, EU:T:2008:457, bod 183 a citovanú judikatúru).

197    Komisia, hoci disponuje určitou mierou voľnej úvahy, však nemôže vzhľadom na svoju povinnosť náležitého a nestranného preskúmania nepožiadať o poskytnutie informácií, o ktorých sa zdá, že by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť iné informácie relevantné pre preskúmanie dotknutého opatrenia, ktorých spoľahlivosť však nemožno považovať za dostatočne preukázanú (rozsudok z 26. júna 2008, SIC/Komisia, T‑442/03, EU:T:2008:228, bod 225).

198    Komisia napokon musí svoje posúdenie v rámci predbežného preskúmania podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ založiť na týchto informáciách oznámených dotknutým štátom, ako aj na informáciách poskytnutých prípadnými sťažovateľmi (rozsudok z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, C‑204/97, EU:C:2001:233, bod 35).

199    Žalobkyňa svojou prvou výhradou poukazuje na nedostatok náležitého preskúmania jej sťažnosti, ktorý vyplýva z toho, že Komisia nevyhovela jej žiadosti zo 6. júla 2014, v ktorej ju vyzvala, aby Spolkovej republike Nemecko a dotknutým tretím osobám zaslala dodatočné otázky.

200    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že – ako bolo už uvedené v bode 178 vyššie – Komisia nebola povinná zaujať stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktoré jej dotknuté osoby predložili. Stačí, aby uviedla skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú v štruktúre rozhodnutia zásadný význam (pozri rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, EU:C:2008:375, bod 96 a citovanú judikatúru, a z 3. marca 2010, Freistaat Sachsen/Komisia, T‑102/07 a T‑120/07, EU:T:2010:62, bod 180 a citovanú judikatúru).

201    V dôsledku toho, keďže žalobkyňa nepreukázala, že by Komisia nevyhľadala alebo neoverila informácie potrebné na prijatie druhého napadnutého rozhodnutia, treba túto výhradu zamietnuť.

202    Svojou druhou výhradou žalobkyňa poukazuje na nedostatok náležitého preskúmania jej sťažnosti, ktorý vyplýva z toho, že Komisia si od predávajúcich a nemeckých orgánov nevyžiadala doplňujúce informácie a vychádzala iba z tých, ktoré poskytli správcovia nemeckým orgánom.

203    V tejto súvislosti zo spisového materiálu vyplýva, že v nadväznosti na podanie sťažnosti žalobkyne Komisia požiadala 23. mája a 4. a 7. júla 2014 nemecké orgány o informácie, ktoré jej boli poskytnuté 23. apríla, 26. mája a 10. júla 2014. Útvary Komisie sa stretli so zástupcami nemeckých orgánov, so správcami a so spoločnosťou KPMG 22. júla a 5. septembra 2014.

204    V odôvodneniach 272 až 276 konečného rozhodnutia Komisia preskúmala a konfrontovala pripomienky žalobkyne uvedené v odôvodneniach 115 až 120 uvedeného rozhodnutia s pripomienkami správcov, ktoré predložili nemecké orgány, uvedenými v odôvodneniach 121 až 135 toho istého rozhodnutia. Komisia tam uviedla svoje vlastné zistenia a pripomienky, pokiaľ ide o relevantné skutočnosti, a to konkrétne dôkaz o finančnej kapacite jednak žalobkyne a jednak spoločnosti Capricorn na účely nadobudnutia majetku Nürburgringu.

205    Komisia v tomto prípade teda vykonala preskúmanie a posúdenie informácií poskytnutých tak žalobkyňou, ako aj nemeckými orgánmi. V tomto kontexte nič neumožňuje prijať záver o tom, že by vyšetrovanie vedené Komisiou bolo nedostatočné alebo že by si Komisia nesplnila svoju povinnosť vykonať náležité preskúmanie sťažnosti.

206    Táto druhá výhrada a v dôsledku toho aj štvrtá časť štvrtého žalobného dôvodu musia byť preto zamietnuté ako nedôvodné.

i)      O tretej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na absencii nestranného preskúmania sťažnosti žalobkyne

207    V rámci tretej časti štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že vykonanie nestranného preskúmania jej sťažnosti Komisiou bolo znemožnené vyhlásením hovorcu člena Komisia zodpovedného za hospodársku súťaž, ktoré bolo uvedené v tlači 15. mája 2014 (ďalej len „sporné vyhlásenie“). Z tohto vyhlásenia, tak ako bolo uvedené v novinovom článku, ktorý predložila žalobkyňa, vyplýva, že podľa informácií, ktoré mala k dispozícii Komisia, sa nemecké orgány riadili usmerneniami, ktoré vydal člen Komisie zodpovedný za hospodársku súťaž v liste na začiatku procesu predaja majetku Nürburgringu, a že tento majetok bol predaný uchádzačovi s najvyššou ponukou na konci otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania, a to konkrétne po uskutočnení zákonnej verejnej súťaže a za trhovú cenu.

208    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

209    Podľa ustálenej judikatúry v oblasti kartelov alebo zneužitia dominantného postavenia taká nezrovnalosť, akou sú zverejnenia informácií v tlači, ktoré sa neobmedzujú len na vyjadrenie osobného stanoviska člena Komisia zodpovedného za hospodársku súťaž k zlučiteľnosti skúmaných opatrení s právom Únie, môže mať za následok zrušenie rozhodnutia týkajúceho sa týchto opatrení, ak sa preukáže, že uvedené rozhodnutie by malo iný obsah, ak by k tejto nezrovnalosti nedošlo (rozsudky zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, EU:C:1975:174, bod 91, a zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T‑62/98, EU:T:2000:180, bod 283).

210    V súlade s tou istou judikatúrou je na žalobkyni, aby predložila aspoň nepriame dôkazy na podporu takéhoto záveru (rozsudok z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T‑15/02, EU:T:2006:74, bod 606).

211    Túto judikatúru, ktorá sa týka uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ, možno analogicky uplatniť na konania v oblasti štátnej pomoci, ktoré sa týkajú uplatnenia článkov 107 a 108 ZFEÚ, a to najmä na prejednávanú vec.

212    Na základe tejto judikatúry však treba uviesť, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz ani nijakú indíciu o tom, že v prípade, ak by nebolo vydané sporné vyhlásenie, mohlo by mať konečné rozhodnutie iný obsah. Všeobecný súd totiž konštatoval, že na základe preskúmania prvého, tretieho a piateho žalobného dôvodu a prvej časti štvrtého žalobného dôvodu nebolo možné preukázať, že Komisia na konci fázy predbežného preskúmania čelila pri posudzovaní predaja majetku Nürburgringu ťažkostiam, v dôsledku ktorých by bolo potrebné začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Všeobecný súd takisto konštatoval, že štvrtá časť štvrtého žalobného dôvodu neumožňuje prijať záver o tom, že by vyšetrovanie vedené Komisiou bolo nedostatočné alebo že by si Komisia nesplnila svoju povinnosť vykonať náležité preskúmanie sťažnosti.

213    Bez toho, aby bolo potrebné vysloviť sa k povahe a rozsahu sporného vyhlásenia, je preto potrebné zamietnuť tretiu časť štvrtého žalobného dôvodu, a teda aj štvrtý žalobný dôvod ako celok.

214    Vzhľadom na to, že žalobné dôvody týkajúce sa zrušenia druhého napadnutého rozhodnutia z dôvodu porušenia procesných práv, ktoré žalobkyni vyplývajú z článku 106 ods. 2 ZFEÚ, boli zamietnuté, treba zamietnuť návrh na zrušenie uvedeného rozhodnutia.

215    Žalobkyňa označila viaceré dôkazy vo forme svedeckých výpovedí. Keďže tieto dôkazy nie sú nevyhnutné na rozhodnutie sporu a najmä na overenie toho, či na základe skutkových okolností a indícií predložených žalobkyňou mala mať Komisia pochybnosti, musia byť odmietnuté.

216    Vzhľadom na všetky uvedené úvahy je potrebné prijať záver, že žalobu treba zamietnuť ako sčasti neprípustnú a v zostávajúcej časti ako nedôvodnú.

IV.    O trovách

217    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Návrh na zastavenie konania o žalobe sa spája s vecou samou.

2.      Návrh na zastavenie konania o žalobe sa zamieta.

3.      Žaloba sa zamieta.

4.      NeXovation, Inc. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

Pelikánová Valančius Nihoul

Svenningsen       Öberg

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. júna 2019.

Podpisy

Obsah

* Jazyk konania: angličtina.