Oznámenie v Úradnom vestníku

 

Žaloba podaná dňa 11. augusta 2004: Viz Stal a Duferco Commerciale SpA proti Rade Európskej únie

(Vec T-335/04)

(Jazyk konania: angličtina)

Viz Stal, so sídlom v Jekaterinburgu (Rusko) a Duferco Commerciale SpA, so sídlom v Janove (Taliansko), v zastúpení: R. Luff a J-F. Bellis, advokáti, podali 11. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:    

zrušil nariadenie Rady (ES) č. 990/2004 zo 17. mája 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 151/2003, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy určitých plechov s orientovanou štruktúrou pre elektrotechniku pochádzajúcich z Ruska (Ú. v. EÚ L 182, 19. 5. 2004, s. 5) v tom rozsahu, v ktorom ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy príslušných výrobkov, ktoré vyrába Viz Stal a ktoré do Európskeho spoločenstva dováža Duferco;

rozhodol, že zmena colnej sadzby, ktorá sa v uvedenom nariadení ukladá spoločnosti Viz Stal, bude platiť dočasne až do prijatia potrebných opatrení príslušnými inštitúciami za účelom dosiahnutia súladu s týmto rozsudkom;

zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnuté nariadenie¹ bolo prijaté na základe priebežného preskúmania iniciovaného na žiadosť žalobcu Viz Stal a na žiadosť iného ruského výrobcu výrobku. Žiadosti vychádzali z toho, že výrobcovia splnili požiadavky na udelenie statusu trhového hospodárstva a z toho, že ich dumpingové rozpätia sa znížili.

V rámci priebežného preskúmania, ktorá sa obmedzilo na určenie dumpingového rozpätia, sa pre žalobcu vypočítala normálna hodnota a vývozná cena, čoho výsledkom bolo určenie antidumpingového rozpätia žalobcu Viz Stal. Žalobcovia majú za to, že normálna cena a cena vývozu boli určené v rozpore s právnym poriadkom.

Na podporu svojej žaloby žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila článok 2 odsek 3 a článok 2 odsek 5 základného nariadenia² tým, že zamietla ceny uhradené Viz Stal jeho dodávateľovi. Žalobcovia tvrdia, že Komisia mylne vyvodila záver, že Viz Stal a jeho dodávateľ Magnitogorsk sú stranami asociačného dohovoru a že použité ceny boli nespoľahlivé. V tejto súvislosti žalobcovia tiež tvrdia, že došlo k porušeniu ich práv na obranu podľa článku 18 odseku 4 základného nariadenia a článku 6.2 Dohody WTO o antidumpingových pravidlách.

Žalobcovia ďalej tvrdia, že Komisia porušila článok 2 odsek 5 a článok 2 odsek 6 základného nariadenia tým, že zvýšila náklady na financovanie spoločnosti Viz Stal, zaznamenané v účtovných dokladoch, použitím úrokovej sadzby na bezúročné pôžičky poskytnuté spoločnosťou Vetrade, holdingovou spoločnosťou Viz Stal. Žalobcovia zastávajú názor, že Viz Stal v skutočnosti v súvislosti s týmito pôžičkami nevznikli žiadne náklady, čo nie je porovnateľné s pôžičkami poskytovanými nezávislými tretími stranami. Žalobcovia tiež tvrdia, že úroková sadzba použitá Komisiou bola určená subjektívne.

Na záver žalobcovia tvrdia, že Komisia pochybila v tom, že vývoznú cenu znížila o náklady na úver dvakrát. Žalobcovia tvrdia, že Komisia na jednej strane znížila, v súlade s článkom 2 odsekom 9 základného nariadenia, náklady na úver v rámci predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Na druhej strane však Komisia, v súlade s článkom 2 odsekom 10 základného nariadenia, upravila vývoznú cenu v súvislosti s nákladmi na úver spojený s platobnými podmienkami poskytnutými spoločnosťou Duferco prvému nezávislému kupujúcemu.

____________

¹ - Nariadenie Rady (ES) č. 990/2004 zo 17. mája 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 151/2003, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy určitých plechov s orientovanou štruktúrou pre elektrotechniku pochádzajúcich z Ruska (Ú. v. EÚ L 182, 19.5.2004, s. 5)

² - Nariadenie RADY (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1)