Odvolanie podané 25. septembra 2023: Giovanni Frajese proti uzneseniu Všeobecného súdu (piata komora) z 27. júla 2023 vo veci T-786/22, Frajese/Komisia

(vec C-586/23 P)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Giovanni Frajese (v zastúpení: O. Milanese, A. Montanari, avvocati)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

vyhovel odvolaniu v celom rozsahu,

vyhlásil napadnuté uznesenie za neplatné z dôvodov I až IV žaloby,

subsidiárne zrušil napadnuté uznesenie z dôvodov I až IV žaloby,

v každom prípade zrušil časť týkajúcu sa trov konania z rovnakých dôvodov,

v dôsledku toho vyhovel žalobe podanej na prvom stupni podľa článku 263 ZFEÚ.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ na podporu svojho odvolania proti uzneseniu, ktorým Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú jeho žalobu o zrušenie jednak vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2022) 7163 final z 3. októbra 2022 o povolení na uvedenie na trh lieku na humánne použitie „Spikevax – elasomeran“, vydané podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 a o zrušení rozhodnutia C (2021) 94 (final), a jednak vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2022) 7342 final z 10. októbra 2022 o povolení na uvedenie na trh lieku na humánne použitie „Comirnaty - tozinameran, mRNA vakcína proti COVID-19 (zmena na úrovni nukleozidu)“, vydané podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004, a o zrušení rozhodnutia C (2020) 9598 final, uvádza štyri dôvody.

Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolateľ uvádza závažné porušenie článku 254 ZFEÚ, článkov 2, 4 a 18 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 16 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Toto porušenie vyplýva z nedostatku nezávislosti a nestrannosti sudcu spravodajcu vo veci T-786/22, ktorý bol predtým zamestnancom protistrany, teda Európskej komisie. Tento nedostatok nezávislosti predstavuje aj porušenie článku 47 Charty základných práv EÚ, článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi ako všeobecne uplatniteľné pramene medzinárodného práva a vedie k absolútnej neplatnosti napadnutého uznesenia.

Druhým odvolacím dôvodom odvolateľ uvádza porušenie procesných pravidiel tým, že Všeobecný súd nevyhlásil námietku neprípustnosti podanú Komisiou po uplynutí prekluzívnej lehoty za oneskorenú a neprípustnú, ktorú sám Všeobecný súd nesprávne posúdil a započítal. Toto porušenie spôsobilo nezákonnosť uznesenia o zamietnutí žaloby, a to aj pokiaľ ide o výrok o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania.

Vo svojom treťom odvolacom dôvode odvolateľ uvádza, že Všeobecný súd nerozhodol o jeho žalobných dôvodoch a tvrdeniach týkajúcich sa splnenia podmienok stanovených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ. Odôvodnenie Všeobecného súdu je v tejto súvislosti nesprávne a rozporuplné a neodkazuje na tvrdenia uvedené v žalobe. Všeobecný súd najmä nezohľadnil osobitné postavenie odvolateľa ako očkujúceho lekára a jeho osobitný záujem na podaní žaloby, keďže údaje uvedené v prílohách vykonávacích rozhodnutí sú určené lekárom a lekári sú vecnými vykonávateľmi predpisov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou podávania prípravku. Všeobecný súd tým porušil článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o existenciu priamej a individuálnej dotknutosti napadnutými rozhodnutiami, a poskytol rozporné alebo nesprávne odôvodnenie, a to aj vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora v tejto veci.

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľ uvádza, že neprípustnosť, o ktorej rozhodol Všeobecný súd, vedie k odmietnutiu práva na obhajobu, čím sa odvolateľovi a všetkým občanom Únie odopiera akákoľvek účinná súdna ochrana, čo je v rozpore so zásadami stanovenými v hlave VI Charty základných práv Európskej únie a najmä v jej článku 47.

____________