Vec C‑550/16

A a S 

proti

Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal rechtbank Den Haag)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Právo na zlúčenie rodiny – Smernica 2003/86/ES – Článok 2 ab initio písm. f) – Pojem ‚maloletý bez sprievodu‘ – Článok 10 ods. 3 písm. a) – Právo utečenca na zlúčenie s jeho rodičmi – Utečenec mladší ako 18 rokov v čase jeho vstupu na územie členského štátu a podania žiadosti o azyl, ale plnoletý v čase prijatia rozhodnutia, ktorým mu je udelený azyl, a podania žiadosti o zlúčenie rodiny – Dátum rozhodujúci pre posúdenie, či dotknutá osoba má postavenie ‚maloletého‘“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 12. apríla 2018

1.        Právo Európskej únie – Výklad – Ustanovenie neobsahujúce nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov – Autonómny a jednotný výklad – Uplatniteľnosť na určenie dátumu, ktorý umožňuje posúdiť postavenie utečenca „maloletého bez sprievodu“ v zmysle smernice 2003/86

[Smernica Rady 2003/86, článok 2 písm. f)]

2.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Právo na zlúčenie rodiny – Smernica 2003/86 – Zlúčenie rodiny utečencov – Pojem „maloletý bez sprievodu“ – Utečenec mladší ako 18 rokov v čase jeho vstupu na územie členského štátu a podania žiadosti o azyl, ale plnoletý počas konania o azyle – Zahrnutie

[Smernica Rady 2003/86, článok 2 písm. f) a článok 10 ods. 3 písm. a)]

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 39 – 45)

2.      Článok 2 ab initio písm. f) smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny v spojení s článkom 10 ods. 3 písm. a) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že za „maloletého“ v zmysle tohto ustanovenia sa musí považovať štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorý bol mladší ako 18 rokov v čase vstupu na územie členského štátu a podania žiadosti o azyl v tomto štáte, ale ktorý počas konania o azyle dosiahol plnoletosť a následne bol uznaný za utečenca.

Ak možnosť žiadateľa o azyl podať žiadosť o zlúčenie rodiny na základe smernice 2003/86 podlieha podmienke, že o jeho žiadosti o azyl už bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté kladne, treba konštatovať, že túto podmienku možno ľahko vysvetliť tým, že pred prijatím takéhoto rozhodnutia nie je možné s istotou vedieť, či dotknutá osoba spĺňa podmienky na priznanie postavenia utečenca, čo je zasa podmienkou na priznanie práva na zlúčenie rodiny. Po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu v súlade s kapitolou II smernice 2011/95 každý štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorý spĺňa hmotnoprávne podmienky stanovené v kapitole III tejto smernice, má teda subjektívne právo, aby mu bolo priznané postavenie utečenca, a to ešte predtým, ako bolo prijaté formálne rozhodnutie v tejto súvislosti.

Za týchto podmienok viazať právo na zlúčenie rodiny podľa článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86 na moment, keď príslušný vnútroštátny orgán formálne prijme rozhodnutie, ktorým sa danej osobe prizná postavenie utečenca, a teda na väčšiu či menšiu rýchlosť rozhodovania o tejto žiadosti o medzinárodnú ochranu daným orgánom, by mohlo spochybniť užitočný účinok tohto ustanovenia a byť v rozpore nielen s cieľom tejto smernice, ktorým je podporovať zlúčenie rodiny a priznať v tejto súvislosti osobitnú ochranu utečencom, najmä maloletým bez sprievodu, ale aj zásadami rovnosti zaobchádzania a právnej istoty. Naopak, zohľadniť dátum podania žiadosti o medzinárodnú ochranu ako dátum, ktorý je kritériom na určenie veku utečenca na účely uplatňovania článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86, umožňuje zabezpečiť predvídateľné a rovnaké zaobchádzanie so všetkými žiadateľmi nachádzajúcimi sa chronologicky v rovnakej situácii a zaručuje, že úspech žiadosti o zlúčenie rodiny závisí hlavne od okolností týkajúcich sa žiadateľa a nie správneho orgánu, akými je dĺžka rozhodovania o žiadosti o medzinárodnú ochranu alebo žiadosti o zlúčenie rodiny (pozri analogicky rozsudok zo 17. júla 2014, Noorzia, C‑338/13, EU:C:2014:2092, bod 17).

Je určite pravda, že vzhľadom na to, ako uviedli holandská vláda a Komisia, že by bolo v rozpore s cieľom článku 10 ods. 3 písm. a) smernice 2003/86, aby sa utečenec, ktorý mal postavenie maloletého bez sprievodu v momente podania žiadosti, ale ktorý sa stal v priebehu konania plnoletým, mohol odvolávať na toto ustanovenie na účely zlúčenia rodiny bez akéhokoľvek časového obmedzenia, musí byť jeho žiadosť o zlúčenie rodiny podaná v primeranej lehote. Na účely určenia takejto primeranej lehoty má riešenie prijaté normotvorcom Únie v podobnom kontexte článku 12 ods. 1 tretieho pododseku tejto smernice orientačnú hodnotu, takže sa možno domnievať, že žiadosť o zlúčenie rodiny podaná na základe článku 10 ods. 3 písm. a) uvedenej smernice musí byť v takejto situácii v zásade podaná v lehote troch mesiacov odo dňa, kedy bola dotknutá „maloletá osoba“ uznaná za utečenca.

(pozri body 51, 54, 55, 60, 61, 64 a výrok)