ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata rozšírená komora)

z 20. decembra 2023 (*)

„Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Nemecký trh s elektrinou a zemným plynom – Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Povinnosť odôvodnenia – Pojem ‚jediná koncentrácia‘ – Právo na účinnú súdnu ochranu – Právo byť vypočutý – Vymedzenie trhu – Obdobie analýzy – Posúdenie účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž – Zjavne nesprávne posúdenie – Záväzky – Povinnosť náležitej starostlivosti“

Vo veci T‑53/21,

EVH GmbH, so sídlom v Halle (Nemecko), v zastúpení: I. Zenke a T. Heymann, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: G. Meessen a J. Szczodrowski, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. Funke a A. Dlouhy, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

E.ON SE, so sídlom v Essene (Nemecko), v zastúpení: C. Grave, C. Barth a D.‑J. dos Santos Goncalves, advokáti,

a

RWE AG, so sídlom v Essene, v zastúpení: U. Scholz, J. Ziebarth a J. Siegmund, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia J. Svenningsen, C. Mac Eochaidh, J. Martín y Pérez de Nanclares (spravodajca) a M. Stancu,

tajomník: S. Jund, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania

a po pojednávaní z 18. apríla 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok(1)

1        Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť EVH GmbH, domáha zrušenia rozhodnutia Komisie C(2019) 6530 final zo 17. septembra 2019, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o EHP (vec M.8870 – E.ON/Innogy) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

A.      Účastníci koncentrácie

2        E.ON SE je spoločnosťou založenou podľa nemeckého práva, ktorá v čase oznámenia zamýšľanej koncentrácie pôsobila v celom dodávateľskom reťazci elektrickej energie, či už vo výrobe, veľkoobchode, prenose, distribúcii alebo maloobchodnom predaji a činnostiach súvisiacich s energiou (akými sú odpočty elektrometrov, elektromobilita) (ďalej len „trh s energiou“). Spoločnosť E.ON je aktívna vo viacerých európskych štátoch vrátane Českej republiky, Dánska, Nemecka, Talianska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska, Švédska a Spojeného kráľovstva.

3        Innogy SE (ďalej len spolu so spoločnosťou E.ON „účastníci koncentrácie“), dcérska spoločnosť RWE AG, ktorej väčšinovým vlastníkom je spoločnosť RWE AG, je spoločnosťou založenou podľa nemeckého práva, ktorá pôsobí v celom dodávateľskom reťazci elektrickej energie, či už vo výrobe, distribúcii, maloobchodnom predaji a v činnostiach súvisiacich so spotrebou energie, akými sú odpočty elektrometrov alebo elektromobilita. Spoločnosť Innogy je aktívna vo viacerých európskych štátoch vrátane Belgicka, Českej republiky, Nemecka, Španielska, Francúzska, Chorvátska, Talianska, Maďarska, Holandska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Slovenska a Spojeného kráľovstva.

4        Žalobkyňa je spoločnosťou založenou podľa nemeckého práva, ktorá pôsobí v celom dodávateľskom reťazci elektrickej energie. Distribúcia elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom tvorí časť jej hlavných činností. Prevádzkuje distribučné siete elektriny a plynu prostredníctvom spoločnosti EVH Netz.

B.      Pozadie koncentrácie

5        Koncentrácia, o ktorú ide v prejednávanej veci, je súčasťou komplexnej výmeny aktív medzi spoločnosťami RWE a E.ON, ktorú oba dotknuté podniky oznámili 11. a 12. marca 2018 (ďalej len „celková transakcia“). Prvou koncentráciou tak spoločnosť RWE chce získať výlučnú alebo spoločnú kontrolu nad určitými výrobnými zariadeniami spoločnosti E.ON. Druhá transakcia, teda koncentrácia, o ktorú ide v prejednávanej veci, spočíva v tom, že spoločnosť E.ON získa výlučnú kontrolu nad distribučnými a maloobchodnými činnosťami, ako aj nad určitými výrobnými zariadeniami spoločnosti innogy kontrolovanej spoločnosťou RWE. Tretia transakcia predpokladá, že spoločnosť RWE nadobudne 16,67 % akcií spoločnosti E.ON.

6        Dňa 17. apríla 2018 žalobkyňa zaslala Európskej komisii list, v ktorom uviedla, že sa chce zúčastniť na konaní týkajúcom sa prvej a druhej transakcie, a teda získať dokumenty týkajúce sa týchto koncentrácií. Pri tejto príležitosti tiež vyjadrila kritické pripomienky k týmto dvom koncentráciám.

7        Dňa 26. júna 2018 sa uskutočnilo stretnutie medzi zástupcom žalobkyne a Komisiou, počas ktorého zástupca žalobkyne vyjadril pred Komisiou obavy svojej klientky pokiaľ ide o prvú a druhú koncentráciu, a jej želanie zúčastniť sa na súvisiacom konaní.

8        Dňa 28. augusta 2018 sa uskutočnilo individuálne stretnutie medzi Komisiou a žalobkyňou, na ktorom žalobkyňa predložila svoje pripomienky k prvej a druhej koncentrácii.

9        Prvá koncentrácia bola Komisii oznámená 22. januára 2019 (ďalej len „koncentrácia M.8871“). Komisia v súvislosti s touto prvou koncentráciou prijala rozhodnutie C(2019) 1711 final z 26. februára 2019, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o EHP (vec M.8871 – RWE/E.ON Assets) (ďalej len „rozhodnutie M.8871“).

10      Tretia koncentrácia bola oznámená Bundeskartellamt (Spolkový úrad pre kartely, Nemecko), ktorý ju povolil rozhodnutím z 26. februára 2019 (vec B8‑28/19; ďalej len „koncentrácia B8‑28/19“).

C.      Správne konanie

11      Komisii bolo 31. januára 2019 doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40), v rámci ktorej chcela spoločnosť E.ON nadobudnúť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia výlučnú kontrolu nad distribučnými činnosťami a spotrebiteľskými riešeniami, ako aj určitými zariadeniami na výrobu elektrickej energie spoločnosti innogy, kontrolovanej spoločnosťou RWE.

12      V rámci skúmania tejto koncentrácie Komisia vykonala prvý prieskum trhu, ktorý zaslala konkurentom účastníkov koncentrácie (ďalej len „prvý prieskum trhu“) a preto niektorým podnikom vrátane žalobkyne zaslala 1. februára 2019 dotazník, na ktorý žalobkyňa odpovedala 8. februára 2019.

13      Dňa 8. februára 2019 Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie predbežné oznámenie o tejto koncentrácii (vec M.8870 – E.ON/Innogy) (Ú. v. EÚ C 50, 2019, s. 13, ďalej len „koncentrácia M.8870“), v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia č. 139/2004.

14      Listom z toho istého dňa žalobkyňa zopakovala svoje želanie zúčastniť sa na konaní vedenom Komisiou a pri tejto príležitosti byť vypočutá Komisiou.

15      Koncentrácia má dve fázy. Prvá fáza zodpovedá nadobudnutiu výhradnej kontroly nad spoločnosťou innogy spoločnosťou E.ON. Druhá fáza pozostáva zo skutočnosti, že spoločnosť E.ON na jednej strane upustí od väčšiny činností výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov spoločnosti innogy, od jedenástich zariadení na skladovanie plynu, ktoré innogy prevádzkuje v Českej republike a v Nemecku a od 49 % podielu spoločnosti innogy v spoločnosti Kärntner Energieholding Beteiligungs GmbH, a na druhej strane prevedie tieto aktíva na spoločnosť RWE.

16      Komisia v rozhodnutí zo 7. marca 2019 usudzovala, že koncentrácia M.8870 vyvoláva vážne pochybnosti o jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom a s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, Mim. vyd. 11/052, s. 3, ďalej len „Dohoda EHP“). Komisia sa v dôsledku toho rozhodla začať fázu hĺbkového preskúmania v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004.

17      Komisia zaslala žalobkyni 14. marca 2019 žiadosť o informácie podľa článku 11 nariadenia č. 139/2004. Táto žiadosť o informácie smerovala k získaniu dokumentov týkajúcich sa prieskumov vedených žalobkyňou medzi jej odberateľmi v období od roku 2016 do roku 2018 v súvislosti s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu v Nemecku (ďalej len „žiadosť o informácie“). Žalobkyňa odpovedala na túto žiadosť 21. marca 2019.

18      Dňa 18. marca 2019 Komisia uverejnila v Úradnom vestníku rozhodnutie o začatí konania (Ú. v. EÚ C 102, 2019, s. 2), v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004.

19      Dňa 12. apríla 2019 žalobkyňa zaslala úradníkovi poverenému vypočutím list, v ktorom ho požiadala, aby jej priznal postavenie dotknutej tretej osoby na účely jej vypočutia v rámci konania týkajúceho sa koncentrácie M.8870. Tento úradník vyhovel jej žiadosti listom z 23. apríla 2019.

20      Na bilančnom stretnutí z 27. mája 2019 Komisia informovala účastníkov koncentrácie o predbežných výsledkoch štúdie trhu a o rozsahu svojich predbežných obáv.

21      Na účely riešenia problémov týkajúcich sa hospodárskej súťaže uvedených Komisiou na bilančnom stretnutí z 27. mája 2019, spoločnosť E.ON predložila 20. júna 2019 návrh záväzkov v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia č. 139/2004.

22      Komisia vykonala druhý prieskum trhu týkajúci sa záväzkov, ktoré navrhla spoločnosť E.ON (ďalej len „druhý prieskum trhu“), a preto zaslala niektorým podnikom vrátane žalobkyne 21. júna 2019 dva dotazníky, prvý týkajúci sa záväzkov navrhnutých pre trh s elektrinou používanou na vykurovanie a druhý o záväzkoch navrhnutých pre trh s elektromobilitou. Žalobkyňa odpovedala na tieto dotazníky 26. júna 2019.

23      Spoločnosť E.ON predložila konečné znenie svojich záväzkov 3. júla 2019.

D.      Napadnuté rozhodnutie

24      Vzhľadom na to, že Komisia usudzovala, že záväzky predložené spoločnosťou E.ON boli dostatočné na vyvrátenie vážnych pochybností o zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom, nezaslala spoločnosti E.ON oznámenie výhrad a prijala napadnuté rozhodnutie. Týmto rozhodnutím, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku (Ú. v. EÚ C 379, 2020, s. 16), Komisia vyhlásila koncentráciu za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o EHP.

25      Koncentrácia vedie k podstatnému prekrývaniu činností medzi spoločnosťami E.ON a Innogy, najmä v Nemecku. Komisia preto preskúmala účinky koncentrácie na trhy tejto krajiny.

[omissis]

[omissis]

[omissis]

[omissis]

[omissis]

[omissis]

II.    Návrhy účastníkov konania

74      Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie;

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

75      Komisia, ktorú podporujú spoločnosti RWE a E.ON navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu;

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právne posúdenie

76      Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza v podstate šesť žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na nesprávnom rozdelení analýzy celkovej transakcie, druhý na porušení povinnosti odôvodnenia, tretí na porušení jej práva byť vypočutá, štvrtý na porušení jej práva na účinnú súdnu ochranu, piaty na zjavne nesprávnom posúdení a šiesty na porušení povinnosti náležitej starostlivosti.

[omissis]

A.      O piatom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení

170    Žalobkyňa svojím piatym žalobným dôvodom založeným na zjavne nesprávnom posúdení v podstate uvádza, že Komisia nesprávne usudzovala, že koncentrácia bola zlučiteľná s vnútorným trhom, pričom mala vyhlásiť koncentráciu za nezlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 139/2004. Podľa žalobkyne mala Komisia zistiť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, na základe ktorých by mohla predvídať, aký dopad bude mať koncentrácia, vrátane mnohých vertikálnych účinkov a riadiť sa najmä teóriami ujmy v digitálnom hospodárstve a údajmi, ktoré vyplývajú z výnimočného množstva údajov o zákazníkoch, ku ktorým má spoločnosť E.ON prístup a z jej prítomnosti na kanáloch strážcov prístupu.

1.      Úvodné úvahy

171    Podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 sa vyhlásia za nezlučiteľné s vnútorným trhom koncentrácie, ktorá značne narušia účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia.

172    Pokiaľ ide o dôkazné požiadavky, z rozsudku Súdneho dvora z 10. júla 2008 Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (C‑413/06 P, EU:C:2008:392, body 50 až 53) vyplýva, že Komisia musí v zásade buď prijať rozhodnutie v zmysle povolenia koncentrácie, o ktorej rozhoduje, alebo v zmysle jej zakázania, a to podľa svojho posúdenia hospodárskeho vývoja pripísateľného predmetnej koncentrácii, ktorý je najpravdepodobnejší. Ide teda o posúdenie pravdepodobnosti, a nie o povinnosť prináležiacu Komisii, podľa ktorej by mala bez dôvodných pochybností preukázať, že koncentrácia nevyvoláva problémy v oblasti hospodárskej súťaže (rozsudok z 11. decembra 2013, Cisco Systems a Messagenet/Komisia, T‑79/12, EU:T:2013:635, bod 47).

173    V tomto kontexte Komisii prináleží, aby celkovo vyhodnotila výsledok vyplývajúci zo súhrnu nepriamych dôkazov použitého na posúdenie situácie hospodárskej súťaže. V tomto ohľade je možné, že dôjde k uprednostneniu niektorých dôkazov a k odmietnutiu iných. Toto preskúmanie a súvisiace odôvodnenie podliehajú preskúmaniu zákonnosti, ktoré vykonáva Všeobecný súd voči rozhodnutiam Komisie v oblasti koncentrácií (rozsudok zo 6. júla 2010, Ryanair/Komisia, T‑342/07, EU:T:2010:280, bod 136).

174    Okrem toho podľa ustálenej judikatúry základné ustanovenia nariadenia č. 139/2004 a najmä jeho článok 2 zverujú Komisii určitú diskrečnú právomoc, predovšetkým pokiaľ ide o posúdenia ekonomickej povahy, a súdne preskúmanie výkonu tejto právomoci, ktorá je podstatná pre vymedzenie pravidiel v oblasti koncentrácií, preto musí zohľadňovať mieru voľnej úvahy, ktorá tvorí základ pre pravidlá ekonomického charakteru tvoriace časť úpravy koncentrácií (pozri rozsudok zo 6. júla 2010, Ryanair/Komisia, T‑342/07, EU:T:2010:280, bod 29 a citovanú judikatúru).

175    Z toho vyplýva, že preskúmanie rozhodnutia Komisie v oblasti koncentrácií súdom Únie sa obmedzuje na overenie vecnej presnosti skutkových zistení a na absenciu zjavne nesprávneho posúdenia (pozri rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 144 a citovanú judikatúru).

176    Neznamená to, že súd Únie sa musí zdržať preskúmania výkladu informácií ekonomickej povahy zo strany Komisie. Súd Únie musí totiž nielen overiť vecnú presnosť predkladaných dôkazných prostriedkov, ich dôveryhodnosť a koherentnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy spolu tvoria celok relevantných údajov, ktoré sa musia zohľadniť pri posudzovaní komplexnej situácie, a či môžu podložiť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P, EU:C:2005:87, bod 39 a zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05, EU:T:2009:144, bod 54).

177    Treba tiež pripomenúť, že otázka, či vecné posúdenie, podľa ktorého predmetná koncentrácia nevyvoláva problémy zlučiteľnosti s vnútorným trhom podľa článku 8 ods. 2 nariadenia č. 139/2004, patrí do skúmania existencie zjavne nesprávneho posúdenia. Na účely overenia, či Komisia správne vychádzala z tohto ustanovenia pri vydávaní svojho rozhodnutia totiž treba analyzovať, či sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia účinkov zamýšľanej koncentrácie na hospodársku súťaž (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08, neuverejnený, EU:T:2013:306, bod 48).

178    So zreteľom na tieto úvahy treba preskúmať, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

179    Piaty žalobný dôvod sa delí na tri časti. Prvá časť je založená na nesprávnom vymedzení obdobia analýzy, druhá časť je založená na nesprávnom vymedzení relevantných trhov a tretia časť je založená na nesprávnom posúdení účinkov koncentrácie. Pred preskúmaním týchto troch častí sa však treba vyjadriť k námietke vznesenej žalobkyňou týkajúcej sa skutočností, ktoré Komisia zohľadnila na účely svojej analýzy.

2.      O skutočnostiach, ktoré Komisia zohľadnila na účely svojej analýzy

a)      O informáciách, ktoré poskytli účastníci koncentrácie a všetkých relevantných údajoch

180    Žalobkyňa uvádza, že Komisia vychádzala výlučne z údajov poskytnutých účastníkmi koncentrácie, bez vykonania ich kritického preskúmania a že nevzala do úvahy ďalšie zdroje informácií, predovšetkým rôzne zistenia pochádzajúce z trhu.

181    V prvom rade výsledky prieskumov trhu vedených Komisiou, ako aj údaje poskytnuté žalobkyňou, a to verejne prístupne odkazy, štúdia LBD z októbra 2020 vedená zo strany Büro für Energiewirtschaft und technische Planung GmbH (BET) s názvom „Kurzgutachten zu den Ergebnissen der Marktbefragung im Zusammenhang mit der Neuaufteilug der Geschäftsfelder zwischen E.ON und RWE/innogy“ (Súhrnná expertíza k výsledkom prieskumu trhu týkajúceho sa nového rozdelenia oblasti činností medzi spoločnosti E.ON a RWE/innogy, ďalej len „štúdia BET“) a štúdia z 13. januára 2021, ktorú zrealizovala spoločnosť Innoplexia, s názvom „Digitale Marktbeobachtung. Deutschlandweite Erhebung zur Untersuchung von dominanten Stellungen deutscher Energieversorger“ (Digitálne sledovanie trhu. Prieskum v rámci územia Nemecka týkajúci sa dominantného postavenia nemeckých dodávateľov energie, ďalej len „štúdia Innoplexia“), odporujú skutkovým zisteniam Komisie. Ak by teda Komisia vykonala potrebné predbežné kroky, mohla a musela by vyvrátiť závery účastníkov koncentrácie.

182    Po druhé Komisia nemôže platne tvrdiť, že na štúdie BET a Innoplexia nemožno vôbec prihliadať z dôvodu, že boli vypracované po prijatí napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že štúdia BET je inšpirovaná konceptom všeobecného vyšetrovania Komisie a má iba potvrdiť hodnovernosť zistení Komisie, zatiaľ čo štúdia Innoplexia vyčísľuje predátorské postavenie spoločnosti E.ON na internete, ktoré konkurenti jasne odsúdili v priebehu konania, na základe čoho tieto dve štúdie nemožno kvalifikovať ako nové skutočnosti, ktoré nastali po prijatí napadnutého rozhodnutia.

183    Komisia podporovaná spoločnosťami E.ON a RWE uvádza, že zozbierala všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré by jej umožnili predvídať dopad koncentrácie na vnútorný trh. Komisia v tejto súvislosti disponovala nielen svojou vlastnou znalosťou trhu, verejnými informáciami a údajmi poskytnutými účastníkmi koncentrácie, ale aj údajmi pochádzajúcimi od tretích strán. Pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, Komisia usudzuje, že štúdie BET a Innoplexia sú neprípustné z dôvodu, že neexistovali v čase prijatia napadnutého rozhodnutia. Napokon Komisia spochybňuje relevantnosť, konzistentnosť a závažnosť dôkazov predložených žalobkyňou.

184    Všeobecný súd bude najprv analyzovať všeobecnú výhradu, podľa ktorej Komisia neprihliadla na ďalšie verejné informácie alebo informácie poskytnuté tretími stranami a vychádzala výlučne z informácií, ktoré poskytli účastníci koncentrácie. Všeobecný súd následne preskúma prípustnosť, ako aj relevantnosť, konzistentnosť a vierohodnosť štúdií predložených žalobkyňou, v rozsahu, v akom smerujú k preukázaniu toho, že Komisia nezvala do úvahy všetky relevantné skutkové okolnosti na účely svojej analýzy účinkov koncentrácie.

185    Po prvé pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia vychádzala výlučne z údajov poskytnutých účastníkmi koncentrácie bez toho, aby ich kriticky preskúmala, a že nevzala do úvahy ostatné zdroje informácií, treba konštatovať, že žalobkyňa neuvádza existenciu právneho predpisu, ktorý by Komisii zakazoval vychádzať z údajov poskytnutých samotnými účastníkmi koncentrácie v rámci správneho konania, ani naopak, ktorý by ju zaväzoval viesť vlastný prieskum trhu nezávisle na údajoch poskytnutých účastníkmi koncentrácie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08, neuverejnený, EU:T:2013:306, bod 126).

186    Rovnako treba uviesť, že vzhľadom na požiadavku rýchleho konania a prísnych lehôt, ktoré musí Komisia v rámci konania o kontrole koncentrácií dodržiavať, táto inštitúcia nemôže byť povinná v prípade neexistencie indícií poukazujúcich na nepresnosť predložených údajov overovať všetky informácie, ktoré získa. Aj keď jej povinnosť starostlivého a nestranného preskúmania, ktorú má Komisia v rámci takéhoto konania, neumožňuje vychádzať zo skutočností alebo informácií, ktoré nemožno považovať za pravdivé, uvedená požiadavka rýchleho konania predpokladá, že Komisia nemôže sama overovať do najmenších podrobností autentickosť a spoľahlivosť všetkých stanovísk, ktoré sú jej zaslané, keďže konanie o kontrole koncentrácií nevyhnutne a do určitej miery spočíva na dôvere (pozri rozsudok z 20. októbra 2021, Polskie Linie Lotnicze „LOT“/Komisia, T‑240/18, EU:T:2021:723, bod 87 a citovanú judikatúru).

187    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci právnej úpravy v oblasti kontroly koncentrácií sa predpokladajú rôzne opatrenia s cieľom odradiť od poskytovania nepresných alebo klamlivých informácií a potrestať takéto konanie. Oznamovatelia totiž nielenže podliehajú podľa článku 4 ods. 1 a článku 6 ods. 2 nariadenia č. 802/2004 povinnosti poskytnúť Komisii v úplnom rozsahu a pravdivo skutočnosti a okolnosti, ktoré sú závažné pre prijatie rozhodnutia, pričom táto povinnosť je sankcionovaná v článku 14 nariadenia č. 139/2004, ale okrem toho Komisia môže na základe článku 6 ods. 3 písm. a) a článku 8 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 139/2004 rozhodnutie o zlučiteľnosti zrušiť, ak je založené na nesprávnych informáciách, za ktoré je zodpovedný jeden z dotknutých podnikov, alebo informáciách získaných podvodom (pozri rozsudok z 20. októbra 2021, Polskie Linie Lotnicze „LOT“/Komisia, T‑240/18, EU:T:2021:723, bod 88 a citovanú judikatúru).

188    Nič preto Komisii nebráni, aby sa opierala výlučne o informácie poskytnuté účastníkmi koncentrácie, pokiaľ neexistujú indície poukazujúce na ich nepresnosť a pokiaľ spolu tvoria celok relevantných údajov, ktoré sa musia zohľadniť pri posudzovaní komplexnej situácie.

189    Pokiaľ ide o prejednávanú vec, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia vychádzala čiastočne z údajov predložených účastníkmi koncentrácie. Zo znenia napadnutého rozhodnutia ako celku však vyplýva, že Komisia sa nespoliehala len na vyhlásenia účastníkov koncentrácie. Naopak, v rozsahu, v akom žalobkyňa spochybňuje dôveryhodnosť údajov predložených účastníkmi koncentrácie Komisii, treba uviesť, že tieto údaje boli podporené ďalšími skutočnosťami, ktoré boli poskytnuté Komisii. Napríklad v bode 81 a nasledujúcich napadnutého rozhodnutia Komisia podrobila vyhlásenia účastníkov koncentrácie, pokiaľ ide o vymedzenie geografického trhu s maloobchodnými dodávkami elektriny, kritickému preskúmaniu s ohľadom na štúdiu LBD. Rovnako, Komisia v bode 230 uvedeného rozhodnutia porovnala tvrdenia účastníkov koncentrácie týkajúce sa ich konkurenčného vzťahu v rámci verejných obstarávaní na koncesie na elektrickú energiu a plyn z hľadiska niektorých konkurentov. Okrem toho, v bode 293 napadnutého rozhodnutia Komisia tiež porovnala informáciu, ktorú získala pri svojej štúdii trhu, pokiaľ ide o možné účinky vylúčenia iných konkurentov z internetových stránok na porovnávanie cien so svojou vlastnou znalosťou trhu. Okrem toho v bode 191 napadnutého rozhodnutia sa Komisia zaoberala informáciami od účastníkov koncentrácie pri zohľadnení ďalších relevantných informácií, akými sú správy Spolkového úradu pre kartely, pokiaľ ide o výraznú cenovú prirážku pre čerpacie stanice nachádzajúce sa na diaľniciach v porovnaní s čerpacími stanicami nachádzajúcimi sa v bezprostrednej blízkosti diaľnic a mimo diaľnic.

190    Za týchto podmienok treba uviesť, že Komisia overila údaje poskytnuté účastníkmi koncentrácie s ohľadom na všetky informácie, ktoré mala k dispozícii. Všetky informácie, na ktoré Komisia prihliadla, tak zahŕňali nielen údaje pochádzajúce od účastníkov koncentrácie, ale aj ďalšie verejné informácie a iné informácie získané od tretích strán prostredníctvom žiadostí o informácie, prieskumov trhu alebo stretnutí, ako to vyplýva napríklad z bodov 12, 13, 21 alebo 58 napadnutého rozhodnutia.

191    Na základe toho treba dospieť k záveru, bez ohľadu na otázku v tomto štádiu, či Komisia vo všetkých konkrétnych častiach svojej analýzy náležite zohľadnila všetky pre ňu relevantné skutočnosti, že sa vo všeobecnosti snažila získať relevantné dôkazy, ktoré by jej umožnili predvídať, aký dopad bude mať koncentrácia a že ich navzájom overila.

192    V každom prípade treba pripomenúť, že Komisii prináleží, aby posúdila, či informácie, ktoré má k dispozícii, postačujú na analýzu hospodárskej súťaže (rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, T‑162/10, EU:T:2015:283, bod 109) a aby celkovo vyhodnotila výsledok vyplývajúci zo súhrnu nepriamych dôkazov použitého na posúdenie situácie hospodárskej súťaže. Pri tomto celkovom vyhodnotení Komisia môže uprednostniť niektoré dôkazy a odmietnuť iné. Všeobecnému súdu prináleží preskúmať zákonnosť tohto preskúmania a jeho odôvodnenie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2010, Ryanair/Komisia, T‑342/07, EU:T:2010:280, bod 136).

193    V tejto súvislosti sa žalobkyňa v podstate obmedzuje na tvrdenie, že Komisia zistila skutkový stav nesprávnym alebo nedostatočným spôsobom, keď neprihliadla na niektoré dôkazy. Z napadnutého rozhodnutia však jasne vyplýva, že Komisia vzala do úvahy všetky dôkazy, ktoré mala k dispozícii a že niektoré uprednostnila a iné odmietla, čo patrí do jej právomoci voľnej úvahy, pri vzájomnom porovnaní všetkých dôkazov a všeobecne uviedla dôvody, na základe ktorých sa rozhodla nevziať do úvahy niektoré informácie.

194    Po druhé pokiaľ ide o tri štúdie predložené žalobkyňou uvedené v bode 181 vyššie, treba uviesť, že už bolo rozhodnuté, že zákonnosť aktu Únie musí byť posudzovaná podľa skutkových a právnych okolností existujúcich v čase, kedy bol akt prijatý (pozri rozsudky z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, C‑501/11 P, EU:C:2013:522, bod 31 a citovanú judikatúru, a zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, EU:T:2007:289, bod 260 a citovanú judikatúru). Predovšetkým, podľa ustálenej judikatúry musí byť zákonnosť rozhodnutia v oblasti hospodárskej súťaže posudzovaná podľa informácií, ktoré mohla mať Komisia k dispozícii v čase prijatia svojho rozhodnutia (pozri rozsudok z 27. januára 2021, KPN/Komisia, T‑691/18, neuverejnený, EU:T:2021:43, bod 141 a citovanú judikatúru).

195    V dôsledku toho sa napadnuté rozhodnutie musí preskúmať podľa skutkového stavu existujúceho v čase, keď bol tento akt vydaný, a nie podľa neskoršieho skutkového stavu (rozsudok zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T‑177/04, EU:T:2006:187, bod 204).

196    Treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté 17. septembra 2019. Pokiaľ ide o štúdiu LBD z 9. mája 2019, Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne odkazuje na túto štúdiu v bodoch 81, 83, 84 a 86, ako aj v poznámkach pod čiarou č. 79, 80, 84, 85, 90 až 92 a 315. Z toho vyplýva, že táto štúdia je nielen relevantná na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ale že Komisii nemožno vytýkať, že ju nezohľadnila v čase jej posudzovania účinkov koncentrácie.

197    Naproti tomu je nesporné, že štúdia BET vypracovaná v októbri 2020 a štúdia Innoplexia z 13. januára 2021 boli vypracované po prijatí napadnutého rozhodnutia.

198    Komisia sa však všeobecným spôsobom nemôže dovolávať judikatúry, podľa ktorej musí byť zákonnosť napadnutého aktu posudzovaná na základe skutkovej a právnej situácie existujúcej v čase prijatia tohto aktu (rozsudok z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T‑87/05, EU:T:2005:333, bod 158) s cieľom vylúčiť tieto dve štúdie na účely analýzy zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

199    V rozsahu, v akom predloženie prílohy nie je pokusom o zmenu právneho a skutkového rámca, ktorý bol predtým predložený Komisii na účely prijatia napadnutého rozhodnutia, ale predstavuje rozvinutie argumentácie v rámci uplatňovania práva na obranu, musí byť táto príloha považovaná za prípustnú (rozsudok zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05, EU:T:2009:144, bod 63).

200    Pokiaľ ide o prejednávanú vec treba konštatovať, že štúdie BET a Innoplexia boli vypracované práve s cieľom spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa judikatúry uvedenej v bode 199 vyššie Komisia nemôže požadovať, aby boli štúdie BET a Innoplexia vyhlásené za neprípustné len na základe skutočnosti, že boli vypracované po prijatí napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby bol ich obsah analyzovaný, na účely overenia, či predstavujú alebo nepredstavujú snahu zmeniť právny alebo skutkový rámec existujúci v čase prijatia napadnutého rozhodnutia.

201    Komisia je však vo svojej obhajobe oprávnená dovolávať sa v súvislosti s konkrétnymi bodmi skutočnosti, že príloha nezohľadňuje výslovné vyhlásenia alebo opomenutia strán počas správneho konania (rozsudok z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T‑87/05, EU:T:2005:333, bod 158). Rovnako je možné, že analýza prílohy o konkrétnom bode sa zakladá na informáciách existujúcich v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, v zmysle judikatúry citovanej v bode 198 vyššie. Inak povedané, nič nebráni žalobkyni, aby pri výkone svojich práv na obhajobu odkazovala na analýzu obsiahnutú v niektorej prílohe a vykonanú po prijatí napadnutého aktu, za podmienky, že sa táto analýza zakladá na skutkových okolnostiach, ktoré boli k dispozícii v čase prijatia tohto aktu.

202    Po prvé pokiaľ ide o štúdiu BET, v svojom oddiele 2 obsahuje kritiku metodiky použitej Komisiou v rámci prvého prieskumu trhu. Táto kritika však musí byť považovaná za neoddeliteľnú súčasť argumentácie, ktorou sa vykonáva právo žalobkyne na obhajobu. Táto časť štúdie BET je preto prípustná.

203    Naproti tomu oddiel 3 štúdie BET uvádza výsledky prieskumu trhu vykonaného BET medzi 29. júlom a 18. augustom 2020, teda takmer celý rok po prijatí napadnutého rozhodnutia, ako to vyplýva z bodu 41 oddielu 3 tejto štúdie.

204    V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, ani dokonca netvrdila, že stanovisko zúčastnených podnikov bolo rovnaké ako stanovisko, ku ktorému by dospeli, ak by boli vypočúvané v čase prijatia napadnutého rozhodnutia. Okrem toho vzhľadom na dynamickú povahu trhu s energiou je rozumné predpokladať, že odpovede podnikov, ktoré sa zúčastnili štúdie BET približne rok po prijatí napadnutého rozhodnutia, sa menili súbežne s vývojom trhu s energiou. Navyše odpovede boli dané v kontexte, keď už došlo ku koncentrácii. Analýza odpovedí tak bola vykonaná na základe skutkových okolností, ktoré Komisia nemohla mať k dispozícii v čase prijatia napadnutého rozhodnutia. Komisia totiž nemohla vedieť, aký bude názor účastníkov trhu približne o rok neskôr, najmä po uskutočnení koncentrácie.

205    Vzhľadom na to, že situácia na trhu s energiou bola v čase, kedy bola vypracovaná štúdia BET, nevyhnutne odlišná od situácie v čase, kedy Komisia viedla svoje vlastné prieskumy, relevantnosť a dôkazná hodnota analýz vykonaných v štúdii BET na základe týchto neskorších údajov sú prinajmenšom obmedzené. Použitie týchto údajov totiž nielen nepatrí do rámca vytvorenia argumentácie na účely výkonu práv na obhajobu žalobkyne, ale predstavuje, prinajmenšom sčasti, pokus zmeniť skutkový rámec existujúci v čase, keď Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v zmysle judikatúry citovanej v bode 199 vyššie.

206    Po druhé pokiaľ ide o štúdiu Innoplexia, treba uviesť, že zozbieranie údajov použitých v tejto štúdii bolo vykonané v dvoch fázach. Na jednej strane každodenný zber bol vykonaný v celom Nemecku medzi 4. a 17. decembrom 2020 na vyhľadávači Google a na dvoch porovnávacích internetových stránkach „Check24“ a „Verivox“. Na druhej strane, na účely zahrnutia do prieskumu aj údajov z porovnávacích internetových stránok počas dlhšieho obdobia Innoplexia využila trvalé skenovanie údajov za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2020.

207    V tejto súvislosti treba konštatovať, že vyhľadávač Google, rovnako ako porovnávacie internetové stránky „Check24“ a „Verivox“ ukazujú výsledky ponúk, ktoré operátori navrhujú v danom okamihu. Tieto platformy teda podliehajú rovnakej premenlivej dynamike ako trh s energiou.

208    Žalobkyňa však nepreukázala, ani dokonca netvrdila, že získané výsledky by boli rovnaké, ak by údaje boli zozbierané počas obdobia, v priebehu ktorého Komisia vykonala svoju vlastnú analýzu. Preto podobne s tým, čo bolo konštatované v súvislosti so štúdiou BET, je rozumné predpokladať, že tieto výsledky sa v priebehu času vyvíjali v závislosti na tom, ako sa menil samotný trh s energiou.

209    Navyše z tejto štúdie jasne vyplýva, že Innoplexia mala k dispozícii údaje pochádzajúce zo sústavného skenovania internetových stránok, ktoré imitujú ľudské správanie pri vyhľadávaní a umožňujú spracovať viacero miliónov údajov denne a to počas niekoľkých rokov. Hoci však mohli byť použité údaje pochádzajúce z času vykonania štúdie trhu Komisiou, Innoplexia sa rozhodla použiť údaje z roku 2020.

210    Vzhľadom na to, že analýza štúdie Innoplexia sa vo veľkom rozsahu zakladá na údajoch z r. 2020, teda z doby po prijatí napadnutého rozhodnutia, použitie týchto údajov predstavuje, minimálne sčasti, snahu o zmenu skutkového rámca existujúceho v čase, keď Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v zmysle judikatúry citovanej v bode 199 vyššie. Z tohto dôvodu aj za predpokladu, že tieto analýzy sú prípustné, ich relevantnosť a dôkazná hodnota sú prinajmenšom obmedzené.

211    Napokon, štúdie BET a Innoplexia predložené žalobkyňou neuvádzajú údaje, na ktoré by Komisia neprihliadla pri prijatí napadnutého rozhodnutia. Žalobkyni sa preto prostredníctvom týchto štúdií nepodarí preukázať, že Komisia nezohľadnila niektoré údaje.

b)      O prvom prieskume trhu vedenom Komisiou

212    Žalobkyňa sa domnieva, že koncepcia, forma, lehota a obsah prvého prieskumu trhu vedeného Komisiou neboli optimálne.

213    Komisia sa domnieva, že priebeh prvého prieskumu trhu bol správny.

214    Po prvé pokiaľ ide o vzorku zohľadnenú na účely prvého prieskumu trhu, z poznámky pod čiarou 52 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na prvom prieskume trhu sa skutočne zúčastnilo 161 podnikov, vrátane, okrem najväčších konkurentov ako sú podniky EnBW a Vattenfall, viac než 50 komunálnych podnikov rôznej veľkosti, združení komunálnych podnikov, spoločností, v ktorých majú podiely iba obce alebo ich podniky, spoločností, v ktorých vlastnili podiely komunálne podniky a nezávislí dodávatelia, spoločností, v ktorých vlastnili podiely iba nezávislí dodávatelia, ako aj nové subjekty vstupujúce na trh.

215    Komisia teda vybrala širokú vzorku účastníkov trhu, ktorí mali odpovedať v jej prieskume trhu.

216    S cieľom určiť správnu veľkosť vzorky na účely prieskumu trhu treba po prvé zohľadniť veľkosť populácie, v ktorej bude prieskum uskutočnený, po druhé úroveň spoľahlivosti, čo je percentuálna hodnota uvádzajúca istotu, s akou si populácia zvolí odpoveď nachádzajúcu sa medzi dvoma danými hodnotami, a po tretie mieru pochybenia, ktorá zodpovedá percentuálnej hodnote uvádzajúcej, v akej miere sú výsledky prieskumu schopné odrážať názor celkovej populácie.

217    Pokiaľ ide o prejednávanú vec, celkovú populáciu tvorí približne 2 500 podnikov, ktorých názor môže byť užitočný. Pri úrovni spoľahlivosti vo výške 95 %, čo zodpovedá norme v priemysle, a mierou pochybenia vo výške 10 %, by náležitou vzorkou bolo 93 respondentov. Tým, že Komisia položila svoje otázky 383 podnikom na trhu s energiou, pri ktorých bolo možné očakávať, že určitý počet neodpovie, snažila sa vytvoriť dostatočne reprezentatívnu vzorku.

218    Komisii rovnako nemožno účinne vytýkať, že kontaktovala len 383 podnikov, keďže logistika a organizácia takéhoto prieskumu predstavujú výrazné úsilie, tak ako aj následné spracovanie informácií a to o to viac, ak sa zoberú do úvahy obmedzené zdroje Komisie, ako aj požiadavka rýchleho konania, ktorá platí v rámci kontroly koncentrácií. Vzhľadom na zásadu rýchleho konania, ktorá sa uplatňuje v konaní o kontrole koncentrácií, tak Všeobecný súd uvádza, že 161 z 383 kontaktovaných podnikov skutočne odpovedalo na prvý prieskum trhu a že túto vzorku možno považovať za dostatočne reprezentatívnu a dokonca spôsobilú poskytnúť relevantné výsledky, o ktoré sa Komisia mohla opierať vo svojich záveroch.

219    Po druhé žalobkyňa kritizuje zaslanie dotazníka v anglickom jazyku. V tejto súvislosti je nesporné, že otázky boli napísané po anglicky, ale nič nebránilo osloveným podnikom odpovedať po nemecky.

220    V rozsudku z 12. júla 2018, Brugg Kabel a Kabelwerke Brugg/Komisia (T‑441/14, EU:T:2018:453) účastníci konania tvrdili, že Komisia porušila ich právo na spravodlivý proces a ich práva na obhajobu tým, že im v rámci konania v oblasti kartelov zaslala žiadosti o informácie, ako aj oznámenie o výhradách výlučne v angličtine, pričom jedna zo žalobkýň opakovane žiadala o komunikáciu v nemčine. Všeobecný súd v bodoch 46 až 50 uvedeného rozsudku dospel k záveru, že odmietnutie Komisie zaslať žiadosti o informácie Brugg Kabel AG v nemčine nebránilo tejto spoločnosti užitočne zaujať svoje stanovisko, pokiaľ ide o informácie žiadané Komisiou, predovšetkým z dôvodu, že Komisia od spoločnosti Brugg Kabel vôbec nevyžadovala, aby na žiadosti o informácie odpovedala v angličtine.

221    Uplatnenie a fortiori tejto judikatúry vedie Všeobecný súd k záveru, že dotazník prvého prieskumu trhu, ktorý sám osebe nebol schopný viesť k prijatiu sankcií voči podnikom, ktorým bol adresovaný, mohol byť napísaný po anglicky. Navyše, ak by mali podniky problémy s prekladom, mohli požiadať o predĺženie lehoty z jazykových dôvodov. Napokon treba uviesť, že nič im nebránilo užitočne zaujať svoje stanovisko, keďže mohli na otázky položené v angličtine odpovedať po nemecky.

222    Okrem toho vzhľadom na požiadavku rýchleho konania od Komisie nemožno požadovať, aby preložila otázky do jazykov požadovaných adresovanými podnikmi.

223    Pre úplnosť treba uviesť, že takéto riešenie je o to správnejšie, že Komisia uskutočnila prieskumy trhu na rôznych dotknutých geografických trhoch vrátene Českej republiky, Maďarska, Slovenska a Spojeného kráľovstva. Vyžadovať od Komisie, aby preložila svoje dotazníky do jazykov členských štátov, na území ktorých uskutočňuje svoje prieskumy trhu, by bolo neprimerané z hľadiska nákladov pre útvary Komisie a nezlučiteľné s požiadavkou rýchleho konania, ktorou je viazaná.

224    Po tretie treba analyzovať náročnosť dotazníka a lehotu na zaslanie odpovede, ktorú poskytla Komisia. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia musí zosúladiť potrebu viesť celkový prieskum na účely toho, aby mala všetky relevantné údaje pre svoje posúdenie, s požiadavkou rýchleho konania, ktorou je viazaná. Na jednej strane tak Komisii nemožno vyčítať, že položila 228 otázok. Na druhej strane, hoci lehota na zaslanie odpovede bola krátka, skutočnosť, že 161 podnikov odpovedalo v stanovenej lehote, ako aj to, že podniky mohli požiadať o predĺženie tejto lehoty, stačí na dospetie k záveru, že Komisia si v tomto smere splnila svoju povinnosť náležitej starostlivosti.

225    Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý prieskum trhu bol vedený správne. Nemožno sa preto domnievať, že bol sám osebe postihnutý zjavne nesprávnym posúdením.

3.      O prvej časti piateho žalobného dôvodu založenej na nesprávnom vymedzení obdobia analýzy

226    Žalobkyňa uvádza, že Komisia v podstate vychádzala zo skorších úvah, bez vyjadrenia akejkoľvek prognózy, a to predovšetkým pokiaľ ide o trh s elektromobilitou a trh so službami odpočtu elektromerov.

227    Žalobkyňa v podstate kritizuje vymedzenie obdobia analýzy pokiaľ ide po prvé o trh s elektrickou mobilitou a po druhé o trh so službami odpočtu elektrometrov.

228    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

229    Pokiaľ ide konkrétnejšie o trh so službami odpočtu elektrometrov, treba uviesť, že žalobkyňa v podstate Komisii vytýka, že nevzala do úvahy, aký bude mať v budúcnosti dopad skutočnosť, že spoločnosť E.ON vďaka koncentrácii a činnostiam, ktoré bude môcť rozvinúť na trhu so službami merania, zozbiera množstvo údajov, ktoré jej umožnia ponúknuť odberateľom inovatívne riešenia.

230    Treba pripomenúť, že Komisia musí v oblasti kontroly koncentrácií posúdiť, či koncentrácia môže značne narušiť účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti. To vyplýva z článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004.

231    Kontrola koncentrácií Komisiou si vyžaduje analýzu budúceho vývoja, ktorá pozostáva zo skúmania, ako by mohla takáto koncentrácia zmeniť určujúce faktory stavu hospodárskej súťaže na danom trhu s cieľom zistiť, či by spôsobila významné prekážky účinnej hospodárskej súťaže. Takáto analýza si vyžaduje predstavenie rôznych reťazcov príčin a následkov pre zistenie, ktorý z nich je najpravdepodobnejší (rozsudky z 19. júna 2009, Qualcomm/Komisia, T‑48/04, EU:T:2009:212, bod 88, a 9. marca 2015, Deutsche Börse/Komisia, T‑175/12, neuverejnený, EU:T:2015:148, bod 62; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P, EU:C:2005:87, bod 43).

232    Okrem toho, ako bolo v podstate pripomenuté v bode 94 vyššie, posúdenie zlučiteľnosti koncentrácie medzi podnikmi s vnútorným trhom musí Komisia vykonať výlučne na základe skutkových a právnych okolností existujúcich v čase oznámenia tejto koncentrácie, a nie na základe hypotetických skutočností, ktorých hospodársky význam nemožno posúdiť v čase prijatia rozhodnutia o povolení (pozri rozsudok z 13. septembra 2010, Éditions Odile Jacob/Komisia, T‑279/04, neuverejnený, EU:T:2010:384, bod 327 a citovanú judikatúru).

233    Z toho vyplýva, že od Komisie sa očakáva, že vykoná posúdenie účinkov koncentrácie počas obdobia, ktorého maximálna dĺžka nemôže presiahnuť horizont, v ktorom s dostatočným stupňom istoty nastanú určité udalosti. Čím vzdialenejšia v čase je udalosť, ktorá sa má predvídať, tým väčšia je neistota ohľadom toho, či nastane. V tomto zmysle nemožno od Komisie požadovať, aby vykonala analýzu budúceho vývoja založenú na faktoroch, ktorých dlhodobé účinky nie je schopná s primeranou mierou pochybenia predvídať.

234    Pokiaľ ide o prejednávanú vec, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia vo svojej analýze zohľadnila faktory predpokladaného vývoja, ktoré mali dostatočnú úroveň predvídateľnosti na to, aby boli relevantné.

235    Po prvé pokiaľ ide o odvetvie elektromobility, z bodu 183 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia vzala do úvahy súbežný vývoj počtu nabíjacích staníc elektromobilov a predajov samotných elektromobilov, ktoré by sa do roku 2029 mali zvýšiť približne o 27 % ročne. Komisia v bode 193 napadnutého rozhodnutia tiež konštatovala, že účastníci trhu očakávali, že extra rýchle nabíjacie stanice budú čoraz bežnejšie a že ceny rýchlej a extra rýchlej nabíjacej staníc sa budú líšiť, a v bode 199, že účastníci trhu očakávali, že odvetvie s nabíjacími stanicami pre elektromobily sa bude rozvíjať rovnakým spôsobom ako odvetvie tradičných čerpacích staníc, pri ktorých podmienky hospodárskej súťaže na lokálnej úrovni ovplyvňujú stratégiu prevádzkovateľov staníc s pohonnými hmotami. Rovnako, v bode 385 napadnutého rozhodnutia Komisia poukázala na predvídateľný vývoj na trhu so službami inštalácie a prevádzkovania bežných a rýchlych nabíjacích staníc, ktorý sa rýchlo vyvíja. Vyplýva z toho, že treba očakávať nové vstupy na trh, vrátane spoločnosti Deutsche Telekom, ktorá nedávno oznámila svoj zámer integrovať nabíjacie stanice pre elektromobily do rozvodov telefónnej siete, alebo spoločnosti Volkswagen, ktorá tiež oznámila svoj zámer vstúpiť na trh elektromobility a chce vybudovať verejné nabíjacie stanice pre elektromobily v zariadeniach svojich 4000 partnerských koncesionárov automobilov a partnerských čerpacích staniciach v Európe.

236    Z bodov 183, 193, 199 a 385 napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že na rozdiel od tvrdenia žalobkyne sa Komisia vo svojej analýze účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž neobmedzila na preskúmanie situácie ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia, ale že vzala do úvahy predpokladateľný vývoj odvetvia elektromobility.

237    Po druhé pokiaľ ide o odvetvie služieb odpočtu elektrometrov, pri ktorom sa žalobkyňa domnieva, že dominantné postavenie spoločnosti E.ON by jej tiež priznalo vedúce postavenie v oblasti činností zákazníckych riešení založených na využívaní údajov, žalobkyňa konkrétne nedefinuje vývoj, ktorý mala Komisia vziať do úvahy, ani obdobie, ktoré by bolo v tomto smere relevantné. Naopak obmedzuje sa na tvrdenie, že v rozsahu, v akom Komisia nesúhlasí s jej predpoveďami škodlivých účinkov, výhľadová analýza Komisie nie je správna.

238    V každom prípade treba konštatovať, že Komisia skutočne analyzovala, aké by mohli byť dôsledky koncentrácie v tejto oblasti a v bode 423 napadnutého rozhodnutia uviedla, že doplňujúce údaje nad rámec kritického množstva by nemuseli nevyhnutne priniesť pridanú hodnotu. Komisia tiež uviedla, v bode 424 napadnutého rozhodnutia, že existuje veľká neistota, pokiaľ ide o minimálne množstvo (a typ) údajov požadovaných pre rozvoj nových energetických riešení.

239    Komisia preto nemala k dispozícii skutočnosti, ktoré by jej umožnili vykonať výhľadovú analýzu založenú na dlhšom období než je to, z ktorého vychádzala. Nedopustila sa preto zjavne nesprávneho posúdenia pri vymedzení obdobia výhľadovej analýzy.

240    Komisia napokon v bode 432 napadnutého rozhodnutia konštatovala medze svojej analýzy, keď uviedla, že trh s elektrinou sa výrazne mení a že medzi aktérmi na trhu neexistuje zhoda na spôsobe, akým sa tento trh bude nakoniec vyvíjať.

241    Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzhľadom na neistotu pokiaľ ide o vývoj trhu s elektrinou vo všeobecnosti, Komisia nemohla odôvodnene rozšíriť svoju výhľadovú analýzu na dlhšie obdobie ako to, z ktorého vychádzala. Nedopustila sa preto zjavne nesprávneho posúdenia pri vymedzení obdobia analýzy.

242    Prvú časť založenú na nesprávnom vymedzení obdobia analýzy teda treba zamietnuť.

4.      O druhej časti piateho žalobného dôvodu založenej na nesprávnom vymedzení relevantných trhov

243    Komisia v prejednávanej veci vymedzila relevantné trhy v Nemecku v oddiele 7.1 napadnutého rozhodnutia. Komisia najmä analyzovala definíciu výrobkových a geografických trhov v nasledujúcich oblastiach: výroba a veľkoobchodné dodávky elektrickej energie (oddiel 7.1.1), distribúcia elektriny alebo elektrických sietí (oddiel 7.1.2), maloobchodné dodávky elektrickej energie (oddiel 7.1.3), maloobchodné dodávky elektriny používanej na vykurovanie (oddiel 7.1.4), distribúcia plynu alebo plynárenské siete (oddiel 7.1.5), maloobchodné dodávky plynu (oddiel 7.1.6), služby merania (oddiel 7.1.7) a elektromobilita (oddiel 7.1.8).

a)      O prvej výhrade založenej na nesprávnom vymedzení trhov maloobchodných dodávok elektriny a plynu

244    Žalobkyňa v podstate uvádza, že Komisia nedostatočne preskúmala skutkové okolnosti v odvetví maloobchodných dodávok elektriny domácnostiam a drobným komerčným odberateľom a zjavne nesprávnym spôsobom vymedzila trhy s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu.

245    Po prvé Komisia vymedzila relevantný výrobkový trh nepresným spôsobom, keďže náležite neprihliadla na hľadisko odberateľov. Na základe toho dospela nesprávne k záveru, že trh s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci základných dodávok sa odlišuje od trhu s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci osobitných zmlúv.

246    Po druhé Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia pri geografickom vymedzení trhu s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom, keď sa nesprávne domnievala, pri trhu odberateľov využívajúcich osobitné zmluvy, že išlo o vnútroštátny a nie lokálny trh. Komisia teda nevzala do úvahy zvýšenie podielov spoločnosti E.ON na lokálnom trhu vyplývajúce z koncentrácie, ktoré v niektorých prípadoch dosiahlo 70 % a viac.

247    Komisia podporovaná spoločnosťou E.ON spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

248    Treba uviesť, že Komisia najmä analyzovala vymedzenie trhov s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu v oddieloch 7.1.3 a 7.1.6 napadnutého rozhodnutia. V bode 91 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že na účely uvedeného rozhodnutia:

–        trh s maloobchodnými dodávkami elektriny veľkým priemyselným zákazníkom bude považovaný za trh s vnútroštátnym rozsahom;

–        trh s maloobchodnými dodávkami elektriny domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci základných dodávok sa bude považovať za samostatný výrobkový trh a za trh s lokálnym rozsahom obmedzeným na dotknutú oblasť základných dodávok;

–        trh s maloobchodnými dodávkami elektriny domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci osobitných zmlúv sa bude považovať za samostatný výrobkový trh a za trh s vnútroštátnym rozsahom s lokálnymi prvkami.

249    Komisia sa v bode 129 napadnutého rozhodnutia domnievala, že štruktúra a fungovanie trhu s maloobchodnými dodávkami plynu boli veľmi podobné tým, ako sú na trhu s maloobchodnými dodávkami elektriny.

1)      O vymedzení relevantného výrobkového trhu

250    Pokiaľ ide o relevantný výrobkový trh, Komisia analyzovala výrobkový trh s maloobchodnými dodávkami elektriny v oddiele 7.1.3.2 (body 52 až 62) a s maloobchodnými dodávkami plynu v oddiele 7.1.6.1 (body 130 až 133) napadnutého rozhodnutia.

251    Na úvod treba konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia analyzovala viacero zdrojov informácií na účely vymedzenia výrobkových trhov s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu. Analyzovala tak nielen hľadisko účastníkov koncentrácie (body 51, 55, 58 a 132), ale vzala tiež do úvahy svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax, ako aj prax Spolkového úradu pre kartely a Bundesnetzagentur (BNetzA, Spolková agentúra pre siete, Nemecko) (body 52 až 54, 58, 130 a 131), informácie pochádzajúce od Spolkového úradu pre kartely (bod 50), uplatniteľné právne predpisy (body 47, 51, 56 a 133), správu Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) (bod 59), odpovede konkurentov v prvom prieskume trhu (body 58 a 60), ako aj interné dokumenty účastníkov koncentrácie (bod 61). Komisia na základe toho vzala do úvahy relevantné dôkazy, ktoré mala k dispozícii. V každom prípade žalobkyňa Komisii skôr vyčíta, že nedospela k rovnakým záverom ako ona. Problém totiž nie je to, že Komisia neprihliadla na relevantné dôkazy, ako skôr to, že žalobkyňa nesúhlasí s analýzou uvedených dôkazov, ktorú uskutočnila Komisia.

252    Na úvod treba uviesť, že tým, že Komisia rozlišuje trh s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci základných dodávok a v rámci osobitných zmlúv, uskutočnila užšie vymedzenie relevantných trhov, než keby nerozlišovala medzi základnými dodávkami a osobitnými zmluvami. V tejto súvislosti možno okrem toho uviesť, ako vyplýva z bodov 55 a 132 napadnutého rozhodnutia, že účastníci koncentrácie mali v priebehu správneho konania tiež ten názor, že rozlišovanie medzi základnými dodávkami a osobitnými zmluvami nie je vhodné.

253    Žalobkyňa po prvé tvrdí, že ak by Komisia preskúmala správanie domácností a drobných komerčných odberateľov, musela by konštatovať, že u odberateľov, ktorí využívali základné dodávky, sa nepreukázala nečinnosť a že existuje všeobecná priepustnosť medzi tarifami základných dodávok a osobitnými tarifami z dôvodu zastupiteľnosti homogénnych tovarov, akými sú elektrina a plyn.

254    Pokiaľ ide o prejednávanú vec, Komisia s ohľadom na dôkazy uvedené v bode 251 vyššie analyzovala niektoré skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska dopytu.

255    Komisia tak na výrobkovom trhu rozlišovala medzi odberateľmi, ktorí využívajú základné dodávky a tými, ktorí využívajú osobitné zmluvy, na základe neexistencie zastupiteľnosti dopytu. Napriek skutočnosti, že podiel domácností zásobovaných podľa základných sadzieb elektriny neustále klesá, prechádzajúc približne od 59 % v roku 2007 na 37 % v roku 2012, na 31 % v roku 2016 a na 28 % v roku 2017 (bod 50 napadnutého rozhodnutia), sa Komisia domnievala, že sadzby základných dodávok elektriny a plynu neboli vecne obmedzované sadzbami osobitných zmlúv a že z tohto dôvodu tieto dva typy zmlúv predstavovali dva samostatné výrobkové trhy (body 62 a 133 napadnutého rozhodnutia).

256    Komisia v tejto súvislosti založila veľkú časť svojej analýzy na nečinnosti odberateľov. Vypracovala tak úvodnú časť v oddiele 7.1.3.1 napadnutého rozhodnutia, v ktorej vysvetlila koncepciu nečinnosti odberateľov charakterizovanú skutočnosťou, že po liberalizácii trhu s elektrickou energiou v Nemecku v roku 1998 podstatná časť odberateľov, predovšetkým domácností a malých podnikov, ostala u svojho pôvodného dodávateľa napriek tomu, že mali k dispozícii výhodnejšie ponuky, ako je to v prípade väčšiny európskych trhov s maloobchodnými dodávkami elektriny (bod 48 napadnutého rozhodnutia). Podľa Komisie je tento účinok pôvodného dodávateľa osobitne výrazný u odberateľov, ktorí sú stále zásobovaní v rámci zmlúv o základných dodávkach, ktorí sa nesnažia zmeniť dodávateľa a ostávajú pri vyšších sadzbách základných dodávok pôvodného dodávateľa (bod 50 napadnutého rozhodnutia). Podľa Komisie taká koncentrácia, o akú ide v prejednávanej veci, môže mať na týchto odberateľov iba obmedzený alebo žiaden bezprostredný materiálny vplyv (bod 49 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa domnieva, že rovnaké úvahy možno uplatniť na odvetvie plynu (bod 133 napadnutého rozhodnutia).

257    Hoci teda Komisia neuvádza homogénnu povahu elektriny a plynu, ktorú nespochybňuje, konštatovala však, že v roku 2017 napriek postupnému znižovaniu počtu zmlúv o základných dodávkach a všeobecne výhodnejším podmienkam osobitných zmlúv, 28 % domácností malo ešte tento typ zmluvy pre dodávku elektriny.

258    Vzhľadom na vyššie uvedené sa Všeobecný súd domnieva, že Komisia dostatočne podložila existenciu určitej nečinnosti odberateľov základných dodávok, ktorých dopyt je menej pružný, ako o tom nasvedčuje skutočnosť, že napriek výhodnejším podmienkam osobitných zmlúv sa časť dopytu stále zdráha využiť zmenu zmluvy.

259    Je pravda, že postupné znižovanie počtu základných zmlúv z dôvodu uzatvárania osobitných zmlúv odberateľmi naznačuje určitú úroveň zastupiteľnosti dopytu medzi základnými zmluvami a osobitnými zmluvami. Komisia však môže v rámci svojej právomoci voľnej úvahy konštatovať, že stále existuje veľké množstvo základných zmlúv, ktoré smeruje k preukázaniu existencie oddeleného tovarového trhu. Komisia sa teda bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, neobmedzila na konštatovanie, že objektívne charakteristiky elektriny a plynu boli homogénne, ale analyzovala tiež situáciu hospodárskej súťaže a najmä štruktúru ponuky a dopytu na trhu. Treba teda zamietnuť toto tvrdenie.

260    Po druhé pokiaľ ide o údajne nesprávne uplatnenie testu „small but significant non‑transitory increase of price“ (mierne, ale významné a trvalé zvyšovanie cien, ďalej „test SSNIP“) z dôvodu nesprávneho uvedenia výsledkov prvého prieskumu trhu, ako aj z dôvodu absencie testu SSNIP veľkého rozsahu a kvantitatívneho posúdenia testu SSNIP, ktoré sa zvyčajne vykonáva, treba pripomenúť, že tento test podľa bodu 17 Oznámenia Komisie z 9. decembra 1997 o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5, ďalej len „Oznámenie o definícii trhu“) kladie otázku, či nárast ceny o 5 až 10 % bude viesť odberateľov základných dodávok k tomu, že si zvolia osobitné zmluvy.

261    Komisia v tejto súvislosti v bode 60 napadnutého rozhodnutia uviedla, opierajúc sa o prvý prieskum trhu, že hoci určité množstvo respondentov odpovedalo, že takéto zvýšenie ceny v zmluvách o základných dodávkach by mohlo viesť k väčšej miere prechodu na osobitné zmluvy, asi 70 % konkurentov odpovedalo, že nárast tohto prechodu by bol pravdepodobne slabý alebo zanedbateľný. Väčšina účastníkov trhu sa teda domnievala, že v zmysle testu SSNIP by nedošlo k zastupiteľnosti dopytu.

262    Hoci je pravda, že Komisia nevypracovala kvantitatívnu alebo rozsiahlu analýzu nad rámec odpovedí konkurentov, treba pripomenúť, že Komisii prináleží posúdiť, či informácie, ktoré má k dispozícii, postačujú na analýzu hospodárskej súťaže (rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, T‑162/10, EU:T:2015:283, bod 109).

263    Treba tiež pripomenúť, že nie je potrebné stanoviť hierarchiu medzi „netechnickými dôkazmi“ a „technickými dôkazmi“, ale že Komisii prináleží, aby celkovo vyhodnotila výsledok vyplývajúci zo súboru nepriamych dôkazov použitého na posúdenie stavu hospodárskej súťaže a že v tomto ohľade je možné, že dôjde k uprednostneniu niektorých dôkazov a k odmietnutiu iných (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2015, Deutsche Börse/Komisia, T‑175/12, neuverejnený, EU:T:2015:148, bod 133).

264    Vzhľadom na posúdenia urobené v tejto súvislosti väčšinou respondentov v prvom prieskume trhu sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že informácie, ktoré mala k dispozícii, stačili na analýzu hospodárskej súťaže pokiaľ ide o zastupiteľnosť medzi základnými zmluvami a osobitnými zmluvami z dôvodu mierneho, ale významného a trvalého zvýšenia cien základných zmlúv.

265    V každom prípade treba konštatovať, že argumentácia žalobkyne neumožňuje spochybniť závery Komisie týkajúce sa testu SSNIP. Žalobkyňa totiž neuvádza, ktoré konkrétne skutočnosti mala Komisia analyzovať a nepredložila žiaden dôkaz, ktorý umožňuje spochybniť záver Komisie, podľa ktorého kvantitatívna analýza nebola relevantná.

266    Po tretie pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého mala Komisia konštatovať, že miera zmeny dodávateľa nestagnovala z dôvodu nečinnosti odberateľov, alebo z dôvodu dohody o rozdelení trhu uzatvorenej medzi spoločnosťami E.ON a RWE, stačí konštatovať, že na podporu svojich tvrdení nepredložila žiaden dôkaz. V každom prípade Komisia na základe údajov poskytnutých účastníkmi koncentrácie analyzovala v bode 287 napadnutého rozhodnutia pomer odklonu od spoločnosti E.ON smerom k spoločnosti innogy v oblasti, v ktorej bola spoločnosť E.ON prevádzkovateľom distribučnej siete (PDS) medzi rokmi 2015 a 2018, teda dávno pred uzatvorením dohody medzi spoločnosťami E.ON a RWE.

267    Po štvrté žalobkyňa uvádza, že Komisia nesprávne konštatovala, že účastníci koncentrácie uplatňovali rôzne mechanizmy určovania cien pre sadzby základných dodávok a pre osobitné sadzby, zatiaľ čo v skutočnosti uplatňovali lokálne sadzby pre určenie nielen osobitných sadzieb, ale aj sadzieb základných dodávok.

268    Treba uviesť, že Komisia v bodoch 51 a 60 napadnutého rozhodnutia skutočne uviedla, že právne predpisy upravujúce uzatvorenie základných zmlúv a tie, ktoré sa týkajú osobitných zmlúv, sú odlišné. V Nemecku totiž právna úprava stanovuje, že v každej zóne zásobovania môže pôsobiť len jeden základný dodávateľ a že podnik, ktorý bude základným dodávateľom, musí byť určený každé tri roky zo strany príslušného PDS. Základné dodávky preto podliehajú osobitnej právnej úprave. Základný dodávateľ má zákonnú povinnosť uzatvárať zmluvy o základných dodávkach, zmluvu o základnej dodávke môže vypovedať len za výnimočných okolností, pričom odberateľ môže vypovedať zmluvu kedykoľvek, s výpovednou lehotou len dvoch týždňov. Okrem toho, základní dodávatelia majú zákonnú povinnosť preniesť zákonné nenávratné náklady, a to dane, koncesionárske poplatky, príplatky a odvody, s výnimkou sieťových poplatkov a sú vystavení obmedzeniam pri zvyšovaní cien z dôvodu, že zvyšovania ziskového rozpätia nie sú povolené. Napokon, pohyb cien na veľkoobchodných trhoch sa môže odraziť v maloobchodných cenách základných dodávok len v obmedzenom rozsahu.

269    Vyplýva z toho, že stanovenie cien a cenová politika pri základných dodávkach a osobitných zmluvách nie sú v konečnom dôsledku porovnateľné a že Komisia dospela k záveru, bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, že rozlišovanie medzi sadzbami základných dodávok a sadzbami podľa osobitných zmlúv bolo tiež zrejmé na základe skutočnosti, že účastníci koncentrácie prijali pre tieto dva typy sadzieb odlišné politiky určovania cien a úpravy cien. Komisia sa na podporu týchto tvrdení neopierala len o rozdiely v právnych úpravách, ale aj o interné dokumenty účastníkov koncentrácie, ktoré v praxi Komisie predstavujú všeobecne uprednostňované dôkazy s vysokou dôkaznou hodnotou, keďže nie sú spracované účastníkmi koncentrácie pre potreby koncentrácie, ale predstavujú dokumenty obsahujúce nespracované informácie.

270    Po piate pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa Komisia dopustila chyby, keď nepreskúmala, ako bolo vymedzenie výrobkového trhu ovplyvnené tým, že odberatelia nepriznávali dostatočný význam právnej kvalifikácii svojej zmluvy, jednoduchými a bezplatnými možnosťami prejsť zo základnej zmluvy na osobitnú zmluvu a zmenami dodávateľov, ktoré odberatelia skutočne vykonali, Všeobecný súd sa domnieva, že rozdiely v právnej úprave zistené Komisiou a uvedené v bode 268 vyššie majú priamy vplyv na zastupiteľnosť z hľadiska dopytu. Povinnosť uzatvoriť zmluvu a obmedzenia pri stanovení sadzieb totiž znižujú homogénnosť zmlúv. Hoci je pravda, že konečný produkt, a to elektrina alebo plyn, je homogénny, platí však, že existujú rozdiely v sadzbách medzi základnými zmluvami a osobitnými zmluvami a že, ako vyplýva z bodov 261 a 264 vyššie, veľká väčšina účastníkov koncentrácie sa domnievala, že tieto zmluvy nie sú zastupiteľné z hľadiska dopytu.

271    Okrem toho pokiaľ ide o jednoduchosť zmeny zmlúv, Komisia v bode 59 napadnutého rozhodnutia uviedla, na základe správy ACER spomenutej v bode 251 vyššie, že za najvýznamnejšie faktory ovplyvňujúce odberateľov ostať nečinnými pokiaľ ide o zmenu správania sa uvádza malý peňažný zisk, ktorý by mohol vyplynúť zo zmeny dodávateľa, nedostatok dôvery voči novým dodávateľom, vnímaná zložitosť pri procese zmeny a úroveň spokojnosti s ich súčasným dodávateľom. Nezávisle na skutočnosti, že zmena dodávateľa je taká jednoduchá ako tvrdí žalobkyňa, teda existuje veľké množstvo odberateľov, ktorí si napriek teoretickým výhodám ponechávajú svoje základné zmluvy.

272    Po šieste pokiaľ ide o údajnú výnimku z rozhodovacej praxe Komisie, Komisia v bodoch 52 až 54 napadnutého rozhodnutia analyzovala svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax, ako aj rozhodovaciu prax Spolkového úradu pre kartely.

273    V tejto súvislosti z bodov 53 a 133 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia jednoznačne nerozhodla o otázke, či osobitné zmluvy a sadzby pri základných dodávkach spadali do odlišných trhov. Komisia v rozhodnutí C(2015) 9088 final z 8. decembra 2015, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o EHP (vec M.7778 – Vattenfall/ENGIE/GASAG), posudzovala dopad koncentrácie na domácnosti a drobných komerčných odberateľov, pričom na vnútroštátnej úrovni zohľadnila na jednej strane, bez ich rozlišovania, odberateľov využívajúcich základné dodávky a tých, ktorí mali osobitné zmluvy, a na druhej strane samostatne odberateľov s osobitnými zmluvami. Komisia však v tomto rozhodnutí nechala otvorenú otázku vymedzenia výrobkového trhu. Komisia totiž v bode 19 daného rozhodnutia uviedla, že v tomto prípade otázka presného vymedzenia predmetného výrobkového trhu mohla ostať otvorená, keďže predpokladaná koncentrácia nevyvolávala vážne pochybnosti o jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom, bez ohľadu na zvolenú definíciu.

274    Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci sa nemožno domnievať, že Komisia sa odchýlila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe. Naopak, Komisia považovala svoje skoršie posúdenia za relevantný prvok analýzy. Komisia pri výkone svojej právomoci voľnej úvahy konštatovala v bodoch 56 až 62 a 133 napadnutého rozhodnutia, že podmienky trhu v čase prijatia napadnutého rozhodnutia vyžadovali užšie vymedzenie výrobkového trhu.

275    V každom prípade treba pripomenúť, že keď Komisia rozhoduje o zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom na základe oznámenia a spisu, ktoré sa týkajú tejto koncentrácie, žalobca nemá právo spochybniť jej zistenia z dôvodu, že sa líšia od zistení v inej veci, vychádzajúc z odlišného oznámenia a spisu, a to aj v prípade, keď relevantné trhy sú v daných dvoch veciach podobné, ba dokonca zhodné. Preto v miere, v akej sa žalobkyňa odvoláva na analýzy uskutočnené Komisiou v predchádzajúcom rozhodnutí, táto časť jej argumentácie nie je relevantná (pozri rozsudok z 18. mája 2022, Wieland‑Werke/Komisia, T‑251/19, neuverejnený, EU:T:2022:296, bod 78 a citovanú judikatúru).

276    V každom prípade ani Komisia, ani a fortiori Všeobecný súd nie sú viazaní skutkovými zisteniami a ekonomickými posúdeniami obsiahnutými v predchádzajúcom rozhodnutí. Za predpokladu, že analýza vedená v napadnutom rozhodnutí sa líši od tej vedenej v predchádzajúcom rozhodnutí, bez toho, aby bol tento rozdiel objektívne odôvodnený, Všeobecný súd by musel zrušiť napadnuté rozhodnutie v tomto konaní len vtedy, ak toto rozhodnutie a nie predchádzajúce rozhodnutie, je postihnuté vadami. Prislúcha teda vždy žalobcovi preukázať, v čom posúdenia uvedené v rozhodnutí, ktoré je napadnuté, sú samé osebe a nezávislé na tých, ktoré sa nachádzajú v predchádzajúcom rozhodnutí, nesprávne (rozsudok z 18. mája 2022, Wieland‑Werke/Komisia, T‑251/19, neuverejnený, EU:T:2022:296, bod 79).

277    Okrem toho ako vyplýva z judikatúry, Komisia nie je viazaná posúdeniami týkajúcimi sa relevantných trhov uskutočnenými v jej predchádzajúcich rozhodnutiach (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2017, Topps Europe/Komisia, T‑699/14, neuverejnený, EU:T:2017:2, bod 93).

278    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa pri vymedzení relevantného výrobkového trhu dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Treba preto zamietnuť výhradu založenú na nesprávnom vymedzení relevantného výrobkového trhu pokiaľ ide o maloobchodné dodávky elektriny a plynu.

2)      O vymedzení geografického trhu

279    Komisia v bode 90 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že na účely daného rozhodnutia bol trh s maloobchodnými dodávkami elektriny domácnostiam v rámci osobitných zmlúv napriek existencii prvkov lokálnej hospodárskej súťaže vnútroštátny, hoci Komisia tiež preskúmala účinky koncentrácie na lokálnej úrovni a dospela k záveru, že ani na lokálnom základe koncentrácia nespôsobovala porušenia hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o plyn, Komisia v bode 147 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že na účely uvedeného rozhodnutia trh s maloobchodnými dodávkami plynu domácnostiam v rámci základných dodávok sa bude považovať za samostatný výrobkový trh s lokálnym rozsahom, obmedzeným na dotknutú oblasť základných dodávok, a že trh s maloobchodnými dodávkami plynu domácnostiam v rámci osobitných zmlúv sa bude považovať za samostatný výrobkový trh s vnútroštátnym rozsahom.

280    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že trh s maloobchodnými dodávkami elektriny alebo plynu domácnostiam v rámci osobitných zmlúv mal byť vymedzený ako lokálny trh a nie ako vnútroštátny trh s lokálnymi prvkami.

281    Po prvé pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Komisia presne prebrala nepodložené stanovisko účastníkov koncentrácie o lokálnom vymedzení trhu bez zohľadnenia odlišných údajov a bez vykonania šetrenia svojimi vlastnými prostriedkami, Všeobecný súd konštatuje, pokiaľ ide o elektrinu, že Komisia analyzovala svoju rozhodovaciu prax v bodoch 63 až 65 napadnutého rozhodnutia, rozhodovaciu prax Spolkového úradu pre kartely v bodoch 66 a 67 rozhodnutia, stanovisko účastníkov koncentrácie v bode 68 rozhodnutia a že svoju analýzu vykonala v bodoch 69 až 90 napadnutého rozhodnutia.

282    Pokiaľ ide na jednej strane o geografický trh s maloobchodnými dodávkami elektriny domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci osobitných zmlúv, Komisia na účely svojej analýzy nezohľadnila len stanovisko účastníkov koncentrácie (body 78, 83, 84 a 88). Preskúmala totiž aj svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax (body 69 a 70), rozhodovaciu prax Spolkového úradu pre kartely (body 69, 74, 85 a 86), informácie pochádzajúce od Spolkového úradu pre kartely (body 80, 82, 83 a 86), uplatniteľné právne predpisy (bod 66), odpovede účastníkov prvého prieskumu trhu (body 74 až 76, 79 a 80), dotazník z fázy podrobného skúmania adresovaný zákazníkom PME a mikropodnikom v Nemecku (bod 85), príspevky konkurentov (body 75, 79, 81, 84 a 87) a štúdiu LBD (body 81, 84 a 87). Okrem toho Komisia vykonala svoje vlastné analýzy (bod 88). Vyplýva z toho, že Komisia uskutočnila krížové preverenie viacerých disponibilných zdrojov informácií pri geografickom vymedzení trhu s maloobchodnými dodávkami elektriny.

283    Pokiaľ ide na druhej strane o geografický trh s maloobchodnými dodávkami plynu, Komisia analyzovala svoju rozhodovaciu prax v bodoch 134 a 135 napadnutého rozhodnutia, rozhodovaciu prax Spolkového úradu pre kartely v bode 136 uvedeného rozhodnutia a stanovisko účastníkov koncentrácie v bode 137 tohto rozhodnutia. Okrem toho vykonala celkové preskúmanie v bodoch 138 až 146 napadnutého rozhodnutia.

284    Tak ako to urobila v oblasti elektriny, Komisia na účely svojej analýzy nezohľadnila iba stanovisko účastníkov koncentrácie, ale prihliadla tiež na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Spolkového úradu pre kartely (body 138 a 139), informácie od Spolkového úradu pre kartely (body 142 a 144), odpovede účastníkov prvého prieskumu trhu (body 138 a 143), svoje vlastné analýzy (bod 145) a interné dokumenty účastníkov koncentrácie (bod 143). Z toho vyplýva, že tak ako v odvetví elektriny, Komisia uskutočnila krížové preverenie rôznych zdrojov informácií pri geografickom vymedzení trhu s maloobchodnými dodávkami plynu.

285    Z tohto dôvodu tvrdenie žalobkyne založené na nedostatočnosti vyšetrovania vedeného Komisiou o geografických trhoch s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu nemožno prijať.

286    Okrem toho treba uviesť, že podobne ako u ostatných aspektov kontroly koncentrácie, v súvislosti s ktorými žalobkyňa obviňuje Komisiu, že ich dostatočne nepreskúmala (pozri bod 251 vyššie), to, čo žalobkyňa v skutočnosti Komisii vytýka je, že neposúdila niektoré dôkazy tak ako ona a že nedospela k rovnakým záverom ako ona.

287    Po druhé žalobkyňa poukazuje na nevyšetrenie skutočnosti, že existujú iba lokálne ponuky s rozdielnymi cenami.

288    Predovšetkým, pokiaľ ide o štúdiu odberateľov podľa ich poštového smerovacieho čísla a lokálneho dosahu ponúk dodávateľov, Všeobecný súd konštatuje, že Komisia v bode 73 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že hoci existovali lokálne prvky hospodárskej súťaže, trh s osobitnými zmluvami o dodávkach elektriny mal vnútroštátny rozmer s lokálnymi prvkami hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti Komisia konštatovala, pokiaľ ide o elektrinu, že existuje trend smerom k zvyšovaniu počtu aktívnych dodávateľov v každej oblasti siete (bod 74), že dodávatelia mali tendenciu uplatňovať podobné stratégie predaja vo všetkých regiónoch (bod 75), že 65 % dodávateľov, ktorí odpovedali na prvý prieskum trhu, navrhujú rovnakú čistú cenu v celej krajine okrem príležitostných výnimiek (bod 76), že zastupiteľnosť na strane ponuky bola podstatná z dôvodu možnosti relatívne ľahkej a bežnej expanzie do lokálnych oblastí (bod 77) a že priemerný počet dodávateľov na oblasť sa zvýšil zo 46 v roku 2008 na 124 v roku 2017 (bod 80).

289    Pokiaľ ide o plyn, Komisia v bode 142 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že odberatelia plynu v Nemecku si mohli vybrať v priemere medzi približne 120 dodávateľmi v ich sieťovej oblasti a že na celom nemeckom území bolo prítomných viac ako 50 konkurentov. V bode 143 napadnutého rozhodnutia uviedla, že iba malá časť konkurentov vyhlásila, že čisté ceny sa líšili od jedného regiónu k druhému pre všetky tovary alebo pre väčšinu z nich, že interné dokumenty účastníkov koncentrácie preukázali, že účastníci koncentrácie dohliadali na činnosti konkurentov v celom Nemecku bez toho, aby sa sústredili na konkrétne regióny alebo konkurentov, vzhľadom na to, že vývoj hospodárskej súťaže v odvetví plynu a elektriny bol monitorovaný a hodnotený rovnakým spôsobom účastníkmi koncentrácie, že zastupiteľnosť na strane ponuky bola značná a že nezistila významné prekážky pre vstup na trh alebo expanziu.

290    Komisia teda posudzovala povahu a vlastnosti elektrickej energie, existenciu bariér vstupu na trh, spotrebiteľské preferencie, ako aj úrovne cien v rámci územia v zmysle článku 9 ods. 7 nariadenia č. 139/2004. Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia dospela k záveru, že odberatelia využívajúci osobitné zmluvy mali prístup k veľkému počtu dodávateľov elektrickej energie s podobnými podmienkami všade v Nemecku.

291    Vzhľadom na odpovede na otázku č. 12 prvého prieskumu trhu totiž Komisia dospela k záveru, že približne dve tretiny dodávateľov vo všeobecnosti ponúkajú celoštátne ceny s rovnakými čistými cenami. Žalobkyňa nespochybňuje číselný údaj stanovený Komisiou.

292    Pokiaľ ide o plyn, odpovede na otázku č. 80 prvého prieskumu trhu založili posúdenie Komisie, podľa ktorého väčšina respondentov uviedla, že ceny boli všeobecne rovnaké v celej krajine, ale že sa príležitostne líšili od jedného regiónu k druhému. Hoci je pravda, že samotná Komisia nevyšetrovala, či sa ponúkané ceny líšili v závislosti od poštového smerovacieho čísla prostredníctvom vyhľadávača Google a porovnávacích internetových stránok „Verivox“ alebo „Check24“, platí, že Komisii prináleží posúdiť či informácie, ktoré má k dispozícii, postačujú na vykonanie jej analýzy, ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 192 a 262 vyššie. Všeobecný súd sa domnieva, že Komisia prostredníctvom prvého prieskumu trhu dostatočne zistila, že väčšina dodávateľov ponúkala porovnateľné ceny na celom nemeckom území. V tejto súvislosti preto neboli potrebné doplňujúce vyšetrovania na vyššie uvedených internetových stránkach.

293    V každom prípade, v bode 81 a nasledujúcich napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate analyzovala kritiky vyjadrené žalobkyňou, vrátane tých, ktoré sa týkali štúdie LBD. Komisia najmä uviedla, že relatívne vysoké ceny, ktoré miestni základní dodávatelia elektriny alebo plynu mohli žiadať pre osobitné zmluvy (body 83 a 144), boli spôsobené skôr výhodou pôvodného dodávateľa (bod 85). Okrem toho Komisia v bode 84 napadnutého rozhodnutia zistila metodický nedostatok, a síce to, že štúdia LBD považovala jednotlivé dcérske spoločnosti účastníkov koncentrácie za nezávislé subjekty, čo mohlo mať výrazný vplyv na výsledky, ak by napríklad marže alebo cenové stratégie boli analyzované v regióne, v ktorom jedna spoločnosť zo skupiny bola základným dodávateľom, a že zohľadnené boli iba marže alebo ceny tohto subjektu v danom regióne, a nie marže alebo ceny ostatných spoločností skupiny.

294    Vzhľadom na vyššie uvedené sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o geografický dosah cenových podmienok elektriny a plynu.

295    Aj za predpokladu, že by taká analýza, akú navrhuje žalobkyňa, viedla k záveru, že dodávatelia ponúkajú rôzne sadzby a podmienky v závislosti od poštového smerovacieho čísla, bol by to iba jeden z faktorov týkajúcich sa ponuky, v zmysle bodu 30 Oznámenia o definícii trhu. Ostatné faktory, ako sú bariéry vstupu na trh, sú totiž tiež relevantné. V tejto súvislosti má každý dodávateľ elektriny možnosť zásobovať každú domácnosť alebo drobného komerčného odberateľa na celom území štátu. Žalobkyňa nespochybňuje konštatovanie Komisie, podľa ktorého dodávatelia, vrátane malých komunálnych podnikov, sa pravidelne pokúšajú rozvíjať a podporovať hospodársku súťaž mimo svojej oblasti, ani že v priebehu posledných dvoch alebo troch rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia vstúpili na trh v oblasti zodpovedajúcej danému poštovému smerovaciemu číslu v priemere dva nové subjekty a rýchlo získali významné podiely na trhu (bod 79). Pokiaľ ide o plyn, súčasná konkurencia a hrozba vstupu na trh predstavujú obmedzenia pre pôvodných lokálnych dodávateľov (point 145). Z tohto dôvodu je správny predpoklad, že za prítomnosti vysoko konkurenčných marží v oblastiach zodpovedajúcich určitým poštovým smerovacím číslam si ďalší dodávatelia budú konkurovať v reakcii na dopyt. Za týchto podmienok by existencia lokálnych sadzieb sama osebe nestačila na odôvodnenie lokálneho dosahu definície geografického trhu.

296    Okrem toho žalobkyňa popiera relevantnosť počtu a rozsahu činnosti dodávateľov pre geografické vymedzenie trhu. Počet týchto dodávateľov elektriny, ktorí ponúkajú dodávky na celom území štátu alebo v širších oblastiach, ako sú ich regionálne oblasti, predstavuje faktor týkajúci sa ponuky v zmysle bodu 30 Oznámenia o definícii trhu. V súlade s ním totiž Komisia môže v prípade potreby overiť, či spoločnosti umiestnené v rôznych oblastiach nebudú čeliť konkurenčným prekážkam pri rozvoji svojich predajných aktivít na celom geografickom trhu. Počet a rozsah činnosti dodávateľov je ukazovateľom tohto typu prekážok.

297    Okrem toho pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého je geografický trh lokálnym trhom na základe skutočnosti, že odberatelia sú technicky fixovaní na konkrétne miesto, stačí konštatovať, že tak ako uvádza Komisia, toto tvrdenie je neúčinné, keďže relevantným faktorom je otázka, či odberatelia môžu byť zásobovaní dodávateľmi usadenými na inom mieste, a nie či sa odberatelia budú sťahovať, aby mohli byť zásobovaní inými dodávateľmi.

298    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého tarifné štruktúry majú lokálny charakter a dodávatelia prispôsobujú svoju distribučnú stratégiu regionálnym faktorom, žalobkyňa sa sčasti opiera o štúdie BET a Innoplexia, ktorých dôkazná hodnota je však obmedzená z dôvodov uvedených v bodoch 202 až 210 vyššie. V každom prípade z bodu 81 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia preskúmala tieto tvrdenia, ale zotrvala na svojom stanovisku, podľa ktorého mal geografický trh vnútroštátny rozmer. Aj za predpokladu, že by dodávatelia mali vo svojich ponukách lokálnu perspektívu, bol by to iba náznak možného lokálneho trhu zlučiteľný so záverom Komisie o existencii lokálnych prvkov na vnútroštátnom trhu. Na účely domnienky, že ide o vnútroštátny trh, totiž nie je nevyhnutné, aby všetky parametre hospodárskej súťaže boli rovnaké na celom území členského štátu.

299    Okrem toho z bodu 81 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia zohľadnila lokálne sadzby ponúkané účastníkmi koncentrácie, ktoré boli zistené štúdiou LBD.

300    Komisia rovnako uskutočnila vlastné vyšetrovanie a pracovala na hypotéze lokálnej tarifnej politiky dodávateľov. Preskúmala tak, či existoval vzťah medzi maržou dodávateľa a jeho podielom na dodávkach skupine odberateľov, ktorí nemajú osobitnú zmluvu so základným dodávateľom. V tejto súvislosti ide o správne východisko, keďže možno očakávať, že podnik s určitou mierou trhovej sily v určitej oblasti disponuje určitým manévrovacím priestorom pre zvyšovanie cien a ziskových marží. Táto analýza Komisie najmä ukázala, že na lokálnej úrovni neexistoval vzťah medzi maržami a podielmi na trhu pokiaľ ide o osobitné zmluvy (body 88 a 89 pre elektrinu a bod 145 pre plyn). Komisia dospela k záveru, že neexistencia systematického vzťahu medzi maržami a podielmi na trhu pokiaľ ide o odberateľov, ktorí práve menili alebo chceli zmeniť dodávateľa, naznačuje, že aktuálna konkurencia a hrozba vstupu na trh predstavujú obmedzenia pre pôvodných lokálnych dodávateľov, prinajmenšom pokiaľ ide o túto skupinu odberateľov, čo naznačuje existenciu vnútroštátneho trhu.

301    Za týchto podmienok sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď nepotvrdila stanovisko konkurentov, podľa ktorého mali maloobchodné dodávky elektriny a plynu lokálny dosah.

302    Po tretie pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa Komisia nepridržiavala svojej obvyklej rozhodovacej praxe, z precedensov citovaných v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že prax zavedená Komisiou nemôže potvrdiť vymedzenia geografických trhov navrhované žalobkyňou. Komisia totiž vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach nechala otvorenú otázku vymedzenia geografického trhu s maloobchodnými dodávkami elektriny a Komisia sa domnieva, že vymedzenie vnútroštátneho, regionálneho alebo lokálneho trhu s plynom je otázkou kazuistiky.

303    Pokiaľ ide o elektrinu, Komisia v bode 63 napadnutého rozhodnutia uviedla, že všeobecne vymedzila geografické trhy s maloobchodnými dodávkami elektriny konečným odberateľom ako trhy s vnútroštátnym rozsahom. Vo svojom rozhodnutí C(2009) 5111 z 22. júna 2009, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o EHP (vec COMP/M.5496 – Vattenfall/Nuon Energy), Komisia tiež vzala do úvahy možnosť užšieho vymedzenia geografického trhu na úrovni distribučnej siete pre maloobchodné dodávky elektriny drobným odberateľom pre Nemecko, hoci nakoniec v tomto prípade nechala otázku vymedzenia trhu otvorenú. Komisia však v bodoch 64 a 65 napadnutého rozhodnutia poznamenala, že od r. 2009 prešiel trh s maloobchodnými dodávkami elektriny v Nemecku významným vývojom a že geografický dosah hospodárskej súťaže sa rozšíril, čo sa už odrazilo v jej rozhodnutí C(2015) 9088 final z 8. decembra 2015, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o EHP (vec M.7778 – Vattenfall/ENGIE/GASAG), v ktorom preskúmala podiely na vnútroštátnom trhu pre maloobchodné dodávky elektriny všeobecne domácnostiam a výhradne odberateľom s osobitnými zmluvami, pričom otázka vymedzenia geografického trhu ostala otvorená.

304    Pokiaľ ide o plyn, Komisia v bode 134 napadnutého rozhodnutia uviedla, citujúc svoje rozhodnutie C(2015) 9088 final z 8. decembra 2015, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o EHP (vec M.7778 – Vattenfall/ENGIE/GASAG), svoje rozhodnutie C(2011) 2638 final z 11. apríla 2011, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o EHP (vec COMP/M.6068 – ENI/ACEGASAPS/JV) a svoje rozhodnutie C(2006) 5418 final zo 14. novembra 2006, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o EHP (vec COMP/M.4180 – Gaz de France/Suez), že v predchádzajúcich rozhodnutiach sa domnievala, že trh s maloobchodnými dodávkami plynu môže mať vnútroštátny, regionálny alebo lokálny rozsah obmedzený na oblasť distribučnej siete v závislosti na charakteristikách trhu.

305    Je pravda, že žalobkyňa urobila paralelu s trhom maloobchodného predaja potravín, ktorý Komisia definovala ako lokálny napriek prítomnosti mnohých vnútroštátnych dodávateľov. Stačí však konštatovať, že žalobkyňa neuvádza žiaden dôvod, ktorý by mohol opodstatniť povinnosť Komisie zohľadňovať rozhodovaciu prax rozvinutú v iných oblastiach. Nevysvetľuje ani, v akom rozsahu je paralela, ktorú sa snaží preukázať, relevantná. V každom prípade rozhodovacia prax v tejto oblasti nie je relevantná, keďže odberatelia nemôžu na trhoch s elektrinou a plynom zmeniť miesto dodávok, ale môžu iba uzatvoriť zmluvy s dodávateľmi usadenými v iných oblastiach vnútroštátneho územia, čo neplatí v prípade maloobchodného predaja potravín, pri ktorom sa Komisia domnievala, že na jednej strane podniky musia uskutočniť určité investície, aby mohli pôsobiť v spádových oblastiach, v ktorých ešte neboli prítomné, a na druhej strane, že odberateľ nebol vo všeobecnosti ochotný cestovať dlhé vzdialenosti kvôli nákupu potravín.

306    Okrem toho pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia neprihliadla na skutočnosť, že v rámci jej rozhodovacej praxe rozdiely v regionálnych cenách smerovali k preukázaniu existencie menších trhov ako sú vnútroštátne trhy, žalobkyňa cituje niektoré prípady bez toho, aby pritom uviedla, ako umožňujú dospieť k záveru o existencii ustálenej praxe alebo v akej miere boli závery týchto vecí uplatniteľné v prejednávanej veci. V každom prípade Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia dospela k záveru, že väčšina dodávateľov uplatňovala svoje sadzby na vnútroštátnej úrovni, ako to vyplýva z bodu 291 vyššie.

307    Vyplýva teda z toho, že Komisia sa neodchýlila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe a že zohľadnila svoje predchádzajúce posúdenia ako relevantný prvok analýzy.

308    V každom prípade Všeobecný súd pripomína, že Komisia nie je viazaná posúdeniami týkajúcimi sa relevantných trhov uskutočnenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bode 277 vyššie.

309    Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa v bodoch 91 a 147 napadnutého rozhodnutia domnievala, že na účely daného rozhodnutia mali maloobchodné dodávky elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci základných dodávok lokálny rozmer obmedzený na dotknutú oblasť základných dodávok a že maloobchodné dodávky elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci osobitných zmlúv mali vnútroštátny rozmer s lokálnymi prvkami.

310    Z vyššie uvedeného vyplýva, že treba zamietnuť prvú výhradu založenú na nesprávnom vymedzení trhov s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu.

b)      O druhej výhrade založenej na neúplnom vymedzení trhov distribúcie elektriny a plynu

311    Žalobkyňa v podstate uvádza, že Komisia sa nesprávne domnieva, že dotknuté sú iba trhy prevádzkovania prenosových a distribučných sietí elektriny a plynu. Komisia v tejto súvislosti neanalyzovala na jednej strane oblasť obstarávania sieťových zariadení a stavebných služieb, ani oblasť služieb informačných technológií, ktoré by boli ovplyvnené koncentráciou na strane dopytu a na druhej strane oblasť poskytovania služieb pre ostatných PDS, ktorá by bola ovplyvnená zo strany ponuky. Následná analýza následkov koncentrácie je preto neúplná.

312    Komisia podporovaná spoločnosťou E.ON spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

313    Treba uviesť, že pokiaľ sa Komisii vytýka, že nezohľadnila prípadný problém hospodárskej súťaže na iných trhoch, ako sú trhy, ktoré boli predmetom analýzy hospodárskej súťaže, je povinnosťou žalobkyne predložiť závažné indície konkrétne preukazujúce existenciu problému hospodárskej súťaže, ktorý mala Komisia vzhľadom na jeho dosah preskúmať. Na to, aby žalobkyňa vyhovela tejto požiadavke, je jej povinnosťou identifikovať relevantné trhy, opísať stav hospodárskej súťaže bez koncentrácie a uviesť pravdepodobné účinky koncentrácie s ohľadom na stav hospodárskej súťaže na týchto trhoch (pozri rozsudok z 20. októbra 2021, Polskie Linie Lotnicze “LOT"/Komisia, T‑240/18, EU:T:2021:723, bod 44 a citovaná judikatúra).

314    Treba však konštatovať, že žalobkyňa sa obmedzila na predloženie nepodložených tvrdení a že neuviedla žiaden seriózny návrh na vymedzenie údajne dotknutých relevantných trhov, na základe čoho treba túto výhradu zamietnuť.

c)      O tretej výhrade založenej na nesprávnom vymedzení trhov so službami merania a s elektromobilitou

315    Žalobkyňa v podstate uvádza, že Komisia nesprávne vymedzila trhy so službami merania a s elektromobilitou z dôvodu pochybení vzniknutých počas jej štúdie trhu. Komisia najmä zanedbala rozhodujúce faktory ako sú vyššie úspory z rozsahu, finančná sila, prístup k údajom a siete spolupráce.

316    Po prvé pokiaľ ide o služby merania, žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia nesprávne rozlišovala medzi nGPC, teda na pripomenutie zvyčajne zodpovednými prevádzkovateľmi meracích bodov a cGPC, teda konkurenčnými prevádzkovateľmi meracích bodov. To sa vysvetľuje skutočnosťou, že z hľadiska odberateľa nemá okolnosť, či služby merania poskytuje nGPC alebo cGPC, žiaden význam. Na základe toho existuje iba jediný trh so službami merania.

317    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia nedostatočne posúdila geografické vymedzenie trhu pre inštaláciu a prevádzku verejných nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá, keďže všeobecne platí, že denná vzdialenosť najazdená elektrickým vozidlom je iba 30 km a že len o niečo viac než 1 % jázd presiahne 100 km. Okrem toho Komisii vytýka, že nedostatočne posúdila vymedzenie prevádzkovania nabíjacích staníc mimo diaľnic.

318    Po tretie z dôvodu svojej činnosti na trhu so službami merania boli účastníci koncentrácie schopní zozbierať množstvo údajov, ktoré im umožňujú získať výhody na trhu zákazníckych riešení, založené na využívaní týchto údajov. Komisia však nevymedzila tento posledný uvedený trh.

319    Komisia podporovaná spoločnosťou E.ON spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

1)      O trhoch so službami merania

320    Ako bolo pripomenuté v bode 32 vyššie, služby merania pozostávajú z merania spotreby elektriny, plynu, vody alebo tepla na účely vyúčtovania, transparentnosti a optimalizácie spotreby.

321    Komisia v bodoch 151 až 153 napadnutého rozhodnutia uviedla, že v Nemecku patrilo prevádzkovanie meracích bodov pod zodpovednosť PDS až do liberalizácie v roku 2005. Messstellenbetriebsgesetz (zákon o správe meracích bodov) z 1. septembra 2016 (BGBl. I, s. 2034) zaviedol rozlišovanie medzi prevádzkou siete a prevádzkou meracích bodov, vytvoril úlohy nGPC a cGPC a zaviedol:

–        po prvé povinnosť výlučne pre nGPC nahradiť všetky elektromery v Nemecku modernými meračmi do roku 2032;

–        po druhé povinnosť pre nGPC zaviesť inteligentné systémy merania s rôznymi cenovými stropmi v závislosti od typov odberateľov a úrovne spotreby, pričom tento systém má byť pre drobných odberateľov fakultatívny; rovnaká povinnosť sa uplatňuje na cGPC, ale bez cenových stropov;

–        po tretie všeobecnú povinnosť nahradiť existujúce merače meračmi plynu, ktoré budú kompatibilné s vysoko zabezpečeným komunikačným zariadením, bránou pre inteligentné merače, ktorá umožní oznámenie nameraných údajov oprávneným subjektom pôsobiacim na trhu.

322    Komisia sa za týchto podmienok v bode 169 napadnutého rozhodnutia domnievala, že bolo potrebné rozlišovať medzi službami merania elektriny a plynu poskytovanými zo strany nGPC a službami merania elektriny a plynu, ktoré poskytovali cGPC, z podobných dôvodov ako sú tie, ktoré opodstatňovali rozlišovanie medzi základnými zmluvami a osobitnými zmluvami, a predovšetkým skutočnosťou, že k hospodárskej súťaži dochádzalo predovšetkým na trhu cGPC, ďalej okolnosťou, že regulačné rámce nGPC a cGPC sa líšili, najmä pokiaľ ide o cenové stropy a povinnosti zavedenia moderných a inteligentných meračov, a napokon skutočnosťou, že k vstupu externých subjektov na vnútroštátny trh s elektrinou, ako sú Deutsche Telekom alebo Deutsche Bahn, došlo na trhu cGPC. Komisia však napokon rozhodla, že otázka, či trhy so službami merania elektriny a plynu majú byť rozdelené oddelením nGPC a cGPC, mohla in fine ostať otvorená, keďže koncentrácia nevznášala problémy pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom, bez ohľadu na možné vymedzenie trhu.

323    V tejto súvislosti treba pripomenúť judikatúru, podľa ktorej Komisia môže nechať otvorenú otázku definície predmetného výrobkového trhu, keďže z dôvodov vysvetlených Komisiou v napadnutom rozhodnutí jasne a jednoznačne vyplýva, že žiadna definícia trhu neumožňuje konštatovať existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže následkom koncentrácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2017, KPN/Komisia, T‑394/15, neuverejnený, EU:T:2017:756, bod 60).

324    Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia nesprávne vymedzila výrobkový trh oddelením nGPC a cGPC, treba zamietnuť, keďže Komisia sa výslovne nevyjadrila v prospech tohto užšieho vymedzenia, hoci naznačila, že toto rozlišovanie by mohlo byť vhodné.

2)      O trhoch so službami inštalácie a prevádzkovania verejných nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá

325    Po prvé pokiaľ ide o vymedzenie trhu so službami inštalácie a prevádzkovania rýchlych verejných nabíjacích staníc na diaľniciach na jednej strane, a inštalácie a prevádzkovania extra rýchlych verejných nabíjacích staníc na diaľniciach na strane druhej, Komisia v bode 197 napadnutého rozhodnutia uviedla, že vzdialenosť 50 km bola dobrým ukazovateľom pre určenie staníc, ktoré boli schopné na seba navzájom vyvíjať významný konkurenčný tlak. V bodoch 200 a 218 napadnutého rozhodnutia však napokon nechala otvorenú otázku vymedzenia geografického trhu (medzi lokálnym trhom alebo vnútroštátnym trhom s lokálnymi prvkami hospodárskej súťaže) vzhľadom na to, že zistila značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže bez ohľadu na zvolené vymedzenie.

326    Komisia v tejto súvislosti konštatovala v bodoch 367 a 370 napadnutého rozhodnutia, že spoločnosti E.ON a innogy spolu uzatvorili zmluvy o inštalácii a prevádzkovaní rýchlych a extra rýchlych verejných nabíjacích staníc pre viac ako 60 až 70 % čerpacích staníc na diaľničných odpočívadlách podniku Autobahn Tank & Rast, ktorý prevádzkuje viac ako 90 % čerpacích staníc na diaľniciach v Nemecku.

327    Za týchto podmienok Komisia v bodoch 379 a 380 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že pokiaľ sa verejné nabíjacie stanice spoločností E.ON a innogy nachádzali vo vzdialenosti 50 km a ak medzi nimi neboli verejné nabíjacie stanice iného konkurenta, spoločnosti E.ON a innogy boli svojimi najpriamejšími konkurentmi.

328    Preto bez ohľadu na geografické vymedzenie trhu ako lokálneho alebo vnútroštátneho s lokálnymi prvkami hospodárskej súťaže Komisia určila vzdialenosť 50 km za relevantný prvok pre analýzu existencie protisúťažných účinkov.

329    Rovnako treba konštatovať, že hoci Komisia môže nechať otvorenú otázku definície predmetného trhu, ak žiadna z definícií trhu neumožňuje konštatovať existenciu významného narušenia účinnej hospodárskej súťaže následkom koncentrácie v zmysle judikatúry citovanej v bode 323 vyššie, môže rovnako nechať otvorenú otázku definície predmetného trhu, ak konštatuje existenciu protisúťažných účinkov bez ohľadu na zvolenú definíciu, a to za predpokladu, že v nadväznosti na zmeny zavedené dotknutými podnikmi už koncentrácia nemôže značne narušiť účinnú hospodársku súťaž, bez ohľadu na definíciu predmetného trhu.

330    Na základe toho skutočnosť, že Komisia si za týchto podmienok vybrala otvorenú definíciu trhu znamená, že analyzuje, či odstránenie prekrývania medzi účastníkmi koncentrácie vo vzdialenosti 50 km zrušilo protisúťažné účinky bez ohľadu na geografické vymedzenie trhu.

331    Žalobkyňa sa v tejto súvislosti domnieva, že vzdialenosť, ktorú mala Komisia vziať do úvahy, mala byť 30 km a nie 50 km. Žalobkyňa však nevysvetľuje, ako by skutkové okolnosti, ktoré uvádza, aj keby boli správne, a síce že denná vzdialenosť prejdená elektrickým vozidlom je 30 km a že len o niečo viac ako 1 % jázd prekračuje 100 km, mohli spochybniť vzdialenosť 50 km, ktorú si vybrala Komisia pokiaľ ide o inštaláciu a prevádzkovanie elektrických nabíjacích staníc na diaľnici, alebo zdôvodniť akékoľvek zjavne nesprávne posúdenie.

332    Nie je preto preukázané, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď nechala otvorenú otázku geografického vymedzenia trhu so službami inštalácie a prevádzkovania rýchlych verejných nabíjacích staníc na diaľniciach a so službami inštalácie a prevádzkovania extra rýchlych verejných nabíjacích staníc na diaľniciach.

333    Po druhé pokiaľ ide o trh so službami inštalácie a prevádzkovania nabíjacích staníc nachádzajúcich sa mimo diaľnic, Komisia v bode 203 napadnutého rozhodnutia nechala otvorenú otázku vymedzenia geografického trhu, keďže koncentrácia nespôsobovala problém bez ohľadu na pravdepodobné vymedzenie trhu, z dôvodu, ako vyplýva z bodov 381 až 387 napadnutého rozhodnutia, že účastníci koncentrácie len málo využívali extra rýchle nabíjacie stanice a že na trhu existovalo množstvo konkurentov a niekoľko ďalších veľkých konkurentov s expanzívnymi plánmi.

334    Komisia teda výslovne uviedla, že žiadne z vymedzení trhu neumožňovalo konštatovať existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže následkom koncentrácie. Vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 323 vyššie treba dospieť k záveru, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď nechala otvorenú otázku vymedzenia trhu, pokiaľ ide o nabíjacie stanice nachádzajúce sa mimo diaľnice.

3)      O trhu so zákazníckymi riešeniami založenými na využívaní údajov

335    Pokiaľ ide o údajné nevymedzenie trhu so zákazníckymi riešeniami založenými na využívaní údajov, Všeobecný súd konštatuje, že je pravda, že Komisia nepristúpila k tomuto vymedzeniu, aj keď v oddiele 7.4 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa vzťahuje na „Iné teórie ujmy“, analyzovala možné protisúťažné účinky koncentrácie.

336    Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 313 vyššie však treba zamietnuť túto výhradu, keďže žalobkyňa nevysvetľuje, v akom rozsahu existoval na tomto trhu problém v oblasti hospodárskej súťaže, ktorý mala Komisia vzhľadom na jeho dopad preskúmať. Žalobkyňa sa totiž obmedzuje na uvedenie toho, že Komisia analyzovala možné protisúťažné účinky koncentrácie, pričom nevysvetlila, ako ju táto analýza zaväzovala pristúpiť k vymedzeniu tohto trhu.

337    Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť tretiu výhradu založenú na nesprávnom vymedzení trhov so službami merania a elektromobility.

d)      Záver o druhej časti piateho žalobného dôvodu

338    Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že Komisia náležite zohľadnila všetky relevantné skutočnosti, ktoré mala k dispozícii a že identifikovala a vymedzila trhy relevantné v prejednávanej veci bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

339    Treba preto zamietnuť druhú časť piateho žalobného dôvodu, založenú na nesprávnom vymedzení relevantných trhov.

5.      O tretej časti piateho žalobného dôvodu, založenej na nesprávnom posúdení účinkov koncentrácie

a)      O prvej výhrade, založenej na nesprávnom posúdení účinkov na trhy s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu

340    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nedostatočne preskúmala účinky koncentrácie na trhy s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu a tiež že ich zjavne nesprávne posúdila.

341    Po prvé Komisia nesprávne posúdila situáciu hospodárskej súťaže v oblasti základného zásobovania. Komisia sa v tejto súvislosti obmedzila na preskúmanie, v ktorých oblastiach základného zásobovania boli účastníci koncentrácie schopní navzájom sa nahradiť ako základní dodávatelia, čo predstavuje neúplnú analýzu.

342    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia neskúmala dopad, ktorý malo spojenie zákazníckych portfólií účastníkov koncentrácie v rámci ich oblastí základného zásobovania v porovnaní s ostatnými dodávateľmi, osobitne v kontexte rastúcej schopnosti spoločnosti E.ON vylúčiť konkurentov.

343    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že Komisia nedostatočne posúdila účinky zániku hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami E.ON a innogy.

344    Po štvrté žalobkyňa uvádza, že Komisia nedostatočne zohľadnila rastúcu finančnú silu spoločnosti E.ON, ktorú jej priznávajú konkurenčné výhody.

345    Komisia podporovaná spoločnosťou E.ON uvádza, že bez toho, aby pochybila, urobila celkové posúdenie účinkov koncentrácie na trh s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu.

346    Po prvé treba konštatovať, pokiaľ ide o údajne nesprávne posúdenie situácie hospodárskej súťaže na trhoch s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci základných dodávok, že Všeobecný súd v bodoch 278 a 309 vyššie už dospel k záveru, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v bodoch 91 a 147 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že trh so základnými dodávkami elektriny a plynu mal byť považovaný za samostatný výrobkový trh a s lokálnym rozmerom, obmedzeným na dotknutú oblasť základných dodávok.

347    Komisia v tejto súvislosti tiež uviedla v bodoch 265 a 331 napadnutého rozhodnutia, že vzhľadom na to, že v každej oblasti základného zásobovania predstavujúcej samostatný trh bol iba jeden podnik určený za základného dodávateľa elektriny a plynu, tento podnik mal v tejto oblasti de facto pre elektrinu a de jure pre plyn monopolné postavenie. Komisia na základe toho v bodoch 265 a 331 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že koncentrácia bude mať na tieto trhy obmedzené priame alebo nepriame účinky.

348    Po prvé treba uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje skutočnosť, že z dôvodu monopolu de jure ovplyvňujúceho oblasti základného dodávania neexistuje medzi jednotlivými oblasťami základného dodávania hospodárska súťaž, a teda ani možné protisúťažné účinky. Žalobkyňa však nevysvetľuje, ako skutočnosť, že podiely spoločnosti E.ON na trhu môžu dosahovať lokálne 69 % v oblastiach základného dodávania, môže sama osebe predstavovať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže na trhu so základnými dodávkami alebo indíciu tohto narušenia. Po koncentrácii sa totiž nezväčšili podiely spoločnosti E.ON na trhu alebo v oblasti základných dodávok, ale počet oblastí, v ktorých spoločnosť E.ON zohráva úlohu základného dodávateľa. Komisia teda bez dopustenia sa zjavne nesprávneho posúdenia dospela k záveru, že priame účinky koncentrácie na tieto trhy boli nanajvýš obmedzené.

349    Po druhé pokiaľ ide o možné zníženie šancí konkurentov stať sa základnými dodávateľmi v rámci trojročnej kontroly, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že napriek neexistencii pravdepodobného rizika, že koncentrácia bude mať priamy účinok na tieto trhy, Komisia napriek tomu venovala veľkú časť oddielu 7.2.2.1 napadnutého rozhodnutia preskúmaniu možných nepriamych účinkov, a síce, či koncentrácia mohla posilniť schopnosť spoločnosti E.ON zachovať si postavenie základného dodávateľa v niektorých lokálnych oblastiach a tým znížiť motiváciu stanoviť ceny osobitných zmlúv konkurenčným spôsobom.

350    Komisia v tejto súvislosti v bode 266 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že postavenie základného dodávateľa bolo skutočne určované každé tri roky zo strany príslušného PDS a bolo priznané dodávateľovi elektriny, ktorý mal najviac rezidenčných odberateľov v regióne, vrátane odberateľov so základnými zmluvami a odberateľov s osobitnými zmluvami, a vrátane elektriny používanej na vykurovanie. Ako Komisia uviedla v tom istom bode napadnutého rozhodnutia, určenie základných dodávok tak závisí od počtu rezidenčných odberateľov majúcich osobitné zmluvy a cenové stratégie pri osobitných zmluvách môžu mať účinky na trh so základnými dodávkami.

351    Hoci teoreticky môžu účastníci koncentrácie kombinovať svojich odberateľov z radov domácností a drobných komerčných odberateľov v dôsledku koncentrácie na účely zvýšenia svojich šancí zachovať si postavenie základného dodávateľa alebo získať ho, treba konštatovať, že ako uviedla Komisia v bode 268 napadnutého rozhodnutia, iba odberatelia od jedného právneho subjektu sa započítavajú na účely určenia základných dodávok, na rozdiel od kombinácie odberateľov od všetkých subjektov vlastnených jednou materskou spoločnosťou. Komisia sa v tejto súvislosti domnievala, že ak by stratégia vyprázdniť niektoré právne subjekty na účely posilnenia základne odberateľov iného subjektu zo skupiny alebo zoskupenia odberateľov jedného právneho subjektu bola výhodná, účastníci koncentrácie by ju veľmi pravdepodobne skúsili zrealizovať už pred koncentráciou, čo nezistila.

352    Žalobkyňa sa v tejto súvislosti obmedzuje na uvedenie tejto možnej teórie ujmy, ale bez toho, aby predložila dôkazy o tom, že účastníci koncentrácie túto stratégiu skutočne už realizovali, vzhľadom na počet ochranných známok a dcérskych spoločností, ktoré kontrolovali pred koncentráciou. Treba však uviesť, že ak by účastníci koncentrácie boli skutočne motivovaní skúsiť chrániť svoje základné oblasti alebo vstúpiť do nových oblastí, boli by už pravdepodobne zoskupili ochranné známky alebo subjekty, keďže je nesporné, že účastníci koncentrácie už vlastnili veľké množstvo značiek a dcérskych spoločností pred koncentráciou. Žalobkyňa neuvádza ani dôvody, na základe ktorých by sa riziko realizácie tejto stratégie zvýšilo v nadväznosti na koncentráciu. Vzhľadom na nedostatok dôkazov o existencii tejto teórie ujmy treba dospieť k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že riziko tohto nepriameho účinku bolo obmedzené.

353    V každom prípade Komisia v bode 269 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že účastníci koncentrácie boli zriedkavo najbližšími vzájomnými konkurentmi a že najčastejšie to boli komunálne podniky, ktoré boli druhými najväčšími dodávateľmi domácností, a v bode 270 napadnutého rozhodnutia uviedla, že podľa interných dokumentov spoločnosti E.ON tento podnik považoval spoločnosť innogy za druhého dodávateľa v oblasti iba raz. Komisia tiež v bode 271 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že v oblastiach, kde bol jeden z účastníkov koncentrácie základným dodávateľom, druhý účastník mal vo všeobecnosti malý podiel odberateľov, a to 5 % alebo menej. Z toho teda vyplýva, že hoci je táto stratégia teoreticky možná, Komisia dostatočne preukázala, že účastníci koncentrácie by z nej nemohli mať vecný prospech vzhľadom na obmedzené regionálne prekrývanie sa ich odberateľov.

354    Po tretie žalobkyňa sa domnieva, že Komisia neanalyzovala účinky súvisiace na jednej strane s nečinnosťou odberateľov, pokiaľ ide o zmenu lokálneho základného dodávateľa a na druhej strane so skutočnosťou, že základný dodávateľ dodáva väčšine odberateľov využívajúcich osobitné zmluvy v rámci svojej oblasti. V tomto smere treba konštatovať, že žalobkyňa sa opäť obmedzuje na zdôraznenie nedostatku vyšetrovania zo strany Komisie, ale nevysvetľuje, aký záver mala Komisia vyvodiť z účinkov na základné oblasti. Všeobecný súd sa domnieva, že tieto skutočnosti nie sú relevantné, keďže okolnosti týkajúce sa odberateľov využívajúcich osobitné zmluvy získané z dôvodu postavenia základného dodávateľa alebo nečinnosti základných odberateľov spoločností innogy alebo E.ON sa nemenia v dôsledku koncentrácie. To vylučuje priamy účinok v rozsahu, v akom, ako bolo vysvetlené v bode 348 vyššie, neexistuje priama hospodárska súťaž medzi jednotlivými oblasťami poskytovania základných dodávok. Pokiaľ ide o nepriame účinky, žalobkyňa nevysvetľuje, v akom rozsahu by tieto faktory mohli mať za následok posilnenie schopnosti spoločnosti E.ON zachovať si alebo získať postavenie základného dodávateľa v niektorých oblastiach.

355    Komisia sa teda mohla domnievať, bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, že koncentrácia by značne nenarušila účinnú hospodársku súťaž na trhu s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci základných dodávok v Nemecku.

356    Po druhé pokiaľ ide o dopad vyplývajúci zo spojenia zákazníckych portfólií účastníkov koncentrácie na trh s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným spotrebiteľom v rámci osobitných zmlúv, treba pripomenúť, že Komisia pri posudzovaní protisúťažných účinkov koncentrácie porovnáva podmienky hospodárskej súťaže, ktoré by nastali v dôsledku ohlásenej koncentrácie, s podmienkami, ktoré by existovali na trhu, ak by koncentrácia nenastala (rozsudok z 23. mája 2019, KPN/Komisia, T‑370/17, EU:T:2019:354, bod 115).

357    Treba uviesť, že existencia veľkých podielov na trhu je veľmi významná a že vzťah medzi trhovými podielmi účastníkov koncentrácie a trhovými podielmi ich konkurentov, a to najmä tých, ktorí sú bezprostredne za nimi, tak predstavuje platnú indíciu o existencii dominantného postavenia alebo značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže. Okrem toho, osobitne malý trhový podiel jedného z účastníkov koncentrácie môže naznačovať prima facie absenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ostatné subjekty na trhu disponujú oveľa väčšími trhovými podielmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T‑282/02, EU:T:2006:64, bod 201).

358    Z bodu 17 Usmernení na posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ C 31, 2004, s. 5; Mim. vyd. 08/003, s. 10, ďalej len „usmernenia“) na jednej strane vyplýva, že veľmi vysoký podiel na trhu, 50 % a viac, môže byť sám osebe dôkazom existencie dominantného postavenia na trhu a na druhej strane, že ak s podielom na trhu nižším ako 50 % môže koncentrácia vyvolať obavy z ohrozenia hospodárskej súťaže, je to z dôvodu iných faktorov, ako sú najmä sila a počet konkurentov (rozsudok zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08, neuverejnený, EU:T:2013:306, bod 59).

359    Okrem toho podľa odôvodnenia 32 nariadenia č. 139/2004 a bodu 18 usmernení, koncentrácie, ktoré z dôvodu obmedzeného trhového podielu účastníkov koncentrácie nemôžu narušiť účinnú hospodársku súťaž, možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom. Tento predpoklad sa uplatňuje najmä ak trhový podiel dotknutých podnikov nepresahuje 25 % na vnútornom trhu, ani na jeho podstatnej časti.

360    Vzhľadom na tieto úvahy teda treba určiť, či sa Komisia v prejednávanej veci dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala účinky na trh s maloobchodnými dodávkami elektriny domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci osobitných zmlúv pri spojení zákazníckych portfólií účastníkov koncentrácie.

361    Pokiaľ ide o prejednávanú vec, po prvé z bodov 274 a 333 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podiely spoločnosti E.ON na trhu dodávok domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci osobitných zmlúv v Nemecku dosahujú medzi 5 % a 10 %, teda [dôverné](2) pre elektrinu a medzi 5 % a 10 %, teda [dôverné] pre plyn. Podiely spoločnosti innogy na trhu sa nachádzajú medzi 10 % a 20 %, teda [dôverné], pre elektrinu a medzi 5 % a 10 %, teda [dôverné], pre plyn.

362    Všeobecný súd v tejto súvislosti v rozsudku zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia (T‑405/08, neuverejnený, EU:T:2013:306, bod 61) rozhodol, že Komisia neporušila usmernenia, keď sa domnievala, že spoločný podiel účastníkov koncentrácie na trhu bol „mierny“, keď zohľadnila spoločný podiel účastníkov koncentrácie na trhu vo výške 35,1 %, ako aj 35,5 %.

363    Spoločné podiely účastníkov koncentrácie na trhu dosahujúce medzi 15 % a 30 %, teda [dôverné] pre elektrinu a medzi 10 % a 20 %, teda menej ako [dôverné] pre plyn, tak predstavujú prinajmenšom silný náznak toho, že koncentrácia nemôže narušiť účinnú hospodársku súťaž na trhu s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci osobitných zmlúv v Nemecku.

364    Po druhé Komisia zohľadnila ďalšie faktory. Konštatovala najmä, že existuje veľký počet konkurentov, že účastníci koncentrácie nie sú blízkymi konkurentmi a že bariéry vstupu na trh sú relatívne slabé a konkurenčný tlak podstatný.

365    Predovšetkým, z bodu 275 napadnutého rozhodnutia a zo strany 253 dokumentu Spolkového úradu pre kartely citovanej v poznámke pod čiarou 281 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa analýzy údajov, ktoré poskytlo 808 PDS v súvislosti s počtom dodávateľov, vo viac ako 89 % sieťových oblastí bolo viac než 50 dodávateľov aktívnych a v 71 % sieťových oblastí bolo viac ako 100 dodávateľov aktívnych, takže v roku 2017 si každý odberateľ v Nemecku mohol vybrať v priemere spomedzi viac než 120 dodávateľov. Okrem toho, v Nemecku je aktívnych viac než 1 000 dodávateľov elektriny, vrátane spoločností EnBW a Vattenfall, z ktorých každá vlastní medzi 5 a 10 % podielov na trhu a spoločností EWE, Mainova a Stadtwerke München, ktoré majú každá menej ako 5 % podielov na trhu. Komisia tiež v bodoch 334 a 335 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že odberatelia plynu si v Nemecku mohli priemerne vybrať medzi približne 116 dodávateľmi vo svojej sieťovej oblasti, že priemerný počet dodávateľov na zónu počas posledných rokov neprestával rásť a že dodávatelia niekedy prichádzali z iných odvetví, ako je to najmä v prípade spoločnosti Shell. Okrem toho je v Nemecku aktívnych viac ako 1 000 dodávateľov plynu, vrátane spoločnosti EnBW, ktorej podiel na trhu sa nachádza medzi 5 a 10 %, a spoločností EWE, Mainova, Enercity a Rheinenergie, z ktorých každá vlastní menej ako 5 % podielov na trhu. Rovnako trhy s dodávkami elektriny a plynu považuje Spolkový úrad pre kartely všeobecne za konkurenčné, ako to vyplýva z bodov 276 a 336 napadnutého rozhodnutia.

366    Komisia ďalej konštatovala v bodoch 277 a 337 napadnutého rozhodnutia, že účastníci koncentrácie neboli osobitne blízkymi konkurentmi pokiaľ ide o maloobchodné dodávky elektriny a plynu v rámci osobitných zmlúv. Komisia totiž uviedla, že odberatelia, ktorí odišli od spoločností E.ON alebo innogy v oblastiach ich pôsobenia, sa zriedkavo obrátili na spoločnosť innogy alebo na spoločnosť E.ON. Nanajvýš 20 % odberateľov si vybralo druhého účastníka koncentrácie. Navyše Komisia poznamenala, že nič v interných dokumentoch účastníkov koncentrácie nenaznačovalo, že sa vzájomne sledovali výraznejšie než ostatní dodávatelia. Komisia navyše uviedla, že spoločnosti E.ON a innogy nepriznávali osobitnú pozornosť druhému účastníkovi pri svojich rozhodovaniach v oblasti stanovenia cien. Komisia napokon uviedla, že väčšina konkurentov, ktorí odpovedali v prvom prieskume trhu uviedla, že boli schopní pritiahnuť zákazníkov účastníkov koncentrácie. Z bodu 278 napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že v oblasti elektriny väčšina respondentov uviedla, že neexistovala časť klientskej základne, pri ktorej by spoločnosti E.ON a innogy boli v osobitne úzkom konkurenčnom vzťahu a pre ktorú by existovalo málo iných možností než účastníci koncentrácie. Väčšina respondentov v konkurencii s účastníkmi koncentrácie uviedla, že boli schopní pritiahnuť zákazníkov spomedzi celej zákazníckej základne uvedených účastníkov koncentrácie.

367    Komisia okrem toho v bodoch 279 a 338 napadnutého rozhodnutia uzavrela, že bariéry vstupu na trh a expanzii na trhu s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu boli relatívne slabé.

368    Komisia napokon subsidiárne analyzovala účinky koncentrácie na hypotetické lokálne trhy s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci osobitných zmlúv v bodoch 281 až 290 pre elektrinu a v bodoch 339 až 350 napadnutého rozhodnutia pre plyn. Táto analýza odpovedá na obavy, ktoré vyjadrili komunálne podniky. Vzhľadom však na to, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri vymedzení relevantného trhu, ako to vyplýva z bodov 294, 301 a 310 vyššie, Komisia nebola povinná uskutočniť túto analýzu, ktorá bola teda vykonaná len pre úplnosť.

369    Po tretie žalobkyňa uvádza okolnosť, že spoločnosti E.ON a RWE vlastnili menšinové podiely v podnikoch pôsobiacich v odvetví energie a vytýka Komisii, že na ne neprihliadla. Na jednej strane treba konštatovať, že koncentrácia M.8870 podliehajúca preskúmaniu Všeobecným súdom v rámci prejednávanej žaloby, sa týka prevzatia spoločnosti innogy spoločnosťou E.ON, a teda že spoločnosť RWE nie je účastníkom koncentrácie. V tomto zmysle menšinové podiely vlastnené spoločnosťou RWE nie sú relevantné pre analýzu účinkov tejto koncentrácie. Na druhej strane žalobkyňa nevysvetľuje, aký dopad by tieto podiely mohli mať na analýzu narušení hospodárskej súťaže súvisiacich s koncentráciou. Žalobkyňa sa totiž obmedzuje na uvedenie počtu podielov spoločností RWE a E.ON v iných podnikoch bez vysvetlenia, či sú tieto podniky aktívne na dotknutých trhoch, aké postavenie zastávajú na svojich trhoch, ako by ich vzťah so spoločnosťami RWE a E.ON mohol narušiť hospodársku súťaž, alebo či sú tieto hypotetické narušenia samotnými dôsledkami koncentrácie.

370    Okrem toho Komisia pri svojom posudzovaní koncentrácie zohľadnila trhové podiely podnikov, v ktorých mali spoločnosti innogy a E.ON podiely. Komisia v tejto súvislosti uviedla v poznámkach pod čiarou č. 280 a 367 napadnutého rozhodnutia postupne pre elektrinu a plyn, že aj keby sme pridali všetky trhové podiely spoločností, v ktorých účastníci koncentrácii vlastnili menšinový podiel, zvýšilo by to spoločný podiel týchto účastníkov o menej než 5 %. Komisia dodala, že vzhľadom na to, že tento percentuálny podiel je obmedzený a že nadhodnocuje skutočnú finančnú účasť, ktorú účastníci koncentrácie mali v týchto spoločnostiach, domnievala sa, že menšinové podiely účastníkov podstatne nemenili ich postavenie po koncentrácii a teda ani jej posúdenie týkajúce sa tejto koncentrácie.

371    Okrem toho, z odseku 3 bodu 287 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa analýzy Komisie neexistuje jasný vzájomný vzťah medzi maržami spoločností E.ON a innogy na sadzbách pre aktívnejších odberateľov a postavením druhého účastníka koncentrácie na lokálnej úrovni, čo naznačuje, že účastníci koncentrácie nie sú osobitne blízkymi konkurentmi v niektorých lokálnych oblastiach a že koncentrácia by nezrušila významný konkurenčný tlak na lokálnej úrovni.

372    Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že Komisia bez dopustenia sa zjavne nesprávneho posúdenia dostatočne, dokonca vyčerpávajúco a široko analyzovala účinky na trhy s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci osobitných zmlúv.

373    Po tretie pokiaľ ide o účinky zániku konkurenčného vzťahu medzi spoločnosťami E.ON a innogy, žalobkyňa v podstate tvrdí, že spoločnosť E.ON by po koncentrácii bola schopná odradiť svojich súčasných odberateľov od zmeny dodávateľa, získať naspäť svojich odberateľov alebo expandovať do ďalších oblastí.

374    Všeobecný súd v tejto súvislosti odkazuje na zistenia uvedené v bode 364 a nasledujúcich, ktoré ukazujú, že Komisia bez dopustenia sa zjavne nesprávneho posúdenia preukázala, že existuje zdravá hospodárska súťaž, že účastníci koncentrácie nie sú blízkymi konkurentmi a že bariéry vstupu na trh a expanzie sú slabé.

375    Po štvrté pokiaľ ide o finančnú silu spoločnosti E.ON po koncentrácii, žalobkyňa Komisii v podstate vytýka, že neanalyzovala účinky vylúčenia z hľadiska možných agresívnych sadzieb, ktoré by spoločnosť E.ON mohla uplatňovať a reklamné úsilie, ktoré by mohla vyvinúť. Žalobkyňa však nespresňuje, ktorých trhov sa táto výčitka týka.

376    Na úvod treba konštatovať, že Komisia sa v bodoch 291 až 299 napadnutého rozhodnutia zaoberala dodatočnými obavami, ktoré vyjadrili tretie strany v súvislosti s možným dopadom koncentrácie na maloobchodné dodávky elektriny v Nemecku.

377    Predovšetkým, pokiaľ ide o riziko krížového subvencovania od základných dodávateľských zmlúv k osobitným zmluvám, z bodu 292 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia analyzovala, či účastníci koncentrácie mohli použiť podstatné zisky vytvorené na trhu so základnými dodávkami na účely subvencovania a podpory veľmi agresívnych cenových politík na trhu s osobitnými zmluvami. Komisia sa v tejto súvislosti domnievala, že táto teória ujmy bola málo pravdepodobná z dôvodu, že ak by boli tieto stratégie ziskové, spoločnosti E.ON a innogy by ich už boli zaviedli vzhľadom na to, že pred koncentráciou vlastnili dve z najväčších portfólií odberateľov v prípade základných dodávok. Komisia však pri svojom prvom prieskume trhu nezistila náznaky tohto správania a konštatovala, že na internetových stránkach porovnania cien niektorí dodávatelia vrátane diskontných predajní a komunálnych podnikov systematicky alebo príležitostne účtovali nižšie ceny ako sú ceny účastníkov koncentrácie. Okrem toho, vzhľadom na nepretržitý vstup a prítomnosť veľkého počtu nových konkurentov sa Komisia domnievala, že tieto stratégie neboli sledované a že aj keby boli, neumožnili by vylúčiť konkurentov alebo zabrániť vstupu tretích subjektov.

378    Ďalej, pokiaľ ide o možné vylúčenie tretích subjektov z reklamného priestoru, Komisia v bode 293 napadnutého rozhodnutia analyzovala, či by účastníci koncentrácie mohli po koncentrácii zastávať všetky prvé miesta v hodnotení internetových stránok pre porovnávanie cien. Konštatovala, že spoločnosť E.ON by po koncentrácii musela znížiť ceny svojich ochranných známok pod optimálnu úroveň na účely toho, aby sa objavili na prvej strane internetovej stránky porovnania cien a vylúčili tým konkurentov. Je však nesporné, že spoločnosť E.ON mala už pred koncentráciou množstvo ochranných známok a významné finančné zdroje. Táto stratégia teda nesúvisí s koncentráciou.

379    Komisia napokon uviedla, že bolo málo vierohodné, že zvýšená konkurencieschopnosť účastníkov koncentrácie na nemeckom trhu maloobchodných dodávok elektriny spôsobí ujmu odberateľom (bod 297 napadnutého rozhodnutia) najmä z dôvodu skutočnosti, že nemecký trh s maloobchodnými dodávkami elektriny pritiahol mnohé podniky a bol v súčasnosti veľmi rozdelený, s viac ako 1 000 dodávateľmi (bod 298 napadnutého rozhodnutia), čo robilo veľmi nepravdepodobným, že dravá stratégia by mohla byť zisková. Rovnako napriek výrazným prostriedkom, ktoré účastníci koncentrácie mali pred koncentráciou, najnižšie ceny na trhu boli často ponúkané menšími a novými konkurentmi, a nie účastníkmi koncentrácie (bod 299 napadnutého rozhodnutia).

380    V tejto súvislosti je štúdia LBD jediným relevantným dôkazom uvádzaným žalobkyňou na účely spochybnenia zistení Komisie. Hoci žalobkyňa cituje aj štúdiu Innoplexia, treba pripomenúť, že jej relevantnosť a dôkazná hodnota sú obmedzené z dôvodov uvedených v bode 210 vyššie. Žalobkyňa navyše odkazuje na túto prílohu bez toho, aby dostatočne identifikovala časť, ktorá podporuje jej tvrdenia.

381    Treba pripomenúť, že nie je povinnosťou Všeobecného súdu, aby v prílohách hľadal a identifikoval žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže funkcia príloh je čisto dôkazná a pomocná (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, EU:C:2005:408, bod 97, a zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T‑209/01, EU:T:2005:455, bod 57). Výlučne dôkazná a pomocná funkcia príloh znamená, že ak tieto prílohy obsahujú právne okolnosti, na ktorých sú založené niektoré dôvody uvedené v žalobe, takéto okolnosti sa musia nachádzať v samotnom spise, ku ktorému je táto príloha pripojená, alebo prinajmenšom musia byť v spise dostatočne identifikované (rozsudok zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05, EU:T:2009:144, bod 61). V dôsledku toho Všeobecnému súdu neprináleží preskúmať štúdiu Innoplexia na účely toho, aby v nej našiel dôkazy, ktoré by podporili tvrdenia žalobkyne.

382    Pokiaľ ide o štúdiu LBD, v časti 4.1 (strana 9 a nasledujúce) sa uvádza, že spoločnosť E.ON sa vo februári 2018 zapojila do cenových pretekov. Podľa žalobkyne to preukazuje, že spoločnosť E.ON je schopná ovplyvniť celkovú štruktúru cien na trhu a že ponúka ceny so zápornými maržami, ktoré by žiaden menší dodávateľ nemohol uplatňovať. Pokiaľ ide o ceny uplatňované spoločnosťou innogy, sú väčšinou vyššie ako „top 5“ a zaznamenáva najvyššie marže.

383    Treba konštatovať, že táto štúdia v skutočnosti ukazuje dosahovanie záporných marží zo strany väčšiny dodávateľov na trhu s maloobchodnými dodávkami elektriny domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci osobitných zmlúv. Štúdia však na jednej strane nepreukazuje, že spoločnosť E.ON bude mať po koncentrácii väčšie možnosti ponúkať ceny so zápornými maržami. Na druhej strane, cenová prax so zápornými maržami sledovaná väčšinou konkurentov má z ekonomického hľadiska zmysel len v situácii prevyšujúcej kapacity, v ktorej sa zachováva cenová vojna na reguláciu trhu tak, aby boli najmenej efektívni konkurenti vylúčení a následne, aby ceny stúpli a umožnili obnoviť kladné marže pre tých, ktorí ostanú na trhu. Takéto okolnosti však neboli uvedené.

384    Komisia okrem toho zistila metodickú chybu v štúdii LBD z dôvodu, že táto štúdia odrážala prémie za uzatvorenie zmlúv v prvom roku dodávok a nie za celkovú dobu platnosti zmluvy, čo priamo ovplyvňuje úroveň marží uvádzaných za prvý rok dodávok. Žalobkyňa, ktorej bola v tejto súvislosti na pojednávaní položená otázka, nevedela účinne spochybniť kritiku Komisie.

385    Žalobkyňa teda nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pokiaľ ide o vytvorenie kapacity alebo stimulov na prípadnú cenovú stratégiu s trvalými zápornými maržami na účely vylúčenia malých konkurentov alebo zastávania všetkých prvých miest v rebríčku internetových stránok porovnávania cien.

386    Za týchto podmienok treba konštatovať, že Komisia dostatočne analyzovala trhy a bez dopustenia sa zjavne nesprávneho posúdenia dospela k záveru, že koncentrácia by značne nenarušila účinnú hospodársku súťaž na trhu s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v rámci osobitných zmlúv v Nemecku.

387    Treba preto zamietnuť prvú výhradu založenú na nesprávnom posúdení účinkov na trhy s maloobchodnými dodávkami elektriny a plynu domácnostiam a drobným komerčným odberateľom v Nemecku.

b)      O druhej výhrade, založenej na nesprávnom posúdení účinkov na trhy distribúcie elektriny a plynu

388    Žalobkyňa svojou druhou výhradou, založenou na nesprávnom posúdení účinkov na trhy distribúcie elektriny a plynu v podstate uvádza, že Komisia nedostatočne preskúmala vplyvy činností rozvinutých na týchto trhoch a že ich zjavne nesprávne posúdila.

389    Komisia podporovaná spoločnosťou E.ON v podstate uvádza, že skutkový stav zistila a analyzovala bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o trhy distribúcie elektriny a plynu.

390    Žalobkyňa po prvé tvrdí, že účastníci koncentrácie môžu mať vplyv na vypracovanie technických a regulačných noriem. Treba teda analyzovať, či je posúdenie Komisie zjavne nesprávne po prvé, pokiaľ ide o právne predpisy Spolkovej agentúry pre siete a po druhé, pokiaľ ide o pravidlá stanovené inými organizáciami a združeniami.

391    Po prvé, pokiaľ ide o námietku žalobkyne, podľa ktorej by Spolková agentúra pre siete mala zameriavať regulačné požiadavky už prednostne či dokonca výlučne na potreby spoločnosti E.ON, Všeobecný súd na úvod konštatuje, že Komisia analyzovala vplyv koncentrácie na právnu úpravu vykonávanú Spolkovou agentúrou pre siete v bode 253 a nasledujúcich napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na tvrdenia Spolkovej agentúry pre siete Komisia dospela k záveru, že bolo málo pravdepodobné, že by koncentrácia mala výrazný vplyv na právomoc Spolkovej agentúry pre siete regulovať sieťové tarify. Žalobkyňa v tejto súvislosti nepredložila žiaden dôkaz o vplyve, ktorý by spoločnosť E.ON mohla mať a ktorý navyše popiera samotná Spolková agentúra pre siete, ani o spôsobe, akým by tento vplyv mohol sám osebe predstavovať nepriamy dôkaz značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

392    Po druhé pokiaľ ide o vplyv v rámci dôležitých normotvorných organizácií a združení, Komisia v bode 246 a nasledujúcich napadnutého rozhodnutia analyzovala vplyv, ktorý by spoločnosť E.ON mohla mať na regulačné organizácie a normotvorné združenia, najmä, pokiaľ ide o technické fórum a prevádzkovanie sietí Verband der Elektrotechnik Elektronik Informationstechnik e.V. (Združenie elektrotechniky, elektroniky a informačných technológií, Nemecko) (ďalej len „VDE“). Vzhľadom na telefonické komunikácie medzi Komisiou a VDE zo 17. mája 2019 a 24. júla 2019 (poznámky pod čiarou č. 257 a 260 napadnutého rozhodnutia) a podania účastníkov koncentrácie z 25. a 29. júla 2019 (poznámky pod čiarou 258 a 259 napadnutého rozhodnutia), Komisia v bode 252 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že bolo málo pravdepodobné, že po koncentrácii by spoločnosť E.ON bola spôsobilá neprimerane ovplyvňovať rozhodovací proces VDE, pokiaľ ide o prijímanie technických noriem. Ako totiž vyplýva z bodov 248 a 249 napadnutého rozhodnutia, spoločnosť E.ON by po koncentrácii nemala žiadnu väčšinu v rôznych riadiacich výboroch poverených menovaním členov pracovných skupín zodpovedných za každú technickú normu a mala by prípadne väčšinu iba v rámci jedinej z týchto pracovných skupín.

393    Je pravda, že toto združenie je jedným z tých, ktoré žalobkyňa uvádza a že Komisia použila dynamiku tohto konkrétneho združenia ako príklad.

394    Všeobecný súd musí v tejto súvislosti v rámci svojho preskúmania posúdiť, či opomenutia v analýze Komisie môžu spochybniť jej záver, podľa ktorého táto koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti o jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, T‑282/06, EU:T:2007:203, bod 61 a citovaná judikatúra).

395    V prejednávanej veci však žalobkyňa nepredložila také dôkazy, ktoré by mohli podporiť tvrdenia, podľa ktorých by spoločnosť E.ON po koncentrácii získala väčšinu vo výboroch iných združení. V tejto súvislosti sa dokumenty v prílohe A.19 predložené na podporu existencie týchto väčšín obmedzujú na uvedenie prítomnosti spoločností E.ON a RWE v niektorých združeniach v Nemecku, ale nepreukazujú, že spoločnosť E.ON by mala túto väčšinu. V každom prípade žalobkyňa nepreukazuje, ako by skutočnosť, že spoločnosť E.ON by mala prípadnú väčšinu v jednom alebo druhom z týchto združení, mohla viesť k značnému narušenie účinnej hospodárskej súťaže.

396    Treba preto zamietnuť tvrdenie týkajúce sa vplyvu na Spolkovú agentúru pre siete a na iné organizácie a združenia.

397    Po druhé žalobkyňa uvádza, že spoločnosť E.ON po koncentrácii získa výhodnejšie podmienky v oblasti sieťových zariadení, stavebných a projektových služieb a sieťového softvéru z dôvodu jej zvýšenej kúpnej sily.

398    Komisia analyzovala túto otázku v bodoch 262 a 263 napadnutého rozhodnutia. Na jednej strane, pokiaľ ide o výhodu oproti malým PDS z dôvodu skutočnosti, že spoločnosť E.ON bude mať prednosť pri získaní sieťových služieb od poskytovateľov služieb, ktorých kapacita poskytovať tieto služby je obmedzená, Komisia nezistila žiaden nedostatok v poskytovaní sieťových služieb. V každom prípade v bodoch 234 a 235 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že spoločnosti E.ON a innogy mali už pred koncentráciou väčšiu váhu ako väčšina ostatných PDS.

399    Na druhej strane Komisia dospela k záveru, že zabránenie prístupu odberateľov k sieťovým službám účastníkov koncentrácie bolo nepravdepodobné z dôvodu, že väčšina sieťových služieb bola primárne poskytovaná a nakupovaná lokálne a keďže koncentrácia sa geograficky dopĺňa, je nepravdepodobné, že by viedla k významného zvýšeniu objemu nákupov na lokálnej úrovni. Komisia tiež uviedla, že služby PDS predstavovali iba časť dopytu, ktorá je k dispozícii pre dodávateľov pôsobiacich na začiatku dodávateľského reťazca.

400    Treba z toho teda vyvodiť, že Komisia zohľadnila lokálnu povahu tohto typu služieb. Vzhľadom na podrobnosti analýzy Komisie vo všeobecnosti a analýzy všetkých obáv týkajúcich sa služieb súvisiacich so sieťou Komisii nemožno vytýkať, že vec dostatočne nevyšetrila. Žalobkyňa v skutočnosti Komisii skôr vytýka, že nevyvodila iné závery z informácií a dôkazov, ktoré mala k dispozícii.

401    Podľa žalobkyne tak Komisia mala dospieť k záveru, po prvé že spoločnosť E.ON získa výhodnejšie ceny a podmienky, po druhé že veľkoobchodní dodávatelia elektriny sa prispôsobia potrebám spoločnosti E.ON, po tretie že poskytovatelia služieb budú prednostne rokovať so spoločnosťou E.ON a po štvrté, že konkurenti nebudú schopní reprodukovať požadované podporné služby. Všetky obavy žalobkyne sú však iba špekuláciami. Žalobkyňa nepredkladá žiaden závažný dôkaz pokiaľ ide o hodnovernosť takýchto scenárov, ani pokiaľ ide o spôsob, akým by tieto scenáre mohli viesť k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže.

402    Za týchto podmienok treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne o protisúťažných výhodách, ktoré by spoločnosť E.ON získala pri sieťových službách.

403    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že Komisia nedostatočne preštudovala a nesprávne posúdila koncesie na práva používať rozvody pre výstavbu a prevádzkovanie sietí.

404    Komisia v tejto súvislosti v bodoch 224 až 236 napadnutého rozhodnutia analyzovala niekoľko možných scenárov, v ktorých by koncentrácia mohla spôsobiť odberateľom plynu a elektriny ujmu, vrátane zníženia hospodárskej súťaže vo verejných súťažiach na udeľovanie koncesií. Je nesporné, že obce v Nemecku organizujú na svojom území prevádzkovanie distribučných sietí poskytovaním koncesií pre PDS prostredníctvom verejnej súťaže na inštaláciu a prevádzkovanie distribučných sietí plynu a elektriny priemerne na 15 až 20 rokov (body 224 a 225 napadnutého rozhodnutia).

405    Žalobkyňa uvádza viacero tvrdení týkajúcich sa protisúťažných účinkov koncentrácie na uvedené koncesie.

406    Žalobkyňa po prvé naznačuje, že Komisia mala zohľadniť obdobie analýzy 20 rokov pred koncentráciou, aby mohla správne analyzovať účinky koncentrácie v oblasti koncesií.

407    V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia v bode 224 napadnutého rozhodnutia uznáva, že priemerná dĺžka koncesných zmlúv je 15 až 20 rokov. Komisia sa však domnievala, že preskúmanie koncesií udelených na obdobie piatich rokov pred koncentráciou bolo pre jej analýzu dostatočné. Voľba tohto obdobia Komisii umožnila skontrolovať viac ako 1 000 konaní o udelení koncesie. Treba tiež uviesť, že údaje postupom času strácajú svoju hodnotu, pokiaľ ide o aktuálne a budúce trhové podmienky. Komisia tak obmedzením svojej analýzy na obdobie približne 5 rokov pred koncentráciou dostatočne analyzovala hospodársku súťaž v oblasti koncesií, a teda nedopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia.

408    Po druhé žalobkyňa uvádza možnosť, že spoločnosť E.ON predloží lepšie ponuky na koncesie práv vďaka svojej finančnej sile, svojej skúsenosti a prípadným synergickým účinkom.

409    Komisia v tejto súvislosti v bode 231 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že účastníci koncentrácie vo verejných súťažiach väčšinou prehrali v prospech komunálnych podnikov. Prinajmenšom 90 % koncesií na elektrinu, ktoré spoločnosť E.ON prehrala, boli udelené verejným alebo poloverejným spoločnostiam, a prinajmenšom 80 % týchto koncesií, ktoré prehrala spoločnosť innogy, boli udelené komunálnym podnikom. Komisia uviedla, že pokiaľ ide o plyn, situácia bola podobná.

410    Okrem toho, pokiaľ ide o možné vyššie úspory z rozsahu, Komisia v bode 235 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že pred koncentráciou boli účastníci koncentrácie výrazne väčší než väčšina konkurenčných podnikov, najmä komunálnych podnikov. Účastníkom koncentrácie sa v tomto smere najmä podarilo vyhrať vo verejných súťažiach, keď už boli etablovanými dodávateľmi, ale pri získavaní nových koncesií mali obmedzený úspech.

411    Za týchto okolností bolo rozumné dospieť k záveru, vzhľadom na to, že Komisia nemala k dispozícii žiadnu skutočnosť, ktorá by naznačovala, že komunálne podniky by prichádzali o nové koncesie v prospech veľkých subjektov, že neexistovali dostatočné dôkazy, ktoré by naznačovali, že prípadné úspory z rozsahu alebo predchádzajúca skúsenosť súvisiaca s účasťou na týchto verejných súťažiach by po koncentrácii priznávala spoločnosti E.ON protisúťažnú výhodu.

412    Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza hypotetické scenáre bez toho, aby predložila dôkazy existujúce v čase prijatia napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa sa totiž na podporu svojich tvrdení opiera o štúdiu BET. Táto štúdia má však obmedzenú relevantnosť a dôkaznú hodnotu na účely posúdenia situácie hospodárskej súťaže v čase prijatia napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v bode 205 vyššie. Okrem toho žalobkyňa odkazuje na stranu 48 a nasledujúce uvedenej štúdie a vo svojom žalobnom návrhu výslovne uvádza otázky č. 39, 42, a 44 až 47b. V odpovedi na otázku č. 39, 80 % z 87 respondentov uviedlo, že účastníci koncentrácie by mohli mať súčinnosť. Nič však nenasvedčuje tomu, že podniky, ktoré odpovedali na štúdiu BET, sa domnievali, že táto súčinnosť by viedla k značným narušeniam účinnej hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o otázku č. 42, vo svojej formulácii obsahuje predpoklad, podľa ktorého by súčinnosť viedla k vyšším požiadavkám na účinnosť. Štúdia však o tom neposkytuje žiaden dôkaz. Na tomto základe 71 % respondentov chápe, že by neboli schopní spĺňať tieto požiadavky. To, či tieto požiadavky budú splnené, však zo štúdie jasne nevyplýva. Stačí uviesť, že celkovo viac než dve tretiny respondentov potvrdilo v odpovedi na otázku č. 43, že koncesie, ktoré im boli zadané, neboli spochybnené spoločnosťami E.ON alebo innogy. To potvrdzuje závery Komisie, podľa ktorých je hospodárska súťaž medzi účastníkmi koncentrácie v oblasti koncesií veľmi obmedzená.

413    Žalobkyňa teda nepredložila žiaden dostatočný relevantný dôkaz, ktorý by mohol preukázať zjavne nesprávne posúdenie zo strany Komisie a ktorý by umožnil tvrdiť, že po koncentrácii by spoločnosť E.ON bola schopná predkladať lepšie ponuky na koncesie, a už vôbec nie, že v takom prípade by to mohlo byť protisúťažné. Naopak, ak by koncentrácia umožnila spoločnosti E.ON predkladať lepšie ponuky, mohlo by sa to ukázať ako pozitívne pre hospodársku súťaž. Účinky poškodzujúce hospodársku súťaž by teoreticky mohli nastať, pokiaľ by z dlhodobého hľadiska účastníci koncentrácie boli schopní získať monopol na trhu, keďže žiaden iný konkurent by nebol schopný prispôsobiť sa štruktúre nákladov účastníkov koncentrácie, ako to Komisia správne pripomenula v bode 234 napadnutého rozhodnutia.

414    Po tretie žalobkyňa sa domnieva, že účastníci koncentrácie boli blízkymi konkurentmi z dôvodu, že boli v konkurenčnom vzťahu pri viac ako 100 koncesiách v období rokov 2010 a 2015. V tejto súvislosti stačí konštatovať, že Komisia pri preskúmaní viac než 1 000 postupov udeľovania koncesií, ku ktorým došlo medzi rokmi 2013 a 2017, konštatovala v bodoch 228 a 229 napadnutého rozhodnutia, že účastníci koncentrácie neboli v úzkom konkurenčnom vzťahu, keďže sa zúčastnili na rovnakých verejných obstarávaniach v menej ako 5 % prípadov. Z poznámky pod čiarou č. 244 napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že Komisia analyzovala, či sa účastníci koncentrácie zúčastnili týchto postupov prostredníctvom podnikov, v ktorých mali menšinové podiely. Komisia teda dostatočne preukázala, že medzi účastníkmi koncentrácie nedochádzalo k výrazným prekrývaniam v jednotlivých postupoch udeľovania koncesií.

415    Po štvrté, pokiaľ ide o prítomnosť spoločnosti E.ON na celom nemeckom území, čo by tejto spoločnosti mohlo poskytnúť výhodu pri expanzii do regiónov susediacich s tými, v ktorých už pôsobí, Komisia v bode 230 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že verejné súťaže, na ktorých sa účastníci konania zúčastnili medzi rokmi 2013 a 2017, neboli koncentrované v jednom konkrétnom regióne a nenachádzali sa vždy pri hraniciach zón PDS spoločností E.ON a innogy. Komisia tiež v bode 231 napadnutého rozhodnutia citovaného v bode 409 vyššie konštatovala silný konkurenčný tlak vykonávaný komunálnymi podnikmi. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia dostatočne analyzovala konkurenčnú blízkosť účastníkov koncentrácie a konkurenčný tlak vykonávaný komunálnymi podnikmi.

416    Po piate medzi účastníkmi je nesporné, že je tu trend smerom k rekomunalizácii. Z bodov 232 a 233 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že účastníci koncentrácie a viacero respondentov prvého prieskumu trhu konštatovali trend k rekomunalizácii sietí. Žalobkyňa však uvádza riziko oslabenia tohto trendu v blízkej budúcnosti z dôvodu možných stratégií cieleného odrádzania sledovaných spoločnosťou E.ON. Komisia v tejto súvislosti analyzovala v bode 236 napadnutého rozhodnutia možné sporové taktiky smerujúce k úmyselnému oddialeniu prevodu koncesií, o ktoré prišli účastníci koncentrácie (sham litigation).

417    V tomto smere treba pripomenúť, že Všeobecný súd už mal príležitosť rozhodnúť, že žaloba môže niekedy predstavovať zneužitie dominantného postavenia. Na účely toho musia byť splnené dve kumulatívne podmienky. Po prvé je nevyhnutné, aby sa žaloba nemohla rozumne považovať za snahu o domáhanie sa práv dotknutého podniku a mohla teda sledovať iba poškodenie druhej strany. Po druhé táto žaloba musí byť vypracovaná v rámci plánu, ktorého cieľom je vylúčenie hospodárskej súťaže (pozri rozsudok z 13. septembra 2012, Protégé International/Komisia, T‑119/09, neuverejnený, EU:T:2012:421, bod 49 a citovanú judikatúru).

418    Pokiaľ ide o prejednávanú vec, Komisia v bode 236 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, že tieto taktiky nemohli byť pripisované koncentrácii, v tom zmysle, že koncentrácia nemôže zvýšiť motiváciu účastníkov koncentrácie sledovať stratégie tohto typu. V tejto súvislosti treba uviesť, že aj za predpokladu, že by sa preukázala existencia týchto taktík, žalobkyňa nevysvetľuje, ako by sa po koncentrácii zvýšila motivácia účastníkov koncentrácie sledovať tieto taktiky, a teda nepreukázala zjavne nesprávne posúdenie zo strany Komisie.

419    Po šieste žalobkyňa spochybňuje mieru voľnej úvahy obcí pri koncesii práv. Spoločnosť E.ON totiž počas správneho konania uviedla, že obce mali širokú mieru voľnej úvahy pri výbere, zvážení a stanovení kritérií na vyhodnotenie ponúk, najmä pokiaľ ide o zohľadnenie obecných záujmov (bod 226 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti je nesporné, že obec stanovuje kritéria na vyhodnotenie ponúk. Žalobkyňa naproti tomu spochybňuje skutočnosť, že obec má mieru voľnej úvahy pri výbere, zvážení a zostavení týchto kritérií. Ak by však bola pravda, ako tvrdí žalobkyňa, že obce nemali žiadnu mieru voľnej úvahy v oblasti výberu a že účastníci koncentrácie boli efektívnejší a mali výhodu zo svojej finančnej sily, z úspor z rozsahu a z ich skúsenosti v oblastí koncesií, účastníci koncentrácie by už mali mať získané veľké množstvo koncesií na úkor menších konkurentov, čo sa nestalo, ako to bolo v podstate uvedené v bode 411 vyššie. V každom prípade vzhľadom na neexistenciu konkrétnych dôkazov predložených žalobkyňou a zvyčajné fungovanie postupov udeľovania koncesií sa nezdá pravdepodobné, že by obce nedisponovali dostatočnou mierou voľnej úvahy, o to viac, že niektoré kritériá, ktoré treba zobrať do úvahy, sú subjektívne. Nedávna zmena štatutárnych ustanovení týkajúcich sa koncesných konaní, zavedená v roku 2017 tak zaviedla „zohľadnenie obecných záujmov“ ako legitímneho kritéria pri postupoch udeľovania koncesií, ako to konštatuje Komisia v bode 232 napadnutého rozhodnutia.

420    Vzhľadom na vyššie uvedené Komisia analyzovala všetky obavy žalobkyne a nedopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o koncesie.

421    Po štvrté pokiaľ ide o možnosť ponúkať balíky služieb v postavení PDS, žalobkyňa nepodložila svoje tvrdenia a neuvádza dôkazy, ktoré by umožnili dospieť k záveru, že spoločnosť E.ON bude mať po koncentrácii väčšie možnosti ponúkať balíky služieb. Ide iba o špekulácie o hypotetických scenároch. Žalobkyňa predovšetkým nevysvetľuje, prečo by účastníci koncentrácie už nemali takéto možnosti, keď už sú prevádzkovateľmi siete pôsobiacimi vo všetkých fázach hodnotového reťazca, ani prečo by konkurenti neboli schopní tiež predložiť takéto ponuky a prípadne, aké protisúťažné účinky by bolo možné očakávať.

422    Pokiaľ ide v tejto súvislosti o možnosť ponúkať balíky služieb, Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že prevádzkovanie siete je v skutočnosti nezávislé od ostatných činností podnikov dodávajúcich energiu z dôvodu zákonných požiadaviek. V každom prípade, spoločnosť E.ON mala už pred koncentráciou finančnú silu a mohla ponúkať balíky služieb, na základe čoho toto správanie nemožno považovať za súvisiace s koncentráciou.

423    Po piate žalobkyňa tvrdí, bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom podložila svoje tvrdenie, že Komisia nevzala do úvahy vzájomné pôsobenia vyplývajúce zo substitučných účinkov, reťazových účinkov a domino účinkov na susedných geograficky obmedzených trhoch. Žalobkyňa však nevysvetľuje, v čom sú tieto faktory relevantné, ani ako by z nich bolo možné vyvodiť značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže.

424    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba zamietnuť druhú výhradu založenú na nesprávnom posúdení účinkov na trhy so službami distribúcie elektriny a plynu.

c)      O tretej výhrade, založenej na nesprávnom posúdení účinkov na trhy so službami merania a elektromobility

425    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia neposúdila dostatočne a správne účinky koncentrácie na trhy so službami merania a elektromobility.

426    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

1)      O trhoch so službami merania

427    Pokiaľ ide o účinky koncentrácie na trh so službami merania, treba uviesť, že Komisia v bode 355 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že trh so službami merania elektriny a plynu v prípade nGPC a potenciálne čiastkové trhy podľa meraného produktu boli tiež monopolmi na úrovni sieťovej oblasti, keďže prevádzkovateľ siete je jediným prevádzkovateľom z hľadiska povoleného merania. Komisia okrem toho v bode 356 napadnutého rozhodnutia uviedla, že trh so službami merania elektriny a plynu bol v prípade cGPC rozvíjajúcim sa trhom v Nemecku a že spoločný podiel účastníkov koncentrácie na trhu v Nemecku bol menší ako 5 %, a to aj po ďalšom rozdelení čiastkových trhov. Komisia z toho vyvodila, že tieto trhy neboli ovplyvnené koncentráciou.

428    Žalobkyňa uvádza niekoľko tvrdení týkajúcich sa protisúťažných účinkov koncentrácie na trhy so službami merania.

429    Po prvé pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne týkajúce sa substitučných účinkov, reťazových účinkov a domino účinkov, ktoré by mohlo mať postavenie spoločnosti E.ON ako nGPC v obciach, v ktorých má koncesiu na prevádzkovanie distribučnej siete elektriny a plynu, treba ho zamietnuť z rovnakých dôvodov ako sú tie, ktoré sú uvedené v bode 423 vyššie.

430    V každom prípade Komisia uviedla v bodoch 406 až 409 napadnutého rozhodnutia, že koncentrácia by značným spôsobom nenarušila účinnú hospodársku činnosť z dôvodu nekoordinovaných účinkov vyplývajúcich z vertikálnych väzieb medzi predchádzajúcimi trhmi s distribučnými sieťami plynu a elektriny prevádzkovanými zo strany PDS a nadväzujúcimi trhmi so službami merania v prípade cGPC v Nemecku. Uviedla totiž, že koncentrácia nezmenila schopnosť spoločnosti E.ON vylúčiť konkurentov cGPC, pretože PDS boli pred aj po koncentrácii lokálnymi monopolmi. Domnievala sa tiež, že podnety na vylúčenie boli slabé a výrazne sa nezvyšovali z dôvodu koncentrácie, keďže po prvé spoločný podiel účastníkov koncentrácie na trhu v Nemecku bol na novovznikajúcom trhu so službami merania elektriny a plynu pri cGPC menší ako 5 %, po druhé trh bol ešte len na začiatku a rozvoj bol celkovo ešte veľmi slabý, po tretie na trh vstúpili aj subjekty z iných odvetví a po štvrté právna úprava ukladala PDS povinnosť zabezpečiť nediskriminačné pripojenie k sieti a jej využívanie. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, z toho teda vyplýva, že Komisia analyzovala vertikálne účinky medzi týmito dvoma trhmi.

431    Po druhé žalobkyňa uvádza, že spoločnosť E.ON sa po koncentrácii stane hlavným konkurentom s 41 % odberných miest v postavení nGPC a bude mať minimálne 44,14 % podiel na trhu vzhľadom na dĺžku siete, alebo viac ako 50 % z hľadiska počtu obsluhovaných obcí.

432    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia pokiaľ ide o vymedzenie trhu so službami merania, ako bolo stanovené v bode 337 vyššie. Z tohto dôvodu podiely na trhu účastníkov koncentrácie v postavení nGPC nie sú relevantné pre analýzu trhu so službami merania elektriny a plynu v prípade cGPC.

433    V každom prípade treba konštatovať, že žalobkyňa sa obmedzuje na používanie svojich vlastných údajov bez vysvetlenia dôvodov, prečo by údaje používané Komisiou neboli správne.

434    Nemôže však postačovať, aby žalobkyňa použila údaje odlišné od tých, ktoré Komisia použila v napadnutom rozhodnutí, na účely preukázania zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia dopustila, ak nepredloží konkrétny dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že zohľadnenie údajov uvedených v napadnutom rozhodnutí predstavuje zjavne nesprávne posúdenie zo strany Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08, neuverejnený, EU:T:2013:306, bod 156).

435    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že údaje použité Komisiou a relevantné pre výpočet podielov na trhu boli nesprávne. Z tohto dôvodu žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia keď sa domnievala, že trhy týkajúce sa nGPC a cGPC neboli dotknuté koncentráciou.

436    Po tretie, pokiaľ ide o výkonnostnú kapacitu požadovanú na splnenie požiadaviek v oblasti ľudských a technických zdrojov v službách merania a o prítomnosť spoločnosti E.ON na celoštátnej úrovni, Všeobecný súd konštatuje, že Komisia vykonala viacero posúdení prítomnosti dodávateľov služieb bez ochrannej známky, ktorí by boli k dispozícii na zabezpečenie správy meracích staníc.

437    Pokiaľ ide o možné vymedzenie trhu, Komisia v bode 358 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že koncentrácia neviedla k vzniku dotknutého trhu pre poskytovanie služieb bez ochrannej známky alebo k potenciálnym čiastkovým trhom. V tejto súvislosti z poznámky pod čiarou č. 180 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že služby bez ochrannej známky, prinajmenšom v čase prijatia napadnutého rozhodnutia a v blízkej budúcnosti, mohli skôr zohrávať úlohu pokiaľ ide o trhy, na ktorých existovala povinnosť poskytovať určité služby, ktoré mohli byť následne zadávané externe. Z tohto dôvodu Komisia nepovažovala trh so službami bez ochrannej známky pre meranie plynu a elektriny za trh cGPC, keďže trh cGPC bol ešte len v začiatkoch a len subjekty s vlastnou kapacitou sú schopné začať vykonávať túto činnosť. Komisia v bode 178 v poznámke pod čiarou č. 186 napadnutého rozhodnutia uviedla, že sa domnievala, že služby bez ochrannej známky poskytované pre nGPC a cGPC mohli mať vnútroštátny rozsah, keďže väčšina, ak nie všetky nGPC a cGPC, sú stále lokálnymi monopolmi a že na účely toho, aby mali zákaznícku základňu určitých rozmerov, potrebujú širšie geografické pokrytie. Okrem toho Komisia v bode 359 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že spoločný podiel účastníkov koncentrácie na potenciálnom čiastkovom trhu služieb bez ochrannej známky v oblasti merania elektriny a plynu nepresahuje 5 %.

438    Komisia tiež v bodoch 414 až 417 napadnutého rozhodnutia posúdila vertikálne účinky medzi nadväzujúcim trhom v rámci nGPC a predchádzajúcim trhom so službami bez ochrannej známky. Na jednej strane dospela k záveru, že koncentrácia by značne nenarušila výkon účinnej hospodárskej súťaže z dôvodu nekoordinovaných účinkov vyplývajúcich z vertikálnych vzťahov medzi týmito dvoma trhmi, keďže na nadväzujúcom trhu boli nGPC lokálnymi monopolmi, a teda neexistovala tu hospodárska súťaž, a podiel účastníkov koncentrácie v službách bez ochrannej známky bol menší ako 5 %. Na druhej strane, pri predchádzajúcom trhu koncentrácia nemenila ani schopnosť vylúčiť poskytovateľov služieb bez ochrannej známky, keďže nGPC už boli lokálnymi monopolmi, ani podnety k vylúčeniu, ktoré sa výrazne nezvýšili vzhľadom na veľmi obmedzené postavenie účastníkov koncentrácie na predchádzajúcom trhu so službami bez ochrannej známky a na malý nárast z dôvodu koncentrácie.

439    Komisia v bodoch 178 a 407 napadnutého rozhodnutia rovnako konštatovala existenciu vstupov na trh a neexistenciu bariér vstupu. Žiadna zjavná prekážka by teda neobmedzila ponuku týchto služieb v určitom regióne, keďže väčšina nGPC a cGPC tiež poskytujú tieto služby bez ochrannej známky a keďže na vnútroštátny trh vstupujú nové subjekty ako Telefónica alebo Deutsche Telekom, ktoré nie sú súčasťou tohto odvetvia.

440    Žalobkyňa v tomto smere nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil závery Komisie týkajúce sa poskytovateľov služieb bez ochrannej známky, ktorí by podľa Komisie boli schopní reagovať na potreby nGPC a cGPC, ktorí nemajú kapacity potrebné na riadne fungovanie meračov.

441    Pokiaľ ide o skutočnosť, že niektorí potenciálni komunálni konkurenti mohli z dôvodu svojich štatútov alebo nemeckých právnych predpisov z oblasti samosprávy pôsobiť len na lokálnej úrovni, Komisia sa správne domnievala, že to malo len vedľajší význam pre hospodársku súťaž, keďže len málo podnikov podliehalo týmto absolútnym zákazom.

442    Po štvrté, pokiaľ ide o údajné výhody vyplývajúce z úspor z rozsahu a z kúpnej sily vyplývajúcej z postavenia nGPC, Komisia v bodoch 362 a 363 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že niektoré hypotézy, najmä pokiaľ ide o náklady a úspory z rozsahu pre spoločnosti E.ON a innogy a iné subjekty, neboli odôvodnené. Na podloženie tejto teórie ujmy sa žalobkyňa odvoláva na štúdiu LBD a na štúdiu BET.

443    Graf 7 na strane 17 štúdie LBD, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, ukazuje ceny značiek spoločnosti innogy v základnej zóne spoločnosti LSW Energie GmbH & Co. KG, ale žalobkyňa nevysvetľuje, ako tento graf môže podložiť existenciu výhod vyplývajúcich z úspor z rozsahu a z kúpnej sily v dôsledku koncentrácie.

444    Opierajúc sa o štúdiu BET žalobkyňa uvádza, že respondenti štúdie očakávajú, že trh bude uzavretý pre vstup nových subjektov. Táto štúdia má však obmedzenú relevantnosť a dôkaznú hodnotu na účely posúdenia situácie hospodárskej súťaže v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, z dôvodov uvedených v bode 205 vyššie. Navyše odpovede na otázky č. 62, 63, 65 a 71 neodporujú zisteniam Komisie, tak ako sú uvedené v bode 439 vyššie, pokiaľ ide o neexistenciu bariér vstupu na trh a príchod nových konkurentov na trh.

445    V každom prípade žalobkyňa nevysvetľuje, ako by štúdia LBD a štúdia BET mohli spochybniť závery Komisie pokiaľ ide o neexistenciu vplyvu na trhy so službami merania a predovšetkým nedôveryhodnosť tvrdení týkajúcich sa úspor z rozsahu. Komisia totiž v bode 363 napadnutého rozhodnutia spochybnila tvrdenie, podľa ktorého len niektorí veľkí aktéri boli schopní poskytovať služby prevádzkovania inteligentných meračov pri dosahovaní zisku. Komisia v tejto súvislosti konštatovala, že táto možnosť bola nepravdepodobná, pretože po prvé hardvér brány pre inteligentné merače a potrebnú infraštruktúru dodávalo viacero nezávislých dodávateľov, po druhé komerčné využitie bolo možné od 100 000 do 300 000 inteligentných meračov, čo predstavovalo malý podiel celkového počtu meračov, navyše dodávatelia, ktorí majú menší počet meračov, môžu stále spolupracovať na získanie väčšieho rozsahu a napokon vstup veľkých subjektov na trh z iného než energetického odvetvia ukázal, že vstup na trh, a teda aj hospodárska súťaž, sú možné.

446    Treba preto zamietnuť tvrdenia žalobkyne týkajúce sa trhu so službami merania.

2)      O trhu s elektromobilitou

447    Pokiaľ ide o trh s elektromobilitou, žalobkyňa Komisii po prvé vytýka, že nesprávne posúdila situáciu hospodárskej súťaže mimo diaľnice na lokálnej úrovni.

448    Všeobecný súd predovšetkým uvádza, že Komisia v bode 381 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že spoločný podiel účastníkov koncentrácie na trhu s nabíjacími stanicami pre elektrické vozidlá mimo diaľnice v Nemecku bol nižší ako 20 %, a to aj za predpokladu samostatného trhu pre bežné nabíjacie stanice a pre extra rýchle nabíjacie stanice. Komisia ďalej v bode 384 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že účastníci koncentrácie len veľmi málo využívali verejné extra rýchle nabíjacie stanice mimo diaľnic a že veľký počet takých významných konkurentov, ako sú spoločnosti Allego, EnBW alebo Ionity mali v pláne expanziu pre extra rýchle nabíjacie stanice podobnej alebo väčšej veľkosti, ako majú títo účastníci koncentrácie. Okrem toho, Komisia v bode 385 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že na vnútroštátnej úrovni existovalo viacero súčasných a budúcich konkurentov ako sú Deutsche Telekom alebo Volkswagen, a že tento posledný uvedený podnik tiež oznámil svoj zámer vstúpiť na trh s elektromobilitou a plánuje vybudovať verejné nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá v zariadeniach svojich 4 000 autorizovaných predajcov automobilov a partnerských čerpacích staníc v Európe. Napokon, Komisia v bode 386 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že dokonca ani v 16 lokálnych oblastiach mimo diaľnic, ktoré identifikovala a v ktorých spoločný trhový podiel účastníkov koncentrácie na trhu presahoval 25 %, alebo delta Herfindahl‑Hirschmanovho indexu je nad 150, koncentrácia nebola schopná značne narušiť hospodársku súťaž, keďže po prvé boli tu prítomní iní konkurenti, vrátane aktérov špecializovaných v elektromobilite a komunálnych podnikov, po druhé v niektorých z týchto regiónov konkurenti oznámili svoje plány expanzie, po tretie zvýšenie kapacity súvisiace s koncentráciou bolo často nižšie ako 10 % trhových podielov a po štvrté, niektoré zóny nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti veľkých miest alebo iných obcí podliehali z tohto dôvodu konkurenčnému tlaku.

449    Vyplýva z toho, že Komisia vykonala konzistentnú a kompletnú analýzu, a to aj mimo diaľnic, prvkov hospodárskej súťaže z hľadiska najmenšieho mysliteľného trhu, najmä s ohľadom na podiely účastníkov koncentrácie na trhu, ich konkurenčnú blízkosť, štruktúru trhu a bariéry vstupu na trhu.

450    Po druhé žalobkyňa uvádza viacero tvrdení týkajúcich sa protisúťažných účinkov koncentrácie na trh s elektromobilitou. Žalobkyňa na základe štúdie BET v podstate uvádza, že po prvé malí dodávatelia nebudú môcť rozvinúť sieť nabíjania na celoštátnej úrovni, po druhé že úspory z rozsahu, ktoré získala spoločnosť E.ON vďaka koncentrácii, budú mať vylučovací účinok a po tretie, že zánik spoločnosti innogy zruší väčšinu hospodárskej súťaže.

451    Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, že koncentrácia značným spôsobom nenaruší účinnú hospodársku súťaž z dôvodu nekoordinovaných horizontálnych účinkov vyplývajúcich z prekrývania činností účastníkov koncentrácie na trhoch so službami inštalácie a prevádzkovania nabíjacích staníc mimo diaľnic v Nemecku najmä z dôvodov uvedených v bode 448 vyššie.

452    Pokiaľ ide o konštatovania žalobkyne opierajúce sa o štúdiu BET, k obmedzenému charakteru relevantnosti a dôkaznej hodnoty tejto štúdie (pozri bod 205 vyššie) treba dodať, že táto štúdia nie je dostatočne reprezentatívna pokiaľ ide o stav hospodárskej súťaže na trhu s elektromobilitou, keďže účastníkmi sú len energetické dodávateľské spoločnosti a PDS, zatiaľ čo v tomto odvetví pôsobia podniky pochádzajúce z iných odvetví, ako sú spoločnosti Deutsche Telekom, Volkswagen, Ionity, Shell alebo BP, ako aj podniky špecializované v elektromobilite, ako sú spoločnosti Fastned, eLoaded, ChargePoint alebo Allego.

453    Žalobkyňa tiež uvádza, že podľa strany 19 prezentácie odrážajúcej situáciu na trhu k 9. januáru 2019 spoločnosti LBD Beratungsgesellschaft, podiel spoločnosti E.ON na trhu po koncentrácii dosahuje v súčasnosti 33 %. Z tejto prezentácie vyplýva, že spoločný podiel spoločností E.ON a innogy na trhu je skôr 21, 2 %. Žalobkyňa však nevysvetľuje, ako vznikol tento rozdiel 12 %. Okrem toho táto prezentácia žalobkyne tiež ukazuje prítomnosť viacerých konkurentov s významnými podielmi na trhu, ako sú [dôverné]. Tieto percentuálne hodnoty sa pohybujú v rámci odhadov a sú v súlade so závermi Komisie, ktorá sa domnieva, že podiely spoločnosti E.ON na trhu po koncentrácii neprekročia 20 % a že na trhu pôsobí viacero konkurentov.

454    V každom prípade žalobkyňa sa obmedzuje na používanie svojich vlastných údajov bez vysvetlenia dôvodov, kvôli ktorým by údaje použité Komisiou neboli správne. Ako však bolo pripomenuté v bode 434 vyššie, žalobkyni nemôže postačovať, aby použila údaje odlišné od tých, ktoré Komisia použila v napadnutom rozhodnutí, na účely preukázania zjavne nesprávneho posúdenia zo strany Komisie, ak nepredloží konkrétny dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že zohľadnenie údajov uvedených v napadnutom rozhodnutí je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že údaje použité Komisiou boli nesprávne.

455    Žalobkyňa uvádza, že Monopolkommission (Výbor pre monopoly, Nemecko) poukázal v rámci svojej siedmej sektorovej správy o energii z r. 2019 na znepokojujúce regionálne koncentrácie a na neexistenciu hospodárskej súťaže na lokálnej úrovni. Treba uviesť, že vzhľadom na to, že uvedená správa vznikla po prijatí napadnutého rozhodnutia, Komisia ju nemohla mať k dispozícii, na základe čoho nie je relevantná na účely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 194 vyššie. V každom prípade celkový pohľad na trh uvedený v tejto správe nijako nespochybňuje analýzu lokálnych faktorov, tak ako je uvedená v bode 448 vyššie. Všeobecný súd uvádza, že zo strany 96 a nasledujúcich tejto správy vyplýva, že trh s elektromobilitou je vznikajúcim trhom. Konkrétnejšie, z bodu 244 tejto správy vyplýva, že ako Komisia konštatovala v napadnutom rozhodnutí, „je samozrejme nemožné predpovedať budúci vývoj elektromobility“. V každom prípade žalobkyňa neurčila, ktoré konkrétne prvky tohto dôkazu by mohli preukázať existenciu zjavne nesprávneho posúdenia pripísateľného Komisii.

456    Žalobkyňa teda nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o trh s elektromobilitou.

457    Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretiu výhradu založenú na nesprávnom posúdení účinkov na trhy so službami merania a s elektromobilitou treba zamietnuť.

d)      O štvrtej výhrade založenej na nesprávnom posúdení účinkov zákazníckych riešení založených na údajoch zákazníkov

458    Žalobkyňa uvádza, že Komisia sa v bodoch 428 až 432 napadnutého rozhodnutia iba veľmi stručne zaoberala zákazníckymi riešeniami založenými na údajoch v oblasti energetiky, najmä pokiaľ ide o Big Data, ako aj o inovatívne balíky produktov.

459    Po prvé, pokiaľ ide o Big Data, zlepšenie prístupu k širokej škále údajov, najmä v rámci rozširovania inteligentných meracích zariadení a vytvorenia trhu pre cGPC, predstavuje zásadný faktor konkurencieschopnosti v rozsahu, v akom tieto údaje umožnia jednoduchšie zistiť potreby odberateľov a lepšie prispôsobiť produkty a služby zákazníkom. Spoločnosť E.ON má v tejto súvislosti väčšie znalosti o domácnostiach a drobných komerčných odberateľoch, o správaní užívateľov pri používaní a nabíjaní v nabíjacích staniciach a o konkurenčnej správe meracích staníc. Podľa žalobkyne Komisia dostatočne nepreskúmala tieto body.

460    Po druhé spoločnosť E.ON má konkurenčnú výhodu pokiaľ ide o inovatívne riešenia a balíky produktov.

461    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že silná prítomnosť účastníkov koncentrácie na trhu po koncentrácii zjednoduší krížový predaj.

462    Komisia podporovaná spoločnosťou E.ON uvádza, že dostatočne preskúmala účinky zákazníckych riešení založených na údajoch o zákazníkoch, bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia.

463    Treba konštatovať, že Komisia analyzovala ďalšie teórie ujmy v oddiele 7.4 napadnutého rozhodnutia. Komisia najmä analyzovala teórie ujmy súvisiace s prístupom k údajom o zákazníkoch v bodoch 422 až 427 a ponuky balíkov služieb súvisiacich s energiou v bodoch 428 až 435.

464    Po prvé, pokiaľ ide o prístup k údajom, Komisia v bode 423 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že spoločnosť E.ON nebude mať po koncentrácii prístup k širšej škále údajov ako k tým, ktoré už boli k dispozícii pre každého účastníka pred koncentráciou, ale že bude mať prístup k väčšiemu množstvu informácii rovnakého druhu. Komisia z toho vyvodila, že disponovanie väčším množstvom informácií toho istého druhu nevyhnutne nepredstavuje pridanú hodnotu a že úspory z rozsahu, ktoré by mohli priniesť, budú menšie. Rovnako Komisia v bodoch 424 a 425 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že z prvého prieskumu trhu vyplývalo, že existuje veľká neistota, pokiaľ ide o minimálne množstvo a druh údajov potrebných na vývoj nových energetických riešení. Komisia okrem toho analyzovala riziko vylúčenia a konštatovala, že z prvého prieskumu trhu vyplývalo, že viacero konkurentov vrátane komunálnych podnikov už ponúkalo alebo vyvíjalo rôzne riešenia založené na údajoch, a to samostatne alebo v spolupráci s inými aktérmi. Rovnako, prvý prieskum trhu a interné dokumenty účastníkov koncentrácie ukazujú, že veľké podniky ako Google, Amazon, Samsung, Bosch, Phillips už ponúkali, tiež v spolupráci s maloobchodnými predajcami energie, služby alebo produkty súvisiace s inteligentným domom a s údajmi, alebo sa tak chystali urobiť. Okrem toho Komisia v bode 427 napadnutého rozhodnutia uviedla, že právna úprava zbierania a používania údajov by mala znížiť riziko zneužívajúceho alebo diskriminačného konania zo strany vertikálne integrovaných podnikov.

465    Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že Komisia nedostatočne analyzovala prístup k údajom odberateľov, ale nepredložila žiaden dôkaz o tom, že spoločnosť E.ON bude po koncentrácii spôsobilá konať inak ako pred ňou, vzhľadom na jej už široký prístup k údajom odberateľov. Žalobkyňa ani nepredložila dôkazy o konkrétnej ujme, ktorá by vyplynula z predloženia ponúk lepšie prispôsobených odberateľom. Okrem toho, predloženie lepšie prispôsobených ponúk by ako také mohlo byť užitočné pre odberateľov, ak by to neviedlo k monopolizácii trhu s vylúčením konkurentov z trhu. Vzhľadom na neexistenciu dôkazov o prípadných účinkoch vylúčenia tak žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

466    Po druhé, pokiaľ ide o inovatívne riešenia a balíky služieb, Komisia v bodoch 432 až 435 napadnutého rozhodnutia uviedla, že viacero konkurentov vrátane niektorých malých už dnes ponúkalo alebo rozvíjalo balíky služieb, keďže koncepcia zoskupovania produktov bola v tomto odvetví bežná. Uviedla, že títo konkurenti navrhovali svoje ponuky samostatne alebo v spolupráci, že niekoľko nadnárodných subjektov prejavilo záujem o balíky služieb a o energetické platformy a že bolo pravdepodobné, že mali kapacity na krížový predaj a finančné zdroje porovnateľné s tými, ktoré majú účastníci koncentrácie. Napokon uviedla, že niektoré z týchto podnikov boli veľkými finančne solídnymi spoločnosťami už pôsobiacimi na trhoch zvaných „Business‑to‑Consumer“ (B2C), teda spoločnosťami, ktoré sa zameriavajú na konkrétnych individuálnych zákazníkov na iných trhoch, a že teda už mali širokú zákaznícku základňu, ktorej mohli predávať krížovým spôsobom.

467    Žalobkyňa v tejto súvislosti neuvádza žiadnu skutočnosť týkajúcu sa informácií, ktoré by Komisia mohla mať k dispozícii pred prijatím napadnutého rozhodnutia a ktoré by umožnili domnievať sa, že finančná sila spoločnosti E.ON, predaje balíkov produktov alebo krížové predaje, alebo všeobecnejšie inovatívne riešenia vyplývajúce z koncentrácie by mohli mať protisúťažné účinky. Žalobkyňa ani nepredložila dôkazy, ktoré by mohli poprieť prítomnosť a vstup na trh konkurentov schopných vyvolávať konkurenčný tlak na účastníkov koncentrácie alebo neexistenciu dôkazov o prekážkach vstupu alebo expanzie. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz na podloženie tvrdenia, podľa ktorého sa portfólio spoločnosti E.ON po koncentrácii rozšíri z dôvodu získania kapacít, ktoré dovtedy neboli dostupné. Naopak, pred koncentráciou existovala geografická komplementárnosť portfólií spoločností E.ON a innogy, na základe čoho po tejto koncentrácii spoločnosť E.ON bude mať rovnaké kapacity, ale na viacerých miestach. Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkyne predstavujú nepodložené hypotézy, ktoré nespĺňajú požadovanú dôkaznú hodnotu.

468    Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť štvrtú výhradu založenú na nesprávnom posúdení účinkov zákazníckych riešení založených na údajoch zákazníkov.

e)      O piatej výhrade založenej na rozdelení trhov s elektrickou energiou, o ktorom rozhodli spoločnosti RWE a E.ON

469    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že rozdelenie jednotlivých fáz hodnotového reťazca v odvetví elektrickej energie medzi spoločnosti E.ON a RWE predstavuje zakázané obmedzenie hospodárskej súťaže, keďže je v rozpore s článkom 101 ZFEÚ.

470    Komisia podporovaná spoločnosťou RWE uvádza, že nemala k dispozícii žiaden dôkaz o porušení článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

471    Pokiaľ ide o údajné rozdelenie trhu s elektrickou energiou v dôsledku celkovej transakcie, žalobkyňa v podstate tvrdí, že spoločnosti RWE a E.ON si touto transakciou úplne rozdelili trh s elektrickou energiou, čo predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže, ktoré je v rozpore s článkom 101 ZFEÚ.

472    Treba uviesť, že ako vyplýva z článku 21 ods. 1 nariadenia č. 139/2004, toto nariadenie sa uplatňuje výlučne na koncentrácie podľa článku 3 tohto nariadenia, na ktoré sa v zásade nevzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Naproti tomu, toto posledné uvedené nariadenie sa naďalej uplatňuje na konania podnikov, ktoré síce nepredstavujú koncentráciu v zmysle nariadenia č. 139/2004, môžu však viesť k zosúladeným postupom medzi nimi v rozpore s článkom 101 ZFEÚ, a ktoré z tohto dôvodu podliehajú kontrole zo strany Komisie alebo vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž (rozsudok zo 7. septembra 2017, Austria Asphalt, C‑248/16, EU:C:2017:643, body 32 a 33).

473    Skutočnosť, že predmet napadnutého rozhodnutia sa týka koncentrácie, je nesporná. Vzhľadom na vyššie uvedené je výhrada založená na porušení článku 101 ZFEÚ neúčinná.

f)      O šiestej výhrade založenej na posúdení účinkov záväzkov

474    Žalobkyňa uvádza, že záväzky ponúkané spoločnosťou E.ON a ktoré Komisia vyhlásila za záväzné sú, pokiaľ ide o Nemecko, obmedzené na trhy s elektrinou používanou na vykurovanie a na trhy s nabíjacími stanicami pre elektrické vozidlá na diaľniciach a že nie sú takej povahy, aby rozptýlili pochybnosti existujúce v oblasti hospodárskej súťaže.

475    Po prvé postúpenie približne 260 000 zákazníkov na trhu s elektrinou používanou na vykurovanie sa týka iného trhu než je trh s maloobchodnými dodávkami elektriny domácnostiam a drobným komerčným odberateľom, na ktorom by koncentrácia spôsobila ujmu hospodárskej súťaži.

476    Po druhé zastavenie prevádzkovania 34 nabíjacích staníc na diaľniciach, z viac ako 11 000, ktoré vlastnila spoločnosť E.ON pred koncentráciou, nemá žiaden účinok ochrany hospodárskej súťaže.

477    Komisia tvrdí, že táto výhrada je neprípustná z dôvodu, že žalobkyňa nespresňuje, aké mali byť potrebné povinnosti. Komisia subsidiárne uvádza, že doplňujúce povinnosti neboli potrebné.

478    Treba analyzovať námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, podľa ktorej je táto výhrada neprípustná z dôvodu, že žalobkyňa nespresňuje, aké mali byť potrebné povinnosti.

479    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že žalobcovi prislúcha preukázať, v čom sú posúdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí nesprávne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2022, Wieland‑Werke/Komisia, T‑251/19, neuverejnený, EU:T:2022:296, bod 438).

480    Treba tiež pripomenúť, že podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí žaloba obsahovať stručné zhrnutie uvádzaných žalobných dôvodov. Toto uvedenie musí byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, prípadne bez ďalších podporných informácií. Žaloba preto musí spresniť, v čom spočíva dôvod, na ktorom je založená, pričom jeho samotné abstraktné uvedenie nezodpovedá požiadavkám rokovacieho poriadku. Rovnaké požiadavky musia byť splnené, pokiaľ je výhrada uvedená na podporu žalobného dôvodu (pozri rozsudok z 18. mája 2022, Wieland‑Werke/Komisia, T‑251/19, neuverejnený, EU:T:2022:296, bod 59 a citovanú judikatúru).

481    Žalobkyňa sa v prejednávanej veci obmedzuje na tvrdenie, že záväzky neriešia problémy v oblasti hospodárskej súťaže, ale nevysvetľuje, prečo je to tak a nepredložila žiaden dôkaz, že záväzky sú nevhodné na priame a dostatočné vyriešenie problémov zistených počas konania o kontrole koncentrácie, bez toho, aby bolo potrebné zaslať oznámenie o výhradách.

482    Za týchto podmienok sa treba domnievať, že žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenie, ktoré by preukázalo, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že záväzky navrhované spoločnosťou E.ON môžu spôsobiť, že koncentrácia bude zlučiteľná s vnútorným trhom. Komisii teda neumožnila náležite pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o otázke, či sa Komisia pri svojej analýze záväzkov navrhovaných spoločnosťou E.ON dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

483    Túto výhradu preto treba vyhlásiť za neprípustnú.

g)      Záver o tretej časti piateho žalobného dôvodu

484    Vzhľadom na to, že treba zamietnuť všetky výhrady, tretiu časť piateho žalobného dôvodu treba zamietnuť v celom rozsahu.

6.      Návrh

485    Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že za predpokladu dodržania konečných záväzkov koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom v zmysle článku 8 ods. 2 nariadenia č. 139/2004.

486    Z toho vyplýva, že piaty žalobný dôvod treba zamietnuť v celom rozsahu.

[omissis]

Z týchto dôvodov,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Spoločnosť EVH GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia a spoločnosti E.ON SE a RWE AG.

van der Woude Svenningsen Mac Eochaidh

Martín y Pérez de Nanclares       Stancu

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. decembra 2023.

Podpisy

*      Jazyk konania: nemčina.

1      Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.

2Vynechané dôverné údaje.